Dieťa s poruchou pozornosti sprevádzaná hyperaktivitou
Ahojte maminky, viem, že väčšinou máte ešte len malé batoliatka, ale predsa,
je tu niekto kto má dieťatko so syndrómom poruchy pozornosti a hyperaktivitou, prípadne dyslektika, dysgrafika a pod? Alebo týmto syndrómom trpí?
Môj hyperaktívny syn práve začal chodiť do školy a aj keď je to len nultý ročník, mám teda riadny strach ako to zvládbne on a aj jeho učiteľka...
@mamabiba u nas rovnako, nikdy sa nevyhrazam tym, co neviem dodrzat. Len sa priznam, ze mi je obcas zatazko to dodrzat, ale o tom to je, musim, inak ma nikdy nebude respektovat a zatial som jedina koho respektuje a prave vdaka tymto zasadam..
@strociatka treba iba vydržať a hovoriť si...už to bude iba lepšie... 😀 😀 😀 a gratulujem k ďalšiemu bábätku 😀 . My máme teraz už 3 mesačnú slečnu.
A v troch rokoch tiež moja dcéra rešpektovala iba mňa, pretože som jediná na ňu bola prísna.
@mamabiba presne, lebo jedina dodrziavam pravidla a potom sa vsetci cuduju, ze mna poslucha a pri ostatnych je ako z divych vajec - ked jej to dovolia, tak nech sa necuduju, ja s nou problem nemam... 😎
dakujem k babu, uz by ale mohlo von, uz nevladzem
@strociatka to verím..myslím, že každá máme takýto problém posledný mesiac pred termínom 😀 😀 . Našťastie teraz nebolo horúce leto, lebo by ma asi trafil šľak. Radšej som poslala MM so staršou k moru, lebo by som ju asi pretrhla aj keď v tedy za to nemohla😀 . A slniečko už chodí do škôlky? Aj tam mi veľmi pomohli. Iba sa netreba hanbiť a hneď povedať učiteľkám aký je problém. Vedia výborne poradiť a ukočírovať to správanie. Tam sa aj naučí kontakt s cudzími ľudmi (učiteľky) aj správanie voči iným deťom.
Pekne sa to dievčence číta,ale mali vaše deti aj diagnostikované od psychologa že majú poruchu správania s hyperaktivitou??
caute 🙂 ja este neviem, ci ma moje dieta problem s hyperaktivitou, ale poruchu pozornosti mat asi bude. zacala chodit totiz do skolky a ucitelka mi casto vravi, ze ella je "ina" ☹ , ze nevydrzi dlho robit daku aktivitu s ostatnymi, ze si robi daco "svoje" , je velmi vybusna, nervak 😅 , ze hned ked sa jej daco nepodari na prvy krat, tak sa nastve, zacne revat, hodi o zem seba, alebo dany predmet 😒 . no neviem, u psychologicky sme este neboli, ale asi nas to neminie. co si o takom spravani myslite?? inak rozprava celkom ok, rozumie asi vsetko co jej vravim, i ked niekedy sa tvari akoby ma nepocuvala..., ale to je asi normalka, ze pocuva len to, co chce 😅
a este by som sa chcela sytat, ci nemate nahodou tip na dobreho psychologa v okoli piestan?
