• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Dieťa s poruchou pozornosti sprevádzaná hyperaktivitou

to som sa preve ti pokusala vysvetlit ze aj ked ucitelia vedia ze ma adhd tak je to pre nich problem zachovat si chladnu hlavu pri urcitych situaciach a proste to nezvladnu.preto som rozmyslala nad skolou pre taketo deti.Tam by im rozumeli.
7. jún 2010 o 16:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
noo u nas je praveze problem ze ucitelka nema nervy na neho,kazdy den poznamka alebo ho necha tak nech sa hra,ja mam dost z takeho pristupu,tento tyzden som objednana k riaditelke tak uvidim co bude,chcem ho prelozit do inej triedy,najprv som rozmyslala zmenit skoly ale psychologicka poradila ze nech najprv takto skusim vraj taka velka zmena prostredia moze stav dietata este zhorsit
dnes som citala taky letacik o ADHD a vraj o 5 rokov bude kazde dieta bud ADHD alebo bude mat nejake ine syndromi/napr ak rodicia boli zavisli na drogach/
8. jún 2010 o 08:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Dobry den, rada by som sa pridala do diskusie. Mam chlapceka, ktory bude mat v auguste sedem rokov a nastupuje do prvej triedy.
Teraz chodi do nulteho rocnika a aj ked je sikovny a inteligentny, prejavuje sa u neho socialna zaostalost a naivita, neschopnost dat iste veci do suvisu. Pozorovali sme to uz dlhsie, aj sme boli u psychologa minuly rok na teste skolskej zrelosti, cely problem, ale ostal "utajeny" v tom, ze sme sa vratili zo zahranicia a syn rozpraval po anglicky. Je bilingvalne dieta, s tym ze materinsku rec mal anglictinu a tu sa zacal preorientovavat na slovencinu. Vela veci si kazdy vysvetloval v suvislosti s jeho nedokonalou slovencinou, teraz je uz jasne, ze je to aj nieco viac. V skole vyslovili podozrenie na AS, ma syndromy, ked si to citam, nechcem byt ale sama psychologom dopredu. Na buduci utorok idem s nim na prve vysetrenie do sanatoria. Mudr. Sykorovej v Bratislave. je to rychlo najdeny kontakt na internete, chcela by som Vas poprosit o radu, kam ist, kde sa obratit, myslim poradnu, psychologa,..... S velkou obavovou sa pozeram na september, kedy ma nastupit do skoly...
8. jún 2010 o 09:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
kms - neboj to bude v pohodě, mělo by stačit navštívit psychologicko-pedagogickou poradnu :wink:
jinak mě kolikrát přijde, že pomalu každej má něco jelikož je to "moderní" a psychologové si taky musí nějak vydělávat :grinning:, dřív to nikdo neřešil a taky sme vyrostli v pohodě, dneska se děsně řeší kdejaká kravinka :pensive:
8. jún 2010 o 10:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
brumdinka - presne s tebou suhlasím. V minulosti nikto nič podobné neriešil a vyrástli sme. Možno ak by aj nás vyšetrili našli by nám ADHD a podobné ......Príde mi to tak, akoby učitelia nechceli byť za nič v tejto dobe zodpovední a k tomu majú aj takýto prístup. Prečo ja mám riešiť niečo čo sa deje v škole, to si má riešiť škola - myslím konkrétnu situáciu, keď každé dieťa tvrdí niečo iné, ale samozrejme, že zlé z toho vyjde môj syn, lebo veď predsa podľa nich on má na to papier.....Ide mi to na nervy. Už som im chcela tiež napísať nech vyriešia problémy, ktoré máme my doma. A tiredna nás už straší, aké bude mať problémy v 3.ročníku, lebo mení sa mu aj triedna uč.
15. jún 2010 o 09:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Atina presne aj ja si myslim to co ty,nech riesia co sa deje v skole,ja sa tiez nestazujem ucitelke ze napr nechcel kocky zbierat a podobne.Mozno mu zmena triednej prospeje
Ale fakt je ze dnes su deti divokejsie,dnes je uz asi 60% hyperaktivnych,nasa psychologicka vravela ze podla statistik bude o 5 rokov 90%hyperaktivnych,5%s roznymi syndrommi po rodicoch zavislakoch a len 5% bude normalnych,no co uz potom budu robit v skolach neviem. :confused:
17. jún 2010 o 12:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
o chviľku nám všetkým aspoň na dva mesiace ubudne jedna starosť, ktorá bola každodenná. Už sa teším, že keď prídem domov nebudem sa musieť zašiť so synom do izby a počúvať všetky tie jeho nervózne výstupy. Aj my budeme mať prázdniny!!! Hurá, trošku oddychu. Všetkým čo sme to zvládli blahoželám. Ak som sa tu dokázala "vyplakať" bola to pre mňa úľava, trošku som nabrala v sebe silu ísť ďalej.
18. jún 2010 o 14:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
veru ,ja som tiez povedala ze na prazdniny sa tesim asi viac ako synator :dizzy_face:
Ja mam doma nanosene cele kpy letacikov,clankov z casopisov aj z netu,kazdy den si vravim ze zajtra to uz zvladneme lepsie ale je to horor,kto to nepozna nemoze pochopit.Za tento rok co syn chodi do skoly/pana beka a ako sa tesiil/ je moja psychika v haji,co som sa naplakala po veceroch a som rada ze som tu nasla temu aspon viem ze nie som sama.
Mam este druhe dieta a to ide o rok do skoly,ako ju presvedcim ze v skole je aj sranda a musi tam chodit ked kazdy den vidi pohromu pri uceni,ach jaj.
Uz nam ostava len drzat si palceky ,ved su tie potvorky divoke nase :wink: a zas keby sedeli a cesali cele dni boli by to vobec deti?
18. jún 2010 o 17:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
exjanka - pozerám, že máš syna Adama. Ja tiež. Žeby sme im vybrali zlé meno? :wink: Ja čo som stretla chlapcov Adamov /či už v škôlke,škole/ všetci sú rovnako živý a svojim spôsobom problémoví.
22. jún 2010 o 13:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ati nestras,zeby sme ich skusili dat premenovat?
ja som poznala len jedneho Adama a ten bol zas az nenormalne kludny,cely den v skolke pri okne presedel
hm a neviem my sme problemy nemali len ako nastupil do skoly,ach jo
22. jún 2010 o 16:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
exjanka-jaaj, tak moj syn sa prejavoval uz od malicka, napr.ako babatko cez den skoro nic nespal, podriemkal 15 min. a uz bol hore a cakal na ďalšiu davku mlieka; v skolke, ucitelkam bral desiatu, skryval im ovladac od TV, vyliezol na parapetu, pricom okno bolo otvorene. Joj a doma aky horor nam sposobil, vsade sme mali v zastrckach poistky, tak vytiahol zo zastrcky kabel od TV a vopchal tam klinec - nastastie do "nulaku", inac by uz nebol medzi nami. My sme si s nim uzili az az. Este kopec veci ma napada ale to by bol roman. A ako na nom horelo oblecenie....pritom nikdy nebol sam bez dozoru, len zacal fukat vietor tym nespravnym smerom. Nevedela som sa s tým zmierit, lebo starsi ten bol kludas, kde som ho polozila tam bol. Ak mozem vediet, v akom meste byvas?
23. jún 2010 o 12:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ati chuda moje tak sa nenudis.toto mne prave nejde do hlavy ze kazdy kto tu pise alebo s kym som sa stretla v poradni to riesi od malicka,moj spaval pohoda polozila som o 20 posuchal si vankusik a spal do rana,v skolke ziadne problemy a teraz no katastrofa,pomaly sa bojim do skoly po neho ist.moze to len tak zo dna na den vypuknut?
teraz ma napada jedna taka katastrofa ale to bola jeho chyba 50 na 50,podarilo sa mu kocik vysypat s 5 mesacnou sestrou,ale kocik bol na dvore ,on bol u starkej a ta ho neviem preco pustila von a hojdal kocik a usiel mu dole /mame tam dva schodiky/.
a som zo Zvolena
23. jún 2010 o 13:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
exjanka - nemyslim, ze by sa nieco len tak zo dna na den zmenilo, mozno je to v skrytej forme. Ktovie, inac co sa týka spanku v noci, tak to bola pohodicka, ale asi len preto, ze cely den malo spal. On ako 2-dnovy tahal stovku, tak ho v nemocnici este chvalili aky papkac a aj doma 1x v noci som vstavala (aj mlieko som preto nasledna stratila).
Jooj a ked sa na neho vecer pozriem ked spinka, stale mu poviem(skoda ale ze ma nevyslysi) , "keby si bol taky zlaty ako ked spinkas" . Ale inac ja zacinam mat taky pocit, ze ten biofeedback co chodime asi zabera. Mame za sebou 12 sedeni -co je este malo, ale sa mi zda kludnejsi aj ked jasne pri uceni sa realizoval vzdy. Zacinam mat ale pocit, za starsi brat ho zacina provokovat, akoby mu chybalo, ze mu robil zle.
23. jún 2010 o 13:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja si myslim ze jemu nesadla ucitelka a teraz akoby jej napriek robil,neviem
my mame ist este na pedopsychiatriu ,uz aj toto mi ide na nervy len chodime z ambulancie do ambulancie a nic nik neporadi.fak je ze vsetko co viem je vdaka netu a riaditelke PPP pani Mrenicovej
:grinning: no to poznam ,ja som vzdy vravela to aka hnusna mama ked povie ze najlepsi je ked spi,teraz mozem len potvrdit :grinning:
hm to nie je dobre ked ho pokusa,deti su potvory ,ja niekedy nechapem aj u nas ,dcera ake neviniatko sa doraba ale neostane mu nic dlzna,taky srsnik je
23. jún 2010 o 14:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj dievcata, ak dovolite, chcela by som sa k vam pridat, lebo uz nevladzem. Ak existuje najtazsi stupen zufalstva, tak vam pre ukazku mozem poslat svoju aktualnu fotografiu, ale to by ste ma potom zaradili do kategorie prirodnych katastrof...

k mojmu pribehu: na nase slniecko sme sa velmi tesili, vsetko sme si krasne pripravili, nevedeli sme sa dockat, kedy ju uvidime. Po narodeni mala vobec nepotrebovala spat, vkuse bola hladna a kojila som kazdu hodinu a v noci LEN kazde tri hodiny. Mala a aj ma reflux a tazku kojenecku koliku. Plakala, resp revala takmer nonstop. Ked trosku povyrastla, revanie, jacanie a fnukanie pre najmansiu hovadinu jej ostalo, do toho sa pridala agresivita nie len voci nam, ale aj voci sebe. Hryzie, kope, skriabe, ma zachvaty zurivosti... uz ani nemozem viac pisat, lebo mi je na zvracanie.
Radsej prejdem rovno k aktualnemu stavu. Momentalne ma 2 a pol roka, je mimoriadne sikovna, slovnu zasobu a verbalny prejav ma ako stvorrocne deti, je tazko nesustredena, priserne hyperaktivna (o urazoch sa radsej tu vyjadrovat nebudem, lebo vyzera ako keby sme ju tyrali), vonkoncom nepocuva, nereaguje ani na svoje meno, to musim na nu naziapat a sa jej povyhrazat roznymi zakazmi oblubenych veci, aby mi vobec odpovedala na primitivnu otazku. Nikam s nou nemozeme chodit medzi ludi, ci deti, lebo na nas ukazuju prstom, ake mame nevychovane dieta a ako ju zle vychovavame a co to mame za spratka a podobne. Nemozeme s nou ani len do restauracie, dokonca ani do McDonaldu, lebo nevydrzi pri jedle sediet dlhsie ak o 30 sekund a uz ju musime chytat na opacnom konci restiky, ako sa tam strka k niekomu uplne cudziemu.

Strasne ma boli srdce, milujem ju, ale uz nevladzem. Vyzaduje si neskutocne vela pozornosit a sustavneho vychovneho vedenia a som na nu uplne sama. Nemame starych rodicov, ani nikoho pribuzneho, lebo sme po studiach ostali v Bratislave a sami. Manzel aby nas uzivil a utiahol hypoteku chodi domov az vecer a nikto nam malu nechce postrazit, lebo by to nezvladol. Od septembra ide do skolky, mam obrovske obavy, bojim a neviem sa kvoli tomu ani zamestnat.

Prosim vas, ako to zvladate? Skusili ste aj farmakoterapiu?
26. jún 2010 o 10:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
nezufaj,presne viem ako sa citis ake je to mat ,,najnevychovanejsie a najhorsie dieta,,
farmakoterapiu ti moze odporucit a predpisat psychiater,my sme objednany na august na sedenie
podla mna tazko povedat niekto to chvali ale zas su to oblbovaky ,ja osobne sa chcem poradit s doktorkou,na nu som pocula same chvaly a hlavne ze lieky odporuca len ak je to nevyhnutelne a ak to viac pomoze ako uskodi
urcite by som nedavala dietatu nasilu lieky,maj na mysly ze ak to utlmi divocinu utlmi to aj ine pochody v mozgu
takze kasli na ludi okolo,raz snad pride taka doba ze sa ludia nebudu nad tymto pohorsovat a ukazovat prstom,len taky co to ma doma vie ake zufalstvo to obnasa a kolko sil je potrebne mamicke
drz sa
26. jún 2010 o 13:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
obavam sa, ze tej doby sa ja uz nedozijem, u vlastnej rodiny vyzeram ako nervny idiot, co nezvlada vlastne dieta. Dostavam rady typu, sak ju zder jak hada a po probleme... priznavam sa, ze uz dostala na zadok a nie raz, ale v konecnom dosledku to problem len a len zhorsilo. Neviem v BA na ktore poradne sa obratit, lebo povacsine dieta pod tri roky vziat nechcu
26. jún 2010 o 13:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
a ja to zvladam tak ze kde moze dojst ku konfliktu tam ak nemusim nejdem
napr pizza je fajn aj doma nemusim chytat infarkt v pizerke
miesto ihriska ideme radsej na prechadzku na luku alebo do hory,si ba tak to mas tazsie
neznamena to ze sa uplne izolujeme od ludi ale vsade byt nemusime
vela sa rozpravam so synom,dakedy ako blb uz 20x opakujem ale co ked je to pre jeho dobro
najhorsie je ze nemas nikoho kto by ti pomohol,so zamestnanim mam aj ja problem,ked zacnes po vysetreniach chodit je to ako maraton ,ja som este nenasla pracu kde by to boli ochotny tolerovat
26. jún 2010 o 13:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
urcite ju nebi,potom tazko vysvetlis ze ty ju bijes a ona druhych nema
fu tak to ti neporadim ,nam dali zo skoly odporucenie na psychologa,ten na neurologiu,tam na logopediu a na psychiatra
skus sa spytat svojej pediatricky
26. jún 2010 o 13:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@exjanka mas pravdu, aj my sa ihriskam viac menej vyhybame, alebo ideme na take, co su malo navstevovane. Dokonca ma napadla aj taka alternativa, ze by sme sa prestahovali niekam na dedinu, nie som si vsak ista, ci by si tam mala uzila viac tolerancie. U nas je problem aj to, ze na tie vsetky problemy je privelmi citliva a extremne zle znasa moj hnev - nie len, ze strasne place, ale ma odmieta, bije ma, nechce sa ku mne priblizit.. je tazke schovat aj najmansi naznak hnevu, staci, ze sa skaredo na nu pozriem a uz jede
26. jún 2010 o 13:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
je aj tazke sa nehnevat, ked denne niekolko krat vyhadze zo satnika vsetko oblecenie, rozmrvi jedlo po uplne celom byte, do bordova vytaca susedov a pod
26. jún 2010 o 13:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
strociatka..úplně vidím sebe před 14 lety...dnes už je naší bramborce 16 a je to hrůza a děs už jen občas. zbytek času není doma a žije si jak chce ona. Ted jedu na chatu ,ale dám si to do oblíbených a napíšu víc.
26. jún 2010 o 13:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
super, tesim sa
26. jún 2010 o 13:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ved prave ze je tazko sa nehnevat
ja si obcas pripadam ako nervacka ale uz sa snazim to brat s rezervou,mudre rady este mudrejsich ludi,kazdy den poznamka v skole no co,sak raz musi byt lepsie
nemyslim ze by si tam mala vacsiu toleranciu,my byvame v dome v primestskej casti a o nic lepsi ludia tu nie su ako vo velkom meste ale ma tu dieta viac priestoru moze sa vylietat ,vyjasi bez toho aby dakomu vadilo a obtazovalo,potom je menej energie na hovadiny
hm u nas to az take nie je zeby veci vyhadzoval zo skrin ale v izbe je pohroma,uz to neriesim,ked to jemu nevadi,sak ja to nejak poodhrnam ked ho idem zakryt vecer
hm ja som myslela ze to len u nas je ze mrzko pozriem a hned je zachvat ze ho nelubim a pod
ach jo cim sme si to zasluzili
26. jún 2010 o 14:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Nachádzam tu aj moje dieťatko vo Vašich opisoch.....no, mne na medikáciu (nepýtala som si ju) povedala psychologička, že dieťa neutlmí, skôr mu pomôže sa sústrediť, ale nebude naraz z ničoho nič pokojné-čiže, možno v školskom veku v extrémnych prípadoch by to odporúčala, ináč nie.Aj ona aj neurológ diagnostikovali ADHD. Zatiaľ s tým nerobím nič, len sa snažím zachovať chladnú hlavu. Väčšinou niekoľkokrát za hodinu. A blahoželám si, že nebývame v meste...tu je predsa len oveľa menej vzruchov.
26. jún 2010 o 14:01  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
snazim sa necapnut jej, ale priznavam, ze su situacie, kedy to ja sama uz nezvladam a capnem jej, potom to strasne lutujem, nie len z toho psychickeho dovodu, ze som si udrela dieta, ale hlavne v tych nasledkoch, lebo si po tom zacne viac ublizovat a aj viac mna napada, takze to nikam nevedie, resp. len k horsiemu.
Mam taku tuzbu sa prestahovat niekam do maleho domceka s velkou zahradou, kde sa moze dostatocne vyblaznit a vyventilovat ten nadmerny pretlak energie. Tu v BA naozaj je prestimulovana prilis velkym mnozstvom podnetov a privela ludom vadi.
26. jún 2010 o 14:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj dievcata, tak dnes mi je este horsie. Mala napriek vydatnemu doobednemu vybehaniu a poobednemu vyjaseniu sa na ihrisku dostala velmi tazky afektivny zachvat. Bila mna a velmi skaredo ublizovala aj sebe, dostala sa do takeho amoku, ze neutisitelne hrdelne vrestala 25 minut, pricom sa z toho 2x povracala, snazila som sa ju utisit, nosit na rukach, ci silno drzat v naruci, vobec nic nepomohlo, az ked sa dostavala do tej fazy, ze fialovela a miestami sa nemohla nadychut, som v navale zufalstva pustila rozpravku a podala nurofen a dala jej ho zapit mliekom. Uz konecne spi, ale je mi hrozne od zufalstva..
27. jún 2010 o 22:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Strociatka, bude to lepšie...dozrieva jej nervová sústava, vydrž ešte rok a potom to už bude lepšie. U nás to tak bolo, od tých tri apol bolo lepšie už len. A hlavne po zlom období vždy prišiel nejaký vývojový skok....tak si to tak povedz.....tiež som to zažila. :wink:
28. jún 2010 o 07:42  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
presne ako pise yukki,tieto deti su take nic nic a potom skok dopredu :dizzy_face:
28. jún 2010 o 07:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ale tiež som bola často už zúfalá.....v tej dobe. Takže je to"normálne" Strociatka.... :sweat_smile:
28. jún 2010 o 07:52  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok