Manžel prestal piť a mam pocit, že aj fajčiť (to ale nemám ešte až tak odlsedované). Zatial sú to len tri dni, no už je to náročné aj pre mňa. Nechodí nikam, rieši to sám doma. Nie je momentálne priestor na rozhovor o odbornej pomoci, lebo na akukolvek moju snahu o rozhovor akykolvek reaguje podraždene. Chcem ho podporiť naviac ako viem. Do teraz pil každý deň. Nie veľa ale návyk tam bol. Ja si neviem ani predstaviť, čo sa v ňom teraz odohráva po fyzickej a psychickej stránke a chcem mu byť oporou. Čo môžem a mám robiť a nerobiť?
Aktuálne je unavený, bez nálady, nervózny, podráždený a celkovo proste iný. Nemôžem povedať že hnusný ale izoluje sa, nekomunikuje - ak len sucho, vecne. Fyzický kontakt žiadny, max 1 pusa pred odchodom do práce. Sprava sa skoro až trucovito ako po hadke, enviem to lepšie opísať. Snažím sa si nič z toho nebrať osobne ale je to pre mňa tiež naročne, kedže mam zrazu pri sebe ako ineho človeka.
Ako dlho to može byť takéto divne? Bude niekedy opäť vesely? Chcem veriť, že to zvlasdne, ale čo ak nie? Ako mam reagovať ked sa zase napije? Mám sa snažiť komunikovať alebo ho mam nechať tak?
Akékovľvek skúsenosti pomožu...
@kvietok173 nemáme deti. A práve na prechádzky sme chodievali, len on je teraz taký, že nič sa mu nechce, myslím, že by nešiel. Chcela som mu práce ponúknuť cez víkend že by sme sa šli prejsť ale počítam skôr s tým, že ma odmietne :(
ak on nechce odbornu pomoc, neznamena ze ju nemozes vyhladat ty - tam sa dozvies ako mu najlepsie pomoct, poradit sa.
@bg92 toto mi presne napadlo. Len neviem či stačí obyčajný psychológ alebo by som mala nejakého špecialistu hladať alebo čo vlastne
pogoogli v okoli (neviem kde byvas) - existuju rozne centra pre zavislych kde maju konzultacie aj pre clenov rodiny.
@bg92 dobre dakujem, toto popozerám
Ja by som chcela aj tak na dennej baze čo robiť, ako k nemu pristupovať... či komunikovať, či to nechať na ňom nech začne. je úplne ako iný človek, už som aj začala spochybnňovať, že ma miluje alebo že či bol taký dobrý a milý laskavy len po alkohole. Chcem mu velmi pomoct a byt mu oporou...
Vitamíny a minerály doplniť určite magnézium.
Dala si mu ultimátum, či ako mám chápať že začal abstinovať, zo dňa na deň?
@brendaa nedala práve. Síce sme mali rozhovor po ktorom sa rozhodol skončiť, ale bolo to čisto jeho rozhodnutie... ten rozhovor bol o inom a len som mu povedala, že mi to vadí. Nekázala som mu prestať ani ultimáta nič také. Len čisto som otovorene priznala, že mi to vadí a on sám prestal zo dňa na deň
hovorím ale sú to len tri dni ale vidno, že to s ním niečo robí, je iný
Možno začať športovať . Povedať mu že si uvedomuješ čo prežíva a je to ťažké tak vedome sa zamestnať iným a urobiť aj niečo pre seba či oboch
super, že je to jeho rozhodnutie...ak chce byť sám, neruš ho, prvé dni sú najhoršie, ak sa nechce rozprávať, nechaj ho.... buď mu "nablízku"......aj to pomôže.... byť v tichosti...
držím palce...
Zamestnaj ho, spoločne vymaľujte kuchyňu (aby ste boli spolu a aby ste videli výsledok). Prechádzky potom.
@brendaa ďakujem. Nevieš, ako dlho môže trvať takáto potreba izolovania sa? Ja totiž priznávam, že ani len netuším, čo sa v ňom teraz deje, neviem si to predstaviť. Doteraz totiž pil každý deň a hovoríme o rokoch. Mňa prekvapilo popravde, že dal deň, dva, tretí už som čakala, že ho to zlomí. Teším sa pre neho veľmi, verím, že to bolo dobré rozhodnutie. A viem, že to pre neho musí byť náročné. Tak mu nechcem nejak viac priťažovať tým, že spravím niečo, čo mu nespraví dobre duševne.
@mirro ďakujem. No myslím, že taká veľká akcia ako maľovka nebude cesta. Jemu sa nechce ani len na správy odpisovať, ani telefonovať, nič. Napríklad ani moje jedlo nechce, chodí si kupovať svoje jedlo do obchodu. Preto som mala pocit, že sa na mňa hnevá.
Je to chemicke. Alkohol mu pozmenil v mozgu chemiu vyplavovania dopaminu a serotoninu a teraz je klinicky depresivny lebo mu tieto chemikalie chybaju. Vysvetli mu to a pochval ho a povedz ze nech je aky je teraz bude to medzi vami stat za to v blizkej buducnosti ked to vydrzi alebo s tym niekm pojde
@martinmmartin ďakujem. A okrem takejto slovnej podpory - ktorú on teraz moc neprijíma, celkovo mám pocit, že ho skôr dráždi, keď mu čokolvek hovorím - viem spraviť ešte niečo? Ako dlho môže takýto stav trvať?
Neviem ti pomôcť, ale nezávidím ti...
Ja som to vzdala, išli sme od seba. Hrozne ma to ničilo, už by som to nikdy viac nechcela zažiť.
Inak si myslím, že ak vydrží tak sa priprav na to, že on už nikdy nebude ako predtým. NIKDY.
