Adopcia - aká bola vaša cesta k dieťatku?

@dia6
Rozhodla ses SPRAVNE - je to citit ze Tvych slov.
Ja osobne ze Tvych slov citim Lasku ale zaroven i bezmoc se poprat s touto realitou a z Lasky se odrikas lasky..
chapu..ver mi, chapu...
je lepsi vedet, ze nemuzu...a proto to neudelam, nez si myslet, ze mozna to zvladnu a nezvladnout..

verim, ze jsi udelala VSE abys pochopila, kterou cestou se vydat..ja ti napsala jen tu mou..kterou bych se vydala ja..ale to nemeni nic na tom, ze ses nerozhodla spravne 🙂

Hodne stesti..verim, ze i u Vas jednou "zatuka".. 😉 🙂

@afrika ni nám nie, že vraj , ak príde čas sa ozvú...........tie tir roky, to aby som si robila rovno aktualizáciu aj s mužíčkom 😒

@vandijan my máme robiť aktual. teraz po dvoch rokoch. no ešte sa neozvali

@dia6 mrzí ma to kvôli Vám, ale chápem Ťa, viem, že si silná, a vieš ako to je, po plači príde smiech, niečo pekné ťa ešte stále čaká
myslím, že tým, že si pri ňom bola, už si mu dala niečo veľké, dala si mu lásku a pocit, že aj jeho niekto ľúbi,
myslím na teba a na to aby tá bolesť v tvojom srdci bola čo najmenšia

@afrika asi sa budete musieť ozvať vy, pre istotu, aby Vás so zoznamu nedali von. Vy máte pani P. ? tým P myslím priezvisko

@vandijan áno, máme pani Pe. volala som a povedala mi, že sa ozvú, tak neviem či čakať alebo..........

@afrika tak to máme tú istú, tak vieš o čom hovorím 😒

@vandijan asi áno... 😒

škoda že tam nie je tá pani, ktorú sme mali predtým, tá bola veľmi milá

@magimary , myslím, že si to veľmi pekne rozobrala a že v tom je veľa pravdy... súhlasím aj s tým, že je veľký rozdiel, kedy sa problém objaví...mne keby ponúkli Diin spis, že epileptička, tak im ho pravdepodobne vrátim s tým, že ani nepozriem na neho (aj preto, že som mala skreslené predstavy o epilepsii, to je druhá vec, že v tom by bola aj moja blbosť, lebo v reáli vidím, že je to úplne iné ochorenie, ako som si myslela, respektíve oveľa menej zasahuje život, ako som si myslela)...keď po piatich mesiacoch u nás skončila Dia v bezvedomí, tak ma ani nenapadlo pomyslieť na to, že by mohla ísť preč, lebo čo ak sa raz zo záchvatu preberie postihnutá... Samozrejme si takúto možnosť nepripúšťam a dúfam, že nenastane nikdy, ale tak keby nastala...tak už nám ostane len bojovať... Keby mala záchvat behom prvých pár dní, týždňov - neviem povedať 100% ako by som reagovala... a to nie je život ohrozujúce ochorenie, teda no teoreticky...

@irriss aj my mame postihnute dieťatko z domova (DMO) a keby mi to povedali v prvých 2 týždnoch alebo tak nejak na začiatku, tak by sme si ho do pestu nevzali...... šli sme do toho s tým, že riziko velikanske.... to ano.... a diagnoza bola potvrdena až po podani navrhu na sud.. .kludne sme to mohli stiahnuť, alebo na sude povedať na pojednavani, že sme si rozmysleli. .v podstate ked sme povedali diagnozu, tak všetci sa pýtali "Teraz čo?"... akože akokeby nam nadhadzovali, že však mame čas si rozmyslieť............... ale už bolo dieťatko naše....... ... aj tak možno raz skonči v nejakom ustave, že bude nezvladnutelna pre nas... ale ak tam skončí, tak tam už skončí ako naša.... ako ked niekto ma svoje dieťa v ustave a snaží s nim straviť každu volnu chvilku,vziať aspon na sviatky, vikendy domov.............. ale nehrozia nam ani hadičky a podobne veci... len mentalna retardacia a pohybovo to tiež možno nebude ideál (vtedy ešte aj to bolo otázne).... nehrozí nam , že bude trpieť...... aj to zavaži.... nie každy m žaludok na to vidieť utrpenie v priamom prenose a ešte k tomu dlho.... mentálna retardácia dieťatko nebolí ani netrápi.... to trápi len nas okolo.... ale ak dieťa trpí bolesťami a je "hadičkove", tak je to ine.... a to keby realne hrozilo, tak sa zvažuje zas inač............ nie je to lahké rozhodnutie, ale je na celý život.............. proste každý mame svoje možnosti.. zvažujeme všetko... ja pri mentalnej retardacii aj to, že či chalan, či dievča... predsa len chalan narastie do iných rozmerov a či budem v stave strážiť obra s rozumom batoľaťa či školkara....... proste je tolko veci na zvaženie..........strááášne veľa...... 😒 😖 ☹

@najjulinka presne s týmto sme sa stretávali (a stále stretávame) aj my...
prečo ho teraz nevrátime...
hm...
vždy potom odpovedám otázkou, či by oni svoje vlastné a porodené vrátili... a ak áno, tak kam... 😔 😒
my tiež nevieme, ako dlho budú bitky nášho "malého" malé a kedy nás to už ozaj bude bolieť tak, že to bude životu nebezpečné (hoci moji ostatní chalani už "zlízli" aj krvavé rany, údery a obhadzovanie ťažkými predmetmi)... ale teraz žijeme tu a teraz a čakáme, koľko budeme vládať chrániť jeho i nás... 😔
a tiež, ktovie, akoby to bolo, keby sme toto všetko vedeli v tom momente, keď nám ho ponúkali... myslím, že jeho spis by pre nás ostal zatvorený... ako aj @cairka píše...
a hoci, by som rada "zachránila" a spasila všetky postihnuté deti (pretože ich život a život pre nich ma vždy fascinoval a napĺňal, preto som aj študovala to, čo som študovala), ale môj život už nie je len môj..., ja musím brať do úvahy aj ostatné deti našej rodiny... a podľa toho voliť, čo ešte zvládneme (všetci!) a čo už nie...
tiež chceme ešte ďalšie decuľko z DD (?), ale už ďalšieho autíka by sme rozhodne nevzali... 😔

@123sabrina vies co Miska som rada ,ze ta spoznali a zistili tvoju pravu tvar aspon nie som sama 😉 nie je vsetko tak ako ty si predstavujej mat pekne dieta a hned do roka a presne si vyratat poradie podla tvojich snov ☹ adopcia je celkom o niecom inom a TY nie si zlela na to ...mrzi ma to no je to ta ☹ a o tom je aj tvoje spravanie
smola nevisiel ti ani druhy pokus oklamat baby vzdy sa prezradis ja som ti to vravela BUD SLUSNA 😉

@magimary tak isto planujeme ešte deculo z DD a tiež sa necitime na postihnuté dalšie... a desím sa predstavy, že sa na to pride až u nas.... aj ked nepojdeme do rizika do akeho sme šli pri prvých dvoch (snáď) 😅 a to že druhé je postihnuté ma mnohokrát škrie......... a čo lutujem, že sme si nevzali pri druhom naraz dve... lebo Lucke už parťáka na hru nedám........... čo som velmi chcela, aby mala spoločníka počas celeho detstva, puberty , dospelosti.......... ale čo už... proste aj v iných rodinách sa stáva, že planuju malý vekový rozdiel aby sa deti zahralia druhé im vyjde také ako vyšlo nám............... hlavne, že sa lúbia 😵

@irriss ja som si to prežila tiež, že sme odmietli malinkú... rozdiel vidím hlavne v tom, že u bio si počas tehotenstva utvoríš vzťah a potom všetko riešiš inak - citovo... kdežto pri adopcii máš najskôr dieťatko (vzťah si buduješ "za pochodu") a rozhoduješ sa rozumom... nám povedali, že je malá ťažko postihnutá mentálne aj fyzicky (mala 3mes.), že do roka bude "hadičkový ležiak" a má pred sebou v horšom prípade 6-8rokov, v tom lepšom vozíčkar, ktorý bude 100% odkázaný na iných - nás... keby sme sa to dozvedeli pri dieťati, ktoré som 9 mesiacov nosila, porodila a 3 mesiace sa oň starala, reakcia by bola úplne iná... ale takto - rozumové zhodnotenie - je jej lepšie tam, kde sa o ňu postarajú kompetentní (lekári)... dve rôzne situácie...aj keď vyzerajú akože rovnako

@najjulinka
☹ uuuplne chapu situaci a fandim vsem..jak tem, co se rozhodnou a vedi do ceho jdou , tak tem, co vedi, proc do toho nejdou... 😉
kazde seznameni zanecha pocit nalezitosti ..verim tomu, ze ani jedne z techto stran nikdy dotycne dite nevymizi z duse a at uz ho ma na svem blizku ci vzdalene, vzdy bude s nim, uvnitr a navzdy.. 🙂
O ztratu trojcatka se postarala zanedbana pece pana primare (pry si nevsimnul, ze je tam jeste jedno)..a za predcasny porod a komplikace dvojcat muze vysokoskolak, ktery mne otevrel zrcadlama ve 28.tydnu 😢
Pred 22ma lety jsem porodila zdraveho chlapecka (s dysf.ledvin,ale zdraveho 😉 )..za "retardaci a ment. poskozeni" muze sikana...
Tim chci rict, ze nikdy nevis..co se muze stat...ja jsem uz zvykla prijimat vse..vcetne zleho.. 😉

Podle meho, kazde rozhodnuti je tezke 😉

p.s. Moje kamaradka ve stejne nemocnici, na stejne posteli porodila chlapce o par mesicu drive...chlapec zustal retardovany..chlapce dala do ustavu, protoze ji premluvili, ze mu tam bude lepe..je to uz kluk 22 let, a hraje si neustale s chrastitkama...
Ona ma dalsi 2 zdrave chlapce, za prvnim uz jen malo chodi...zrejme kvuli bolesti neustale mene a mene...
Ja vim, ze i kdyz tento chlapec neumi nic..reaguje na ni jako miminko, klepe nohama i rukama stestim...haze po ni chrastitka ..ona to po tolika letech nezvlda, blizi se jeho osud...a je to strasne...
Ted si vycita, ze preci jen ho mohla mit doma...ze preci jen zas tak "tezky obr" neni...je mi ji lito, je z ni troska.. ☹

Mela jsem kamarada, ktereho po stipnuti klistete (tato mi rekli 😉 ) mozek prestal reagovat ...byl plne zavisly na lecich..kdyz umrela jeho maminka, on umel dal sam delat buchty, mit se a poctive brat leky ...umel vsechny stanice metra i tramvaji nazpamet v cele Praze.. 😉Historii dopravy...
Jednoho dne se chytnul dopravni znacky, udelalo se mu zle..lide si ho vsak nevsimali...mysleli si, ze je opily..takto zemrel..bezohlednosti.. 😢

@cicimotinka
Souhlasim, ale mela jsem moznost nahhlednout do nekolika ustavu, jak pro nejmensi, tak i pro mladez...i pro retardovane stariky..

Mam na tyto ustavy spatny nazor...diky zkusenosoti jsem si utvorila dost pesimisticky zaver a potrebovala bych z toho ven, a to se mi podari jen tehdy, jakmile "vkrocim" do stastneho ustavu .. 😉
proto ja osobne neuznavam vetu - ze tam mu bude lip...bude mezi svyma..pro nej se tam totiz hodinky nezastavi, ani zadna sestra-"maminka" ...se "dele nezdrzi"Jinymi slovy jsou odkazani na samotu...divat se nahoru, vpravo a vlevo a cekat, ze se aspon nekdo na chodbe nebo u vedlejsi postele zasmeje..
u tech hadicek je treba laslky...je treba, aby se probouzel s tim, ze je u neho Laska a zaviral oci s tim, ze Laska neodesla... ☹

@irriss ano to nepochybn aj pre take dieťa je rodina lepšia ako ustav.... my to už vidime na malej.. napriek tomu ako je, tak mi bolo tuto zimu povedane a dosť jasne, že aj ked sa mi to nezdá, tak deti s touto diagnozou v decáku su ležiaci... a dosť zvýraznili , že ležiaci.. proste ležia ako dosky... .... aj to velmi povzbudí, lebo som sa tešila, že to význam má.......

@najjulinka
Nejhorsi je, kdyz takove mame (jako je moje kamoska) prijde ucet za Ustav s tim, ze nema pravo na pohyblivou postel, protoze a protoze..jinymi slovy, proptoze je to nevyhodna investice 😢 😢 😢 😢 😢
a tak dite nemuze ani spatrit denni svetlo, zahradu, nic..
Jen kvuli(necitlivym blbcum zakonodarcum) pardon

@najjulinka klobúk dole,ako to všetko stíhate?fúúú 😉 starať sa o toľko detičiek

@najjulinka
Kolik mas aktualne u sebe deticek..nemyslim na kline, ale doma.. 😀 😉

@dia6 ach, mrzí ma, že sa teraz takto trápite... Verím, že toto rozhodnutie bolo veľmi ťažké, no určite správne, keďže nie ste presvedčení, že by ste to zvládli.. neviem, čo znamená, byť mu tútormi (termín tútor poznám, len nie v tejto súvislosti), to budete mať aj nejaké právomoci, alebo ho budete chodiť pozerať a informovať sa o ňom? to by bolo fajn, ako pre neho, tak aj pre vás. prajem vám, aby ste už prestali byť smutní, aby aj vám už vyšlo slniečko a netrápili ste sa.

@magimary ak sa smiem spýtať, ty máš vyštudovanú špeciálnu pedagogiku?

@irriss jasne, že ani ja nesúhlasím s vetou, že ústav je lepšie riešenie... lenže poznám aj prípad, kedy je dieťa relatívne "šťastné" podľa svojich možností v ústave, berú si ho domov, chodia za ním atď a na druhej strane dieťa, ktoré je postihnuté doma, zanedbané, nešťastné podľa svojich možností...
...ja tiež často rozmýšľam nad tou maličkou, čo je s ňou a nakoľko sa predpovede splnili... lenže urobíš čokoľvek pre "svoje" dieťa...ja dnes po dvoch rokoch, čo máme malého, by som aj dýchala zaňho, keby bolo treba... spoločné zážitky mi dávajú silu bojovať za všetko na svete, čo by malý potreboval... ale vtedy po "hodinovej" návšteve malinkej... ono nie je za čo bojovať, je to niekto, kto je malinký, milunký, kto potrebuje starostlivosť, ale... nemám na čom stavať, nie je vzťah, je len ľútosť... a z ľútosti nepostavím nič... ľúto mi je iných detí a nevezmem si ich preto domov... my sme sa tam dokonca vrátili, aby sme si to vypočuli znovu (možno som dúfala, že doktor celý čas hovoril o inom dieťati) a ani tak sme nenašli riešenie... ☹

@raza nie špeciálnu pdg., som liečebný pedagóg

@magimary aha, ja špeciálny 🙂

@irriss len 4, lebo som na materskej takže ma len muž 2 v profi a 2 mame v pestunstve, ja teraz nemam profi deti 😉

@cicimotinka

Ufff...toto je tema, ktere je pro mne osobne tezke.

Pred par dny tu byl program venovany chlapci bez tvare..jmenuje se JONO, narodil se bez licnich kosti..a strasne si pral poznat biorodice..v primem prenosu jim napsal prostrednictvim adopc.kancelare a v primem prenosu i cekal na odpoved.
Uz druhy den behal k telefonu jak male dite za balonem...
Dny ubihaly a on si cetl zpravu z nemocnice, kdyz se narodil..znelo tam, ze matka utekla z porodnice po 36ti hodinach po porodu, protoze se nemohla smirit s jeho osudem...pry porodila PRISERU..
Utekla, dostal se do naruce adopt. maminky, ktera ho uz z naruce nepustila.
nyni touzil poznat sve bio, aby jim ukazal, co dokazal, ze neni prisera, ze ma krasnou snoubenku, pracuje na svem tele , ma praci, auto..a rad by se stal i otcem a chce, aby pritom byli i oni...
Po trech nedelich zazvonil telefon, adopc. kancelar dostala odpoved, ze se jedna o posledni dopis, ktery posilaji, ze uz NIKDY nechteji mit o nem ani zminku..

Plakal, plakal, vsichni plakali..no i my doma.. 😢

@raza podľa otázky som si to aj myslela 😉
a kde si študovala? 😉