Adopcia - aká bola vaša cesta k dieťatku?

@luppita ja si myslim, ze nemusite byt manzelia. Ved o adopciu si mozu poziadat aj clovek, ktory nema partnera. Dolezite je rodinne spoluzitie, ktore z uradu posudzuju a tiez vysledok vasej pripravy na urade alebo v centre (usmev, navrat). co sa tyka platu, posudzuje sa len to, ci dokazete dietatku zabezpecit bezny standard, ktory potrebuje a bytove podmienky vo vseobecnosti - nemusi mat dietatko vlastnu izbu, len vlastny kutik alebo izbu s vasim druhym dietatkom. ved keby boli take prisne podmienky, tak by ich vacsina ziadatelov nesplnila 😉 myslim, ze pri posudzovani ziadosti sa dost pocita aj s tym, ze ti rodicia si to sami uz racionalne posudili a nesli by do toho, keby dietatku nevedeli zabezpecit, co potrebuje...myslim, ze minimum so ziadatelov su manazeri s megaplatmi 😉 skor normalni ludkovia, ktori su odhodlani sa aj uskromnit, ked bude treba....tolko moj nazor.

@luppita
ahoj!
jej na obzore je dalsie dietatko, ktore neostane v DD ale bude mat domov u mamky a ocka ;) !
pri ziadosti nemusite byt manzelia, da sa to potom riesit napr. tak, ze o pestu bude ziadat jeden z manzelov, a ten druhy podpise "suhlas manzela\manzelky ziadatela" 😀 alebo tak nejako, ktory je sucastou dotaznika.. Takto: najskor by ste sa mali informovat na miestnom UPSVARe, tam vam povedia ake dokumenty a potvrdenia doniest a daju dotaznik na vyplnenie. Bytove podmienky sa zohladnuju asi tak, ze by ste mali mat vlastnu izbu ako manzelia 😉 nam v pohode v case podavania ziadosti stacilo byvanie u rodicov 😉 takze sa to posudzuje tak normalne. Rovnako ako platy 😉 drzim palce! a napis ako pokracujte

@kanhwa @lenkove dakujem kocky a vsetkym gratulujem k detickam. 🙂 U nas je to zatial len vo faze myslienky a vzajomnej dohode kedy 🙂

ahojte.... dlho som sa neozvala, prepacteeee 🙂 Takze boli sme v Nitre, vsetko bolo v poriadku, boli sme nadseny z maleho, potom sme si dohodli stretnutie...ked sme ho vydeli sme mali dost zmiesane pocity, aj ked neviem preco....ale maleho sme odmietli, urcite ma nepochopite, aj ja som si vzdy hovorila, ze to je jedno ake bude to dietatko..ze si bars akeho zoberieme, ale ked sme ho uvydeli ...vobec sme s manzelom nemali ten pocit aky sme cakali, ze budeme mat a pri tom bol velmi zlaty....neviem Vam to vysvetlit....je to zvlastne. Nemyslela som si to , ze toto bude.Momentalne som s toho este stale mimo ...

@edit.ka jááj, tak toto sa stalo aj nám...Hlavne ja som človek, ktorý veľmi dá na prvý dojem. Kukli sme na malého a nič...žiadne fanfáry, žiadny hrejivý pocit a búchanie srdiečka...proste ticho u nás a krik u malého. Mal 6 mesiacov a celú návštevu preplakal. Možno to znie hlúpo, ale dlho sme sa o tom rozprávali a rozhodli sme sa, že si ho napriek tomu necháme. Veď keby sa narodil nám, tiež by som nepovedala pôrodníkovi "tak tento sa mi nepáči, vymeňte mi ho za iného"... 20.9.bude u nás už 4 mesiace a sme veľkí parťáci. Je úžasný a každý deň nás presviedča o tom, že je naozaj náš a vybrali sme si dobre. Ale prvé 2-3 mesiace boli plné omylov, zvykania si.
Držím palce, aby ste našli to svoje pravé dieťatko.

tiež si myslím, že netreba vopred očakávať nejaké extra iskrenie, cvendžanie alebo priamo zjavenie-"tak toto je on!!!"...
pretože to sa vyskytne len zriedka...
podobne ako po pôrode biodetí...tiež sa na dieťatko 9 mesiacov chystám, teším, plánujem, rozprávam sa s ním a keď sa narodí... 😕 bum!..je toto vôbec moje dieťatko?!...musím si naňho zvyknúť...a z tej pôrodnice si ho vziať 😅 😉 😵 ...
a príde domov a tam sa stretnú ďalší dvaja neznámi Marťania, ktorí si budú musieť na seba zvykať-tato a syn/dcéra... 😉

ak sa to povestné iskrenie objaví je to skôr len bonus-čerešnička na torte, ale nie samotné torta 😉
býva škodou neochutnať krásnu tortu len kvôli tomu, že na nej chýba čerešňa navrchu... 😉

je mi jasné, že každý to vníma inak... a ak ste sa vy rozhodli tak, ako ste sa rozhodli, tak to tak skrátka asi malo (pre vás i pre toho malého) byť 😔...
len som chcela povedať, aby ste sa v budúcnosti skôr vystríhali očakávať tie "iskry, hviezdy a fanfáry"...
lebo dieťatko môže byť úžasné aj bez čerešničky 😉

@edit.ka , podľa mňa je správne, že ste dali na svoj pocit 😉 neboj, to vaše dieťatko na vás čaká 😉

My sme to mali pri našom malom tiež také všelijaké.. mne sa veľmi páčil na spise, ale na prvom stretnutí som tiež bola trochu sklamaná, že kde je ten pocit, kde je to iskrenie... váááhala som a mala som pochybnosti, ale keď sa nás psycha spýtala, či chceme čas na rozmyslenie, tak môj muž povedal, že nie, že chceme ho vidieť znova... ja som mu cestou domov hovorila o svojich pochybnostiach a on mi na to povedal "na lepšieho už nenatrafíme, on je šikovný, z toho niečo bude" ... Ešteže ho mám, inak by sme malého nemali asi... a to by bola večná škoda, lebo on je nááááš!! Prvý mesiac to bolo také divné všelijaké, kým sme si na seba zvykli, teraz sa máme oveľa radšej a náš vzťah sa stále prehlbuje...summa summárum, keby som dala na svoj prvý dojem, tak som v prdeli...

edit.ka
ja som tiež nemala žiadne iskrenie pri pohľade na malú... žiadne fanfáry, ani nič.. ale čo bolo, bol silný pocit, že toto je moje dieťa. Ododnes naveky. Cítila som sa ako na prvom rande 😉 Zmes strachu,obáv, očakávania a začínajúceho zaľúbenia. Ale hlavný je váš pocit, ak nebol taký, že "toto je moje dieťa, napriek všetkému" tak ste urobili dobre, že ste sa rozhodli ako ste sa rozhodli.. Držím palčeky, veď vaše dieťatko vás eštelen čaká 😉 , presne ako Cairka píše 🙂

@edit.ka ...ahoj...
určite sa nesužuj, tak ako si sa rozhodla, rozhodla si sa správne, určite príde babo, ktoré bude len to vaše...a ak aj pri ňom nezažiješ to povestné iskrenie a bum a veľký tresk, tak určite zažiješ niečo, čo Ťa hneď presvedčí, že je to to pravé a Tvoje dieťa

...ak mám napísať za seba, nepocítila som apsolútne nič pri pohľade na 2-týždňového chlapčeka, ktorého nám ukázali...vôbec nič, prázdno....bol taký červený a pokrčený a šúpal sa....tak som len hľadela, všetci nás (mm a mňa ) pozorovali, že ako zareagujeme a my sme stáli ako ťulpasi...... nás ale nenapadlo odmietnúť malého ( vôbec neviem prečo ?! ), ale presne toto - že nás to jednoducho nenapadlo, bolo presno TO, že sme vedeli, že je náš, aj keď sme nemali bušenie srdca ......a keby si nás videla teraz..... 🙂

No áno, áno, presne o tom hovorím, že nemusí tam byť tá iskra a neviemčo, ale niečo, čo ťa presvedčí, tak musí byť prítomné... asi nepoznám nikoho, kto ľutuje, že sa rozhodol si to dieťatko zobrať...

A ty to už tiež nerieš, malý pôjde isto k niekomu inému a na vás čaká iné dieťa (ak ste to ovšem touto skúsenosťou neuzavreli úplne)...

my sme pri Filipkovi mali silny pocit, ze je to on. mne sa uz podla fotky a videa strasne pacil a pri stretnuti si nas v sekunde ziskal tym ako s nami hned komunikoval. pri andrejkovi ani neviem, proste to bolo male ani nie mesacne mimino, pekny bol, ale len spal ked sme tam boli a ked som si premietla co vsetko mala jeho matka v spise tak som zvazovala ci ano alebo nie. tam som skor racionalnejsie uvazovala pre a proti nez pri Filipovi, tam to bolo hlavne o srdci a pocitoch.

@edit.ka
ja som rada, že si to napísala a môžem o tom rozmýšľať - čo ma čaká...držím palce nech nájdete to vaše dieťatko a prosím ťa koľko ste čakali do toho okamihu? lebo aj my sme NR...

@edit.ka hm....u nas to bolo take zvlastne...pri prvom dietati som ani neuvazovala o tom ze ja mozem mat nejake pocity ked ho zbadam....bolo to dieta z rodiny a bolo to nieco uplne ine......chceli sme ho dostat co najskor z dd
pri spoznani druheho dietata-dievcatka som zacitila ze to je ono hned pri prvom zhliadnuti(chvenie radost - ta ceresnicka ako vysita)......lenze nase rocne usilie a boj boli zbytocne.....lebo napriek tomu ze sme si mysleli ze je to to nase dieta nase teraz nie je....
ked sme sa spamatali tak sme zacali s hladanim dalej......boli to dvojicky chlapci....pri prvej IA nic zvlastne......boli to deti z dd a potrebovali niekoho...a ja som vedela ze nas 🙂
a este sa vratim ze ked nam o nich pani v Navrate povedala ze ma tam novy spis dvojiciek.....tak ja som bola v tom momente rozhoduta 🙂 .....proste mi nezalezalo kym spusti na pc dvd
a teraz po vyse mesiaci u nas viem ze sa narodili pre nas.....a my sme tu pre nich......lebo to tak Niekto krasne zariadil.....VDAKA 🙂

@edit.ka no to je fakt tazke, ale tiez suhlasim s tym, ako vacsina bab pise...ked sa to iskrenie ihned nedostavi, tak to vobec neznamena, ze to nie je to prave dietatko. Ale ked vam zaroven srdiecko navrava, ze nie je, tak treba posluchnut svoju intuiciu. Ono je to naozaj tak, ze aj na biodietatko si musis urcity cas zvykat a to mas k dobru este tych 9 mesiacov, co ho nosis. Preto si aj mnohe rodicky vycitaju, ze nie su dobre maminy, ze svoje dietatko asi dostatocne nemiluju, proste dostavi sa depka...ale to casom odoznie, niekedy rychlo, niekedy to trva dlhsie. Takze je to tak, ze to okamzite iskrenie naozaj neocakavaj - moze to byt a to je obrovsky bonus, ale myslim si, ze vo vacsine pripadov to pride az neskor. Predsa len, aj ked po dietatku tuzite, je to v prvom momene cudzie dieta a tu cestu k sebe si zacnete hladat az spolu. A potom pride to vzajomne iskrenie a obohacovanie. Je to uplne normalne, ze je to tak. Ale su ine signaly, ktore ti navravaju, ci ano alebo nie (ja zatial este neviem ake, ale spolieham sa na ne 🙂. Myslim si, ze ste dobre urobili, ked vam vnutorny hlas navraval ze nie...aspon ste o skusenost bohatsi a to VASE dietatko k vam urcite zavita coskoro 🙂

@edit.ka , moze sa stat, ze sa clovek zlakne, ze sa mu zmeni zivot, problemov... Nevie si predstavit, ake to bude s dietatkom... Ja som tiez pri nasom prvom dietatku vahala... Chceli sme male babo, blede, zdrave a myslela som si, ze urcite v poziadavkach nepolavim a pockam si nan... Nakoniec sme isli na IA 3- rocneho tmaveho chlapceka 🙂 . Keby nebolo manzela, tak myslim, ze by som povedala nie... Jemu prvemu sa syncek zapacil a isli sme ho navstivit este 2x a az potom sme sa rozhodli, ze si ho berieme... Tam ulohu zohraval skor jeho zdravotny stav.Zistovala som informacie o jeho diagnoze. Ale viem, ze keby sme sa rozhodli, ze si ho neberieme, uz by som nemala pokoja a stale by som nad nim rozmyslala... Nezabudnem na prvu noc, ked spal uz u nas... 😵 Kazdu chvilku som chodila k jeho postielke a nemohla som uverit, ze je tu a bude nas... 😵 . Som velmi rada, ze ho mame, spolocne sa lubime aj jedujeme... 😉 Bola som prekvapena, ze taky sikovny a pekny chlapec bol este v DD, ale urcite cakal na nas 🙂 .Tiez si myslim, ze je to zariadene tak, ze to vase dietatko niekde na vas caka a vy si ho najdete. A mozno, ked si vsetko premyslis, ujasnis, sa vratis este raz k tom istemu chlapcekovi...

@akim presne, ako vravíš...

a k tým trom bodkám na konci by som povedala, že tak ako @lenkove ... 😉

Ani si neviete predstavit ako mi to pomohlo, co ste mi pisali...citila som sa dost previnilo, ze som odmietla to dietatko. Velke Dakujem...ste super... To stretnutie bolo hrozne, ked sme tam boli...urcite cakali, ze si ho vezmem na ruky, prihovorim sa k nemu, ale mi sme len tam stali a nevedeli sme co mame robit...tak takuto situaciu uz urcite nechcem zazit....mimochodom cakali sme rok kym sa nam ozvali. Nemozem povedat, ze by som lutovala nase rozhodnutie i ked musim priznat, ze na drobca, casto myslim, ale teraz uz len dufam, ze sa dostane do super rodiny. je tomu asi mesiac. Momentalne riesime dietatko, ktore je v rodine, este sa ho neda adoptovat, pozname ho uz davnejsie, tak od 3mes. momentalne ma 9mes, je to romsky chlapcek, ale strasne by sme ho chceli, tam asi ta iskra bola aj u mna aj u manzela, predtym sme si nerobili nadeje, pretoze sa ho matka nechcela zrieknut, ale teraz piatok uplinie pol roka, ked ho do piatku matka nenavstivy, a ak dobre viem ,dietatko by malo ist na adopciu...takze velmi dufame....strasne by sme ho chceli...Urcite on je ten pravy...takze sa nam to musi podarit..modlime sa 🙂

@edit.ka nechcem ta plasit ale s chlapcekom ktoreho poznate to bude na tenkom lade....zo strany uradov....prip dd 😝 .....no i nemusi...zalezi od okolnosti....od ludi.....kazdopadne drzim palce 🙂

@edit.ka moc drzim palce, nech sa to podari.

@smejka mas pravdu...dneska sme boli na uradoch..ale vobec to nevyzera ruzovo 😢 ved uvydime 🙂

@edit.ka prečo to nevyzerá ružovo? čo sa stalo?

@natia no, natia, ja predpokladám, že akonáhle úradníčkam predostreli záujem o konkrétne dieťatko, tak úradníčky povedali jedno veľké "AAAle to nepôjde! na to máme poradovníky..." 😖 😝 🙄
a bolo po radosti...
čo nevieš, ako to chodí? 🙄

@magimary šak mi to docvaklo, lenže ja som si až potom prečítala, že o čo vlastne ide 😎 potom mi to už celé bolo jasné... naviazať sa na konkrétne dieťa je veľmi zlá voľba... vieme viaceré...

@edit.ka je to smutne....ale uradnicke nepisane pravidlo znie.....nemozes sa zamilovat skor do dietata ako ti oni nejake neponuknu☹
vela sil.....bojujte 😔

@magimary tak to je smutne, ak je to takto..... 😒
@luppita ja tiez tisko citam tuto temu a uvidime.... nejako uz dost rokov si vravim, ze aspon jednemu dietatku spravime domov, tak uvidime ako to cele dopadne..... ale to az potom co sa krpcek druhy narodi a trosku vyrastie, ze ano 😀 a aj krpcek prvy, je este krpatucky 😝
a ono s tymi detmi a okamzitou laskou mate pravdu - tiez som si pripadala ako krkavcia matka, ked som mala malickeho na rukach.... ta laska musi proste prist, a ona pride, len casom..... svojho manzela ste tiez nemilovali z celeho srdca okamzite 😉 ale ano, sympatie tam byt musia.... no pri malom, uplakanom uzlicku si nenavyberate, proste je vase a z porodnice vam ho zabalia domov 😉 😀

Ahojte, velmi vas prosim o pomoc pri pisani mojej diplomovky. Mojou temou je prave osvojenie a chcela by som tam pridat aj nejake konkretne nazory rodicov, ktori s tym maju skusenosti. Ake boli vase pocity z toho procesu, ci sa vam na tom zdalo nieco neprakticke, co by ste mozno zmenili, co sa vam pacilo a nepacilo... V tej praci by to samozrejme bolo anonymne. Velmi, velmi by ste mi pomohli. Dakujem 🙂

@annie911 píšem ti IP

ahojte, poradite mi??rozhodli sme sa pre adopciu, aky je vlastne postup, co treba popisat v ziadosti,ako prebieha ta 26 hodinova priprava?ako dlho sa caka. velmi pekne dakujem kocky