• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Dieťa s poruchou pozornosti sprevádzaná hyperaktivitou

9. januára 2017 
@ivetka1979 Ahojky Ivetka.....pokiaľ nezaostáva, možno to ani nie je taký problém...prváčikovia si zväčša musia zvyknúť na školský režim....niektorým sa to podarí hneď, niektorým to kúsok trvá :slight_smile:
Stretnúť by sa dalo, ste z Bratislavy? Pápá Janula
17. jan 2011 o 21:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@susik77 susik, najlepsie asi bude to vysetrenie...aj ked trufam si trosku suhlasit s tou pani doktorkou, ze moze byt kusok tvrdohlava....nas maly tiez nema rad velke spolocenstva deti, drzi sa vtedy pri mne.....on je taky introvert aj v skolke...
A skutocne dnesne deti su alebo extremne spolocenske alebo extremne samotarske....dnesna spolocnost je uponahlana, uponahhlane su mamy, deti....same kruzky navstevy....dnesni rodicia viac dovolia ako kedysi, a casto mavaju vycitky, ci konali spravne, ci nemali inak...lebo vsade okolo nas sa hybu len dokonale mamy, same prirucky a pod.
Mozno je tvoja Veronika uplne normalne dievcatko, len jednoducho skusa svojich rodicov....moje krstniatko zacalo chodit v 14.mes. a je z nej sikovne nadherne dievcatko.
Netrap si hlavu a uvidis, co povie psycholog, to je najistejsie.... :wink:
17. jan 2011 o 21:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@susik77 hele, tohle nemá s výchovou absolutně nic společnýho...to fakt jako miluju tyhle chytrý řeči :rolling_eyes: :rolling_eyes: :rolling_eyes: jinak to AS je hodně složité, ale v tomhle věku se ani moc nediagnostikuje...to chce fakt prostě toho psychologa( Krejčířovou :sweat_smile: ), který pozná, jestli jde o ADHD, úzkostnou povahu, autismus nebo něco jinýho :wink:
18. jan 2011 o 22:55  •  1 dieťa  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@sisstin -asi jo, mimochodom vcera sme boli u kamaratky, ma 2 dcery, starsia je rovnako stara ako v. Bola som prijemne prekvapena ze na prechadzke sa verca v poho drzala za ruku-co pri kolekt. aktivitach odmieta, objimali sa, santili. uplne super! Aj u nic doma vyvadzali, tancovali. V. bola uplne v poho/. Pozname sa uz asi 2 roky, takze ju pozna. Ale aspon viem, ze snad bude mat v poho kamaratky, asi nebude extrovertka, ale par kamaratiek bude mat :slight_smile:
19. jan 2011 o 06:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte, uz som tu dlho nepisala, musim to napravit. Zivot s dietatkom s ADHD vobec nie je lahky, ale poviem vam vsetkym, co som vcera zazila. Nervy na pokraji uplneho zrutenia, cely vikend dorabala a pocas sledovania rozpravky mi niekolko krat z ruky vyrazila lyzicku s ovocnou vyzivou, ktora pochodovala celou obyvackou (nie naschval, sak to poznate ADHD). Verte, ze chtiac - nechtiac som vybuchla a urcite som kadeco povedala co som nemala. Potom sa ma vecer mala opytala: "Mami, ty si zo mna sklamana?"

Strasne mi puka srdce, ale uvedomila som si, ze nie ona, ale ja mam problem, ze ju neviem prijat taku, aka je. Je to tazke, som tiez len clovek a nedokazem sa denno denne v kazdej sekunde ovladat, aby som nepovedala, ze je neposlusna, ze je bordelarka, ze je nemotorna a nesikovna.... mrzi ma to, ale ona si uz zacala o sebe mysliet a aj hovorit, ze je zla a skareda. Pokazila som to ja, ako to napravit?
7. feb 2011 o 19:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@strociatka chvaliť chvaliť chvaliť, za každú blbosť. Deti s ADHD si počas svojho detstva zažijú toľko sklamania, toľko pokarhania, toľko neúspechov, že my "normálni " ľudia by sme sa z toho dávno zrútili.... to nám povedal jeden docent na prednáške a mne tiekli slzy, že koľko chýb pri výchove môjho syna som urobila a stále robím, lebo je to fakt fakt ťažké....
Tiež sa neviem pri ňom ovládať, tiež sa ma spýtal, či som smutná, že ho mám,,,, niekedy sama neviem, čo robiť.....
7. feb 2011 o 19:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@lubka3700 moja mala ma len 3 roky a je nestastna, kde sa v trojrocnej hlavke dokaze zrodit otazka, ci som z nej sklamana? je mi zo seba zle, ked vsade o nej rozpravam, aka je hrozna, ako sa to s nou neda vydrzat.... co jej to davam do zivota?

zacinam to vnimat tak, ze to sami nezvladneme a ze potrebujeme pomoc, ale odbornikov, na ktorych sa obratit je mizive percento, vobec neviem za kym mam ist
7. feb 2011 o 20:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
chcela som povedat, ze mam so psychologmi strasne zle skusenosti, vobec sa nevyznaju, kecaju blbiny a vela krat ani nevedia odpovedat, neviete niekto v BA, resp. nepoznate niekoho fakt dobreho?
7. feb 2011 o 20:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@strociatka to mi je ľúto, ale hlavne nerozprávaj o nej zle pred ňou, to by ti povedal každý odborník. Radšej pred ňou povedz o nej, čo urobila dobre, ako ťa pekne poslúchla, aké je to zlatté dievčatko... uvidíš, že sa bude cítiť, akoby podrástla...a bude sa sama snažiť byť lepšia, aj jej to pripomínaj, pamätáš, akú si mi urobila minule radosť, keď si urobila to a to.....?
Ja som o tom prečítala veľa literatúry, robila som aj BC prácu, aj keď nie o ADHD, ale o poruchách učenia, ale to je podobné. Tie deti bývajú veľmi nešťastné, lebo oni chcú byť dobré, chcú robiť radosť, len to v tej hlávke ešte nedozrelo, prečítaj si aj na internete stránky dysklubov, sú všelijaké, aj na českých stránkach.
Určite je aj v Blave dobrá psychologička, ale ja to nepoznám. Ten docent robí aj všelijaké terapie, je to taký starší pán, možno aj jeho by si sa mohla spýtať, napísať mu cez mail, je aj na facebooku Kozoň Antonín, možno by ti poradil.
7. feb 2011 o 21:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@lubka3700 no jo, ver, ze sa velmi snazim. Slecna je velmi vnimava a snazim sa reagovat a ocenovat len vhodne spravanie a na nevhodne vobec nereagujem. Normalne dieta na to nabehne hned, moje teda dost nie, ale aj tak sa snazim. Ako to uz u "nasich" deti byva, raz je oblacno, polooblacno a zriedkavo aj slnecno :wink:
9. feb 2011 o 22:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@strociatka ja viem, že sa snažíš, poznám to, ale aj my sme len ľudia, čo občas vybuchnú.
A ako vieš, že má dcéra ADHD, má to potvrdené od psychologičky?
9. feb 2011 o 22:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
u psychologicky sme boli prvy krat, ked mala 21 mesiacov, ale ta ju teda nevysetrila, iba vyhlasila, ze je to nadane dieta a ze ma teda vacsi zaujem o podnety (podla mna kravina, je to uplne normalne bezne dieta, ziaden nadpriemer u nej nevidim) a druha psychologicka (mlada zaba) tak ta sa pre zmenu vyjadrit nevedela vobec. Potom neskor som skusila na doporucenie vyhladat psychologicku a tato ma dojala tym, ze malu pre zmenu nechcela vidiet vobec.

Ako som prisla na to, ze asi ADHD? Jednoducho, od narodenia bola ina: ako novorodenec spala 3x denne po 30 minut a v noci zaspala az o jednej a spala len do piatej, to bolo vsetko a trvalo to az do 2 a pol roka. To je len spanie. Teraz ma tri roky, ale pozornost je strasna, neudrzi ju, odbieha nie len verbalne ale aj tematicky a hlavne fyzicky. Pocas sledovania rozpravky v priebehu jednej minuty niekolko krat spadne zo stolicky, lebo nie je schopna sediet v klude... ono je toho strasne vela a som uz teraz taka unavena a vynimocne dobre naladena, ze sa mi vobec nechce vymenovavat vsetky tie prisernosti :sunglasses:
9. feb 2011 o 22:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@strociatka tak to ti verím. Je to tak, že keď dieťa nevydrží sedieť pri rozprávke, tak už vôbec nevydrží v škole počúvať, čo ho nebaví. Ja mám syna 13 ročného a že je iný sme zistili až v škole, že je nesústredený. Ale on zas bol strašne dobré bábo, veľa spal, poslúchal, bol a je nemotorný ( to je zas dyspraxia), a tiež nám psychologička povedala, že také slabšie ADHD má. Tiež ako malý nevydržal pri rozprávke, ale to som si zas vysvetľovala, že nemusí TV pozerať. Bolo to vtedy moje prvé dieťa, nevedela som to porovnať, ale mne pripadal dobrý. Až po nástupe do školy začali problémy. Dokonca ani učiteľky zo škôlky mi nič nenaznačili, že je iný. Teraz, keď mám tri deti, vidím, že je a bol iný, ale zas vidím, že keď ho povzbudím, pochválim, je lepší. Ale chváliť dieťa, ktoré by si v nejakých okamihoch najradšej nemala, je veľmi veľmi ťažké.... to viem z vlastnej skúsenosti. Oni sú sýte, náročné, niekedy odporné, zlé..... ale sú naše a potrebujú nás. Nevzdávaj to a choď sa poradiť s odborníkmi, keď sa ti nebude páčiť jeden, hľadaj druhého. Ozaj, pomôžu, poradia, a hneď sa ti nebude tvoja situácia zdať náročná.
Ak si z väčšieho mesta, možno tam máte nejaké združenie takých rodičov, svojpomocné skupiny,,,, to strašne pomáha, keď uvidíš, že nie si sama, čo majú také dieťa.
Povedz si, že sú na tom oveľa horšie niektoré rodiny, ale zas aj lepšie, majú dobré detičky, nosia samé jednotky, chodia na 10 krúžkov........ ale zas môžu mať iné problémy.....
Ozaj minule som si kúpila knihu: Nezoufajte, jsou ještě horší deti než ty vaše..... dobré čítanie, akoby som čítala o mojom synovi.
pa pa :slight_smile:
10. feb 2011 o 08:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@strociatka tak to ťa chápem a veľmi dobre, často reagujem ako ty na nášho syna, bude mať 3 roky a teda od narodenia nám narobil toľko nervov, že sa vôbec čudujem, že sme to vydržali.
Už v porodnici mal celú tvár doškriabanú, čo bol nervózny, stále plakal, u nás sa potom pridružil hypertonus, cvičili sme 2 mes.vojtovu,reflux, nechutenstvo, ktoré prerástlo do poruchy príjmu potravy.
Ako bábo cez deň spával minimálne, našťastie v noci prespal, ale keď cez deň nespal, tak len plakal, stále sme ho nesili na rukách a hojdali.
Najhoršie obdobie bolo od 1 až do 2 rokov, kedy sme mu museli byť stále v patách, či nerobí niečo zlé, popísané steny, rozhádzané veci, porozbíjané, hračky ho nezaujímali, najlepšia hra bola hádzanie ich na zem a pobehovanie po byte.Rozprávky tiež nepozeral.
Odnášal si to aj náš starší syn, pristávalo mu nejedno autíčko na čele.Od 2 rokov sa trošku skľudnil, ale stále nedokáže byť plne sústredený, a pri jedle vonkoncom, jeme a pijeme pri prepínaní pesničiek a rozprávok, aj to pripútaný v stoličke neobsedí.Najviac ma ale mrzia jeho zmeny nálad, hocikedy len koli pozornosti človeka buchne, pohryzie a naše pokarhania berie s hysterickým plačom a pripadá mi, že si ani neuvedomuje, že je zlé čo spravil, nato to aj tak spraví znova.Jeho najnovšia zábava je hrať sa na bojovníka, spidermana, hocičo použije ako meč a skáče a akože bojuje, to je jeho hra.A to prenáša aj do každodenného života, keď sa mu niekto cudzí prihovorí, začne poskakovať a tváriť sa že bojuje.Niekedy ale pekne pozdraví,ale to len na moje prikázanie, ale to zriedka.Je ťažké ľuďom vysvetlovať, oni si aj tak myslia, že je iba nevychovaný.O pľutí ani nehovorím,mal obdobie, kedy sa mu zapáčilo na nás pluť a oblúbený výrok, /ty sa do mňa nestaraj" a hotovo.Je toho kopec, písala by som do rána, toto sú len také perličky.
Ešte som nenapísala, že inteligentný je asi v norme, pozná už základné farby, pamatá si básničky, mená a názvy všetkého, molódie, to bude asi ok.
ADHD máme iba napísané v karte od neurológa ako ADHD v susp., vraj sa to može upraviť, alebo sa to hlavne prejaví až v škole a ku psychológovi nás neposlal.Neviem, či je to tak správne a či na to nie je moc malý, či by mu nejaká terapia pomohla.
Tak to len pre povzbudenie, že si v tom nie sama :wink:
10. feb 2011 o 14:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ešte by som vás žienky chcela poprosiť o radu, či navštíviť psychológa, či robia nejaké sedenia pre deti, nemáte niektorá skúsenosť so psychológmi v Trenčíne?
10. feb 2011 o 15:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@paula80 skusenosti s Trencinom nemam, ale asi by som hladala skupinku rodicov takychto deti, lebo mne vela pomohla maminka starsieho chlapceka, ktory uz chodi do skoly a vela si uz prezili a maju za sebou, vie poradit, ktore veci nebrat vazne, co si nepripustat, ako sa na tieto deti pozerat ich ocami a take dobre rady, co len maloktory psycholog da :angry:
10. feb 2011 o 15:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ďakujem ti za radu, skúsim, len by ma zaujímalo, či v tomto veku našich detí niektorému dieťatku psychológ vobec pomohol, ale ako som z vyšších príspevkov prečítala, nejako to vydržať, nehaniť a hlavne chváliť a chváliť.No niekedy je to naozaj ťažké, keď tých vecí za čo chváliť je málo :frowning2: Je iný ako ostatné deti, vieme to, no treba sa s tým nejako zmieriť..
10. feb 2011 o 16:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte mamini mohla by mi niektorá z vás poradiť ako mám zvládať môjho synčeka má 4 roky a veľmi málo vypráva jedysfatycke dieťa .Keď sme doma sami tak je zlatý a aj poslúcha ale ako náhle sa dostaneme medzi ludí tak sa predvádza a neobstojí.Chodí do škôlky ale na akciach nevystupuje ani tam moc nechodíme pretože ich len ruší pobehuje a vykrikuje a ostatný ľudia to nechápu a krútia len hlavami.Keď nie je poňom vrieska aj hodiny ale aj tak neustúpi. :frowning2: Som stoho nešťastna a neviem ako ďalej
12. feb 2011 o 14:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@paula80 ja so synom chodím aj psychologičke aj logopedičke.Navštevujeme DIC v Banskej Bystrice ale zatial len čakame nič zatial okrem Logopedie nerobia
12. feb 2011 o 14:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
baby,chcela som sa vás spýtať,či ste skúšali niektorá neurofeedback.
Paťko na to chodí od októbra,tento týždeň bude mať poslednú hodinu. Zdá sa mi,že sa jeho ADHD zmiernila ale zase niekto môže povedať,že je to tým,že už je školák
12. feb 2011 o 14:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@paula80 nám naša psychologička pomohla,ja som sa jej teda nepýtala ako ďalej keď má ADHD ale ona mi vysvetlovala určité situácie,že prečo sa zachoval tak ako sa zachoval...ja som sa potom snažila vcítiť do neho a keď nastal problém,tak som to riešila inak ako inokedy a s väčším úspechom.
a snažím sa vyvarovať takým situáciám,keď by nastal nejaký konflikt...napr.keď sa vonku hraje,tak nebudem po ňom kričať,aby išiel domov,keď viem popredu,že aj tak nepôjde....musím prísť pre neho...teda teraz sa to už viac upravilo,chodí sám do školy aj zo školy a na behanie po vonku momentálne nie je čas
alebo nákupy v Kauflande...chce ísť vždy do Dráčika...tak ja teda v kľude nakupujem a on sa obzerá hračky (popredu vie,že mu nič nekúpim,ale aj tak skúša :grinning: )
12. feb 2011 o 14:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@minusiva no v tom je náš iný, on rospráva až moc,ústa sa mu nezavrú,on vyvádza aj doma, aj vonku, v spoločnosti, je hlasný a všetko si vynucuje buď zvýšeným hlasom, alebo plačom, gestami.., ale máva aj svetlé chvílky, nie vždy je len protivný.Niekedy cez deň si ľahne unavený, vezme cumeľ a plienku/ešte stále ju máme/iba tým sa upokojí a chvíľu si oddýchne, akokeby dobil baterky a ide ďalej...Na neho tá diagnoza plne pasuje, je hyperaktívny, impulzívny, nemá rád autoritu, máva prehnané reakcie, atď....a hlavná vec u nás, má problémy s jedením - máme od nar.poruchu príjmu potravy....
No ale keď si napísala, že psychologovia iba čakajú, chodíte iba na logop., myslím, že s našim by asi tiež nič nerobili, iba čakali, či sa to skludní....
12. feb 2011 o 15:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@ani3012 vidím, že ty máš zas dobré skúsenosti s psychologičkou, a kedy ste ju navštívili prvýkrát?, vidím, že váš je už školák...
12. feb 2011 o 15:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
My keď ideme do obchodu sa nemôže stať žeby si len pozeral hračky.Ak nemá v ručke niečo nové tak sa nmi hádže o zem a vivádza.Potom ak niečo má tak si aj hodiny môžme nakupovať a ani neviueme že ho máme.Môj muž skúšal že pred platením mu hračku vzal a vrátil ale to bolo strašného kriku.Horšie je to že strašne túžime po bábetku ale ja mám paniku čo ak sa to bude opakovať alebo čo urobí môj synček ak bude mať konkurenciu.
12. feb 2011 o 18:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@strociatka Neskúšali ste v DIC v Banskej Bystryci tam maju na takéto deti odborníkov mi sme tam ešte len začali chodiť tak uvidíme
12. feb 2011 o 18:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@minusiva my sme z Trenčína, do BB by to bolo pre nás ďaleko :unamused: , škoda že aj u nás nie je niečo také, no naskor musíme absolvovať asi toho psychológa....
12. feb 2011 o 19:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
my sme v BA a urcite niekoho vyhladame, len by som uz rada isla na doporucenie a istotu
12. feb 2011 o 20:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@paula80 my sme z Prievidze ale tu nieje nikto kdo by nám pomohol naša obvodná lekárka mi povedala že môj syn je úplne vporiadku a nesúhlasne krútila hlavou keď som sa pítala k psychologovi a psychologovia nevedeli čo mu je pretože snimi nespolupracoval a tak ďalej potom som si na internete našla toto DIC v BB tak sme tam šli je to vlastne taká menšia budova a slúži najme ako škôlka pre taketo deti ale aj autisticke sú tam logopedky-učitelky a takto sa vlastne venuju každému dieťaťu žial pre nás to je tiež ďaleko tak chodíme na konzultácie raz domesiaca ona nás usmerňuje a viac menej najmä pomáha mňe aby som porozumela svojmu dieťaťu a prečo vyvádza atď
12. feb 2011 o 21:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@paula80 prvý krát ? keď mal 1,5 roka..naša dr. nás poslala do BA až k psychiatričke,ale tam by som musela skončiť asi ja s mm,lebo prvé čo bolo,povedala,že z nášho syna vyrastie vrah a kriminálnik...akoby som dostala facku aj s manželom .A ona na to:no čo pozeráte ? Z takých detí nič dobré nevyrastie...potom tam rozobrala jej vnúčence,aké sú zlé atď.
Patrik bol v tej chvíli strašne kĺudný..nenormálne...ani som ho nespoznávala..pýtala sa na spánok a ja že:
večer ho uspávam, v noci keď chce cikať alebo piť sa zobudí,ale hneď zaspí a ráno ho budím o šiestej,aby po obede zaspal bez problémov...
a ona do papierov písala: zle zaspáva,často sa budí,skoro vstáva
na druhý krát,sme tam ešte išli,nechala nás čakať cez dve hodiny vonku...ani sme odísť do bufetu nechceli ,aby sa nestalo,že nás akurát zavolá. Paťko bol už veľmi nervózny,mal už spať..konečne sme prišli k nej a Paťko plakal,chcel ísť preč a od jedu si vyzul topánku...ona mu ju vzala a zamkla si ju do stolíka a že nech si pre ňu ide sám...normálne ho vyhecovala...
keď písala papier pre našu lekárku,tak jej vravím,že má asi minule "nepochopila" alebo ja som to zle povedala,že my so spánkom problémy nemáme..
a napísala presne taký istý papier ako minul...
no to sme mali už toho dosť a viac krát sme už neišli
Hen tá doktorka nám naordinovala prometazín 5 ml tri krát denne.Keď to počula neurologička,tak jej až zle prišlo,kázala vysadiť a že nemám dávať Paťkovi nezmyselné zákazy ako napr. to,že som ho v ordinácii držala a nechcela pustiť.Že to je dieťa a mám ho brať takého aký je a nie ho liekmi dopovať a radšej sa poradiť so psychologičkou
išla som potom teda v našom meste psychologičke a tá mi potom radila a veľmi to pomohlo.

12. feb 2011 o 22:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@minusiva ale náš ma už 7 rokov :grinning: ale presne ako píšeš,aj naša psychologička to v podstate robila...a chytili sme v škôlke hneď na začiatku jednu pani učiteľku,ktorá sa asi viac venuje psychológii,tak aj ona veľa poradila...škoda,že sme ju mali len na začiatku :unamused:
12. feb 2011 o 22:16  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok