Prečo by som si mala/nemala adoptovať dieťa?

zienky,zmenil sa u vas vztah k tejto otazke?

Ja som sa osobne presvedčila, že cudzie deti môžem milovať tiež. Ešte ako bezdetná som robila Au-pair vo Švajč. najprv som sa starala o dve deti /5r a 8r/ a potom ešte o 2-ročné dievčatko. Všetky som ich strašne ľubila, a hned by som si ich zobrala domov, všetky tri 🙂 .
Hlavne pri tom poslednom dievčatku, to som ľúbila na zbláznenie, hovorila som si, že ak by náhodou,...hned by som si ju adoptovala.

Ja by som si dieťa adoptovať nedokázala.Nie som o sebe presvedčená ako o stopercentnej mame ani pre svoje dieťa 😨 ,bohužiaľ

ja by som si chcela adoptovat raz dietatko..planujeme este jedno nase a potom o par rockov adoptovat jedno 🙂
mercy ja si myslim ze ked si pripustas ze niesi stopercentna mama tak prave preto si dobra mamina....poznam aj take maminy ktore si o sebe myslia ze su uzasne matky ze vsetko robia najlepsie a pritom vychovali to co vychovali 😅 ...

tak proti adopcii nic nemam,nevidim dovod preco si dieta neadoptovat,no je pravda ze som sa niak nad tym nezamyslala pretoze mam vlastne deti.viem si predstavit postarat sa o cudzie dieta.mercy asi kazda mama pochybuje ci dieta vychovava dieta spravne 🙂

neadoptovala by som si dieta ako riesenie neplodnosti.
podla mna ma byt dieta lubene preto, kym je (kto je), nie preto, kym nie je (kto nie je - biologickym dietatom rodicov). a uplne sialene mi pride, ked neplodnemu paru ako jednu z moznosti navrhnu adopciu.
k adpocii by podla mna mali potencialni rodicia dospiet z uplne inych dovodov nez nemoznost pocat vlastne dieta 😔 😉

ikke,prečo myslíš,že je zle ked neplodne pary chcu mať dieťa...je to nahrada za vlastné dieťa,ja na tom nevidím nič zlé,pokial to dieťa má lasku a rodinu.aké je ešte iné riešenie?moja kamaratka si adoptovala chlapčeka a strašne ho lubia a berú ho za svojho.my keby sme nemohli mať dieťa tak by sme si neadoptovali,zostali by sme sami dvaja...ale lahko sa nam hovorí,ked mame,mooožno by to bolo všetko uplne inak 😉

aj môj strýko si so ženou adoptovali dieťa kvôli tomu ,že nemohli mať vlastné.. a Paťko je milovaným synčekom, a doniesli by mu aj modré z neba, keby mohli...

mikalove, je rozdiel 1./ adoptujeme si dieťa, lebo chceme dieťa. a 2./ adoptujeme si dieťa preto, že chceme naše a nejde to, tak ako poslednú možnosť. Lebo to adoptované dieťa potrebuje vedieť, to čo písala ikke, že chceli jeho a nie že je náhrada za biodieťa, lebo to nevyšlo. súhlasím s ikke aj v tom, že to je slabý dôvod. totiž dieťa hlavne ked príde do puberty sa bude správať úplne ináč, ako si rodičia predstavujú a môžu nastať veľké problémy z toho, že tí adoptívni rodičia budú žiadať niečo, na čo nie je stavané. a hlavne ak nie sú presvedčení o tom, že pomáhajú hlavne dieťaťu a nie sebe. tým, že to berú ako poslednú možnosť pomáhajú sebe, aby neostali sami a mali bábätko 😒 lenže to bábätko vyrastie a bude potrebovať silnú podporu, silnejšiu ako biodieťa

cairka ,t obolo krásne napísané..
veru, myslím si ,že také dieťa, tkoré je adoptpvané to má v živote ovaľa ťažšie ,pretože zrazu prídu otázky kto som, odkiaľ som... a každé adoprované dieťa zrazu zatúži po biologických rodičoch...
môj bratranec má napríklad 6 rokov a už vie, že je adoptovaný..... mne sa to zdalo skoro, ale tety mi povedala ,že radšej nech sa to dozvie láskavou formou od nich, ako od cudzích detí s posmeškom... Bývajú an dedine, takže tam každ ývie, že je adoptovaný, ono je to aj na prvý pohľad vidieť.. 😉

dakujem cairke za presne dovysvetlenie mojich slov vyssie 🙂
mne sa proste zda absolutne chore, ked paru ako jednu z "moznosti liecby" neplodnosti ponuknu adpociu. presne ako napisala cairka - pri adopcii musi byt prvorade presvedcenie, ze pomozes konkretnemu dietatu, nie prvorada snaha pomoct sam sebe...

na dedine je to horšie,aj moja kam. ked si doviedli toho chlapčeka,tak ich zastavovali a kukali do kočíka ako na opicu a vypitovali sa či je normalny a tak...mam preto taky nazor,lebo si myslím,že adoptuju si ludia dieťa ak po nom túžia,nikdy ma nenapadlo ,že by to robili preto len aby nejaké mali..

mikalove, im zle nerobia, len že sa to neutajilo.. a ani necheli aby sa to utajilo ,veď nežijeme v komunizme...
Oni si ho adoptovali ,keď mal rok a pol a dokonca sa narodil presne v ten istý deň, ako MM

jasne že sa to neutají

veru ,dedinské drbny... 😝 😝

monkula, no veve ešte nemá 3 a vie, že sa narodila v brušku inej tety a čakala v domčeku, kým sa nájdeme a potom, ked sme sa našli, sa mi narodila zo srdiečka 😝 aj "narodeniny" oslavujeme 😵 a tiež to je na prvý pohľad vidieť, takže by som musela ísť s pravdou von. takto to aspoň môže spracovať. Napríklad už teraz rieši, že maminka je ružová (to sú jej slová) a vaneska hnedá a neviem, ako by som jej to vysvetlila, keby som nepovedala pravdu. 😅

podľa mňa to treba povedať dieťaťu hneď, ako to vníma, ako sa mu to dá vysvetliť, ako to pochopí. Vtedy je to pre dieťa prirodzené a nepríde mu to vôbec divné, však všetko pre také dieťa sú vlastne nové informácie, aj keby zistilo, že je z bruška, tak je to nové. No a tým pádom sa nemôže stať, že ako staršie sa to dozvie a vtedy by nastal ten šok.

cairka, a tvoja malá je fakt nádherné dievčatko 😵 už predtým som ju obdivovala, aké má krásne oči a vlastne celú tvár 🙂

kili, ďakujeme 😵

Baby.mudro to pisete.Aj mne sa paci a zda sa mi logicke a ferove,ked sa detom primerane veku povie pravda o ich totoznosti.Nepovedat by mi pripadalo divne 😒
...no a na adopciu sa tesim i teraz-nechcem si adoptovat dieta kvoli tomu,ze nemozeme mat,alebo ze si chcem nieco dokazovat,ale je uzasne ked si clovek uvedomi,ze staci tak malo(alebo vela????) podelit sa o svoj domov a kus srdiecka. Hadam to raz v bududcnosti vyjde 😉

Neadoptovala by som dieťa, lebo sa necítim byť človekom, ktorý chce adoptovať dieťa.

Úplne súhlasím s Cairkou.

Po emocionálnej stránke je pre nás /a chápem, že je to náš individuálny postoj/ návrh adoptovať dieťa ako riešenie neplodnosti rovnako "zaujímavý" ako keby Vám niekto povedal trebárs: Máš problém so soplíkmi svojho dieťatka? Kúp si klobúk/opičku/laptop. Jednoducho takéto "riešenie" neplodnosti nám nič nehovorí, pre nás adopcia nie je odpoveďou na to, že nemôžeme mať bábo.

Ale pravdupovediac úplne chápem, že sú páry, ktoré si neprajú, aby dieťa vedelo o svojej adopcii. Viem, že je rozumné dieťa včas informovať a ja osobne by som to tak urobila, ale... Ale predstavte si tú situáciu: celé roky ste ako bezdetný, neplodný pár iní než ostatné páry. Ľudia okolo Vás majú detičky a stále riešia, kedy už budete konečne aj Vy tehotní. Potom prejdú roky. Chodíte po desiatkach lekárov, podstupujete bolestivé procedúry, stále dúfate, sklamávate sa, dúfate a sklamávate sa. Opäť ste iní ako ostatné páry. Nikoho okolo Vás nezraňuje, keď sa riešia bežné detské starosti, nikto nie je citlivý pri zmienke o plienkach a iných bežných detských veciach. Len Vy. Ste iní. A potom sa rozhodnete adoptovať dieťatko. Okrem iného aj preto, aby ste boli ako tie ostatné, z Vášho pohľadu šťastné rodinky okolo Vás a dúfate, že konečne celá tá tortúra s neplodnosťou, inakosťou, bezdetnosťou je za Vami. Chcete žiť ako všetky tie rodinky okolo Vás. Bez tieňa podivného spôsobu počatia dieťatka. Už ste si za tie predchádzajúce roky snahy o to, aby ste mali to, čo takmer každý okolo Vás dostáva takmer bez snahy a námahy, vytrpeli dosť bolesti a smútku a pozeráte sa s optimizmom do budúcnosti s adoptovaným bábätkom v náručí.

