• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Dieťa s poruchou pozornosti sprevádzaná hyperaktivitou

20. augusta 2017 
ste zlate, ale vcera som sa fakt uz zlakla, no aj tak dnesne rano nezacalo dobre, zaspavame s revom, vstavame s revom...
28. jún 2010 o 07:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@strociatka som tu v diskusii prvý krát, hoci si ju už nejaký čas čítam. Mojej 11 ročnej dcére neurologička vyslovila predbežne podozrenie na ADHD, inak diagnózu potvrdenú nemám. Ale to, čo tu opisuješ, poznám najlepšie na prípade svojej netere, dnes študentky na VŠ. Jej rodina to mala veľmi ťažké a často bola nezvládnuteľná. Ja som ju mala v dennej starostlivosti po tom, čo jej mamka nastúpila do práce po materskej, bolo to strašné, možno niekedy uvidíš fotku moju aj jej mamky z toho obdobia. A to v tom čase nikto dieťa nediagnostikoval, takže bola iba ťažko nevychovaná a hotovo.

Ale nie o tom som chcela. Z mojich dnešných poznatkov, čo mám o veci, hovorím, že tie deti sú precitlivelé. Aj na dojmy z vonkajšieho prostredia, aj na to, čo do seba napr. ako potraviny prijímajú. Ako vidím malá pije mlieko. A toto je jeden z najčastejších príčin precitlivenosti, poznám z vlastnej skúsenosti. Moja dcéra mlieko už nepije, veľmi jej to pomohlo, hneď sa stupeň predráždenia zmiernil. Ak máš záujem, rada Ti pošlem niekoľko tipov, ako hneď zasiahnuť do stravy, aby si vylúčila potencionálne dráždiče -je ich dosť- a pritom nemusela všetko prácne hľadať.
A ak ti nie je proti mysli, tak aj nejaké rady na detox, ale to už naozaj záleží na Tvojom postoji, informácií je dosť. Ak raz začneš hľadať, určite sa nájde riešenie.
Hlavne potrebuješ začať s niečím čo sa dá urobiť hneď, pretože izolácia a neprítomnosť pomoci sú veľmi zlá kombinácia s výchovou takto sa prejavujúceho dieťaťa. Sama som zažila, aké to je, človek má pocit, že to už nezvládne a niečo vystrojí...ale dá sa pomôcť.
28. jún 2010 o 11:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ano, je to aj potravou, viem, ze sladkosti stav velmizhorsuju. Mala vsak sladkosti takmer vobec nejedava, ma velmi rada ovocie a zeleninu. Ale aj so stravovanim mame problem, lebo za stolom, aj ked je neskutocne hladna vydrzi tak 1 - 2 minuty a je prec, je to des. Bopjim sa skolky, ze nas odtial pozenu a pritom je to tak strasne sikovne dievcatko. S tym mliekom je to tazke, je nan takmer odkazana, pije ho velmi vela, zatial vsak stale umele (Nutrilon AR 2) lebo ma reflux. Takze v tomto smere neviem co robit, to mlieko jej pomaha predchadzat zvracaniu, na druhej strane pises, ze je to problem...
28. jún 2010 o 12:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@strociatka
Takže mlieko má veľmi rada, vieš, už malé deti nemám a veľmi sa v tých umelých mliekach nevyznám, ale predpokladám, že základom je kravské nejak upravené A práve o to ide. Pozri si, prosím, zloženie výrobku.
Už to je podozrivé, že píšeš, "takmer závislá". Niektorí ľudia majú metabolickú poruchu, kedy sa im niektoré potraviny rozkladajú inak, ako je to bežné a namiesto normálneho trávenia nastáva niečo ako otrava produktami látkovej výmeny. Následkom je potom stav podobný zdrogovaniu a obrovské nervozita.Veľakrát je problém aj v lepku z múky, ale to by som brala až ako druhú možnosť, ono bezlepová diéta je náročnejšia ako bezmliečna a nenavrhovala by som ju bez vážnej príčiny. Takže naspäť k mlieku.
Existujú aj rastlinné náhradky mlieka, dostať ich buď hotové v tetrapaku alebo aj práškové na rozrobenie s vodou. Ja osobne používam mlieko ryžové, má dobrú chuť, práškové, volá sa Asiana a je slovenskej výroby. Dostať v potravinách, len nie všade, dá sa však objednať aj cez internet. Ale vzhľadom na vek Tvojej dcérky odporúčam skúsiť bio ryžové mlieko s doplneným vápnikom, ktoré dostaneš kúpiť v sieti drogérií dm. Je prirodzene sladké a kvalitné. Existujú aj sójové mlieka, práškové aj tetra, ale sója je známy alergén ( napr,. moja je na ňu alergická) a kontroverzná plodina takže s ňou opatrne. Ryža je pre diéty všeobecne oveľa vhodnešia. Za pokus to rozhodne stojí. Nezabudni, že treba vylúčiť aj mliečne produkty, ak sa Ti to osvedčí.
S tými sladkosťami máš pravdu, provokujú nervový systém, cukor sám o sebe a potom aj rozličné farbivá. Aj pre cukor, aj keď ho používate málo, sú alternatívy. Jednak v sieti dm, trstinový bio a aj niektoré sladkosti, jednak sa poobzeraj po nejakom bioobchodíku vo svojom okolí. Dá sa aj nahradiť tradičná biela múka za celozrnú, ktorá má oveľa viac vitamínov, mne sa osvedčila špalda. V biopotravinách alebo biokútikoch zoženieš celozrné cestoviny. Skús maličkej ponúknuť bio kaše z ryže, špaldy, pohánky...samo, že bez mlieka. Okrem toho ryža a pohánka sú bezlepkové potraviny, a poháhka obsahuje veľa dobrých vecí na nervový systém.
A poobzeraj sa po výživových doplnkoch, potrebujete vitamíny B skupiny, magnézium, kvalitný rybí tuk. Ty aj Tvoje dieťa. Skúste, držím palce. Možno na prvý krát nebude nadšená, skús ju najprv pripraviť poloošialeným nápojom...ale ak jej nevadia zmeny, tak skúste.
28. jún 2010 o 13:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
strociatka - precitala som si vsetko co si napisala a velmi ti drzim palce, aby si to zvladla. Ja som to az v takom stadiu nezazila. Urcite bitka neriesi nic aj ked si myslim, ze je potrebne niekedy dietatu svacnut. Ty si ma svojim príbehom dorazila......ja nemam slov. Nieco podobne ale v podstatne mensej intenzite mala moja znama, viem, ze sa nachodili po lekaroch, aj nieco malá brala. Naposledy ked sme rozpravali mi vravela, že to uz pomaly pominulo. Jej mala kopala do dverí, jacala...tiez aj niekolko minut robila cirkus.
28. jún 2010 o 14:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
s mliekom to bude asi boj, ale skusime, lebo co ine ostava. Momentalne je ten jej psychicky stav zly, neustale celodenne zle ladenie a vyhladavanie konfliktov. Uz jej lekari robili testy na lepok aj mlieko, ale vysli negativne, ze je vsetko vporiadku, ale opat mame ist na kontrolu, tak uvidim, co "prevratne" sa dozvieme. Vlastne mava take obdobia, kedy sa zda byt psychicky vporiadku, aj ked hyperaktivne prejavy pokracuju. Toto obdobie trva tak tyzden a potom sme na tom opat takto. Ale tieto afektivne fazy sa objavuju menej casto, asi tak raz za niekolko tyzdnov, ale sa stupnuju. Uz som malu objednala k neurologovi aj na vcasnu diagnostiku, tak som zvedava, mam obavy a aj sa tesim, ci sa niekam posunieme. Zatial velmi pekne dakujem za rady, skusim uplatnit najviac, co sa da. Len musim na to postupne, terapiu sokom som uz skusala, ale bolo to horsie, tak budem tu stravu zavadzat postupne, uvidim, ci sa chyti.
28. jún 2010 o 18:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte bojovnicky, neuverite, dnes je u nas uplne pohoda, ako keby mi v noci niekto vymenil dieta, ja si to uz hodim, raz jeden extrem a na druhy den druhy extrem, som zvedava kolko jej vydrzi tato pozitivne nabita nalada :slight_smile:
29. jún 2010 o 08:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@strociatka
:slight_smile: :slight_smile: :slight_smile:

S tou citlivosťou na mlieko je to tak, že aj moja kočka mala len mierne, v podstate na hranici zvýšené hodnoty, čo pediatrička charakterizovala ako bezvýznamné. A napriek tomu sme bez mlieka na tom lepšie.
Maličká podľa mňa aj veľmi citlivo reaguje na Teba, a už svojím spôsobom rozumie, že je pre mamku problém. :wink:

Ten nápad, bývať v menej stimulúcom prostredí je tiež výborný, ale asi sa to nedá zariadiť hneď, však. Skús ale pre malú vytvoriť nejaký rytmus, denný, napríklad vždy niečo v rovnakom čase (a bude to dobrá príprava na škôlku), netreba nejaký prísny režim, pre začiatok zopár jednoduchých vecí, ktoré bežne robíte, ale daj to do rytmu. To slúži na zabránenie náladovosti, rytmus sa veľmi dieťaťu vžije a dá mu "pevný rámec" aj pre jeho prežívanie. A veľa si spolu spievajte, hovorte si básničky, myslím, ku každej takej činnosti si vymyslite veršík, daj priestor vašej tvorivosti, je to pre vás hra. Dieťa v tomto veku všetko napodobňuje...

Neskúšala si plastelínu? To je vynikajúci relax, ale pozor, nesmie byť toxická, najlepší je včelí vosk.
29. jún 2010 o 09:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
snazime sa mat pravidelny denny rezim, dost nam to kazi jej porucha spanku, ale aj tak sa snazime. Pesnicky a basnicky su u nas nieco ako dychanie vzduchu, ma uz skvelu zasobu, ale tu plastelinu som este neskusala, to je fakt vynikajuci napad, neviete niekto, kde sa da zohnat takato netoxicka (ako pises samiana z vosku vcelieho)?
29. jún 2010 o 11:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
To je veľmi dobré, že má rada pesničky. Myslela som však na pesničku alebo básničku, ktorá by sprevádzala alebo vystihovala v jednoduchom - aj vymyslenom veršíku činnosť, ktorá sa práve robí. Po istom čase by namiesto príkazu - urob toto alebo tamto - nasledovala pesnička, ktorá sama navodí atmosféru vykonávanej činnosti a nedôjde k stretu dvoch vôlí, Tvojej a dieťaťa. Je to pomôcka, v škôlkach mávajú také pesničky...

A ten vosk neviem, kde dostaneš, u nás sa používala vždy len plastelína, ale počula som o tom. Skús posnoriť na nete. Okrem toho existuje aj tzv. inteligentná plastelína, dnes je moderná, ale v podstate vôbec neudrží tvar, takže dieťaťu sa vždy stratí, čo vyrobilo, a niektorému to môže vadiť alebo ho to neuspokojí.

Zajtra ideme na dovolenku, takže keby si mala nejakú otázku, ozvem sa po týždni. Želám vám veľa zdaru !
29. jún 2010 o 20:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@samiana dakujem velmi pekne, uz sa tesim, uzi si dovolenku, my sa prave zberame na preventivnu prehliadku, tak som zvedava, co nam obvodna pediatricka povie...

Vcera som skusila trochu pozorovat co sa u nas deje a vlastne si neviem poradit este s dvoma vaznejsimi problemami: 1. napriklad urobi nieco zle, alebo ma udrie. Pozera sa na mna a caka reakciu a aj ked ziadnu nedam, tak sa ide sama zmlatit, lebo citujem: maminka sa hneva - neviem ako reagovat, nechcem, aby sa bila
2. strasne nam vonku uteka, nase prechadzky su totalna katastrofa, kvoli jej vlastnej bezpecnosti nasa prechadzka vyzera ako buzerovanie dietata: pozor auto, nesmies tam to je elektrika, stoj, je tam sklo, vrat sa.... a samozrejme som jedina mamina, co po ihrisku nahana dieta, ktore vyzera ako urvate z retaze. Absolutne nereaguje na svoje meno a robi si co chce, ako keby som tam vobec nebola a ostatne maminy sa na mna pozeraju, ze co si s nou neurobim poriadok, ale ja ju nechcem bit, aj tak by to nepomohlo.
30. jún 2010 o 08:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
strociatka - neklesej na mysli, v určitým obdonbí je vztek u dětí normální - jen mě zarazilo to že si jí dala acylpirin zapít mlíkem !!! jako vůbec bych do dítěte nescpala žádné léky - základem jsou jasná a pevná pravidla, pravidelnost atpod.a když je třeba tak klidně i jednu přes zadek a hlavně když něco řeknu tak to platí a postav se třeba na hlavu ! - u nás to teda zabralo když řeknu ne, tak je to NE a když řeknu Ano tak je to ANO a divila by ses jak to i na ty záchvaty vzteku funguje prostě mladej poznal, že když řve a vzteká se, že je to zbytečný a je klid :wink:

jinak kolik je malý - my když byl hodně malinkatej a už chodil a všude lezl, tak kvůli jeho bezpečnosti jsme ho měli na kšírách :slight_smile: a to že jí říkáš, že tam a tam nesmí je přece normální ů- příde my, že moc řešíš reakce okolí - vykašli se na ně, je to tvoje dítě a ty ho vychováváš tak neřeš co tomu řeknou lidi :slight_smile:
2. júl 2010 o 12:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
strociatka, a už si jej dala na zadok? Aká bola reakcia?
2. júl 2010 o 15:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@brumdinka nurofen je acylpirin? tak to som nevedela, dakujem za info, uz si dam pozor. To co ty tu popisujes je normalna reakcia normalnych deti, ze ano je ano a nie je nie. My sa tohoto prisne drzime a nikdy si nic nevydobije, napriek tomu su jej reakcie absolutne nepredvidatelne a niekedy priam sokujuce. Napriklad ma kopla a som jej povedala au, to boliii - jej bezprostredna reakcia bola, ze sa hodila o zem, totalne sa rozrevala a najblizsiu pol hodinu sa odmietala ku mne co i len priblizit.

lula26 - ano stalo sa uz (je mi to velmi luto a hanbim sa za to - proste som zlyhala) ale dostala uz na zadok, bolo to viac krat, tak dam len jeden priklad: kym som vesala pradlo, vyhadzla v izbe hlinu z kvetinaca - nechcela si nechat vysvetlit, preco to robit nemoze a zacinala sa dostavat do riadneho amoku, tak som jej hodila na zadok - reakcia - rozplakala sa, odisla odo mna asi dva metre, vzapati sa zvrtla, vratila sa ku mne a oplula ma! rovo do ksichtu
2. júl 2010 o 20:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Strociatka, ani sa nemusím namáhať opismi, vééééééľmi podobné u nás. moja mama, každý, kto mi do toho trochu viac vidí, sa až diví, aká dokážem byť dôsledná a.....a prd z toho, ak je tam adhd tak sa môžeš aj poskubať s dôslednosťou a dosiahneš 5% výsledok z toho čo by si dosiahla u jedinca vybraného z populácie bez adhd. Nie! NIE! NE! hocikedy neplatí-sluch odpojený od mozgu......dokonca si ju natočím k sebe, podržím jej ruky a poviem KIKA! NIE!!! a nič z toho koľkokrát....... :unamused: :confounded: Vysvetľovanie má neskutočne malý výsledok napríklad, lebo viac ako vetu nehovoriac o zložitej vete nie sú často tieto deti schopné v tej chvíli prijať. Proste to je iné jednanie ako s dieťaťom v ktorého mozgu neiskria v takých intervaloch impulzy ako je tomu u adhd dieťaťa. :pensive:
2. júl 2010 o 20:54  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ano a napriek tomu sama vidis, ze nevysvetlis, vsetci sa na mna divaju aka neschopna matka, tazko niekomu vysvetlit, ze bezne pravidla na nase deti nestacia
2. júl 2010 o 21:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
bežné....ani viac dôslednosti ako je bežné nestačí.!
A dívajú sa tak, áno. No ale s tým nenarobíš nič, leda že by sme dali deťom vytlačiť tričká Nekukaj na mňa jak debil ani na moju mamu mám ADHD........a pod to im jedným stehom prichytiť letáky o čo sa jedná :stuck_out_tongue_closed_eyes:
2. júl 2010 o 21:07  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
to spravanie je naozaj tazko zvladatelne, nezainteresovanemu pozorovatelovi to moze pripadat ako nevychovane dieta. Mna vsak najviac trapi, ze sa od nas strasne odtahuje, ublizi mi a sprava sa ku mne, ako keby som ublizila ja jej :frowning2:
2. júl 2010 o 21:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
strociatka, myslím, že to nemusíš považovať za svoje zlyhanie, ani hanbiť sa za to nemusíš. Určite si jej neublížila. A niekedy treba vyskúšať všetko.
2. júl 2010 o 21:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ibaze mi uz dochadza fantazia, preto tu aj pisem, aby som sa vam jednak vyrozpravala a jednak, aby som zistila, co fungovalo niekomu a pripadne skusila
2. júl 2010 o 21:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
strociatka - jo jestli je nurofen acylpirin nevim jen bych prostě do dítěte necpala žádnou chemii a s tím, že tě oplula no tak to by dostala rovnou přes pusu - jako promin ale jak to popisuješ tak ano má acdh ale nevychovaná je taky !

jinak stroci a proč jí nenecháš bejt - někdy funguje naopak nezájem dokonce až ignorace - takhle to z ní možná hnusně, ale oni těmi rakcemi si vydobíjejí pozornost a je jedno, že negativní.

tak jasně každý dítě je individuální, ale na Jiříka když nepomůže dát na zadek a má vyloženě vztakací záchvat tak mu řeknu fajn ti si řvát někam jinam tady na to nejsme zvědavý a odejdu třeba vedle do místnosti - on když nemá publikum tak rychle přestane
3. júl 2010 o 10:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
och ano, samozrejme, ze ju ignorujeme, aj ked jaci, tak ju zavriem do izby a idem prec, nic z toho vsak nepomaha a cez pusu tiez dostala, prave za toto. Ten Nurofen dostala z viacerych dovodov (nie len z neutisitelneho afektu) idu jej zuby a neda sa to obcas inak, ako nurofenom utisit tu bolest. Popravde sa mi tu nechce rozpisovat uplne vsetko, ignorujeme najcastejsie nevhodne spravanie, ktore nie je reakciou na moju poziadavku, tak sa nam napr. podarilo odstranit plutie ako zabavu v byte, ale ako odstranit, ze pluje po ludoch vonku , to neviem, bitka, ignoracia, vynadanie, pobratie hraciek, zakaz rozpravok... nepomohlo, co pouzivate vy?
3. júl 2010 o 10:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
jaj, este som si spomenula, ze ja najcastejsie tiez pouzivam: "ked sa ti tu nepaci, ideme domov" samozrejme, ked pokracuje v nevhodnom spravani aj ju pekne vezmem pod pazuchu a odnesiem domov a je mi jedno, ze sme prave prisli... obcas funguje, obcas nie... ale je to zatial najlepsia metoda, ktora u nas zabrala, len doma sa pouzit akosi neda :frowning2:
3. júl 2010 o 10:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
stroci - no tak pokud to dělá i po lidech venku tak fakt nevim - to bych se snad tvářila, že to neni moje dítě :pensive: :grinning:

u nás pomáhá zakázání věcí co má rád a naopak i když se mu něco povede ho za to pochválit - navíc má slíbeno, že pokud bude opravdu moc moc hodnej tak dostane kot´átko - teda jestli se povede - kamarádka bude připouštět kočku a jestli bude mít kotata tak máme jdeno zamluvený) a zatim to funguje - ono když mu opravdu o něco jde tak je i hodnej :slight_smile:
3. júl 2010 o 12:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Strociatka, v múdrych knihách píšu že jedným z hlavných príznakov je IMPULZIVITA-mimo iných samozrejme. Impulzívna reakcia-opľutie........... nemusí sa pri tom jednať o nevychovanosť (môže,)... Tak ako astmatika nikto neobviňuje keď dostane záchvat dušnosti, tak sa budeme musieť naučiť my neobviňovať naše deti pri -napríklad- impulzívnom jednaní, aj keď sama to zatiaľ nedokážem ani na 25% tak ako by som si predstavovala. Ide o poruchu správania, pričom všetci máme vžité že správanie dieťaťa je plne ovplyvniteľné výchovou....no...a nie je.
3. júl 2010 o 14:50  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojky děvčata, před nedávnem jsem na vás narazila náhodou. Jen jsem neměla čas. Přispěji i svoji troškou do mlýna. Mám 16 letou Báru. Mám ji adoptovanou od 10 měsíců.Jako miminko byla fajn, trocgu živější,ale roztomiloučká treperenda. Milovaná a milující. Kolem roka a půl, kdyžv začala chodit začaly divný příznaky. Přestala spát, spala ve stoje u sedačky asi 15 min přes den, v noci usínala staršně pozdě a trhaně spala. Po návštěvě u pediatričky, kdy tam vymetla všechny vitriny z hračkami a byla naprosto nezvladatelná, nás dr poslala k psychologovi.Psycholog, mladý kluk, pravil"pokud se jí nechce spát tak at nespí!" Já doma měla už další adoptované miminko-3 měsíční, uplakané.Manžela na 3 směny. Dan usínal v 6 odpoledne a ráno kolem 3-4 vstával, Bára usnínala kolem 3 ráno. Opravdu jsem psychicky nezvládala.
No shrnu to.Nastal čas putování po doktorech, měla jsme pocit, že já jsem blázen a hysterka. Bára narážela do věcí, výbuchy vzteku, ničila věci, nespala. 20x jsem mohla říct, že to neudělá a stejně udělala. Pak problémy ve školce s děmi, ve škole s učiteli a kolektivem všeho druhu. Jediné, kde se trochu snesla byla skupina věřících, kteří ji zvládli.
Ve škole se přidali dyslexie snad všeho druhu. Byla to hrůza. Několikrát málem propadla a jen díky skvělé třídní a mému věčněmu boji jak s Bárou a jejím učením, tak s některými zabedněnými učiteli neskončila v pomocné škole. Dnes je na soukromém učňáku.Jinde bychom ji asi neudrželi. Má trojku z chování,ale zatím se drží.Ted půjde do druháku.Z doktorů jsem byla všeobecně zklamaná. Vždy mi jen diagnostikovali problém,ale aby nám někdo poradil , co s Bárou dělat a nebo nějak pracoval s ní, to ani omylem. Až v 15 letech jsme objevili Klíč v Praze, tak tam byla terapie pro tyhle děti.Chvíli jsme to zkusili,ale jednak to znamenalo týdenní dojíždění do Prahy a jednak už bylo pozdě. Bára je taková jaká je. Už je dospělá a nic s tím nedělám. Vždy si říkám jen přežít.
Stroci, jak píšeš, že tě poplivala, tak moje mi zase sprostě nadává. Upozorňuji, že jsem vyzkoušela všechny metody od vysvětlování k výprasku. Nic. Když ji to popadne, řve na mě a říká mi "pí.o"Pak se uklidní a přijde z úsměvem. Já ještě brečím.A ona už o ničem neví.
Musím pořád vytvářet uměle pravidla a být jak gestapo nad ní, jinak si udělá, co chce. Strašně mě to unavuje a trápí,ale je to moje dítě(i když jsem ji neporodila) a nezbývá než držet.
A jestli někdo věří, že naše školství má pro tyhled ěti odborníky, tak at je v klidu. Jeden př za vše. Uč na matematiku, protože ji Bára rušila při hodině, ji systematicky hod, co hod vyhazovala na chodbu.Já to zjistila náhodou od uklizečky. Málem jsem učitelku zabila. Bára vypadá jak velká,ale rozum jak 5-leté dítě se klidně 45 min courá po škole.Má dyskalkulii, dyslexi a dysgrafii.Takže dospat sešit byl nadliský úkol. Navíc, když neměla látku vsešitě, a mě tvrdila, že nic nebrali, tak jsem se s ní neučila. V pololetí ji navrhla 5.Vlítla jsem tam, udělala pořádek,nechala Báře dát 5 a nechala si ji přezkoušet. Byla na 2. Prý se to za týden doučila, řekla paní uč. Tak vidíte, že když chce, tak ji to jde. Málem jsem střílela. :rolling_eyes: To co uměla, byla jen moje zásluha a moje snaha. Málo, který uč mi pomohl avyšel vstříc.Jak říkám měli jsme skvělou třídní a výchovnou. Ted taky máme fajn třídní.
Učení byla kapitola sama pro sebe. Ale to až jindy.