Tam sú nezvratné zmeny na mozgu, množstvo alkoholikov ktorí aj abstinujú už sú podráždení, chladní a neznesiteľní až do smrti...
@tairyx ďakujem! Môžem sa opýtať, čo ťa ničilo? Závislosť, alebo odvykanie? Ja som si totiž celý čas myslela, že tá závislosť je najhoršia ale v týchto dňoch vidím, ako ťažké je odvykanie aj pre mňa. A mám pocit, že sa veľmi málo píše o dôsledkoch na rodinách a partneroch. Ale nechcem aby to bolo o mne!!
Uff, presne toho som sa bála. To už by bolo asi na poradu s odborníkom ozaj, či sa s tým dá prípadne niečo robiť :(
Skus si nieco precitat tu, aby si mala taky zaklad, o co ide a vedela, o co sa zaujmat dalej a viac.
https://athmo.sk/blog/abstinencne-priznaky-ako-...
@moonlight1210 ďakujem krásne
No na zaciatok nieco v tom zmysle - vidim ze ti je na prd ale som na teba hrda lebo si dokazal ovela viac ako 99% chlapov v tvojej situacii , konecne si chlap a niekto koho si dokazem vazzit
Aj jedno aj druhé. Oboje ma ničilo, jedno horšie ako druhé. Som šťastná, že to už nemusím prežívať.
@martinmmartin ďakujem
Ak ma psychicke problemy, nezvladnete to. Zbytocne to teba bude stat vela sil. Hlavne jedna obrovska rada, ktoru som asi citsla tu. Nepocituj vacsiu zodpovednost za neho ako on sam.
Tito ludia musia prevziat zodpovednost za seba. A niekedy najlrpsir co sa im moze stat je obrovska rana v podobe reality. Netreba ivh ored tym chranit. Lebo ked ho chranis branis mu prevziat zodpovednost aon bude stale len ako maly chlaprc, ktoreho mama sa o vsetko postara.... Toto vela zien robi chybu.maju manzela ale je im synom. Preto ze aj on to citi vie ze nemusi byt zodpovedny tak si vypije.ved ma mamicku ( manzelku) ktora ho vyhresi a da na poriadok... A tak dokola.
A priprav sa na to, ze tam budu vlny.
Nutkanie vratit sa k tomu. Take to: aspon jeden maly poharik... na ukludnenie nervozity z toho vsetkeho, a pod.
Ak vydrzi cca prvy mesiac-dva, zacne to byt dobre. Zavislost zacne ustupovat. Nutkanie tiez.
Ale potom pridu take narazove nutkania. Z nicoho nic silna chut si znova dat. Objavi sa po par mesiacoch, aj bez spustaca (zeby niekde videl alkohol, bol na oslave a pil len mineralku, ...).
Okrem toho mu narastie sebavedomie, ze uz to ma pod kontrolou a povoli si znova dopriat. Je to falosny pocit sebaistoty, os trosicky sem-tam, velmi rychlo moze sklznut k dennemu pitiu, dokonca vacsiemu, nez pil predtym.
Nieco, ako ked si sofer zaciatocnik zacne verit a pusta sa coraz odvaznejsie do rychlejsej a riskatnejsej jazdy.
Takze aj ty musis byt v strehu a vsimat si ho. Aby si skusila vcas zasiahnut.
Plus, by som aj tebe poradila kontaktovat poradnu, aby si sa popytala, ako postupovat a pomahat. Nie je nutne tam dostat iba manzela. Informacie sa hodia i tebe.
@tairyx rozumiem :(
@derdia chápem, ako to myslíš. Je možné, že som k nemu tak doteraz pristupovala. Ale on naozaj tieto dni, čo je bez, je v takom stave, že keby mu poviem, aby napr šiel povysávať, tak ma s tým pošle do riti. On bol ozaj milší a snaživejší, keď mal vypité.
Preto sa snažím zistiť, kolko môžre trvať to najhoršie, že napr mesiac ešte je to normálne, že má nejaké abstinenčné a po troch už je to prehnané ale to hovorím len ako príklad, lebo neviem naozaj kolko tieto veci trvajú.
Hlavne je sa naucit odmenovat sa, lebo tuto ulohu hral poharik, po tazkom dni, po praci, po hadke alkohol je svetly bod na konci tazkej cesty ktoru musis zvladnut. A teraz nema nic co by ho motivovalo a rak pitrebuje nieco rovnocenne - a to naist je sakra tazke
Neboj sa, len ho nechaj. ber to tak, ze mu zachranujes zivot. Nemyslela som to tak, ze davat mu ulohy. Nie nechaj ho teraz v klufe si to riesit sameho.on si to vybral, nech nesir nasledky. Ty mu len povedz, ze ak by ta potreboval kedykolvek sa mozr na teba obratit. Ale to je vsetko. N3chat ho tak je presne to jeho orevzatie zodpovednosti
@moonlight1210 ďakujem ti. Ja ak mám byť úprimná som prekvapená aj z tých troch dní. Ak dná dnešok tak štyroch. Ja od prvého dňa počítam presne s tým, že ho to zlomí a dá si. Pre mňa je každý deň výhra ale ako píšeš, toho sa bojím, že ak zase začne, bude to horšie než predtým :( cítim sa velmi bezmocná. Rovnako sa bojím tých zmien osobnosti. že už natrvalo bude taký chladný, nepríjemný, izolovaný :(
A viem, že ak aj on by nešiel, ja pre seba pociťujem potrebu odbornej podpory a pomoci.
Je potrebné ho zamestnať niečím aby mu to odpútalo zamestnalo myseľ. Máte deti? Možno prostredníctvom nich na začiatku . Alebo ho vziať na prechádzku, aj keď ste možno na ňu nechodili je možno čas na zmeny 😍