Prijala som pozvanie do Telerána. S malou dušičkou a veľkým odhodlaním som sa pustila do novej výzvy. Naša Mimi oslavuje prvý rok! Ako to celé začalo?

Som len mama ako mnohé z vás, ktorú hnevalo, že moje bábätko málo spí a v noci sa často budí. Hľadala som spôsob ako to zmeniť. Moja babička mi povedala, aby som bábätko zavinovala. Poslúchla som, avšak z klasicej perinky bábätko po chvíľke vytiahlo ručičky von a znovu sa budilo na vlastné trhavé pohyby (vrodený Moorov reflex).

Teóriu od popredného pediatra Harveyho Karpa, ktorý pracuje s novorodeniatkami už vyše 40 rokov  som dala do praxe. Úžasne sa osvečila. Vychádza z tých najprirodzenejších vecí, ktoré sú pre novorodeniatko blízke - tesnejšie zavinutie, ktoré dodáva pocit bezpečia prvé tri mesiace života bábätka, poloha na boku, pohyb, zvuk (priamo do uška šššššš) a sanie (upokojujúci sací refex).

A tak to celé začalo...tesnejšie zavinovanie fantasticky fungovalo na môjho syna, kamarátkinu dcérku, a potom ďalšiu a ďalšiu až ma napadlo vytvoriť modernú detskú perinku, ktorá pomôže starostlivým rodičom upokojiť bábätko a predĺžiť ich spánok. A tak vznika Mimi-original. 

S malou dušičkou som v lete 2016 dala perinku na trh a zúčastňovala sa výstav. Poviem vám, chcelo to odvahu prísť s niečim novším na slovenský trh...ale ako sa vraví: "Najprv kritizujeme, potom porozmýšľame a neskôr zistíme, že to nemusí byť až také zlé".  A také som aj mala reakcie. Ale patrí to k tomu. Každý výrobca, poredajca si tým musí prejsť.

Ale získala som viac! Vytvorila som si  priestor na komunikáciu s mamičkami, s ktorými sme hľadali príčiny plaču, radili sa, vzájome si vymieňali skúsenosti. Každý nápad, konštruktívna kritika ma posúvala ďalej.

A za ten rok si Moderná perinka Mimi získala mnoho fanúšikov... spomeniem Lucku Sládečkovú (Lucyd style, pre svoju dcerku si kupovala snehobielu), pani Emu Tekelyovú, Thomasa Puskailera, Julku Horváthovú a ďalších. Avšak, pre mňa osobne je dôležitá každá jedna mamička. Každá, ktorej perinka Mimi pomohla. 

Živé vysielanie v Teleráne chcelo dosť veľkú odvahu, preto ďakujem mamičkám a úžasným bábätkám, že išli so mnou a chceli sa podeliť o svoje skúsenosti. 

Ak ste nestihli pozerať reláciu, tu je skrátený záznam dvoch vstupov:

https://www.youtube.com/watch?v=g3yYnfgJhy8&t=26s

Všetkým čo to dáva zmysel a držia mi palce, zo srdca ďakujem. 

Mamičky, vychutnejate si krásne chvíle so svojím bábätkom, verte mi, spomienky na tento čas budú vo vás na celý život. Nič neuponáhľajte, pracovať budete do konca života, ale ten čas, keď ste pre svoje dieťatko nenahraditeľná a potrebuje vás najviac na svete sa už nebudú opakovať.

S prianím pekného dňa,

Miška Kalaninová

(autor Mimi-original)

Zdroj: modernirodicia.sk

Archív TV Markíza

Stalo sa. Ste sama a s dieťaťom. Po rozvode, alebo ako slobodná mamička. Skôr, či neskôr, určite pocítite túžbu opäť sa s niekým zoznámiť. Potrebujete nielen partnera, ale aj otca rodiny. Zádrheľ?

Počas dňa asi ani nemyslíte na seba a svoje pocity, či to, čo vám chýba. Večer, keď dieťa zaspí, vám to dôjde. Možno je vám smutno, že ste sama a možno máte v sebe nevyriešený hnev, že vás samu nechal. Každá z vás prežíva rozchod, alebo rozvod inak. Niektorá hľadá hneď a iná na rande nepomyslí ani niekoľko rokov. A tak univerzálny návod na zoznámenie neexistuje. Bude stačiť malá inšpirácia? Možno vás Modrý koník správne nakopne.

Poupratujte si

Nechceme vás zaťažovať domácimi prácami… Pre nový vzťah je dôležité, aby bol doriešený ten predchádzajúci. Ani pre deti nie je problém nový partner, skôr však vaše konflikty s ex. Ťahanice o dieťa, alebo majetok, citové výlevy z rozchodu, to všetko dokáže narobiť poriadnu galibu. O to viac, keď sa črtá niečo nové.

Skôr, ako vpustíte do vášho života niekoho ďalšieho, uzavrite nezrovnalosti s bývalým. Snažte sa, aj napriek možnému dlhému trvaniu, prísť k riešeniam. Budú zrejme za cenu kompromisov, ale budete mať čistý stôl. Spíšte si na papier, čo vás trápi, čo predstavuje pre vás problém a z akých dôvodov myslíte na bývalého. Čo vás k nemu púta. Navrhnite svoje alternatívy, možnosti. Navrhnite vlastné podmienky, za akých ste ochotná akceptovať to, či ono. Ak máte staršie deti, diskutujte aj s nimi. Za celým týmto zoznamom urobte hrubú čiaru. Ak raz veci doriešite, neotvárajte ich znova.

Najčastejšie novému vzťahu stojí v ceste:

• Nedoriešená starostlivosť o dieťa – bývalí partneri nemajú ujasnené, kto, kedy a ako dlho bude tráviť čas s dieťaťom. Je dôležité aj ako efektívne trávia chvíle, či dieťaťu prinášajú radosť a uspokojenie. Prekážkou môže byť nová partnerka otca, ktorá príliš zasahuje do výchovy, alebo naopak, nemá záujem tráviť čas s “cudzím” dieťaťom.
• Nedoriešená otázka majetkového vyrovnania – statky, to sú zmätky a táto otázka je tiež podstatná. Ani jeden z partnerov nechce zo vzťahu odísť nezabezpečený, alebo s pocitom, že niečo, čo je  jeho, nemá.
• Neplatenie alimentov na dieťa – matka sa ocitá vo finančnej tiesni, čo ju môže deprimovať. Nevie dieťaťu poskytnúť dostatočnú starostlivosť.
• Neoblomný ex partner, ktorý nie je vysporiadaný z rozchodom, alebo rozvodom – bývalý partner ženu neustále navštevuje, citovo vydiera, alebo snaží sa ju rôznymi spôsobmi prinútiť vrátiť sa. Ak sa aj žena k nemu vráti, nenastane nijaká zmena a všetko bude v “starých koľajách”.
• Nedoriešené bývanie ženy a dieťaťa – frustrujúca situácia, kedy žena hľadá základné zázemie pre seba a dieťa. Častokrát sa musí sťahovať, alebo bývať u rodičov.
• Pracovné nasadenie ženy – utiahnuť novú domácnosť sama prinúti ženu k tomu, aby si našla ďalšiu prácu. Takto má často dve, možno až tri pracovné miesta, všetko na úkor času pre dieťa a seba samú.

Ale aj:

• Viera – ak nový partner je vierovyznania, ktoré nie ste ochotná akceptovať, alebo ak on neakceptuje to vaše
• Odlišné názory – síce sa priťahujete, no nemáte si čo povedať. Vaše názory a záujmy sú natoľko odlišné, že dokážete fungovať iba sexuálne. Tento vzťah nebude plnohodnotným vzťahom a pre vaše deti určite ani nie dobrým príkladom tradičnej rodiny.
• Neprijatie nového partnera rodičmi ženy – hoci si rozumiete, ste spolu radi, niečo medzi vami nesedí vašim rodičom. Alebo je pre jeho rodičov prekážkou vaše dieťa.

Kde?

Predpokladá sa, že ľudia, ktorí už majú deti, sú obyčajne v ustálenom okruhu priateľov. Aj ich pracovný kolektív je nemenný. Ak majú čas na koníčky, tiež sú pre nich zaužívané a nemajú tendenciu ich vystriedať. To všetko neponúka nijaké nové príležitosti, ani nových ľudí v okolí.

1. Najľahšou cestou bude online zoznamka. A možno tou jedinou, ak ste hamblivka, alebo nemáte babysitting. Podľa agentúry Reuters, hľadá viac než jedna tretina osamelých žien svoj nový vzťah práve tu. Nie je to nič náročné. Vyberte si takú zoznamku, v ktorej je členstvo od 18 rokov. Vyhnete sa tak, pre vás už trápnym, teenage pokecom. Vyselektujte si partnera, o ktorom snívate. Psychológovia radia stanoviť si 7 – 9 vlastností, ktoré u partnera chcete, pričom tolerujte absenciu 2 – 3. Nehľadajte podvedome a intenzívne len jednu vlastnosť. Nevšimnete si tie ostatné, ktoré potencionálny "ponúka". Dajte aj na fotografie. Chcete ísť až za hranice, v teple domova? Kľudne. Oprášte angličtinu, či iný jazyk a pátrajte po nezadanom po celom svete. Tu to bude ale horšie s prípadným stretnutím.
2. Nevýhodou online zoznamiek je to, že v nich postrádate neverbálnu komunikáciu. Ide o gestá, mimiku, tón reči, prízvuk, slušné správanie, štýl obliekania…  Jednoducho, všetko, okrem slov. A práve tento druh komunikácie povie viac, ako verbálny. V dnešnej dobe je už aj to doriešené. Existujú totiž zoznamky, špeciálne s možnosťou videohovoru. To vám ušetrí čas a vylúčite tých, ktorých prejav vám nesedí.
3. Ak nedáte na zoznamovanie sa cez internet a noc radšej trávite spánkom, stavte na osvedčené “náhody”. Ako správna mamička iste chodievate s deťmi na ihrisko, vozíte ich do školy, či skôlky. Poobzerajte sa, či neuvidíte správneho otecka, ktorý tiež nosí svoje ratolesti do tej istej triedy. Príležitostí je dosť. Keď je to beznádejné, zmeňte čas, alebo miesto. Veď je september, treba prihlásiť deti na krúžky. A namiesto poobedňajšej zmrzliny, si zájdite s drobcom na varenú čokoládu do kaviarne oproti.
4. Všetky osamelé matky s deťmi majú jedno spoločné: nedostatok voľného času. Výhovorka, že na rande nie je čas, nefunguje v prípade “rýchleho rande”. Speed dating, alebo rýchle rande, je stretnutie, ktoré trvá približne jeden a pol hodiny. Máte možnosť zoznámiť sa s 10 – 12 ľuďmi opačného pohlavia. Pri každom stole sedí jeden muž a jedna žena, vašou úlohou je komunikovať a pýtať sa. Na rozhovor máte  7 - 8 minút. Po uplynutí času sa muži presunú k ďalšej partnerke. Dostanete formulár, do ktorého si zapisujete poznámky a sympatie. Uľahčia vám rozhodovanie. Páru, ktorý má vzájomné sympatie,  sa zobrazia kontaktné údaje. Môžete sa teda stretnúť na plnohodnotnom rande.

Kedy?

Podľa klinickej psychologičky, Mgr. Tatiany Berezňakovej, neexistuje žiadny presný časový odstup od rozchodu, ktorý by bol najlepší pre zoznámenie sa s novým partnerom. Je to individuálne. “Najvhodnejší čas je vtedy, keď to tak žena cíti a nemá potrebu vracať sa k minulosti. Ak sa k nej aj vracia, nevyvoláva to v nej negatívne emócie a netúži sa s bývalým partnerom opäť dať dokopy. Prípadne pomstiť novým vzťahom, ” hovorí Berezňaková. Vzťah z trucu, či pomsty, nevytvorí dostatočne pevné a vyrovnané partnerstvo. Môže opäť doviesť k sklamaniu.

“Priznávam, že hneď po rozvode som sa vrhla na prvého, kto mi prišiel do bytu. A to doslova. Pokazil sa mi zámok a to ja bez muža neopravím. Zavolala som zámočníka a dali sme sa dokopy.  Na ďalší týždeň už u mňa býval. Smiali sme sa, že ani kľúče nepotrebuje, keď je zámočník, “spomína moja dlhoročná kamarátka Maja. No po pár mesiacoch bolo po vzťahu. Psychológovia to označujú ako kompenzačný vzťah. Predstavuje akúsi “záplatu” na ubolené ego a osamotenú dušu. Väčšinou ako rýchlo vznikne, tak aj skončí.

Ak ste práve po nevydarenom vzťahu, nechajte si chvíľku času na zotavenie sa. Pokúste sa zamerať sa samé na seba a svoje dieťa. Známosti prídu na rad potom. Budujte si s dieťaťom svoje pevné zázemie.

Ako?

Je rozhodujúce, ako oslovíte muža, aby ste ho zaujali. V jednoduchosti je krása, pokúste sa nadviazať kontakt bežnou komunikáciou. Tak, ako to urobila Pemasinika: “Po rozvode som ostala sama so štyrmi deťmi. Nanešťastie som si krátko na to zlomila nohu. Poprosila som bývalého, aby mi pomohol s najmladšími deťmi, no otočil sa vo dverách. Tak som zo zúfalstva zavolala známemu, či by mi nespravil nákup. On prišiel po nočnej aj s nákupom, uvaril nám obed a zostal s nami. Deti si na neho zvykli, tie malé ho začali volať ocko.”

Skôr, či neskôr, príde na rad aj priznanie "farby". To, že vám to nevyšlo a že máte dieťa. Mgr. Berezňaková to nepokladá za problém: “Láska je mocná a dokáže zázraky s ľuďmi. Ak je záujem na oboch stranách, dajú sa prekonať naozaj takmer všetky prekážky.” Ak má o vás nový priateľ úprimný záujem, bude sa zaujímať aj o vaše dieťa. A s pribúdajúcim vekom sa určite stretnete aj s tým, že potencionálny partner bude mať takisto deti  z predchádzajúceho manželstva.

Oznámenie informácie, že máte dieťa by aj tak malo byť čo najcitlivejšie. Dieťa je dar za každých okolností, preto by ste aj tento fakt mali  takto oznamovať.  Svoje deti predsa milujete a ste na ne hrdé. “Určite by žena túto informáciu nemala tajiť. Ale je na rozhodnutí každej ženy, kedy to oznámi,” dodáva Berezňaková.

Prečo?

Pretože život neskončil. Idete ďalej. Vždy je tu nádej a aj keď nemáte vešteckú guľu, raz to príde. Budete to cítiť. Čakajte s optimizmom a ak hľadáte, tak s úsmevom. Ani Adelina svokra to nevzdala: "Našla si partnera ako rozvedená s dieťaťom, keď mala asi 20. Ako druhýkrát rozvedená s 2 deťmi, keď mala 34. Ako tretíkrát rozvedená s 3 deťmi, keď mala 55 ... V tom, že je človek rozvedený a s dieťaťom, očividne problém nie je..." 

Zdroje:

https://www.modrykonik.sk/forum/rodinne-problemy/najdem-si-noveho-partnera-ked-som-rozvedena-s-dietatom/

http://www.pluska.sk/mamina/vztahy/problemy-rodine/zakladate-novu-rodinu-deti-nie-je-problem-novy-partner-konflikty-ex.html

https://casprezeny.azet.sk/clanok/81599/aj-osamela-s-detmi-moze-najst-muza-snov

https://spoznajmesa.sk/a/mam-dieta-a-preto-nemam-narok-na-lasku/

http://www.topnajlepsichzoznamiek.com/?

https://casprezeny.azet.sk/clanok/100390/10-rad-ako-si-najst-partnera-teraz-to-uz-musi-vyjst

https://www.jw.org/sk/publikacie/casopisy/wp20131001/rozvod-ako-zit-dalej/

Zdroj foto:

freeimages.com

pexels.com

Situácia vo vašej rodine sa o niekoľko mesiacov zmení a vám okrem množstva iných myšlienok v hlave prúdi obava, ako nového člena domácnosti príjme jeho starší súrodenec. Ak je príliš malý, bude schopný pochopiť, že vo vašom brušku pláva jeho mladší braček či sestrička? Dokáže si pospájať súvislosti? Ako sa s podobnou situáciou vysporiadali ďalšie mamičky?

Základom je dať novovzniknutej situácii čas a priestor, aby sa vyvinula v priebehu niekoľkých mesiacov tehotenstva. Postupujte preto mierne a hlavne – žiadne stresy.

Názorne mu ukazujte

Deti majú veľmi bohatú predstavivosť, no v tomto prípade je dobré pomôcť si aj názornými ukážkami. Inšpiráciu hľadajte v časopisoch, na internete či v rozprávkových knihách s obrázkami. Podstatné sú prehľadné ilustrácie, ideálne bábätka nachádzajúceho sa v maminkinom brušku. "My sme si párkrát pozreli časopis Mama a ja. Tam je kopec obrázkov, kde je bábätko v brušku. Moja to pochopila veľmi rýchlo,"popisuje mamička, ktorej deti majú medzi sebou dvojročný rozdiel.
Ďalšie mamičky si tiež pochvaľujú napríklad známu detskú rozprávku Krtek, kde sa jedna časť zameriava práve na narodenie bábätka. „Naša malá strašne veľa pochopila, keď som jej ukázala knihy o tehotenstve, kde sú kreslené obrázky bába v brušku,“ približuje ďalšia z mamičiek.

Zapojte ho do procesov

Vysvetlite staršiemu súrodencovi, čo všetko sa s príchodom malého drobca zmení. Ako vám bude pomáhať malé bábätko kúpať, kočíkovať, kŕmiť, hrať sa s ním... Spolu nakupujte výbavičku. Zoberte ho so sebou aj na ultrazvukové vyšetrenie k lekárovi. Hlavné je dať dieťaťu pocítiť, že je súčasťou celého novovznikajúceho procesu.

"Moja malá bola nadšená, lebo som ju do všetkého, čo sa týkalo príchodu súrodenca, zapájala. Nakupovali sme spolu, pomáhala mi vyberať veci. Aj keď sa mi páčilo niečo iné, tak som kúpila, čo ona vybrala. Veď na farbe osušky či dupačiek zase až tak nezáleží," odporúča mamička Lily.

Dajte mu čas na pochopenie

Starší súrodenec potrebuje istý čas na pochopenie súvislosti. Menšie deti ešte často nerozumejú  rodinným väzbám (babka je vlastne vaša mama, teta je vaša sestra a podobne), ale chápu pomenovania: mama, tata, baba... Na začiatok teda stačí, ak pochopí, že do rodiny pribudne nové bábo. Nemusí vedieť, odkiaľ sa tam vzalo ani v akom rodinnom zväzku bude.

"Môjmu dvojročnému synovi som stále opakovala, že v brušku máme bábo. Keď sme nejaké stretli vonku, vravela som mu, že aj my také budeme mať. Postupne si to dával v hlavičke dokopy, hlavne keď doma pribúdali veci pre bábo. Takže keď som prišla z pôrodnice domov so sestričkou, nebol prekvapený. Strašne sa tešil a hneď ju bozkával a nežne hladkal," približuje ďalšia z mamičiek svoje skúsenosti. 

„Aj ty si bol predsa v brušku“

Okrem názorných ilustrácii môžete svojmu chrústikovi tiež vysvetľovať, aké prirodzené a normálne je to, čo sa práve vo vašom bruchu deje. "Môj malý vedel ešte predtým, ako som otehotnela, že aj on bol kedysi v brušku. Rád si pozerá fotky, čo máme vo fotoalbume, a mám tam aj tehotenské fotky. Tak mu to nejak prišlo normálne, keď on bol v brušku, že teraz je ďalšie bábo v brušku," priznáva iná mamička. Môžete tiež skúsiť stratégiu s použitím detí z vášho okolia: Aj Jožko má predsa sestričku a Evka má bračeka...

Skutočná zmena príde až po narodení

Väčšina mamičiek sa však tak či tak zhoduje na jednom - menšie deti vo veku okolo dvoch – troch rokov súrodenca v brušku príliš "neriešia". Aj keď sa im snažíte novú situáciu nenápadne prízvukovať, aby si na ňu zvykli, príliš ich to nezaujíma. Kým reálne neprídete z nemocnice s novým človiečikom, ťažko si budú vedieť predstaviť súvislosti. Reálna zmena nastáva až po vašom pôrode. Začínate sa starať o novorodenca a na staršieho súrodenca zrazu nemáte toľko času. Až v takýchto chvíľach môžu vzniknúť pocity žiarlivosti a napätia. Krpec sa bude dožadovať vašej pozornosti, na ktorú bol doteraz zvyknutý. Nechajte sa opäť inšpirovať radami iných mamičiek, ktoré si tým už prešli.

Zdroj foto: shutterstock

Teraz v marci som oslávila 10. výročie, že som súčasťou veľkej rodiny stránky Modrý koník.

Veľa som sa od vás naučila, radili sme si, pomáhali a našla som tu dokonca kamarátky, s ktorými sa stretávam „tam vonku“,  v reálnom svete.

Aj keď moje deti medzičasom vyrástli, vždy rada chodím medzi vás.            

Dnes sa chcem s vami podeliť o článok môjho syna Richarda. Čítajte ho s veľkou láskou 🙂

Človeka v živote najviac ovplyvní rodina. Chcel by som vám na mamkinom blogu odovzdať pár rád, ktoré ma moji rodičia naučili do života. Je to môj skromný pohľad a verím, že vám niečo prinesie a obohatí vás. Pusťme sa teda do toho:

#1. Choď za svojim snom a rob, čo Ťa napĺňa

Doma ma viedli k tomu, aby som si vybral to, čo ma baví a v čom vidím vyšší zmysel.

Rodičia mi vždy dávali slobodu a ja som si uvedomoval, že som zodpovedný za cestu, ktorú si vyberiem.

Zamyslime sa:

8 hodín spíme a 16 hodín sme hore. Z toho mnohí viac ako 8 hodín pracujú. Teda cez pracovný týždeň tvorí práca minimálne 50 % času, keď nespíme. Sila čo?

Mnohí chodia do práce, ktorá ich nebaví. Nemajú radi šéfa, kolegov a stávajú sa zatrpknutými.

Preto je nesmierne nemúdre za trochu vyšší plat obetovať svoju spokojnosť, šťastie a vášeň.

Aj pre deti je lepšie, keď chodíte dobre naladení z práce, ktorá vás napĺňa, ako keď im nosíte tony peňazí, ale ste frustrovaní a nemáte na ne čas, ani náladu.

Viem, že niekedy sa nedá ináč.  A preto ten, kto za svoju rodinu bojuje, si zaslúži úctu a česť.

Ale ak sa to dá skĺbiť, treba si zvážiť, či je pre rodinu lepšie spokojný otec a spokojná mama, alebo vyšší materiálny štandard.

#2. Dávaj ľuďom hodnotu

Moja mamka zostala doma aj po materskej. Okrem toho, že sa o nás starala, rozbehla biznis z domu. Ocko bol zamestnaný v jednej firme na vedúcom poste, avšak aj on sa rozhodol, že sa osamostatní.

Vždy ma učili, že byť zamestnancom nie je jediná voľba.

Ak vieme ľudom priniesť hodnotu, ak vieme predať to, čo potrebujú, ľudia budú ochotní za to zaplatiť.  

Predaj je vlastne ponúknuť niečo, čo máme: produkt, náš čas, naše vedomosti výmenou za peniaze.

Zarábať sa dá rôzne, ale vždy ide o predaj, teda výmenu niečoho za niečo.

Veď aj zamestnanec predáva svoju prácu a čas zamestnávateľovi a za to dostane odmenu.

Automechanik predáva svoje zručnosti pri opravovaní áut a svoj čas.

Úradníčka sa zamestná a predáva svoj čas a znalosti výmenou za peniaze.

Nevravím, že všetci musia podnikať.  Ak je človek spokojný v zamestnaní, robí to, čo ho baví, načo potom meniť?

Šťastie pramení z vďačnosti za to, čo máme.

A z toho, že kráčame po ceste, s ktorou sme stotožnení vnútorne.

#3. Peniaze nie sú všetko

 a) Veľa peňazí ešte neznamená veľa šťastia

Niektorí ľudia budujú kariéru a myslia si, že to im prinesie šťastie. Pritom im reálny život a vzťahy utekajú pred nosom.

Chcel by som len poukázať na to, že veľa peňazí ešte neznamená veľa šťastia, ani v rodinnom, ani v osobnom živote. Radšej si dovoliť menej materiálnych výdobytkov a mať viac času a chuti pre najbližších.

 b) Nezadlžuj sa

„Nemôžeš si to dovoliť, čo, kamarát? Nevadí, požičaj si!“

Dnešná doba k tomu láka mladých aj starších. Človek sa zadĺži a pomaly ide dolu vodou. Požičiava si stále od ľudí a tým, že im to málokedy vie vrátiť načas, si ich znepriatelí.

Väčšinou je to spôsobené tiež tým, že chceme to, na čo nemáme, lebo si myslíme, že to prinesie šťastie.

 c) Opatrnosť v požičiavaní peňazí

Vždy sa nájdu ľudia, ktorí si budú chcieť požičať od vás.

Zaujímavý paradox je, že nakoniec vy budete ten zlý, že chcete vlastné peniaze späť.

Platí to v biznise ale aj v súkromnom živote. Platí to medzi staršími aj medzi mladými.

Nespokojnosť s tým, že im vôbec nepožičiate, bude zaiste menšia ako hnev z toho, že chcete svoje peniaze späť.

Jeden človek raz povedal, že najlepší spôsob ako sa zbaviť ľudí vo svojom živote je požičať im peniaze.

Avšak niekedy je dobré požičať dobrým priateľom o ktorých viete, že hodnota priateľstva je pre nich väčšia ako peniaze.

Ja napríklad zvyknem požičať, ale týmto si odselektujem ľudí. Ak je pre niekoho 20 eur viac ako naše kamarátstvo, tak nech si ich nechá.

Keď už, tak radšej darujme, ako požičiavajme. Získame si tým vďačnosť človeka a nie hádky a hnev.

Je dobré, ak chceme niekomu pomôcť a požičať mu z lásky k nemu. Z ochoty a nie zo strachu povedať nie. Je šľachetné pomáhať núdznym a chudobným, ktorí to naozaj potrebujú, nie rôznym špekulantom. Pomôžme tým, ktorí to ozaj potrebujú a nečakajme späť. Verme, že nám to nebude chýbať, veď Boh sa o nás postará.

#4. Kontakty sú dôležité

Vždy som si uvedomoval silu kontaktov.

Ak vieme niečo, pomôžeme tým inému. Neskôr ten druhý pomôže nám.

Navyše ak sa spojíme ako tím, môžeme pracovať na spoločných projektoch. Človek sám veľa nedokáže, ale s partiou nadšencov dokáže divy.

Vďaka kontaktom sa dozvedáme aj o nových možnostiach.

Napríklad mal som známeho s kontaktom na kapelu. Raz mi v autobuse povedal, že hľadajú speváčku. Keby som si namiesto rozprávania s ním v autobuse nasadil slúchadlá, sestra by v tej kapele nikdy nehrala.

#5. Rodina je základ

Rodina je miesto, ktoré najviac ovplyvní osobnosť a životný smer človeka.

U nás bolo veľmi dôležité, aby sme spolu komunikovali a hľadali spoločné riešenia. Rodičia boli pre nás a ešte stále sú autoritou, ale zároveň aj priateľmi, s ktorými sa dá veľmi dobre  porozprávať.

Predpokladám, že tento blog čítajú mamy. Je veľmi dôležité pre dieťa a neskôr aj pre pubertiaka, aby mal dobrý DOMOV.  Aj keď v puberte si to mnohí neuvedomujú, neskôr budú za to vďační.

Stretávam sa s veľa priateľmi, ktorí nemali to šťastie a boli v rodine zranení.

Pre rodinné šťastie je dôležité nemyslieť len na seba, ale snažiť sa v druhom vidieť to dobré. Aj keď je niekto odlišný, má iný názor a ináč sa správa, ešte to neznamená, že je zlý. Možno je ich nepríjemné správanie len obranný mechanizmus.

Taktiež je veľmi dôležité si nájsť čas na spoločné rodinné aktivity. Je skvelé, ak rodina zasadne aspoň raz za čas za spoločný stôl.

#6. Môžeš mať pekné manželstvo

Naučil som sa, že sa dá sa mať pekný vzťah aj po rokoch, len ho treba budovať.

Mali sme šťastné detstvo. Rodičia sa o nás vždy starali a venovali sa nám naplno. Popritom si vždy našli čas pre seba ako dvojicu.

Myslím si, že je dôležité mať čas spolu. Pri rozhovoroch, aktivitách, ísť na rande ako za mlada. Nestratiť sa v hŕbe rodinných povinností.

A taktiež som sa naučil, že o problémoch je dôležité sa porozprávať a vedieť robiť kompromisy a ústupky jeden druhému. Tolerovať aj potreby druhého a nepresadzovať si len svoje. Nebyť tvrdohlavý a hľadať spoločné riešenie.

#7. Nestačí pozitívne myslieť, treba aj pozitívne konať

Pozitívne myslenie nás naštartuje, ale samo o sebe nič nevyrieši.

Myšlienky a zmýšľanie treba pretaviť v činy.

A hlavne sa netreba vzdávať,  ak sa nedarí. Je to súčasť rastu.

Taktiež pre rast je veľmi potrebné sa neustále vzdelávať. Dnes máme na to unikátne možnosti ako nikdy predtým. Knihy, CD, videa, kurzy… Výber je bohatý.

Na internete sú milióny informácií, ku ktorým máme prístup zdarma a ktoré nás môžu posunúť vpred. Len si treba rozumne a kriticky vybrať tie správne.

Dúfam, že vás tieto myšlienky o niečo obohatili. Súhlasíte s nimi alebo sa vám v niečom nezdajú? Pokojne vyjadrite svoj názor pod článkom, rád si vypočujem, aký máte na to Vy pohľad. Taktiež sa rád poučím, ak som sa náhodou v niečom mýlil.

O dojčení na verejnosti sa tu popísalo mnoho článkov. Sú tu zástanci ale aj tí, ktorým je táto skutočnosť nepríjemná. Mám s tým tiež svoje osobné skúsenosti. Bola som dojčiacou matkou dosť dlhý čas, preto viem čo pre ženu- matku znamená dojčenie. 

Na jednej strane sú tu potreby bábätka a na druhej spoločenské okolie. A hlavne zvedavé pohľady. Ale poviem vám úprime, keby mala dojčiaca mamička po každej 1,5-2hodinkách utekať v lete domov, asi by to nebolo pre ňu komforné. Ale zasa vystavovať sa zvedavým pohľadom tiež nie je nikomu príjemné. Možno si niektoré z vás povedia "no a čo" ale pre tú druhú skupinku, ktorej vystavovanie prsníkov na verejnosti aj tak prekáža som navrhla Multifunkčný šál Mimi&Mami.

Dovoľte mi, predstaviť vám túto skvelú pomôcku pre mamičku i dieťatko, o ktorej nepochybujeme, že si ju zamilujete. 

Pokiaľ ste sa už stretli alebo aj odskúšali našu Modernú perinku Mimi originál už viete, že sme sa vybrali cestou originality a kvality. Našou prioritou sa stala praktičnosť! Snažíme sa uľahčiť mamičkám život praktickými pomôckami. Tento multifunkčný šál Mimi&Mami si zamilujete, rovnako ako my v našom tíme. Viete čo je na ňom úžasné?

Narodillo sa vám bábätko a ste hrdou dojčiacou mamou. Takáto multifunkčná pomôcka sa určite zíde! Mimi&Mami mamičke zabezpečí potrebnú intimitu. A nielen to. Nájdete stovky spôsobov ako ho prakticky využiť.

Pozrite si naše video:

V jeden deň je pre vás pomocníkom pri dojčení, potom ozdobným doplnkom na krku, neskôr v chladom letnom večeri zástupcom štýlového cardiganu. A ak keď bábätko vyrastie, šál ostane obľúbeným módnym doplnkom.

Materiál sme volili veľmi precízne. Na dotyk hebučký na pohľad moderná  estetická tkanina, neuveriteľne pružná. Po šírke sme prezieravo zvolili praktické gombíčky, ktoré zvládnete zapínať aj jednou rukou a vďaka nim vytvoríte tucty variácií nosenia. Veď ste originálna a nápaditá!

Zloženie: 95%bavlna 5%elastan

Farba je sneho biela, pretože je výborne kombinovateľná s akýmkoľvek oblečením, nepriťahuje slnko a pre nás je to “kráľovná farieb”, nositeľka puncu čistoty a elegancie.

Veľkosť je univerzálna.

Ale poďme si dať pár skvelých nápadov.

Mimi&Mami pre dieťa:

• zabezpečí intimitu a dieťatko nie je rušené pri dojčení
• zabezpečí ochranu pred dotieravým hmyzom
• dieťa je uchránené pred pohľadmi okoloidúcich
• tienidlo na kočík či vajíčko pred silným slniečkom
• upokojujúca zavinovačka
• zavinutie s chránením hlavičky (nahradí aj čiapku)
• prikrývka “mojkáčik”
• pohodlný letný overalík
• podložka pri prebaľovaní
• prikrývka v kočíku
• podložka do nákupného vozíka 

Mimi&Mami pre mamičku:

• zabezpečí intimitu pri dojčení
• štýlový šál, šatka
• bolerko
• cardigan
• zavinutie na kúpalisku (na plávky)

Vy ešte stále váhate s kúpou?

GARANCIA SPOKOJNOSTI: 

Sme si takí istí, že budete spokojní, že vám dáme 14dní na odskúšanie a pokiaľ by sa vám čokoľvek nepozdávalo, jednoducho mám Mimi&Mami vrátite! Nič neriskujete a svoje peniažky dobre investujete.

Ak máte otázky, neváhajte nás kontaktovať emailom: modernirodicia@gmail.com

S prianím pekného dňa,

Michaela Kalaninová (autor Mimi&Mami)

Krása je to, čo nás tu spája. Krása prírody, ktorá nás každým dňom niečím prekvapí aj očarí. A nielen príroda ale i všetko živé. A tým "najživším" sú naše deťúrence. Hravé a veselé, no zároveň nežné a jemné.

A taká je aj moja  Jarná handmade KVETINOVÁ KOLEKCIA 2017 inšpirovanú hravosťou, spontánnosťou a nehodou. Nehou, ktorú nám prinášajú deti. Cez pohľad detských očí vidíme až do duše - zahreje, poláska.

Ich čistá duša je odzrkadlená v každom kvietku, ktorý som s láskou a citom starostlivo vyberala. Dôraz som kládla na jemné farebné odtiene jarných a letných kvetov.

Pozrite si kolekciu detských čeleniek, ktoré si však pokojne môže požičať aj mamička. Veď detská hravosť a radosť je v každej jednej z nás, bez rozdielu veku. 

                                              "Mami, chcem byť princezná...." 

Pre mamičky je tu kolekcia kvetinových náhrdelníkov. 

Môj tip: Perfektne vyzerú ku bielej košeli

                               S čelenkou môžete kľudne vytvoriť takýto pekný účes.

                                                     Hrebienky sú očarujúce

S malou dušičkou verím, že sa vám moja práca páči. Snažím sa do nej vkladať závan sviežosti a pútavosti.

Každý jeden kúsok má niečo do seba. Presne tak ako VY. Ako je krásna každá jedna z vás. A princeznou môže byť malá i veľká SILNÁ ŽENA.

S prianím pekného dňa,

Miška

Foto: Michaela Kalaninová

Models: Úžasné dvojičky Veronika a Monika, susedka Laurinka a naša "víla" Natálka.

Super, ani neviem, kedy to tak rýchlo zbehlo a za dverami už pomaličky klopú Vianoce. Už len dva dni, veľmi sa teším, no asi najviac samozrejme moje nedočkavé deti. Tento vianočný čas má svoje čaro.

Bilancujem:

Koláče tretina zjedená, ďalšia várka dnes dopečená.

Vianočných sklenených ozdôb na stromčeku polovica rozbitá. Stromček stojí, to je základ.

Okná stále neumyté, ale aspoň povysávané a popratané.

Darčeky kúpené a aj pobalené. Nakupovala som už od októbra, aby som sa vyhla zhonom tesne pred Vianocami.

Dnes som oprášila s mamkou a sestrou "našu" rodinnú knihu pečenia, ako ju nazývame a pustili sme sa do ďalšieho pečenia, tentokrát bezlepkového pre moju sestru. Krsnú mojich detí, milovanú osobu a super kamarátku v jednom. Škoda, že niesme častejšie spolu, keďže býva v inom meste.

Očami našej mamky. Ja a moja sestra.

Na celom roku mám najradšej tento čas. Čas Vianočný. Oslávte ho aj Vy so svojimi rodinami. Je to najcennejšie, čo môžete pre nich urobiť. 

Krásne vianočné sviatky.

„U nás začali problémy po rozvode svokrovcov. On ju ľutuje, že zostala sama, doma vyvolá hádku ako zámienku, aby mohol za ňou utekať...“ začína svoj príbeh s mamičkiným maznáčikom na krku Soňa. 

„Pravdepodobne si svoju potrebu lásky kompenzovala na svojom synovi. Muselo byť vždy po jej. Usporiadanie bytu, ako sa upratuje, ako a čo sa robí na záhrade, čo sa bude jesť, čo sa bude robiť. Do istej miery je to normálne, ale od určitej hranice som začala vidieť, že to nie je celkom v poriadku. Obaja s priateľom sme zarábali, chodili do práce a cez víkend sme teda mávali občas aj svoje plány. Bohužiaľ, mamička povedala, že treba ísť vybrať novú podlahu do kuchyne. Bodka,“ píše, s oidipákom dnes už šťastne rozídená, Lucia.

„Priateľ dostal dom od svojich nebohých starých rodičov, skôr ako sme sa spoznali. Presťahoval sa doňho po nezhodách s otcom a krátko po rozvode rodičov sa k nemu prisťahovala aj mama. V dome sa cítila ako doma, veď nečudo, vyrástla v ňom.

O svojho syna sa starala ako o malého boha, on platil účty za energie, ona varila, prala, žehlila. Takto si nažívali v mieri, až kým nespoznal mňa a nechceli sme začať spolu žiť...“ spomína Alica na prvé strasti so svojou budúcou svokrou.

Tri príbehy troch rôznych žien z rôznych kútov Slovenska. A všetky majú spoločného menovateľa – svokru, chorobne nafixovanú na svojho syna, alebo ak chcete syna chorobne nafixovaného na svoju matku – odipáka, maminkinho maznáčika.

Čo je to Odipovský komplex?

Chlapec medzi tretím a šiestym rokom prejavuje silnú náklonnosť k svojej mame. Lipne na nej, obdivuje ju a je na ňu silne fixovaný, jeho vzťah k nej je priam majetnícky. Otca vníma ako soka. V tomto veku je to prirodzená etapa vo vývoji, ktorá je však dočasná. Po tomto období chlapec prirodzene vyhľadáva otca, ako vzor svojho „chlapského“ ja. Kopíruje jeho správanie, konanie či uvažovanie. Stotožnenie sa so svojím pohlavím je dôležitým zavŕšením tejto etapy vývoja a bodom, kedy sa syn stáva menej závislým od svojej matky.

Dospelí oidipáci sa vyskytujú v rodinách kde otec chýbal alebo jeho prístup k synovi bol pasívny. Je až zarážajúce, že takmer každý príbeh zničeného partnerského vzťahu chorobnou láskou medzi synom a matkou začína problémami vo vzťahu „oidipákových“ rodičov a následnou „opičou“ láskou matky.

„Asi po roku nášho vzťahu som sa zoznámila aj s jeho mamou. On jedináčik, ona opustená slobodná matka, ktorej vtedajší muž emigroval do zahraničia. Že niečo nie je úplne v poriadku mi malo dopnúť už na začiatku. Ľudské vzťahy však asi nikdy nie sú jednoduché, podľa všetkého sa so svojim manželom rozviedla, ale ľúbiť ho neprestala. Nuž a keďže iného muža vo svojom živote nechcela, pravdepodobne si svoju potrebu lásky kompenzovala na svojom synovi,“ uvažuje Lucia.

„Po rozvode sme ju všade brávali so sebou. Skončilo to nakoniec tak, že kým som ja bola v práci, oni sa dohadovali, kam sa pôjde cez víkend na výlet. Vrcholom bola dovolenka, na ktorú som ja sama celý rok šetrila a ona sa napriek tomu, že som spočiatku o tom nevedela a neskôr bola proti, s nami na ňu trepala. Ja som bola vtedy tehotná a bola to naša prvá spoločná dovolenka po svadbe, mnou vnímaná ako svadobná cesta,“ vyratúva Soňa krivdy, ktoré cíti.

„Tých vecí je milión, ktorými nám ničila vzťah. Od zdržiavania priateľa, keď sme mali rande, aby meškal, cez nanominovanie sa na spoločné výlety alebo aj na praobyčajný nákup. Ani do obchodu sme nemohli ísť sami. Nenápadné huckanie proti mne, aby bola ona tá dobrá a mňa vykreslila v tom najhoršom svetle. Zákerné podkopávanie nášho vzťahu premysleným ťahmi bolo na dennom poriadku. Všetko premyslene a rafinovane, ako dokáže len žena a len druhá žena je to schopná odhaliť. Muž to nevidí. Nie je schopný vnímať tú premyslenú hru. A vy ste bezradná. Povedať nemôžete nič, lebo jeho matka je pre neho stelesnenosť ideálu ženy, nedotknuteľná. Starala sa o nich so sestrou sama, pretože otec bol buď v práci, aj keď peniaze nepriniesol žiadne, alebo v krčme. Vďačnosť prerástla do roviny, že mamičke sa nesmie povedať nič. Aj keď som videla, že už niekedy sám uznal, že prekračuje hranice, kde by mala jej pôsobnosť končiť. Myslíte si, že jej niečo povedal? Nie, nikdy,“ rozohnila sa Alica v spomienkach.

Keď zlyhali rodičia

Za svoje deti by sme dýchali, dali život, zdravie. Milujeme ich nadovšetko, možno viac ako svoj život. A tam niekde to začína. Ono je to všetko krásne a má to tak byť. No každý rodič by mal seba aj dieťa pripravovať na osamostatnenie sa. Ono to musí byť úžasné - cítiť, že som pre svojho syna nenahraditeľná, počuť, že varím tú najlepšie fazuľovicu pod slnkom, že som super, keď mu aj v tridsiatke stále periem, varím, žehlím, umývam topánky a balím ho na služobky, lebo čo ak by dačo zabudol. No vychováte z neho nekompetentného, neschopného jedinca, nepoužiteľného do normálneho života.

Mamička, ktorá sa stavia do pozície nenahraditeľnej, vybavuje, rieši problémy, konflikty a prekonáva všetky prekážky za svoje dieťa mu nepomáha, ale ubližuje. Chlap musí byť schopný postarať sa sám o seba, čo ide ruka v ruke s nezávislosťou. Tej sa však chorobne naviazaná matka desí. Dňa, kedy sa jej dieťa stane nezávislým a prestane mať kontrolu nad jeho životom.

Oveľa horšie scenáre sa v oidipáckych príbehoch objavujú, ak syn zároveň citovo nahrádzal matke partnera. Matka prenáša na syna svoje vzťahové problémy, citovo ho vydiera (na všetko som sama, tvoj otec mi nepomáha, opustil ma, nestaral sa o vás) a opakovane sa stavia do roly obete, ktorá svojim deťom odovzdala život. Priateľka či nevesta je nepriateľ, ktorý jej berie syna. Syn nie je schopný sa od matky oddeliť a rieši to psou poslušnosťou voči želaniam matky. Svojej partnerke nedokáže poskytnúť citovú oporu, lebo dôležitejšie ako jej priania sú tie mamičkine. Mamičku to samozrejme teší, masíruje narušené ego a svojho „poslušného“ syna si zotročuje apelovaním na obetovaný život, lásku a samotu.

„Prestal mi doma s malým pomáhať. Časom mi došlo, odkiaľ vietor fúka, keďže sa preriekol, že mama povedala, že iní muži to a to doma nerobia, že idú na pivo, že ho psychicky týram, keď mi doma pomáha a ja doma nerobím nič a ani o malého sa poriadne nestarám,“ opisuje svoju situáciu Soňa.

„Postupne som začala presadzovať aj ja svoju vôľu, chcela som si robiť vlastný program, nielen celý víkend robiť na cudzom byte a potom večer padnúť ako kabela. Preboha, mala som 19, 20 a 21 rokov, chcela som chodiť s kamarátmi von, na výlety! Tak prišli hádky, snaha o dohodu s priateľom. Nič z toho. Jedinýkrát jej povedal, že si chceme v sobotu oddýchnuť a vtedy prišiel výstup z mamičkinej strany, ktorý sa skončil tým, že mi povedala, že ma už nikdy nechce vidieť, že jej je zdravie prednejšie ako to, aby sme boli spolu. No a čo urobil môj partner? Nič. Ničové nič. Odviezol ma domov a rozlúčili sme sa s tým, že si nájdeme podnájom," popisuje Lucia prvú snahu o odpútanie sa od matky jej vtedajšieho partnera.

„Súhlasila som, že môže svokra bývať s nami. Na pozemku bolo miesta dosť na pristavenie. Podmienka bola, že naše príbytky budú úplne oddelené. So svokrom sa rozviedla, z domu ju vyplatil a stavbu si zafinancovala sama. Bože, aká som bola hlúpa. Bola som zaľúbená, snažila som sa byť chápavá. Kým sa náš dom prerábal, vtedy sme ešte s priateľom bývali u mojich rodičov a ona u svojej dcéry. Prerábka šla rýchlo, vyberali sme si nábytok, kuchyňu, kachličky. Samozrejme, že bez nej sme sa nikam ani nepohli. Musela byť pri každej jednej návšteve obchodu. Konečný výber bol možno na mne, no ak by to maminka neschválila, pochybujem, že by som si to u priateľa obhájila. Keď som si začala kupovať prvú „výbavu“ kuchyne z krvopotne zarobených peňazí po brigádach popri štúdiu na vysokej škole, budúcu svokru skoro kleplo. Mužovi vykričala, že si myslela, že je budem bývať u našich, kým si ona svoju prístavbu dorobí. Keď jej s hrčou v krku povedal, že to prerába pre nás dvoch, že chceme spolu žiť, vyskúšať si to, tak ušla, treskla dverami a utekala na cintorín plakať na hrob svojich rodičov,“ hovorí Alica o tom, ako sa jej muž prvý krát postavil na jej stranu.

Mama bude vždy mamou

Láska má mnoho podôb a intenzít. Muž môže milovať dobré jedlo, futbal, určitú značku auta, za najlepšieho kamaráta by padol v boji, miluje ženu a vždy bude milovať matku. Tak to má byť. Mnoho žien si úctu a lásku k matke, ktorú vidia u svojich partnerov spočiatku chvália. Automaticky predpokladajú, že v rovnakej úcte a láske budú mať raz aj ich. Realita je často iná. U citovo vyspelých mužov má matka nenahraditeľné postavenie v ich živote. Rola matky musí byť úplne iná ako je rola manželky, partnerky a priateľky. Problém nastáva, ak si to chlap nie je schopný v hlave upratať, čo je často spôsobené silným pôsobením matky na jeho názory. Vzoprenie sa jej prianiam vzbudzuje u mužov strach z toho, že matke ublížia. Matky milujú a zároveň sa ich boja. Boja sa odporovať, aby neprišli o ich lásku. Žiť v takomto vzťahu je citovo veľmi náročné a je otázne, nakoľko je to dlhodobo udržateľné.

Ako to dopadlo s hrdinkami nášho príbehu? Lucia rekapituluje: „Zaľúbení ľudia robia nepochopiteľné veci. Podnájom sme si našli, byt na víkend, platili sme veľmi veľa z našich vtedy mini príjmov a priateľ naďalej robil stále na záhrade, v byte, rozvážal maminku. Ja som bola vždy, vždy na druhej koľaji. Človek stále dúfa, že sa to zmení. Ono sa to nezmení. Vydržala som ešte zopár rokov, celkovo sme boli spolu 7,5 roka a povedala som si dosť. Aj láska kamsi odíde, ak mám súperiť s inou ženou. Z ľudského hľadiska ju chápem. Ten syn bol jediná pripomienka na osobu, ktorú milovala. Ale nedokážem jej odpustiť, že kvôli svojmu sebectvu nedokázala prekročiť svoj tieň a nechať byť šťastné aspoň svoju dieťa, keď už ona šťastná nebola." 

Soňa dospela do štádia, že mužovi pobalila veci a poslala ho k mame: „Kým žil v lete u nej, oči sa mu kus otvorili, že ona ho potrebuje len na robotu a ja k tomu pridávam, že aj na vyvážanie po výletoch. To on ako chlap neprizná, lebo veď povedzme si na rovinu, ktorý chlap by sa nevozil, keď mu zaplatia naftu?! Vrátil sa domov, bolo lepšie. Vydržalo to 1,5 mesiaca. Viem, že pokoj nikdy nebude, kým sa bude do nás starať a stavať do pozície obete."

Alice raz praskli nervy a svokre vykričala všetko, čo mala na srdci. „Trpela som roky, u svojho muža som bola ja tá netolerantná, ktorá nenávidí jeho matku a ktorá preháňa. Na svadbe svokra revala, akoby si bral najväčšiu fľandru pod slnkom, pritom bol môj prvý partner a upútavala na seba väčšiu pozornosť ako začepčenie nevesty a 10 folkloristov. Akýkoľvek konflikt sme mali, vždy bola poruke ho utešiť, keďže ja blbec som dovolila, aby sme bývali na jednom pozemku. Stránku vždy podržala jemu, ako inak. Kým sme sa spoznali, bola naučená ho mať poruke či ako zdroj financií, zábavy, parťáka na výlety, kupovala mu spodné prádlo, pyžamo a radila, čo si obliecť. Kým som neprišla ja. Zrazu nemala komu riadiť život. Možno si spočiatku myslela, že ona bude dirigovať oboch, ale to len cez moju mŕtvolu. Manžela som postavila pred ultimátum a hrozilo, že dom predáme, svokru vyplatíme a pôjdeme každý svojou cestou. My inam, svokra inam. Dali sme tomu ešte jednu šancu a zatiaľ to ide. Samozrejme, že tie maniere sú zakorenené v človeku, v jeho zmýšľaní a nejde ich zmazať zo dňa na deň, ale ak to neničí môj vzťah a moju rodinu, tak som spokojná. Svokra svoju fixáciu preorientovala na druhé dieťa a všetok voľný čas trávi so svojou dcérou. Takže tento fakt nám pravdepodobne zachránil manželstvo.“

Hádzať všetku vinu na matky, svokry by bolo prvoplánové. Ak je chlap chlapom, mal by vziať posledné zvyšky svojej mužnosti, schované kdesi v trenkách a zariadiť si život podľa seba. Nikdy nie je neskoro. To si povedal asi aj Luciin priateľ. Musel prísť o ženu, ktorú miloval, aby si začal vážiť seba natoľko, že začal o svojom živote rozhodovať sám. "Po tom, ako sme sa rozišli, si našiel novú partnerku, ktorá mala zjavne väčší vplyv ako ja. Lebo mamičku vyškrtol zo svojho života. Odsťahoval sa od nej a stretávajú sa len veľmi sporadicky. Je mi jej ľúto, lebo viem, že to takto nechcela, ale človek vždy nesie následky svojich rozhodnutí sám."

Máte aj vy doma podobné problémy? Žijete s mamičkiným synáčikom alebo ho máte v rodine? Aký máte názor vy na tento vzťahový trojuholník?

Perinka či zavinovačka? Túto otázku si kladie nejedna mamička, ktorá si chystá pre svoje bábätko výbavičku. Ako sa vyznať v tej širokej ponuke a čo je dieťatko najlešie? A prečo treba vlastne dieťatko po narodení zavinovať?