A potom, po rokoch, príde synovi list od tetičky. Zákerný úder pod pás a Vám sa celá ilúzia konečne šťastnej a úplnej rodinky rozsype ako domček z kariet. A syn, o ktorého ste sa roky starali, sa na Vás obráti a povie: Kde je moja mama? Vás to nahnevá, citíte sa zranená. Tajne ste dúfali, že keď ste sa o miminko starali od jeho plienočiek, nebude chcieť/potrebovať/túžiť vidieť tú ženu, ktorá od života dostala to najcennejšie...a dala to do detského domova. Veď ste to boli Vy, kto ho opatroval. Ste zranená, nevyberáte slová. A prichádzate o dieťa, "ktoré ste si chceli navždy privlastniť". Ale na to nemáte právo. Ostatné /biologické/ matky majú právo cítiť sa zranené ak ich dieťa povie inej žene "mama". Ale Vy ste predsa boli neplodná, takže buď budete s chápavým úsmevom akceptovať, že Váš dospelý syn ide hľadať mamičku alebo ste egoistka, ktorá si privlastňuje čo jej nepatrí. Nikdy sa stigmy neplodnosti nezbavíte.

Adopcia nie je riešením bezdetnosti a prináša do života oveľa viac emocionálnych problémov ako býva pri /bežnom/ biologickom rodičovstve.

Kveta-zaujimavy nazor a mozno aj chapem co chces povedat.Prave preto by dieta malo vediet odkial pochadza-citlivo a od zaciatku(ved nikto si neadoptuje teenegera).Osobne-ak by mi niekto v 18-ke "smaril " do tvare krutu pravdu,tiez by som mala pocit,ze si ma ti ludia chceli privlastnit a preto ma cely zivot klamali.

Ano,nie kazdy bezdetny par chce dieta za kazdu cenu,ja si len myslim,ze adopcia u nas je stale tabu medzi ludmi ,ktori deticky mat mozu

Teraz som si dočítala diskusiu. Súhlasím s tým, že je to iná láska, nie slabšia ako k biodieťatku ale iná. A ďakujem Teodore, pre mňa bol jej príspevok to, čo som si potrebovala prečítať. A držím Ti - Vám, rodine, palce.

Moj manzel je z 5tich deti, z toho su 2 adoptované z Kolumbie a ziadny rozdiel medzi nimi nie je az na to ze ti dvaju su viac opaleni... 😀 😉 😵

Mywiel-to je super 🙂

Tu vo Svajciarsku je to bezné, ze velka rodina si adoptuje este dve deti, casto sa stretavam s rodinami co maju 4 a viac deticiek. Poznam jednu co maju dve svoje, no a potom cinanka, vietnamku, cernosku, zlaté ked idu von tak su ako kacicky kazda inej farby... 😀 😵 😵

to je milé 😵 to musí byť fakt pohľad, napr. keď idú na dovolenku, kde to nie je bežné 😀

No najvacsia sranda je ze medzi nimi nie je velky vekovy rozdiel, takze to hlavne zvladat ale su zlatucké. 🙂

najdôležitejšie pri adopcii asi je, že sa nesmie nič očakávať, ako že dieťa bude mať nejaké očakávané úspechy, škola... Pri vlastných deťoch sa ešte niečo očakávať dá, lebo deti detia obvikle inteligenciu po svojich rodičoch, ale u adoptovaných detí nikto nevie. Ja som teda vedela, že nedonosené deti majú nižšiu inteligenciu, ale nedávno som sa dozvedela, že podľa nejakých výskumoch je to asi 10 bodov, čo nie je tak hrozné. Ale už tak nejak som sa zmierila, že mi je jedno, čo budú robiť, čo študovať a jediné chcem, aby boli šťastní 🙂 . A tiež, keby som si v budúcnosti chcela zobrať z domova nejakých teanegerov, tak by som nič neočakávala, bolo by mi jedno, či študujú za kuchára alebo právnika. 😎