Adopcia - aká bola vaša cesta k dieťatku?

@janucucka ak Ti môžem radiť, skús sa viac informovať na úrade, pod ktorý patríš... pýtaš sa tu na to, čo sa v 90-tich percentách preberá na príprave a navyše pre každý kraj platí iný poradovník, iné čakacie doby a pod... Pokiaľ som si všimla, máš v tom riadny chaos, lebo chceš vedieť všetko naraz... to proste nejde... skús si prečítať aj príspevky, ktoré sú staršie ako tých 5 dní, čo si tu Ty, veľa vecí je tam vysvetlených... a pokiaľ Ťa niečo zaujme, skús dotyčnej napísať IP... ide len o to, že za dnešok tu pribudli 3 strany stále toho istého a ťažko sa v tom orientuje aj Tebe aj nám ostatným... skús si nájsť nejaký postup, čo je pre Teba teraz na prvom mieste a na to sa pýtaj... niekoľko otázok denne sa proste nedá riešiť... my sme tu aj maminy, ktoré popri deťoch sa sem dostanú na pár minút po chvíľkach a nestíhame čítať niekoľko strán, hľadať, čo potrebujeme, odpovedať Ti na kopec dotazov a pod.....adopcia sa proste nedá uponáhľať, máš 22, kopec času a celý život pred sebou... spomaľ a pôjde Ti to všetko jednoduchšie... detičiek je dosť a na úradoch sa snažia pomôcť, takže žiadny problém... 😉

@cicimotinka presne si vyjadrila co sa jej uz ja dlho snazim vysvetlit, proste klud a neblaznit sa...ale to patri k veku

@tortelinka 🙂

Ahojte, trochu som vas citala, ak mozem pridam sa. Som z TT kraja, my mame uz dve osvojene deti / dievcatka. Prva bude mat 5 rokov a druhu mame teraz od decembra, bude mat 11 mesiacov. Cakali sme na obidve v poradovniku cca 1 rok aj dva mesiace. Takze dalo sa. Najhorsie je vsak to, ked uz chodite po kontaktovani s uradom na navstevy alebo si mozete brat dieta domov, ale vzdy sme ho potom museli vratit naspat, prvu este do ustavu, druhu do profi rodiny az kym nebol sud, ktory nam ich zveril do predosvojitelskej starostl. To vracanie deti a cakanie na sud je velmi psychicky narocne. Hlavne teraz, ked sme museli starsej vysvetlovat preco nemoze mat este sestricku doma, nevedala to pochopit a plakala...a ja s nou...
Ale uz je to za nami a tesime sa, ze sme sa rozrastli. To cakanie stoji za to, drzte sa.

@cicimotinka 🙂
@manzelik ďakujeme za príspevok - to ste nečakali dlho 🙂 verím, že to pre vás muselo byť ťažké - aj pre dcérku....som zvedavá, ako to my zvládneme 😵

@cicimotinka no tak ke potrebujem taksa opytam ked mi ma kto odpowedat . ved nato toto forum je , to neznamena ze ked mam 22rokov ze mam cas . naco cakat? svoje mat nebudem a toto je jedina cesta co sdom chcela tomu jaktak uz rozumieim ....a tak dufam ,ze deti bude a bude dost 🙂

@tortelinka neviem co mate furt tym vekom zato ze mam 22 a vela otazok tak co??znamena ze som debil?

@manzelik tak to je fajn necakala si az tak dlho 🙂 ale uz to mas za sebou 🙂 a bude dobre

@janucucka nikto si tu nemysli, ze si debil.. ale ides na vsetko strasne hrrrrr efektom, chces vediet vsetko naraz a my sa tu potom v tom stracame...hned a si strasne vybusna, ked ti niekto povie hocico, co sa ti nepaci, nech to ten clovek mysli hocijako v dobrom.. nikto ta tu urcite nechce urazat, vsetci sme na jednej lodi, hovorime ti proste svoj nazor...kocky maju pravdu, mas 22 rokov, si hrozne mladucka (v ziadnom pripade to nemyslim tak, ze si na dieta mlada, ja som sa zacala snazit v 24 rokoch!) mas naozaj cely zivot pred sebou a ty sa tvaris, ako keby ti utekal vlak a uz vcera bolo neskoro na to, aby ti dali dieta 🙂
proste adopcia je o niecom inom, ako o tom, se ti daju do ruk dieta a ron si co chces, je to velmi vazne rozhodnutie, prinasa so sebou velmi vela problemov, ktore pri biologickom dietatku nehrozia... na taketo rozhodnutie treba dozriet (ci si alebo nie si dozreta ja si netrufam odhadovat, na to budete mat psychologa - ja sama na seba netrufam povedat, ci som dozreta a to mam po tridsiatke) a hlavne - treba mat trpezlivost a pokoru, pretozeto su nase devizy.. a mozno trosku treba o sebe pochybovat, pretoze clovek, ktory o sebe nepochybuje a mysli si, ze vsetko robi najlepsie, ten robi aj najviac chyb... a kocky ti tu naozaj radia v dobrom - ver mi, su to zeny po tridsiatke, mozno aj po styridsiatke, ktore toho maju velmi vela za sebou (nielen co sa tyka deti a umeleho oplodnenia) a vedia o com rozpravaju...
ty posobis dojmom, ze sa niekam zenies, ano patri to k veku, ale naozaj by sa zislo trosku spomalit a ukludnit...
ja ked som sem prisla, najprv som si precitala celu diskusiu od zaciatku (plus tu pribuznu k nej s nazvom - prisli k nam) sicem i to trvalo skoro dva dni ale uz som sa skoro vobec nemusela pytat, lebo vsetko tu bolo vysvetlene..a co mi nebolo jasne, to som sa pytala... kocky maju deticky a naozaj nestihaju, ked tu za 2 dni pribudne 50 prispevkov....
uvedomujem si, ze mozno som aj ja mala "zbytocne" otazky a som vdacna, ze mi na ne odpovedali ale na vacsinu tu naozja niekde odpoved uz je...a pravda je aj ta, ze si uvedomujem, ze som mozno prisla s ruzovymi okuliarmi o adopcii a tie ruzove okuliare mi po precitani diskusii padli..a to je dobre, pretoze ono to naozaj nie je len o tom, ze mi daju maly vonavy batoztek ale aj o tom, kolko problemov s nim pride...a este aj pred nim...
takze skludnit tempo, precitaj si stare prispevky a tes sa na babatko...🙂

@goralenka neda sa ine, len s Tebou vo vsetkom suhlasit 😉
@janucucka a ty co sa stale urazas, ked ti niekto odpovie, co sa tebe nepaci 😉 my tu nie sme na to, aby sme na seba navzajom utocili, ale aby sme si sprostredkovali informacie, skusenosti a hlavne podporu. a to, ze v nazoroch sa mozeme odlisovat, to k tomu patri - dava nam to moznost pozriet sa na veci velakrat aj z ineho pohladu a tym sa bud presvedcit o spravnosti vlastneho uvazovania, alebo ho aj kludne spochybnit a vlastny nazor zmenit. Takze nefunguje to tu tak, ze len ti budeme stale poslusne odpovedat na otazky (co ako vidis ochotne robime), ale vlastny komentar si nedovolime pripojit 😉 To by si mala brat ako bonus ze starsie a skusenejsie sa s tebou podelia o nazor 😉

@goralenka súhlasím s tebou....je to fakt o inom ako biodieťa....mám dve biodeti a viem o čom hovorím...bola som ešte mladšia ked som mala prvé dieťa, tiež som sa bála, že mi čosi uniká...niet sa kde ponáhľať...

@janucucka kým budeš čakať na dieťatko tak sa hmotne zabezpečuj, mať deti v tejto dobe je luxus....

@janucucka Vôbec si nepochopila, čo som Ti tu napísala... nejde o to, že máš 22, ale o to, že to chceš všetko hneď, to je inak fakt prejav "detskosti"... sú tu žienky, ktoré čakali dlhé roky...konkrétne my sme vedeli, že máme tento problém a riešili sme ho až po 8 !!! rokoch, keď sme na adopciu dozreli... začni sa viac zaujímať o to, aké problémy trápia odložené detičky a čo všetko budeš musieť obetovať a potom premýšľaj nad adopciou...toto nie je o tom, že si berieš šteniatko z útulku, ktorému dáš jesť, piť a hračky, občas ho pohladkáš... toto je dieťatko s takými problémami, o akých si v živote ani nepočula, že by mohli byť... týmto smerom sa uberaj, toto sa pýtaj a nerieš poradovníky a podobné veci, ktoré sú Ti pri výchove na nič...
...akože prepáč za názor, ale mne pripadáš ako vychovaná na "klasickej slovenskej dedine 70-tych rokov", vtedy bola výchova tak, že skončiť školu, kuknúť po manželovi, rýchlo mať detičky...a žiť šťastne až do smrti... ak je toto to, čo Ťa poháňa na rýchlu adopciu, zabudni...uškodíš sebe aj dieťatku... jeden múdry pán mi povedal, že adopcia by mala pár (manželský) posunúť o schodík vyššie a vytvoriť z neho rodinu... je zlá cesta, ak adopcia nikam neposunula a zostali traja, ktorí žijú vedľa seba...
Inak súhlasím aj s tým, čo Ti tu napísali @goralenka a @kanhwa my to tu s Tebou myslíme dobre... nemôžeš sa urážať, proste si vezmi, že sa Ti snažíme napísať, poradiť a potom sa tu dočítame Tvoju odpoveď typu : a čo sa stále staráš... Tak fakt sa nehnevaj, ak za pár dní Ťa tu všetky budeme ignorovať...
A ešte p.s. toto síce je fórum o adopcii, ale ak by si si prečítala úvodný príspevok a pochopila ho, pôvodný zámer je podeliť sa s ostatnými, ako prišlo dieťatko do rodiny a nie kolom dookola riešiť tie isté otázky...

Kocky, ja sa chcem spytat.. najviac zo vsetkeho sa pri adopcii bojim problemov, ktore mozu nastat v puberte... spytam sa to aj psychologicky na priprave, ale rada by som vedela nazor niekoho, kto realne pozna takych ludi... tie problemy pridu zakonite, alebo sa im da nejakym sposobom vyhnut?
Aj bez toho aby mi to povedal psycholog som vzdy bola presvedcena, ze dieta sa ma dozvediet co najskor, ze je adoptovane...mozno uz ako malicke, ked trosku chape - 2 -3 roky a vyhnut sa tomu, aby sa to dozvedelo v obdobi vzdoru, zivotnych zmien (nastup do skolky, stahovanie a podobne...)
Ale v puberte, ked dieta zacne hladat svoju identitu, vykrikovat, ze adoptivna mama nie je jeho mama, robit prieky, utekat z domu a podobne.. nikde som sa o tom nedocitala viac (alebo som len zle hladala..). Ake caste su tie problemy? Ci to je tazko povedat a je to vysoko individualne a zavisi to od pristupu adptivnych rodicov, ci skor od povahy daneho dietata?
Ak mate nejake konkretne skusenosti alebo pribehy, bola by som rada...

@goralenka Aj pri biodeťoch nemáš nič isté...závisí od výchovy, vzťahu s dieťaťom, ale aj od povahy, nie je nijaký patent na to....
Deťom treba hovoriť, že nie sú vlastné už od mala, či chápe či nie, hovoriť to ako rozprávku... 😉
Na to je rôzna literatúra napr. prečo mám dvoje narodeniny? (nedá sa zohnať, ale knižnice ju majú tak ofotiť...)

@goralenka Poznám jednu pestúnsku mamu, a napr. staršie dieťa (20) je vďačné a druhé (18) proste nechce už viac u pestúnky žiť....

@dioliana1 dakujem, viem, ze nie je ani pri biotdetoch nic iste, dokonca svagrina mi povedala, ze ona ma biodieta, 7 rocne a uz teraz vie, ze v puberte s nou budu strasne problemy.. a to vidime vsetci, je nezvladnutelna uz ako mala, ale to bolo viac menej aj pristupom rodicov, ktori si az teraz uvedomuju, ze spravili chybu - bola vychovavana tym modernym stylom, hlavne vela lasky, vsetko mu dovolit, nenapominat...a na taku vychovu treba dieta so specifickou povahou, aby sa to cele nepokazilo.. a kedze mala ma v povahe po jej starej mame direktivu, hitlerovsky pristup a neskutocnu tvrdohlavost, teraz si s nou uz nevedia rady a uprimne sa desia puberty..
je mi teda jasne, ze u bio deti sa tomu tiez neda vyhnut, ale nejak som automaticky predpokladala, ze u ado deti to ma zasadne burlivejsi priebeh, kedze hladaju sami seba a ado rodicia nie su ti, ktori by dokazali tomu dietatu v tom pomoct, kedze vacsinou o bio mamach vedia len zakladne udaje, ak vobec nejake vedia.. a krv nie je voda a ja si myslim, ze tuzba najst bio mamu musi byt v urcitych obdobiach velmi silna a ked sa k tomu prida typicke pubertacke "rodicia ma nechapu" a znasobi sa to "ako by aj mohli, ved nie su moju skutocni rodicia" tak to moze dopadnut katastrofou...
na to este mam cas, len ma zaujimalo, ako velmi su tie problemy zakonite... ale to mi asi nikto nepovie.. musim sa popozerat po knizniciach...a ked zacne psychologicka riesit veci, len preto, aby nieco riesila, asi sa budm vracat hlavne k tymto otazkam... v tom (aspon zatial) a v zdravotnych veciacha bremenach, co si babatka nosia so sebou (kedze chceme malinke, co nakoniec aj tak moze skoncit inak sa tomu mozno vyhneme aspon ciastocne) a v tom, co to moze narobit v puberte..
dakujem 🙂

@eva1979 tak sa poliečkajte... takže to vyzerá na ten fotbal...ale aj s deťmi!! loptu mám, termín dodatočne upresníme... @natia vy sa chránťe chorôbok, v teple a pohode... aby operácia mohla byť
@cicimotinka asi to tak malo byť... deti sa poliečia, my počkáme na lepšie počko a pôjde aj dagmarka ak bude môcť...

@goralenka Poznám zasa z rodiny jednu adoptívnu ktorá dcere nepovedala že je adoptovaná a až v 15 tich to zistila, bol problém, ale asi vzťah bol silnejší tak teraz ked je staršia je to v pohode.
Ja vnímam vzťah adoptívnej matky s dieťaťom, ako vzťah otca so svojím biodieťaťom (nenosil ho pod srdcom)...

@janucucka tymto si len ukazala aka si strasne nevyzreta.. a na dieta uplne.. celkom by som si pozrela tvoju pripravu so psychologom....a zaverecny posudok...ja ti tymto prestavam na cokolvek odpovedat a myslim, ze ked sa budes takto spravat, tak to zacnu robit vsetky baby odtialto.. vela stastia pri adopcii...

@dioliana1 no ale my dety mat nemozme taikze oco ti ide

to sa tu meni na pokec alebo co? 😒

baby mne z toho prislo strasne smutno.. a teraz si predstavte, ze jej naozaj to dieta niekto da este skor ako bude pripravena ☹

ok, nevedela som,ze to admin zmaze, som milo prekvapena.... dakujeme....

@goralenka Aj my s mm sme nad tým uvažovali popri rozmýšľaní, či adopciu zvládneme alebo nie... podľa mňa tu ide o to, že každé dieťa, bio aj ado (i keď ado možno viditeľnejšie) dostávame ako Dar a teda dieťa nie je náš majetok, na ktorý si môžeme uzurpovať bezhraničné vlastnícke práva..... ak budeme milovať naše deti ozajstnou Láskou, tak ich budeme vychovávať v slobode.. teda aj s rizikom, že raz sa bude môcť slobodne rozhodnúť, či ma bude rešpektovať ako matku alebo nie.. Mojím cieľom je nie len uspokojiť svoju túžbu mať dieťa a realizovať sa v živote ako matka, ale aj pomôcť dieťaťu, ktoré potrebuje rodinné zázemie pre zdravý osobnostný rast a šťastný život. Ak mi raz povie, že som "len" adoptívna matka a ono odo mňa odchádza, musím a budem to rešpektovať... Má pravdu, som adoptívna matka, v tom sa nemýli... ak chce ísť za bio matkou (možno alkoholička, možno horšie a možno len zúfalá a nešťastná žena, čo nevedela alebo nechcela situáciu inak riešiť), je to jeho voľba...Ja ho reťazami držať nebudem... čím by sme boli "majetníckejší" na naše dieťa, tým viac by sa cítilo obmedzované a tým viac by sa chcelo od nás "oslobodiť"... a ak to budú len jeho puberťácke výkyvy a boje o vlastnú identitu, tak to prežijeme... čo všetko museli moji rodičia prežiť pri mojj puberte (chudáci) a to som bola bio.... Ak bude v našej rodine cítiť bezpečie, čistý a úprimný vzťah, ozajstnú lásku, nevidím dôvod, prečo by utekalo.. príp. prečo by sa nevrátilo... alebo je tu možnosť, že sa s bio matkou stretne a budeme väčšia rodina.. Budeme na to dieťa dve mamy... možno sa mi tým zníži dávka na vreckové 😀 😀
A ako poznám môj život.. dadenka, neplánuj moc dopredu, aj tak to nakoniec dopadne úplne inak....

A ešte z praxe: mám kamarátku, ktorá je aj s bratom adoptovaná.. Ona sa k bio nechce ani priznať... nevie jej odpustiť, že ich opustila... a jej brat sa zaujímal, zistil čo a ako je bio, ale vrátil sa k svojej ado RODINE... Tam mal istotu a bezpečie, tam sa cítil šťastný...
Toť môj názor.. názor nematky, ktorá už roky čaká na "svoje" dieťatko... A ak nám bude dopriate, raz príde 🙂

@dadenka1 @cicimotinka @eva1979
baby nestíham ani čítať, lebo MY SME CHORÍÍ zase 😠 😒 po 3 dňoch v šk§lke opäť sople, kašle, teplota... včera sme si vyrazili, tak sme ho dali spať k našim a zobrali sme ho už aj s teplotou...takžže ma to mrzí, ale ani ja nemôžem prísť, že len na kávu, lebo ho nemám kde nechať ... 😠