No zavinovanie je činnosť známa už od pradávna. Ak nakukneme trošku do historického okienka dozvieme sa niekoľko faktov:

• Najstaršou zmienku o zavinovaní poznáme z archeologických vykopávok na dnešnom území Grécka, kde našli skameneliny a sošky ešte z doby bronzovej z pred 2600-2000 rokov p.n.l  
• Najznámejšie zavinované dieťa na svete bol Ježiš Kristus. (Pravdepodobne najslávnejší záznam  je nájdený v novom zákone o narodení Ježiša Lukáš 2: 6-2: 7:
• „Aj porodila svojho prvorodeného syna, a zabalil ho do plienok a uložila do jasieľ;)

Zavinovanie ako spoľahlivú formu upokojovania novorodencov poznali a využívali mamičky po mnohé a mnohé stáročia o čom svedčia obrazy, sochy či kroniky.

Zavinovanie tiež prešlo za tie roky vývojom. Kedysi sa zavinovali deti až do 2rokov, napevno sa obväzmi uťahovali ich ruky i nohy , vraj „aby nebolo dieťa pokrivené“ čo samozrejme viedlo k nesprávnemu vývinu bedrových kĺbov a tiež chrbtice.

Dnes už nezavinujeme do tuhých obväzov a tiež vieme, že zavinovanie prospieva dojčatám hlavne prvé tri mesiace života, poprípade len na spánok do 6mesiacov.

Významnú rolu v dnešnom modernom zavinovaní priniesol americký pediater Harvey Karp, ktorý hovorí o potrebe zavinovania detí, ktoré úzko súvisí s navodením podmienok aké malo dieťatko v brušku. Vychádza z 30ročnej praxe s novorodencami. Prišiel s teóriou o chýbajúcom štvrtom trimestry. Dieťa sa po príchode na náš svet potrebuje istú dobu adaptovať- aby sme mu to uľahčili, treba mu navodiť podmienky aké malo v brušku. Tiež poukazuje na vrodený Moorov reflex (úľakový) , ktorý dieťatko budí, strháva zo sna. Zavinovanie považuje za výbornú formu upokojenia nekľudného bábätka.

Na trhu je niekoľko druhov a tiež spôsobov zavinovania. Tak sa na to pozrime bližšie a vyhodnoťme si klady a zápory:

ZAVINOVAČKA:

Klasický štvorec zo 100% bavlny vyplenený najčastejšie vatelínom.

+ rýchle a nenáročné zavinutie na suchý zips

+ nízka cena ( cca od 13-27eur)

+ je vystužená, dieťa sa v nej dobre prenesie

• Pozor treba dať pri prenose, aby sa dieťa nevyšmyklo a nespadlo
• Suché zipsy a rýchlo „vypoužívajú“ , opotrebujú
• Dieťa z nej po chvíli vytiahne ruky, čiže sa budí na vlastné trhavé pohyby (Moorov reflex)  

Zavinovacie plienky:

Táto forma zavinovania k nám prišla z USA, veľmi používaná je aj vo Veľkej Británii a Austrálii. Správnou technikou zavinutia zabezpečíte predĺženie spánku.

+ väčšinou sa predáva vo 3packoch , cena je cca 30eur

+ biobavlna

• Pokiaľ neovládate správu techniku a zavinutie neprevediete precízne, vytratí sa efekt „pevého balenia“ a dieťatko sa v nej rozbalí
• Veľmi pevné zabalenie, látka neobsahuje elastan, niektorým detičkám tento príliš pevný spôsob balenia nevyhovuje  

Zavinovacie vaky :

Aj tento spôsob balenia k nám prišiel len nedávno ako moderný trend, ktorý si získal veľkú obľubu vo vyspelých krajinách (USA, VB, Japonsko, Nemecko)

+ zabezpečí sa pevné balenie, dieťatko nevystrčí rúčky

+ cena je od 25-37eur, záleží od konkrétneho výrobcu

+ pružné úplety, moderné vzory a tkaniny

• Dieťatko nemá chránenú citlivú časť hlavičky
• Nie je vystužený chrbátik
• Nosenie dieťatka je pre „čerstvých rodičov“ náročnejšie  

Klasická perinka :

Vedeli ste, že klasická forma perinky akú poznáme z nášho detstva je známa len na Slovensku a v Čechách? A pritom je to taká skvelá vec. Aj naše maminy a babky dobre vedeli čo robia, keď nás do nej balili.

+ cena je od 25-50eur (záleží akú má výstuž a aké látky sú použité)

+ dieťatko má chránenú hlavičku

+  pri pevnom utiahnutí perinka dieťatko upokojí

+ dobre sa v nej dieťatko nosí

+ overená slovenská tradícia

• Dlhé šnúry na viazanie strpčia život mamičke
• Použitý vatelín (výplň vložky) sa používaním „zhlukne“ do kopy
• 100% bavlna je pre dieťatko na koži tvrdšia než bavlnený úplet
• Dieťatko vo veku cca 2mes. bez problémov z nej vytiahne rúčky a už nie je splnený efekt balenia, ktorý predĺži spánok. Dieťa samo seba budí.  

Moderná perinka :

Výrobcovia stále dumajú ako zabezpečiť čo najkomfortnejšie prostredie pre dieťa a zároveň čo najjednoduchšie používanie pre mamičky. Spojením moderných poznatkov o zavinovaní, ktoré k nám prišli z USA a našich tradičných slovenských periniek , vznikol takýto unikát, ktorý sa zrodil na Slovensku.

+ cena je 49,90eur, predáva sa zatiaľ len na Slovensku

+ materiál je strečový, takže dieťa nikde netlačí, krásne pruží (92% bavlna 8%elastan)

+ použité len slovenské certifikované látky OEKO-Tex standard 100

+ zabezpečené pevnejšie zavinutie, vďaka čomu sa dieťatko upokojí a predĺži sa spánok

+ ľahké zavinutie, len na zips

+ vystužená je hlavička až pod zadok

+ voľný pohyb nôh, perinka je anatomicky tvarovaná (rozšírená v oblasti rúk a nôh)

+ výstuž je z pamäťovej peny (1,2cm), nemení svoj tvar, prispôsobí sa teplote, telo sa neprehrieva

+ pamäťová pena je dobre chránená v nepremokavom obale, ktorý má antibakteriálnu povrchovú  úpravu (pri pretečení plienky, obal zabezpečí, aby sa pamäťová pena neznehodnotila)

+ obojsmerný zips zabezpečí prebaliť dieťatko aj keď spí

+ vďaka mäkulinkej príklopke pod bradou nedochádza k stretu kovového zipsu s pokožkou dieťaťa

+ chránený dizajn v EU

+ darčekové balenie (estetická krabica s mašľou a brožúrkou, vhodná aj ako dar)

• Vyššia cena, no oceňujeme kvalitné materiály a precízne vypracovanie šikovných slovenských rúk
• Dostupnosť len na internete, zatial nie je v kamenných predajniach

Milé mamičky,

Snažili sme sa informácie zostručniť, samé uznáte, že ponuka je veľmi široká a je to len a len na vás , čomu dáte prednosť.

PS: Odkaz pre mamičky- nosičky:

Žiadna perinka či zavinovačka nenahrádza telesný kontakt s matkou. Je výbornou pomôckou keď si mamička potrebuje oddýchnuť a dieťatko pospať. Poprípade, keď sa mamička potrebuje pritúliť k oteckovi a vychutnať si spoločné partnerské chvíle, keď dieťatko spokojné spinká v postieľke 🙂 🙂

Pokiaľ budete mať otázky rada vám pomôžem a poradím.

Širokú ponuku zavinovačiek, klasických periniek i modernej perinky nájdete na vašom obľúbenom Modrom koníku.