Adopcia - aká bola vaša cesta k dieťatku?

cigaretka5
29. dec 2008

dievcata viem ze je tu k tejto teme co to popisane len ked listujem diskusiamu sklzne to do inych foriem starania sa o deti. Velmi zvazujeme s manzelikom adopcoiu. Rada by som adopciu co najmesieho babatke. Chcela by som od vas ziskat info ako to bezi realne, viem o fomralnom postupe z webu ale o pocitoch tetach a ujoch zo socialky a o tom ako to vlastne skutocne vyzera ked si ide po babo neviem nic. Podeli sa niektora z vas so svojim pribehom.
Vopred dakujem adminovi ze tuto temu nezamkne

akim
29. nov 2010

@smejka 😉

vivien2505
Autor odpoveď zmazal
Zobraz
vivien2505
Autor odpoveď zmazal
Zobraz
ofinka
29. nov 2010

ahoj babule, fakt zaujimava debata. ja mozno nicim vyznamnym neprispejem, len ze som 6 rokov mala kolegov 4 romov, jeden z nich ani ucnovku neskoncil a bolo to pre mna najzaujimavejsie obdobie. tolko som sa od nich naucila, ani to neviem pomenovat, ale z takeho akoby pozitivneho vnimania toho pekneho, co je na svete. proste neviem to naozaj opisat asi az tak dobre. ale hoci ma romovia aj okradli, tak nejako nemozem povedat, ze by som ich pre to odsudzovala. mna skor vo vseobecnosti fascinuju ako etmikum tym, ako ziju tak nejako zivelnejsie a viac naozaj ako my bieli. a poznam aj pani, ktora vyrastala v osade a nakoniec skoncila vysoku skolu a ani si ju nikto nemusel adoptovat. ale napriek tomu vsetkemu som tiez vo faze, ze by sme si chceli osvojit mozno biele dieta. len ja teda neviem, mozno neviem, do coho idem, ale ja si na rozdiel od mnohych netrufam na novorodenca. celkom by ma zaujimal nazor prifo mamin, ci mam sancu zvladnut to s dietatom od 3 do 5 rokov. ja neviem, ci je to tym, ze nemam vlastne deti, tak sa bojim, ako by som zvladla novorodenca, alebo ci je to preto, ze som ucitelka MS a nejako k tomu predskolskemu veku inklinujem? profi maminy, bude to s tou deprivaciou u predskolaka vazne, alebo je to idividualne. lebo vsak dieta, ktore ma 5 rokov, nemuselo byt nutne v domove od narodenia, tie osudy su rozne.

kanhwa
30. nov 2010

@cairka ved ja ani netvrdim, ze romske deti idu len do profesionalnej starostlivosti. samozrejme, ze idu aj do osvojenia - ved to je prave to, co som chcela povedat. ked sa niekto citi na to osvojit si romske dietatko, tak len do toho - a je to jeho vlastne dietatko a prenho urcite to najuzasnejsie na svete. to vobec nikomu neberiem. tak som to myslela, ze clovek by si mal zvazit svoje vlastne shopnosti, moznosti, danosti, tuzby, postoje - a bla, bla, bla - to vsetko. a cim lepsie to zvazi, tak tym zodpovednejsie sa zachova voci sebe aj dietatku.

kanhwa
30. nov 2010

@akim samozrejme, ze tie povodne predstavy sa mozu zmenit a vsetko dopadne nakoniec inak a vsetci su stastni 🙂 ved aj ja pripustam, ze u nas sa to zmeni, to nikto dnes nevie...ja len verim tomu, ze vsetko dopadne tak ako ma byt a ako je najlepsie 🙂

cairka
30. nov 2010

@kanhwa , aha, taksom to potom zle pochopila. prepáč. Ja som mala pocit, že je ten príspevok postavený na tom, že MY osvojitelia bielych detí a VY profirodičia rómskych .

@ofinka , to je ťažko, môže byť dieťatko už tak deprimované, že už mu nepomôže nič a môže byť relatívne v pohode. Všeobecne profesor Matejček razil teóriu, že dieťa potrebuje 2x taký čas v rodine, koľko bol mimo rodiny, aby bolo plne pripútané. To znamená, že ked si vezmeš ročné dieťa, tak potrebuje cca 2r. , teda do jeho 3 rokov, u 3r dieťaťa to je do 9r u 5 ročného do 15... Ono samozrejme to dieťa sa (väčšinou, pokiaľ už netrpí poruchou pripútania) pripúta skoro, ale aj to pripútanie má viac stupňov. Ja môžem povedať len z vlastnej skúsenosti, staršia mala 8m prilepila sa na pohľad okamžite v deň príchodu domov, ale naozaj zhruba do tých 3rokov sa to stupňovalo, neviem to opísať, ale cítiš to. Menšiu som brala ako 10m, tiež sa na pohľad pripútala behom pár dní, ale teraz akurát (má 13m) vidno rozdiel, že ideme o level vyššie. že to dieťa získava v teba ako mamu väčšiu dôveru... za seba obdivujem každého, kto si trúfne na dieťa staršie ako 2-3 roky, lebo tam už je to naozaj beh na dlhú trať 😉

dioliana1
30. nov 2010

@ofinka ako profi večne predškolákov možem povedať je to upne individualne, prvý párik som mala deti vyslovene plné emécií a citov ktoré vedeli prijímať aj dávať i ked rozumovo tak rýchlo nenapredovali a ten druhý párik je úplne iný skôr socialne a emocionálne zaostávajú viac ako rozumovo...prvý párik v novej rodine začal velmi rýchlo rozumovo rásť som velmi prekvapená to, že máš skúsenosti s predškolákmi je tvojim kapitálom, ktorý je veľmi dobrý pri výchove predškolákov....my profimamy učíme hlavne deti ľúbiť a až potom je to ostatné.... 😉 🙂

marketka1
30. nov 2010

Ahojte 🙂 @ofinka , cairka napísala o pripútaní
ja Ti môžem povedať za seba čím sme prešli my. Čím väčšie dieťa tak tým viac starostí a síl Ti treba. Tiež sme nemáme vlastné detičky. Martin k nám prišiel ako 2,5 roč. nevedel chodiť po inom teréne ako koberec a nepoznal inú obuv ako papučky, vonkajšie topánky a prechádzky sme absolvovali s hysterickým krikom slintaním prevracaním očí hádzaním sa o zem prípadne ste za ruku mali dieťa ktoré v momente záchvatu neovládalo kosti a bolo ako z handry takže sme chodili vonku na mikro prechádzky a postupne sme čas naťahovali. Nosil plienky nepoznal tuhú stravu len mixovanú, dali ste mu rohlík alebo piškótu tak to hodil o zem pretože to nepoznal, nevedel sa hrať s jednoduchými hračkami bál sa vody ako čert sv.kríža bál sa neznámych dotykov(masáže potrebovali sme ich). Samoobslužné činnosti ani náznak a rozprávať vedel haloo a papať a nepoznal vôbec nič (tu myslím že ako náhle máš doma malé dieťa tak sa od malička prirodzene učí z toho ako s dieťaťom rozprávaš slovná zásoba domácnosti) . Ale za to ovládal klipkať očami a ťahať na seba pozornosť akonáhle zbadal objekt vyšší ako on t.j chlap žena hodil sa im rukami okolo nôh a držal sa ako suchý zips.
Jakuba mám doma od 3 mes. a je to úplne normálne dieťa ako z bežnej rodiny
Tu chcem povedať že Martinovi strašne pomohlo že k nám prišiel Jakub taký maličký pretože čím prechádzal Jakub tak tým istým aj Maťo hrali sa pod hrazdičkou alebo s hrkálkami doniesli sme kočiar vozili sme aj Maťa jednoducho sme mali doma 2 malé deti. Ale výsledok sa mi páči mám doma dvoch úžasných bratov 😉

magimary
30. nov 2010

@ofinka nič nie je nezvládnuteľné a každé dieťatko je iné...
to sú asi dve základne vety, ktoré síce znejú ako klišé, ale hodia sa mi ako odpoveď na Tvoje neistoty a váhanie 😉 ,
určite platí všetko čo sem babulky o probléme už napísali-že čím staršie dieťatko, tým viac je "nánosov" v jeho batôžteku srdca..., ALE... ak niekto toto akceptuje, vie a i tak do toho -po dôkladnej príprave- ide, nevidím dôvod na neúspech, ktorý by mal určite prísť, len preto, že sa automaticky očakáva...
každopádne veľmi oceňujem všetkých, ktorí si berú dieťatko v predškolskom, či školskom veku! KLOBÚK DOLU!

a ako ilustráciu sem vložím príbeh, ktorý raz dala @cairka do inej diskusie, ten link nemám, ale mám skopírovaný (a preložený) celý článok, tak si dovolím-prilepiť ho sem, lebo súvisí s Tvojou otázkou 🙂 :
---

Náš príbeh o pestúnskej starostlivosti: Denník
Zrazu bolo všetko inak. Akoby sa s príchodom Anetky v našom rodinnom mikrosvete začal písať nový letopočet.

Ako by sme vstúpili na nový kontinent, o ktorom sme síce niečo čítali a niečo počuli, ale nemali sme potuchy, čo nás tam čaká.
To zvláštne ťaživé ticho, ktoré sa nám doma predtým chcelo zabývať si rýchlo zbalilo kufrík a s poznámkou: "Však ja sa raz vrátim...," sa odplazilo niekam k susedom.
Cítila som sa v novej roli dosť dobre. Zase som bola potrebná a dôležitá a s elánom som sa pustila do objavovania toho nového kontinentu. "Bielych miest" tu bolo naozaj veľa.
Anetka bola nepopísaný list. Skutočný Maugli, ktorého sme práve našli v džungli, a ktorý nášmu svetu rozumie pramálo.
A aby som na tom novom kontinentu neblúdila sama, začala som hľadať špecialistov, ktorí by nám tu neznámou krajinu pomohli preskúmať.
Jeden z prvých odborníkov, ktorého sme s Anetkou navštívili, bola psychologička - špecialistka pre deti v náhradní rodinné starostlivosti.
Jediné, čo som chcela vedieť bolo, či Anetkine oneskorenie je spôsobené zanedbávaním a depriváciou, alebo či nejde skôr o mentálne postihnutie. Odpoveď sme nedostali. Záver v písomnej správe psychologičky znel: Určitá prognóza vývojových predpokladov je možná až po dlhodobejšom pozorovaní.
Odporučenie: Začať viesť denník, záznamy z pozorovania, zapisovať zvláštnosti, pokroky, pretrvávajúce problémy atď.
Písať pokroky mi prišlo ako dobrý nápad. Keď to človek uvidí čierne na bielom, môže mať dobrý pocit. Hlavne aby sa pokroky dostavili.
Na druhý deň som kúpila zošit a na jeho obal napísala: ANETKA - 3 roky a 11 mes. Na prvej strane som začala s opisom stavu, v ktorom sme si Anetku prebrali z DD:
1. Nosí plienky i cez deň
Vie, načo slúži nočník, ale my ešte nepoznáme, ktorým zo zvukov nám oznamuje, že potrebuje cikať.
2. Slovná zásoba
7 zmysluplných slov: teta, toto, ano, nechcem, papa, totojé? (čo to je?), hajee (univerzálne slovo používané všade tam, kde sa nehodí predchádzajúcich šesť. Okrem toho používa Anetka celou škálu zvukov, a to jen s minimálnymi prestávkami. Bez ohľadu na to, kde je, či je sama alebo s niekým. Má to jednu výhodu. Keď sa mi Anetka stratí z dohľadu, viem celkom presne, v ktorej časti domu alebo záhrady sa práve nachádza.
Ako prijímač je Anetka o niečo zdatnejšia. Rozumie jednoduchým povelom. Poď sem. Sadni si. Oblečieme sa. Poď si umyť ručičky...
Horšie je, keď sa jej na niečo spýtame. Aj keď je to celkom jednoduchá otázka, na ktorú stačí odpovedať buď "Áno" alebo "Nechcem", Anetka je z toho úplne bezradná. Rozumie, že od nej niečo chceme, ale vôbec nevie čo.
3. Jednotvárne, stereotypné pohyby
S jazykom vystrčeným z úst by vydržala do nekonečna búchať chrbtom o gauč, alebo sa v ľahu prevaľovať z boka na bok.
4. Chôdza na širokej báze
Tento výraz som čítala v Anetkiných "papieroch" ešte skôr, ako sme ju prvý raz videli. A pravdupovediac, nevedela som, čo si mám pod tým predstaviť.
Zistili sme to, až keď sme zobrali Anetku prvýkrát na prechádzku. Predstavte si dieťa 1,5 roka staré, ktoré sa práva naučilo chodiť. Rúčky roztiahnuté od tela udržiavajúce rovnováhu, každý krôčik inak dlhý...
Dôjsť do obchodu, ktorý máme od domu takmer na dohľad (keď som pridala do kroku, zvládla som to sama za tri minúty), to bola pre Anetku úloha na ? hodín.
Tri krôčky, zakopnutie a pád. Ďalšie tri kroky, zohne sa pre kamienok. Tri krôčky, ďalší kamienok. Krôčik, hodí kamienky do kanála. Desať krokov...bác. Ďalších desať. Bohužiaľ na opačnú stranu...
Na dlhšie trasy sme si museli zabezpečiť kočiar.
5. Nepociťuje bolesť
Nikdy neplakala, keď si ublížila. A tých pádov teda bolo naozaj veľa... Neplakala ani keď spadla z druhého schodu rovno na hlavu. Ani keď si nasypala guličky do topánky (pričom sme o tom nevedeli) a potom v tých topánkach išla na prechádzku.
Ona skrátka nevnímala bolesť. Že sa asi NIEČO deje zistila, až keď uvidela môj prekvapený výraz.
Preochotne sa nechávala vyšetriť od všetkých lekárov, ktorých sme navštívili, a bola celá prešťastná, že práve teraz je stredobodom záujmu. Pokojne by sa nechala vyšetriť i od doktora Frankensteina.
6. Odišla by s kýmkoľvek (i sama)
Spontánne sa chytí za ruku kohokoľvek, koho vonku stretneme. Sladko sa na dotyčného usmieva a s výrazom: "Som len tvoja," je pripravená odísť s ním až na kraj sveta...alebo aspoň tam, kde by stretli niekoho ďalšieho...
7. Veľa je a stravu nehryzie
Anetka zje neuveriteľné množstvo jedla. Zatiaľ čo našim chlapcom (10 a 12 rokov) stačia na raňajky každému jeden rožok, Anetka zje dva na prvé raňajky, okolo pol šiestej (je to ranní vtáča a budí sa so slovami: Papa, papa). Druhých raňajok sa dožaduje, keď vidí, že raňajkujú chlapci, a keď oni odídu do školy a ja konečne zasadnem k stolu, aby som sa tiež naraňajkovala, stojí Anetka pri stole vedľa mňa, zúfalým pohľadom pozoruje každé sústo, ktoré mizne v mojich ústach a neverí, že toto jedlo už naozaj nie je pre ňu.
Radšej sa otočím a pozerám sa na druhú stranu. Tam na mňa pre zmenu pozerá druhý pár prosebných očí. Tento raz psích. (Skutočne "pohodové" raňajky.)
Po riadnej porcii obeda Anetka vždy musí skontrolovať obsah hrncov, či v nich niečo zostalo i na potom. Pre prípad, že by sa predsa len niečo zvrtlo, necháva si poslední sústo v ústach. Je to jej istota, ktorá jej zostává až do ďalšieho jedla.
Zaujímavé je, že vôbec jedlo nepohryzie. Čokoľvek sa ocitne v pusinke, putuje veľkou rýchlosťou priamo do žalúdka. Mám podozrenie, že vôbec hrýzť nevie.
8. Bojí sa nášho auta
Od toho času, čo sme mali Anetku „požičanú“ na víkend a potom sme ju museli odviezť späť do DD, má Anetka panickú hrôzu z nášho auta. Obchádza ho oblúkom. Pokiaľ sú dvere auta otvorené, uteká a nedaj Bože, aby sme museli niekam ísť. To naše, inak stále pozitivne naladené dieťa, prepadá záchvatu zúfalstva a v tej chvíli by bolo určite jednoduchšie nasúkať chobotnicu do tašky, ako Anetku do auta.
Tak už budú končiť. Ale do budúcna si dáme dve domáce úlohy:
1. naučiť sa hrýzť jedlo
2. naučiť sa fúkať nos

dadenka1
30. nov 2010

@kanhwa
@akim
@smejka
@maznacik007 Úplne s vami súhlasím, skvelé, podľa mňa zrelé a múdre pohľady...

kanhwa
30. nov 2010

@cairka to urcite nie, ze MY a VY, tak to teda nie 😉
prave naopak, sama poznam (teda aspon virtualne) a komunikujem s kockami, ktore maju osvojene romske deticky a su to tie najstastnejsie maminy na svete 🙂 🙂 🙂

dadenka1
30. nov 2010

@ofinka Tiež učím v MŠ a práve preto viem, že tí predškoláci sú, pokiaľ majú normálny zdravý dostatočne stimulovaný vývin, v podstate už hotové bytosti a mnohé veci sa naozaj nedajú napraviť... Tiež nemám deti a práve preto chcem čo najmenšie, aby som mu dala to, čo mu patrí... A možno neskôr si dáme žiadossť na druhé staršie... Ale práve výchova starších detí, tak ako píšu dievčatá so skúsenosťami, sa mi zdá omnoho náročnejšia...

yukki
30. nov 2010

@ofinka ja som si brala obe deti 20 mesačné, a ďalší ich postup je tak odlišný ako len odlišný môže byť. Je to individuálne, dieťa od dieťaťa.....jednému pomohlo, to že bolo nejaký čas v biorodine, druhému....druhému to poškodilo. Tým, že si ochotná prijať aj staršie dieťatko, môžeš už na ňom veľa vecí vidieť, čiastočne aj vplyv deprivácie......veľa vyčítaš aj z jeho "papierov".....držím palce.

ofinka
30. nov 2010

cairka, dioliana1, marketka1, magimary, yukki, velmi pekne dakujem za vase nazory, prispevky a skusenosti. este budem uvazovat a zvazovat, co a ako rozhodnut. nechcem sa precenit a hrat na majstra sveta. sme este len na zaciatku, pred pripravou, ja to vnimam stale ako proces zvazovania a prehodnocovania. tak uvidime. este raz dakujem, ste velmi zlate. 😉

ofinka
30. nov 2010

dadenka1, aj tebe dakujem za nazor, zabudla som ta menovacke. 🙂

lenkove
30. nov 2010

ahojte
no tu sa strhla debata 😅 odhliadnuc od vsetkeho, vratane mojej vlastnej motivacie pri adopcii... chcem len povedat, romske dieta nie je strasiak, romske dieta nie je za trest, romske dieta je dieta, clovek, ludska bytost.. Mozno sa nam zda, ze zivsie, nepokojnejsie, nerozumnejsie, zivocisnejsie.... Mozno sa aj my jemu zdame chladni, nepristupni, agresivni... Kazde dietatko potrebuje lasku, vela lasky a svojho cloveka, aby z neho mohol vyrast plnohodnotny dospelak... Uctu si zasluzi kazdy, kto to da opustenemu dietatu... V mojich (MOJICH) ociach stupaju ti, ktori miluju a akceptuju svoje deti napriek tomu, ze su tmavuchovia, neprospievaju, maju zdravotne problemy, ci si vzali starsie deticky.. Ktori si svoje deticky napriek tomu akceptovali... Lebo podla mna si clovek nevybera dieta, to dieta si akosi vyberie jeho... Ti o ktorych pisem maju v mojich ociach velku odvahu a velmi im zelam, aby som im v case ked to ich dieta bude dopelak mohla povedat : "no vidis? Odvaznemu stastie praje!" Drzte sa vsetky mamulky a vsetci ockovia...

@zuzu205
poviem ti pravdu, ak moja Skorica nebude chciet poznat svojich biologickych rodicov, nebude chciet o nich nic vediet, nebude tuzit za svojimi surodencami , bude to pre mna velka rana a moje zlyhanie... Mozno zivotne... Aj ked do Posty pre teba ju nepustim ani za svet! 😀

@ofinka
babule ti popisali co a ako so starsimi detickami, ja ti drzim palceky v rozhodovani 🙂

@dadenka1
🙂 🙂

lenkove
30. nov 2010

@vivien2505
pardon, ale teba bavi prist do diskusie napisat jeden konfrontacny prispevok zamerany ani neviem kam a skoncit? Aj ja patrim k maminam, ktore chodievaju vo viacerych for na Modrom konikovi, aj ja mam konto na FB.. Okrem toho mam domacnost v rozmeroch maleho bytu, jeden balkon, a kvety, co mi uhynuli od smadu... Nemyslim si, ze sa moja hodnota ako cloveka a ako matky odvija od poctu prispevkov na den... Su mamicky, ktore chodievaju cvicit, ine telefonuju denne niekolko hodin, dalsie pozeraju televiziu, venuju sa glancovaniu domacnosti... Ja nerobim ani jedno z menovanych, ba dokonca nezvladam moj partnersky a ani nabozensky zivot, moja domacnost je udrziavana v stave primeraneho poriadku a ci skor lahkej bordelizacie. Nie som preto menejcenna matka a uz vobec nie clovek, a ak niekto prestane prispevat na kona, lebo ma zo mna komplexy 🙂 tak ma dobre pobavi 🙂

magimary
30. nov 2010

@lenkove 😅 😵 🙂
pusu!

dioliana1
30. nov 2010

@lenkove 😉

vivien2505
Autor odpoveď zmazal
Zobraz
lenkove
30. nov 2010

ano, ak by sme tu ostali iba adoptivne mamy, bolo by nas tu par... A kedze nam ide o deticky, tak aspon ja osobne si velmi vazim rady mamiciek, ktore maju dietatko v inom type nahradnej ci profesionalnej starostlivosti. Koniec koncov, chodievas sem aj ty, pestunka Vivien...

zuzu205
30. nov 2010

Ja sa predsa len zapojim, ako podpora vivien2505....vivien2505 to co si napisala je uplne vystizne nie len teraz ale aj predchadzajuce prispevky a co na margo "lenkove" povedat? Poznate prislovie "trafena hus zagagala"......a kazdy si urobte usudok aky chcete a husok sa to ozvalo a ozve este dost 🙂 😝

cairka
30. nov 2010

@lenkove , že si sa nepochválila, že si už aj profi 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀

zuzu205
30. nov 2010

@lenkove Ked Vam ide o deticky sup sup viac sa im venovat a menej chatovat 😀

vivien2505
Autor odpoveď zmazal
Zobraz
zuzu205
30. nov 2010

@vivien2505 😉 🙂

zuzu205
30. nov 2010

@lenkove ja si myslim o spoznavani bio ludi (to nie su pre mna rodicia) rodic som ja uplne ine ako ty....presne opacne. Netuzim aby moje dieta spoznalo bio ludi ako by som po tom netuzila ani ja keby som bola osvojena 😒 A ked predsa len po tom zatuzi tak co mi ine ostane? Len ho v tom podporit aj ked naklonena som tomu vobec neni 😖

vivien2505
Autor odpoveď zmazal
Zobraz
lenkove
30. nov 2010

@zuzu205
moje dieta spinka.. a pisem vam popri zehleni a zatazovani prave polepenych obalok na adventny kalendar 😉
a prosim, ak chces, hodnot ma ako matku, pripadne adoptivnu matku, a profi nechaj bokom. Profi nie som, nebola som a pochybujem, ze niekedy budem 🙂 ale nikdy nevrav nikdy!
@vivien2505
tak vy ste uz v procese adopcie?

Prečítaj si, čo potrebuješ vedieť o otehotnení.
Naše mamičky spísali skvelé rady, ako otehotnieť.
Dôležité je poznať aj príznaky tehotenstva.
Zisti, kedy má žena plodné dni.
Kedy a ako používať tehotenský test?
Zisti viac o tvojom tehotenstve týždeň po týždni alebo si prečítaj, ako prebiehajú jednotlivé mesiace tehotenstva.
Nepoznáš termín pôrodu? Vypočítaj si ho v tehotenskej kalkulačke.
Modrý koník ti prípadne napovie aj pri neplodnosti.

Nenašla si odpoveď na svoju otázku?Opýtaj sa vo fóre