Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Možnosť adopcie - zdravý muž s partnerkou na invalidnom vozíku

nikolka1986
4. nov 2019

Ahojte dievčatá, neviete o páre kde bol jeden zdravý a druhy s telesným postihnutím a adoptovali si dieťa? My nie sme manželia, takže je to možné alebo si môže adoptovať dieťa len partner ktorý je zdravý?

nika82
4. nov 2019

tak neviem ako je natom dotycna ale co siel serial Male lasky tak tam vozickarka v pohode vynosila dieta

tecko28
4. nov 2019

Ak nie ste manzelia adoptovat si moze len jeden z vas, samozrejme istejsie je ked to bude ten zdravy jedinec. Treba vsak pocitat s velmi dlhou dobou cakania (zalezi od poziadaviek na dietatko)

lacibo
4. nov 2019

@nikolka1986 v prvom rade by som zvážila takýto krok, ak nie ste ani manželia..to ako chcete vytvoriť rodinu a navyše s cudzím dieťaťom??.. adopcia je mimoriadne psychicky náročný a dlhodobý proces, to majú čo robiť aj zdraví jedinci - dlhoroční manželia, aby to ustáli.čo v prípade, ak sa rozídete? dieťa v adopcii sa už nedá vrátiť..skôr nad tým by som sa zamýšľaľa..v samotnom telesnom postihnutí ako takým by som problém nevidela..

nikolka1986
autor
4. nov 2019

@lacibo sme spolu 10 rokov, nevzali sme sa len preto, pretože priateľ je môj osobný asistent, a ako manžel by mi osobného asistenta robiť nemohol, kvalitný osobný asistent sa zháňa ťažko a hlavne zodpovedný, takto je to pre nás najlepšie.

pribinak
4. nov 2019

U nas na sídlisku kedysi býval par, maju teraz cca 9-10 rocne dievčatko
Ona na invalidnom vozíku a on mal choditko
Poviem vam, to dievčatko bolo fakt sikovne, ta sa v živíte nestratí, pomáhala rodičom, vedela si poradiť, proste sikulka
Aj kamoska ma kolegyňu, ktora je na vozíčku a donosila dieta

Neviem aky mas zdrav.dovod, ale drzim ti palce

lady083
5. nov 2019

Ja mam kamaratov ale su manzelia, on na voziku, ona zdrava a maju 2 deti adoptovane. Drzim palce, nech sa vam to podari!

moonikajan
5. nov 2019

@nikolka1986 skús sa nakontaktovať na oz návrat https://www.navrat.sk/poradna/otazky-podla-kate... oni ti budú vedieť najlepšie poradiť aké sú podmienky adopcie a aké máte šance.

lacibo
5. nov 2019

@nikolka1986 chápem..každý vám tu napíše svoj názor zo svojho pohľadu, ale vy sami si musíte zvážiť všetky pre a proti..lebo len vy poznáte všetky okolnosti a situáciu..😉

joannita
10. nov 2019

@lacibo v com je adopcia tak mimoriadne psychicky narocna, aby to ustali aj zdravi jedinci? 😮 Nevidim na tom nic tak strasne narocne.....

lacibo
10. nov 2019

@joannita vo veľa veciach, očakávania aké máš ty, aké partner od toho, aké dôvody vedú teba, aké partnera, či sa v tom dokážete zhodnúť obaja (aby sa napr. jeden len neprispôsoboval, ale naozaj to chcel), dokázať prijať cudzie dieťa aj keď prídu problémy, toto je mimochodom náročné aj u vlastného dieťaťa, tiež sú tu predsudky mnohokrát z okolia, ďalej prijať fakt, že nemôže vyrastať v domnení, že je vlastné, ako sa na to pripraviť, že raz možno odíde spoznávať biologických rodičov, ktorí budú navždy preňho "zidealizovaní", kým adoptívny rodič si bude prechádzať všetkými úskaliami vo výchove..čo v prípade, ak sa rozvedú, kto sa postará o dieťa.. skrátka, je to mnoho, nedá sa to všetko postrehnúť v jednom príspevku..keby to nebolo náročné, bolo by zrejme oveľa menej detí v domovoch..nehovorím, že to nemôže byť šťastím, ale určite to vyžaduje určitú zrelosť osobností rodičov a dlhodobejšiu, kvalitnú prípravu...😉

tecko28
10. nov 2019

@lacibo Mas osobnu skusenost? Presla si pripravou na adopciu/mas adoptovane dieta? Vies preco je tolko deti v domovoch? Ak sa chces k teme vyjadrovat mala by si najprv nieco o problematike vediet.

joannita
10. nov 2019

@lacibo ja adoptovane dieta mam a teda nemozem s tebou suhlasit. Vsetko co pises su veci, s ktprymi buduci osvojitelia pocitaju a su na ne pripraveni, inak by do toho nesli. Ty mas adoptovane dieta?
A ovela menej deti v domovoch? 🙂 Prepac ale toto moze napisat len clovek, ktory sa v tejto problematike vobec nevyzna, pretoze vsetci zainteresovani vieme, ze ziadatelov o adopciu je ovela ovela viac ako pravne volnych deti v domovoch. Ostatne deti v domovoch niesu pravne volne a nedaju sa adoptovat, preto su plne domovy.

