Prišli k nám. Náhradné rodičovstvo

@cairka 😀 😀 😀
čo myslíš, máme jej povedať, že to druhé ( aby Škorica vydržala v izbe aj s inými), trvá dlhšie????? 😀 😀 😀

@mayap , ale nie, necháme ju v sladkej nevedomosti 🙂 ved ona na to príde 😀 😀

no to tiež asi ako u koho...u nás trvalo dva roky kým sa Kika aspoň kus začala obzerať kde som keď sme v spoločnosti a že mi neodchádza s úplne cudzími ľuďmi a neliepa sa im na kolená.....teda ešte celkom za vodou nie sme , ale už to nie je taký častý jav ako tie dva roky prvé.... 😝 😅 😒

ach jo, tie naše zlaté pripútané deti...
človek sa narobí jak hovado, kým ich pripúta... a oni sa potom za ten svet nechcú pustiť...

yukki, môj Maťo bol taký, tiež by bol išiel aj s čertom ... no našťastie asi len prvé 4 mesiace. potom od maminky ani krok...

dobrú noc 🙄

Tak keď ste načali tú separačnú úzkosť... to ja teraz hodne riešim. Už to vyzerá, že nielen malá, ale ani ja v tom nemám jasno 😅 . Keďže od septembra chceme škôlku, už by to chcelo, aby vydržala aj s niekym cudzím. Ale na druhú stranu, keď sa túli k pestúnskej mame svojej kamarátky a kričí spolu s ňou "mama" - teda nie na mňa, ale na tú druhú, tak som to rázne sekla... mi to pripadalo, že sa s kamoškou zbratala, či zosestrila, čo ma teší - ale aby na jej mamu kričala ako na svoju?? 😅 A tá mi potom hovorila, že to zbytočne riešim, že je to normálne.
Moja predstava je taká, že by už mala aspoň hodinku vydržať bezo mňa, ale zároveň bez toho, aby sa k niekomu cudziemu túlila. Čo myslíte? Chcem od nej príliž veľa? 😕

macocha ono niektore deti preberu pomenovania osob po druhých detoch... u nas bratranec ked bol s nami, tka vravel mojej mamke mamka a svojej marena.. proste sa preorientoval na naše pomenovanie,a by sa to neplietlo. .automatika.... tak ako ja som prešl ana pomenovania Luckine v rodine.. že mame nepoviem mamka, ale babi a ockovi poviem dedo anie ocko.. .a tak.... akurát posledne ked sme boli u našich som povedala dedovi ocko nejakým omylom a v tom momente lucka po nom vykrikovala ocko... aj ked karola neola ocko, ale vie kto je jej ocko, ked sa jej spytame... len proste hned prepla na moje pomenovanie..... a raz davno boli naši u nas a moj ocko sa spaytal len tak "kde je naša mamka?" a Lucka hned povedala , že "tu" a ukazala na mna... a potom jej ale docvaklo, a dodala "moja mamka"... a vlastne v tom momente aj moj ocko použil pomenovanie ako volal moju mamku ked bol s nami... bol so mnou a proste automaticky prepol... nepovedal jej "Evi", ale mamka.... proste prepol... a tak prepinaju aj deti aj dospeli......

áno, to pomenovanie, tomu rozumiem. Akože keď sa moja mama zabudla, okamžite po mne aj malá kričala "Miri". Ale u druhých detí to tak nie je, aj keď každé na svoju mamu kričí rovnako, vie, že je to "teta". A vôbec, tie mená sú druhoradé, skôr ten telesný kontakt... nie tak nakrátko, akože bláznime sa tak krížom-krážom, ale si k nej sadla a pritúlila sa. Ani neviem, či by pri mojej mame či sestre tak dlho vydržala... možno áno. Ale je to neobvyklé.

... ale zas keď si to tu po sebe čítam, tak to vyzerá ináč. 😅 Možno si ju len obľúbila, aj ako mamu svojej kamarátky a aj preto, že ja som sa s ňou v poslednom čase dosť skamarátila. Tak uvidíme. Ešte že mám koníka, ináč by som si to asi ani nedala dokopy 😀

Mimina s tým túlením je to u nás tiež a pretrváva to doposiaľ....a hlavne každý keď dieťa naznačí že by sa pritúlilo tak sa ide celý pototo jak ho začne objímať a maznať....a mňa vtedy poráža, keď si spomeniem, že naposledy som to tomu človeku vysvetlila pred týždňom-dvomi a zas sa očakáva že to decko bude mať viac rozumu ako dotyčný(-á).....Kike vysvetľujem, ale čože ona a jej vôľa zatiaľ......niekedy sa na mňa pozrie a povie si...Nie, iba k maminke a babinke....a zíde z kolien-ak ju medzitým dotyčná osoba neuväznila v náručí a v pusinkách samozrejme.

Teraz ráno:
Mami = ja: "Zajtra budeš mať oslavu?"
Lucinka: "Ano"
Mami: "Dame šatičky?"
Lucinka: "Ano"
...Mami: "A čo by sme ešte dali?"
Lucinka: "Jakovky" (=lakovky)

Ja neviem po kom tá ženská je, ale je to ženská - boty a vlasy to su jej slabosti... (inak včera sa učila slovo KONDICIONER 😀 😀 😀 )

baby
inak to túlenie k iným ja radšej ani neriešim, najmä keď... v mojom okolí poprosím ľudí, aby Ivku nemaznali (najmä tie prvé dni keď bola u nás) a oni robia vyslovene na truc, hneď ako prídeme mi trhajú malú z rúk - a pritom ich to dieťa vôbec nezaujíma,potom jej sotva venujú pohľad, ide len o to, spraviť na truc.. A keby to bola rodina tak neriešim, ale kamoši 😝 😝 no keď píšem mi je na vracanie z toho...
a inak, Ivi keď ju niekde zaujatú hrou nechám, tak je v pohode, to nerieši.. Iba keď ma vidí odchádzať....

mimina,
za pár dní sa Dianka môže úplne zmeniť, uvidíte 🙂

pekný deň všetkým, tu sa mračí 😎

Ahojte 😉
tu ešte slnko svieti vyvešala som druhú práčku dúfam že to dnes aj vyschnúť stihne 😕

A túlenie ja neriešim, už teraz lebo je to akoby som hrach na stenu hádzala pokiaľ sa túlia v rodine, alebo u známych tak to nechám tak horšie je to ak sa Martin zavesí na hoc koho na ulici ako suchý zips. S tým máme ešte občas problém taktiež so zdravením sa každému na ulici vrátane bezdákov a rinoš cigánov. To vôbec nevieme odbúrať.
(hoc môj tata povedal že sa treba zdraviť každému bo nevieš kto je rodič 😀 😀 ) Ale posledný týždeň sa mi zdá že sa Martin začína občas hanbiť. Tak by nám to mohlo pomôcť. A pripútanie ku mne tak to sme dostali pochvalu od Reichelovej že za rok a pól sa na mňa pekne naviazal a zároveň aj odpútal a nemá problém ak mama odíte do druhej miestnosti. Tak to som bola rada.

@marketka1
no zdraví sa aj Ivka pekne každému, včera aj bezdomovcovi kývala a ten ožran neodkýval 😉
idem aj ja moju bielizeň skontrolovať 🙂

veve ked chce nasrdiť neter, tak si vylezie na moju segru a začne ju túliť "moja maminka" ...to hádam od dvoch rokov. ale to vidno, že opica pokukuje po neteri, či vidí a vyletí 😅 😀 to je taký provokatér, že až 😅
ináč veve je opak, ona uhýba dotykom od cudzích dospelých, ked ju chce niekto chytiť za ruku, alebo pohladkať, tak uhne a ked nestihne, tak hádže bojazlivé pohľady na mňa a úplne zmzne 😕 už pozná pár tetiek susediek, od ktorých to pretrpí, ale to je ozaj pár 2 -3 😅 to tiež asi nie je úplne tak ako by malo byť

no keď už sme pri tejto téme, tak ja som poučená povedala všetkým, že na ruky môžeme brať malého len ja a mm a takisto ho kŕmime iba my ... tak moja mama (ona občas číta koňa 😀 ) mu veselo dávala piškótky, ale tak to ešte v pohode, malý odmietol, ale môj otec sa urazil!, že čo to je za kraviny, že prečo by ho nemohol brať a že som hysterická... takže no... 😉

niekedy si pomyslim, ze tie skolenia pre nahradkarov by mali byt povinne pre vsetkych rodicov... aspon niektore pasaze o priputani a zakladnych psych. potrebach dietata...
ako ked chce niekto soferovat, tak si musi spravit vodicak, tak by som zaviedla povinne pre kazdeho buduceho rodica nejake take kurzy 😀

resp. asi pre kazdeho cloveka, ktory prichadza do kontaktu s detmi 😀 😀 😀

ja neviem, mne už tiež príde divné, aby ho nemohli brať na ruky ani dedko s babkou 😕 ak ste s nimi často, tak problém nevidím, a ak nie ste spolu často, tak jednoducho dohodnúť, že prídu na návtevu o 2-3 týždne... to už ako zvieratko v ZOO - môžte obzerať, ale nechytať a nekŕmiť 😅 podotýkam, že píšem o dedkovi s babkou, nie o všetkých tetkách a ujkoch z rodiny, to je iné...

http://www.rodina.cz/clanek7775.htm

no lenže kde je dedko s babkou, tam je segra s frajerom a hneď aj stará mama... to poviem, že ty môžeš, ty nie? okrem toho si myslím, že aspoň prvé cca 2 týždne to fakt nie je vhodné od nikoho...

veľmi dobrý článok Cairka... my sme s mm boli na návšteve u jednej baby, ktorá bývala so sestrou a hneď nás upozornila, že jej chlapec je v pestúnstve, ale že o tom nevie - mal 11 rokov!! - a že aby sme sa pred ním neprekecli...

tak sme to s mm cestou domov rozoberali, že celé zle... že ten chlapec je čistý jednotkár, snaživý, múdry, ale čo z neho bude, keď zistí tú prevratnú skutočnosť?

inak v tom článku chýba tá vec - neviem, ako je to v ČR - že pestúnske deti sa poznajú aj podľa toho, že majú iné priezviská...čiže tam to zatajovať je dosť problém...

Ahojte! Aj nam minule psycholog. hovorila nieco o poruche priputania. Ze dieta by sa nemalo tulit ku kazdemu. Preberali sme to aj doma s pribuznymi a kazdy ma na to svoj nazor. Ved aj my, ked sme boli detmi, tak ked sme chceli, tak sme sa tulili a ked sme na to nemali "naladu", tak ani k vlastnym rodicom sme sa nepritulili 😉 A deti, ktore byvaju tu na nasej ulici nas ani nepoznaju a niekedy pridu a daju na hoc len letmy bozk. Neviem, ale akosi nechapem tej poruche priputania 😒
Natia: ja si tiez myslim, ze dietatu treba hned povedat pravdu, ze je ado, alebo v pestu, ako zacina vnimat okolity svet a chapat veciam okolo seba a nie tajit to, lebo to moze byt prenho fakt to najhorsie...

natia, ja si to teda tiež neviem predstaviť tajiť 11 rokov 😨 a teda už zrejme "na furt", ale ono s tým priezviskom už dnes tiež nie je až také výrazné, kedže je kopa slobodných/rozvedených/znovuvydatých maminiek, ktoré majú iné priezvisko ako dieťa... ale nechcela by som mať vzťah s dieťaťom založený na nejakej rozprávke, ktorú si vysním... stačí jedno pozabudnutie, prekec...informovaný kamarát ako v tom článku 🤐

neviem, či všetky deti sú také zvedavé ako veve (ale rpedpokladám, že áno 😅 ), ale neviem si predstaviť ako by som odpovedala na tie jej večné otázky - či bola u mňa v brušku, či pila moje mliečko ako kamoškine bábo ...proste to by bolo naozaj celé založené na klamstve 🤐 fuj 😝

ja často nad tým chlapcom premýšľam...on sa to už bude snažiť vytesňovať podľa mňa, aj keby mal nejaké podozrenie... inak to je neskutočne vydarené decko... fakt milý, zlatý, rozumný, zodpovedný, navyše je fakt pekný a žije v klamstve...hrozné...

no, ja som si dala na desiatu pribináčka, čo som mala pre Kubka a zistila som, že je to fakt dobré, tak neviem, či mu to nebudem vyžierať 😀 aj brumík mi zachutil a včera som si dala jahodovú výživu s dlhými piškótami... kým príde, tak mu všetko pojem 😀

ja neviem, či aj chlapci to riešia s tým bruškom a pôrodom... inak pokiaľ evidujem, ja som to tiež neriešila, resp. mi to mama nikdy nespomínala...

aj mňa sa stále obozretne pýtajú či povieme 😕 😕 už ma nebaví vysvetľovať, že áno a prečo, už som raz odpovedala, že "veru by bolo blbé nepovedať, ty to budeš vedieť a ona nie" 😝 😝 Ale chápem aj keď sa rodičia rozhodnú inak, či teda akceptujem... ja sama sa zamýšľam niekedy čo je lepšie.. A argument, ktorý u mňa prevažuje je presne ako píše Cairka, to klamstvo... tak som to vnímala ešte v časoch,keď som ani netušila o mojej túžbe adoptovať 😀 😀

Bendy25, iné je keď sa k tebe takto prídu pritúliť detičky a odbehnú hneď to známeho náručia a iné, keď dieťatko nevie precítiť čo to je to známe, jemu patriace, náručie.. to je z môjho pohľadu porucha pripútania...