Zo  zdravotného poistenia sa prepláca kompletný cyklus umelého oplodnenia s prenosom embryí a čiastočne úhrada za lieky potrebné k umelému oplodneniu. Poisťovňa prepláca najviac tri cykly výkonov asistovanej reprodukcie ženám do dovŕšenia 39. roku veku života.

Ja som mala nasledovné náklady:

Lieky

Pergoveris                        205,08 Eur

Cetrotide                             36,59 Eur

Ovitrelle                              22,56 Eur

Amelgen                             45,18 Eur

Lieky                                309,41 Eur

Služby

Monitorovanie cyklu         120,00 Eur

Metóda ICSI                     150,00 Eur

Embryoglue                      250,00 Eur

Mrazenie embryí              250,00 Eur

Služby                             770,00 Eur

SPOLU                          1 079,41 Eur

Štrnásty deň cyklu

Pri vklade vajíčka mi povedali: „v tomto momente ste tehotná“. Som si vedomá toho, že v nasledujúcich dňoch to kedykoľvek môže platiť, ale aj nemusí. Keďže som sa na internete dozvedela, že kľudový režim nie je telu prirodzený a aktivita počas dňa pomáha zabezpečiť prísun živín pre orgány v tele, pokračujem v bežnom chode dní, ale s častejšími prestávkami na odpočinok. Výhodou je, že po včerajšom vklade embrya nasleduje víkend, takže sa môžem venovať oddychovým aktivitám.

Ráno som navarila jednoduchý obed a poobede sme išli na pohodovú prechádzku k Dunaju. Pričom sme si robili častejšie prestávky ako obvykle. No a  po návrate som až do večera relaxovala.

Šestnásty deň cyklu

Hoci sa cítim dobre, a kľudne by som už mohla nastúpiť do práce, tak čerpám dovolenku, ktorú som už mala vopred nahlásenú. Cítim sa dobre – normálne, ani tehotne, ani netehotne, aj keď ma sem tam napadne myšlienka na moje rastúce emryjko. 

Dni trávim relatívne v kľude, niečo navarím alebo napečiem, idem do obchodu, na návštevu, na prechádzku, poupratujem a veľa odpočívam.

Dnes sa ozval pán embryológ, informoval ma, že druhé embryo sa vyvinulo do štádia blastocysty a žiada odo mňa súhlas na zamrazenie. Samozrejme sa teším a súhlasím.

Dvadsiaty deň cyklu

Celý týždeň skúmam potencionálne príznaky tehotenstva, sledujem svoje prsia, pocity v podbrušku, pleť, chute. Keďže sa snažím k celej situácii pristupovať s nadhľadom, rozhodla som urobiť tehotenský test najskôr na siedmi deň od vkladu embrya, aj keď ma to láka aj skôr, dodržím svoj plán. Test však jednoznačne preukazuje negatívny výsledok. V prvom momente si vravím, že je ešte skoro, ale po neskoršej úvahe si uvedomím, že moje pocity skôr pripomínajú predmenštruačné príznaky ako tehotenské. Je to veľké sklamanie, prichádza psychické zrútenie, ale aj zmierenie s realitou. Som pripravená ísť ďalej, som predsa silná múdra a dobrá žena, všetko zvládnem a všetko dobre dopadne, len musím počkať ešte chvíľu dlhšie.

Dvadsiaty siedmi deň cyklu

Dnes ráno idem na odber krvi do reprocentra. Výsledky potvrdia môj predpoklad, s ktorým som už zmierená. Od dnes prestanem užívať Amelgen, ktorý sa v prípade pozitívneho výsledku užíva minimálne celý prvý trimester.

Realizujem úhradu za mrazenie embrya (250,00 Eur). Zároveň dostanem Zmluvu o zmrazení a skladovaní embryí, ktorú mám aj s partnerom podpísať.

Najbližší cyklus treba nechať odkrvácať, a v ďalšom cykle je možné sa objednať na ďalšie vyšetrenie a príp. vklad embrya.

Takže my pokračujeme ďalej... Držte palce!

Dvanásty deň cyklu

Deň prežívam bez strachu o moje vajíčka, viem, že sú v dobrých rukách. Ráno som si zacvičila, trochu poupratovala a bolesti z predchádzajúcich dní úplne odzneli. Cez deň pracujem a večer idem na nákup a na prechádzku.

Po telefonáte s embryológom som sa dozvedela, že sa nám vyvinuli 2 embyá. Veľmi ma to neprekvapuje, lebo aj v minulosti sme mali 2 blastocisty (štádium embrya na začiatku 5. dňa po oplodnení) zo 6 vajíčok. Embryológ ma objednáva na vklad embrya v nasledujúci deň o 12:00 hod. Potvrdím, že za týchto okolností, sme sa rozhodli pre vklad jedného embrya s použitím lepidla. (V minulosti som podstúpila vklad emrya bez lepidla a ujalo sa. Keďže však už podstupujem druhý cyklus, a máme “len” dve emryá, každé percento zvýšenia úspešnosti pre mňa hrá rolu).

Pri malom počte embryí sa vklad realizuje čo najskôr, aby mal zárodok čo najprirodzenejšie podmienky na vývoj. Pri väčšom počte získaných embryí sa nechajú vyvinúť do štádia blastocysty, a potom sa vkladajú v piaty deň od odberu.

Mám si priniesť nočnú košeľu a papuče. Pred zákrokom treba mať plný močový mechúr.

Narýchlo si vybavujem dovolenku na nasledujúci deň, nakoľko s takým skorým dátumom vkladu som nerátala. Potom bude nasledovať víkend, počas ktorého budem mať dostatočne dlhý čas na primeraný oddych.

Trinásty deň cyklu – Vklad

Ráno prežívam pokojne, tašku s vecami mám pripravenú, dám si ľahké raňajky a trochu upratujem. Telefonicky si na klinike overím, či si mám aplikovať Amelgen. Sestrička mi potvrdí, že aj dnes ráno mám prípravok bežne užiť a pripomína mi plný močový mechúr. 

Naplnený močový mechúr napomáha napriameniu maternice, a tým uľahčuje zavedenie embryí do maternice. Podľa informácií, ktoré som našla na internete je odporúčaný stredne plný močový mechúr. Poslednú toaletu odporúčam aspoň dve hodiny pred zákrokom, ja som naposledy cikala len hodinu pred zákrokom a bol to nedostatočný čas. Hoci som sa nalievala vodou, plný mechúr som necítila. Do centra  som  prišla asi 15 minút pred zákrokom. Na recepcii si odo mňa pýtali predloženie testu v súvislosti s COVID situáciou. Ten som mala platný ešte od poslednej návštevy. Odprevadili ma do izby, kde som sa prezliekla do nočnej košele a napájala sa vodou.  

Na izbe sa za mňou zastavil embryológ, informuje ma že jedno embryo má 6 buniek a druhé 4 bunky. Na vklad odporúča šesťbunkové embryo, s čím súhlasím, odobrím postup na ktorom sme sa dohodli deň vopred telefonicky. Štvorbunkové embryo budú ďalej kultivovať, a keď sa vyvinie do štádia blastocysty, tak ho zamrazia. Norma pre počet buniek embrya v tomto štádiu je 4-6, takže som s výsledkom celkom spokojná. O vývine druhého embrya ma bude telefonicky informovať o tri dni, t.j. v piaty deň od odberu.

Keby som mala záujem aj o radu pána doktora – gynekológa, tak by mi poskytli priestor pre konzultáciu s ním. Mne je všetko jasné a som pripravená na zákrok.

Sestrička ma odvádza na sálu, zákrok sa podobá gynekologickému vyšetrenie, trošku dlhšiemu a nepríjemnejšiemu, ale v zásade bezbolestnému, trvajúcemu pár minút. Podľa môjho úsudku, 15-20 min, ale naozaj som to nestopovala. Ultrazvuk odhalil, môj nie úplne plný močový mechúr, v dôsledku čoho mal pán doktor komplikovanejšiu cestu k maternici, musel prekonať nejakú zákrutu, ale relatívne rýchlo to zvládol. Následne mu embryológ poskytol embryo, ktoré mi ešte ukázali na obrazovke (dokonca mi ponúkli možnosť, že si ho môžem odfotiť) a vopred pripravenou cestou zaviedli embryo do maternice. Pán doktor ešte skontroloval, či embryo bolo naozaj vložené. Sestrička nadstavila časomieru na desať minút a personál opustil izbu. Po desiatich minútach som vstala, presunula som sa na izbu, prezliekla sa a mohla som ísť. Nakoľko mi pán doktor ešte na sále potvrdil, že môžem ísť hneď po zákroku močiť a neovplyvní to zachytenie embrya v maternici, zastavila som sa na toalete a jemne sa vymočila.

Na recepcii realizujem úhradu za akýsi nadštandard: a to za metódu ICSI (zavedenie spermie mikropipetou priamo do vajíčka) (150,00 Eur) a Embryoglue, tzv. lepidlo (250,00 Eur). Poplatok za metódu ICSI je paušálny, nezáleží na počte odobraných vajíčok. Pokiaľ by sa umelé oplodnenie vykonalo klasickou metódou IVF (samovoľnému splynutiu spermie a vajíčka) bez použitia lepidla, tak by doplatok nebol potrebný. 

Sestrička ma objednáva na odber krvi, a to za štrnásť dní. Ďalej pokračujem v užívaní Amelgenu ráno a večer.

Počkám na partnera, ktorý ma zavezie domov. Zvyšok dňa polihávam, oddychujem a večer idem na malú prechádzku. 

Deviaty deň cyklu – večer

Je 22:00 hod a vyberám z chladničky injekciu Ovitrelle. Po predchádzajúcich skúsenostiach, pichnúť túto injekciu nie je žiaden problém. Injekcia je už pripravená, stačí ju len vytiahnuť a pichnúť. Prezerám si ju a vidím pomerne veľký prázdny priestor medzi ihlou a tekutinou – bublinu. Jemne, pomalým pohybom, ju vytlačím. Sestrička mi vravela, že ani jedna kvapka nesmie vyjsť von, pri vytláčaní bubliny sa mi však jedna kvapka na hrote ihly zaleskne. Už s tým nič neurobím, a aj na inštruktážnych videách testovali injekciu vytlačením kvapky. Pichám si obsah tekutiny, rovnakým spôsobom ako v predchádzajúce dni. Týmto sú kocky hodené a mne odľahne.  Čo má byť, to sa stane.

Desiaty deň cyklu

Prekonala som dôležitý míľnik. Tie najzložitejšie úkony mám už za sebou. Dnes mám voľný deň. Cez deň pracujem a večer idem na malú prechádzku. Vyhýbam sa akýmkoľvek fyzicky náročným činnostiam, aby som neublížila vajíčkam.

Večer si pripravím tašku: nočnú košeľu, papučky, doklady (osobné aj o zdravotnej dokumentácii).

Na večeru si dám ľahkú zeleninovú polievku a od siedmej večer mám zakázané jesť a od desiatej piť.

Jedenásty deň cyklu - Odber

Ráno o 7:30 hod prichádzame do reprodukčného centra. Sestričke odovzdám PCR test (resp. prepošlem na email), partnera odvádzajú na odber a mňa do izby. Okolo 10:00 hod by ma mali prepustiť.

Pomaly sa prezliekam do nočnej košele, je zima, preto si dám navrch sveter. Do izby prichádza pani doktorka, anesteziolička, a zisťuje informáciu o mojom zdravotnom stave. Na stolík si pripravím mobil a okuliare (kontaktné šošovky na operáciu nie sú vhodné), idem na toaletu, a čakám, keď ma sestrička zavolá. Dnes majú štyri pacientky, ja idem na sálu ako prvá.

Ľahnem si na stôl a čakám na uvoľnenie, ktoré mi prinesie spánok. Do žily mi zavedú kanylu a informujú ma, že  o chvíľu zaspím. V ruke zacítim bolesť, ktorú mi spôsobila tekutina, ktorá mi začína pumpovať do žíl, no a v priebehu pár sekúnd zaspím.

Zobudím sa na izbe, hoci prebrať ma museli už na sále, ale to si nepamätám. Cítim sa veľmi dobre, uvoľnene, otvorím oči, zistím, kde som a s kľudom odpočívam ďalej. O chvíľu ma príde skontrolovať sestrička, prinesie čaj, vyzve ma, aby som ešte pol hodinu ležala, a potom pomaly vstala, napila…

Keď sa pozviecham, poobliekam sa a zavolám partnerovi, aby ma prišiel vyzdvihnúť. Tlak mám nižší, preto sa pohybujem opatrne, ale napočudovanie sa celkovo cítim veľmi dobe. Sestrička mi ponúka čípok proti bolesti, ale odmietnem. Už pred operáciou, resp. v posledné dni som cítila tlak v podbrušku a bolesť, ktorú teraz cítim sa ničím nelíši. Keby sa stále nepýtali na môj stav, ani si neuvedomím, že by ma mohlo niečo bolieť.

Je asi desať hodín, keď sa presuniem do čakárne. Po chvíli prichádza môj partner, čakáme na stretnutie s embryológom, ktorý nás bude informovať o výsledkoch zákroku. Dozvedáme sa, že mi odobrali 4 vajíčka, dohodneme si spôsob oplodnenia, ICSI (zavedenie spermie mikropipetou priamo do vajíčka). Doktor nás informuje o možnosti využiť embryoglue, tzv. lepidlo, ktoré (údajne o 5-7%) zvyšuje šancu uhniezdenia vajíčka v maternici. O termíne vkladu vajíčka nás bude informovať nasledujúci deň, v závislosti od toho, ako sa budú vajíčka vyvíjať. Zvyčajne sa vajíčka vkladajú na 3-5 deň od odberu.

Odchádzam domov – slobodná. Moje drahé vajíčka sú už v rukách lekárov. Domov prichádzam hladná, dám si plnohodnotný obed (polievka a hlavný chod). Zeleninovú polievku, ktorú som mala pripravenú (pretože som očakávala horší stav po narkóze) si nechávam na večeru. Okrem slabej bolesti hlavy, pravdepodobne z nízkeho tlaku sa cítim dobre a idem von na prechádzku.

Jedenásty deň cyklu – večer

Od dnešného večera budem užívať tablety Amelgen 400, jednu ráno a jednu večer (zavádza sa do pošvy). Tieto tablet sú celkom komfortné, majú tvar raketky a dajú sa pohodlne zaviesť. Ak by trochu bielej hmoty, hlavne v priebehu dňa vytekalo, môžete na zachytenie použiť slipovú vložku, ale ja ju zatiaľ nepotrebujem. (V minulosti som užívala Utrogestan dve guličky trikrát za deň, pri ktorom bolo obtiažnejšie zavádzanie aj vytekanie prípravku.)

Prvý deň cyklu

Neviem či je to náhoda, alebo predsa len psychika zohráva svoju rolu, ale očakávaný menzes mešká. Hoci som napuchnutá, ubolená a nervózna, tak stále neprichádza.

Nakoniec, hoci s vyše týždenným oneskorením si všímam mierne špinenie. Sestrička povedala, že prvý deň cyklu je ten, kedy krvácanie trvá od rána. Analyzujem situáciu, hoci sa poobede krvácanie celkom rozbehlo, rozhodnem sa za prvý deň cyklu považovať až nasledujúci deň. Telefonujem do reprodukčného centra a objednávam sa na kontrolné vyšetrenie.

Prvý deň cyklu - večer

Podľa pokynov od lekára, si mám injekciu Pergoveris aplikovať ráno, druhého dňa cyklu. Aby som bola pripravená, naštudovala som si vopred návod na použitie, hlavne prípravu a spôsob aplikácie injekcie, ktorá má tvar “pera”. Pri prvom použití pera treba skontrolovať správnu funkčnosť, vytlačením kvapôčky tekutiny. Vopred som si vyskúšala ako sa s perom manipuluje, nasadzuje ihla a overila som jeho funkčnosť. Návod na použitie je písaný podrobne a pochopiteľne a treba si ho na začiatok dôsledne naštudovať. Pre opakované používanie som si spísala postup v pár bodoch, aby som vedela rýchlo skontrolovať, či postupujem správne.

Druhý deň cyklu - Prvá dávka Pergoveris

Rannú aplikáciu lieku som si určila na 6,00 hod. Umyjem si ruky a vyčistím priestor, ktorý budem používať pri manipulácii s injekciou. Postupujem podľa spísaného zoznamu:

1. Pripraviť - pero, ihlu, tampón a dezinfekciu
2. Dezinfikovať miesto vpichu
3. Nadstaviť pero na 0
4. Našróbovať ihlu na pero, odtiahnuť vrchnák
5. Nadstaviť pero na určenú dávku
6. Odstrániť bubliny (klepnutím na injekciu)
7. Vytvoriť na bruchu riasu, vpichnúť celú ihlu pod 90⁰ uhlom, pomaly palcom stlačiť a počítať 5 sekúnd
8. Vybrať ihlu, skontrolovať aplikáciu celej dávky
9. Odstrániť ihlu, zatlačiť vrchnák a odšróbovať celý nadstavec

Môj zoznam mal menej bodov, ale pomohol mi pri kontrole správneho postupu.

Tretí deň cyklu

V rámci interného predoperačného vyšetrenia, idem na odber krvi. Pre výsledky môžem prísť ktorýkoľvek ďalší deň.

Piaty deň cyklu

Začínam si uvedomovať, že vajíčka už asi rastú. Dávam si väčší pozor, vyhýbam sa namáhavým aktivitám, aby mi vajíčka náhodou nepopraskali. Cítim tlak v podbrušku, podobný menštruačným bolestiam. Z pošvy mi vychádza hlien, na aký bežne nie som zvyknutá. V príbalovom letáku si prečítam vedľajšie účinky prípravku, veľmi ma to neukľudní, preto už očakávam lekársku kontrolu.

Šiesty deň cyklu

Pichla som si piatu dávku liečiva Pergoveris a pero ostalo prázdne. Večer skontrolujem nové pero a pripravím si ho na nasledujúcu dávku.

Keď sa ráno vychystám, bežím pre výsledky interného predoperačného vyšetrenia. Lekárka mi zmeria tlak a EKG, vyspovedá ma po zdravotnej stránke  a vystaví mi potvrdenie.

Siedmi deň cyklu – prvá kontrola ultrazvukom

Na kontrole ma lekár ukľudní, všetky parametre vyzerajú v norme a na ultrazvuku je vidieť 5 folikulov. Jeden folikul znamená možno jedno vajíčko.

Sestričke odovzdám podpísané zmluvy, výsledky predoperačného vyšetrenia a uhradím poplatok za monitorovanie cyklu (120,00 Eur). Sestrička mi pichne jednu injekciu Cetrotide, ktorú som si priniesla, a následne si ju mám aplikovať každé ráno spolu s Pergovertis. Jedna injekcia do jednej strany bruška a druhá do druhej strany bruška.

Siedmi deň cyklu – večer

Neoplatí sa podceňovať prípravu na aplikáciu injekcie Cetrotide. Návod je o dosť stručnejší, ale určite si ho treba prečítať vopred. Ihla je v tomto prípade omnoho dlhšia a aplikuje sa väčšia dávka tekutiny. Pri nesprávnom postupe je vpich bolestivý a nebude aplikovaná celá dávka tekutiny. Prípravok je potrebné si zarobiť zmiešaním tekutiny a prášku. Hlavica na injekcii je nestabilná a pri pripevnení ihly mi to odpadávalo, preto ju treba trochu pridržiavať.

Z dôvodu COVID situácie sa prihlasujem na PCR test na deviaty deň cyklu. Kľudne som sa mohla prihlásiť aj skôr napr. na siedmi deň, pretože ako zistím neskôr, ak by sa spracovanie výsledkov oneskorilo, nedostala by som ich včas. V takom prípade by akceptovali aj antigénový test, ktorého výsledky sú na počkanie.

Ôsmi deň cyklu – Nová dávka Cetrotide

Ráno o 6,00 hod si aplikujem Pergovertis do jednej strany brucha a do druhej strany Cetrotide. Postupujem podľa spísaného zoznamu bodov:

1. Vytiahnuť injekciu 30 min vopred
2. Točením odstrániť vrchnák zo šedej a žltej ihly. Treba použiť silu.
3. Ťahom odstrániť modrý kryt z fľaštičky s práškom a dezinfikovať jej horný povrch
4. Šrobovaním nasadiť žltú ihlu (spoj treba pridržiavať, hlavica odpadáva)
5. Tekutinu z ihly vpichnúť do fľaštičky s práškom, jemným pohybom zamiešať (ihlu stačí iba pretiahnuť cez zátku, netreba ju používať ako miešadlo vo fľaštičke)
6. Koniec ihly pritiahnuť k zátke, otočiť fľašku nahor a vtiahnuť tekutiny do injekcie
7. Šrobovaním vymeniť žltú ihlu za šedú
8. Odstrániť bubliny (klepnutím na injekciu)
9. Dezinfikovať miesto vpichu
10. Vytvoriť na bruchu riasu, vpichnúť celú ihlu, uvoľniť riasu a stlačením aplikovať tekutinu
11. Vybrať ihlu a tampónom stlačiť miesto vpichu

Deviaty deň cyklu

Ráno o 6,00 hod si aplikujem Pergovertis a Cetrotide.

Čaká ma ďalšie ultrazvukové vyšetrenie, na ktorom lekár konštatuje, že vajíčka už dostatočne vyrástli a môžeme pristúpiť k ich odberu. Predpíše mi injekciu Ovitrelle, ktorá sa má aplikovať 36 hodín pred odberom.

Končíme s pichaním injekcií Pergovertis a Cetrotide.

Predpisuje mi  3 balíky tabliet Amelgen 400, ktoré si zatiaľ mám odložiť na obdobie po odbere vajíčok.

Injekciu Ovitrelle a tablet Amelgen si vyberám v lekárni, ktorá je blízko centra, lebo ich bežne v lokálnych lekárňach nedržia a injekciu potrebujem mať k dispozícii už dnes (Ovitrelle 22,56 Eur a tablet Amelgen 45,18 Eur). Injekciu Ovitrelle treba odložiť do chladničky.

Tak som sa rozhodla, idem do toho! Gynekológ mi na preventívnej prehliadke odporučil, nech kontaktujem reprodukčné centrum. Telefonovala som ešte v ten deň. Objednali ma na vstupné vyšetrenie, s tým, že 1.-4. deň cyklu mám prísť na odber krvi pre zistenie hormonálneho profilu.

Vstupné vyšetrenie

Vstupné vyšetrenie absolvujem v druhej polovici cyklu. Beriem si so sebou svoju predchádzajúcu zdravotnú dokumentáciu, lekár si urobí kópie a vyšetrí ma. Konštatuje, že všetko je v poriadku, a keďže mám Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, nie je potrebné žiadať, a následne čakať na súhlas poisťovne. V najbližšom cykle môžeme začať liečbu. Opäť mi berú krv na rozbor. Dostávam pokyny ako postupovať, a zároveň dostávam:

• zmluvy, ktoré mám doma ja a partner vypísať, resp. podpísať,
• recept na Pergoveris, ktorý obsahuje “pero”, s pomocou ktorého si budem liečivo pichať,
• rozpis liečebného postupu, kde je uvedené, ktoré liečivo si mám aplikovať v prvej fáze liečby, a v ktorých dňoch,
• recept na Cetrotide 0,25 mg, injekcie mám zatiaľ držať v chladničke,
• predpis na interné predoperačné vyšetrenie, ktoré bude mať platnosť jeden mesiac od jeho vykonania,
• predpis na PCR test v súvislosti s COVID situáciou, PCR test mám podstúpiť v 9 deň cyklu,
• poučenie ako sa správať pred narkózou,
• súhrnnú informáciu zo vstupnej prehliadky,
• potrebné anesteziologické vyšetrenie robí anesteziológ v deň odberu folikulov priamo v centre, ale môže sa stať, že aj toto vyšetrenie bude potrebné vybaviť samostatne,
• objednávam partnera na vyšetrenie krvi a spermiogram.

Sestrička mi vysvetlí ako si mám pichať Pergoveris, začínam v druhý deň cyklu.

V prvý deň cyklu mám zatelefonovať a objednať najbližšie vyšetrenie, na ktoré treba priniesť podpísané zmluvy, jednu injekciu Cetrotide a výsledky interného predoperačného vyšetrenia.

V lekárni si vyberiem predpísané lieky (241,67 Eur), Cetrotide dávam doma do chladničky. V lokálnych lekárňach bežne takéto lieky nemajú k dispozícii, ale bez problémov mi ich objednali a na druhý deň som si ich vyzdvihla.

U obvodnej lekárky zisťujem, kontakt na interného špecialistu a objednávam si termín. Interný lekár sa pýtal na termín operácie, takže som uviedla asi približný, predpokladaný termín.

Po prvom psychickom zrútení a uvedomení si, že kolotoč sa roztočil a my naozaj začíname, vypíšem zmluvy a čakám na to, kedy príde cyklus.

Keď skočíme do rybníka a začneme plávať, zrazu si uvedomíme, že sme mohli dať väčší dôraz na prípravu, myslím tým dôslednejšie dbať na životosprávu, viac sa hýbať, prijímať viac zeleniny, vitamínov, byliniek, ísť na dlhšiu dovolenku, podstúpiť meditácie alebo sedenia u rôznych liečiteľov alebo iné inšpirácie, ktoré však v tomto bode treba už radšej pustiť za hlavu.

Alternatívny spôsob liečby

Alternatívnych spôsobov liečby je na výber neúrekom. Zrejme majú skôr psychosomatický efekt, niektoré naozaj pomôžu minimálne dostať telo či psychiku do rovnováhy alebo snáď aj odstrániť nejaký problém. 

„Ja som napr. vyskúšala akupunktúru, ktorej vplyv síce na mňa pôsobil príjemne, za zásadné však pokladám podstúpenie detoxikácie, po ktorom som sa cítila silnejšia po fyzickej, resp. zdravotnej stránke, čo mi dáva nádej, že moje telo bude silné počať a vynosiť dieťa.“

Na alternatívne metódy treba myslieť s dostatočným odstupom a určite ich nezahŕňajme do procesu reprodukčnej liečby bez vedomia lekára, vtedy má mať on hlavné slovo.

Preventívne vyšetrenia

Určite nezabúdajme na preventívne vyšetrenia u všeobecného lekára, zubára, gynekológa, príp. iného odborníka pokiaľ sú k tomu nejaké predpoklady. Tieto vyšetrenia nie sú podmienkou liečby, odo mňa ich nikto nevyžadoval, ale prispeje to k spokojnosti, pokiaľ som si istá, že je všetko v poriadku.

„Môj gynekológ mi urobil len klasickú prevenciu a ostatné vyšetrenia, ktoré sa týkajú reprodukcie prenechal na reprodukčné centrum, čo považujem za správny postup, nakoľko tam vedia najlepšie určiť potrebné vyšetrenia.“

Na tieto preventívne vyšetrenia treba myslieť mesiac, dva vopred, lebo keď nasadnete do reprodukčného kolotoča, tak už nebudete mať veľmi čas riešiť ďalších lekárov.

Nastavenie psychiky

Treba počítať s tým, že v procese reprodukčnej liečby nás čaká množstvo nových informácií, pokynov, činností a situácií. Treba sa nastaviť na to, že VŠETKO ZVLÁDNEME. Niektoré dni budú horšie, niektoré činnosti (napr. pichanie injekcií) pôjdu ťažšie, ale všetko zvládneme. A áno, potom prídu zase aj krajšie dni a príjemnejšie pocity.

„Ja si hovorím "SOM SILNÁ, MÚDRA A DOBRÁ ŽENA, všetko zvládnem a všetko dobre dopadne!" Možno to nie je najoriginálnejšie heslo, ale naozaj mi pomáha opäť pokračovať ďalej.“

Ahoj, mám 35 rokov a v oblasti asistovanej reprodukcie nie som už úplný začiatočník. Uvažovať o založení rodiny sme s mužom začali vlastne hneď po svadbe, čo je už vyše šesť rokov. To že sa nám nedarí otehotnieť sme si spočiatku ani neuvedomovali, neskôr to pripisovali náhode a nechávali tomu voľný priebeh. Keď dozreli prvé obavy, začala som navštevovať lekárov, ale ešte chvíľu trvalo, kým sme sa pustili do reálneho riešenia.

Pred tromi rokmi som podstúpila základné vyšetrenia (t.j. hormonálny profil a priechodnosť vajcovodov), následne dvakrát IUI (inseminácia) a nakoniec IVF (mimotelové oplodnenie). Zdalo sa, že úspešne, ale koncom 2 trimestra som potratila. Po pol roku som ešte vyskúšala KET (transfer rozmrazeného embrya), ale bez výsledku.

Po dvojročnej prestávke som sa rozhodla, že idem opäť do toho. Plná pochybností, či je už ten správny čas a s hŕbou otázok, keďže človek rýchlo zabúda, hlavne na tie menej príjemné veci.

Správny čas

To či je práve teraz ten správny čas, sa nedá posúdiť nikdy. Treba nesledovať svoju intuíciu, a pokiaľ tá práve nevysiela signály na ktoré čakáme, treba sa na vec pozrieť logicky:

- Mladšia už nebudem a ani môj partner, a keďže každý proces trvá nejakú dobu, asi by bolo načase začať.

- Cítim sa výborne po fyzickej stránke - podstúpila som detoxikáciu a začala som viac cvičiť, aj keď to neboli žiadne profesionálne výkony, zmes strečingu, jogy a Mojžišovej metódy, sa odrazilo na celkovom vnímaní môjho tela.

- Cítim sa výborne po psychickej stránke – ani som si neuvedomovala ako na mňa vplýva stres, kým v práci (vďaka COVID-situácii) nezaviedli prácu z domu, čo mi umožnilo eliminovať napätie, ktoré na mňa dovtedy pôsobilo.

Po zhrnutí týchto faktorov som sa definitívne rozhodla rozbehnúť celý proces - TERAZ.

Otázky

Z predchádzajúcich skúseností si viac pamätám na pocity a dojmy ako na presnú následnosť krokov a postupy ako čo prebiehalo. Preto som sa rozhodla, že si ich budem zapisovať. Tým vytvorím pomôcku pre mňa, a možno aj pre druhých, hoci každý prípad liečby môže byť rozdielny a môže si vyžadovať iné medicínske postupy.

Počas procesu IVF budeme prijímať množstvo informácií, ktoré si treba správne zaradiť a vyhodnotiť.

Prečo tak prirodzenú vec ako je počatie treba riešiť tak neprirodzene? Stále môžeme byť radi, že máme možnosť niečo s tým urobiť.

1. Nevzdávaj sa

Dala si sa na boj, tak neutekaj! Keď sa roztočí kolotoč, už sa z neho nedá ľahko vystúpiť. Určite nastanú situácie, kedy by si sa na to najradšej vykašľala, ale nemôžeš. Opakuj si: SOM SILNÁ A ZVLÁDNEM TO.

2. Nedramatizuj

Pozeraj sa na seba ako vo filme a vypni pocity. Zbytočne budeš prepadať panike napr. predtým ako si máš pichnúť injekciu, to vôbec nepomôže. Treba k tomu pristupovať s ľadovým pokojom.

„Bolo mi nepríjemné vyšetrenie u interného lekára, kedy som bola do pol pása úplne nahá. Proste som vypla pocity, a len som to jednoducho prežila. Koniec-koncov to trvalo len niekoľko minút. “

3. Davaj si na seba pozor

Dávaj si na seba pozor nie úzkostlivo, ale s rozmyslom.  Mysli v tomto období na seba viac, buď opatrná, pospi si, nepreceňuj svoje sily, dávaj si pozor na chemikálie. Ťažké domáce práce odlož, ja som veľké upratovanie stihla pre začiatkom cyklu, a potom som doma robila len menšie práce.

„Chodievame radi na turistiku, ale v období liečby, sme si naplánovali len prechádzky po rovine, žiadne výstupy do kopcov. Na autobus neutekám, radšej počkám na ďalší. Topánky, ktoré treba odložiť na vrchnú policu počkajú tiež.“

4. Buď pokorná a vďačná

Aj keď medicína dokáže veľa, predsa len sú jej hranice obmedzené. Konečný výsledok záleží aj od prírody, ktorú nevieme ovládať. Buďme vďačné, že nám lekári poskytuje možnosť počať aj iným spôsobom a dávajú nám nádej.

„Trochu som bola sklamaná, keď lekár videl na ultrazvuku len 5 folikulov, ale pritom je to ohromný úspech Teraz mám dve emryá, za ktoré som fakt vďačná.“

5. Postupuj krok po kroku

Celý proces liečby sa skladá z toľkých malých činností, ktoré treba podstúpiť. Zameraj pozornosť na tie, čo ťa čakajú teraz, t.j. najbližšiu návštevu lekára, najbližšiu injekciu, najbližší zákrok, najbližšie rozhodnutie a urob ich najlepšie ako vieš.

„Počas stimulácie som sa začala pohrávať s myšlienkou, vložiť do maternice dve emryá. Nakoniec som bola rada, že vôbec nejaké emryá vznikli. A konečné rozhodnutie padlo na základe reálnej situácie. Ale predsa treba trochu aj snívať.“

6. Plánuj

Časové plánovanie je jedna z najstresujúcejších činností celého procesu. Musíš podstúpiť niekoľko prehliadok v reprodukčnom centre, vyšetrenie u interného lekára, u anesteziológa, PCR test. Prispôsobiť to tvojmu menštruačnému cyklu, vývinu vajíčok a pracovnej dobe.

Po každej návšteve u lekára dostaneš nové a nové pokyny, ako užívať lieky, kedy sa dostaviť na ďalšie vyšetrenie alebo aké doklady priniesť. Odporúčam robiť si poznámky, vytvoriť si chronologický zoznam povinností alebo bodov, ktoré treba dodržať.

„Proces stimulácie ubehol tak rýchlo, takmer každé dva dni som chodila na nejaké vyšetrenie, vstávala som skoro ráno a cestovala cez pol Bratislavy. Alebo si odbehla cez “obed”. Veľmi mi pomohlo, že som pracovala Home Office a nemusela každý pohyb hlásiť zamestnávateľovi.“

„Kolegyňa, na ktorú som sa spoliehala ako na môj zástup dala výpoveď, keby som proces stimulácie posunula o mesiac neskôr, musela by som riešiť ďalšiu komplikáciu naviac. Meškala mi menštruácia, ktorá zahajovala stimulačný proces, aj vklad embya sa konal nakoniec v inom termíne ako som predpokladala. Neustále som musela situáciu riešiť za pochodu.“

7. Buď sebecká

Ak si potrebuješ zobrať dovolenku, odbehnúť k lekárovi, stráviť celý deň doma a nikomu o tom nepovedať, vykašlať sa na upratovanie, varenie, na oslavu, kam sa ti nechce, potrebuješ si pospať alebo niekam uniknúť, tak to jednoducho UROB! V tomto zápase nehráš len za seba, hráš za celú svoju rodinu, a proste sa musíš cítiť dobre. Musíš urobiť všetko možné, aby si dosiahla svoj cieľ. Nevieš koľko pokusov budeš ešte mať, tak urob všetko pre to, aby práve tento pokus bol  ÚSPEŠNÝ.

8. Zisťuj informrácie

Keď si spomeniem aká som bola naivná, keď som sa začala potýkať s témou neplodnosti. Vôbec som nevedela čo ma čaká a ako postupovať. Nemusíš mať  lekárske znalosti, ale zisti si základné údaje, aké metódy a postupy existujú, aké problémy riešia ostatní ľudia, a čo ti nebude jasné, konzultuj s lekárom. Keď budeš vedieť na čo sa máš pýtať, tak ťa to privedie do väčšej pohody.

„Ja som čerpala z mnohých zdrojov, vždy podľa aktuálnej témy, ktorú som riešila. Odborné otázky sú celkom dobre spracované na stránkach rôznych reprodukčných center. Mňa oslovili videá, ktoré vytvorili na stránke spoločnosti Gyncare, s.r.o., hoci s týmto centrom nemám osobnú skúsenosť:   https://gyncare.sk/vase-najcastejsie-otazky-sme-zhrnuli-do-videi/.“

Tento problém sa dotýka stále väčšieho počtu žien. Túžia po bábätku, ktoré neprichádza. Je to náhoda alebo zdravotný problém? Čakaním sa nič nevyrieši, len narastá frustrácia z neúspechu. Tak hore sa a poďme s tým zabojovať. Pýtate sa ako?

1. Nečakaj, čas uteká rýchlo

Podľa oficiálnych štatistík sa pár považuje za neplodný po roku intenzívneho snaženia sa o dieťatko. Až potom lekári začínajú zisťovať možné príčiny, prečo sa páru nedarí. Ak máte problémy s menštruačným cyklom, badáte na sebe iné ťažkosti alebo sa snažíte otehotnieť vo vyššom veku 35 a viac, žiadajte prvé vyšetrenia už po pol roku, príp. hneď. Nestačí len preventívna prehliadka, aspoň hormonálny obraz krvi a spermiogram partnera môže lekár urobiť už skôr. 

„Strávila som rok čakaním na prirodzené otehotnenie, potom mi môj gynekológ rok liečil ovulačný cyklus, a následne prešiel ďalší polrok kým som sa dostala do reprodukčného centra, absolvovala vyšetrenie priechodnosti vajcovodov a insemináciu. A to mi nebol diagnostikovaný žiadny zásadný problém, ktorý by celý proces možno ešte predĺžil.“

2. Študuj, ale neprepadaj panike

Antimüllerov hormón, priechodnosť vajcovodov, ovulačný test, IUI, IVF... Nič Vám tieto pojmy nehovoria? Zmeňte to! Študujte dostupné zdroje a zistite čo najviac, ale s rozvahou a neprepadajte hypochondrii. Ak Vám niečo nie je jasné pýtajte sa lekára, ale nenasledujte slepo jeho odporúčania, buďte mu partnerom. Žiadajte od neho vyšetrenia, keď Vám ich neodporučí, nech Vám vysvetlí prečo. 

„V reprodukčnom centre som stretla množstvo skvelých odborníkov vo svojej oblasti, avšak nie každý bol zbehlý v komunikácii s pacientom. Môj lekár sa vyjadroval príliš odborne alebo si robil poznámky len pre seba. Keď som sa ho začala viac pýtať, čo ma zaujíma, tak sme našli spoločnú reč.“

3. Lekár je v tom s vami

Nie ste v tom len dvaja, aj váš lekár hrá v procese snaženia sa o bábätko dôležitú úlohu. Vytvorte si s ním vzťah, samozrejme profesionálny. Ak nevníma vaše potreby, nepodporuje vás, nebodaj vás zastrašuje, neváhajte ho vymeniť. Pýtajte sa okolia, je veľa schopných lekárov, ktorý si zaslúžia vašu dôveru. Lekár musí stáť na vašej strane, potom to spolu zvládnete!

„Môj gynekológ sa ma snažil liečiť pochybnými preparátmi a  stále odďaloval, to aby ma odporučil do reprodukčného centra, kde pracujú odborníci. Keď som po roku kontaktovala reprodukčné centrum sama, tak sa urazil. Gynekológa som rýchlo zmenila.“

4. Antikoncepciu vysaď ihneď

Dlhodobé užívanie antikoncepcie a jej vplyv na plodnosť nie je dodnes dôveryhodne preskúmané, ale užívanie takýchto umelo vyprodukovaných hormónov, nie je pre telo prirodzené. Očakávať príchod bábätka 9 mesiacov od vysadenia antikoncepcie, môžu len tí najväčší optimisti (aj keď existuje mnoho takých prípadov). Chcete si založiť rodinu? Vysaďte antikoncepciu ihneď, minimálne, naozaj minimálne, však pol roka vopred. Dajte telu čas, aby našlo svoju rovnováhu a neriskujte zdravie vaše ani vášho budúceho dieťaťa.

5. V prírode je sila 

Svet okolo nás je prechemizovaný. Znečistenie vnímame všetkými zmyslami, čomu sa síce nevyhneme, ale môžeme vplyv chémie na svoje telo obmedziť. Vymeňte klasickú kozmetiku za prírodnú, pracie a umývacie prostriedky za alternatívne, menej agresívne. 

Telo môžete detoxikovať rôznymi čajmi, svoju plodnosť podporiť bylinkovými prípravkami, vitamíny doplniť rôznymi preparátmi. Trh nám ponúka širokú škálu možností, ale pri výbere treba byť opatrný, aby sme telu nenarušili jeho rovnováhu. Vyhýbajte sa chemickým preparátom, lebo v tomto prípade platí, že príroda má väčšiu silu liečiť.

6. Posilni svoje telo

Zdravú životosprávu by sme mali dodržiavať po celý život, ale v tomto období je to mimoriadne dôležité. Vytvorte telu podmienky na prijatie nového života a pripravte ho na záťaž, ktorá ho čaká v súvislosti s tehotenstvom. Udržujte sa v kondícii, zaraďte do svojho dňa viac pohybových aktivít a dbajte aj na to, čo jete. Preferujte čerstvé potraviny a zvýšte príjem zeleniny, orieškov, strukovín a ďalších produktov, ktoré vám poskytnú potrebné vitamíny a minerály. Nezabudnite si však niekedy dopriať aj svoju obľúbenou maškrtou. Ak to nie je príliš často, prehrešky sú povolené!

Aj keď sa cítite zdravo, nezabudnite na preventívne prehliadky u všeobecného lekára a zubára. Treba sa o seba starať po všetkých stránkach. Ak bude vaše telo silné, zvýšite predpoklad, že budete schopná počať a vynosiť zdravé dieťa.

7. Urob si zoznam cieľov

Byť neustále zameraný na jeden cieľ, ktorý sa nám ale nedarí plniť mesiac čo mesiac, je pre každú ženu stresujúce. Preto si vytýčte iné ciele a aktivity, ktoré vám budú robiť radosť. Zabehnúť maratón, uštrikovať sveter, naučiť sa tancovať, preplávať na druhú stranu jazera, naučiť sa variť cestoviny na sto spôsobov, napísať knihu, cestovať... To všetko sú aktivity, ktoré vám pomôžu odreagovať sa, presmerovať myseľ iným smerom, myslieť viac pozitívne, a popritom sa Vám bude pracovať na bábätku s väčšou ľahkosťou.

8. Hlavne v pohode

Rád ako ostať v pohode pri snahe o bábätko je veľa. Na každého môže zaberať niečo iné. Môžete skúšať rôzne aktivity alebo bylinkárky, médiá, masáže a iné zaručené recepty. Dôležité je však nehnať naše snahy do extrému, všetko treba robiť s mierou a v pohode. Mnohé z takýchto procedúr môžu mať len psychologický efekt, preto nezabúdajte na zdravý rozum. Ak vás prepadá panika, vyplačte sa a začnite od znova s jasnou mysľou a pozitívnym postojom do budúcna. Skoro to určite príde!

Spomínate si na denník plný zážitkov a pocitov, na príbeh o tom, ako sa dočkať dieťaťa a pritom sa nezblázniť?

Prinášam druhé pokračovanie tejto mojej malej ságy. A či bude tentokrát happyend? Uvidíme.... 

deň KET-u (kryoembryotransfer)

Zas som tu, na koze rozčapená horeznačky, aspoň že ma prikryli, bo mi nohy oziabalo. A čakám. Rybenka si už asi 3 minúty pláva v mojich útrobách a hľadá pelech, kde sa usalaší. Ešte mám 7 minút na túto nemilú polohu, tak premýšľam. Dumem nad tým, prečo je koza vlastne koza. Fakt. Akože to lehátko. Nevyzerá ako koza, nesmrdí ako koza, mlieko nedáva, na lúke sa nepasie, ani capa jej netreba. Akurát, že je biele ako koza. Dosť málo spoločných čŕt na to, aby sa zdravotnícka pomôcka volala ako domáce zviera v chlievci. Z myšlienok ma vytrhne chytľavá melódia, ktorú mi pustili na spríjemnenie polihovania, podvedome si klepkám prstami do rytmu. Aj riťou by som vrtela, ale sa mi zacvakla medzi držiaky na nohy, bojím sa aj pohnúť, aby Rybenka nevypadla do plechovej misky podo mnou. Na boku ma niečo škrie, hmatám, že čo to. Sakra. Nové tričko a zabudla som odstrihnúť štítok. Ha! Že štítok! Však má pomaly viac strán ako telefónny zoznam. Snažím sa na to nemyslieť, hoci už cítim, ako mi vyvrtáva dieru do boku - Rybenka bude mať kukátko. Vchádza sestra, moja spása a skladá ma dole z kozenky, hupnem na zmeravené nohy a s holým zadkom hrdo kráčam do šatne, tvárim sa, že tých milión mravcov v lýtkach necítim. Čaká nás 3-hodinový tankodrom domov, tam to zapijeme detským malinovým šampusom, nech sa Rybenke dobre pláva a potom začne zábava.

1. deň po KET

Zbohom gaučing, zbohom teplo domova, vitaj práca, vitajte pozostalí! Idem do práce, nie na pohreb. Klientela je zložená z prevažne smútiacich a rozvášnených dedičov bažiacich po majetku, občas je to pakáreň, ale inak sa mi práca stala zábavou. Tentokrát nebudem hniť na gauči, ani polihovať, vhupnem do zabehaného kolotoča všedných dní a vezmem Rybenku do práce, nech vidí, že maminka sa nestíha nudiť. Prichádzajú dvaja lazníci a presviedčajú ma, že jeden z nich je vlastníkom tuctu hektárov miestnych lesov. Hovadina. S pokojom anglického džentlmena ich vypočujem, prikyvujem, kreslím si rodostrom a v závere ich schladím vyhlásením, že klamú. Gazdíčko sa rozhorčí, je to on, rozhodne je to on a fakt je to on. "Veď, aha, pani zlatá, on je to, aj občianku má", oháňa sa smradľavou červenou knižkou z minulého tisícročia. Rozhodnem sa toto teátro ukončiť. Dotyčného súdruha pochválim, že na 107 rokov vyzerá vynikajúco, akoby mal len 75 (nech mi je retro občianka svedkom) a ukazujem im dvere. S úsmevom, milo a s pozdravom, nech prídu zas. Šepkám Rybenke, že aj na klamárov slnko svieti, ale inak je svet úžasný.

2. deň po KET

Som si na seba ušila búdu. Voľajako mi na chvíľu preskočilo a posadla ma túžba upratať papiere, ktoré sa celý rok kopia v skrini. Výpisy z banky, poistky, oznámenia, zmluvy, výplatné pásky a iné chuťovky pre skartovačku. Vyťahujem ich a rozkladám po gauči, po stolíku, po zemi a o hodinu zistím, že si nemám kam sadnúť, ani kam stúpiť. Chytro zruším jednu kopu a uvelebím si svoje spanilé pozadie na gauč. Prehadzujem kopy, trhám, zakladám, preložím uložené, vyhodím založené, zliepam potrhané. V duchu si nadávam za svoje zatemnenie mysle, sedím nad tým už 4 hodiny a bordel väčší ako na začiatku. Strácam sa vo vlastnom chaose. Vtedy prichádza z roboty môj muž - môj princ záchranca, zhrnie všetko nabok do jednej kopy, lebo si nemá kam ľahnúť, mňa oblievajú smrteľné poty a on sa smeje. Moja snaha vyšla navnivoč! Ale čože, len či sa tým už trápiť nemusím. Aspoň teda nie dnes, hehe. Rybenka si spokojne žblnkoce, muž o 5 minút odfukuje a ja hádžem papiere ako - tak potriedené späť do skrine. No čo, popracem to zajtra. Asi.

3. deň po KET

Kašlem ja zvysoka na papiere, ešte si pol roka poležia bez pohnutia. Radšej si upečiem gaštany. Rybenka na ne dostala chuť, to nieeeee ja, nie nie! Och, sliny mi tečú po brade, rýchlo sa hrniem do kuchyne. Našla som si skvelý recept na nete, aby boli aj mäkké, aj sa ľahko šúpali, aj chutili výborne. Dala som rúru predhriať, vodu zovrieť a začala nakrajovať gaštany. Moje sklamanie rastie po piatom gaštankovi, ktorý vyhadzujem do koša, lebo je proste prázdny. Hm, veď čo som čakala, krémeše? Gaštany vo februári? Pcheeee. Voda vrie, rúra kúri na dvestodvadsať a milé gaštany končia v koši. Všetky sú buď prázdne alebo plesnivé. No, Rybenka, to sme sa zasa najedli, všakže? - vravím krpani, keď do vriacej vody namiesto gaštanov hádžem pigi-čaj a do rozpálenej rúry vkladám chlieb na dosušenie pre starkine sliepky a svokrove zajace. Zaháňam chuť na fajnové gaštany horkou čokoládou s chilli a zalizujem sa až za ušami, nakoniec je lepšia ako plánované gaštanové hody. Rybenke vysvetľujem, že gaštany si spravíme ďalšiu sezónu a to už možno bude aj na svete, tak nech sa drží, inak dostane prd a nie gaštan.

4. deň po KET

Prdím dnes na robotu, celý deň zabijem imitáciou pracovného procesu a hneď z kanclu sa hrniem k nechtárke. Tie pahýle moje odriapané si už zaslúžia údržbu. Ešte som len pred dverami a z vnútra počuť vresky-zjapy, čo tam dakoho z kože derú? Len opatrne otváram a v kresle sedí dievka, pot jej čelo olieva. Keďže som prudko tehotná, túžila som si len sadnúť a nechať sa rozmaznávať, ale nedala mi zvedavosť pokoja a nahliadla som na to úbohé stvorenie. Až sa mi zaparilo čelo, keď som zbadala, že baba má zlomený necht v polovici lôžka. Auuuuu! Pratala som sa radšej sadnúť si prv než odpadnem, ale ona ma schytila zdravou rukou za rukáv a hodila na mňa psí pohľad s prosbou, či ju budem držať za ruku, lebo to strašne bolí a asi skolabuje, kým jej ho nechtárka zbrúsi. Aj ja moja, aj ja.... ale! Som ja predsa matka - čakateľka, teda bojovnica - statočnica, tak som zaťala zuby a povedala Rybenke, nech sa nebojí, lebo ani maminka sa nebojí. Brúska bzučala, dievka drvila kosti mojej pravice, orosené čelo opierala o moje lono a nechet pomaly mizol zo sveta. Kým ona vrešťala o ratu, mne napadla strelená myšlienka, že či toto bolí viac ako pôrod. Neboj sa nič, Rybenka moja maličká, ja si túto neznámu slečinku zapamätám a keď ťa budem privádzať na svet, zavolám si ju (môj muž by to aj tak neprežil) a tiež jej budem drviť pravicu, tlačiť spotené čelo o jej lono a revať ako o život!

5. deň po KET

A je to tu, tehotenské chute! Za jogurt by som dala obličku. Počet jogurtov v chladničke - nula. Hádžem na seba sveter, vetrovku, viažem sa do šálu a ako cibuľa mierim do obchodu. Cestu mi preťal mliekomat. Prepadla ma šialená myšlienka, že si jogurt spravím sama, však čo je na tom ťažké? Každá biomatka si ho teraz robieva doma, čo som ja menej? A hlavne, aký bude zdravý, žiadne Ečka, farbivá ani pridaný cukor. Som síce tehotná a stučniem, ale aspoň nebudem mať výčitky, že som žrala priemyselne modifikované somariny. Čapujem si teda mlieko z automatu, v obchode kúpim len bifido jogurt na základ môjho domáceho zázraku a bežím domov celá žhavá variť ten úžasný domáci bio natural probiotic jogurt. Okej, študujem návod. Bla-bla-bla, mlieko zohriať na 80 stupňov, bla-bla-bla....íha, tak teplomer mám len bazálny a meteostanicu, to asi nedám, tak hrejem hrejem hrejem, kým mlieko nevyzerá že už už vykypí, odstavím, drisnem do neho biokultúrny jogurt a kultivujem domácu dobrotu. Miešajte, nalejte, odložte, čakajte. Mario panna, ale ja som ho chcela jesť hneď! Rybenke už tečú sliny, som o tom presvedčená, veď mi už v bruchu žblnkoce. Dobre teda, počkám. Zatiaľ zaženiem chute klobásou, však tiež domáca produkcia, má sa skaziť? Po výdatnom klobásovom obžerstve zaspávam na milovanom gauči a vstávam práve včas dokončenia jogurtu. Cipana, kelímky sa tvária ako živé ako sa v nich obsah hýbe, jogurt sa tvári až moc živo, je riedky, kyslý, bleeee. Nepomáhajú ani 3 lyžice jahodového lekváru, ďalší môj kulinársky poukus nevyšiel. Ospravedlňujem sa Rybenke, že maminka je neschopná a nevie ani jogurt doma navariť, zároveň sľubujem, že budem na sebe pracovať a kým bude na svete, budem najlepšia jogurtovarička na svete! Ako prvé si kúpim teplomer na varenie, veď v tom mojom vrelom mlieku všetky lactobacile museli pokapať, čo malo budovať bifido-kultúru? Tento nekultúrny pokus o jogurt skončil v splaškoch mestskej kanalizácie a moje pseudotehotenské chute tiež.

6. deň po KET

Vstanem a som unavená. Veď nečudo, som predsa prudko tehotná, už šiesty deň, haha. Keď ráno odchádzam do práce, túžobne hľadím na gauč a ticho sa s ním lúčim, dnes by som chcela byť len jeho a celý deň sa na ňom brhliť. Žiaľ, nie je mi dopriate, rozhodla som sa makať, tak idem. Divno mi je dáko, sprevádza ma taký nezvyčajný pocit. Asi mi Rybenka niečo chce povedať a ja jej nerozumiem. Jazyky mi nikdy nešli. Zadumaná som celý deň. Až večer, keď už ležíme všetci traja v posteli, môj zákonitý sa ku mne tuho pritúli a šepoce mi do ucha, ako ma "miľuje" a hladí mi bruch sadloidný. Už skoro upadám do hladiny alfa, keď mu ešte šepnem, nech sa nebojí, že Rybenka s nami ostane. Sama sa o tom presviedčam, verím, dúfam, prosím. A Rybenka počúva.

7. deň po KET

Nevydržala som. Dopustila som, aby sa ranný moč stretol s testom, ten osudný okamih, ktorý zmenil celý deň. Aj keď som si hovorila, že vydržím, že odolám, že počkám ešte pár dní, že že že že že....plané reči! Neverím, čo vidím. No nie. Mám ducha. My máme ducha. Ducha!!! Nie v šatníku, na teste! Vari naozaj? Čo teraz? Som tehotná či kieho? To čo budem teraz robiť? Áno, dám si facku. Prepána, Rybenka mi takto posiela odkaz, že je tu s nami, že nás ľúbi a ja verím, že ostane. Musí. Tak nám držte palce, nech nerobíme planý poplach. Divný to je pocit, taký krásny a čudný zároveň. Je tam a pritom ešte nie je. Ale bude. Verím jej, však je moja, teda naša.

8. deň po KET

Moja zvedavosť mi nedáva šancu sa sústrediť, myslím iba na to, ako sa Rybenke darí, či mocnie, dobre papá a rastie do krásy. Ráno znova močím na test a čakám napäto na výsledok. Ak tam budú Bruchalove zuby, zbláznim sa. Tak nie. Duch číslo 2 je jasný, vlastne to nie je duch, ale čiarka. Krásna, ružová, hoc slabučká ešte, ale je tam a vidí ju aj slepý. Teda aj môj muž a to je už čo povedať. Strkám mu test pod nos, že čo vidí. Reku test. A čo na ňom? No čiarku, teda dve. A to znamená, že akože toto oné čo teda? Môj muž je majster slova. Doslova. A ostane tam v bruchu? No je tam už vyše týždňa, o tom niet pochýb, či zostane, nevie nik, ale ja mojej Rybenke verím a tak jej aj vravím, nech ostane, že veselo nám bude. Tak ma len ticho objíma ten môj muž, aj božtek mi vtisol a usmieva sa. Ale je rád a ja s ním. Načo slová? Aj ryby mlčia a aj tak si rozumejú.  

9.-12. deň po KET

Tieto dni idú strašne rýchlo a zároveň veľmi pomaly. Ráno praktizujem zaužívaný rituál močenia na test, napäto očakávam výsledok, ale ani po piatich minútach nejasám. A to by som teda už mala. Asi sa niekde stala chyba. Čiarka nesilnie, zostáva rovnako slabučká. Rybenka moja, čo mi to robíš? Akoby som v dlaniach držala pierko a niekto zrazu otvoril okno a vietor mi pierko vzal. Ľahučké, krehučké. Ako moja Rybenka. Tak čudne smutno mi je, ako totiž popísať pocit, keď prídeme o niečo, čo sme v podstate nikdy nemali? Iba nádej a tá je stále živá. Chvíľu som naivná a verím, že zrazu zajtra bude všetko inak, že čiarka nebude len ružová, ale bude jasne červená a Rybenka dá o sebe znať. Vzápätí ma toto rozčarovanie prechádza, skladám ružové okuliare a hľadím triezvo vpred. Rozum chápe, že takto to byť nemá, srdce kričí svoje pravdy o tom, nech to nevzdávam. A verím. Ta verím. Tebe Rybenka.

13. deň po KET

Mám narodeniny. Zas. Už po tridsiatydruhýkrát. Som stará krava. Teda ryba. Kašlem na vrásky, ktoré prináša čas a grimasy. Aj na kilá, ktoré sú výsledkom nočných náletov na chladničku, stále sa môžem skrývať za tehotenské chúťky, nie? Preglnem teda ďalší krížik na chrbte, mám jediné prianie. Vykopnem sa z postele a idem si dať darček. Vytiahnem zázrak dnešnej doby - digitálny tehotenský test, pri ktorom je jediná istota - neuvidím Bruchalove zuby! Pripadám si tak trochu masochisticky, že sa ešte vôbec dokážem takto týrať, no som rozhodnutá to risknúť a dopriať si aspoň kúsok šťastia v tento sviatočný deň. Na displeji celú večnosť bliká hláška, aby som čakala. No veď čakám! Stále na niečo čakám ako taká čakanka. Aj som sa dočkala. Test jasne hlási, že tehotná som. Jediný dôkaz toho, že mi nešibe a že sa niečo deje, že Rybenka bojuje, že nás chce. Viem, že to nestačí, rozum to chápe, srdce stále popiera. Ale mám narodeniny, strácam rozum a aspoň chvíľu sa teším, že na pár okamihov som tak trochu tehotná. Tak skutočne, nielen akože! Je to zvláštny pocit a ja si ho užívam, aspoň dnes. Prichádza môj muž a podáva mi ružu. Silno ma stíska, silno ma ľúbi. Smutno mi je, že zas ostaneme len dvaja, že nám Rybenka odpláva a nechá soľ v očiach. Ja revem, on ma utešuje. Stále v ruke zvieram digitálny zázrak s nápisom "Pregnant" - je to najkrajší narodeninový dar, hoci len na jeden deň. Ale je náš.

14. deň po KET

Skúmavka sa plní krvou a ja sa znova lúčim s mojou Rybenkou. Usmievam sa. Hoci to bolo krátke, bolo to krásne, byť aspoň chvíľu s ňou v takom tesnom spojení, dalo mi to nádej, že nabudúce to bude lepšie. Nemusím postupovať míľovými krokmi, raz sa aj tak stretneme. Tak "naozajsky". Áno, krv potvrdila to, čo som posledné dni tušila, hoc som sa bránila, rozum sa nemýlil. Opäť. Odchádzame domov a hoci sa tvárim hrdinsky, lomcuje mnou obrovský žiaľ a pocit nespravodlivosti, boli sme tak blízko a znova sme na začiatku. Pocit, ako keď pierko držíš v dlani a v tom niekto otvorí okno...

KONIEC DRUHEJ (stále nie poslednej) SÉRIE

Komu ušla jednotka, nájde ju tu TU.

Foto: pixabay.com

Všetko sa dá prežiť, aj čakanie na zázrak a dokonca sa pritom nezblázniť. Alebo teda hej, ale len trochu. Aj takto môže vyzerať život budúcej matky - čakateľky v procese IVF (umelého oplodnenia).

                                                                                                               Foto: pixabay.com

Deň KET (kryoembryotransfer -viac TU)
Juchú juchu, už je Rybenka v bruchu! Tá 200-kilometrová cesta z Martina domov po serpentínach a krkahájoch ma až tak neteší, akurát my musíme bývať v psej riti pánubohu za chrbtom... ale budiž, prežijem, nech to škvŕňa na Javorinách nevytrasiem.

1. deň po KET

Je nedeľa. Manžel mi nedovolí nič robiť, tak celý deň prevádzkujem gaučing a teším sa, že mi nik neprepína telku na futbal alebo správy. Nechám si priniesť všetko až pod nos, hladkám Rybenku v brušku a vravím jej, ako sa máme fajne a cítim sa ako kráľovná matka.

2. deň po KET

Šéf mi vyhovel a nechal ma doma odpočívať, hniezdiť a tehotnieť, záleží mu na množení sa nášho rodu rovnako ako mne a plne ma podporuje. Poobede mám termín na nechty, musím ísť, aj keby horelo, zvianočnieva sa, ďalší by som dostala až po Troch kráľoch, veď manžel ma ta zavezie, tak si užívam, pekne sedím a pletkujeme s babami v kozmetickom salóne. Odchádzam vrcholne spokojná so zimnou tématikou na rukách a vravím Rybenke, že akú má krásnu maminku.

3. deň po KET

Začínajú ma žrať mrle, oštím test, je biely ako Bruchalove zuby, založím ho a idem sa upokojiť jedlom, nadávam, že tlačenku som sprášila v nedeľu a nenechala si z nej ani kúsok, zmierim sa teda s klobásou. Som predsa tehotná, mám chute! Aby som zamestnala ruky, vyrábam vianočné gule na svetielka, síce podaktoré vyzerajú ako veľkonočné vajcia, nevadí mi to a ďalej mocem bavlnku okolo balónikov a neskôr ich veselo praskám. Pripomínam Rybenke, že jej maminka je nielen krásna, ale aj šikovná.

4. deň po KET

Nemať také krásne vianočné nechty, dávno si ich ohryziem. Scenár sa opakuje, oštím test, ako inak - je podľa vzoru Bruchala, založím ho k včerajšiemu a hľadám jedlo. Už nie je ani klobása? Dofrasa! Oklamem moje chúťky aspoň kávou a hľadám činnosť. Varím Salko a mandľový puding, šľahám vajcia, kutrem v bare a hľadám rum. Málo ho je, aj zbytok whisky bude fajn. Vajcový likér je na svete, spolu s ním aj domáce "Bejlís", vyrobila som aj nealko verziu pre seba s rumovou a punčovou arómou. Sedím na gauči, slastne sa oblizujem po sladkej dobrote a vravím Rybenke, ako nám je fajn, aký máme sladký život.

5. deň po KET 

Sú Vianoce. Deň zázrakov. Nadšene ráno vyskakujem z postele a cikám na paličku. Zázrak sa nekoná, ale vianočnú náladu mi to hádam nepokazí. Šmrcnem test medzi ostatné beloby a balím darčeky pre celú rozvetvenú rodinu, medzičasom vyskočím a idem skontrolovať, či na teste nepribudla čiarka. Prd do Šumavy pribudol, nie čiarka! Balím ďalej, klepem rizky, miešam za lavór zemiakového šalátu, pečiem rybu a prekladám zákusky. Nie z krabice na tácku, ale z tácky do úst. Čo si to nahováram? Rovno zo škatule ich ládujem! Len aby som zamestnala ruky, no hlavne hlavu. Všetko nachystané, večeriame sami dvaja, smejeme sa, ako mi steká med po prstoch, ako sa mi koprcká cesnak po stole, že som prerezala jablko pozdĺžne a nie priečne, tak asi ťažko tam bude hviezdička, že? Režem znova a vysoko, hviezdu netrafím, nevadí, tak zas o rok. Dusíme sa juchou, šalátom a rybami, potom bežíme k stromčeku ako deti a radujeme sa. Sľúbili sme si, že o rok sa budeme tešiť traja. Hovorím Rybenke, nech poslúcha a pekne medzi nás príde a teší sa s nami.

6. deň po KET

O štvrtej ráno sa budím na strašidelný sen. Bars by aj nie, takto sa obžrať, aby potom človek kľudne spal. Keď som už hore, pustím moč na test, karpavými očami naň čumím, vidím zas len Bruchalove zuby ako po minulé dni. Ech, mohla som radšej spokojne spať! Sladká nevedomosť. Miesto toho som sa nervózna hádzala na posteli ako ryba na piesku a hlavou mi chodila jediná myšlienka, že to je stratené. Ja blbaňa som sa týmto týrala celý deň a ku večeru som to spomenula aj manželovi. Hodil na mňa smutné oči a spýtal sa, prečo to robím. Načo testujem - potom som ako duch a nie je so mnou reč. Hoci možno zbytočne. Uznávam, že má pravdu, ale vidím, že ho to mrzí a večer sa na návšteve opije ako dávno nie. Nervy. Mala som chuť si dať facku. Alebo sa tiež opiť a zabudnúť na všetko. Radšej si dám tú facku a vravím Rybenke, že maminka je smutná, ale nezabúda na dobré mravy. Padám unavená do postele a vravím si, že kašlem na testy aj stresy okolo toho, zajtra bude lepšie. Snáď.

7. deň po KET

Bohovsky dobre mi je. Ráno sa peleším v posteli do deviatej, test mi ani neprišiel na um, pokojná som ako baránok. Neunúvam sa obliecť, zotrvávam v infantilnom flanelovom červenom pyžame s medvedíkmi. Môj muž ho má veľmi rád, lebo sa mi furt rozopínajú gombíky na prsiach, heh. No neurobím mu radosť na Vianoce? Tlačíme za koláčmi a pozeráme vianočné rozprávky. Znova mám svoje príznaky. Revem, keď princ pobozká chudobné dievča, revem, keď sa stratený syn vrátil za otcom, revem pomaly aj pri reklame na Persil. Vravím Rybenke, že maminka je citlivá duša a slzu jej povolí nielen cibuľa, ale aj československá kinematografia.

8. deň po KET

Nedeľa. Obzerám sa ráno nahá v zrkadle. Vrtím sa zľava doprava, sprava doľava a späť. Niežeby som očumovala, či už mám tehotenské brucho, len skúmam, či sa mi nevytvorili preležaniny. Týždeň kvasím ako utopence na letnom slnku a začínam mať toho dosť. Na poobedie si plánujem pohyb na čerstvom vzduchu a večer pozvem návštevu. Nech konečne aj niekto iný pojedá tie prekliate koláče a majonézový šalát, mne už lezú všetkými otvormi. Bleee, zase myslím na jedlo. Ale dala by som si plnený rezeň. Už ho držím v ruke a vtedy ma prejde chuť. Tak syr s hranolkami. Ale na raňajky? Tak nie. Alebo chleba vo vajci s cesnakom. To by šlo. Všímate? Už mám chúťky na sprostosti ako správna čakateľka! Spravila som si hrianku s volským okom. Nechcelo sa mi prpliť s vajcami. A nemôžem predsa chrúmať cesnak - spomeniem si na večernú návštevu a mám napamäti jej dobro v rozpore s mojim dračím dychom. Horí mi vajco na panvici, kým v ošiali krájam cibuľu, ktorou posypem hrianku natretú kečupom a prasknem na to volovo oko. Spokojne prežúvam na gauči posledné sústo, keď mi príde na rozum dobro návštevy a dračí dych. Nevadí. Sadnem si obďaleč. Vykvasím sa znova na gauč a spokojne hladkám Rybenku a vravím jej, že cibuľa je zdravá a maminka ju musí papať, aby sme boli zdravé, hoc' aj návšteva pokape už vo dverách. Ha-ha!

9. deň po KET

Sedem hodín. Ticho. Tma. Budík. Sakra! Končí moje neplatené povaľačstvo, nastupuje práca. Vyskakujem na rovné nohy, vzápätí si opäť ľahnem a posúvam budík ešte o 15 minút a zaspím ako zabitá. Znova budík. Ako to bolo? Jaj - ty môj laktačný bože!!! Ja fakt idem do práce. Tak idem, vlastne bežím. Celý deň sa vrtím na stoličke, práskam pečiatky, posúvam spisy kolegyni a tvárim sa prudko tehotne, aby som sa nemusela namáhať. Darí sa mi, imitovanie práce mi ide, rovnako ako predstieranie tehu brucha. Za sviatky počas týždňového kurzu gaučingu som si vypracovala fajný bembel. Ako kulisa fajn. Dávam si socialistický záväzok, že v novom roku budem síce tehotná, ale schudnem. Pri troche šťastia budem mať viac nechutenstvo, príležitostne si grcnem, budem krotiť chúťky na pamlsky, kilá pôjdu dole a zároveň si budem veselo tehotnieť. Hneď si svoje motivačné myšlienky zapisujem do fitness diára - darček od Ježiška. V telke vraveli, že je dobré si dať záväzok ešte pred novým rokom, že potom na neho v návale emócii a šampusu aspoň ľudia nezabudnú. Ja novoročné predsavzatia beriem smrteľne vážne! Asi tak tri dni. Šepkám Rybenke, že maminka bude sexi kosť, či už s bruchom alebo bez neho. 

10. deň po KET

Scenár zo včerajšieho rána sa zopakoval a určite sa bude opakovať aj zajtra. Spím - budík - opäť spím - opäť budík - vyskočím - bežím - imitujem prácu. Teda chcela som, dnes to vyzerá na deň otvorených dverí v blázinci a ja som jeho správcom. Ľudia ma vycicali ako včely jarnú lúku v rozpuku. Ale aspoň som zabudla na moje pseudotehotenstvo. Plazím sa domov a hádžem sa na milovaný gauč. Ide ma mňa chuť na sladké. Volím zdravú variantu, veď som si dala záväzok, ako schudnem. Na Vianoce som kúpila exotické ovocie, ktoré som nikdy nejedla a názov jedného z nich som musela dokonca vygúgliť, ani za svet mi nešlo na rozum, čo to sakra je "po našom" passion fruit? Maracuja - malé hnedé prd - v sebe skrývala neskutočnú slasť, sprášila som rovno dve a dotkla sa tak neba. Mňam. Hurmikaki bolo fajn, ale nebude mi chýbať k životu a zakončila som to papájou, ktorá nebola celkom zrelá a chutila ako tekvica zo svokrovej záhrady. Cestou späť na gauč som zlyhala. Záväzok neurobiť test som práve porušila a teraz tupo čučím na jagavo biely pásik, preťatý červenou čiarkou. Jednou čiarkou. Iba jednou. Jedinou. Pche!!! Vravím Rybenke, že sa asi stala niekde "chyba v programe" a asi nebola tá správna, ale medzi jej 7 súrodencami je určite ten správny jedinec, vlastne aspoň dvaja a čakajú na svoju príležitosť.

11. deň po KET

Budím sa s myšlienkou na Rybenku, ktorá nie je. Ale aj tak pohladím mastný pupok a zaželám jej dobré ráno. Vravím jej, že viem, že tam nie je, ale raz bude a budeme spolu bežať do práce. Zatiaľ bežím len ja, na poľadovici je to celkom zábava, nohami štrikujem tak, že by som uplietla zimnú výbavu pre celú olympijsku výpravu. Celý deň = psychiatria. Dvere už ani nezatváram, aspoň nimi nik netrieska, ľudia sa striedajú sťa fusakle. Juch, koniec! Pracovného dňa, týždňa i roka. Hajde domov, Ryba! Nemám čas zaháľať na gauči a fňukať za Rybenkou, balím cestovku na predĺžený silvestrovský víkend v ďalekej Žiline. Stratiť sa z reality všedných dní občas padne vhod. Hej, aj mne. Dnes netestujem, ale jeden prúžok hádžem do tašky na zajtra, aby som sa uistila, akým smerom sa bude uberať silvestrovská noc. S Rybenkou či bez nej.

12. deň po KET

Pobalení, ide sa. Cesta uteká, myseľ tiež. Chodí mi hlavou, aké by to bolo, keby som mala v brušisku Rybenku, či by sa niečo zmenilo. Bolo by to vidieť v očiach, tú povestnú iskru? Alebo by to niekto začul v hlase? Či to cítiť aj z obyčajného dotyku? Alebo nebodaj má ten pán v obsluhe na pumpe voľajaký dar, že tuší, že dačo so mnou nie je naporiadku? Prečo na mňa tak zíza? Ech, asi som dnes nebezpečne krásna, eroticky oblečená abo kieho, ale nespúšťa zo mňa zraky, keď zľahka hádžem vlasmi a tajomne sa usmieva, kým sa ladne blížim k hajz.....toaletám. Ha-ha-ha! Ako bohyňa ženstva sa nastrčím pred zrkadlo, reku kuknem, či sa fakt na mne niečo nezmenilo, či mi neiskria okále alebo sa hlas nepremenil na hlboký alt a či predsa len neveriť myšlienke, že Rybenka niekde v mojich útrobách fakt hrdo bojuje. Lebo - keď to videl pumpár, to je istota, nie? Pri pohľade do zrkadla neviem, či sa mám smiať, či okamžite uvažovať o úniku z wecka malým okienkom vo výške očí alebo sa rovno spláchnuť. Tajomstvo bohyne odhalené! Vo vlasoch mám nalepených niekoľko zelených kúskov starej diaľničnej známky, ktorú som škrabala z okna auta medzi Popradom a Štrbou. Nakoniec sa nezdržím a smejem sa na plné hrdlo. Sama, však čože? Pri odchode nemám hanby a idem smelo za oným pumpárom sa opýtať, či mesačná diaľničná známka z decembra je platná aj v januári. Ozaj nemám hanby, pumpárovi trhá kútiky. Ach, drahá Rybenka, vidíš, čo by si to mala za matku? Škoda, veselo by ti so mnou bolo..... 

13. deň po KET

Dostihol nás opäť. Nový rok. Čas porozmýšľať, čo sme za ten minulý stihli, zmeškali, získali i stratili. U nás to bol prelomový rok, zbehol tak akosi zvláštne rýchlo. Ale stihli sme sa posunúť o hodný krok, naša snaha o Rybenku nabrala reálne rozmery a tvary. Tento rok bude tiež prelomový, lebo našu Rybenku si vylovíme z pomysleného rybníka reprodukčného centra, len potrebujeme kus poondiateho šťastia. Chcelo by to poriadne lajno! Po včerajšej prehýrenej silvestrovskej noci sa nezmôžem na iné, ako pometovanie sa na gauči a prechádzku prázdnym mestom. Včera som ešte stihla prsknúť moč na test. Rovnaký scenár - biely - zahodiť - pápá, Rybenka moja! Definitívne som sa lúčila nielen so starým rokom, ale aj s prvou nádejou na úspech. A zároveň som vítala ten nový a vytvárala priestor pre nové nádeje a sny. A pre Rybenku, ktorá príde. Už čoskoro.

14.-15. deň po KET

Na dva dni som zabudla na čas, priestor i momentálny stav. Vypla som. Totálne. A užívala som si čas s manželom, rodinou a priateľmi. Kino, vymetanie obchodov a "formuľééé" ako nazvala motokáry slečna Angelika. Veľa sme sa smiali a bolo nám dobre. Ale vždy mi to šlo hlavou. Čakať na niečo, o čom vopred viem, že je stratené, je zvláštne, ale zároveň som bola pripravená na to, čo príde. S Rybenkou som sa rozlúčila, sama, potichu a s prianím, aby ďalšia Rybenka s nami ostala. Asi som divná, ale nepustila som ani jedinú slzu. Aj keď mi bolo smutno...

16. deň po KET

Konečne skončili všetky sviatky aj víkendy a laboranti prišli do práce, aby mi zobrali kus krve, ktorá potvrdila to, čo sme všetci vopred vedeli, hoci sme dúfali, verili, bojovali. Aj sono vyšetrenie potvrdilo moje predtuchy. Pokus č. 1 nevyšiel. Hm, škoda, mala som moju Rybenku rada, veselo nám bolo spolu. Hneď tam, v prezliekacej kabínke centra, som si sľúbila, že druhé kolo bude úspešné. Že o mesiac tam budem stáť znova a motať sa do tej bordovej zavinovacej sukne, ktorá mi ani zďaleka súčasne neopáše oba boky aj zadnicu, ale budeme odtiaľ vychádzať dve - ja a moja nová Rybenka. Poobedňajší telefonát od koordinátorky s negatívnymi správami ma len utvrdil v tom, že je to vlastne poľahčujúca okolnosť - pripraviť sa na zlé správy vopred. Ten smútok a sklamanie sa rozložili do niekoľkých uplynulých dní po troške, hneď po mojej predtuche a vlastne ani tak neboleli, ako by to bolelo dnes, ak by to prišlo naraz, zhurta a nečakane. Tu a teraz, bum, tresk, potopa. Takže, drahá Rybenka, toto bola skúška, aby sme vedeli, ako na to, nabudúce ideme naostro a až do víťazného finále! Veď už teraz ťa obaja ľúbime :-* 

KONIEC PRVEJ (rozhodne nie poslednej) SÉRIE

pokračovanie TU