Prečo by som si mala/nemala adoptovať dieťa?

v minulosti tom možno takto nevysvetlovali 😒

no vsak aj to je mozne ,takze dufam ze teraz ked je vacsia osveta prejde sa viacerym problemom .

kocúrik, ale to potom nie je o génoch, ved jemu sa zrútil celý svet ako domček z karát, ked mu len tak nejaká suseda abo kto povedal pravdu do očí.

kili, a ja si myslím, že to je sebecké, lebo za 16 rokov muselo byť veľa vhodných chvíľ. Ja napríklad nechápem, čo mu hovorili, ked sa pýtal niektoré veci, napríklad či bol maminke v brušku, neskôr v škole sa robí rodostrom ... takže podľa mňa ho (a nie len jeho, je veľa takých detí) sebecky klamali 😖

druhá vec je tá, že príprava a celkovo názory teraz sa dosť líšia oproti tým spred 20 rokov.

ono sa robí v škole rodostrom? aj ja som robila? si vôbec nepamätám 😕

kocurik on do 16ky nevedel, že je adoptovaný.. . 😨 😨 😨 😨 😨 😨 to si koleduje o problem... ked ho klamu rodičia , ktorým verí.... nooooo.... 😖 Niet sa čo diviť...

ja si myslím,že dieťa by malo mať aj vek nato,aby chápalo o čom to je a nie deťom rozprávať také veci. Neviem si predstaviť ako hovorím 10 ročnému detsku,že pôvodne patril niekde inde.

Kocurik-nie v 10-tich ,ovela skor je potrebne zacat 😔 ,uz to tu niekto pisal,asi cairka...Dieta pochopi aj to,ak mu to vysvetlia primerane veku...

10 ročné to už dávno vie... no asi aké velké decko vie, že si ho mala v brušku? tak asi také velké decko vie, že ho mala v brušku jedna teta a mamka si ho našla... 😉

juli, presne tak 😉

kocurik, oveľa oveľa skôr. keby sa to človek dozvedel v 20tke, no, tak to s ním asi zatrasie, ale nejak to predýcha, ale keď sa to dozvie v tom citlivom pubertálnom období, kedy len hľadá dôvod, aby nemusel rodičov poslúchať, tak to takto dopadne.
ono pre dieťa je všetko nové, keď vidí maminy z bruškami, tak sa tomu diví. začne sa mu vysvetlovať, že tam je bábätko... to je prirodzené nie? žo to dieťaťu povieš, primerane veku. S týmto hádam nebude človek čakať do 16tich 😲 😀 . Takže k tomu vysvetlovaniu môže rovno zahrnúť, že ono bolo v brušku nejakej inej pani... a tomu dieťaťu to ani nepríde, že je to niečo neobviklé, že to tak iní ľudia nerobia.

kocurik asi ako by s tebou zatriaslo keby tvoj manžel ťa klamal 16 rokov???? a čo rodičia? a pre 16ročného je 16 rokov celý život... Celý život byť klamaný... nič pekné od tých čo mu klamali.. a smutné, že su to tí, čo mu mali byť oporou a vzorom... 😢 😢 😢

kili, no neivem, či sa všade robí rodostrom, ale my sme robili aj na základke, aj na gympli 😎 nie teda do roku 1800, či ako písala julča, ale tuším 3 generácie.

Teodorka, za to, že Tvoji svokrovci nepovedali Tvojmu verím že dobre vychovanému manželovi, že je adoptovaný, to neznamená, že každý pár, ktorý nemôže mať deti, by nemal mať právo deti ani adoptovať. Vezmi si Lini. Ak by Lini a jej manželovi nezabrali lieky, boli by nedobrovoľne bezdetní a podľa Tvojej definície by automaticky nemali mať nárok adoptovať deti. Len preto, že snahu o vlastné dieťa nevzdali podľa Tvojích merítok včas a mali tú smolu, že im nezabral liek, ktorý u susedov zabral. Teodorka, máš predsudky. Ty si jedna z tých, čo stigmatizujú neplodné páry.

Ty si chcela a aj chceš adoptovať dieťa /ak som dobre pochopila/. To si myslíš, že je normálne, aby si dieťa nemohla adoptovať preto, lebo Tvoj muž pred rokmi prekonal mumps a Vy, nevediac o tom /lebo Vám to svokrovci zatajili/, ste sa pár rokov neúspešne pokúšali o vlastné dieťa? Fakt to považuješ za normálny názor? A ako dlho majú podľa Teba ľudia právo pokúšať sa o vlastné dieťa, než im zakážeš adoptovať? Motivácia adopcie sa v súčasnosti skúma v adopčnom procese, dokonca ju musí pár uviesť aj písomne, takže dnešná legislatíva túto oblasť pokrýva povedala by som viac než dostatočne. Pri adopcii je dôležitá psychika, teda mozog, nie funkčnosť a priechodnosť pohlavných orgánov a žliaz s vnútorným vylučovaním.

kveta, zrejme sa s teodorkou stretáte aj v inej téme, ale myslím, že informácie, ktoré si tu napísala, by tu byť nemuseli.

a nikto sme nepísali, že neplodné páry nemajú právo adoptovať, len že to nie je ten najšťastnejší dôvod na adopciu. pokiaľ sú obaja manželia pevne rozhodnuí do toho ísť a uvedomujú si aj riziká s tým spojené určite nikto nemá námietky 😉

Cairka-suhlas 😔 ved kazdy z nas ma pravo sa slobodne rozhodnut 😵

mám tam dosť chýb 😅
ešte som chcela doplniť, že adoptívny rodičia musia aspoň troška cítiť to, že pomáhajú tomu dieťaťu, nie len sebe.

svata pravda 😔 😔

Cairka, teodorku som prvý krát videla v tejto téme, reagovala som len na to, čo písala v tejto téme /vôbec netuším, čo písala inde/ a Teodorka dnes v podvečer písala, že je proti adopcii detí dlhodobo sa snažiacimi neplodnými ľuďmí. Pozri si konkrétne jej dnešnú podvečernú odpoveď na moju otázku, či naozaj si myslí, že by neplodné páry nemali mať právo adoptovať deti.

A konkrétne ktoré informácie som sem podľa Teba nemusela písať? 😲

teodorka • 2d • Dnes o 19:24

Ktoré pravidlá porušuje: | Zruš kveta,
ano ,nesuhlasim s Tym aby si pary ktore nemozu mat vlastne dieta adoptovali cudzie .Hlavne ak sa svoje pokusaju roky rokuce a nic a potom ze ked uz nic tak si adoptujme.Vzdy to maju v sebe ze keby sme mali vlastne tak si neadoptujeme .

toto myslíš? podľa mňa to je inými slovami písané to, čo som písala aj ja. že idú do toho len preto, že ich vlastné nevyšlo.
ale ved teodorka sa tu isto ešte ukáže a vysvetlí, čo myslela.

a to o tom mumpse som ja nezaregistrovala, ak to písala teodorka v tejto téme sa ti ospravedlňujem.a aj z toho prvého odstavca som usúdila, že hovoríš o nejakej spoločnej známej 😉

Mumps bol len ilustračným príkladom, nie popisom Teodorkinho života. Aspoň dúfam.

Lini, spomínaná v mojom prvom odstavci, je žena z tejto témy, ktorá písala, že neadoptovali, lebo sa im zadarilo po liekoch otehotnieť, ale že keby nemali to šťastie, tak by šli adoptovať. Ale podľa Teodorkinho pravidla, že neplodné páry by nemali mať právo adoptovať, by Lini nemala v takom prípade právo na adopciu. A to mi príde nespravodlivé.

Podľa mňa by mal mať právo adoptovať každý pár, ktorý má neúchylné dôvody na adopciu a nezáleží na tom, či sú schopní mať vlastné dieťa alebo nie. Mal by to byť pár vysporiadaný s témami týkajúcimi sa adopcie a schopný dieťa zabezpečiť /mať preň peniaze na postieľku, hračky, knihy, schopnosť zabezpečiť mu vzdelanie/. Obaja z páru by mali vnímať adopciu ako niečo bytostne blízke a pre nich prirodzené.

Inak motivácia urobiť dieťa z detského domova šťastným mne osobne moc nesedí. Veď výchova dieťaťa často nie je o tom urobiť dieťa šťastným. Keď to silne preženiem, nedovolím predsa dieťatu z decáku strčiť rúčku do zástrčky len preto, že by plakalo keby som mu to zakázala. Alebo nedovolím ponocovať na lavičke pred panelákom 13-ročnému adoptovanému dieťaťu len preto, že by to považovalo za cool a bolo by šťastné. Výchova podľa mňa nie je o tom robiť dieťa šťastným, ale formovať ho na takého a takého človeka s takými a takými zásadami.

kveta, myslis asi kili 😉 tiez sa mi zda divne odstrkovat neplodne pary. kto iny by si uz tie deti adoptoval? okrem etusky 🙂 a par vynimiek. ved je prirodzene, ked tuzime byt rodina a priroda je proti, dat domov dietatu, ktore to potrebuje a pre ktore mame miesto v srdci. skor sa mi zda, ze z pohladu okolia sa to vnima ako povinnost pre bezdetnych - a to je uz teda odveci

podľa mňa by mal mať právo na adopciu každý pár čo má o deti záujem a vie im dať lásku a všetko,čo dieťa potrebuje. Možno ja som blbá,ale neviem si niako predstaviť,že by som mala povedať dieťaťu s takou povahou ako má jeden môj syn že neni náš.Starší by s tým asi nemal problém od malička,lebo on je skôr taký-mne je to jedno- ale Mareka by to v detskom veku zložilo.Myslím,že každá situácia by sa mala posudzovať aj podľa povahy každého dieťaťa.Ani v tom prípade,čo som písala nebola chyba v tom kedy mu to povedali,ale v tom kto a ako mu to povedal.

Kveta, žiadne dieťa ani to z domova ani svoje neurobíš šťastným tak, že mu dovolíš strkať ruky do zásuvky alebo ponocovať.
Šťastným ho robí JEHO milujúca rodina.
O citovej deprivácii detí v ústavoch vieš asi pomerne málo/nič.
Predstav si, že ešte je dosť ľudí, pre ktorých bolo motiváciou na zobratie dieťatka z ústavu pomôcť aspoň jednému dieťaťu vyrásť v plnohodnotného človeka a lásku mu hlavne dávať.

yukki, super príspevok 😉

kveta, máš pravdu, hlavne v tejto vete: "Obaja z páru by mali vnímať adopciu ako niečo bytostne blízke a pre nich prirodzené. " o tom tu píšeme už dva dni. je v poriadku, ked sa obaja manželia sami rozhodnú, že chcú adoptovať, že chcú znášať následky toho, že ich dieťa sa narodilo ako nechcené. už len táto skutočnosť dokáže veľmi zmeniť psychiku dieťaťa.ALE nie je v poriadku, ked to chce len jeden z páru a druhý o tom nie je presvedčený.

kocúrik, aj veve je strašne citlivá. má takú knižku o svojom živote a mala by si vidieť tie rozžiarené očká, ked čítame, ako sme sa našli. a to tú knihu čítame denne aspoň raz a vždy vtedy priam žiari. podotýkam, že všetko je tam písané pozitívnou formou, nie, že miláčik, tvoja biomama bola ľahká žena a vykašľala sa na teba.

ahojte kocky, zabrdla som sem, lebo tema je momentalne pre mna aktualna a nejako vo mne rezonuje jeden postoj, ktory sa tu spomenul, ohladne moznosti/nemoznosti adopcie dietata neplodnymi parmi...
Mam pocit, ze je to brane trocha povrchne, pretoze sa neda len tak lahko usudit, ze neplodne pary si adoptuju deti vzdy ako poslednu moznost vdaka bezvychodiskovej situacii...
Ja som od svojich 18tich vedela, ze okrem vlastnych deti si urcite nejake aj adoptujem, lebo je vo mne obrovska potreba rozdavat lasku, oporu a zivotnu vyrovnanost. To som vsak este netusila, ze raz budem riesit otazku neplodnosti a vlastne deti mozno nikdy nepridu...Nemam teda na adopciu moralne pravo?
Dalsia vec je, ze mnozstvo parov, ktore prejdu dlhorocnymi peripetiami ohladne oplodnenia, ktore sa nedari, postupne prirodzene dozrievaju k nazoru, ze tuzba po dietati je naozaj taka silna, ze im je nakoniec jedno, ci to bude ich vlastne alebo nie. Cize sa nejedna o prvoplanove rozhodnutie, ze dobre, nedari sa, tak adoptujme, ved co uz...
A hoci existenciu takehoto rizika pripustam, od toho su predsa psychologicke sedenia, aby bola situacia objektivne posudena...Ak by nahodou doterajsie prieskumy dokazali, ze deti su skutocne castejsie davane do takychto rodin a sposobuje to viac problemov ako uzitku, urcite by sa to riesilo. Ale takato situacia nastastie nie je, tak sa nesnazme rozhodovat za kompetentnych...

A my sa ani nepokušame o vlastné a chceme deti z domova... A to by som mala doniest na urad potom papier, že aj ked žiadne nemám, tak som schopná mať??? To by bola riadna haluz...

cairka,to ani nemôžeš vedieť aká bola ,alebo povedia čie dieťa adoptuješ a prečo z akého dôvodu sa ho vzdali?
Tieto informáie sa asi nedávajú,aspon pokial viem.

Yukki, o negatívnych dopadoch citovej deprivácie a chýbajúcej vzťahovej osoby na rozvoj vzťahových väzieb detí z detských domovov som tu písala na tejto stránke už pred rokom, takže si dovolím tvrdiť, že o tom viem pomerne dosť.

Yukki, pre mňa osobne motivácia "urobiť dieťa z DD šťastným" je zásadne odlišná od motivácie "pomôcť dieťaťu z detského domova". Prvá z týchto motivácií sa mi nepozdáva, lebo môže viesť k pokrivenému pohľadu na výchovu dieťaťa /viď príklad s ponocovaním na lavičke/. Motivácia pomôcť dieťaťu z detského domova je podľa mňa úplne legitímna a nestraší ma možnosťou neprimeraných úľav vo výchove len preto, že prepytujem urobím dieťatku z DD radosť...

Cairka, áno, máš pravdu. Osobne si myslím, že rovnako je to aj pri umelom oplodňovaní. Obaja z páru by mali cítiť, že to je tá pravá cesta pre nich. Ak to čo len jeden človek z páru necíti, môže to skončiť veľmi zle. Ja som kedysi bola pre adopciu, môj manžel bol proti a tak sme s adopciou nič nerobili, lebo ako hovoríš, musia chcieť obaja.

určite je lepšie, keď sú obaja presvedšený o adopcii, ale to, že sa jeden nechá na to nahovoriť, tak na tom tiež až tak nič zlé nevidím. Ono si to dieťa tiež potom môže zamilovať ale samozrejme aj nemusí. na druhú stranu, keby to dieťa si teda nezobrali, že ten druhý k tomu nie je moc naklonený, tak to manželstvo je tiež odsúdené viacmenej na zánik a ten človek, čo by dieťa chcel by v ňom trpel alebo by sa rozviedol. Čiže ak v tejto otázke nie sú obaja na rovnakej vlne, nech sa rozhodnú akokoľvek, tak je 50/50, že zostanú spolu alebo sa rozídu.