ahoj...tak aj ja sa pripájam do vašej témy....tiež môjmu Matúškovi diagnostikovali ADHD..je tretiačik na ZŠke....on je strašne nesústredený,nepozorný,zle rozpráva....ale na druhej strane je ťažký introvert,tiché dieťa od narodenia..ani sme nevedeli,že ho máme....problémy sa prejavili až v škole...inteligencia nadpriemerná...ale porucha pozornosti veliká....skúsim si vás prečítať spätne...aby som sa vedela zapojiť do debatky 😉 😉 😉 😉
@jarmila82 povacsina dlhodobo diskutujucich v tejto teme ma diagnostikovanu ADHD, casto sa pripajaju maminky, ktore maju podozrenie, ze sa ich dietatko tymto smerom vyvija, nastastie vo vacsine pripadov ide o este doznievajuce obdobie vzdoru a samo toto spravanie vymizne. Ak by si citala viac dozadu, diskutovali sme aj o tom, ze by sa nemali hodnotit deticky pred tretim a kratko okolo tretieho roka, kedy este nie je mozne s istotou diagnostikovat ADHD. Je to velmi zlozity proces a symptomy su hodne podobne vzdoru, preto treba v provm rade odlisit, ci ide este o vzdor, kolko zo spravania je osobnost, kolko dedicnost a pod. Preto casto tieto deticky diagnostikuju najcastejsie az na skole, pri vyraznych problemoch (napr. ako u yukki - kde je to viac ako zjavne) aj skor.
@mamabiba je isté percento detí kde ani po ústach nepomôže.
@strociatka áno, dôslednosť pomáha.
Ale nie je všemohúca a všeriešiaca.
@jarmila82 my mame. I od psychologa i od neurologa a hlavně od učitelky ve škole 😒
@yukki zial ano 😒
ahojte ak mozem pridam sa k vam.od vcera mame syna v nemocnici na kompletne vysetrenie,neviem ako vy ale ja som z toho velmi smutna a asi to znasam az moc zle ☹
mame ADHD s poruchou spravania a momentalne prechadza roznymi vysetreniami,ale je statocnejsi ako ja.
brali ste to aj vy tak,alebo to moc prehanam...stale sa pytam,kde som ako matka spravila chybu,ale lekar mi jasne povedal,ze obvinovat sa,tak to urcite nie.
aj vam nasadili urcite lieky a beriete ich dokedy,alebo kolko sa beru lieky ked vam nasadia.
dakujem velmi pekne za kazdu odpoved
@meza My mame ADHD s poruchou chovani, synovi to stanovili na zakladě EEG, ale nebyli jsme v nemocnici, ale ambulantně. Leky to jsou potvory, mame nazkoušeno hromadu, ale vedlejši učinky jsou všude. Jedno vysadi, jine napiši...Začali jsme s lekami až ve škole. Jako matka za to nemužeš, ty ditka jsou osobnosti od narozeni. Mužeš je postrkovat tim směrem kam chceš aby sly, ale oni si z toho stejně nic nedělaji... ☹ ..drž se, radši at vite jak je na tom doopravdy aby jste dostali pomoc, než hadat a domnivat se co synovi je...
@meza a co sa malemu stalo? Alebo ste v ramci ADHD?
...prečítala som pár strán spätne,aby som bola v obraze.....Matúško nieje hyperatívny, ako som spomínala ,je až príliš tichý....ale veci,ktoré ho nezaujímajú a nie sú pre neho podstatné,tie nerieši...ako napr. pravopis v škole, a umyvanie rúk po WC mu musím pripomenúť,ako aj umývanie zubov, keď niekam ideme.tak ho upozorňujem,aby sa nezabudol pozdraviť apodobne,lebo on rozmýšla nad svojimi vecami.....neskoro začal rozprávať a dodnes s tým má problém.čiže dyslalia a zároveň dysgrafia....po stanovení diagnozí ADHD mi aj po EEG povedali,že ma spomalený vývoj, jemná motorika-škrabe ako kocúr...ale jemu to neprekáža, opozdený vývoj reči...atď.....v škole problémy so sústredením a pozornosťou.....chýba mu trpezlivosť....ale v matike je najlepší...minulý rok skončil 4. na Slovensku...toho baví...všetko najlepšie pochopí cez čísla...🙂 a písanie úloh..to robíme na etapy...nekonečný príbeh....večne zo sebou narába..honbe nohami,hrá sa s rukami....s okuliarmi...pridá šúchanie očí a ja vyletujem z kože...kričať na neho nemôžem..lebo to je potom hysterický plač a sebaobviňovanie,akože je nemožný,hlúpy...a podobne.....ináč poslušné dieťa...najochotnejší..má rad pochvaly a všetko riešim motivačne a vymenným obchodom....niečo za niečo...zatiaľ to funguje 😉