4. júl 2010 o 14:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ty brdo, já toho napsala. :grinning: Mohla bych o tom vydat knihu. Například ted. Jeli jsme na 14 dní na chatu. Syn má jediné 2 týdny volno o prázdninách, tak se mu chci věnovat. Báru nebylo kam dát. S námi nepojede.Když ji vezmeme násilím, bude neskutečně otravovat a zkazí dovolenou všem.Bývalý si ji nevezme. Měl ji od rozvodu 2x. babička ji hlídala před 2 lety a měla z toho infarkt.Sehnali jsme rodiče její kamarádky, kteří byli ochotni si ji nechat přes noce.Ve dne je doma. . Dnes jsem přijela domů nečekaně a Bára samozřejmě spí i s kamarádkou u nás. Prostě si zase udělala, co chce ona. Tak jsem jen řekla, že pokud se vrátím a bude tam bordel, tak v ten moment odjíždí na chatu taky, a modlím se, aby se ji nic nestalo. Co víc můžu dělat?
Takže vás milé maminky velice chápu a soucítím s vámi. Jo a výchova? Ha, ha.Normálnímu dítě stačí vysvětlit, možná ještě jednou, zlobivějšímu možná dát na zadek(ale to moc nezabírá),ale těmhle dětem to prostě nevysvětlíte.Musí to být vždy jasné pravidlo a jasný trest za nesplnění.
Mám ještě druhého syna, a ten je zlatý a milionový.Strašně hodný kluk. Vychovává se téměř sám. Takže si myslím že chyba ve výchově to nebude.Prostě je to tak. Ona mi to snad ted holčička, co čekám vynahradí. :grinning:
4. júl 2010 o 14:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Och Pet.s.....úplný súhlas a hlavne...
veľa sily a energie aj naďalej Ti želám.
4. júl 2010 o 16:00  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj strociatka, to čo čítam v Tvojich príspevkoch, tak mám ja presne doma. A povedala by som, že aj v takom rozsahu, o akom píšeš. Môj syn je už trochu starší, ale neviem, či to takto pôjde aj u vás, ale ja mám pocit, že u nás sa to vekom zhoršuje. Nebudem písať o všetkom, čo sme zažili, pokúsim sa zareagovať len na to, čo aj ty považuješ za najväčší problém,. Prvý problém, s ktorým sa musíš vysporiadať je ten, že dieťa nie je v poriadku, a to si urovnaj v hlave, zmier sa s tým a vykašli sa na okolie. Ak s tým budeš ty vysporiadaná v hlave, bude to pre Teba veľké plus. A univerzálna rada na správanie neexistuje, lebo ked konečne prídem na niečo objavné a s niečím si poradím, tak nastúpi nový problém, s ktorým potom opäť bojujem a hľadám, čo na neho zaúčinkuje. Presne ako píšeš, aj náš syn je taký na "etapy". Ja to nazývam dobré a zlé obdobie. Len mám pocit, že to zlé obdobie je čoraz častejšie a dlhšie, a niekedy mám pocit - taký pocit márnosti, že už ani neskončí a jeho stav sa zhoršil natrvalo. My sme už absolvovali všetko - neurologiu, psychologiu, špeciálnu pedagogiku, psychiatriu. Vyskúšali sme aj medikamenty, momentálne berie pol roka Stratteru a Tiapridal, ale zvykol si na to, a je agresívny, ubližuje si, dostáva záchvaty, tak neviem, či to môžem takto zo dňa na deń vysadiť. Momentálne sme sa rozhodli a nechali objednať k homeopatovi, ale on má u nás tak plno, že to bude až v septembri. Ja som už prekonala také stavy zúfalstva, že o tom sa nedá ani rozprávať ani písať - poznáš to. Malý chodil tent školský rok do škôlky, dlho si nevedel zvyknúť, napokon aj v júni sme ešte chodili s plačom, na ťažké rána bral Lexaurin. On ked má zlé obdobie, tak sa aj cez deň opäť počuráva, v noci ešte bez plienky nespal. Potrebuje spať - a veľa, aj na obed. Mal také pekné obdobie, že na obed už vstával suchý, a teraz sme opäť spadli, opäť sa počuráva. Mám pocit, že pred sebou tlačím do kopca veľký balvan, a ked ho konečne meter vytlačím, tak ma tri metre zosunie naspäť dole. Čítala som rady, ktoré Ti písala samiana - neviem, myslím si, že to je veľmi individuálne, čo sa týka tohto stravovania, najmä keď Tvoje dieťa nemá problém s mliekom, tak by som určite netlačila tam, kde netreba, narobíš si len ďalšie starosti, mne jej príspevok prišiel ako reklama na niečo. Navyše magnézium - je dokázateľné, že magnézium vo vyšších dávkach začne pôsobiť opačne a to bol prípad aj môjho syna. Navyše magnézium sa podáva mamičkám na rizikovom tehotenstve, bol to aj môj prípad, a môj syn je ťažko hyperkinetický. Naozaj niet univerzálnej rady, snáď len útecha, že približne vo veku 12 rokov sa to vraj upraví aj sebaovládaním. Držme si palce.
9. júl 2010 o 00:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ešte čo tak po sebe čítam, tak len upresním, že malý bude mať v auguste 5 rokov.
9. júl 2010 o 00:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok