Ani sme sa nenazdali, tak dlho sme ťa čakali a ty si už veľké ročné dievčatko, ktoré sa stále smeje a robí náš život krajším. Dňa 20.2.2017 oslávila naša Nelka svoj prvý rok a my sme jej vychystali parádnu oslavu. 

Ráno vstala vyspinkaná a plná energie po krásnych 12 hodinách spánku. Hneď na to sme si pochutili na výdatných raňajkách v podobe našej obľúbenej kaše Nutrilon Pronutra obilno-mliečna viaczrnná s ryžovými chrumkami. Mňam. V miske samozrejme nezostalo nič. A ja som spomínala... Takto pred rokom sme odchádzali do pôrodnice na kontrolu. 🙂

Kým sme sa my s Nelkou hrali a zabávali, tatino zatiaľ priniesol tortu a občerstvenie pre našich gratulantov. Akoby vedela, čo sa chystá, dala svoj pravidelný dvojhodinový spánok, aby som mohla chystať všetko potrebné aj ja. Žiaľ, snaha o moju kreativitu skončila totálnym chaosom. Chcela som malej nafúkať balóny, ktoré má rada a viete čo? Zistila som, že som ich asi nechala v obchode, prehodila som celú izbu hore nohami a ich nikde. Boli proste fuč. 

Kým sme sa s Nelkou prezliekali - lepšie povedané, kým som s ňou bojovala, aby sa prezliekla, prišli hostia. Hostí sme zúžili na minimum, takže prišla len krstná, krstný, a teta ako jej hovoríme krstná baba - našej krstnej mamy mama. 🙂 

Nelinke zagratulovali, dostala kopec oblečenia, veľkého krásneho plyšového macka Pooh, ktorého má pri postieľke a od narodenín ho každé ráno pusinkuje a akoby nestačilo sladkostí, ďalšiu tortu. Pustili sme sa do papania, Nelka vyskúšala zopár nových vecí, ktoré dovtedy nepoznala a chutilo jej. Po kávičke prišla na rad výborná, slovami neopísateľná, torta. Nelka bola v šoku, nevedela čo to je, aj chytiť sa jej spočiatku bála. Najviac sa jej páčila horiaca sviečka. 🙂 Po tej aj zvedavo siahala, no nakoniec na to doplatila torta. Nelka buchla rukou a uško na torte sa rozletelo po obývačke. Nakoniec už bola Nelinka zo všetkého unavená, vydržala doobeda, všetky tie stískania, objatia a bozkávania moju spáčku tak unavili, že zahájila poobedný spánok. Ja som si zatiaľ vypila teplú kávu a pokecala s krstnou o jej už rastúcom brušku. Teším sa na ďalší prírastok do rodinky, keďže Nelka už ďalšieho súrodenca nedostane, bude mať na hranie malú kamošku. 🙂

Oslava prebiehala príjemne, Nelke sa páčilo a bola spokojná, čo bolo pre mňa prvoradé. Zobkala aj z torty.

Večer už bola z toľkej pozornosti taaaak unavená, že sme si ľahli a pripili sme si s naším milovaným Nutrilonom. Po vypití sa otočila na bok a kráľovsky zaspala.
Pozerala som ako spinká, aká už je veľká, krásna... Kam sa podelo to moje maličké stvorenie, ktoré prišlo na svet pred vyše rokom o 14:10? Čas je neúprosný, zostávajú len spomienky, preto si milé maminky užívajte každý deň, každú hodinu, každú minútu, ba dokonca každú sekundu so svojími milovanými. 

Ahojte maminy, aj vy ste riešili svadbu s bruškom? Teraz sa to netýka osobne mňa, ale mojej veľmi dobrej kamarátky a krstnej mojej maličkej. Včera boli u nás na návšteve, konečne po 7rokoch budú mať svadbu a to celkom rýchlo, pretože zistili, že budú mať mimi. Konečne!

Sú krásny pár, vidno na nich, že sa majú veľmi radi a sedem rokov je už predsa len dlhá doba. Keďže chcú mať všetko na poriadku, rozhodli sa pre svadbu ešte kým nenarastie toľko bruško.

Keďže mám dlhoročné skúsenosti so svadbami ako takými, rozhodli sa požiadať ma o pomoc. Nielen mňa, ale aj manžela, ktorý je fotograf. Tým pádom máme svadobný dar vybavený. Dostanú dvojdňové fotenie, druhého fotografa, aby sme sa my mohli baviť.

Ani si už nepamätám aké to bolo, keď sme sa brali my. Tiež som mala bruško, ale svadbu som si tak či tak užila.

Prvé čo sme riešili bola sála. Odškrknuté, majú vybavenú.

Dj - nemajú, vybavila som 🙂 No nemajú, vraj známy vybavil kamaráta za 150€, len si vraj majú zohnať aparatúru a hudbu, že on chodí po svadbách. Tak dobre som sa dlho nezasmiala. Videli ste niekedy dj, aby došiel s prázdnymi rukami? No ja teda ešte nie, max tak na diskotéku, ale na svadbu!? Hm, chcela by som ho vidieť...

Foto vyriešené 🙂 Pôjdeme fotiť v pondelok po svadbe, aby ženích nevidel nevestu pred svadbou. A keďže je tehotná, je to aj lepšie, bude zima, má problémy už teraz, tak aby sa jej s bábätkom nič nestalo.

Pri kňazovi sme sa trochu zasekli, ešte u neho neboli, no skoro ma porazilo. Tak som ich tam dnes vyslala, som zvedavá čo vybavia.

Kameramana nechcú, aj tak dobre, aj keď ja rada pozerám video zo svadby. Aj to svoje, je síce hrozné, no spomienky sú krásne.

Maličkosti ako sú pierka, oznamká, výzdoba, podbradníky si poriešia samy, keďže bývajú trochu od ruky, nemôžem im pomôcť zo všetkým.

A budúci týždeň ideme vyberať šaty. Na to sa teším asi najviac. Aj mne nejaké treba, takže o to bude viac srandy, len sa nám tam nominujú aj svadobné maminy, za čo nie sme rada ani jedna. 🙂 Keďže už teraz sa do všetkého montujú, nebude to s nimi ľahké, ale čo už, patria tam tiež a silou mocou chcú pomáhať.

Viem, že je toho ešte kopec, ale to tu už nebudem rozpisovať, veď to každá veľmi dobre poznáte.

Už teraz sa teším ako vám bude opisovať svadbu, ktorá sa už neúprosne blíži. Dúfam, že si ju všetci užijeme.