Adopcia - aká bola vaša cesta k dieťatku?

@julie1412 Smutny pribeh 😔 Pre vsetkych zucastnenych 😔

A k papierom dietatka, no ano, niekedy nemaju diagnostiku, ale osobnost by tam mala byt pravdivo (podla moznosti) vykreslena 😨 Napr. ze dieta je agresivne, nevyhladava kontakt, naopak mazlive atd... Aby si kazdy vedel zvazit na ake dieta ma... Lebo kazde opustene dietatko ma isty stupen deprivacie, len sa inak prejavuje 😔

@julie1412 včera večer som váš veľmi ťažký príbeh čítala a dnes ráno som sa spotená zobudila, čo sa mi o vašej malej snívalo... ☹ Veľmi veľmi mi je to ľúto, pre vás veľmi negatívna skúsenosť, pre malú ani nehovorím.. Hlavná chyba bola (ako vo väčšine prípadov) v komunikácii. Keby sa príslušné orgány a ľudia k nim prislúchajúci vyjadrili priamo a na mieste o pravdivom stave a situácii, vy by ste sa vyhli negatívnej skúsenosti, ktorá vás natrvalo ovplyvnila, malinká by mala o šok menej (chúďa malé, čo všetko má už za sebou 😠 ) a ja by som bola dnes lepšie vyspatá... Takéto väzby nerobia dobrotu - dieťa je spojené síce neviditeľnými ale nesmierne silnými putami (rodičia ju chcú mať v domove, nemienia sa stotožniť s faktom, že by bola dieťaťom niekoho iného, v DD má kopec súrodencov - krvné puto nezaprieš, a navyše obrovské nevyriešené skutočné pripútanie matky k dieťaťu, porodila a vzali jej ju, nemienim riešiť aká bola matka ale evidentne sa jej dobrovoľne nevzdala a neprestrihla pomyselnú pupočnú šnúru - síce len hlboko v podvedomí matky, ale predsa... ) To všetko asi robí malú tak agresívnu.. Všetci ju spútavajú neviditeľnými putami a ona chúďa konečne chce byť slobodná a nejde to... Celú noc som ju stískala a ona chúďa malinké nie a nie sa upokojiť... Toto je asi najväčší problém adopčiatok.. Tie nevyriešené putá pokrvných príbuzných... ťahá sa to s nimi celý život...