lacibo
11. nov 2019

@joannita súhlasím s Tebou, myslela som to tak, že veľa detí v domovoch je právne voľných, ale sú to deti, o ktoré nie je záujem..a prejavujem Ti naozaj rešpekt, keď si sa podujala na tento typ rodičovstva..🙂😍

lacibo
11. nov 2019

@tecko28 osobnú skúsenosť nemám, zvažovala som v určitej dobe, keď som mala staršie deti väčšie, ale potom sa mi narodilo tretie..😉 skúsenosť mám z pracovnej sféry.. ale samozrejme nemám patent na rozum a v príspevku som len chcela vyjadriť svoj názor na otázku autorky, ako napokon všetci, ktorí prispejú, nemám záujem o širšiu diskusiu na túto tému s ostatnými prispievateľkami🙂

moonikajan
14. nov 2019

@joannita biele deti nie sú právne voľné. Rómskych detí je dosť voľných k adopcii aj do roka od podania žiadosti a aj pre samožiadateľov.

tecko28
14. nov 2019

@moonikajan su volne aj "biele" ibaze dopyt je vyssi ako ponuka a preto sa na ne caka nekonecne dlho. A predlzuju sa aj cakacie doby na polo a romske, lebo vela ziadatelov prehodnocuje poziadavky

joannita
14. nov 2019

@moonikajan pravna volnost vobec nesuvisi s etnikom. Problem je v tom ze bielych deti je jednak menej na osvojenie a jednak ich chce viac ziadatelov, preto sa na ne caka nekonecne dlho.

kikuska_wedge
14. nov 2019

Keďže nie ste manželia nemôžete si spolu osvojiť dieťa. Mohli by ste ale požiadať individuálne. Telesné postihnutie nie je problém, pokiaľ by nebránilo starostlivosti o dieťa. Vo vašom prípade, by ste to ako manželia mali v procese osvojenia jednoduchšie.

moonikajan
15. nov 2019

@joannita @tecko28 áno tak som to myslela, že bielych deti je voľných malo a preto sa na ne dlho čaká, rómskych je viac a je o ne menší záujem, preto sa nečaká tak dlho. Sledujem info na stránke Návratu a kolegyňa si adoptovala takto dieťa, ktoré mala pomerne rýchlo.

ckatka
14. júl 2020

@joannita viem ze stará téma...ale obnovujem...pretože ma.zaujala.tvoja otázka...ze prečo.si myslíme, že je adopcia psychicky náročná...
Ja teda osobnú skúsenosť mam...A adopcia ma takmer stala manželstvo aj zdravý rozum.
A to sme teda relatívne mladí, zdraví jedinci...v čase adopcie sme boli dlho-dlhoročný pár niekoľko rokov už manželia...vedeli sme do čoho ideme...poctivo sme študovali chodili na prípravy...dostali sme tie najlepšie odporúčania....
A rok po adopcii sme spisovali žiadosť o rozvod...
Skratim.to...nakoniec sme to ustáli a dnes čakáme bio dieťa....ALE!
Kombinácia nespaveho (cudzieho) dieťaťa, straty práce kvôli materskej dovolenke, z ničoho nič nekontrola nad svojím životom...pocitu ze to nezvladame...trvania kým sme si k nemu vytvorili ozajstný vzťah, vzdialenosti od rodiny...nepodpora...A mnohých ďalších faktorov...nás skoro zničila.
Každá z tých vecí je možno kravina a človek si povie, že sa to deje aj pri biodietati...ale pri osvojenom je to často náhla zmena, v našom prípade takmer zo dňa na deň...A keď sa skombinuju viaceré spolu s výčitkami "co sme to preboha urobili???"...je to celkom na slučku.
Veeeela práce, sĺz a lásky nás stálo prekonať toto...
A to sme si mysleli ako super sme pripravení...nie...neboli sme. Na niektoré veci sa nedá pripraviť...
Dneska sa na tom už len zasmejem.aki sme boli sprostí...A dnes by som malého nedala za nič na svete. Ale keď si spomeniem na to obdobie tesne po tom ako prišiel...tak dodnes mam mráz na chrbte...

ckatka
14. júl 2020

@joannita a ešte k tomu ze je veľa detí v domovoch...no....je ich dosť. Ale ako vravíš kopec nie je právne voľných. To sa da vyriešiť pestunstvom, kým sa im vybaví osvojitelnost (mnohé nie sú voľne len byrokraticky, prakticky biorodicia nikdy neprídu...len papiere stoja na súde ako nám...).
A potom je tam obrovská skupina deti...ktoré sú...ako by som to nazvala...no...proste...obdivujem.a čudujem sa komukoľvek, kto by si ich adoptoval, pretože pre mňa adopcia znamená okrem iného aj zvýšiť niekomu kvalitu života...nie zruinovat tu našu.
Núkali nám kopec deti...ktoré boli napríklad predcasniatka s retardaciou...od HIV pozitívnych matiek...s chorobami, ktoré majú 90%nu pravdepodobnosť ze sa dieťa nedozije základnej školy...
Úprimne...my potrebujeme aby dieťa šlo do škôlky, do školy a potom pracovalo. A nie prísť o prácu, lebo sa oňho musím starať 24/7. To by nebolo fér aj voči ostatným členom rodiny podľa mňa.
Ale každý nech spraví ako cíti. Ja sa na to necítim...radšej sme si počkali na zdravé, keď sme mali tú možnosť. Dobrovoľne by som do toho ja nešla.
A teda...ano...takých deti sú plné domovy. Bielych zdravých novorodencov fakt nie. To už skôr do toho pestunstva...odobraté bábätka zo zlej starostlivosti a tak...

moonikajan
14. júl 2020

@ckatka ja som zvažovala adopciu, kým som nemala prvé vlastné náročné uplakane ukricane vecne nespiace dieta a pocit nekonecnej frustracie ze mu neviem dat co potrebuje aby sa ukludnil a spal aj ked je to moje vlastne dieta. Doteraz spi v noci horsie ako moja 3 mesacna dcera. Budi sa niekedy aj 4x. A to ma 2,5 roka. Ked bol malicky som mavala v noci stavy, ze ked neprestane kricat tak ho odnesiem do babyboxu pre nechcene deti. Vtedy som pochopila, ze kebyze to nie je moje vlastne dieta, tak to nezvladneme. S muzom sme boli naozaj zreli na psychiatriu. Takze uplne chapem co hovoris. Syn je uzasny, milujem ho, ale v istom case som mala pocit, ze to je najhorsie obdobie mojho zivota. Neviem si predstavit ake by to bolo keby bol adoptovany. Vtedy som pochopila, ze adopcia skutocne nie je cesta pre mna.

joannita
14. júl 2020

@ckatka ok, kazdy to vnima inak 🤷‍♀️ pre mna nieje adopcia psychicky narocna, prave naopak. Ono je to aj o tom, ci je na to clovek vnutorne NAOZAJ pripraveny. Ale podla mna, ak to clovek vnima tak ako ty (podla toho co si napisala) tak ste neboli celkom pripraveni a ztotozneni prijat cudzie dieta. Tvoje pocity ktore opisujes som ja vobec nezazila, nasho maleho mame od jeho 2mes., teraz ma vyse 2 roky, ale nevnimam to ako ty.
To nieje vycitka ani nic podobne, len sa zamyslam....

joannita
14. júl 2020

@ckatka ano pestunstvo je cesta. Ale nie pre kazdeho..... Na to treba silne nervy a to by som ja nedala. Zit s pocitom, ze moze prist kedykolvek bio rodic, alebo pribuzny a zobrat si dieta k sebe (navzdy)...... Ano stava sa to.

ckatka
15. júl 2020

@joannita ved toto....lenže zistiť či si skutočne pripravený alebo nie...podľa mňa nemáš ako...len tak.ze do.toho proste ideš. My sme dieťa síce zvládali ale manželstvo trpelo.
Až sme potrebovali pomoc zvonka. Ale to je iný príbeh...našťastie so šťastným koncom.
Keby som sa mala dnes rozhodnúť znova...idem do toho zas. Ale už by som isto nemala na seba také nároky ako vtedy a nesnazila sa popri babu stíhať milión ďalších vecí, prácu a cojaviem co...
Teraz sa na druhú materskú vyslovene teším...A do prace skôr ako po troch rokoch nepachnem....😊

ckatka
15. júl 2020

@moonikaja my sme svoje nemali tak neviem porovnať. Vrátiť ho...nám vtedy asi zabránilo jedine to, že už uplynula lehota keď sa to dalo 🤦‍♀️ už bol proste oficiálne náš, mal nás v rodnom liste a v bdelom stave nás mal fakt rad...A keď začal hovoriť mama,tata, tak sme sa roztapali...
Nuž...bola.to.faza...bola to skúška...A som rada ze je to.za nami...

moonikajan
15. júl 2020

@ckatka ano velka skuska. Na to cloveka nikto nepripravi. Len som ti chcela napisat, ze stat sa to moze aj s vlastnym dietatom a jasne ze milujes ho, ale zaroven vsetci trpite. Nastastie nie vsetky deti su take narocne a tie narocbe z toho postupne vyrastu a ja som zacala lepsie chapat co potrebuje. Mala som ho ako 38 rocna, takze tiez som myslela ze mozno to uz nebude mozne mat dieta. O to tazsie bolo, ze bol taky vytuzeny. A vidis zrazu mame dve a dcera je uplne ina. Je fakt zr jeho som mala sekciou a 20 hodin po porode som musela lezat a ju som mala za 45 minut po porode na izbe a mohla som byt stale s nou. Ale nemyslim, ze to bol dovod. On je taka intenzivna povaha. Teraz je nekonecne uzasny, ale vtedy to bolo peklo.

Tu začni písať odpoveď...

Odošli