• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Dieťa s poruchou pozornosti sprevádzaná hyperaktivitou

Ahojte maminky, viem, že väčšinou máte ešte len malé batoliatka, ale predsa,
je tu niekto kto má dieťatko so syndrómom poruchy pozornosti a hyperaktivitou, prípadne dyslektika, dysgrafika a pod? Alebo týmto syndrómom trpí?
Môj hyperaktívny syn práve začal chodiť do školy a aj keď je to len nultý ročník, mám teda riadny strach ako to zvládbne on a aj jeho učiteľka...
6. sep 2006 o 21:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mracik my mame LMD a z toho vypliva aj hyperaktivita. sestra ma dyslekticku a mala to narocne. nevedela si zapametat co cita. cize co vidi nevnima. musela to pocut, tak jej sestra musela nahravat na kazety ucivo a ona sa tak ucila. hyperaktivne deti su ale bud s postihom alebo su nadpriemerne inteligentne. ja sa tiez obavam co ten nas. z neurologie nas vyradili, ze je zdravy, mudry chlapcek a hyperaktivitu vyliecit nevedia.
6. sep 2006 o 22:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mracik a melory:kedy detom zistili poruchy? Lebo Melory tvoj Hugo je este malicky.
7. sep 2006 o 00:14  •  3 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
hned v novorodeneckej sprave ma lahku mozgovu disfunkciu, lebo pokaslali porod. zasekol sa v mojej uzkej panve a nedychal. nastastie len taky cas, ze je zdravy a nie postihnuty. :slight_smile: od pol roka hyperaktivita do teraz. :slight_smile: :slight_smile: najviac sa zisti az v skole.
7. sep 2006 o 19:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
ena, môjho krtka som si zdiagnostikovala sama, ako bábätko skoro vôbec nespal, asi tak štyri hodiny denne, keď bol starší mal nočné desy, mal problém s jemnou aj hrubou motorikou a pri žiadnej činnosti nevydržal, dokonca ani pri tých, ktoré ho bavili, takže asi okolo jeho troch-štyroch rokov som si už bola istá, teraz to už potvrdila aj psychologička
Inak ako som začala o týchto poruchách viac čítať, zistila som, že aj ja trpím poruchou pozornosti, ale bez hyperaktivity, vždy som vedela, že som nejaká divná, ale až v 25 som prišla na to, čo to je... :slight_smile:
7. sep 2006 o 20:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
viete ze enstein mal dislekciu a vobec mu neslo pisanie a citanie a pritom bol hlava.
7. sep 2006 o 20:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Ahojte dievcata,
mracik, skus davat malemu Omega3 fatty acids (tucne kyseliny), lebo tie vraj velmi pomahaju detom s hyperaktivitou sa sustredit na pracu v skole, alebo celkovo na aktivity. Neviem ci dostat na Slovensku, eye-Q kapsulky, ale tie su vraj naozaj dobre, lebo maju ten rydzi olej z ryb v sebe. Ja to davam svojmu synovi, hoci on netrpi ADHD, ale bol diagnozovany, ze ma semanticku-pragmanicku poruchu (to je komunikacnu poruchu) a si myslim, ze mu to celkom pomaha sa sustredit v skole.

O tom Einsteinovi som tiez pocula, ze mal dokonca aj autizmus...hoci vtedy sa o tom vobec nic nevedelo....
9. sep 2006 o 23:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
melory: este som chcela dodat, ze aj moj syn bol pri porode zaseknuty a sa mu znizila hladina kyslika a nakoniec sa narodil s hroznou opuchlinou na jednej strane hlavicky (a prave tato hemisfera mozgu, kde on mal opuchlinu, je vraj zodpovedna za vyvoj reci a komunikacie ako celkovej)....a ja jeho problemy pripisujem tomu porodu...hoci lekari o tom nechcu vobec pocut a nikdy by oficialne s tym nesuhlasili. Hoci vela specialistov so mnou akoze sukromne suhlasilo, ze jeho problemy su spojene s porodom....
9. sep 2006 o 23:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
mcw, diky za tip, inak koľko ročkov má tvoj synček?
25. sep 2006 o 16:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte, som veľmi rada, že sa tu táto tema objavila. Mam 3-roč. dcerku. Je hyperaktivna a ADHD syndr. nam urcila moja mami. Je ucitelka a deti s touto poruchou pozna, takze nemam dôvod pochybovat. Je velmi tazke udrzat ju na uzde. Je velmi hlucna, casto vo "svojom svete". Mame 7 mesačnú dcerku a je to dost narocne. Rada by som navstivila psychologa, ale stale mam pocit, ze je este cas. Co myslite????
25. sep 2006 o 17:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
autor
Ahoj tamarka, toho psychológa by som asi pomaly navštívila, je to vhodné asi od tých 3 rokov. My sme zatiaľ nemali na psycho logov šťastie, mám pocit, že o tom vedeli strašne málo, najviac som sa dozvedela z kníh a z internetu. Ale snáď nájdeme takého, čo bude vedieť naozaj vypočuť, pochopiť naše problémy a aspoň načrtnúť nejaké riešenia...
Čo sa týka mladšieho súrodenca, ja som sa bála, že mu Kubko nechtiac ublíži, ale našťastie nič také sa nekonalo, naopak akoby zo dňa na deň dospel aspoň o dva roky...
25. sep 2006 o 17:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Tak my sme včera dostali už druhú veľkú červenú poznámku do slovníčka. Aj keď som to čakala, že to takto bude, tak ma to riadne rozosmutnilo.
Pani učiteľka sa zdala byť veľmi skúsená a teraz mi napíše do slovníčka: "Prosím zlepšiť správanie" akoby sa to dalo u takéhoto dieťatka zlepšiť správanie na diaľku... :frowning2:
28. sep 2006 o 14:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
mracik: nestras, ze nespal ako babatko ani 4 hod denne. nas nespal ani tolko..
28. sep 2006 o 15:41  •  3 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
No to myslím dokopy aj s nocou, niekedy sa celú noc len tak hral - v tých lesších prípadoch, väčšinou v noci aj hodiny plakal
teraz to dospáva, keď som poňho chodila do škôlky, tak niekedy o pol štvrtej ešte spal, okolo behali deti a robili riadny humbuk - a on nič
Teraz mu ten obedňajší spánok v škole chýba, chodí stráášne uvavený domov a zaspáva na začiatku rozprávky
28. sep 2006 o 16:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mracik, ja som dyslextička, a do svojích 16-tich som to nevedela. Najlepšie je to zastihnúť čo najskôr, tak je super, že sa o to zaújmaš tak skoro. U mňa už bolo neskoro, nikam som sa už prihlasovať nechcela, všade som videla, že je to len pre malé deti, čo ja taká stará koza (začala som sa o to zaújmať až v 18-tich, po škole) robila :frowning2: .
28. sep 2006 o 16:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mracik: no asi mu potrva, kym si na skolu zvykne, ze? Maly je teraz prvacik?
28. sep 2006 o 16:36  •  3 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mracik, tvoj krtko chodi do beznej skoly? nerozmyslali ste nad nejakou alternativnou? neviem, co je lepsie, len sa pytam... :wink:
28. sep 2006 o 16:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte, ja mám tiež rovnako syna s ADHD , má 9 rokov a všeličo sme si s ním preskakali od škôlky. Najhoršie to bolo ked bol maličký, stále plakal, za celých 24 hodín spal tak 3- 4 hodky, v škôlke boli tiež problémy ale skôr s pani učiteľkou ktorá si niečo chcela dokazovať a tak sme sa na nu sťažovali a bol pokoj. Teraz je tretiak a zvláda to celkom dobre, ak nerátam poznámky že sa vrťí, zabúda si pomôcky ktoré má v taške ale ich nevie najsť , alebo aby sme dohliadli lebo je nepozorný a tak. Je to moje zlatíčko a úž vieme ako s ním pracovať ale je to len o trpezlivosti.
28. sep 2006 o 17:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mcw jasne ze to je z porodu ved ako moj...ale ze mam uzku panvu maly v mateskej knizke a neviem naco ked na to nereagovali.
28. sep 2006 o 18:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Nemusí sa vždy jednať o deti ktore sa rodili traumatizujúco, ja som mala pôrod súper rýchly. Povečšine sa jedná o deti s udržiavaných tehotenstiev, častých ultrazvukov aj s 3D, taktiež ked matky užívali antikoncepciu, taktiež Duphastonové deti, prípadne dvojčatá, teraz prežijú aj 1kg. deti vdaka vývoju zdravotníctva, ked sa rodilo doma pred 50-60 rokmi babice poväčšine pri pôrode vedeli, že dieťa bude postihnute a neuvolnovali dýchacie cesty, takže bolo málo postižených detí, je to hrozné ale som o tom trošku čítala, takže toto nieje môj výplod. :dizzy_face:
28. sep 2006 o 19:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte mamicky...som ucitelka, a pred odchodom na matersku, som dva roky ucila v triede, moja inak prva trieda :wink: , kde som mala ziaka s ADHD, chvilu trvalo, kym sme si nasli system, a napokon som sa dozvedela, ze ma taku diagnozu, ale postupovala som spravne a s jurkom sme si k sebe nasli cestu....ak by ste sa chceli opytat na koknretne otazky ohladne skoly, rada vam odpoviem, vela som o tychto detoch citala, a musim priznat, ze praca s nimi je krasna....urcite vam budem vediet poradit, aj ako sa dohodnut s ucitelkami, nakolko som sa s takymto dietatkom stretla....ale cez IP, papa zatial
28. sep 2006 o 20:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
urcite prisli aj na tieto moznosti ale bola som pri tom ked som rodila a syn sa narodil bez znamky zivota. zasekol sa v panve a udusil sa...kym ho prebrali, zazrakom, uplinul cas na LMD - lahku mozgovu disfunkciu. kedze nebol mozog okyslicovany.
28. sep 2006 o 20:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Ena, my sme teraz "nulťáci". Je to super, že existuje takáto možnosť, inak by nás v prváku čakalo určite prepadnutie, ak sa dá vôbec v prváku prepadnúť... :slight_smile:

Ale pravdupovediac, čakala som od pani učiteľky v takejto triede trošku iný prístup, ako vypisovanie poznámok typu prosím zlepšiť správanie alebo dohovorte Jakubovi, nerešpektuje pokyny vyučujúcej... No budem sa musieť s ňou úprimne porozprávať.
Inak je fajn, že sú v triede iba deviati
1. okt 2006 o 17:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
mráčik čím skôr si na poznámky zvykneš tým lepšie, ja som prišla s prvého rodičovského tak uplakaná, že som myslelaže sa mi niečo stane, Matúško problém s učením nemal okrem toho že si nezaznačoval domáce úlohy, vlastne zaznačil ale sme sa nevedeli dopátrať ake sú to tak vypracoval inú a na druhý den poznámka, denne mal poznámky a niekedy aj dve ale všetko to súviselo s jeho ochorením a také som ignorovala. Nejednalo sa o poznámky typu že je drzí alebo vulgárny tam mal stanovené čo si môže dovoliť a čo nie, v triede ich bolo 7, v druhej som zmenila školu a bolo ich 15 a zlatá pani učiteľka, teraz je ich 35 a ina učiteľka, a tiež poznámky, že nemá pomôcky ale samozrejme ich v taške má a tak je to začarovaný kruh.
1. okt 2006 o 20:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
autor
No, my máme problém aj s nadávkami, doma nenadáva, to sa mu už fakt niečo hrozné musí stať (napríklad mu Maťko rozbije kamión z lega), ale v škole skúša, kam môže ísť. Vždy, keď zmení prostredie, tak máme taký problém, potom je to už trošku lepšie. Okrem toho bil deti fľašou po hlave :frowning2: , to ma trápi najviac, ale Maťkovi doma vôbec neubližujem, skôr je to naopak a fakt neviem ako by som to mohla ovplyvniť, keď nie som pri ňom. A čo sa týka problémov s učením, je dysgrafik, takže písať sa možno naučí až na druhom stupni...Napriek tomu, že už má skoro 7, nedokáže zopakovať ani v náznakoch žiadne písmenko... Takže je toho viac, vlastne mám pocit, že máme problém takmer vo všetkom okrem reči - rozpráva čisto a má dobrú slovnú zásobu - no čo sa týka nadávok, tak fakt riadne pestrú :confounded:
1. okt 2006 o 20:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
samozrejme boli aj nadávky ale len medzi detmi, aj iné veci ale to robia aj iné deti a nie len tie naše, môj mal poruchu reči deti sa mu smiali a on plakal a ja po nociach tiež, ja som bola pred školou v aute a všetky deti sa hrali a môj v kúte mal autičko a prišiel k nemu spolužiak a hodil ho o zem a rozbilo sa tak sa naštval a sotil ho a to učitelka uvidela a už chcela žiacku, to si mala vidieť tú rýchlosť s akou sam vyletela s auta, čaf dnes musím končiť
1. okt 2006 o 20:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
autor
No náš Kubko, napriek tomu ako sa niekedy správa, miluje malé detičky a staré babky. Keď vidí nejakú babičku v sukniciach a šatôčke (nie tie staré zmaľované ježibaby v rifliach :grinning: ) tak hneď sa jej prihovorí, aj babičky majú radi jeho...
1. okt 2006 o 20:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Ahojte dievcnce, tak ja som tu zase dnes nakukla.

Tajga, to, co si pisala o tych davnych prorodoch, dava celkom zmysel. lebo aj ja som citala, ze teraz je viac deti diagnozovanych s nejakou vyvojovou poruchou, nez vtedy davno a to sa vsetko urcite moze pripisovat modernej medicine, ze deti teraz preziju vseliake porody (hoci s nasledkami, ako su vyvojove poruchy) a predtym skor babatko zomrelo, ked nebolo nieco pri porode alebo po porode v poriadku. Takze, rodicia sa musia pripravit na castokrat tazku vychovu svojich deti, ale podla mna, ked maju okolo "chapajucu a podporujucu" spolocnost, tak sa to zvalada ovela lahsie.

mracik, moj syn ma 9 rokov. Zijeme v Uk a on je teraz v 5 rocniku. Ja mam asi tuto "vyhodu" tuna, ze porucham ako je ADHD, alebo autisticke spektrum, ci dispraxia, dislexsia atd. sa tu dostava vseobecne viac porozumenia v skolach a inych vzdelavacich zariadeniach. je tu ovela viecej podpory pre deti a ich rodicov.

Napr, u nas to bolo tak, ze ked moj maly v dvoch rokoch nerozpraval a nekomunikoval ako ostatne deti, tak som ho zobrala k lekarovi, on ho odporucil k logopedke, ta po 6 lekciach mi povedala, ze si mysli, ze do nie je len oneskorena komunikacia, ale ze to bude nejaka porucha a tak ho odporucila do teamu profesionalov v specialnej skolke, kde chodil 2x za tyzden na 4 hod (poritom chodil aj do normalnej skolky v ostatne dni)....tam sa mu snazili pomoct a prist na to, co s nim je a ked zacal skolu v 4 rokoch, tak uz skola presne vedela, ze ako s nim maju zaobchadzat a sa mu dostalo specialnej podpory a do teraz ho v skole podporuju, ci uz akademicky, alebo v spolocenskej stranke....( a musim podotknut, ze moj syn chodi do normalnej skoly a nie specialnej)

Nikdy sme nemali nieco take, ako tu spominane, poznamky v ziackej, koli nepozornosti, ci vyrusovaniu, alebo napisanie zlej domacej ulohy. U nas komunikacia medzi skolskym presonalom a nami rodicmi bola velmi dobra a oni presne vedeli, co mozu, alebo nemozu od mojho syna ocakavat.

A preto, si myslim, ze vy to asi mate na Sk tazsie, lebo hoci ucitelky o tych poruchach vedia, ale nemaju asi presne stanovene, ako s takymito detmi zaobchadzat a nedostava sa im dostatocnej podpory a vysvetlenia, ci pripravy na taketo deti od skolstva a preto sa asi snazia s takymito ziakmi vysporiadat, ako najlepsie vedia same. A bohuzial niektore si myslia, ze poznamky do ziackej pomozu, hoci v skutocnosti, nic sa na spravani dietata nezmeni, len rodic je potom but nahnevany, alebo smutny z celkovej situacie.
Vy same viete, dievcata, ze vase deticky za to nemozu a keby svoje spravanie mohli zmenit, tak ho zmenia hned v tuto chvilu. My nasim detom musime byt podporou a chvalit ich, kde sa len da, lebo v zivote sa im asi od druhych vela chvaly nedostane...a vsetky deti si potrebuju vybudovat sebadvoveru a sebaistotu.

Z mojej skusenosti, mozem odporucit ist, co najskor k specialistom, ako su psycholog, psychiater, logoped, ci specialista v deckom spravani, lebo potom vas aj skoly budu brat viac vazne a sa budu snazit pomoc aj vasim detom, ked budete mat na papieri potvrdene, ze vase dieta trpi tou, ci onou poruchou....vtedy je vacsia sanca, ze uzitelky zmenia ich nazor, ze vase dieta je neposlusne, na nazor, ze vase dieta ma urcitu poruchu a potrebuje skor pomoct, pochvalit, za nieco dobre vykonane a nie pokarhat za nieco, co zabudol, alebo nespravil, alebo ze bol v triede nepozorny. A vtedy sa aj jeho sparavnie postupne zlepsi.

No, vidim, ze uz som toho popisala az, az...idem sa trochu odreagovat :wink: Prepacte, ked sa nieco z mojho prispevku niekoho dotklo, len som chcela vysvetlit a napisat, co citim a si o tom myslim.
1. okt 2006 o 21:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (3)
autor
díky MCW, si sa fakt rozpísla :wink: , no my máme aj posudok od psychológa, aj sme ho do školy samo dali, ale či ho p. učiteľka čítala, to naozaj neviem...
1. okt 2006 o 21:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Mracik, a si sa pytala p ucitelky, ci ho citala? Ma vasa slkola osobu, ktora sa specialne zaobera detmi, ktore potrebuju extra podporu, ci iny pristup? Ja by som sa asi na to skoly spytala a co si o tom oni myslia a ci maju nejaku literaturu o detoch s ADHD....maju s takymi detmi skusenosti?
Viem, ze to je tazke, ale asi budes musiet viac "zatlacit" a "poinformovat" skolu o tej ADHD poruche...

Verim, ze to je tazke aj pre skolu, hlavne ked nemaju dostatocne prostriedky, ako s takymi detmi zaobchadzat, no karhanie, ci poznamky detom vobec nepomozu.

Drzim palce, a prajem pevne nervy a vytrvalost pri vychove a komunikacii so skolou.
1. okt 2006 o 22:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
autor
Tento týždeň máme rodičko, takže už si píšem zoznam, čo všetko chcem učiteľke povedať.
V škole majú psychologičku a špeciálnu pedagogičku, ale zatiaľ neviem ako spolu s učiteľkou komunikujú...

Hľadali sme školu, ktorá má aspoň aké-také podmienky pre tieto detičky, takže dohádzame s malým na druhý koniec mesta.
2. okt 2006 o 07:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok