Viete, kto zomrel v prvej svetovej vojne? Ako sa kreslí bielou farbičkou? Ako matky najlepšie oslávia svoj sviatok? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

* * * * *

Ja (viac menej pre seba, vôbec som nečakala reakciu): „Čo budeme cez víkend variť?“
Drobulka (1,5 r.) pohotovo, bez zaváhania: „Kávu!“

* * * * *

Šli sme v Žiline okolo kasární...
Muž hovorí Peťovi: „Tu som bol na vojne, tu som bol vojak.“
Peťo: „A prežil si???“

* * * * *

Syn (4 r.) sa pýta: „Kto zomrel v prvej svetovej vojne?“
Skôr než som stihla odpovedať, tak si odpovedá sám: „Hmmm... asi Mária s Ježišom.“

* * * * *

Malý má v poslednej dobe nový manier - večer pred oblečením do pyžamka, keď je celkom nahý, odbehne k mrazničke, otvorí dvere a skúša, aká z toho ide zima. Hovorí, že to chce vedieť, ako bolo v rozprávke zima pirátovi, ktorý stroskotal a bol tam sneh, ktorý on dovtedy nevidel...
A tak včera som sa ho pokúsila pri tom odfotiť. Samozrejme, musím vždy urobiť aspoň 20 fotiek, aby som mala jednu, kde sa nehýbe a nie sú kvôli tomu na fotkách šmuhy. Tak som potom v rýchlosti tie fotky pozrela, či sa nájde aspoň jedna bez šmúh.
A on mi celý šťastný pri tej otvorenej mrazničke vraví: „Mami, však nám je super, ty si v kľude pozeráš fotky a ja sa tu zimním!“

* * * * *

Susedka priniesla kysnuté kapsičky plnené tvarohom a kôprom.
Miško (6 r.) sa zahryzol a vraví: „Zjem to. Ale recept od nej nepýtaj. Viacej to jesť nebudem.“

* * * * *

So starším (7 r.) píšeme každý deň pár viet, aby si zopakoval do školy. Keď si vymýšľa sám, tak vždy píše o mladšom bratovi: Oli kuká. Oli sa hrá... atď. Tak mu dnes vravím: „Napíš miesto Oli napríklad ´môj brat,´ aby si nepísal stále to isté a aby si si aj precvičil aj iné písmená.“
Tak napísal, volá ma. A čítam: „Oli je môj brat.“

* * * * *

Starší (3,5 r.) učí mladšieho (1,8 r.): „Kubo, tu mame oko, druhé oko a medzi nimi máme nos. A v nose máme čo, Kubo? No čo? No predsa soplíky. A tie čo? No predsa papáme, Kubo!“

* * * * *

„To máte dve tak po sebe? To je super, to sa spolu vyhrajú!“
Moje deti:

* * * * *

Andrejko (5 r.): „Mamka, chcem bielu farbičku, aby som nakreslil okno.“
Ja: „Ale keď nakreslíš bielou farbičkou na biely papier, to nebude vidno.“
On: „Veď ja chcem aby to nebolo vidno, neviem kresliť okno!“

* * * * *

Syn pozerá na fotku zo školy: „Mám tam veľa spolužiačok, hlavne dievčat.“

* * * * *

Hovorím deťom, že to by sme mali nejako osláviť, keď mám dnes sviatok.
Malý na to: „Maminka, tak to si ty dnes môžeš vybrať, čo budeš dnes variť!“

* * * * *

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Čo si máme obliecť, ak chceme byť neodolateľné? Ako to vyzerá, keď na oslave preženiete s pitím? Prečo sa malí chlapci nechcú ženiť? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

Moja 4 ročná dnes: Prezliekam sa, mám na sebe len sukňu a podprsenku.
A ona: „Mami, ty si taká krásna. Keď bude teplo, môžeš to nosiť takto. Kto by ti odolal?“

* * * * *

Ja som sa dnes poobede na našom malom, znovu nahlas (ako každý deň) rozčuľovala, že ma už naozaj nebaví stále zakopávať o hračky (a ešte horšie - stúpať na kocky z lega).
Keď som sa trochu upokojila, malý mi líškavým hláskom hovorí: „Kým ja budem spinkať, ty mi upraceš hračky, však?“

* * * * *

Mamka sa pýtala syna, čo si neodprace od stola, veď nemá žiadnu inú robotu.
„Akože nie? Ja musím predsa dýchať.“

* * * * *

Prídem z kúpeľne do spálne a môj chlap z polospánku: „Zlato? Snívalo sa mi, že som kosil s krovinorezom a došiel mi benzín.“
A v momente zachrápal naspäť.
PS: Bývame v byte.

* * * * *

Moje dieťa túži po Snickers tyčinke, sme ale na dedine a tu je mini obchod, kde skoro nič nemajú...
A malá vyhlási: „Musíš vydržať, také majú len v mestách!“

* * * * *

Moja mama dnes bola s mojou dcérou (7 r.) v meste a stretli maminu známu - Gabiku. Gabika sa mojej dcéry Mie vyzvedá: „A koľko ty máš rokov, Miuška?“
Mia: „Budem mať 7 v zime. A ty teta?“
Teta Gabika: „No ja budem mať 80.“
Mia: „Iba??? Lebo vyzeráš na 100...“

* * * * *

Keď na oslave 1. roku nedáš pozor koľko vypiješ:

* * * * *

Syn (4,5 r.): „Oci, a to všetci ľudia majú pipík?“
Manžel: „Všetci nie, len muži. Ženy nemajú.“
Syn: „Ale veď ja sa pýtam na ľudí, nie na ženy!“

* * * * *

Akurát som komunikovala cez e-mail s riaditeľom školy, kam nastupuje naša prváčka. Je to taký rodinný známy, 60tnik... Písala som mu mail, kde som sa pýtala, o koľkej majú byť prváci 2. septembra v škole... A on mi odpísal, že mu došli nejaké nariadenia ohľadom korona vírusu a „maturuje“ nad tým... Že mi odpíše k veci neskôr. Ja som odpísala, že ok, v poriadku, keď domasturbujete, dajte, prosím vedieť!
Chcela som napísať, keď domaturujete! Sakra, sakra, sakra!

* * * * *

Môj muž dlhšie nosil bradu a rozhodol sa, že sa ide oholiť. A keď sa už teda oholil a bradu dal dole, malý 2 a pol ročný, sa na neho pozerá a vraví: „Tato, ty si čistý!“

* * * * *

Nášmu 7 ročnému hovorím: „Dúfam, že sa raz dožijem vnúčat.“
 On mi na to: „Ale ja ženu nechcem, v živote nieeee...!“
Pýtam sa ho prečo a on: „Ja nechcem, aby mi celý život ženy rozkazovali!!!“

* * * * *

Život - lekcia asertivity:
Ja, asi po stý krát: „Hanička, obleč si konečne to pyžamo!“
Hanička (6 r.): „Ja ti slúžku robiť nebudem!“

* * * * *

Sme na dovolenke v hoteli a ako vo väčšine hotelov, aj tu sa dá ísť z chodby pri izbe výťahom priamo do wellness. Tak som si obliekla župan, vzala osušku, deti a manžela a šli sme. Prišli sme dole, manžel dal veci do skrinky a šli sme ku vírivke a bazénu. Tam som si osušku zavesila na vešiak a išli sme do bazéna von. Zrazu dcéra, že potrebuje kakať. Tak rýchlo dnu, zobrala som osušky, utrela nás, obliekla som si župan a šla na WC. Prišli sme naspäť a ja som župan zavesila naspäť ku osuškám a išli sme do bazéna. Keď som si obliekala a vyzliekla župan, všimla som si, že pani vo vírivke na mňa veľmi zazerá, ale pomyslela som si, že preto, že malá sa stále niečo vypytuje. Tak sme išli do toho bazéna von ku manželovi a ostatným deťom.
 Po chvíli, že už pôjdeme sa osušiť a pôjdeme na večeru. Znova som prišla k vešiaku, obliekla župan, osuškami osušila deti a šli sme. Manžel mi podal kľúče od skrinky, otvorím skrinku a tam naše dva župany... Vtedy som si uvedomila, že celý čas som si obliekala župan tej pani vo vírivke.

* * * * *

Máme u nás na prázdninách synovca, sú s našim synom rovesníci. Samozrejme, vyvádzajú viac, než zvyčajne. Aj včera čosi vyviedol ten náš, tak sme sa nad ním rozčuľovali. A jeho bratranec mu hovorí: „Vilko, s tebou je to ťažké. Niekedy je s tebou zábava, ale ináč je to ťažké.“
A ten môj ho chápavo potľapkal po pleci a dôležitým hlasom mu hovorí:
„Ja viem. Presne, ako s tebou. Až na to, že s tebou je to len ťažké.“

* * * * *

Dcéra mala zlomenú ruku (hánku na malíčku). Po mesiaci išla sadra dole, ale ešte pár dní bolo treba obväzovať a podkladať octanovou masťou.
Dnes deň D... konečne mohla plávať v bazéne! Po kúpaní jej starostlivý tato obväzuje ruku: „Hotovo!“ - spokojne si obaja sedia, pozerám na nich...
„A vy dvaja ste OK? Veď má obviazanú druhú ruku!“

* * * * *

Upratujeme s manželom hračky, plazíme sa po štyroch, keď náš 5 ročný, ležiac na posteli, brada podopretá rukami, zahlási: „Na to by som sa mohol pozerať cely deň...“

* * * * *

Pokazila sa nám práčka, nešla síce len 2 dní ale cez víkend sme boli preč tak sa to nazbieralo. Dnes to bol opravár opraviť tak idem prať, triedim tu kopu vecí a frflem synovi že pozeraj koľko toho musíme oprať a on (5 r.), že: „Jááááj, to je na pranie, ja že staviaš nejaký hrad!“

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Čo nám rastie v nose? Čo majú chlapci a čo dievčatá? Ako vyzerá deň malého škôlkára? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

* * * * *

„Som taký hladný, že normálne cítim, ako chudnem.“

* * * * *

Sestrin syn (3 r.) jej sedel na kolenách obkročmo (tvárami k sebe). Hladkal ju po tvári, zrazu zastal pri nose a začal ho skúmať.
Po chvíľke hovorí úplne prekvapene, až vystrašene: „Mami, ty máš v nose mihalnice!“

* * * * *

Sa dosť unavila z toho šliapania:

* * * * *

 Moja hviezda, skoro 3 ročná, ráno vstane a zahlási: „Mami, zas je ráno, ma picne!“

* * * * *

Večer občas si dáme s mužom dáke vínko alebo čosi a malej, aby sa rátalo nalejeme do obdobného pohárika, nejaké nealko, a štrngáme si všetci spolu.
Minule takto sedíme a malá zrazu vezme svoj pohár, pozrie na muža a vraví: „Oco zdvihni, vypijeme!“

* * * * *

Matúš (3 r.) odseparoval z jedla všetku možnú zeleninu so slovami: „Toto som si neobjednal.“

* * * * *

Hovorím kamoške: „Zbehni do chalupy, do kuchyne a dones otvárač na víno.“
Toť, čo doniesla... šošovky nechala doma:

* * * * *

Môj mladší (už takmer 15 r.), ešte v prvej triede po návrate zo školy, zahlásil: „Dnes sme sa učili, že chlapci majú penis a dievčatá latrínu!“

* * * * *

Manžel: „Dnes máme výročie, piate. Bude ťuťumuťu!“
A ja, že: „Keď máš 6 ročné dieťa, tak to výročie je asi siedme...“

* * * * *

Raz som si vypočula rozhovor dvoch školákov cestou zo školy (tipujem tak 2-3 ročník ZŠ).
1: „Ja mám strašne veľa peňazí našetrených doma v pokladničke.“
2: „Ja mám ešte viac peňazí, ale mám ich v banke a oco povedal, že mi ich dajú, keď budem mať osemnásť.“
1: „Ty koksooo, myslíš, že sa toľko dožiješ?“

* * * * *

„A čo ste dnes robili v škôlke?“ - pýtam sa môjho prváka škôlkára.
„Pili sme!“ – odpovedá... a údajne už nič iné.

* * * * *

Ležíme všetci na posteli, uspávame deti. Muž rozpráva staršiemu synovi rozprávku. Väčšinou si vymýšľa o autách, na deň otcov však ma akúsi melancholickú chvíľku a vymýšľa si príbeh o tom, ako sa z nás stala rodina. Zamotáva sa, zamotáva... ja sa v duchu rehním a gúľam ocami.
V tom sa syn zdvihne, zlezie z postele, pozrie na muža a hlesne: „Radšej donesiem knižku...“

* * * * *

Máme doma 3 mesačné bábätko. Staršia, 6 ročná je z neho občas riadne na nervy, lebo však reve...
Dnes na ihrisku sa pri nás zastavil pán s dvojičkami v kočíku v cca rovnakom veku, ako je náš malý vrešťák. Malá prišla k nemu, pozrela do kočíka a na plné ústa: „Mamiiii??? Ten ujo má dvojičky?“
„Áno miláčik, má...“ – kričím.
A ona znova na plné ústa: „Bóóóže, chudááák!“ 

* * * * *

Sme na chate v kempe. Včera doobeda hovorím synovi v teplákoch (4 r.) pred partiou asi 10 ľudí: „Zlatko, poď si prezliecť krátke nohavice, nech ti nie je teplo.“
Odpoveď: „Mami, ja nepotrebujem, ja si vyhoním. Pozri, už som si vyhonil...“ - a vyhrnul si tepláky po kolená...

* * * * *

Fúkala som ústami malý bazénik a môj 5 ročný sa ma spýtal: „Mami? A koľko by ti trval skákací hrad?“

* * * * *

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Ako vieme, že deti sú deťmi? Čo budeme variť, keď nemáme ani šajnu? Kto môže používať štipľavú zubnú pastu? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

Syn, 5 rokov: „Mamka, môžem si zahrať hru alebo áno?“
... no proste dal mi na výber.

* * * * *

Ako mnoho žien, ani ja nie som spokojná so svojou váhou. Samozrejme, chcem aby bola menšia. Tak behám, cvičím jogu, občas nejaké zostavy so svojou váhou, stravu som upravila.
Muž si zvykol, syn ma raz objal okolo pása a hovorí mi: „Mamina už nechudni, mne sa viac páčilo keď si bola tučnejšia. Vtedy si bola mäkšia.“

* * * * *

Moja segra sa sťažuje na jej malú dcéru: „Vôbec nechce variť, to čo ja zjem...“

* * * * *

6 ročná dcéra bola u babky a keďže ide v lete do tábora, tak sa jej moja mama pýtala: „Ako sa volá ten tábor kam ideš?“
Ona: „Wachumba,.“
O chvíľu: „Adélka, do akého tábora to ideš?“
A ona: „Wachumba.“
O dve hodiny babka vraví susedke, že vnučka ide do tábora... „Ako sa to volá, Adelka?“
Tá jej otrávene vraví, že Wachumba. No a keď sa to opýtala už 4 krát, tak jej Adelka blahosklonne a s pochopením hodných starších ľudí vraví: „Babka, vieš čo? Hovorme tomu „tábor,“ dobre?“

* * * * *

„Mamííí? Nevieš, kde mám tú bárbinu, s tými krásnymi vlasmi, ktoré jej tak závidíš???“

* * * * *

Cestujem pravidelne prímestskou dopravou, kde nastúpim spredu a priložím vodičovi k prístroju takú bielu kartu, aby mi vytlačil lístok.
A minule som ráno tak narýchlo šmátrala v kabelke po karte a začala ju prikladať a vodič na mňa kuká jak na debila, ja že čo sa deje, čo to nejde...
A ja som vytiahla malé zrkadielko, podobného tvaru ako tá karta, ktoré tiež nosím v kabelke a prikladala mu to na ten prístroj! Ten si teda zrejme pomyslel, že som dobre sprostá. Ešte som aj blondína!

* * * * *

Priateľova dcéra Viky (9 r.) sa sprchuje. Moja Laura (7 r.) sedí na WC.
Viky: „To si musela teraz sem prísť robiť ten smrad?“
Laura: „Však je to super?“

* * * * *

Nerada kreslí... toto doniesla z družiny:

* * * * *

Malý, 2,5 ročný, chodí zo strany na stranu a rozhadzuje rukami.
Manžel sa ho pýta: „Čo si opitý?“
Maťko sa naňho vážne pozrie a hovorí: „Ja nie som popitý, iba blázon som!“

* * * * *

Náš trojročný syn zbadal koňa a potom utrúsil: „Aha jeden kôň.“
Keď zbadal ďalšieho, dodal: „Aha dva koňaky...“

* * * * *

Cvičím si ja pekne, kľudne - box, výkopy, výpady... keď tu príde moje päťročné dieťa, chvíľu ma sleduje a potom veľmi múdro poznamená: „Mama, ale takto nebudeš mať kocky na bruchu!“

* * * * *

Ja: „Čo budem zajtra variť, nemám šajnu...“
Dcérka: „Šajnu nechceme!“

* * * * *

Pri kojení sa ma pozorujúce dieťa pýta: „Mami, a ty máš kravské, či kozie mlieko?“

* * * * *

„Čo sa stalo?“
„Som mu troška pricvakla hlavu do dverí, aaaale nechtiac a už som mu to aj prepáčila, neviem čo furt reve!!!“
... no hnevaj sa na ňu, keď mu to už aj prepáčila.

* * * * *

Môj 5 ročný je zvyknutý na pastu Perličku, ale teraz si v obchode vybral inú, lebo mala na sebe obrázok Starwars, ale trochu štípe. Dnes si umýval zuby a hovorí mi, že: „Ja už som veľký chlap, keď mám takú štipľavú pastu. Už som otec!“

* * * * *

„Mama, nakreslila som koníkovi zmrzlinu!“

* * * * *

Syn, po večeri: „Mami, prosím si niečo jesť...“
Ja: „A čo by si si dal? Ale nič sladké, už si toho dnes dosť pojedol.“
Syn: „Taaak si prosííím, vieš ten toast s Nutellou? Ale ja ho chcem bez toastu!“
...asi hovorím po čínsky doma.

* * * * *

Sedime po prebudení spolu na wécku, malý na šerbli, pozerá pred seba tak polosmutne, rozospato...
„Jurko, všetko v poriadku? Si smutný?“
„Ja len rozmýšľam nad tou veľkou kefou...“ - s výhľadom na hajzel kefu.

* * * * *

„Lucka, dnes idete k ockovi do práce na akciu pre deti.“
„Áno? A prečo?“
„Lebo sa blíži deň detí a robia takú malú akciu pre nich.“
„A to nás pozvali?“
„Áno.“
„A to akože preto nás pozvali, že sme deti?“
„Myslím že áno.“
„A oni odkiaľ vedia, že my sme deti?“ ... hlboké zamyslenie... „Myslíš, že to na nás vidia?“
... a hneď je deň krajší 🙂

* * * * *

Dnes bol môj muž pre vnuka v škôlke. Na tom by nebolo nič čudné, len on už je prvák...

* * * * *

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Kto sa nachádza v kaplnke pri náučnom chodníku? Čo pomôže na bolesť hlavy? Ako sa vyrábajú deti? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

* * * * *

Syn ešte nevie poriadne skloňovať. Oco išiel na odber krvi a Sebi sa ho pýta:
„Kam ideš?“
„Idem k pani doktorke, pichnúť si injekciu, vieš?“
Ide okolo sused a pýta sa: „Kde máš dedka?“
A Sebi na to, že: „Išiel pichať doktorku!“

* * * * *

Dnes to pekne začína - všetci doma, tak sa pekne naraňajkujeme, juchú, idem sa obliecť, veď postrážia malú a aj brata (ZŤP) a ja si aspoň vybavím, čo chcem. Tak oblečená, s balíčkami v ruke im hovorím, že idem na poštu. Kukajú na mňa, ako keby som to povedala po hebrejsky... Na to mi dcéra hovorí: „Mami kľud, budeš tam prvá.“
Ja: „Fakt? A odkiaľ vieš?“
A oni všetci do výbuchu: „Mami, veď je zatvorené, je sviatok...“

* * * * *

Dnes sme sa boli s deťmi prejsť po náučnom chodníku a natrafili sme na malú kaplnku, kde boli postavy Ježiša a Márie. Reakcia Ondrejka (2,5r): „Aha mami! Elza a Anna!“

* * * * *

Manžel volal pred časom zubárovi: „Pán zubár, ta preventívna, čo som mal mať tento mesiac, platí?“
Zubár: „Nie, v tomto období robím len bolestivé prípady, ostatné úkony posúvam.
Manžel: „Ale ja vlastne som bolestivý prípad! Veď žena je už dva mesiace doma a bolí ma z nej hlava!!!“
Zubár, smiech...: „No tak na to vám nepomôžem, ale možno pomôže domáca slivovica!“

* * * * *

Materská demencia najvyšší stupeň:

* * * * *

Máme obdobie, že malý chce súrodenca. Včera mi povedal, že mam ísť nejakého kúpiť. Tak mu vravím, že detičky sa nekupujú, ale vyrábajú. On na to: „Mamka, ja chcem vidieť, ako sa vyrábajú!“

* * * * *

Môj syn sa ma včera opýtal: „Mamí, chcela by si mať takého robota, čo by za teba urobil všetky domáce práce?“
A skôr, než som stihla odpovedať, tak sa ešte opravil: „Vlastne niekoľkých robotov, jeden by to sám všetko nezvládol.“

* * * * *

Moja 9-ročná dcéra začula v TV info, že sa Gáborikovi narodila dcéra Bella a očividne zmätená sa pýta:
„Mami, to prečo jej dali meno ako Bugárovi? Bela...?“

* * * * *

Môj ďalší poštársky: Prídem k jednej bránke, že vyplatím dôchodok - zamknuté. Automaticky prepchám ruku cez uzučký plot, že si u nich odomknem zvnútra, ako zvyčajne, a kľúč nikde. Tak sa rozhliadam, že ako sa dostanem dnu, až som našla kľúč v schránke...
Tak znova deriem ruku už s kľúčom cez tu úzku medzierku v plote a sama pre seba nadávam, že či nemohli nechať kľúč v zámku, že ako sa ja strafím s tým kľúčom tam, že keby aspoň velka kľúčová dierka to bola, ale fabka... To už mi celá rodina bežala na pomoc a pozerali, že čo to stváram.
A mne až vtedy došlo, že som si mohla aj z vonku odomknúť...

* * * * *

Syn (3,5 r.) chcel strašne ostať späť u starých rodičov aj so mnou. Tak mu hovorím: „Maťko, ale ja tu nemám pyžamo.“
Syn: „To nevadí, požičiaš si babkine, babka si požičia starkého a starký sa zabalí do vreckoviek.“

* * * * *

Dnešný pokľudný obed, sedíme za stolom 7 , každý hľadí do taniera, ja dokrmujem ešte malého a manžel 6 ročnej dcére ešte naberá ďalšiu porciu... a medzitým padne otázka, do tohto ticha, od 6 ročnej: „Tati a ty si mal kedy naposledy sex?“
20 ročný syn sa rozrehotá, manžel sa na mňa pozrie zaskočený a chce niečo povedať, ale dcéra ho predbehne: „Ja viem, viem... tááák pred tromi rokmi...?“ - a spýtavo pozrie na manžela.
Chcem niečo povedať, ale odbije ma: „Mamina, ty nič nehovor, nebola si pri tom!“

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Čo s chlapom po 40-ke? Ako vysvetliť dupotanie? Aké nové veci môžeme vyskúšať počas karantény vo dvojici? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

* * * * *

Vlani manžel oslavoval 40 - ku, dcérka mala vtedy 5 rokov a s povzdychom mu hovorí: „Ach, ocko, ty už nie si ani mladý, ani pekný - čo s tebou?“

* * * * *

Syn (5 r.) ma nahneval, zvýšila som hlas a on na to: „Všetci sa ukľudníme, áno?“

* * * * *

Želala som si k meninám len tatru hliny do záhrady. Mužíček sa vynašiel a vualaaa... Mám tatru hliny v záhrade:

* * * * *

Ja: „Max, nedup!“
Max (5 r.): „Ja nedupem. To zemská príťažlivosť ma priťahuje!“

* * * * *

Trošku poučujem syna: „Janík, vieš, že bude mať narodeniny a možno dostaneš nejaký darček. Aj keď niečo také napríklad už máš, alebo si zrovna také nechcel, tak sa patrí krásne poďakovať a vážiť si, že si vôbec niečo dostal, dobre? Takže si to teda zhrnieme. Čo máš spraviť keď dostaneš darček?...“ (napovedám mu) „Slušneee....“
V tom ma syn preruší a vraví: „Slušne si vypýtať iný?“

* * * * *

Syn (4 r.): „Mami, koľko máš rokov?“
„27.“
„Takže to znamená, že sa ešte dvakrát vyspíme a zomrieš?“

* * * * *

Dnes ukazujem detailnejšie dcérke (5 r.) skadiaľ sa ciká.
A ona nato: „Dobre mami, stadiaľ cikám, ale to ostatne tam máam načo? Na ozdobu?!“

* * * * *

Karanténny denník: Deň 48.
Muž navrhol, že má chuť skúšať nové veci. Vraj so ženicou vo dvojici. Tak sme teda spoločne vyskúšali kórejské hydratačné masky!
Teraz tu chodí okolo a pindá, že som nechápavá...

* * * * *

Omylom som si na balkóne sadla na čerstvo opraté rúško, hodila som ho tam na stoličku vysušiť. Nechcelo sa mi prezliekať z neho mokré legíny, tak som išla do kúpeľne a vyfénovala si zadok...
Syn vošiel akurát do kúpeľne, a že: „Mama, tebe to už doma riadne prepína, veď to je na vlasy!“

* * * * *

Manžel pozerá na dcéru a hovorí jej: „Viki, ty teraz vyzeráš ako taký chlapček.“
A ja naňho zhrozene pozerám, čo si to dovoľuje a hovorím: „To prečo si mu povedal?“
... a už len smiech na celý dom.

* * * * *

Syn mal za úlohu zo slovenčiny napísať rozhovor s rodičom - 10 otázok a 10 odpovedí. Tak sa ma pýtal, koľko mám rokov, kde pracujem, aké mám obľúbené jedlo... Posledná otázka bola, aké je moje najväčšie prianie. Tak som mu diktovala odpoveď, že si prajem, aby sme celá rodina boli šťastní a zdraví.
Synova reakcia: „A ostatné rodiny čo? Tie môžu aj zdechnúť?“

* * * * *

Dnes som si vypočula rozhovor mojich synov:
10 ročný sa pýtal 12 ročného: „Ako chceš mať v živote ženu, keď teraz sa bojíš pavúka?“

* * * * *

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

O čom sa skypuje na dôležitých poradách? Aké slovo je zdrobneninou od slova činka? A kde je Vlado? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

Sedíme s manželom doma, popíjame kávu, pozerám na naše morčatá v klietke a nahlas rozmýšľam:
„Chúďatá, celý deň zatvorené medzi štyrmi stenami, len sa naháňajú, pištia a vkuse niečo žerú... Myslíš, že sa im taký život páči?“
A muž na mňa vypleštil oči a vážne sa ma pýta: „Koho myslíš? Naše deti?“

* * * * *

„Mami, daj mi slaninku som hladná.“
„Natálka, dnes nie, máme pôst.“
„Tak mi nalož trošku aj z toho pôstu.“

* * * * *

Keď som ešte bývala u mamy, tak sme doma volali ovládanie od telky „Vlado“ – taká naša skratka. A občas to ešte použijem.
Hľadala som ovládanie a pýtam sa syna (5 r.), či nevie, kde je „Vlado.“
A on, že: „No asi doma, keď je ten koronavírus!“

* * * * *

Naša domáca škola, štvrtáčka sa učí s druháčkami:
Štvrtáčka: „Zdrobnenina slova činka?“
Druháčka sa hlási: „Číňanka!“

* * * * *

Včera na bicyklovej dráhe:
Ja: „Miuška, prečo si zabila toho chrobáka?“
Mia (6 r.): „No, lebo sa mi motkal popred bicykel a bála som sa, že ho prejdem a zraním...“

* * * * *

Tatino má míting cez skype a Tami mu tam chodí. Tak som ju upozornila, nech nevyrušuje a ona: „V pohode, aj tak tam nič vážne neriešia. Ukazujú si tam nepodstatné veci. Napríklad, kto má aký luster a kde ho kúpil...“

* * * * *

Keď ich už nebaví maľovanie na papier... 10 minút ticha v kúpeľni:

* * * * *

Tak som sa dnes zamyslela pri mojej krpatej štvorročnej a vravím jej: „Ty už vlastne nebudeš motýlik, keď sa vrátiš do škôlky. Už budeš mravček (podelenie tried).“
Ona na mňa zhrozene pozrela, že: „Ale ty budeš stále moja mama, hej?“

* * * * *

V parku sa baví dosť hlasno manželský, dôchodcovský, pár na vedľajšej lavičke o politike. Vravím deckám: „Radšej poďme ďalej, toto ma nebaví počúvať...“
Syn sa ma pýta: „Chcela by si radšej počúvať cely deň toto, alebo tatina?“
Neverím, že som to povedala, ... ale odpoveď bola: „Tatina.“

* * * * *

Malý (4 r.) išiel dnes na veľkú.
Ja: „Už si hotový?“
On: „Nie, ale už sa to načítava.“

* * * * *

...Prídem s kávou do obývačky a ocitnem sa v zápche:

* * * * *

Syn dnes: „Mama a kto je to sekretárka?“
Po mojom vysvetlení sa zamyslel a hovorí: „Jaaaaj tak to je aj Adamov tato. On je tiež sekrét!“

* * * * *

Malá prišla do kuchyne, pozerala čo chystám na obed a kričí na mňa:
„Mňaaam, mamka, ty čo varíš?“
Ja jej na to, že pirohy. Pozrie na mňa: „A to prečo vždy robíš to, čo mám rada a čo ľúbim?
Hovorím jej: „No , lebo ťa ľúbim, miláčik.“
A ona: „Heeeej? Tak mi urob Spongeboba!“

* * * * *

Jedného pekného dňa som si kupovala plavky. Približne som vedela akú veľkosť, ale aj tak som si ich zobrala do kabínky a keďže som nemala čas, skúsila som ich na oblečenie. Určite viete, že takéto druhy oblečenia majú takú tú nálepku v tvare intimvložky, kvôli hygienickej ochrane. No a ako som sa vyzliekla, nálepka sa odlepila a zostala mi nalepená na rifliach na zadku.
... Zistila som to až doma.

* * * * *

Dnešné šoky našej 3,5 ročnej
„Mama, čo varíš?“
„Omáčku.“
„Nieee, mačku nieeeee!!!“

* * * * *

V telke bežia Rodinné prípady, kde otec vysvetľuje dcére, že maminka, by mala pochopiť, že sú aj dôležitejšie veci, ako peniaze. Dievčatko sa na to pýta, že aké...
A môj 6 ročný do toho zahlási: „No veď karta!“

* * * * *

Raz dávno mi frajer kúpil nejakú fit tyčinku, ktorá mala 60% sóje – a toto ja nedokážem poriadne stráviť a mám z toho strašné plyny, ale že strašné!
Pobyt v kine na dve hoďky bolo pre mňa utrpenie, pot na čele... a potom po kine ma pritlačil k múru, chcel ma pobozkať... a to čo zo mňa vyšlo!
Ach bože, niečo strašné, celá stupnica píšťal kombinovanej s fujarou!

* * * * *

Práve prišla za mnou dcéra (8 r.) s dvomi tričkami a hovorí mi: „Toto môžeš predať na koníkovi, už sú mi malé.“

* * * * *

Mladšieho syna učíme cikať do záchoda, po úspešnom pokuse som prišla za starším synom (5 r.) a vravím: „Tvoj mladší braček je už šikovný veľký chlapček, sám cikal do záchoda!“
On: „Hej? Ukáž!“ - a rýchlo bežal do izby, kde sa mladší hral s legom... a úplne sklamane zhodnotil: „Ale šak vôbec nie je veľký, veď je taký istý malý, ako včera!“

* * * * *

Po práci som išla na rande, celkom pekne nahodená, mala som šaty a silonky, však aby nebolo vidno, aké mám ešte biele nohy - mohol byt asi tak apríl - máj. Ako som odchádzala z práce, tak som cestou išla na WC. Už som sa ponáhľa a v tej rýchlosti som si vôbec nevšimla, že som si nenapravila šaty. Vzadu som ich mala narvané v silonkách... bolo mi vidno celú riť, ešte aj tangáče som mala!
Rande prebehlo celkom OK, až na to, že ma na tie šaty vôbec neupozornil a ja som takto chodila až do príchodu domov, čo bolo možno o siedmej večer. V práci som skončila asi o štvrtej. Od tohoto dňa som na sebe šaty už nemala.
A inak chalan sa mi už neozval, asi sa mu moc nepáčil môj zadok.

* * * * *

Dnes sme konečne na záhrade začali siať nejakú zeleninku, syn bol pri mne a „pomáhal.“ Pri tom sme sa rozprávali o obrábaní pôdy, a tak podobne. Spomenula som si na jednu básničku, ktorú sa kedysi ešte v škôlke učil a hovorím mu: „Pamätáš sa na tú básničku - Orie, orie Ján? Ako k nemu prileteli tie vrany a dohadovali sa, či orie dobre, alebo zle?“
Syn: „Nó, tak trochu si pamätám. Ale neviem, ako to skončilo. Dobre orol, alebo zle orol?“

* * * * *

Dnes prvorodená napísala slovenčinárke mail, že jej "chiba" škola...

* * * * *

Toto som poslala šéfovi: „Zdravím... ak by ste niečo potrebovali, volajte na pevnú linku... môj telefón osral v kuchyni na stole.“

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Ako dopadla písomka zo skloňovania? Kde matky oddychujú, keď deti spia? Prečo vlastne nosíme rúška? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

Dnes sme išli na chvíľu von, kolobežkovať sa mimo ľudí. Mladšia, 2 ročná, však kolobežku ignorovala a stále chytala všetko možné na zemi a išla tam, kde nemala a pod. Tak si hundrem, že čo je to za dieťa, že vôbec neposlúcha a staršia 4 ročná: „Vidíš mami? Mala si si rozmyslieť, keď si chcela druhé dieťa!“

* * * * *

„Terezka, nejdeme na ihrisko, je tam taký zlý vírus.“
„A policajti ho nemôžu chytiť?“

* * * * *

Opakovala som s dcérou na písomku z prvého polroka. No nie veľmi je išlo skloňovanie, hlavne skloňovanie - 2 pád, genitív. Písomku napísala a volá mi zo školy: „Maminka, všetko som mala dobre, aj to skloňovanie! Hlavne ten genitál, ten som mala, že úplne na jednotku!“

* * * * *

...Prídem s kávou do obývačky a ocitnem sa v zápche:

* * * * *

Herečka sa blázni s ocom, keď tu oco vyhlási, že pauza, musí ísť cikať. O sekundu dôjde malá smutná, tak vravím: „Neboj, však o chvíľku príde.
A ona: „Myslíš??? On si tam sadol.“
...no, má ho prečítaného!

* * * * *

Zakrývam Branka (3,5 r.), dávam mu pusu a vravím mu: „Dobrú noc Branko, nemusíš spinkať, ale aspoň lež chvíľku a oddýchni si.“
„Dobre maminka, aj tebe dobrú nôcku a choď si aj ty oddýchnuť ku šporáku.“

* * * * *

Môj frajer mi raz kúpil nejakú fit tyčinku, ktorá mala 60 % sóje, čo ja nedokážem poriadne stráviť a mám z toho strašné plyny, ale že strašné. Pobyt v kine za dve hoďky bolo pre mňa utrpenie, pot na čele.
A potom, po kine, ma pritlačil k múru, chcel ma pobozkať... a to čo zo mňa vyšlo! Ach bože, niečo strašné, celá stupnica píšťal kombinovanej s fujarou!

* * * * *

Na zdravie, matky:

* * * * *

S mužom sme mali malú výmenu názorov a keďže náš 6 ročný syn má v poslednej dobe ochranárske sklony, tak na to hovorí: „Oci, ty sa nemôžeš s maminkou takto rozprávať. Mami, ja ťa teraz ochraňujem aby si mala šťastný život, lebo láska ide cez žalúdok!“

* * * * *

Šila som rúško pre muža, a potrebovala som občas primerať, či mu to sedí, tak som mu to priložila na tvár a malý vraví: „Maminka, to prečo dávaš ockovi? Hryzie???“

* * * * *

Syn zbadal svoju fotku keď mal asi 0,5 roka: „Tyyy jooo! To som bol aký malý a mal som taký pekný účes!“

* * * * *

Po práci som išla na rande, celkom pekne nahodená. Mala som šaty a silonky, však aby nebolo vidno, aké mám ešte biele nohy - mohol byt asi tak apríl-máj. Ako som odchádzala z práce, tak som cestou išla na WC. Už som sa ponáhľa a v tej rýchlosti som si vôbec nevšimla že som si nenapravila šaty. Vzadu som ich mala narvané v silonkách... bolo mi vidno celú riť, ešte aj tangáče som mala!
Rande prebehlo celkom OK, až na to, že ma na tie šaty vôbec neupozornil a ja som takto chodila až do príchodu domov, čo bolo možno o 7 večer. V práci som skončila asi o 4. Od tohto dňa som na sebe šaty už nemala.
A inak chalan sa mi už neozval, asi sa mu moc nepáčil môj zadok.

* * * * *

Môj syn už je dosť veľký na to, aby som mu rozprávala pred spaním rozprávky, ale tak niekedy sa ešte stane, že chce, aby som mu nejakú povedala. Rozprávky vymýšľam „za pochodu,“ syn sa do toho často zapojí a potom sa to niekedy natiahne na dlhšie, takže je potom treba to radikálnejšie ukončiť, keď už je neskoro a treba ísť spať. Dnes chcel tiež rozprávku, ale už bolo veľa hodín, tak som povedala, že mu porozprávam, ale len krátku. Syn povedal: „Dobre, ale nie, že zase hneď na začiatku všetci zomrú!“

* * * * *

A kde zmizla voda?

* * * * *

Keď dieťa trucuje:
„Koľko máš rokov?“
„Nemám!“

* * * * *

Hovorím synovi: „Maťko, keď budeš chcieť kakať, tak do šuflíka!“
...lebo šuflík a šerblík je skoro to isté...

* * * * *

Veľká vizita. Tristo päťdesiat lekárov a sestričiek, primár pozrie na mňa a pýta sa: „Tak ako sa dnes cítite?“
Pozrela som naň a takým tichým ukrivdeným hláskom som povedala: „Tak rozhárane...“
Nastalo hrobové ticho, spolubývajúca sa začala smiať. Ku cti lekárom slúžilo to, že hromový, hromadný výbuch smiechu nastal až na chodbe. Chcela som totiž povedať rozhádzane.

* * * * *

„Mamiiii, ja už viem ako sa pláva bez rukávnikov!!! To len musíš poriadne mávať pipíkom!“

* * * * *

Teraz budem za „matku roka.“
Dnešný rozhovor s 9-ročným synom:
„Mami? Čo je to p..a?“
„To si kde také počul?!“
 „Však od teba...“

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Aké sú to krásne očká? Ako môže dopadnúť „reklamácia“ trička? Ako sa vyberajú hrkálky spod postieľky? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

Rozhovor s mojou 7 ročnou:
„Mama a mal už niekto niekedy 100 rokov?“
„Tak pár ľudí už malo 100 rokov...“
„Mama, ale ako tak na teba pozerám, tebe do tej stovky už moc nechýba, však?“
... mám 33.

* * * * *

Včera večer po sprchovaní sa ma, takmer štvorročný, smutne pýta: „Maminá, prečo sa mi nevyliahli???“
„Čo sa ti malo vyliahnuť, Miško?“
„No vajíčka predsa!“ - a pozrel si medzi nohy.

* * * * *

Posielam syna pre niečo u deda na poschodie, lebo som to zabudla. A syn: „Ja už nie som taký malý.“
Pýtam sa, že: „Čo to? Prečo? Nechápem, čo to má spoločné s tým, aby mi vyšiel po schodoch pre veci.“
A on: „Ja už nevybehnem tak, ako kedysi!“
Dedo sa skoro zadusil od smiechu.

* * * * *

Kaufland, stojím v rade na mäsové výrobky, predavačka sa má pýta, čo si prajem. A môj 4 ročný syn, sediaci v nákupnom košíku: „Mami, mamííí, mne stojí pinďúr!“

* * * * *

Starší (9,5 r.) má dnes super deň. Išla som do obchodu, tak mu kážem, nech zatiaľ vyberie riad z umývačky. Prídem domov a hovorí, že niektoré boli špinavé. Nevadí, stáva sa. Tak si nakladám ďalší riad do umývačky a pritom zisťujem, že to nie niektoré, ale všetky boli špinavé. Ja som večer zabudla umývačku zapnúť a on mi kľudne všetky špinavé riady vyložil do kredenca a vôbec mu to nedošlo...

* * * * *

Moja dcéra, keď mala 5,5 roka - láskyplne sa na mňa pozrela večer v posteli, pohladkala ma a nežne povedala: „Maminka, ty máš také nádherné očká. Ako skunk, keď kaká.“

* * * * *

Objednala som tričko. Prišlo však s českým nápisom, až tak mi to neprekážalo, iba som informovala predajcu, čo sa stalo. Čakala som ospravedlnenie a tričko by som si nechala. Ale oni nedokázali reagovať, až na tretí mail odpísali, že mi príde druhé tričko. Pýtala som sa, či mám prvé vrátiť, že vraj netreba. Tak v poriadku. Dnes teda prišlo druhé tričko...:

Dnešný rozhovor.
Sonča: „Mami a ty vieš, že spolužiačka ma 3 súrodencov? Aj ja by som chcela bračeka, až ho môžem voziť a hrať sa s ním a tak... Ale zas, myslíš, že by si ešte zvládla pôrod? Vieš, už máš svoje roky a staré telo to asi nezvláda dobre.“

* * * * *

Synátor má dnes narodeniny, niekto zvoní zvonku pri dverách a synátor v tom, že idú gratulanti ide otvoriť. V tom na mňa kričí: „Mamííííííííííí, to je pre teba, ale neutekaj chytro, bo si zlomíš nohu!“ - nohu už zlomenú mám. Dotrepem sa ku dverám a pani sa predstaví ako kontrola zo sociálky a hneď otázka na mňa: „Ste doma?“
A ja, pokým sa zmohnem na odpoveď, len spoza môjho chrbta počujem ako synátor zahlodí: „Pani zlatá, ona sa momentálne bez pomoci nevie ani sama najesť, tak kam by sa trepala?“
...ste mali vidieť ten pohľad sociálnej pracovníčky!

* * * * *

Často som opatrovávala sesternicinu 2,5 ročnú dcérku a raz sme na prechádzke stretli pani s obrovskou nemeckou dogou, ktorú malá obdivovala. Dali sme sa s pani do reči, ktorá dala povel doge, aby si sadla. Samozrejme to bol pes s veľkým údom... a malá hneď zahlásila: „Jeeeej, on má pindíka ako môj tatko!“
Som myslela, že odpadnem, no pani nezaháľala a zahlásila: „To sa teda mamička má...“

* * * * *

Idem do kúpeľne, chcem zasvietiť. Pozerám, že asi niečo nefunguje, počujem len divný zvuk... keď v tom sa spamätám, že namiesto spínača držím vodovodnú batériu a púšťam vodu...

Lovila som hrkálky a cumle spod a spoza postieľky. S dvoma palicami na mop a na metlu som sa trápila a nadávala. V tom prišiel muž, odsunul postieľku a kukal na mňa ako puk.
Neviem prečo to mne nenapadlo.

* * * * *

Rozhovor so štvorročným synom cestou do obchodu:
„Chcem sa hrať.“
„Ako?“
„Takú hru som vymyslel, že ja si budem v obchode vyberať čo chcem a ty mi to kúpiš!“

* * * * *

Stojíme v rade pri pokladni, ľudí plno z každej strany, malý syn poskakuje, chodí hore dolu, pokukuje po ľuďoch a zrazu začne: „Lupiny, lupiny, seborea, lupiny, seborea...“
Ste mali vidieť tie tváre, ako sa každý po každom pozeral!

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Viete, čo je to „cube?“ Aký silný vietor fúkal? Či aké sladkosti teraz fičia? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

Dcéra (4 r.) bola so mnou u kožnej lekárky. Prišli sme domov, nasadila si na ruky gumené rukavičky a začala ma vyšetrovať: „Nó, chirurgicky sa to odstrániť nedá, máte tam volské oko.“

* * * * *

Stanko skúša Lucku: „Vieš čo je cuboid?“
L: „Neviem.“
S: „Kváder. A vieš čo je cube?“
L: „Kvá.“

* * * * *

Takmer 5 ročný syn ma pohladkal po tvári a hovorí: „Mamka, ty si taká jemná, asi ako hladká múka!“
... to poteší, keď viete, že tie spoločne upečené koláče, kedy sme mali múku aj na lustri, mali pozitívny efekt.

* * * * *

V poslednej dobe, pri každom jedle pri stole, sa malý (4 r.) stále vyzuje. Dnes mi už nedalo a spýtala som sa ho, prečo sa stále vyzúva... Jeho odpoveď: „Aby sa do mňa viac zmestilo!“

* * * * *

Píšem dcére (18 r.) na internát: No čo moja, neodfúklo ťa?“
Dcéra odpísala: „Ááále, kdeže. Tu fúka iba tak, že poletujú igelitky, drobné psy a deti do 8 rokov.“

* * * * *

Keď moja babina (83 r.) nakupuje v miestnom dedinskom obchode sladkosti pre vnúčatá... skoro som padla na riť.
Samozrejme, že si to vôbec neuvedomila a predavačka ju neupozornila:

* * * * *

Mama: „Nemôžem ti teraz čítať, musím ísť prať.“
Sestra: „Tak praj!“

* * * * *

Syn (10 r.): „Čo bude na obed?“ - v ZŠ.
Ja: „Paradajková polievka a rezeň s kašou.“
Syn: „Konečne poriadny obed. Chcem ten najväčší rezeň!“
Ja: „Povieš, že si deviatak?“
Syn: „Nie! Poviem, že som učiteľ!!!“

* * * * *

Niet nad to nájsť pohodlnú polohu na spanie:

* * * * *

Prišla som rovno od kaderníčky pre malú do škôlky. ostrihaná, prefarbená. Nina vybehla, že „jejo, pekná si...“
Som si vydýchla, lebo syn, približne v jej veku, nechcel ísť raz so mnou, že nie som jeho mama, keď som preňho prišla ostrihaná. Tak jej vravím, že som rada, že ma spoznala. A ona: „Veď ťa poznám cely život, jasne, že by som ťa vždy spoznala!“
Ja: „Ty moja zlatá, veď jasne, podľa hlasu, tváre a tak, že?“
Ona na mňa kukne: „Ani moc nie... skôr podľa bundy.“

* * * * *

Branko (10 r.): „Maminka, mam frajerku!“
„Fíha! A ako sa volá?“
„Neviem, ale máme toho veľa spoločného. Nosíme okuliare a obaja sme integrovaní!“
... dobre, dieťa moje, tieto kritériá sú TOP!

* * * * *

Kričím na manžela z kuchyne: „Daj Emila do stoličky!“
Manžel: „A kde je?“
Ja: „V mrazničke!“
Manžel: „Kde???“

* * * * *

Z dnešnej večernej modlitby nášho 3,5 r. drobca: „Ježiško, prosím ťa, nech je mamka navždy moja slúžka a nech navždy odpočívame v pokoji...“
...Vysvetlenie k tej slúžke: Syn je veľmi pohodlný až lenivý, ale vo všetkom, či sa to týka kŕmenia, obliekania... a už mi minule rupli nervy a povedala som mu, že nech sa to už konečne naučí, lebo ja nebudem navždy jeho slúžka...

* * * * *

Pýtam sa malej (4 r.): „Zlatko, ideš so mnou do obchodu?“
„Nieee, mne sa nechce.“
„Aaale, poď.“
„Opravil ocko auto?“
„Áno, opravil.“
„Hmmm... tak si to kľudne vybav sama, ja budem doma.“

* * * * *

Ráno vravím dcére (5 r.): „Chcem ťa učesať."
Sedela pri stolíku, kúsok vedľa mňa a opýtala sa: „Učesáš ma aj tu?"
... Milujem jej skloňovanie a časovanie a preto pridávam ešte našu najobľúbenejšiu skomoleninu: „Tato, uhoň sa!"
Chcela aby jej neprekážal, aby sa jej uhol 🙂

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Ako chlap prežíva svoj soplík? Čo budeme robiť, keď budeme mať sto rokov? Ako dopadne veta, ktorá bola vyslovená skôr ako bola premyslená? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

Malá sa fotila v škole pri šlabikári a mala som jej dať 6 eur na fotky. Po obede sa jej pýtam: „Dala si peniažky pani učiteľke?“
„Dala. Mami! Vieš, aká je teraz pani učiteľka bohatá? Všetci jej dali peniažky!“

* * * * *

Včera večer, naháňam deti umyť zuby, potom mi ešte napadlo, veď im treba nechty ostrihať, tak na ne kričím: „Poďme, ostriháme zuby, umyjeme nechty a ideme spať!“

* * * * *

Poznáte hru Mikádo? Aj Tomáško (2 r.) ju pozná, len si troška zmenil pravidlá:

Môj 5 ročný syn prišiel za mnou so žalostným plačom: „Mami, čo ja budem robiť cely deň, keď budem mat 100 rokov? Ja nechcem mat 100 rokov!“
A ja mu hovorím: „No budeš sedieť v kresle a budeš pozerať telku alebo hrať hry na počítači.“
On sa rozplakal ešte viac a vraví: „Ale to ma nebude stále baviť!“

* * * * *

Muž začal 7 ročného syna učiť doma nemčinu. Prvá veta - Ako sa voláš.
Syn: „Ich hajzel Branko.“

* * * * *

„Kompliment“ dnes ráno od štvorročnej dcéry: „Maminka, krásne voniaš. Ako dobrá salámka.“
... Ľúbi salámu, tak to beriem pozitívne.

* * * * *

A vraj chlapi nevedia robiť viac veci naraz:

„Mami v škôlke sme dnes mali k obedu mixér, môžeme si ho zjesť, keď prídeme domov?“ - odznelo hneď, ako som naštartovala. 20 km mi mohlo aj závity prepáliť, ale až kým mi ho doma, vystupujúc z auta, neukázala. Neprišla som na to, že je to TERMIX.

* * * * *

B (3 r.): „Mama, páči sa, nakreslila som obrázok.“
Ja: „Jej, krásny Barbarka, ďakujem.“
B: „50 edo (=euro)!“

* * * * *

„To už som akože dojedol?“

Keď syn rýchlejšie hovorí, než rozmýšľa, tak sa môže stať, že dostanem aj takúto otázku:
„Ty máš aké prečo?“
(Malo to byť: „Ty máš aké ročné obdobie najradšej a prečo?“)

* * * * *

Muž stratil doklady, v strese bol celý deň, nakoniec som ich našla padnuté na zemi v garáži. Keď došiel domov, povedal mi: „Ty si Boh, že si ich našla.“
Už sme na to aj zabudli, večer som išla pozrieť malého (4 r.) do izbičky a pýtam sa ho:
„Oliverko, prečo ešte nespinkáš?“
Odpoveď: „Čakám na Božie požehnanie.“

* * * * *

Bože! Manžel má soplík! Tak mu podávam sprej s morskou vodou, že nech si to prestrieka. O minútu len počujem, že: „To čo za sprej si mi dala, to čo je? Veď to nestrieka!... Jáááj, si mohla povedať, že tam je vrchnák. Čo keby mi to v nose zostalo?“

* * * * *

U nás doma, keď môj muž alebo ja, niečoho veľa zjeme, tak si hovoríme, že sme pažraví... Dnes sme sa s malou boli najesť v reštaurácii a vedľa nás sedel taký starší manželský pár, vyzerali, aj sa správali, dosť konzervatívne, takže som sa snažila aj ja držať na uzde a byť normálna. Ale moja dcéra (6 r.) to proste zaklincovala...
Ten konzervatívny pár si zavolal čašníčku a dva krát po sebe si objednali ten istý dezert, že je výborný a keď aj prasknú, musia si dať ešte jeden. Dosť to bolo počuť, v reštike bolo ticho. Moja malá ich ako naschvál počúvala furt a zahlásila miesto pažravý (sa pomýlila): „Tyyyy ujo, ty strašne veľa tých koláčikov ješ, ty žebrák!“

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Ako to dopadne, keď dieťa zababušíte až po noštek? S čím kšeftujú tretiaci v družine? Ako to dopadne, keď si matka odskočí do autoškoly? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

Chcela som povedať kamoške v práci, že mám suché pery. Samozrejme som bola veľmi unavená, po dvanástke, a hovorím jej: „Mám suché perie!“

* * * * *

Moja materská demencia:
Takto uprostred rodičovskej dovolenky som si začala robiť kurz autoškoly. Konečne som sa po cvičisku dostala do premávky a inštruktor mi vraví: „Pôjdeme za tento kamión a daj sa vľavo.“ A ja pohotovo: „To mám predchádzať také veľké brm brm?“
... výraz jeho tváre vravel za všetko.

* * * * *

Úvaha: „Mami, ako sa píše otáznik písaným?“

* * * * *

Miško (10 m.) ide na nákup:

Susedka: „Ty dnes nie si v škôlke?“
Oliver (4 r.): „Nie, mám migrénu.“

* * * * *

Dostal ovčie kiahne a z pohľadu na ne príde hysterická chvíľka:
„Nechcem sa na ne pozerať, nemôžem sa na to pozerať!“
Príde ocko, pýta sa, čo sa deje a malý vraví s plačom: „Pozrel som sa na ovčie kiahne a zostal som z toho v šoku!“

* * * * *

„Keď ti je zima, daj si šálik až na noštek...“ – veta, ktorú nehovorte dieťaťu, ktoré nosí okuliare.
Držal sa ma ako repíča a tak som dumala, že som asi neporadila dobre. Nakuknem na neho a...:

Môj syn ráno cestou do škôlky: „Mami, ja som zabudol, včera som si dal v škôlke piecť medvedie tlapky, ponáhľajme sa, lebo sa spália!“

* * * * *

Hráme sa s Vincenzom (3,5 r.) na pretláčanie rukami. Teraz som ho to naučila, hráme, hráme, tvárim sa, aká som slabá, vzdychám, ochkám, tlačím... a malý mi na to: „Ta čo maminka, treba ti kakať?“

* * * * *

Kričím: „Kubo, už si píšeš tie úlohy?“
Kubo: „Niééé, ale už pôjdem!“
Ja: „A čo teda robíš?“
Kubo: „Šúľam si cigarety...“
Trhal lístok od pani učiteľky, čo mi dala na podpis nejaké info a naozaj si šúľal „cigarety.“
Plánoval ich vyfajčiť popri úlohe... Že tretiaci v družine také cigy predávajú zadarmo.

* * * * *

13.1.2020: Domov ho doniesol v kraťasoch. Vraj mu to bolo divné, ale ďalej svoju myšlienku nerozviedol:

Rozhovor s mojou 10 ročnou:
Ona: „Mama čo bolo skôr? Dievča alebo chlapec?“
Ja: „Neviem, asi vznikli nejak naraz...“
Ona: „Podľa mňa chlapec.“
Ja: „Prečo?“
Ona: „Lebo chlapci sa správajú ako opice, tak museli byt prví.“

* * * * *

Malý (vyše 3 r.) ráno vstal celý mokrý. Keď som mu dávala dole úplne premočenú plienku, s obrovským uspokojením si hovorí: „Joj, ale som sa fajne dočúral.“

* * * * *

Idem zavrieť izbu, pozakrývať deti, a že kde sú? Obzriem sa a oni pri drobcovi v postieľke odfukujú:

Syn chodil do českej škôlky a jedným časom chodil domov a stále hovoril o desítke. A že tam je pjobllém. Nechcel povedať aký.
Som si hovorila, že asi blbo varia na desiatu - čo iné. Tak som si každé ráno privstala, aby mal dobré raňajky - budík na 6.30 a už som išla. A syn desítka sem a desítka tam, a takto si on nepredstavuje. Takto to išlo asi 4 týždne.
Raz poobede som išla do škôlky po malého a odchytila ma pani učiteľka. A tá mi hovorí: „Váš syn bude hrát na besídke Melichara, bude potřebovať věci na kostým.“
A ja som sa na ňu pozrela a došlo mi, že ja ráno vstávam a varím ako debil, lebo môj syn nevie povedať slovo besídka, a nechce hrať Melichara!

* * * * *

Keď sa Jurko snaží nakojiť Jakubka:

Kúpila som si Psyllium, dcéra (5 r.) sa pýtala, čo je to, tak som jej vysvetlila, že to je prášok, ktorý mi pomôže s kakaním a nebude ma bolieť bruško. Večer sedím na záchode, dcéra pribehne za mnou aj s krabicou Psyllia a kričí: „Mamííí, kedy si už konečne nasypeš ten prášok do zadku?“

* * * * *

Naša, takmer 5 - ročná dcérka, začala poslednú dobu, neviem prečo, zdrobňovať vodu na nie vodička, ale vodka.
Takže u nás je bežné, že si dieťa pýta naliať vodku. A najlepšie čistú!

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Čo papajú veveričky? Na aké písmenko sa začína slovo „kvietok“? Čo postačí ženám na to, aby z nich boli modelky? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

Pýtam sa dcéry: „Nevieš náhodou, kvôli komu nestíhame stále na krúžky?!“
Dcéra (5 r.): „Kvôli semaforom?“

* * * * *

Ťahá za sebou na šnúrkach 3 lopty... že má psíkov.
„A ako sa volajú?“
„Gaštan, Žalúdok a Oriešok.“
„Žalúdok??? A to prečo?“
„No veď nevieš? To papajú veveričky!“

* * * * *

Keď večer upratuješ a nájdeš toto pod gaučom:

Naša slečna (8 r.) opäť posunula hranicu odporu k určitým návštevám u nás na novy level. Očakávali sme návštevu s deťmi, ktoré ona až tak nemusí a meškali.
Slečna sa postavila do dverí a pýta sa ma: „Mami, kedy konečne príde ta návšteva? Chcem, aby už odišli!“

* * * * *

Dnes ma môj syn dostal. Doma chodím bez podprsenky, takže keď som sa pre niečo zohla, uvidel moje cicule a vraví: „Mamina, ty máš ale veľké cicky!“
Ja som sa potešila a vravím: „Ďakujem.“
Ale potom dodal: „A dlhé!“

* * * * *

Syn sa dnes chcel učiť pismená, tak sme šli zaradom celu abecedu, niektoré písmenká pozná, niektoré nie. Išli sme na to štýlom - A ako auto, B ako bubon atď.
„Pýta sa: „Maminka, toto je čo za písmeno?“
„To je pismeno Q.“
On rozmysla a nakoniec zahlási: „Maminka, to je Q ako kvietok?“
Môj malý, zlatý, ako nás doma rozosmial.

* * * * *

Syn (5 r.) hral na mobile hru - niečo s autami. Zrazu doňho jedno auto vrazilo a on: „To bola isto nejaká ženská!“

* * * * *

Moja dcéra (2,5 r.) ma v tom jasno. Pýtam sa jej čo mali na obed.
Ja: „Akú ste dnes mali v škôlke polievočku?“
L: „Dobrú.“

* * * * *

Skúšala som si v obchode mikinu s kapucňou a pýtam sa syna (9 r.) čo povie, a on na to: „Keby máš o 5 rokov menej, sedí ti lepšie!“

* * * * *

Synček dostal Merkúr skladačku.
Ocko: „Maminka, poď skladať.“
Maminka: „Nejdem, strihám si nechty.“
Synček: „Hmmm, chce byt modelka...“

* * * * *

Krpatá mala Vineu. Keď dopila, pýtala si kakao. Reku: „Nedám, bude ťa bolieť bruško... musíš chvíľku počkať.“
A ona na to: „S tebou sú samé problémy!“

* * * * *

Ráno sme zabudli tepláčiky do škôlky a hovorím krpatej: „Ospravedlň sa pani učiteľke.!
A ona, že: „Ty sa ospravedlň, ja som nič neurobila.“

* * * * *

Moji chlapci boli na varovke u babky - mojej mamy. Keď som prišla pre nich, referovala čo robili a hovorí: „Boli dobrí, len chvíľu sa bili o hentoho Beethovena!“ - v kúte ležal plyšový Batman.

* * * * *

Na Silvestra syn pozerá v počítači niečo o autíčkach. Ako podmaz tam hrá celkom dobrá hudba. Príde ocko a začne na tu hudbu tancovať. Syn mu pozerá dlhšiu dobu na nohy, sleduje jeho tanečnú kreáciu a potom sa ho spýta: „Oci? A vieš tancovať aj podľa rytmu?“

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Aké sú najnovšie trendy vo vianočných ozdobách? Ako to dopadne, keď pošlete chlapa kúpiť vianočný baliaci papier? Ako ťažko sa pečú vanilkové rožteky? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

• Robila som ráno v Lidli taký menší nákup, dve šišky na raňajky, dve varové čokolády na vianočné pečenie, dva pizza rožky.
  Pani pri kase mi vraví: „Všetko dvojmo, aká ste zlatá, že aj na niekoho iného myslíte.“
  A ja, zamyslená nad robotu, v obvyklom záchvate úprimnosti jej vravím:
  „No ani nie, to všetko zjem sama.“

* * * * *

• Keď je tatko na WC, tak vznikne takýto poradovník:

• Dcére (5 r.) som zaväzovala čiapku pod krkom, chichúňala sa a odťahovala sa mi a na to si sama pre seba:
  „Hmmm, máš ty ale bláznivé dieťa!“

* * * * *

• Zemrela som! Prišli sme na návštevu k svokre, kukám z diaľky, že aké zvláštne ozdoby tento rok, nejaké tradičné, či čo... Svokor ozdoboval vraj:

• Môj muž si zabudol vyzdvihnúť lieky na predpis. Dnes utekal do lekárne s receptom 2 dni po splatnosti. Prišiel s víťazoslávnym úsmevom vysvetľujúc mi: „No vidíš, ešte viem okúzliť mladé babenky, bola tam taká mladá magistra a ona mi tie lieky dala.“
  A syn (24 r.) mu od vedľa: „Babenka vidí, starší človek, dám mu tie lieky, nech mi tu neumre.“

* * * * *

• Pečiem vanilkové rožky. Prvá dávka sa tak vydarila, že som hneď zožrala pol pekáča. Príde manžel do kuchyne, díva sa do krabice... „To len tak málo? To tak pomaly ide?“
  „Hodím trpiteľský vyraz...
  „Nooo vieš ty koľko to trvá, kým vyvaľkáš z toho lepkavého cesta všetky tie maličké rožteky?“
  HA! NEVIE!

* * * * *

• Mám dohodnuté stretnutie s kamoškou.
  Zvoním zo spodu na zvonček, ohlásim sa, že to som ja. Dvere sa otvoria, vybehnem po schodoch, kde míňam postaršiu pani s papiermi v ruke, kráčajúcu dole schodmi. Kamoška už stojí medzi otvorenými dverami svojho bytu celá červená.
  Bez pozdravu ma stiahne dnu, zatvorí dvere a spustí: „Nieee, vôôôbec nemohla ísť ku mne domovníčka presne v tom čase, ako ty. Ona išla zhora od susedov, keď si zvonila. Ja som ti otvorila a aj sa mi zdalo, že si to nejako rýchlo vybehla, keď už klopeš. Tak jej už počas otvárania dverí zadriem: „Nejaká si mrštná, ty pučurieta!“

* * * * *

• Kresba od syna. Snehuliak s „metlou?“

• Môj synček pomáha polievať orchidey, napúšťal vodu do črepníkov. Keď už boli všetky plné, napustil si vodu do pohára so slovami: „Aj ja sa napijem, aby som nezvädol.“

* * * * *

• Syn (3,5 r.) papal čokoládu a stál hneď vedľa umývadla. Po dojedení sa začal utierať o svoju novú bielu vestu, tak hneď vravím: „Nie o seba, však máš vedľa seba umývadlo!“
  ... tak sa krpec utrel. O umývadlo.

* * * * *

• „Prečo si neposlúchal u babky?“
  „Maminka, keď mne sa nedalo vydržať poslúchať.“

* * * * *

• Pošli muža kúpiť vianočný baliaci papier:

• Syn mal v škole vianočný bazár, veci mu ponúkal chlapec z vedľajšej triedy. Keď sme vyšli von hovorí mi: „Celkom bol roztomilý na to, že robí v bazári...“

* * * * *

• Pečiem zákusok „Oblíž prst,“ malá mi pomáha a do toho volá babka, že čo robíme. Malá jej na to, že pečieme... Babka, že čo pečieme a Meliss sa pýta: „Mami, čo pečieme?“
  Hovorím: „Oblíž prst“ - a ona ticho pozerá na mňa. Babka: „Haló Meliss, čo to pečiete?“
  A Mel opäť: „Mami, no čoooo pečieeeeme?“- už je nervózna.
  Hovorím jej: „Oblíž prst!“
  A ona totálne nervy: „Mami! Ale ktorý prst ti mám oblízať, veď ukáž!“

* * * * *

• Choré dieťa a Vianoce:
  „Oliverko, môžeš sa aj ty rozprávať s Ježiškom. Môžeš od neho pýtať niečo.“
  „A čo maminka?“
  „Trebárs aby si sa rýchlo uzdravil.“
  „Dobre. Tak milý Ježiško, prosím ťa chcem sa rýchlo uzdraviť a dones mi zajačika.“
  „Oliverko, také blbosti nemôžeš pýtať, iba dôležité veci.“
  „Dobre maminka. Tak Ježiško: Dones mi zajaca!“

* * * * *

• Cesta domov:

• Moje decká sú hrozne napichané zo škôlky, že alkohol je zlo. Vždy keď si dáme s manželom pohár vína, tak nám čistia žalúdky. Tak sme si dnes k vypekaniu medovníčkov naliali červené víno do hrnčekov s včielkou Majou a Vilkom, aby bol pokoj v rodine.
  Neodhalili nás!

* * * * *

• „Mama, ja nemôžem byt dlho vonku, mám potom plnú hlavu vzduchu!“

* * * * *

• Dcéra dnes bola s priateľom lyžovať. My tento šport doma nepestujeme, naposledy stála na lyžiach na výcviku pred cca tromi rokmi. Príde domov po pár hodinách, cela obitá, smutná, bolí ju noha... Pýtam sa jej, ako bolo, veľmi jej do reči nie je.
  Tak jej vravím, že daj niečo pozitívne, nemohlo byt až tak zlé...
  A ona mi vraví: „Aaale, celkom dobre bolo, som si zajazdila z nejakým snowbordistom. Len tak si idem, a zrazu moja lyža na jeho snowboarde. On pozerá, čo robím, ja pozerám, že čo čumí a tak sme si šli...“
  Prišla pred siedmou a ja sa doteraz neviem prestáť smiať. A že priateľ ju povzbudzoval a šiel za ňou. Ona si zalyžovala, on šiel peši za ňou dolu kopcom a stíhal popritom aj fajčiť...

* * * * *

• Cez víkend sme boli trochu behať po obchodoch, išli sme mojim „novým“ autom, ktoré má oproti môjmu pôvodnému prastarému všelijaké vymoženosti, napríklad aj vyhrievané predné sedadlá. Tak sme takí celí premrznutí nastúpili do auta, zapli sme si vyhrievanie a ešte sme si pochvaľovali, že aké to je super, že sa hneď zahrejeme a ako dobre, že tie vyhrievané sedadlá máme.
  V tom sa zozadu, z detskej sedačky, ozval smutný spev nášho uzimeného chudiatka: „Ja nemám, ja nemám, len sa tak trasiem, dajte mi slaninky, nech sa napasiem.“

* * * * *

• Môj malý prváčik sa ma pýta cestou zo školy. „Mamíííí a prečo je na tom obchode napísané popíja? Kto tam popíja?“
  A na obchode nápis: Otvorené Po-Pia.
  Tak na zdravie dievčence.

A na zdravie si pripite aj dnes (z pohárov so včielkou Majou a Vilkom), pri rozlúčke so starým rokom. Do toho Nového (aj celého nového) vám všetkým prajem všetko len to naj, nech je to super rok, plný radosti, zdravia a šťastia. Užite si ho.

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Ktorá detská celebrita skutočne existuje? Od akého slova je odvodené sloveso víriť? Ako môže dopadnúť nákup plienok? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

Tento týždeň sme boli na vianočnom vystúpení Mira Jaroša. Jaroš vybehne na pódium a môj 6 ročný mi šepká: „Mamiii, on naozaj existuje!“

* * * * *

Keď má mama chuť na pohár vina, môže to dopadnúť aj takto:

Stretli sme sa vonku so susedou a ona mi podáva ruku, na ktorej mala prevesenú plátennú tašku, podobnú mám aj ja, a hovorí mi: „Toto som ti chcela dať konečne.“
Tak pozerám do tašky, tam bol nejaký menší nákup, ovocie a tak a rozmýšľam za čo, ale potom si myslím, že asi pre deti posiela v mojej taške, občas jej aj ja dám dačo pre malú. Tak som tašku chytila, že jej ju vezmem a spustila som: „Ďakujem, ale to si nemusela...“
A ona na mňa: „Ale nie tú tašku, to je moja, tu máš tie 2 Eurá.“
Pozriem lepšie a prstami mi podávala dvojeurovku čo som jej nedávno požičiavala a zabudla na to...

* * * * *

Štvorročný: „Mamka, ja by som chcel zvieratko, s ktorým by som sa mohol mojkať.“
„A aké zvieratko by si chcel?“
„Divú sviňu!“

* * * * *

Aký otec taký syn...
„Dávidko, načo berieš ten telefón na záchod?“
„Lebo chcem byť ako veľký chlap!“

Sedím v kancelári a čakám na klienta... mrknem na meno - samé tituly. Zvoní zvonček, idem otvoriť a tam stojí chlap v montérkach. Mi prebleskne hlavou, že „aspoň obliecť si sa mohol, ty titul.“
Hovorím mu: „No poďte ďalej, nech to máme z krku,“ ponúknem mu sadnúť si, opýtam sa, či nechce kávu, že aj hej, urobím kávu a zrazu ďalší zvonček.
Otvorím a tam stojí chlap v obleku s kufríkom, sa mi predstaví a to on je ten „titul!“
Idem do kancelárie, kde sedí chlap v montérkach a popíja kávu a teda už sa ho pýtam, že prečo prišiel. Vraj ho majiteľ budovy poslal opraviť môj pretekajúci záchod.
No tak som robila a druhú kávu pre klienta...

* * * * *

Trieda štvrtákov, rozcvička zo SJ. Väčšina žiakov urobila chyby v slove „víriť.“
Na otázku, od akého slova je odvodené, zaznelo zborové: „Riť.“

* * * * *

N: „Mami, kúpila si mi niečo v obchode?“
Ja: „Nie Ninka, kúpila som len to, čo sme potrebovali.“
N: „Mami, a nejakú hračku si nepotrebovala?“

* * * * *

U nás dnes padlo: „Maminka, ty by si mala hrávať Minecraft, pre teba je to ako stvorené. Tam by si sa realizovala a konečne prestala neustále sťahovať a prerábať náš dom!“

* * * * *

Nakupujeme v Bille:

Stalo sa to pár mesiacov dozadu: Odbehla som sama na nákup, konečne bez detí, vyvetrať hlavu. V nákupnom zozname boli aj plienky, kúpila som teda aj tie. Ako tak vykladám a prekladám všetok tovar cez kasu, plienky mi zrazu spadli a ja na plne ústa: „Bác!!!“
Predavačka na mňa kukne, rad ľudí za mnou tiež a ja som sa zmohla len na...
„Viete, mám doma malé deti...“

* * * * *

Syn (4 r.) si spieva pesničku: „Si kočka, si kočka, si kočka! A perfektne vyholená!“

* * * * *

Malý (1, 8 r.) nemá rád kočík od malička. Neobsedí v ňom a veľmi skoro je nervózny, štverá sa von, nerváči. Nuž ale bolo treba ísť niečo kúpiť... Našťastie, máme obchod pár metrov od domu. Idem rýchlo s kočíkom, popadnem potrebné veci a už nervózne stepujem pri pokladni a prerátavam, koľko budem platiť, nech to trvá čo najkratšie a rýchlo odtiaľ odídeme, kým mi ten kočík rozbije.
Na to sa mi prihovorí staršia pani, čakajúca v rade za nami: „To je ale pekný chlapček, koľko má rôčkov?“
A ja pohotovo: „Euro osemdesiat!“

* * * * *

Sedím vo vlaku, ružový fuchsiový rúž, oči nenamaľované.
Otočí sa ku mne malý, cca 3 ročný chlapček, milo sa usmieva a začne:
„Ahoj, ahoj!“
Tak mu odpovedám: „Ahoj“ a opätujem úsmev.
Mamina sa ho pýta: „Kto je tam? Je tam teta?“
A on na plné ústa: „Nie! To je Baba Jaga!“
... a najhoršie len prišlo, keď som zistila, že som nastúpila na zlý vlak opačným smerom a idem do Čiech namiesto Trnavy. A ešte ako bonus, vyzerám ako Baba Jaga!

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Na aké princezné sa podobajú matky? Ako presne vyzerá karma? Čo najviac chutí deťom na obed? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

Manžel a Matúš (2,8 r.) boli v cukrárni. Priniesli zákusok aj mne domov. Matúš už od dverí na mňa kričí: „Maminka, doniesli sme ti zákusok!“
Potom príde ku mne, podáva mi tácku s koláčom a hovorí: „Ponúkni mi.“

* * * * *

Dnes sa zas zadarilo mojej dcére s kamoškou. Boli v meste, keď blízko zastalo hasičské auto a jeden hasič z neho vybehol. Utekal, baby za ním, že budú prvé vidieť, čo sa stalo... a on bežal k bankomatu...

* * * * *

Hrajú takto včera deti pexeso – „elzovské“ a jedna na mňa kričí: „Mamiiii, ja som našla teba, mám teba!“ Ja rozmýšľam, že na ktorú princeznú sa jej asi podobám... že aká je milá. A v tom ona príde a ukáže mi toto!!!
„Mami, to si celá ty, keď na nás kričíš.“

Rozhovor s mamou:
Ja: „My už odpočítavame.“
Mama: „Óóó, tak skoro? Veď nie je ešte ani december...“
Ja: „Veď do výplaty myslím, nie do Vianoc.“

* * * * *

Chodíme pravidelne, každú nedeľu, do kostola. Chodíme u nás do takej časti určenej pre deti, je to prístavba oddelená od kostola sklom, aby deti netušili. Minule sme však išli na detskú omšu a tak sme šli do kostola do prvej lavice, kde syna (5 r.) hneď upútal kríž s ukrižovaným Ježišom, ako má nohy, ruky aj bok krvavé... Tak do toho ticha mi tak úprimne detsky zahlásil, že: „Ty pozri mami, aký ten je tam zastrelený!“
A ja na to hneď: „On nie je zastrelený...“
No ten stále svoje: „Mami a to kto ho tak zastrelil?“

* * * * *

Naše kung fu bábo: 
S manželom pracujeme v dvoch rôznych firmách, ktoré ale spolu susedia. Takže každé ráno chodíme do práce spolu. Taký milý rodinný stereotyp... najprv s drobcom do škôlky, potom na ôsmu do roboty, manžel šoféruje. Keď ma necháva pred mojou robotou si vždy dávame pusu a zaželáme si pekný deň. A včera, po tristo rokoch, som išla do roboty taxíkom, lebo muž bol na služobke a moje auto nenaštartovalo.
No a či som sa ja romanticky nenahla k šoférovi taxíka s našpúlenou pusou a želaním pekného dňa?

* * * * *

Pol domu sme prevrátili hore nohami, lebo sme s Alexom nevedeli nájsť druhú ponožku. Keď som to už vzdala a povedala mu, nech si zoberie druhé, z jednej nohy vyzul obe...

* * * * *

Moja 4 ročná zas nechcela v škôlke jest. Učiteľka sa jej pýta, čo varí mama doma, aké jedlá má rada, keď jej v škôlke nechuti... A ona: „Moja mama nevarí. My doma jeme len suchý chleba!“

* * * * *

Stalo sa nám to tento rok na chate... spávali sme v podkroví, na prízemí sme mali toalety, tak sme nechávali celú noc svietiť tlmené svetlo, aby sa nikto neprizabil. Mne sa v jednu noc veľmi zle dýchalo, mala som problém aj nadýchnuť sa, myslela som si, že aj šikmá strecha vo mne vzbudzuje klaustrofobické pocity, tak som zišla dolu, trochu to rozdýchať.
Potichučky som sa vracala naspäť, keď môj manžel sa prudko posadil na posteli a vystrašene zašepkal: „Kto si?“ Ja unavená a frustrovaná som sa pokladala za vtipnú a odpovedám: „Svätý Peter!“ On sa skoro prežehnal od strachu.
„Ešte občiansky si budem nosiť do postele, aby som sa legitimovala, nie?“ - zašomrala som.
Keď mi to vysvetlil, rehotala som sa ako blázon... on si ani nevšimol, že som odišla z postele a v noci sa mu sníval zlý sen o smrti, na ktorý sa strhol. Oproti nemu ide tmavá postava, spoza ktorej preniká svetlo zasvietené na prízemí, dlhá košeľa, dlhé strapaté vlasy, tak sa spýtal, kto to je a moja odpoveď to zaklincovala...

* * * * *

Bola som so synom v obchode, má 15 mesiacov a prihovorila sa mu jedna pani. Potom sa ma opýtala, koľko má malý - a ja som nevedela, či mám povedať 15 mesiacov alebo rok a 3 mesiace. Tak narýchlo zo mňa vypadlo: „12 mesiacov a 3 mesiace.“
No radšej som rýchlo zdúchla!

* * * * *

Máme sesternicu a ona všetko len tip top, aj darčeky, všetko len aké ona si urči, pre malého tiež nemôže nikto doniesť len tak podľa svojho uváženia, nikdy sa jej nič nepáči, všetko ofrfle, je proste taká. Hoci peňazí nemá nazvyš, žijú tak akurát...
No a malý mal narodeniny a jej krstná mama, už staršia pani, chcela jej urobiť radosť a doma spravila tortu z plienok. Sesternici sa samozrejme nepáčila, ofrflala pred každým, že to je gýč a že je to otrasne spravené, prečo to nedala profesionálovi spraviť... atď. No trápne nám to bolo všetkým aj za ňu...
Minulý týždeň bola na nejakej akcii, kde bola tombola a ona dala tú tortu anonymne do tomboly. Samozrejme, sedela veľmi škodoradostne za stolom a nemohla sa dočkať, kto dostane tú „otrasnú tortu z lacných plienok.“ Vyžrebovali rodinku, kde bola mamička tehotná, čiže sa z tomboly veľmi srdečne tešila, že bude mať pre dieťatko... a sesternica okamžite výbuch smiechu, že socka dostane tortu hodnú pre socku...
A aká je pointa?
Teta nám dnes povedala, že v tej torte boli v plienkach zakrútene bankovky 5 € a 10 € v hodnote 150 €.

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

A ako spia vaše deti? Akého majú najobľúbenejšieho mojkáčika? Aký produkt nahradí milovaný Sudocrem? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

Boli sme na košickom cintoríne a okrem iného sme navštívili a dali sviečky na hroby neznámych padlých vojakov. Reč prišla aj na vojnu a môj muž hovoril dcérke (6 r.) o tom, že bol na vojne (rozumej vojenskej službe).
A Kajka sa ho spýtala: „Ocko? A a v ktorej vojne si bol? V prvej či druhej svetovej?“

* * * * *

Telefonovala som so štvorročným synovcom a blahoželala mu k narodeninám. A on celý natešený mi hovorí: „Jani, a vieš akú super tortu som mal? Mamka mi tam dala aj syfilis!“
Physalis mu tam dala, physalis...
Ale tiež som musela dlho rozmýšľať, že čo to mal vlastne na tej torte.

* * * * *

Dnes ráno prišiel syn k nám do postele a keď som ho zbadala takého strapatého, hovorím: „Musím ťa už objednať ku kaderníčke, už ťa treba ostrihať!“
Syn: „Nieee, hocičo, len ostrihať nie!!
Ja: „Ale prosím ťa! Prečo nie? Vieš, aký budeš fešák? Pozri na tatinka, ako teraz pekne vyzerá, keď je ostrihaný!“ - muž sa bol dať ostrihať asi 4 dni dozadu.
Syn: „Tato, ty si ostrihaný?“
Tato: „Áno, Vilko, už niekoľko dní, ty si si to nevšimol?“
Syn: „No... všimol som si, že vyzeráš nejako divne...“

* * * * *

„Mami keď budem veľká, tiež budem mať také malé cicíky?“

* * * * *

Keď si už myslíte, že téma Sudocrem a dieťa je za vami a váš osemročný vás prekvapí pre zmenu s voskom na vlasy...

Dnes mi malý, 2 ročný, hovorí nejaké jeho slovo, ktoré sa nápadne podobá na sopeľ, no nerozumiem, tak sa pýtam:
„Sopeľ?“
„sipeu!“
„Sopeľ?“
„Sipeu!“
„Povedz áno alebo nie! Sopeľ?“
„Áno alebo nie.“

* * * * *

Muž: „Vyzerá to, že tento rok má byť tuhá zima.“
Ja: „Prečo? Niekde hovorili?“
Muž: „Lebo si moje telo žiada toto na zaobalenie...“ - ukazujúc mi plné ruky sladkostí a chrumiek.

* * * * *

Keď som mala asi 12, bola som taká trapoška na začiatku puberty a písala som si vtedy SMSky s chalanom, čo chodil o 2 ročníky vyššie. Raz ho brat zavolal k nám na návštevu a keď prišiel, tak som šla kamoške, samozrejme celá happy, písať že „neuveríš, kto je u nás, samotný XY“ a ešte kopec trapošín k tomu.
A komu som tú SMSku automaticky poslala?
V izbe som ostala zalezená, kým neodišiel.

* * * * *

Boli sme na návšteve, ktorej súčasťou bol obed. Žiaľ, po prvej lyžičke mi bolo jasné, že toto hostiteľke nevyšlo. Patrím však k tým, čo zjedia a poďakujú, aj keby to bolo piesok z ihriska. Lenže, obed dostali aj moje deti, tak som sa hneď v hlave začala ukľudňovat, že „neboj, slušne si ich vychovala, zjedia bez rečí, alebo slušne odmietnu...“
Pochopila som, že som sa ukľudňovala zbytočne, keď prehovorila moja 5 ročná dcéra: „Janka? A nie je toto jedlo náhodou pre psa?“

* * * * *

Minulý týždeň sme išli ráno do inštitúcií a na frekventovanej križovatke mi vbehlo do cesty auto (malo ísť až po nás + po aute z inej vedľajšej cesty), tak som nahnevane zakoktala: „Bože, to je.. to je, to je...“ - ale nevedela som ho narýchlo ohodnotiť. Zo zadu sa ozve syn (9 r.): „Mama - hňup, debil alebo idiot?“
A dcéra (5 r.): „Nie, nie - to bola buď krava alebo trúba, mala červené auto a to je dievčenské!“

* * * * *

A vaše deti ako spia?

Dnes v aute - ideme a z vonku cítiť smrad.
Manžel: „Smrdi tu vajcovka...“ - kto pozná vajcovku vodu, tak vie).
Na to syn (5 r.): „Ale veď ja som si včera vajcia umyl!“

* * * * *

Rozprávala som synovi, že keď som bola malá, mali sme takú starú telku, že sa dal na ňu aj kvetináč postaviť a že sme ho tam teda aj mali postavený. Syn pozrie na náš televízor a hovorí: „Aj na našu telku by sa dal postaviť kvetináč. Ibaže by hneď spadol.“

* * * * *

„Maminka, ale moje deti nebudú chodiť do škôlky. Ja budem dobrý rodič a nepošlem ich do škôlky. Oni pôjdu rovno do práce!“

* * * * *

Manžel prišiel so synom zo škôlky a hovorí:
„Otvorím skrinku, pozerám čo to má za bundu, takú som ešte nevidel na ňom, potom vidím mokré slipy. Tak ich vezmem, nech viem, či sa náhodou nepocikal, no a vieš, tak, ako ňucháš veci svojich detí. A zrazu pozerám, že sú pokakané. Tak začnem hrešiť malého, že ty si sa pokakal?
A malý mi hovorí: Tato, ale to nie sú moje!
Zavriem skrinku a tam úplne iné meno. Takže idem si umyť papuľu...“

* * * * *

Ráno vravím 5,5 ročnej dcérke: „Adélka choď si umyť zuby, učesať sa a prídi dole na raňajky.“
A a ona mi na to: „A ty si kto, teba ja nepoznám a keď ťa nepoznám, nemusím ta poslúchať.“
Hovorím jej, tak však dobre mladá pani... idem dole, nachystám raňajky a mladá pani príde dole a vraví: „A kde ja mám svoj tanier a hrnček a prečo nemám koláč?“
Ja jej hovorím: „A ty si kto? Teba ja nepoznám.“
Ona: „Ale mami, veď to bola taká sranda, to som ja Adélka, čo si pred 100 rokmi porodila, v bolestiach sa zvíjala, to si už nepamätáš?“

* * * * *

Ranná debata môjho vnuka s mamou (mojou dcérou):

S mojou staršou dcérou, keď bola ešte malá a nevedela veľmi dobre rozprávať, sme prechádzali sme sa po meste, natrafili sme na plagát Kung-fu Panda.
Naraz nahlas vyvalí zo seba: „Ahaaa mamííí! Kunda panda!“ - na celú ulicu. Som sa skoro vlastnou slinou zadusila!

* * * * *

Prezliekam posteľnú bielizeň. Posteľ s úložným priestorom, v nej klasika - vankúše, prikrývky, deky a kopec plyšákov, ktoré som dostala ešte ako puberťáčka, keď som randila. Keď som sa dávnejšie sťahovala od našich, brala som ich so sebou s tým, že ak raz budem mať deti, zahrajú sa. Syna ale plyšáky nebavia, takže mám v posteli účinné lapače prachu. Medzi týmito plyšákmi bol predsa jeden, ktorý sa synovi zapáčil. Bola u mňa práve mama, hrala sa s malým. Ten odbehol za mnou do spálne, nevšimla som si, kedy uchmatol z otvorenej postele "plyšáka" a utekal za babkou. Sadol si k nej a dával mu pusinky. Zrazu počujem: „Nooo zlatíčko, to más teda hračku!“ Nevenovala som tomu pozornosť, keď mama opäť: „Toto je fakt hračka jak oči!“
Nedalo mi to teda, tak nakuknem do obývačky, kde malý sedí na gauči vedľa babky a pusinkuje hračku, ktorú som dostala ešte na rozlúčke so slobodou. Nieeee, on si nemohol zobrať radšej toho milého ježka, alebo myšku!
Najhoršie je, že ho nechce dať z ruky. Dúfam, že kým pôjdeme von, skryjem ho a nestane sa z neho mojkáčik...

Vyberám si peniaze v strede pešej zóny nášho nie najmenšieho mesta. Je teplúčko a krásne popoludnie, mraky ľudí sa pomaly prechádzajú, obďaleč svedkovia vypekajú nejaké náboženské evergríny. Ja naťukám v bankomate sumu, čakám na bankovky, keď v tom moja dcéra (4 r.) bezprostredne zašveholí: „Maminka, ukáž mi, či aj ty máš pod sukňou gaťky!“
Samozrejme, peniaze vybiehajú v rovnakej sekunde, ako mi moje dieťa vyroluje sukňu až po pás, aby zistila, či ich mám aj ja... nuž, zožala som slušný potlesk od okoloidúcich mužov.
PS: Mala som!

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

#zivotmamiciek #zabava #natitulku

Čo sa deje v umývačke riadu? Ako vyzerá stretnutie dvoch malých slečien, ktoré sa nevideli celú večnosť? Ktorá krajina je modernejšia ako Anglicko? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

Aj vaše umývačky vydávajú také strašidelné zvuky? Úplne, ako keby v nej boli kravy! Vždy si predstavím, ako tam vylizujú tie taniere...

* * * * *

Išla som vyberať nákupný vozík, ale ako som dala žetón a potiahla ho k sebe, rozbehol sa rýchlejšie ako som čakala... Takže ma zrazil, urobila som pár tackavých krokov dozadu a rozpleštila som sa na zem a ešte si aj roztrhla rifle na zadku. A pribehol taký starší pán, že: „Ježiši, pani čo robíte? Nič sa vám nestalo?“
No len som vykoktala, že sa mi zamotali nohy, poďakovala, pálila do obchodu a od hanby som zabudla 3/4 veci nakúpiť.

* * * * *

Syn si niesol hrnček čaju a, ako inak, vyšplechlo mu na dlážku. Podala som mu papierovú utierku. Syn hovorí: „Ďakujem. A môžem si do toho utrieť aj ústa?“
Ja: „Jasné.“ Ale potom som pre istotu dodala: „Ale najprv si utri ústa, nie, že s tým utrieš zem a potom si to dáš na ústa!“
Syn: „Ale mamí, prečo mi kazíš plány?!“

* * * * *

Včera dôjdem pre Lukyho do družiny. Privítal ma celý spotený, že hral s chlapcami futbal... pýtam sa ho: „S kým si hral?“
L: „Nemôžem ti to povedať!“
Ja: „Prečo?“
V tom sa Luky poobzerá ponad plece na obe strany a zahlási: „Voláme ho zabijak!“

* * * * *

Dnes poobede prichádzame na ihrisko. Dcéra (3 r.) na ihrisku zbadá najlepšiu kamošku a kričí, pomaly slzy na krajíčku: „Clara, Clara!“ Dievčatko sa otočí a z celého hrdla kričí: „Magdaléna, moja milá Magdaléna!!!“
Rozbehnú sa oproti sebe a hodia sa jedna druhej okolo krku a ešte hodnú chvíľu vykrikujú svoje mená a držia sa okolo pliec... Do toho jedna staršia pani na ihrisku: „Bože, to je tak dojemné, sa asi celú vecnosť nevideli, keď si tak chýbali.“
Ja jej vravím: „Jo, tých 25 minút, čo bola Clara vyzdvihnutá zo škôlky skôr ako Magdaléna, je vo veku 3 rokov asi ako vecnosť...“

* * * * *

Ranní ptáče dál doskáče:

V nedeľu hovorím Adamkovi (9 r.): „Spravíš mi, prosím ťa, kávu?“
Urobil, doniesol...
Ja: „Hmmm, taká je dobrá, ako tá zo včera...“ (aj v sobotu poobede mi robil).
On: „Hm, ochutnal by som ju, keby v nej nebol ten kokaín.“
...namiesto kofeín.

* * * * *

Uvarila som polievku, manžel sa pýta: „Tá je na jedenie?“
Ja: „Nie, dlážku tým utriem...“
On už naštartovaný: „Však si tu stále varíte nejaké elixíry, na tvár, na vlasy, na hemoroidy... ja už neviem, čo tu môžem bezpečne zjesť a vypiť!“
PS: Má to s nami ťažké.

* * * * *

Miško: „Dnes sme sa rozprávali v škôlke o ľudskom tele.“
A tak sa pýtam: „A čo si vedel ty o ľudskom tele?“
Miško „Ja som vedel, že musím jesť, inak zomriem.“

* * * * *

Čítame plagát, že sa u nás organizuje šarkaniáda so súťažou o najoriginálnejšieho šarkana. A môj muž: „Neprihlásime tvoju mamu?“

* * * * *

Syn doniesol zo školy nejaký papier, čo robili na náboženstve.
Prvá úloha znela: „Čo už vieš o Ježišovi?“ Zaujala ma jeho odpoveď na poslednú otázku:

Robím v ambulancii na poliklinike, zväčša chodím pešo, no dnes som bola ráno úplne rozbitá a vyšťavená, tak teda, že sa zveziem výťahom. Nastúpim... vo vnútri dvaja lekári, jedna sestrička a upratovačka. Na mojom poschodí som vystupovala len ja, chcela som sa im pozdraviť „dovidenia“ ...a môj osprostený nevyspatý mozog zahlásil: „Dobrú noc!“
... a to, čo som zatrepala, som si uvedomila, až keď sa dvere výťahu zatvorili a zostala som sama.

* * * * *

Konečne som sa chcela cez víkend vyspať, keď tu v sobotu ráno, syn dá budíček o 6.30 a zahlási: „Však som vybral krásny čas na vstavanie?“

* * * * *

Syn sa pýta: „Môžem si dať cukríky?“
Odpovedám: „Ale len dva!“
Odchádza s troma cukríkmi, tak sa pýtam, koľko ich to má...
„Veď dva! Iba jeden je tam navyše...“

* * * * *

„Keď mám bráchu za všetky prachy.
... a brat vie, že cukríky jest ešte nemôžem, ale dopraje mi.“

Rozhovor s 3 ročným synom:
On: „Ocko išiel cikať?“
Ja: „Áno.“
On: „On má pipíka?“
Ja: „Áno.“
On: „A ty nemáš?“
Ja: „Ja nemám.“
On: „Ukáž mi!“

* * * * *

V sobotu som robila mužovi omeletu. Vydarila sa celkom dobre, tak mu hovorím: „Pozri, aká je krásna, napučaná!“
A on... chcel ma potešiť? Neviem... vraví: „Áno, presne ako ty.“

* * * * *

V škole môjho druháka Radka mali včera bábkové divadlo - niečo o kráľovi a kráľovnej. A môj malý filozof zase začal dumať na túto tému, rozprávali sme o tom, že aj teraz v súčasnosti sú v niektorých krajinách - že my máme, napríklad, pani prezidentku a v Anglicku majú kráľovnú.
A Radko mi hovorí: „Mami, však si rada, že žijeme v modernejšej krajine ako je Anglicko?“

* * * * *

Dcéra číta zadanie zo zošita na precvičovanie: „Nakresli mobilný telefón a starý telefón... Mamiii? Takže mám nakresliť iPhone a holuba?“

* * * * *

Život súrodencov – keď nemáš poriadny náklad, poslúži aj 4 mesačná sestra:

Syn (8 r.): „Koľko má tatko rokov? 43? A ešte vie behať! Veď to je skvelé!!!“

* * * * *

Sestra je predavačka. Preložili ju dočasne do neďalekého, maďarsky hovoriaceho, mestečka. Potrebovali ešte posilu, zobrali dcéru ako brigádničku. Po maďarsky nevie ani ň. Za tie 2 dni, čo tam bola, pochytila, že 20 sa povie húsz.
Dnes zašla sestra k nám. A vraví: „Dnes sa jeden zákazník Dominiky pýtal, koľko to stojí (nejaký tovar) a z Dominiky vyletelo: kachna! A kolegyňa od vedľajšieho regálu: Nie! Zlá hydina. Hus!“

* * * * *

Keď o pol 5 ráno vysvetľujete svojmu 5,5 ročnému, že chcete ešte spať a on vás pohladká a povie: „Mamička, ty princeznička, dar môjho srdca!“
...môžete sa na neho hnevať, že vás zobudil?

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Ako prísť k vnúčatám? Akou piesňou treba začať hru? Na čo potrebuje mladý muž holiaci strojček? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

Malý (4 r.) sa poškriabal na kartónovej krabici, došiel ukázať prst a hovorí mi:
„Pozri, mám tam krv. A teraz treba aj plakať?“

* * * * *

Deti sa zavreli v detskej izbe, že sa idú hrať. Odrazu sa domom šíri spev. Spievajú slovenskú hymnu! A pekne dvojhlasne, keďže syn je výrazne pod tónom... Dospievali obe strofy a počujem ako dcéra velí: „Tak! A teraz sa už môžeme hrať!“
Asi začína nejaký športový zápas a o chvíľu budem robiť rozhodcu, aby sa nemlátili...

* * * * *

Mami, poď nás hľadať:

5 ročná dcéra mi pomáhala robiť cesto na bábovku. Mieša ingrediencie v miske a jasné, že musí aj okoštovať. Ochutná a povie: „Mňam, ja milujem takúto kombináciu!“

* * * * *

Ideme si tak s mužom autom na nákup, mám stiahnuté okno, vonku príjemných 20°C. Zrazu cítim, že mi sedačka hreje zadok. Pozerám, topenie pustené naplno.
Pýtam sa teda toho môjho drahého: „Zapol si mi vyhrievanie zadku?“
A on flegmaticky: „Áno.“
Mierne mimo sa ho pýtam: „Prečo? Veď mi nie je zima.“
A on s úškrnom: „Zohrievam si večeru.“

* * * * *

A ide sa:

Dcéra (7 r.) sa hrala, urobila si mestečko, mala tam figúrky a pod. Rozprávala sa s nimi, tak som sa pýtala, či ona je ich mamka.
„Nie.“
„Tak babka?“
„Nie. Ja som ich boh, lebo ja som ich stvorila.“

* * * * *

Syn bol v izbe už dlhšie ticho. A nakoľko ticho neveští nič dobré, išla som za ním a medzi dverami mu zahlásim: „No čo ty tu zas piješ kukle?“
...kuješ pikle...

* * * * *

Zojka išla zamknúť: ️

Dnes sme boli v kine na Ovečke Shaun. Myslela som si, že to Nikolaska bude baviť, veď má tú rozprávku rád, a on mi v polke filmu zahlási:
„Mama, môžeš to prepnúť?“

* * * * *

Pýtam sa štvorročného: „Aké hračky sa ti páčia, čo by si chcel na Vianoce?“
Syn: „Chcem holiaci strojček.“
Ja: „A čo by si s ním holil?“
Syn: „No predsa babke fúzy!“

* * * * *

Manžel dáva pozor na nášho lezúňa, kým šijem. Drobec sa už ťahá na mňa, tak kričím na chlapa: „Tato, kde si? Matúš je tu už pri mne, ako strážiš?“
„Skladám!“
... fúha, tak on skladá prádlo zo sušičky...
Beriem malého na ruky, prídem do izby... A on si skladá vežu z drevených Matúšových kociek!

* * * * *

Pomóóóc!

Sedím si tak v altánku, moja malá (4, 5 r.) si poukladala vedľa mňa bábiky a bežala preč.
Keď sme išli dovnútra hovorím jej: „Zlatko, ber si deti!“
Malá: „Ty ich vezmi.“
Ja: „Ja? Veď sú tvoje.“
Malá: „Ale ty si stará mama. Hmmm, no taký je život...“
 A tak som prišla k vnúčatám.

* * * * *

Ja: „Šimi, prines mi svoj telefón!“ - sem tam kontrolujem, aké má stiahnuté hry, keďže zatiaľ mobil využíva iba týmto smerom.
Šimon (7 r.): „Oooch, nech už mám aspoň 35, aby si ma nekontrolovala. Čo si myslíš, že si píšem s nejakými sexi babami, či ideme na vínečko???“

* * * * *

Sedím na záchode (v práci). Dvere pootvorené, nech aspoň sluchom kontrolujem deti. Zrazu počujem v kuchyni otváranie šuplíka.
„Šupite presto z tej kuchyne. Tam nemáš čo robiť!“
„Ale.....“
Šušťanie pokračuje a tak už nahnevane kričím: „Si ma nerozumel?! Odchod z tej kuchyne! Tu sa nemôže človek ani v kľude vypiškať. Počkaj kým prídem!“
„Dobre, už idem preč. Len kávu som chcel. Ale počkám na teba...“
 Akosi som zabudla na prítomnosť kolegu. Ten chudák na mňa potom pekne čakal na chodbe.

* * * * *

Dnes som prvýkrát pomáhala synovi vyzliecť sa po hokeji (chodieva s ním muž). Dal dole prilbu, hlava úplne mokrá, tak som schmatla uterák z tašky a dobre mu ju vyšúchala.
Syn na to: „To si nemusela robiť...“
„Ale musela. Pôjdeš von s mokrou hlavou a nachladneš!“
„To bol uterák na korčule.“
Aha...

* * * * *

„Mami, táto časť sa volá čepeľ noža. Aj bojová sekera má čepeľ... a toto je porisko. A predstav si, v škôlke je jeden chlapček, ktorý sa volá Porisko!“
„Nie Borisko?“
„Nie nie, určite sa volá Porisko.“

* * * * *

„Alžbetka, ešte prosím ťa uprac ten stôl.“
„Maminka! Čo si zabudla, že keď sme dnes volali s ockom, povedal, že keď my už budeme spať, chce sa s tebou ešte hrať?! Tak ja vám to tu radšej nechám...“
Srdiečko moje starostlivé:

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

 #zivotmamiciek #zabava #natitulku

Ako vyzerá ocko na detskej kresbe? S akou básničkou vždy zabodujete? Ako vyzerá priam bezhlavé zamilovanie sa? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

Ninka: „Mami, nakreslila som teba s ockom. Ocko je ten s pipíkom.“

Miško (5,5 r.) zaspal pri mne na posteli, opatrne ho teda beriem do jeho izby.
Na pol ceste vytreštil oči, rukou začal šmátrať do priestoru so slovami: „To čo som spadol, či čo?“

* * * * *

Súrodenecká výpomoc pri domácich úlohách:
Brat: „Ja neviem nakresliť mačku...“
Sestra: „Daj, ja ti nakreslím, to je jednoduché.“
Brat: „Ty mi nemôžeš nakresliť mačku!!!“
Sestra: „Ja ti ju nakreslím škaredú, aby pani učiteľka nespoznala, že si ju nekreslil ty.“
Brat: „Ale len trošku škaredú, ju nakresli.“

* * * * *

Švagor odvzdušňoval brzdy a zavolal si manželku na pomoc, vtedy ešte nemala vodičák a vraví jej, že keď jej povie, nech stlačí brzdu. Tak ona, že fajn, že ktorý pedál to je. Vraví jej, že druhý... A ona na to: „A z ľava či z prava?"

* * * * *

Manžel učil malého básničku z jeho detstva a pripadalo mi to náramne vtipné. Básnička znela takto: „Padlo hovno z povala, zabilo to žandára, žandár kričí maminko, zabilo ma ho-vín-ko ! Ho-vín-ko sa naľakalo, do hajzlíka utekalo, nevybralo zatáčku, vylialo sa na sračku.“
Nejako extra som to neriešila, pokým nás obvodná neposlala na logopédiu, až pri otázke: „Jakubko, vieš aj nejakú básničku?“
... hádajte, ktorú spustil.

* * * * *

Som stále doňho... Úplne bezhlavo! Naša dcéra to dôkazne zdokumentovala:

Riško dnes večer: „Prečo nám kupujete toľko hračiek, potom to musíme upratovať!“

* * * * *

Kým po veľkej potrebe vyčistím nočník, tak malý (2,4 r.) so spustenými nohavicami zvykne čakať na chodbe pred zrkadlom, kým ho utriem.
Zrazu sa ozvalo: „Óóó, to je pekné!“
„Čo je pekné?“
„No šak ja som pekný!“

* * * * *

Keď zamestnávateľ očakáva, aby si mal 10 ročnú prax v 22 rokoch:

Jakubko (5 r.): „Mami, daj mi rýchlo jesť, lebo som hladný jak členkové deti!“

* * * * *

Prvá myšlienka po vstupe do izby bola: „Ako sa tam toto prepána dostalo?!“
Druha myšlienka bola: „Choď si ty urobiť kávu, Simona, je to medveď!“

Telefonát: „Dobrý deň, tu polícia Slovenskej republiky. Nechýba vám ŠPZ?“
Ja: „Neviem, pozriem sa. A predná alebo zadná?“
Chvíľa ticha...: „No to neviem pani, obe sú rovnaké.“

* * * * *

Ten pocit, keď si užívaš posledné teplé dni a vetráš dokorán... A z dvora sa ti do kuchyne nasťahuje všetka dostupná zver:

Život s chlapcami prináša aj nasledovné:
Risko: „Borisko, ovoňaj mi ruku! Cítiš? To je môj prd!“
Borisko uznanlivo: „Fíííha!“

* * * * *

Dnes som bola na prechádzke v centre a stretla som mamičku s dieťaťom, niečo medzi 1-1,5 r.
Dieťa úúúplne užasnuto s úsmevom pozeralo na moje lodičky a keď som šla naozaj blízko, tak si dokonca čuplo.
Tak ja so smiechom: „Neboj sa, keď vyrastieš aj ty budeš mať také!“
A maminka: „Dúfam že ma Dávidko tak neprekvapí!“
Ups!

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

#zivotmamiciek #zabava #natitulku

Ako sa dostať na jarmok keď sa tatovi nechce? Aký je najnovší trend v čistení zemiakov? Ako sa povie šatka na krk v reči trojročných malých ľudí? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

Dcéra (7 r.): „Mami, však pôjdeme na jarmok?“
Ja: „Nie, lebo ocko tam nechce ísť.“
Dcéra: „Neboj, ja si to u neho vyplačem.“

* * * * *

Odkedy chodí malý do škôlky, dejú sa u nás divná veci. Drobec chodí spať o 20:30 namiesto o 23:00 a tiež som zistila, že s nami býva ešte jeden človek.
Tvrdí, že tu bol vždy, a že je môj manžel.

* * * * *

Svokra sa pýta Emy (2 r.): „Ako sa volá tvoja bábika?“
A Ema jej na to: „Normálne.“

* * * * *

Syn (6 r.) pozeral Perinbabu.
Akurát sa tam deti sánkovali, okolo dreveníc a tak mu hovorím, že: „Pozri, ako sa dakedy žilo, nebol televízor, internet, elektrina...
A on: „A ako potom nakrútili tento film?“

* * * * *

Keď dáš puberťákovi načistiť zemiaky.
PS: Ale obedovali sme načas.

Pravidelne, keď dcéry dosprchujem, tak ich z kúpeľne posielam do triedy, namiesto do izby. To bude ale učiteľská demencia...

* * * * *

Boli sme s malým hospitalizovaní v nemocnici a muž sa ma na návšteve pýtal, čo mi má doniesť. Tak mu píšem na druhý deň, že dones mi veci z kúpeľne - micerálnu vodu.
Prišiel s troma minerálkami...
Pýtam sa: „To čo si doniesol?“
„Veď si chcela minerálnu vodu.“

* * * * *

Kamarátka už dávno nevidela nášho Danka (2,5 r.):
„Danko, aký si už veľký! To kedy si tak narástol?“
Danko s kľudom: „Ráno.“

* * * * *

Dala som si po dlhej dobe okuliare, väčšinou nosím šošovky. Dcéra (3 r.):
„Mami, ty si moja nová babka!“

* * * * *

Dvojročná neter chcela vodu. Tak jej mama doniesla, malá ju celú vypije a kričí: „Mamaaaaa! Všetku som vypila. Som alkoholik!“

* * * * *

Žúrka, jak sa patri...

Ráno som vytiahla vysávač a odsávačku. M. začala žalostne plakať. Keď zistila, že je to pre L., prestala plakať, pre zmenu sa rozrevala L. Vysala som soplíky, vypla vysávač. L. stále plakala na raty, M. okolo nej poskakovala, tlieskala a kričala: „Ešte, ešte!“
Mať staršiu sestru niekedy nie je med lízať...

* * * * *

04:45 hod.: Dobré ránko baby, ste tu niektoré aj takto zavčasu? Moje dieťa sa zobudilo pred chvíľou čerstvé, s radosťou, že mama poďme žiť!

* * * * *

Dnes mi môj romantický muž priniesol vlastnoručne navarený obed do práce...
A pri odchode mi šplechol: „A prihlásil som ťa do súťaže Moja žena zje viac ako tvoja!“

* * * * *

Povestná minúta ticha a rybka má nové hračky:

Pýtam sa drobca: „Luky, dúfam že si tatinovi (ex) neprezradil aké bábätko mám teraz v brušku (dohodli sme sa, že to bude naše tajomstvo).
Luky začal uhýbať pohľadom: „Nieee mamina... iba som mu povedal, že to nebude chlapec.“

* * * * *

Keď mal 6, sedel s tatinkom na balkóne, manžel pil kávu, on kakao, pozorovali okolie, stromy...
Zrazu hovorí manželovi: „Autá sa lesknú, vtáčiky spievajú silný refrén... to je ale krásny deň tatino!“

* * * * *

Eliška (3 r.) volá šatku na krk šalát. 100x upozornená, ale proste šalát.
A dnes pri obliekaní: „Maminka, ja už viem, že to nie je šalát, ja už som vejká.“
Ja: „Áno? A čo to je?“
A Eliška s hrdosťou páva: „Šálka!“

* * * * *

Pohlaď na brata: „Na kerú r*ť ma to češeš?“

Minule sa malý začal rozčuľovať: „Vy nechápete, že sa už dostávam do vyššieho veku?!“
... má 9 rokov.

* * * * *

Dnes mi kamoška hovorila... neskutočne ju seklo v krížoch, tak si kúpila náplasť, aby ju to prestalo bolieť. Večer sa osprchovala a hovorí mužovi: „Idem hneď spať, nalep mi to na tie kríže...“
On jej nalepil, ona zaspala a ráno sa zobudí - všade kúsky papiera, pod pyžamou, na posteli, no nechápačka... Keď sa ledva doštverala do kuchyne k smetnému košu, tak nevedela, či sa má smiať alebo plakať.
Ten dilino tú náplasť vyhodil do koša a jej na chrbát nalepil papierik z opačnej strany náplaste!

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

#zivotmamiciek #zabava #natitulku

Ako sa upratujú hračky? Aké slivky sa jedia na východe? Ako nás počúvajú chlapi? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

*****

• Včera sme mali zapnuté správy. Ukázali pápeža a mama na to, že meškal, lebo sa zasekol vo výťahu. V tom malý (3,5 r.) spozornel: „Čo v ňom skákal?“

*****

• ...ten pocit, keď si zákazníčka pýta termín na 22. november a ja zistím, že ten deň už mám úplne plný:

• Poslala som chlapa kúpiť cukor, rožky a maslo... a on priniesol sladkosti, lúpačky a jogurty.

*****

• Mam kamarátku, ktorá je lakomá na rady, ako sa udržuje. Na otázku, ako si spravila vlny na vlasoch, mi seriózne povedala – „točím si ich okolo prsta“ (vlny po pás). Minulý týždeň bola u nás a obdivovala, aké mám pekné dlhé nechty. A pýta sa: „Čo si dávaš na tie nechty, že ich máš také pekné.“ A ja, odplata, odpovedala som: „Nič.“
  Môj syn nás počúval ako sa hral, odkráčal ku stolu, zobral z neho manikúrový set, olej, spevňovač a krém, a podá ich kamarátke do ruky. A ešte, zlatý, mi hovorí:
  „Maminka, ty si zabudla, že toto používaš!“
  ... v tú sekundu ma vnútorne porazilo!

*****

• Išli sme s mužom do susedného mesta kúpiť parkety, farbu a okrasný kameň, či čo to je. Ten kameň sa už ale nezmestil do auta, tak som povedala mužovi, nech si vyberie - buďto kameň, alebo ja!
  Hádajte, kto sedí vo vlaku. Dúfam, že pre mňa aspoň niekoho pošle na stanicu...

• Lili (3 r.): „Chcem slivkuuu!“
  Môj muž: „Počkaj, mamka ti naleje!“
  Zn.: Východ, no...

*****

• Volám pánovi na pracovné číslo, do kancelárie a prvá otázka: „Ste v práci?“

*****

• Včera pri kúpaní malého (4 r.) som si nechtiac prdla a malý zahlási:
  „Nepreháňaš to trochu? Za chvíľu príde ocko!“

*****

• Hovorím doma cez týždeň: „V sobotu je u nás v meste Ine Kafe idem, aj keby sa neviem čo dialo!“ - po sto rokoch od otehotnenia sa vyjašiť). Nášho jednoročného synka bude baviť tata.
  V piatok mi moja 10 ročná dcéra hovorí: „Mama, zajtra večer na tu kávu ideš?“

*****

• Hanka (2 r.) chcela maľovať, tak som jej povedala, že pastelky jej dám až vtedy, keď si odprace všetky hračky z obývačky do izby...
  Technicky... úlohu splnila:

• „Mamí, môžem ti niečo povedať?“
  „Nie, až keď doješ.“
  ...
  „Dobre, teraz hovor, keď máš dojedené, čo si chcela?“
  „Prisoliť...“

*****

• Včera v bazéne okolo nás plávali chlapček a dievčatko. Chlapček sa s nami dal do reči a hovorí: „Ja sa volám Jakubko.“ Ukazuje na dievčatko: „To je moja kamaládka.“
  A dievčatko na neho urazene frkne: „Skôl sestla, nie?“

*****

• Jaaaj, niekedy mi zastane mozog z tých chlapov, oni fakt počúvajú na pol ucha, ak vôbec...
  Išla som do obchodu a hovorím mužovi, že syn má zvýšenú teplotu 37,4, nech ho nechá teda oddychovať. Po pol hodine mi pípne SMS, kde sa ma muž pýta, kde má syn učebnicu matematiky (???). Začudovala som sa, ale napísala som, kde je. Mala som pocit, že si ju chce asi pozrieť, lebo včera som mu hovorila, že sa mi tá učebnica nepáči, ale nijako na to nereagoval.
  Potom mi to prišlo čudné a volám mu naspäť, že čo vlastne rieši? A on mi hovorí, že: „Veď si povedala, že si má urobiť matematiku, strana 37, úloha 4.“
  Čožeee???
  A ako bonus, oduté dieťa - oprávnene.

*****

• Boli sme na kúpalisku. Môj mladší syn sa bál ísť sám na tobogán, tak som išla s ním. Sadol si predo mňa a chytil sa ma. Ako sa tak šmýkame, tak som si ľahla a on zrazu kričí: „Mami mamííí!“
  Pýtam sa ho: „Čo si sa zľakol?“
  A on: „Hej, som si myslel, že si zdochla!“

*****

• Slnko, pláž, more... a žiadne toalety.
  Samozrejme, každý chodí cikať do mora, alebo kilometer po rozpálenom betóne do hotela. Chodenie do mora si ospravedlňujem tým, že je to aj ekologickejšie ako toaleta, pretože sa do mora nevypúšťajú splašky zmiešané s toaleťákom, neminie sa pitná voda na splachovanie a netreba ani používať chémiu na umývanie záchodov, ktorá by sa taktiež spláchla do mora. Aj napriek tomu je mi to trápne ísť sa po pás postaviť do mora a tváriť sa, že sa schladzujem... OK, musím ísť. Vyčkávam hodnú chvíľu, kedy v mori nikto nie je. Vchádzam do mora a tvárim sa... že sa ochladzujem.
  Keď tu sa asi dva tri metre odo mňa vynorí pár šnorchlistov, asi štyridsiatnici, muž a žena, zaľúbenci.
  A muž, blažený vyraz, vraví tej svojej: „Juuu, jakááá teplounkááá voda...“

*****

• Môj 20 mesačný syn sa zobudil, dala som mu plienku dole a pinďúrik mu stál ako sviečka. Vedľa mňa stála 10 ročná dcéra a vraví mi: „To čo sa mu stalo, prečo ho má taký?“
  „No lebo je chlap a chlapom sa to stáva.“
  Ona na mňa neveriacky: „To akože aj tatinkovi?“
  „No veru aj tatinkovi...“
  Ona neveriacky: „Akože MÔJMU tatinkovi???“
  „No hej aj tvojmu tatinkovi.“
  „A načo je to akože dobré?“
  Tak tu už som bola v úzkych... „To si ho tak precvičujú..“ - bola moja odpoveď a modlila som sa v duchu, aby už skončila, no nie, pokračovalo to ďalej.
  „A načo si to precvičujú?“
  „No na také všelijaké veci...“
  „A na aké?“
  No konečná... „No napríklad, aby sa im lepšie cikalo.“
  A to moje trdlo: „Mama a vieš, že sa klamať nemá? Ja viem, že je to na ten seeex... Ale, že sa to aj tatinkovi, to som nevedela...“

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Čo by sme tak mohli po večeroch chrumkať? Čo treba na zloženie Rubikovej kocky? Ako polichotiť niekomu, kto stále dobre vyzerá? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

• Bola som s malou (2 r.) v detskom kúte a prišlo sa k nej hrať staršie dievčatko. Pýtam sa jej, ako sa volá. A ona, že Zarka. Hrajú sa hrajú a hovorím mojej: „Vivi poď, Vivi ideme na šmykľavku, Sárka ideš s nami?“
  Ona: „Teta, ja som Zarka...“
  O chvíľu jej hovorím: „Zojka, opatrne nech nespadneš.“
  Ona: „Teta, ja som Zarka...“
  Prešli dve minuty a ja zas: „Sofia, ideš si s nami kresliť?“
  Kamoška mi hovorí, že ide pozrieť nejaké nové byty v komplexe, ktorý sa vola Čerešne. Večer si píšeme a pýtam sa jej: „Čo tie černice, pekné boli?“
  Ona: „Čo???“
   A ja: „Booože, veď tie... Jahody!“

• Boli sme na cyklovýlete a do kopca manžel pomáhal 5 ročnej Adelke tak, že šliapal vedľa nej na bicykli, držal ju za sedadlo a mierne tlačil. Prišli sme na vrch, tam sme odpočívali a manžel hovorí dcérke: „Adelka, keď sme chodili s babičkou na takéto výlety (manželova mama), aj jej som takto pomáhal ju tlačiť do kopca.“
   A Adelka na to: „To keď bola babička tiež malá?“

• Ja: „Mám chuť na jablko.. Nie, mám chuť na mrkvu. Nie! ...Niečo by som chrumkala...“
   Manžel: „Daj si nohu z postele.“

• Hovorím dcére (13 r.) nech si povysáva izbu.
  Odpoveď: „Ale nie, veď už aj horšie to tu bolo.“
  Tak sa teším na večeru, veď aj hladnejšia už bola, nie?

• ...a takto si ich treba skontrolovať aj počas dňa:
  
• Stretla som bývalú kolegyňu v obchode a chcela mi polichotiť, že som chudá a vypadlo z nej: „Ty si stále taká treska.“
  Hneď si uvedomila čo, povedala, chcela sa opraviť a hovorí: „Nie treska, ale troska!“
  ...asi chcela povedať trieska.

• Moja neter, 10 ročná, veľmi šikovné dievčatko - zloží Rubikovu kocku za asi dve minúty. Jednoducho, akokoľvek jej ju rozložíte, tak ju zloží do dvoch minút.
  Pýtam sa jej: „Simča, ako je to možné, že si to zapamätáš?
   Ona na to: „Vieš teta, to sú algoritmy, ale to by si ty asi nepochopila...“

• Vyšla som so synom von, on oblečený v krátkych veciach a vonku dnes pomerne zima. Tak mu hovorím: „Poď, rýchlo prebehneme do auta.“
  On si priložil na tvár hračkársky ďalekohľad, čo mal na krku s vysvetlením:
  „Aspoň na oči mi nebude zima.“

• Muž vybral z pračky cca 50 párov svojich čiernych ponožiek, položil kôš, sadol si a zobral telefón do ruky. Pýtam sa ho: „A ty čo teraz robíš?“ (v preklade - prečo ich nepáruje a nevešia)...
   On na to: „Hľadám riešenie na tie ponožky...“

• Ja: „Vaša babka, keď som sa narodila, mi chcela dať meno buď Peťka alebo Andrejka.“
   Timi (4 r.): „No vidíš. Aj tak sa voláš nakoniec mamka.“

• Kedy som zistila, že starká potrebuje okuliare? Vtedy, keď mi ako „fajny čaj“ poslala vianočné svetielka. Ale darovanému čaju sa na zloženie nepozerá, potešil aj tak:
  
• Idem od kaderníčky, zaplatím, otočím sa, že odchádzam, tri kroky... a šupa jak hrom! Len mastný fľak im ostal po mne na sklenených dverách...

• Celé dni som niekoľko hodín upratovala a žiaden výsledok tak si vravím, že kašlem na to, idem s malou na ihrisko, lebo sa z toľkého upratovania zbláznim... a zrazu som sa na tom ihrisku pristihla, ako preosievam kamienky z pieskoviska, upratujem a triedim hračky. Hlavne, že na malú som popri tom zabudla dávať pozor a skoro mi utiekla preč...

• Syn, 5 rokov: „Mami, ja keď budem veľký, tak budem policajt. A keď ma to prestane baviť, tak budem Indián.“

• Pred pár týždňami vylepšila stenu, včera si to odniesol stôl, parapetka a stena medzi oknami... A to som bola v kúpeľni ani nie 5 minút:
  
• Muž zobral deti na tata chatu, čiže len otcovia a deti. Keďže mi bolo smutno, tak som mu volala. Na konci rozhovoru mi hovorí: "Všetci chlapi ťa pozdravujú". Ja plná hlava detí odpovedám: „Aj ja ich pozdravujem, že ich všetkých ľúbim a moc sa na nich teším!"

• Dnes tatík hovorí drobcovi, že napíšeme diktát. A drobec nato:
  „Napíšem s maminkou, keď príde z práce, ona je lepšia diktátorka!“

• Taká narodeninová... Že pekne si sadkaj a usmievaj sa. Úplne, že fotka do rámika.
  Valentínka a jej krásne tri rôčky. Všetko najlepšie, anjelik náš najkrajší:

• Včera sme boli s dcérou (4 r.) v obchode a už sme sa blížili k pokladniam, keď zahlásila:
  „A ani sme nič neukradli!“

• Matky a ich tendencia zdrobňovať dostala aj mňa... A tak kričím na preplnenom ihrisku na svoje, takmer 1,5 ročné dieťa: „Zlatíčko, poď si dať vodku!"
  Zopár pánov sa s úsmevom otočilo...

• Syn (4 r.) obľubuje detské náučné seriály. Veľa z toho, čo tam započuje, si zapamätá, hoci, samozrejme, často netuší, čo presne to znamená. A tak som pred časom bola na ihrisku svedkom nasledovnej situácie:
  Synátor v pieskovisku postavil z pohárikov vežu a trochu ju naklonil: „To je Šikmá veža v Pise!“
  Mamička iného chlapčeka tomu môjmu hovorí: „No ty si ale šikovný!“
  Môj syn pokračuje: „Nakláňa sa takmer o štyri stupne.“
  Mamička vyvalí oči (ja spolu s ňou) a po krátkej chvíli hovorí svojmu synčekovi:
  „Tomáško, počúvaj chlapčeka, niečo sa naučíš!“

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Ako sa privoláva výťah? Ako vyzerá vešiak? A čo sa stane, ak pošlete chlapa nakúpiť? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

• Dnes sme boli so synom na prechádzke. Našiel nejakú voňavú rastlinku, začal si ňou potierať ruku a ovoniaval si ju, že ako to dobre vonia. Chcel to urobiť aj mne, že najprv nech si ovoniam ruku a potom mi ju natrie, nech cítim ten rozdiel. Takže mi hovorí: „Mami, ovoňaj si ruku!“
  Urobila som, ako povedal... a ďalšia veta bola: „Smrdí, že?“

• Keď im ponúkneme ryby miesto mäsa...

• „Zlato, kedy mi niečo pekné kúpiš?“
  A manžel na to, úplne vážne: „Veď som ti dnes kúpil 3 pixle kapsúl na pranie...“

• Môj syn pozeral v katolíckom kalendári kedy má meniny a vraví: „Je tu len Lukáš evanjelista... ale veď ja som katolista!“

• Odchádzam cez týždeň z roboty, čakám na výťah, nechodí ... stláčam, stláčam, stále nič, už vytočená, že čo zas s ním je.
  Po dobrých 10 minútach som si uvedomila, že ho privolávam kľúčom od auta.

• Myslím, že im ten čučoriedkový sorbet chutil:

• Boli sme na nákupe v Lidli, prechádzali sme okolo košov s akciovým tovarom, manžel krok za mnou, keď tu zrazu skríkne: „Ježiš, ja že vidím chlapa, čo sa na mňa strašne podobá a to bolo zrkadlo. Keď som sa tam zbadal, ja som sa tak zľakol!“
  Ja som sa nemohla prestať smiať a pritom fakt nevyzerá strašne...

• Keď mi 5 ročný zahlási: „Musím makať. Večer chcem ísť na pivo.“

• Mamine zomrela sesternica (bolo ich viac sestier), oznámila jej to moja teta a dnes mal byť pohreb. Tak mamina šla na tržnicu kúpiť kvety a čo nevidí – „zosnulá“ sesternica ide oproti nej! Skoro dostala infarkt... Vysvetlilo sa to, nezomrela najstaršia, ale najmladšia zo sestier. Keď mi to rozrušená volala, tak jej ešte hovorím: „A teraz si predstav, že by si ju uvidela až na pohrebe pri rakve stáť a nie v nej ležať, to už by ťa rovno mohli kriesiť.“

• Keď ťa neponúknu, tak si zober sám... Včera sme boli na kofče a kúpili sme si paličky. Betka dostala pár na skúšku a chutili. Došli sme večer, aj som na ne zabudla pod kočíkom. Ráno, keď som z chodby začula šuchot, hneď som vedela, ktorá bije...

• Poslala som ráno dcéru (4 r.) zagratulovať bráchovi (14r.) k meninám do izby. A len počúvam: „Danko, všetko najlepšie, nech ma poslúchaš a nech máš veľa rodičov.“
  On: „Čo trepeš, tí naši dvaja mi úplne stačia!“

• Kúpila som nám ku káve veterník a sacherku. Reku, dáme si na balkóne. Urobila som si kávu a zjedla som svoj veterník... a mužovu sacherku. Už som spokojná.

• Dnešná prechádzka a Isabell filozofuje: „Mamí a keď babka zomrie, kde ju zasadíme?“
  ...akože pochováme... mala som dosť!

• Pred pár mesiacmi som bola na odber krvi v nemocnici a sestrička mi povedala, že kabát si môžem zavesiť na vešiak. V rýchlosti som to urobila. Sestrička mi s úsmevom naznačila, že háčiky na kabáty sú pri dverách... ja som ho zavesila na stojan na infúzie!
  Bez toho vrecúška a hadičky mi to naozaj pripadalo ako vešiak na kabáty. Vidieť, že v nemocnici sa často nepohybujem.

• Sprchujem sa, manžel sa chystá na nákup a v kuchyni zatiaľ dopisuje na zoznam veci, čo máme v obchode kúpiť. Kričí na mňa, či si ešte nespomeniem na niečo. Tak mu kričím naspäť: „Kunín krupica. Môžeš zobrať jahodovú aj čokoládovú.“ On že čo??? Kričim mu, že: „Bože, veď Kunín krupica. Kunín, čo majú aj smotany atď. Je to taký širší kelímok, ako jogurt.“ On teda, že no dobre a odišiel do obchodu.Po hodine sa vrátil s nákupom, hodil na linku ten zoznam: „Pozri, čo som tam mal napísané. Za úplného debila som bol v Tescu!“Prosím pekne on napísané na papieri „Kunín trubica!“
  Že to hľadal, nenašiel, tak sa pýtal predavačky, ona že na neho vyvalila oči, že Kunín trubicu nemajú. Chvíľu sa s ním hľadala, a že nemysleli ste krupica Kunín?Moje nervy, no pošlite ho niekam! Mohol toto? Pýtam sa, že či mu vôbec neprišlo divné? Že veď som ti kričal, že čooo???
• Syn príde za mnou celý spotený do kuchyne: „Maminka, vieš, čo robím? Cvičím. Behám, robím kliky a zdvíham činku. Vieš, čo mám ako činku? No veď ten nafúkaný balón. Skús, aké už mám pevné svaly!“

• Včera boli u nás hádam aj 3 búrky... a kamarátka mi píše: „Karolínka pozoruje v nočnej košeli v kuchyni blesky a vraví mi, že Ježiško asi zvára.“

• Nechtiac som v noci zapla kolotoč, čo má dcérka nad postieľkou a aby ju nezobudil som ho zakryla plienku, aby ho nebolo tak počuť... a áno, asi po štvrtej skladbe som si spomenula, že sa dá aj vypnúť!

• Som v 29 tt, ležím na lehátku na kupku, keď mi k nohám prisadne môj 5 ročný Tomáš a mrkne medzi nohy, kde mám na stehne malú bradavičku. Vypleští na mňa očí a hovorí: „Mamka, ja som asi videl Brankov palec na nohe!“
  Ľudia, ja som tak lapala po dychu, keď som to začula!

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.

Aký krém je najvhodnejší na pigmentové škvrny? Ako sa obliecť, aby nám platili viac? Ako dopadne pena na holenie v detských rukách? Všetko, a ešte aj viac, sa dozviete práve tu 🙂

• ... ten pocit, keď otvoríš manikúru na zips a zistíš, že telefón v nej nie je... a zhrozená premýšľaš, ktoré dieťa ho mohlo vybrať z takého dokonalého obalu.
  (Vôbec nemám rovnaký obal na telefón, ani ho nezatváram na zips, jedine v čom sa manikúra a môj telefón podobajú, je veľkosť. Ešte aj farby sú odlišné...)

• Išla som upratovať jednej pani a doma som sa dosť ponáhľala, reku nebudem tam drhnúť v rifliach, tak som si rýchlo hodila do kabelky nejaké tepláky a tričko. Došla som tam, že sa teda prezlečiem. rýchlo rýchlo som sa prezliekla a začala upratovať a asi po hodine (!!!) som si všimla, že ja som si vzala tepláky, čo som zabudla vyhodiť a majú medzi nohami dieru ako svet!
  Pani mi zaplatila viac... asi si to všimla.

• Dcérka sa akurát začína snažiť rozprávať, tak jej z času na čas, v niektorých situáciách pripomeniem, že treba povedať „prosím“ namiesto „chcem“ a podobne. Dnes v obchode jednej staršej pani vypadla peňaženka z ruky, tak som jej ju podala so slovami „nech sa páči.“
  Ona si ju len bez slova vzala, tak som ju hneď pohotovo a výchovne napomenula: „No? Čo sa teraz povie?“
  Všetci okolo sa, samozrejme, začali pochechtávať a ani neviem, ktorá z nás sa v tom momente viac hanbila...

• Keďže sa mi robia pigmentové škvrny na tvári a nechcem vyzerať ako špinavá, tak si dávam na tvar krém s vysokým faktorom. No a bežný, aj detský opaľovací krém mi je na tvári taký divný.  Tento rok som našla niečo špeciálne na tvár, tak som si, asi pred mesiacom, kúpila. Mali dva. No ako som pozerala, že 50+, veď nemám ešte ani štyridsať, tak som kúpila 30+. No ani ten mi nesadol, bol rovnaký ako iné opaľovacie mlieka. Dnes ráno som bola v obchode, že s*al to pes, kúpim ten druhý. Aj som ho hneď skúsila, dobre mi sadol a veď čo, už sa pomaličky aj mne začínajú robiť vrásky, tak reku nie je úplne na škodu.
  Ženy moje... a mne až teraz došlo, že veď to nie vek tam je!

• Sprchujem sa, práve som zohnutá dopredu, umývam si nohy, keď vojde do kúpelky syn (9 r.). Kuká a zahlási: „A prečo ti to tuto visí?“

• Môj manžel: „Čo som ti hovoril?“
  Náš 6 ročný: „Že mám urobiť poriadok, ale ja som to nepočul!“

• Pracujem pre spoločnosť, ktorá dodáva suroviny pre pekárne/cukrárne. Volal mi manažér, že prišiel nový zákazník, tak som si prišla pre neho a začali sme konzultáciu ohľadom surovín, ktoré by mu vyhovovali.
  Ako sme tak prechádzali cenník, prišli sme k vaječným produktom a zo mňa len vyletelo: „A ako ste na tom s vajcami?“
  Pani, čo ho doprevádzala vybuchla do obrovského smiechu, ja tiež, a zákazník len odpovedal: „Ďakujem za opýtanie, veľmi dobre.“

• Keď dieťa objaví penu na holenie. No verím, že mal zábavu tých pár minút, čo som bola v jeho izbe:

• Minule som išla s taxíkom domov z roboty, večer o pol 10, už sme boli pred domom, vyplatím ho za odvoz, zabuchnem dvere na aute... a potom hneď panika! Kabelka a nákup v taxíku! Tak som sa rozbehla, šofér sa zastavil, že čo sa deje... a ja, že veci mám v aute, otvorím dvere.
  A taxikár vraví: „Pani, ste v poriadku? Tašky máte v ruke.“

• Moje deti majú radi rozprávku Madagaskar. Kto ju videl, určite si hneď spomenie na kráľa Jelimána a pesničku „Ja tak rád trsám, trsám.“
  Ibaže neviem čím to je, ale ani jedno moje dieťa nerozumie, čo sa v tej pesničke spieva.
  Najstarší si vždy spieval: „Ja tak rád prsá, prsá.“
  Potom stredná dcérka: „Ja tak rád grcám, grcám.“
  A teraz najmladší zaklincoval: „Ja ťak jád prcám, prcám!“

• Vravím staršej (3 r.): „Lilianka, postráž prosím tatika a Julinku, musím ísť na chvíľu preč.“
  „Dobre maminka.“
  Zavriem dvere a počujem: „Whuaaaa, som strašný dinosaurus, whuaaaaaa!!!“
  Vrátim sa, tíším ju, a ona mi na to: „Ale veď si vravela, že ich mám postrašiť!“

• Pobavila som sa na ihrisku. Môj Nikolasko sa vždy ľahko s niekým skamaráti a tento krát si vyhliadol tiež jedného chlapčeka. Začali sa spolu hrať a zrazu len počujem, že ten chlapec vykrikuje: „Idiot, idiot.. ja som idiot...!“
  Hovorím si, no zbohom, ďalšie blbé slovo sa naučí...
  Ale Nikolasko to pochopil po svojom a pohotovo na to: „Ja som Niko.“

• Ovplyvnená svetom instagramových tehotných celebrít hovorím mužovi:
  „Rytmus naspieval pekný song Alagič, Sajfa krája každý večer Veronike melón a ty, ty čo pre mňa robíš?“
  Môj sa kukne na mňa a zahlási: „Ťa tolerujem.“

• V našej blízkej rodine sa stalo, že jedno dieťa sa pred návštevou predvádzalo, koľko už vie slov v cudzom jazyku. Iné dieťa, aby nezaostávalo, sa tiež chcelo pochváliť a tak sa prihlásilo o slovo s tým, že ono tiež vie jedno nové cudzie slovo. Všetci spozorneli, že aké? A dieťa hrdo a nahlas vyslovilo: „Dop*če!“

• Moja mama hovorí manželovi: „Števko, strašne je teplo vonku, radšej nechoď von pracovať, dusno je.“
  A manžel na to: „Viem. Ja mam rád dusno, však aj preto som si zobral vašu dcéru za manželku.“

• Nevedela som nájsť ovládače. Ani jeden. Poprosím minútu ticha za ovládače. Dnes máme deň bez TV:

• Boli sme na jednej akcii a skákali tam kone parkúr, tak sme sa na to chvíľku pozerali a medzi rečou prišlo na to, že aj sestra má koňa. Decká to začali rozoberať a potom sa pýtali, či aj ona s tým koníkom takto skáče.
  Hovorím: „Nie, oni neskáču.“
  A krpec: „Nie? Ona nemá skákacieho?“

• Nedávno som bola nakupovať v obchode a mali tam balíky mäsa na huspeninu. A ja som zvyknutá, že huspeninu sme vždy varili v zime, aby stuhla. Jeden pán bral asi 4, nikto to nekupoval, tak boli lacné.
  Keď som stála pri ňom hovorím mu: „Aj vám stuhne, keď je teraz také teplo?“
  A on pozrie na mňa a odpovie: „Samozrejme, mladá pani, kedykoľvek...!“

• Dnes vediem syna do škôlky a vravím mu, že zas mám nejaký cápanec na okuliaroch a nevidím, že v škôlke si to musím utrieť. Pozrel divne na mňa, ale nekomentoval. V škôlke som na to zabudla, rozlúčila sa a išla na nákup. Pri pokladni si vravím, že kuuuurnik, som na ten cápanec zabudla, musím si tie okuliare utrieť, keď zaplatím, veď vidím úplne zahmlene. Samozrejme, že som zas zabudla. Prídem domov, vyložím nákup, umyjem riady od raňajok, naložím práčku, začnem chystať obed a v tom si vravím, že: ...“matka zem, veď už pol dňa si chcem očistiť cápanec na okuliaroch a stále zabudnem, pritom celý čas vidím zahmlene...“
  No a nakoniec to zahmlenie nebolo z cápanca, ale z toho, že som si, ja trúba, okuliare ráno vôbec nenasadila.

• V dome máme nápis, ktorý sa píše pri posvätení domu na sviatok Troch kráľov: 20-G+M+B-19.
  Kamarátkina dcérka, prváčka, sa pred to postavila, pozerala, pozerala... a nakoniec skonštatovala: „Tak tento príklad naozaj neviem vypočítať.“

Ďakujem za prečítanie, majte krásny čas 🙂

Z.

Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením „rušiacich“ znakov. V prípade, že obsah nie je úplne gramaticky a štylisticky správny (pre autenticitu niektoré slová a výrazy neopravujem), trošku ho poupravím. Ostatok publikujem v 100% znení.