Má dieťa rodičom vykať alebo radšej nie?

ja som to tak myslela, že napr. ked je na mna nahnevaná. žýe jej niečo zakážem, tak vie tak parádne odpapulovať, akože odvrkne ako keby kamoške... takú naučenú frázu, aby mala posledné slovo... no keby vykala, su taketo frázny prosto nepoužitelné 😀
Našťastie sa to nestáva často 😝

Ja vykanie síce uznávam, ale len "rovnoprávne", tj. vykáme si navzájom. Takže s dieťaťom rozhodne nie (alebo žeby som vykala aj ja jej?) Vykaním sa podľa mňa prejavuje len odstup a nie úcta (s bývalým šéfom sme si vykali a o úcte tam nemohlo byť ani reči 😀 ) Tak ako by som nikdy nevykala svokre, ktorá mi tyka. Vzťaz - ja tykám, ty vykáš (alebo naopak) je vzťah "sluha - pán" a v takom sa nechcem veru ocitnúť ani ja jednej strane. A už vôbec nie v rodine.
A len drobná poznámočka na záver: v Amerike si netyká nikto. Všetci si vykajú (moderná angličtina nepoužíva TYKANIE)

no, my si v rodine tiez tykame.
vroni, v Amerike to aj rozoznaju, ci tykas alebo vykas?

vykať nieeeeeee

Sonoga, tykanie sa v angličtine nepoužíva. Ešte ujo Shakespeare ho veru poznal a používal, ale postupom času boli Angláni takí nóbl, až si vykali všetci 😎 A Amíci to choťa-nechoťa prebrali spolu s kráľovskou angličtinou. V princípe sa na odlíšenie blízkeho vzťahu od oficiálneho používa oslovenie krstným menom versus oslovenie priezviskom s titulom pán, pani. Takže ak ťa v anglicky hovoriacej krajine niekto osloví Mrs. sonoga, tak ti akože vyká a keď len Hej, sonoga, tak ti akože tyká (ale len akože)

vykat? asi nie... kedze ja som mojim rodicom hovorila krstnym menom 😉

U nas sa rodicia snazili zaviest vykanie... Trvalo to vsak iba velmi kratky cas (par dni), asi to bol ich experiment... Mne to pripadalo dost trapne, mala som sice len 4 roky, ale dodnes si pamatam ako som sa hambila ich oslovit. Nikto z mojich kamaratom rodicom nevykal a tak som sa dost hambila... Takisto mi pripadali ako cudzi. Podla mna taketo zvyky boli normalne v minulosti, ked este moja babka bola mala. Ale dnes je to uz velmi velmi velmi zriedkave.