tak skratke o našom ADHD
@yukki je samozrejmé, že nemôžeme hádzať deti do jedného vreca. Skôr som vo svojom prvom príspevku opisovala, že nevyhrážajme sa a nesľubujme deťom to, čo vedia, že nesplníme. Potom si z nás robia a hlavne z nášho rozčúlenia a vyhrážok iba ak srandu, lebo vedia, že sú to iba reči. Ja som vôbec neradila, že sa má dať po puse. To, bohužiaľ, bolo u nás, dala som jej za celých 8 rokov 3x a to v období od 2,5-5 rokov, kedy to bolo najhoršie, lebo som sa už od nervov neovládla. Viem, že to nieje správna cesta, ale u nás to ako jediné zabralo. Bohužiaľ 😒 . A čo sa týka tej dôslednosti, práve pri takýchto deťoch by sme mali byť dôsledný, hlavne v dodržaní sľubov, ale aj vyhrážok. myslím tým napr. keď neprestaneš nedostaneš napolitánku, alebo nepôjdeme von, tak to treba aj dodržať. Nie vždy, ale dieťa musí pochopiť, že sa to stať môže. To isté platí aj o sľuboch napr. keď budeš dobrý pôjdeme von, tak to treba na 1000% dodržať. Ale som iba písala ako to u nás funguje a funguje to zatiaľ dobre. bianka vie, že ak jej dačo sľúbim tak sa to snažím dodržať a ak sa mi to nepodarí, vie, že mi do toho niečo naozaj súrne a nevyhnutné došlo. A to stáva naozaj výnimočne. Takto už aj ja mám na ňu páku, prečo chcem od nej aby svoje sľuby dodržala.
@mamabiba áno, jasné, samozrejme, dôslednosť...vlastná mama mi vykrikovala, že ako môžem byť až tak konzekventná, dôsledná pri dieťati.... Ano, pri obrovskej skupine detí v norme dôslednosť stačí.
Potom sú deti, ktorých pochody v mozočku prebiehajú ináč, ktorých chápanie vlastného ja, ale aj vlastného tela je úplne iné, ktorým impulzivita nedovolí-nie že by nechceli-ale nedovolí domyslieť následky, ktoré majú poruchy správania a tie nevznikli nedôslednou a nesprávnou výchovou, ale vyplývajú z pozmenenej činnosti mozgu, tam síce dôslednosť je takisto na mieste, ale zďaleka....ani zďaleka nemá taký účinok ako pri zdravaých deťoch, ktoré sú povedzme len živé alebo boli rozmaznávané, alebo sú len tvrdohlavejšie....
Áno, knihy o výchove sú skvelé, rada som ich čítala, pridŕžala sa ich rád, moja dôslednosť až mohla vyzerať ako chlad voči dieťaťu....... všetky tieto knihy sú nastavené na najväčšiu cieľovú skupinu rodičov, ktorí majú deti normálne, so zdravým vývojom, zdravým mozgom, avšak potrebujú pri výchove ešte čo-to vylepšiť.
a la doslednost - tak v procese obliekania, prezliekania a vobec, co sa tyka akehokolvek oblecenia, u nas nefunguje absolutne nic, ale fakt nic, to je ako trest pre toho, kto ide s nou tento proces absolvovat. Je uuuplne jedno o aku motivaciu ide, ci chce ist von ci nechce ist von, vzdy to skonci slzavym udolim pomaly na oboch stranach, ja uz fakt nechapem cim to je???? Nervy mi tecu pomaly prudom, az sa bojim, ze vytopim susedov...
Ked som sa snazila svokre vysvetlit co je to ADHD, tak som ju vzala nech vidi, ako sa prezliekame a zvycajne aj hovorievam - vsetky deti sa jasia a behaju a vela behaju, ale hyperaktivitu najlepsie vidno, ked dieta posadite.
😠 😠 😠
@strociatka absolútny súhlas. A také veci akože "ak ty toto tak ja toto..." a môže to človek vždy splniť ale to dieťa tú svoju chybu bude opakovať znova a zas a dospelý zas tú sankciu, to je jak u glupych vo dvore, jej impulzivita a nechápavosť súvislostí (ak-tak potom, buď-alebo) nedovolí tú zakázanú vec nespraviť a mne dôslednosť nedovolí nedodržať sankciu a fatk niekdy za celý deň človek sa len jeduje a dôsledne dodržiava sankcie a celý deň je potom v strehu a hlavne na prd..... No my sme dnes po dlhej dobe zas akože piekli koláč, veď ja chcem byť dobrá mama a dať im šancu všetko skúsiť, absolvovať....ale stačí sa otočiť ku kredencu a je zle, stačí ísť doplniť maslo do hrnčeka a je zle, napriek tomu, že sama chxcela čosi robiť pred pár sekundami než sa za cca 10 sekúnd vrátim s maslom už robí dajakú nenapraviteľnú volovinu nie to, čo chcela a čo sme sa dohodli že môže...za dnešok mám o 100 šedivých vlasov viac, čert aby vzal aj celé osie hniezda, ja už s nima piecť tak skoro nebudem....
Jeden príklad za všetky...malú keď mala cca 2,5 rok0v napadol pes a škaredo ju pokúsal do tváre a ucha, boli sme šiť...myslíte, že mala potom rešpekt, strach nebodaj paniku zo psov? O necelý rok sa situácia opakovala, na dvore bolo v tom čase 6 dospelých a opäť pes ktorý "nikdy nikomu neublížil", toľko doň vyrývala a provokovala až skočil, drapli sme ho, len bola od žihľavy popŕhlená kam ju zvalil a mysleli sme že vystaršená....čo sa stalo na druhý deň? Psa pustili domáci už iba na chvilinku, vyvenčiť-ináč sme ich samoška už izolovali...na dvore opäť plná zostava dospelých, každý z nás dával pozor, zdalo sa že sa poučila, všetko OK, pekne ho pod dozorom hladkala....toľko čo sme sa otočili na nejaké zavolanie, mala prekusenú ruku, opäť ten istý scénar, pohotovosť....myslíte že potom už mala nejaký rešpekt pred psami? No a to je to isté s mojou dôslednosťou....keď už pokúsanie od psa nie je dostatočné poučenie tak nejaké moje smiešne sankcie (aj keby sa just jednalo o facku) ju predsa nezastavia...
@yukki jojojoooj, presne tak, su ojedinele miseta, kde to zafunguje (teda aspon u nas - stastna to ja zena) a miesta ako stolovanie a obliekanie sa - uuuplna beznadej. Ale inak sa snazime tesit sa zo zivota. Aj my sme piekli, co uz, vysavala som cely byt, lebo si zmyslela mukou nakrmit aj zvieratka a to som nestihla sa fakt ani otocit 😀 😀 😀 ale dopiekli sme. Moja rada: ziadne osie hniezda, tot moc naaaarocne a vela prace, treba nieco moooc jednoduche, kde toho ide pramalo a netreba odbiehat - napr. mufinky z balenia polotovarov, ci prajednoducha babovka z hrncekov.
Ináč včera sme šľapali 4 hodiny po tom vetre a mraze po lese a lúkach aj s kamarátmi, dnes prebehli viac ako 6 km tiež v tom mraze, takže aj ďalšie rady ako "veľa pohybu po čerstvom vzduchu" sú u nás síce dodržiavané, avšak bez vplyvu na správanie 😝
Nejaké uvedomenie si dôsledkov tak to úplne nula bodov-akože v zmysle vezmite dieťa von nahé ak sa nechce obliecť ono zbadá...no tak to u nás nula bodov, Kika sa bohovo vo februári vie baviť na tom ako len v punčoškách sa šmýka z ľadu na kraji potoka do vody dnu a ako behá po snehu a čvachce jej to pod ponožkami...a ja so zaťatými zubami kukám na hodinky "koľko minút ju ešte nechať?" detto sa vyberie len v punčoškách a tričku a ide kilometer aj pol v mraze kde ľudia v prešivákoch na nás kukajú jak na cvokov-šak sa im aj nedivím.
