• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

IUI

29. novembra 2016 
kaciatko, ideš aj na ďalšiu iui? Dnes som v noci rozmýšľala, že na koľko IUI som ochotná ísť...
20. nov 2009 o 10:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
andzi, jasne, ze hej... ved to bola len prva...
20. nov 2009 o 10:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte kočky.
tak aby ste vedeli čo sa deje...
dopadli mi zle výsledky u diabetologičky. Musím podstúpiť liečbu počas ktorej nesmiem otehotnieť. Musím si nasadiť HAK. Liečba mala pôvodne trvať tri mesiace. Veľmi som plakala keď mi povedali, že tri mesiace sa nebudeme môcť snažiť...
aká irónia... plakala som kvôli trom mesiacom a tá liečba bude trvať min. rok...
Čiže čaká nás rok nič nerobenia.... nesnanženia sa... ja ťažko znášam to, že dva roky sa márne snažíme a teraz mám rok len tak chodiť.. proste nič...


Ja viem, že môžem byť rada, že vieme v čom je problém...
Ja viem, že iné ženy by za to dali aj nemožné... Ale ja to momentálne nezvládam psychicky... ale ono ma to zas prejde. veď nič iné mi neostáva.. Len čo je najhoršie, že nemám žiadnu záruku, že potom to bude O.K.
Bojím sa , že celý rok sa budem trápiť a nakoniec z toho nič nebude...
Veľmi to bolí... veľmi bolí zistenie po dvoch rokoch, že bohužiaľ.. musíte čakať ďalší rok....
a ako na potvoru mi včera začala aj MS, ktorá mi meškala a dala zasa kúsok nádeje, že možno...
tak to bolelo možno o to viac....

Príde mi to strašne nespravodlivé...
Ďalšia vec čo ma ničí je, že môj bratranec, ktorý je tak starý ako ja, je rozvedený a má jednu 7 ročnú dcéru, sa ide ženiť druhý krát lebo jeho kočka je tehotná....
Okrem toho je tehotná aj mmm sesternica...
A to ja nezvládam.... absolutne vôbec... asi som šibnutá... a asi vyhľadám nejakúho dobrého psychológa, lebo ja už fakt neviem...
20. nov 2009 o 10:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
monika, velmi ma to mrzi :frowning2: aku liecbu musis podstupit? co ti vlastne je? viem ake je to tazke, mne takto dali stop minuly rok, tiez som to oplakala a aj ked teraz sa to zda ztrasne dlho, nakoniec to ubehne rychlo. a mozno sa to vsetko da dokopy rychlejsie... je velmi dolezite, aby si v sebe nasla silu bojovat a verit... ked budes nestastna a trapit sa, bude ti to odoberat strasne vela energie a tu potrebujes na to, aby si sa dala do poriadku.
s tymi detmi v okoli ta chapem... mne to sice az tak nenici, dokonca sa z nich tesim... co ma nici su ludia, ktori maju/cakaju deti a stale sa lutuju, ake je to tazke a hrozne... tam by som krutila krkom...
20. nov 2009 o 10:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
cukrovka

a nebojkaj mna to zasa prejde. ja sa chvilu potrapim a potom bude zas o.k...
20. nov 2009 o 11:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
monika, ja viem, zde budes ok... verim, ze ti pomozu.
20. nov 2009 o 11:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
monika chcem ti len poradiť v dobrom. nájdi si hocijakú činnosť-práca, začni chodiť do školy, uč sa nové recepty, veľa čítaj...ja som minulý rok začala chodiť do školy, o mesiac nato som otehu. potom som potratila, na školu som sa vykašľala. teraz ma to mrzí. celý tento rok bol ako v zlom sne, ale naučila som sa nájsť v ňom aj to krásne. mám dobrého manžela, mám prácu na stavbe nášho domu, dali sme žiadosť na adopciu aj napriek nízkemu veku. zdravotne tiež niesom na tom najlepšie, svoju prácu neznášam,ale beriem to tak, že aspoň mám príjem. teraz riešim 2 IVF. prvé mi minulý mesiac stopli-veľmi som reagovala a asi aj teraz sa ďaleko nedostanem. je mi z toho na...ale musím ísť ďalej. a musíš aj ty, ak chceš byť mama musíš byť silná. tak ako každá z nás. musíš si poplakať, vzchopiť sa, nájsť si nejakú činnosť a ísť ďalej. všetko to píšem v dobrom.
20. nov 2009 o 11:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
monika, a cukrovka je prekážkou tehotenstva? Ja poznám aj ženy diabetičky, čo majú deti.
20. nov 2009 o 11:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Monika..ako ti píšu baby, musíš sa na niečo zamerať, musíš niečo robiť a aani nebudeš ako a budeš to mať za sebou :wink:
20. nov 2009 o 11:16  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Monika: vôbec nie si šibnutá. Si normálna. Lebo ak by si nebola bolo by ti to všetko úplne jedno a to ti nie je.To že teraz reagujaeš tak ako reaguješ, je ľudské. Mala si vystavané nejaké ideály, ktoré padli ako domček z karát. No hlavu hore, treba vziať karty a začať stavať domček od znova. Možno to bude trvať dlhšie, ale o to krajšia bude stavba na konci :slight_smile: Ja viem, mne sa to povie, ale neboj aj ja som niečím podobným prešla. v roku 2007 som v januári potratila a tesne na to mi zomrel otec. Chlap, ktorému celý život nič nebolo a v priebehu 6. týždňov zomrel na rakovinu obličky. Mal len 56 rokov. Vtedy som si vravela, že ma Boh trestá a teda poriadne. No dnes viem, že ma to malo posilniť na ďalšej ceste životom.....nabrala som silu a odvahu bojovať, až do konca.
Neboj, bude dobre. To čakanie sa ti vyplatí. Dočkáš malých drobcov, len to nevzdávaj............

veď ako povedal Sain-Exupéry:

Láska začína tam, kde sme schopní prestať myslieť na seba a ochotní vykonať niečo pre druhého, čo nás niečo stojí.

Miluj seba, život, svojich blízkych a ver, že aj tebe sa tvoj kúsok štastia určite dostene.
20. nov 2009 o 11:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Monika0001, môžem sa opýtať koľko máš rokov?
20. nov 2009 o 11:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ak sa nemylim, tak monika ma 26
20. nov 2009 o 11:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
a ty kaciatko? Koľko máš prosím rokov?
20. nov 2009 o 11:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ŠTastei sa kúpiť nedá..to je veľká škoda :frowning2: sú dobré ale ja ťažké dni, je len na nás ako sa k nim postavíme, či chrbtom alebo budeme bojovať :wink:
20. nov 2009 o 11:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mne moja švagriná a svokra hovoria aká som silná. ale to nieje vôbec pravda. všetko moc prepitvávam-diagnózy, dávky hormónov, proste všetko. ja viem, že silná niesom, ja mám len silnú túžbu byť mama. a tiež mám veľa krát strašné dni, ale snažím sa nemyslieť na to. vezmem knihu, čítam.
monika musíš sa vzchopiť. čo sa tíka psychológa-tiež som ho chcela navštíviť keď som potratila. nakoniec som skončila len na tabl. na spanie a upokojujúcich práškoch, ktoré mi zohnala mužova teta-sestrička. teraz je dobrá aj keď rana na duši strašne moc bolí a nikdy úplne neprestane
20. nov 2009 o 11:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj dievčatá, chcem Vás len trochu podporiť, pretože to ešte nie je tak dávno, čo som tu vášnivo čítala všetky príspevky. Podarilo sa mi spontánne otehotnieť a potratiť. A poto nič. dokonca som stratila i menštruáciu. Začalo sa to riešiť a našli niekoľko problémov. Pár krát som si poležala v nemocnici, prešla niekoľkými hormonálnymi liečbami a nič. tak sme po 2 a pol roku skončili v CARe. Po nadopovaní ďalšími hormónmi sa podarilo a máme 7 mesačné mimi. Keďže mi bolo povedané, že to spontánne nepojde a ja stále kojím, viac som neriešila. A tak som teraz zistila, že čakáme ďalšie. Príroda je prevít.
Ale tiež doporučujem sa niečím zamestnať. Začala som okrem práce ešte študovať, aby som odviedla myšlienky. A možno i to ten prvý krát pomohlo. Teraz len dúfam, že sa mi i tá škola podarí dokončiť :slight_smile: Držím moc palce!! Som presvedčená, že sa vám to všetkým podarí!
20. nov 2009 o 11:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
máš pravdu cisielko, to sa kúpiť nedá. No my bojovníčky to nevzdáme...... a tento boj vyhrávame. Či to bude v 25 alebo 35 piatich, je jedno.
Mám kolegynku, ktorá má 35 rokov, stále nemajú bábätko a ešte stále sa nerzhýbala, čo ďalej. Berie život tak, že čo má prísť príde a čo nie, tak že prežije v druhom živote.Takže Monika stále je dosť času a ty si na tom 100% lepšie ako ona :slight_smile: :slight_smile: :slight_smile:
20. nov 2009 o 11:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
kuzelnica krásny príbeh. aj ja chcem :dizzy_face: . a blahoželám :slight_smile:
20. nov 2009 o 11:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
alimak, 28 :slight_smile:
20. nov 2009 o 11:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
kzelnica..blahoželám ti, krásny príbeh so šťastným koncom..a tak sa kosnčia aj tie naše príbehy, len musíte veriť :wink:

Alimak..nevzdáme..a ten kto to vzdá je zbabelec a nejaké výhovorky typu to nezvládnem sú len zabelské reči :angry:
20. nov 2009 o 11:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
kuzelnica, naozaj uzasne! gratulujem
20. nov 2009 o 11:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
afrika - fakt sa podarí, uvidíš! Moc držím palce!
20. nov 2009 o 12:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ďakujem, normálne sa usmievam nad tím ako ste si s mužom mysleli, že ste chránení a bum 10tt. krásne. telo si fakt robí čo sa mu zažiada. aspoň bude mať Julinka rýchlo súrodenca. ja by som tiež brala dve naraz. ale musím byť skromná
20. nov 2009 o 12:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
babulky ste zlatučke...

alimak1 - krásne si mi to napisala. dakujem..

baby tie ci ma troška poznáte viete, že teraz to bolí, teraz plačem.. ale ja sa zas posatvim a pojdem dalej. ved nic ine mi neostane..
ja viem a budem bojovat do konca.. aby som nášho drobca mala doma...
a Bohu prisahám, že keď porodím svoje dve deti potom si adoptujem ďalšie dve... to je môj sen a ja sa nevzdám...
tak.

len teraz ešte troška.... no.. bolí to....
20. nov 2009 o 12:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Monika..vieme..všetko chce čas, je samozrejmé, že to nejde hneď sa maštartovať..držím ti palce aby si sa dopracovala k tomu svojmu krásnemu snu :wink:
20. nov 2009 o 12:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tákako Monika0001 sa mi viacej páči. Cítim v jej slovách odhodlanie a vieru na lepší zajtrajšok. Hlavu hore, veď nádej umiera posledná. :slight_smile: :slight_smile: :slight_smile:
snažilky sú tu s tebou :wink:
20. nov 2009 o 12:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
cisielko, ako včeličky. Sama, sama???? alebo už opäť manžel?
20. nov 2009 o 12:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Alimak..sama, samučká sama..ja už som samostaná pichajda..pichám ako keby nič :grinning:
20. nov 2009 o 13:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
monika, jasne, ze vieme, ze budes ok a aj to, ze toho drobca mat doma budes :wink:
alimak, jedna moja kamaratka hovori, ze nadej nesmie zomriet nikdy
20. nov 2009 o 13:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no vidíš a pri tých prvch to bola hrôza. všetko sa dá, len treba chcieť. Ešte mi vysvelti, čo majú za úlohu tie včeličky. čo nimi bude dosiahnuté. Je mi jasné, že príprava pred IVF, ale čo konkrétne. Aj tieto včielky niečo stimulujú?
20. nov 2009 o 13:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok