Priateľ ochladol. Neviem, či si mám dieťa nechať

Ja by som povedala, že mu treba nechať čas... aj keď je to ťažké...a najradšej by si bola, keby pri tebe stál, istotne to bol pre neho šok. Asi mu už úplne neodpustíš, ani keby sa rozhodol ostať pri vás, ale... ži teraz so svojím dieťatkom, zdravo papkaj a staraj sa o seba, všetko ostatné ukáže čas...
Viem o prípade, keď sa "ocko" prebral a stal sa "ozajstným ockom" až keď mu budúca maminka poslala emailom fotku z UZV ich nenarodeného bábätka..
Držím palce

Ach jaj moja zlatá ☹ Potrat vôbec nepripust uvidíš že práve to dietatko bude zmyslom tvojho života. Možno to všetko tak má byt aj ked tvojho priatela nechápem...možno sa s tým len potrebuje vyrovnat a sám ešte nevie čo chce, lebo myšlienky o dietatku su jedna vec, ale ked to fakt peíde je to kúsok šok. Možno príde ked budeš už krásna s gulatým bruškom a bude ti plakat na kolenách aký je idiot možno nepríde vobec tažko povedat ale myslím že sa musíš len kusok pozbierata ty to zvládneš. Mnw sa to lahko teraz hovorí, lebo som vydatá ale ked my sme sa dozvedeli že príde bábo, boli to zmiešané pocity totiž starali sme sa o umierajucu babku, finančne nám to velmi nevychádzalo kvoli babke ☹ ale ono všetko sa nejak spraví. Mala som pocity typu bože chcem bábo ale ked to prišlo v takej chvili a pod... ale myslím si že práve tak to má byt. Musíš sa vzopriet svojmu neštastiu a bojuj a o tých 8 mesiacov uvidíš že to stálo za to. A dufaj že tvoj priatel zmení názor, nechaj to na čas....a ak nepríde tak vás nie je hoden a skor či neskor príde niekto druhý. Je na to teraz velmi ťažké pomysliet, ale je to krutá realita. Držím ti prsty...

Ahoj, moja kamarátka pri podobnom probléme ako máš Ty /ale nemala ani vlastnú izbu/ išla na potrat. Dodatočne s priateľom zistili, že on si myslel, že ona bábo nechce a ona si myslela, že on bábo nechce. Teraz moja kamarátka oplakáva každý kočík, čo stretne a s priateľom sa rozišli, lebo mu nedokázala odpustiť, že kvôli jeho mlčaniu išla na potrat. Už by /hovorí/ sa pre potrat nerozhodla.

A za seba Ti môžem povedať toto: ako dlhoročná /neúspešná/ snažilka by som Ti poradila, aby si na potrat nešla. O bábo sa vždy dá nejako postarať. Vždy.

Ale chápem, že je to Tvoj život a rešpektujem Tvoje rozhodnutie, nech bude akékoľvek.

Je to krute no ver , ze aj sama to zvladnes.Ja som ostala sama ked som bola v siedmom mesiaci,sice sa partner ku mne vratil ked mal syn rok a pol a mali sme potom aj druheho syna,no jeho tulava povaha sposobila ze ked mali synovia 2 a 6 ostala som sama-rozviedli sme sa .Bolo to taźke obdobie no nikdy som neolutovala ze mam deti. nieco ako alimenty nepoznam do dnesnej doby.
Teraz mam super chlapa a dalsieho syna,no viem ze keby sa cokolvek stalo dokazem sa o deti postarat.Pretoze deti su vsetko na svete.

Babulky dakujem vam vsetkym za povzbudzujuce slova...vidim ze skoro kazda si musela niecim preskakat ale nikdy nelutovala ze si dietatko nechala..Pevne verim ze ja to tiez neolutujem ked to malinke budem drzat v naruci a kazdy chlap mi moze vyliezt na chrbat, ked si nevazi co ma!!! Urcite to nejako zvladnem, len velmi ma trapi ze to nie je tak ako by som chcela..Mozno sa to zmeni a ak nie, tak som aspon rada, ze je to hned takto na zaciatku a mam pomerne dost casu pripravit sa na vsetko bez pomoci partnera. Este raz vam velmi DAKUJEM a urcite dam vediet ako sa to vyvija..
Vsetkym vam prajem nech nemate ziadne podobne starosti a nech vas ti muzikovia posluchaju 🙂

viem ta pochopit ze ta to trapi ale musis byt silna, neoplati sa plakat kvoli ziadnemu muzovi.my mame teraz dobry vztah s manzelom je aj dobry otec aj v celku ako manzel, priatel... ale dcerka je nieco viac a bude moja aj o 10,30,50 rokov co s istotou do buducnosti o muzovi povedat nemozem. su obdobia ked sa dvaja velmi lubia a o par rokov ju vymeni za inu.tak preto nech je teraz tvoje babenko na prvom mieste v tvojom srdiecku.
pa drz sa a som rada ze si veris

poviem ti jeden pribeh jednej znamej, ktora mala celkom v pohode manzelstvo ktore trvalo 9rokov ale po case sa zalubila do jedneho mileho muza.trvalo im to par mesiacov ked otehotnela. zo zaciatku sa velmi trapila lebo nevedela ci je male od manzela alebo milenca.ale samozrejme si ho nechala. v case ked si na malinke zvykala a velmi tesila tak onho prisla.priroda to vyriesila za nu. velmi ju to trapi ze o babetko prisla aj keby mala po narodeni kopu problemov no vravela si ze to zvladne. vidis to male chcela za kazdu cenu aj keby s nim nakoniec ostala sama. vravela si ze to male za to nemoze za jej chyby alebo /hriech/ ved sa stavaju take veci len sa o nich tak nehovori.teraz je este stastnejsia so svojim manzelom a maju krasneho synceka.
mozno ta to trochu posilni. papa

ahoj bezradna - chcem TI len povedat, ze to slovo "bezradna" Ti vobec nepasuje. Lebo to, ze si sa otvorila so svojim problemom je fakt, ze si silna zena. To, ze si napisala, co Ta trapi, Ta nuti rozmyslat a spravat sa zodpovedne. Neviem, co uplne prezivas, lebo mne sa to nestalo. Ale viem, ze nie vsetko ide podla planu a so vsetkym, co pride sa da vysporiadat. Viem, ze sa da vsetko zvladnut.
Odkial vies, ze sa to neda s dietatom zvladnut? Odkial vies, ze na to budes sama? Kde beries istotu, ze to nedokazes?
Nikdy si nebola v tejto situacii, nikdy si nemala dietatko, nikdy si sa nemusela takto rozhodovat ... Ver mi, ze to zvladnes a budes musiet, lebo babenko Ta potrebuje. Potrebuje silnu a zdravu maminku, plnu energie a lasky. A ver mi, slobodne mamicky su v mode a je to velmi sexi, ked je zena s dietom sama 🙂 .
Ako tu babule pisu a povzbudzuju Ta, tak budu aj na Teba mysliet. Budu Ti drzat prsty a to znamena, ze nie si sama. Drz sa! (a keby si potrebovala kociar, tak daj vediet, dam TI ... ) 🙂 🙂 🙂

bezradna ... Ako tu citam, tak zistujem, ze si silna osobnost a vsetko zvladnes ... nebudem ti klamat budu aj tazke chvile .. ale usmev dietata, to je najvacsi liek na vsetko ..to male ta bude tak lubit ... a uvidis ako vam bude spolu dobre ... a nezabudaj na nete mas vzdy spriaznene duse, ktore ti radi vzdy poradia a povzbudia ... Vela zdravia tebe a malickemu drobcekovi ... caka ta velmi stastne odbobie ... Drzime prsty ... 🙂

bezradna babtko je to najkrajsie co mozes v zivote mat, je vela zien, ktore po babu tuzia a nikdy ho mat nebudu, ty si dostla prilezitost byt maminkou, tak sa jej pevne drz, ked sa na teba prvy krat usmeje, ked ti povie mama aj slzy stastia ti vypadnu a ked ho budes moct prvy krat drzat v naruci budes najstastnejsia na svete, urcite to zvladnes, musus si verit

a priatelovi daj trochu casu, urcite bude vsetko v pohode, moj teraz uz manzel mal strach ked som otehotnela,nepovedal to ale videla som to na nom a teraz malu priam zboznuje

drzim palceky a tes sa na babatko, nestresuj sa a netrap sa, ono to uz na to malicke stvorenie posobi

bezradná, on sa určite vráti, ale potom mu to daj poriadne vyžrať 😉

bezradna, pokial si aspon trosku zabezpecena, nie je podla mna o com rozmyslat, babetko sa samo prihlasilo, ked citilo, ze nastava jeho cas.. keby si mala 14 rokov tak nepoviem, ale myslim, ze si uz zrela zena a budes sa vediet o male postarat, ci uz s priatelom, alebo bez neho. Pokial ide o interupciu, je mozna miniinterupcia do 8 tt (jednoduche odsatie vajicka) alebo interupcia (ludovo vyskrab) do 12 tt kde sa uz cela vystielka maternice musi odstranit, je to drastickejsie ako ta mini. Pokial ide o moznu sterilitu, pri miniinterupcii je riziko minimalne, pri interupcii takmer tiez, kedze maternica nie je nic ine ako sval, ktory je schopny regeneracie (napr. keby doslo k jej pretrhnutiu tak sa zasije a zrastie a funguje dalej). Co to uz s clovekom narobi po psychickej stranke je otazka, tie zeny co sa ich to tyka si to budu musiet vediet sami pred sebou dobre obhajit. Verim ze sa rozhodnes spravne, vsetci ti drzime prsty

ahoj bezradna. Idem ti napísať presne to isté, čo ti píše každá jedna. Tiež si myslím, že by si nemala ani na sekundu uvažovať, či si bábo necháš alebo nie. SAMOZREJME ÁNO! a ešte samozrejmejšie, že to zvládneš. či už sama, alebo s priateľom. A nikdy to neoľutuješ. Práve to malinké bude ten človek, ktorý sa ti nikdy neotočí chrbtom a ktorý ťa bude neskonale ľúbiť celý život. Ak by si bola akákoľvek, vždy budeš jeho najlepšia maminka na svete a bude ťa milovať. A tých pár prebdených nocí v prvých mesiacoch vždy stojí za to, keď ti neskôr bude stále dookola opakovať ako veľmi ťa ľúbi... Uvidíš, raz budeš hrdá na svoje rozhodnutie a tvoje dieťa si ťa bude za to vážiť. Poznám veľa slobodných mamičiek, ktoré to perfektne zvládajú a nie jedna si dokonca pochvaľuje, že má viac času sa venovať dieťatku, ako s chlapom...

Možno si celý tvoj problém len zbytočne pripúšťaš k srdcu. Tvoj priateľ sa možno teší presne tak ako ty, len trošku trucuje a nakoniec to bude tak ako si si to predstavovala, ak nie lepšie 🙂 Nechaj ho trošku aj ty v neistote a neozývaj sa mu. Ak sa ozve on, nemaj na neho párkrát čas... Možno si vtedy uvedomí, že aj ty ho môžeš ignorovať a zľakne sa... a možno má teraz len pocit, že sa musí viac starať o VAŠE dieťatko ako o teba. Časom mu to dôjde..
Hlavne hlavu hore. Vychutnávaj si krásne tehotenstvo, to krajšie ešte len príde...

bezradná, som rada, ako si sa rozhodla. Ja som sa rozhodla inak, mala som síce len 19, ale lutujem to už rok a do smrti budem, je to to najhoršie, čo môže žena urobiť ☹ 😢 a ešte k tomu, keď to bábo chce, len ostatní sú proti. Dúfam, že už nie si bezradná, ale spokojná a že si všetko užívaš. Mne to príbuzní nechceli dopriať... A priateľ sa už ozval? Ja myslím, že by ho to malo prejsť, možno, keď už budeš mať bruško a pri najhoršom, keď sa narodí a uvidí ho. To ho chladným nenechá, určite... Držím palce a daj vedieť... 😉

ahojte,
bezradna, aj som veľmi rada pre tvoje určite správne rozhodnutie, preto ti to píšem lebo ja som mala podobný problém. Môj syn má už 13 rokov a vychovala som ho úplne sama, samozrejme, že jedine mi pomohli rodičia. Môj príbeh je veľmi komplikovaný, tak aspoň tak v krátkosti. bola som síce vydatá, ale muž odišiel do Juhoslávie, keď sa po pol roku vrátil, chodil domov stále opitý a užíval si peniaze, ktoré tam zarobil, vodil si domov kamarátov a ja som si pár krát veru aj bitku riadne zlizla. Potom som podala žiadosť o rozvod a boli sme opäť sami, aj keď súd mu povolil stále bývať v byte, kým ho nevyplatím. Moja stará mama predala byt, aby som ho mohla vyplatiť a aby konečne odišiel. Potom sme už boli konečne šťastní a spokojní. chcela som ti tým len povedať, že dieťa je to najkrajšie čo ťa v živote stretne a dokážeš prekonať s ním úplne všetko, aj v prípade, že nebolo dosť finančných prostriedkov. Teraz má 13 rokov a som hrdá na to, ako som ho vychovala, učí sa na čísté jednotky, pomáha mi. Teraz čakám druhé bábo, mám manžela a som veľmi šťastná. Život je krásny a s našimi deťmi je nádherný. Preto sa držkaj a nikdy neľutuj, že si si dieťatko nechala. Držím palce a teším sa na ďalšie info od teba.

ahoj bezradná, tak ako? všetko ok? 🙂

no my sme tu zvedavé 😅 ako sa máš?

bezradna kam si zmizla? uz je nieco nove?

bezradná, to maličké si nechaj aj napriek tomu, aký je jeho otec voči tebe. ja som mala tiež taký problém. najprv bolo všetko OK a potom keď som povedala, že som v tom, tak nemal záujem. ani teraz nemá o malú záujem. súdim sa s ním o otcovstvo. proste, je to chrapúň on aj on.

bezradná
ak by si to urobila, že si necháš to malíčké zobrať, možno by si potom veľmi ľutovala, že si to "zabila". veď to maličké za nič nemôže! ono sa na svet nepýtalo a vzniklo z lásky dvoch ľudí. nech je už akokoľvek nechaj si ho. uvidíš, aká budeš šťastná, keď sa ti maličké narodí a aké bude krásne.