ahojte vsetky nahradne a buduce nahradne mamini ....... som rada ze mate priestor v srdiecku aj pre cudzie deticki ...... napisem vam moj pribeh a tak trochu by som vam chcela opisat ake to je z druhej strany v DeD som vyrastala uplne odmalicka cize od Kojeneckeho ustavu som nepoznala svoju rodinu...ked som mala 3 roky vzala si ma jedna pani do pestunsej starostlivosti a stravila som u nej 4 roky... lenze ako dieta rastie vyvyja sa aj jeho rozmyslanie a pribuda viacej zvedavosti.... aj ked sa to zda neuveritelne doteraz si pamatam ako to setko prebiehalo nez si ma vzala k sebe ...chodila zamnou kazdy vykedn na sviatky si ma bravala domov kupovala mi rozne darceky k mojmu sviatku atd. preto som aj vedela ze knej nepatrim aj ked som jej vravela mama vedela som ze ta ozajstna je niekde inde.... zacala som byt zvedava odkial som ci mam surodencov a hlavne kto je moja prava mama ...bola som este mala zvedava predskolacka ktora sa chcela dozvediet nieco o pravej rodine....ked sa to vsetko zle zacalo chodila som uz do prvej triedy.... jedneho dna prisiel domov dopis pre mna ale ta pani ho hned predomnou schovala a zakazala mi sa onho dozadovat a kedze som bola mala zvedava a nedalo mi to ,ked ta pani odysla na nakup do obchodu ja som si ten dopis vzala ...kedze ako som uz spominala bola som prvacka nevedela som este poriadne citat a trvalo mi to dost dlho dopis som vzala na druhy den do skoli aby mi ho pani ucitelka precitala...... stalo vnom ahoj Petka kedze sme sa este nikdy nevideli bola by som rada keby sme si mohli aspon spolu pisat kedze uz si prvacka . Volam sa Janka a som tvoja starsia sestra byvam v detskom domove a budem rada ak ma prides volakedy pozriet .....a este nico som tam mala napisane ale to si uz poriadne nepamatam iby viem ze ked ucitelka dopis precitala ostala som ako obarena vriacou vodou a nevedela som co mam vlastne robit . Ked som dosla domov cakal ma vyprask varechou pretoze som neposluchla prikaz a vzala som si ten dopis a doniesla do skoly..... a takto ma cakala varecha kazdy den pretoze sme si zacali byt uplne cudzie a to len preto lebo namiesto toho aby som jej kazdy den kreslila obrasky a pisala ze ju lubim chodila som zanou a pytala sa na svoju rodinu...ale vzdy som dostala odpoved ze su setci mrtvy a sestru nemam ze ten dopis nepatril mne atd. Potom jedneho dna ma vzala k psychologovi ktory sa mi snazil vysvetlit ze to co si myslim je len sugescia atd. citila som sa ako hotovy blazon... o par mesiacov som vsak zazila este vacsi sok ....Rano ma zobudila ta pani ze ideme do televizie ze sa tam ma tocit nejaky program a ze tam bude vela deticiek....bola som uplne nadsena pretoze som nemusela ist do skoly a myslela som si ze sa uz namna nehneva len ze ona ma vzala do Diagnostickeho Centra v Bratislave ked sme tam prisli povedala mi aby som ju tam hodinku pockala ze ona ide este nieco vybavit...a ked odysla prisli kumne take zeny a vzali ma do takej miestnosti kde som sa musela prezliect do veci ktore mi dali oni potom ma vzali do triedy kde boli ine deti a povedali mi aby som tam zostala .....samozrejme este stale som nechapala o co ide a stale som pozerala na hodinky kedy prejde ta hodina,potom druha hodina no a takto to slo velmi dlho ...zacala som sa bat ze sa jej nieco stalo a nahovarala som si rozne blbosti ze preco nechodi az prisla zamnou jedna pani a zavolala si ma k sebe povedala mi ze tam zostavam a aby som si nasla nejakych kamaratov lebo tam budem urcity cas kym sa nenajde premna miesto. Viete ako som sa citila kym mi doslo ze vdaka mojej zvedavosti som stratila rodinu ??? zacala som trpiet depresiami a samoublizovanim....zlepsilo sa to az v tedy ked mi jedneho dna oznamili ze idem do detskeho domova za svojou sestrou. Strasne som sa tesila ze nebudem uz taka sama a hlavne nato ze ako vyzera a este vseli co mozne.. Ked som prisla do domova mala som troska strach z neznameho prostredia ale ten hned presiel ked sa okolo mna nahrnuli decka a vsetci boli namna mili a ja som zrazu namiesto jednej sestry mala jednu velku rodinu 🙂 pomali som zabudala na pestunsku rodinu a moja rana sa zacelovala ked jedneho dna sa ozval tej pani brat z rodinou . Bola som nadsena no mala som aj obavy zacali ma nastevovat bravat kazdy druhy vykend ku nim na sviatky atd. no zakazdym ako som sa ich opytala na tu pani zrazu zmlkli a zmenily hned temu... Nrchapala som ale bola som stastna ze su primne a ja pri nich.....Neskor som sa dozvedela ze ta pani sa nanich vykaslala len preto ze sa mi ozvali a zacali si ma bravat .. Nevedela som v tedy co mam robit bola som v soku acitila som strasnu vinu a strach ze ich znova stratim...... lenze nestalo sa tak a ja som mala tazke ale vdaka nim pekne detstvo....no ked som dosiahla 16 rokov stalo sa to co by som nikdy necakala . Bola som ako vzdy u nich na prazdninach a pomahala som tete v kuchini ked tu zrazu mi povedala aby som ich uz neoslovovala krsna krsny atd. ze su len ujo a teta ktory si ma bravaju... bola som sklamana :( a popravde este teraz sa mi tlacia slzi do oci ked si nato spomeniem. sla som do izby kde som sa vyplakala a na druhy den som ich poprosila aby ma zaniesli naspet do domova...trvalo mi to dost dlho kym som im nejak odpustila a zacala som ich znova nastevovat no uz nie tak ako kedysi a vzdy ked sa ma opytali ca sa somnou deje iba mi vybehli slzy a ja som otom nedokazala povedat vlastne doteraz este otom nevedia .... a tak bezal cas kym som dosiahla 19 rokov po ukonceni skoli som odysla k svojmu priatelovi ktory bol rovnako stary ako ja 🙂 bolo to pred rokom co som otehotnela samozrejme ta rodina boli prvy ktory sa to dozvedeli a ja som cakala ze budu mat stoho obrovsku radost a ze ma podporia no namiesto toho som dostala 300e a odporucanie ist na interupciu.... vtedy sa mi zrutil cely svet..... Tak prva rana od nich ked ma vratili naspet druha rana ked mi zakazali ich oslovovat ako moju rodinu a tretia a posledna rana bola ked namiesto opory ktoru som cakala mi dali 300e aby som si ho dala vziat.... Priatelova mama bola ako zmyslov zbavena a moj priatel maminkyn maznacik sa zrazu zmenil. Bola som pred velkym rozhodnutim bud skoncim na ulici z dietatom alebo budem mat strechu nad hlavou a rodinu bez neho vsetci namna naliehali aby som na ten potrat isla a ja som zrazu zostala sama a sklamana ked vam poviem pravdu uvazovala som ze svoj zivot skoncim nechcela som sa vzdat malinkeho a radsej som chcela umriet aj ja.. nakoniec som plna zufalstva zakrok podstupila a odysla som od mojho priatela na ulicu kde som bola 2 tyzdne pretoze som zostala v tom istom meste kde som bola aj v domove... Chodila som navstevovat decka a casto som chodila po radu k nasej super pani riaditelke ktore je vzdy ochotna a mila... Povedala mi skvelu novinu moja sestra Jana ktora ked odysla z DeD uz sa neozvala zrazu dala o sebe vediet a ked jej pani riaditelkka povedala ako skoncila jej mala sestra hned ma volala ksebe byvat sem na Oravu.... A tu sa zacal iny ovela krasi pribeh a ja uz niesom sama a moje srdce je vyplnene laskou ....nasla som si tu priatela starsieho odomna o sest rokov ktory mi povedal ze ho strasne mrzi ze som si dala vziat dieta a tu bolest mi zahojoval svojou nesmierne velkou laskou ...teraz mam 21 a pod srdieckom nosim ten velky dvokaz lasky a citim ze som milovana a mam konecne rodinu o ktorej som sniiivala po cely ten dlhy cas...... PS: tymto by som chcela iba povedat ze prosiiiiim rozmyslite si velmi dobre ci ste naozaj pripraveny si osvojit dieta a je jedno ako stare ale pride ten den kedy sa dozvie ze nieste jeho prava rodina to vsak neznamena ze vam prestane davat lasku len bude zvedavy..... tak prosiiiiiiiiiiiim nech sa deje cokolvek stojte prinom ako by ste ho mali pod svojim srdieckom celych devet mesiacov...... urcite vam to vraaati ......

@pemimigo držím palce, nech ste krásna a šťastná rodinka, vďaka za tvoj príbeh 🙂

Dakujem velmi pekne ...... a dufam ze moj osu bol len malou ciastkou nevydarenych osvojeni...... a ze Usmev ako dar bude nadalej posielat deti do skvelych rodin ..... predsa len tato neziskova organizacia robi vsetko na maksimum a aj vdaka nim mam vela nadhernych zazitkov 🙂

@pemimigo Velmi smutny zivotny pribeh... Ale ked sa to uz na dobre obratilo, zelam ti vela stastia, nech ta uz neopusti do konca zivota🙂 a gratulujem k babatku 🙂 Aj ja si myslim, ze je dolezite, aby adoptovane dieta vedelo pravdu o svojom povode a biologickej rodine. Myslim, ze keby ti ta pani v tomto nebranila, mohol tvoj zivot vyzerat uplne inak. Este raz drzim palce a zelam vela stastia🙂

@pemimigo , smutný príbeh, veľmi smutný. škoda, že ti nebol umožnený kontakt s bio-sestrou skôr, ale cestu ste nakoniec k sebe našli. Pri včerajšom príbehu @julie1412 som stále rozmýšľala, ako prebiehal ten posledný deň. Dievčatko bolo zhruba vo veku mojej staršej a neviem si ani predstaviť ako by som jej povedala, že ide do DeD a ja pôjdem domov sama 😕 keď si ty napísala, ako to prebehlo u vás mi to asi trocha došlo...Držím palce, aby ti synček priniesol do života šťastie aj keď detstvo ti nik nevráti 😔 drž sa

:D dakujem ale ja to uz ani tak neberem ako nechalo mi to velke jazvy a z tou rodinou som prestala od toho posledneho razu komunikovat ale riadim sa heslom ze vsetko zle je na nieco dobre a od vtedy v o vsetkom hladam iby to dobre 🙂 ved nakoniec keby ma nevratila ja by som nespoznala sestru a mozno by som nenasla uz takeho skveleho chlapa ako mam 🙂 ktovie moj zivot mohol byt aj lepsi aj horsi 🙂 ale som rada ze sa maju veci tak ako sa maju pretoze mi to dalo vela do zivota a vela ma to naucilo...vies vyrastat medzi ostatnymi detmi mi dalo skvele radi ako sa starat potom o to moje 🙂 ved ked si vezmem uz od mojich 16tich som bola deckam ako veka sestra kedze v nasej skupine som bola najstarsia...boli aj casi kedy ma posluchali viac ako niektore vychovavatelki len preto ze som ich vedela pochopit a vedela som co cakaju oni odomna a ja som vedela co cakat od nich.....ale to uz je zasa iny pribeh 🙂 o zivote v Ded :D

este by som chcela dodat ze v nasej skupine sme mali dve babatka a samozrejme mala som ich na izbe ja a starala som sa o nich..... Chlapcek ktory mal skoro rok pochadzal z deviatich surodencov ktory boli samozrejme tiez v nasom domove a predstavte si ze ich mama cakala desiate ... chlapcek bol naviazany namna a ked knemu prislo ine dieta alebo vychovavatelka zacal plakat... pomali som ho ucila na inych ludi v jeho okoli a aj ked ich zacal brat stale bol moj cecik 🙂 nakoniec si ho vzala jedna pani ako profi mama no viete si predstavit asi ako to dopadlo...musela ho vratit naspet pretoze maly nechcel jest stale plakal no hruza ale potom si zacal pomali zvykat na spolocnost tej pani a on sa zmenil zacal byt viec kolektyvnejsi....No a to druhe mimco co som mala na izbe je doteraz v domove pretoze snim nevie nikto vydrzat resp. kazdy to vzda.... jeho mamina trpela poruchou rozdvojenej osobnosti a maly to zdedil po nej ako dietatko bol zlatunky no ked vyrastol zacal byt nervak deti napadat vychovavatelky niekedy nahanal z nozikom v ruke,no proste nebezpecny pre ludi ale ja som snim nemala take starosti ako ostatny dokonca aj z detskej psychiatrie nam ho vratili ze je nezvladnutelny tak samozrejme kazdy mi predpisal dajake tabletky a z maleho chlapca sa stal nedobrovolny narkoman.az do placu mi stoho bolo.....a viete co vam poviem ???? ked mal 6 nastupil do skoli bol trocha problemovy ale zato sikovny a mudry len potreboval lasku a neustalu komunikaciu.......tym som chcela naznacit ze aj ked si vezmete male babo nikdy necakajte ze bude vzdy sladucke nevinnucke a zdravucke..podla mna aj chore deti su len deti ktorym sa treba venovat ved ked si vezmete aj ten chory chlapec aj napriek svojej chorobe navstevuje domacnost jednej pani vychovavatelky a najviac si oblubil jej rodicov a oni zasa jeho lebo su taky kludny tichi a vytvaraju mu prostredie v ktorom sa dobre citi ....len skoda ze musi zostat v ustave len pre jeho vybusnost :(

@karkana presne tak karkana, aj neromske nechcene dieta moze prekvapit správaním.. ja mam dve deti , jedno romske, jedno neromske a cudsuj sa svete väčšie problemy si so sebou nesie neromske, takze zahodte radsej rasove predsudky, ako pise najjulinka, je to o tom, ze tie deti su nechcene a su od rodicov, kt. nezvladli rodicovstvo. mne je to jedno, ze niekto nechce prijat romske dieta, ale je to smutne aj pre nich, pretoze mozno sa stane, ze sa dockaju po dlllllhhhheeej dobe a s dietatkom bude o vela viac problemov..nemusi to tak byt, len som nacrtla, ze romky maju deti v ded vacsinou z dovodu bytových a podobne, no a neromske deti ..tiez, ale je tam aj vela deti od matiek narkomaniek, tým nehovorím, že romka nemoze brat drogy... no ale dost uz. kazdý si vyberá dieťa sám..

@pemimigo držím ti palce, prežila si veľa, si silná, ked ta to neznicilo:D. prajem ti, nech už si všetko zle prežila, čo si mala..už len dobré:D

@pemimigo brrrr, hlavne pri tej časti , ako ťa tá pani doviedla do diag. ustavu mi bol riadne ťažko 😢 , strašne, že sa niečo také a všetko okolo stalo...

bolo to premna tazke ale ja som vzdy bola silna a vo vsetkom zlom som hladala to dobre ale je to take dost znicujuce a nedopriala by som to ziadnemu cloveku na svete a zvlast detom pretoze su najviac zranitelne ..... preto by mal kazdy kto si bere dieta alebo sichce vziat dieta porozmyslat nad tym ci je pripraveny na takuto tazku uloho pretoze aspon podla mna je omnoho tachsie vychovavat ine dieta a je jedno v akom veku ako odnosit si svoje vlastne...... nikdy nemoze clovek vediet co za geny ma po rodicoch a ake v buducnosti bude...a este jedna vec su matky ktore daju deti do domova a ked dosiahnu 18 rok zacnu ho zhanat a zauimat sa onho len koli peniazom ktore ma dostat po odchode z Ded a veru neni to mala ciastka aj ked sice v tejto dobe to je nic ale na zaciatok by mala postacit......a niektore matky chcu svoje dieta naspet ked sa maju adoptovat a to podla zakona neadoptujete ak sa aspon raz do roka ozve jeho bio.rodic .......podla mna je to nefer pretoze su ludia ktory cakaju na to dieta strasne dlho a zrazu ked ho uz maju mat osvojene jeho matka zavola opyta sa ako sa ma a viac sa uz neozve a ti ludia maju po adopcii len koli napr.3 minutam stratia napr. rok cakania a nadeje :(

@cairka U nas posledny den neprebiehal nijako tajne. Mala vedela, kam ide, sama sa totiz pytala 'naspat do decaku za detmi', vybavovacky trvali 5 mesiacov, a ona sa stale dozadovala, kedy uz pojde. Zbalili sme jej vsetky veci, hracky, oblecenie, fotky,...nasadli rano o stvrtej do pozicaneho auta a okolo obeda sme ju odovzdali v domove, kde ju uz cakali jej siedmi surodenci. Zapadla k nim okamzite, takmer sa s nami ani nerozlucila. A ja som este tyzden potom chodila vecer nakukat do jej izby, ci dobre spi...kym mi to doslo.

@pemimigo Ahoj mrzí má že si mala také detstvo aj dospievanie viem že mnoho deti a odchovancov má ťažký život . Ja som mala šťastie v dvoch rokoch som bola adoptovaná k úžasným rodičom tiež som bola zvedavá to je jasne každé dieťa je zvedavé spomínam si že sme s rodičmi boli par krát v domove kde som bola spomínam si že som chodila mezi postieľky detičiek a podávala som im nejaké hračky čo im naši pokúpili - k tej zvedavosti vlastne nikdy ma nezaujímali bio rodičia nejak som nad nimi nepremýšľala ale jedine čo ma dosť mrzí sú súrodenci viem z lek. správy že som sa narodila ako tretia v poradí a nič viac nijak sa do nedá zistiť skúšala som všelijako ale zrejme boli tiež v osvojení ktovie možno raz ....Ach bože keď si pomyslím že mam niekde sestru ktorá sa v živote tak možno potrápila ako napríklad Ty je mi s toho smutno Veľmi držím palce tvojej rodinke aby ste boli spolu šťastný... Je pravda že manželia alebo jednotlivci musia dobre zvážiť či sú pripravený na dieťa s minulosťou aj keď ta minulosť bola kratučká aj tak ju už dieťa ma v sebe a verte že ak aj dieťa zahrniete obrovskou láskou a bezpečím pocit nechcenia mu zastane navždy 😔 A veľa záleží aj na tom ako sa dieťa dozvie o tom že je z deckeho domova poznám zo svojho okolia deti ktoré to vzali dosť ťažko dozvedeli sa to počas puberty a veľmi zle to prijali .asi je lepšie hovoriť o tom doma už keď je dieťa malé aby s tým nejak rástlo a bralo to ako samozrejmosť je to lepšie aj kvôli okoliu ktoré vie byt veru dosť zle a tak zo sprostých reči nebude zaskočené a bude sa vedieť aspoň lepšie vzoprieť podľa mňa by to tak malo byť lepšie pre dieťa to je aspoň môj názor ja som to takto aspoň zvládla a ak už budeme mat nejakých tých škriatkov doma tak o tom ako k nám prišli budeme hovoriť od začiatku . ( píšem škriatkov lebo sme do dotazníka o osvojenie napísali že môžu byt aj súrodenci ) ešte raz všetko dobre Želám nech ste spolu hlavne šťastný to je najdôležitejšie ...

@mana85 veru aj ja som toho nazoru ze dieta by malo vediet ze je osvojene ale nemalo by zas pocitovat ze je cudzie ak vies ako to myslim.... malo by to vediet od zaciatku vyrastat stym ale nepocitovat to ......som rada ze si nasla taku skvelu rodinu resp. ze ona si nasla teba 🙂 a mas pravdu stym ze okolie nebyva casto moc ktym detom take dobre.... napriklad mne sa deti v skole smiali ze som bezdomovkyna ktora nema mamu a oca a smiali sa mi tak som sa aj trocha hambila zato ze som neni snimi ale potom sme vyrastli a oni pochopili ze nie seci maju take stastie ako oni..... a ja som sa prestala zato hambit a dokazala som sa otom aj porozpravat z ludmi v mojom veku :D dokonca sa ma casto pytali ci to tam mame ako v base no ved viete filmy robia svoje z predstavou :D Zelam ti nech ti to stymi surodencami viiiide :D a vela vela stastia a vsetkeho 🙂

@mana85 inak mna moc moja mama netrapila len som bola zvedava ze vlastne ako vypada :D ved som jej aj povedala ked sa mi na moje 17te narodeniny ozvala ...Ked sa omna nestarala doteraz nech sa nestara vobec.... a nakoniec ma chcela vziat domov a vynahradit setky tie roky a vies kedy ??? ked som mala mat 18 🙂 ale ja som odmietla pretoze ma moja najstarsia sestra varovala ...ju tiez tak mama huckala na jej 18ku domov knej a ked knej sla dostala od domova vybavu a nejake tie peniazky bolo super ale potom jak sa minuli mama sestru vyhodila z domu na ulicu..... a ja by som mala dopadnut tak isto ???? vela ludi ma oblblo natieranim medu na usta ale jej sa to nepodari ....nemam ju rada a urcite ze mojmu syncekovi budem omnoho lepsia ako ona kumne......ale aj tak jej neprajem nic zle len nech je zdrava a nech nezostane sama....

@pemimigo ahoj. Chcem sa ti poďakovať za tvoj príbeh, určite je dobré, že si môžme prečítať aj o tom, ako sa cíti dané dieťa, nie len adoptívny rodič, alebo teda pestún. Prežila si si svoje, je mi to veľmi ľúto, ale správne píšeš, to zlé už bolo a netreba na to stále myslieť. Teraz máš skvelého partnera a čo chvýľa budete mať aj mimčo. Prajem ti už len to najlepšie, nech sa ti už všetko zlé vyhýba a samozrejme krásne, zdravé bábo 😉

@raza velmi pekne dakujem a dufam ze budem tou najlepsiou maminou pre mojho milacika 🙂

@pemimigo neboj, určite budeš 😉

@pemimigo je zaujimave si precitat pribeh aj z druhej strany, bohuzial, je to klasicky pripad nezvladnutej adopcie, kde novi rodicia urobili vela chyb 😒

@tortelinka , všetci noví rodičia ( a nie len náhradní, aj bio) robia kopu chýb. Tu bola chyba jediná, že neprijali dieťa také, aké je a so všetkým, čo k nemu patrí. Ja neviem, často je vyberanie zo zoznamov detí porovnávané s vyberaním tovaru v katalógu, ale občas mám pocit, že aj niektorí budúci náhradní rodičia vyberajú s tým, že veď však "nakúpim" a ak bude problém, budem reklamovať...

@raza tak vto duuufam najviac 🙂 pretoze mna vychovavalo vela zien a kazda znim mala svoju metodu ...takze vzor mam nulovy 🙂 ale tak viem co som cakala od zivota ako dieta a dufam ze tomu mojmu budem vzorom ....a viem ze moj priatel mi vtom pomoze pretoze to je clovek z velkym srdcom za ten cas co som snim mi dokazal nahradit rodicov surodencov kamaratov no proste dal mi toho vela do zivota aj ked si to on mozno neuvedomuje naucil ma take veci ktore ma v domove naucit nevedeli a to ako prijat a darovat lasku ....... myslim si ze keby kazde dieta z domova dostalo lasku vedelo by v buducnosti tu lasku darovat lenze bohuzial vychovavatelky ju dat nemozu pretoze je deticiek vela a aj ked sa snazia mat vsetky rovnako nejde to ako ked je to dieta doma a ma tu rodicovsku lasku ,preto aj vela krat deti z domova skoncia zle potom co odydu dievcata porodia a daju babo prec chlapci koncia v kriminale ..... nehovorim ze tak je to z kazdym dietatom ale bohuzial vacsina tak konci len koli tomu ze aj ked mali vsetko a dostali vsetko neboli milovane a nepocitovali teplo lasky... preto mam aj trochu strach byt matkou pretoze neviem co to je matka poznam len tety a ujov ale viem jedno urcite dam mu vsetku moju lasku a moj priatel mi pomoze byt dobrou MAMOU

@cairka mna tam zarazila to tajenie, zahmlievanie situacie, to nikdy nedopadne dobre

@cairka veru všetci robíme chyby, nie len noví rodičia, aj starí....koľkokrát som znechutená svojím správaním k malej 😔 😔 a koľkokrát som povedala: ty si chceš adoptovať dieťa?.... obdivujem vás, že dávate všetko, hoci veľakrát sa vám nič nevracia..... kedy človek dopredu vie, či to zvládne?? koľko vydrží?

@pemimigo v tebe je niečo silné..... veľmi ti držím palce, určite budeš dobrou mamičkou - dieťatko potrebuje lásku a maminu náruč - a to je tá najprirodzenejšia vec na svete a najkrajšia 🙂

@cairka mas uplnu pravdu a ked si vezmes teraz vacsina si vybera pekne zdrave biele deti ktore su aj rozumovo v poriadku lenze ked si tak vezmem je jedno ako to dieta vypada zalezi natom ako sa onho postaraju a co zneho vyrastie...... no casto maju predstavu ze si vezmu dokonale dieta ... ako vravis zaobchadzaju snimi ako z tovarom bereme len tu naj kvalitu z najdlhsou zarukou keby som uz tovar nejak nepotrebovali alebo by sme zistili zavadu.... ono to dieta si to pamata a aj ked vyrastie mozno nato zabudne ale v podvedomi to uz bude mat a bude voci ludom nedvovercive a mozno uplne bude ine ako by bolo keby zostalo v jednej rodine a neposuvali si ho ludia ako hracku.....mne to pride tak (prepacte za porovnanie ) ako ked si vezmete psa z utulku urcity cas ho mate radi stale sa mu venujete no pride jedna chyba z jeho strany a putuje naspet do utulku alebo skonci vyhodene niekde z auta aby nenasiel cestu naspet a zo stastneho psa ktory mal domov sa zrazu stal tulavy pes bez lasky majitela a nakoniec aj tak skonci tam kde aj bol v utulku......

@tortelinka , áno, to bolo dosť zlé, lenže ono to práve malo (podľa mňa) súvis s tým, že nebolo to dieťa prijaté. Lebo ked raz prijmem Aničku Jankovú, tak viem, že má 5 súrodencov, u ktorých sa môže očakávať kontakt, že raz bude hľadať bio mamu a bude hľadať všetky informácie o nich...

Mimo tému, moje dieťa sa ma dnes pýtalo, či sa narodila tete I. z pipinky 😅 (akože či bol prirodzený pôrod, alebo cisár 😝 ) a dosť dobre si neviem predstaviť, čo by som jej povedala, keby nevedela, že nie je moja bio a spýtala sa, či sa mne narodila tak abo hentak... A to má 5 rokov a v podstate by ma donútila svojou otázkou jej klamať . a klamať už pri každej podobnej situácii... Len preto, že by som nebola schopná prijať, že sa mi nenarodila z bruška, ale "len" zo srdiečka.

@suezana clovek nikdy nevie pokial dokaze zvladat dane veci ..... a myslim si ze kazdy vo vychove spravi chtiac ci nechtiac chybu ved nikto neni dokonali ale myslim si ze z dietatom z domova by sa nemalo zaobchadzat ako zo hrackami alebo ako zo zvieratkami v utulku a vonkoncom by sa nemalo zaobchadzat tak zo setkymi detmi ......ako ok sem tam rodicom prasknu nervy a to dieta dostane vyprask lenze si myslim ze aj ked si to vycitame to dieta vie ze ho rodicia lubia a chcu len dobre...a aj ked to nepovedia vedia ze to je tak a nakoniec ked vyrastu a budu mat uz svoje rodiny budu vam rodicom vdacne za vsetko aj za tie vyprasky po zadku 🙂 a aj pubertaci ziju svoj zivot dokonalosti zabavi atd. atd. a odpapuluju volakedy skaredo ale ked vyrastu sami uznaju ze ste sa onich skvelo starali a vratia vam to .......