Na začiatku teda zlyhávala moja (len v hlave zaumienená) dôslednosť-ja ju v tom ľade a snehu a jarku nechám, veď ona sa zbadá, samozrejem som ja kapitulovala prvá a vliekla vreštiace a metajúce sa decko s pomaly primŕzajúcimi punčochami domov do teplej vane-ktorú som odbehla napustiť hľadiac ako sa jej v roztápajúcom sa snehu dobre čvachce polonahej a bosej...
Napríklad k naplneniu dohody "ak sa budete pri telke biť a vadiť a bude rev, vypínam a ďalej sa nepozerá" dôjde denne, často tesne po začiatku rozprávky....
a proste na ďalší deň sa to zopakuje, aj keď tá rozprávka JE ako jedno z mála lákadlom...
a tak ďalej je to proste so všetkým, teda treba hľadať iné riešenia a kompromisy ak chcem dosiahnuť nejaký pokrok a spoluprácu, ako len dobre mienené rady z kníh o rešpekte a Rodiče ˇurčujú hranice a Deti potřebují hranice a Malý tyran a 5 dní ktoré zmenia moje dieťa a ... tak ďalej, treba si ich modifikovať
@yukki jeeej, aj ja som toto vsetko precitala, no mile, tak pre normalne dieta 😠
ja nechapem yukki, kde na toto vsetko beries silu, no nechapem, o to viac nechapem, ze mas stale odvahu dalej a dalej bojovat a milovat, aj ked to vlastne ani nie su tvoje vlastne deti. Ja sa az hanbit musim, ako pri svojom vlastnom dietati, ktore som sama vynosila porodila atd. mam chut ju obcas vyhodit z balkona.
@strociatka 😉 😉 😉
@strociatka aj ja ale bývam v storočnej drevenici a balkón nemám,. To vieš že ma často nerva berie aj jačím aj trieskam dverami, aj šmarem hračky z okna ta jak že by nie....ale ony ma potrebujú, s Kikou by nik veľmi neporadil a Máňa...slniečko, anjelské očká a vnútri čert (ale bez ADHD takže absolútne jednoduchá logická výchova a lá knihy)...no tak bojujem!
@yukki obcas je to taky smiech cez slzy, som vsak nesmierne vdacna, ze sme si s manzelom nemuseli uzit tu etapu zivota vzajomneho obvinovania, kto za to moze, teraz je to o tom, kto to s malou urobi (jedenie, prezliekanie, nakupovanie a same take tie mile spolocenske udalosti,ktore koncia katastrofou).
Ozaj, chodite na navstevy? My este sme nenabrali odvahu po tom, co jednej znamej nasa vrtula rozbila vzacnu sochu 🙄
@yukki nezávidím...my sme si tým tiež prešli. Nezaberalo nič. Nevšímala som si to, kričala som, dohovárala, rozprávala sa s ňou a výsledok žiadny. Nezabralo ani vyhrážanie, že dostane po puse ak s tým neprestane, až som raz neudržala nervy na uzde a jednu som jej fakt dala. Nie som na to hrdá, ale verte..pomohlo. Síce asi na 6 mesiacov...potom si vymyslela zase dačo iné... a začalo to znovu ten istý kolotoč, až som zase asi po pol roku vybuchla a po tej puse som jej dala. Potom sa to zopakovalo ešte raz a bol pokoj. To obdobie trvalo od 2,5 roka do 5 rokov. Teraz keď vidí, že už ma dostáva do vývrtky a ja začnem hovoriť, že po tej puse dostane tak si začne dávať pozor, pretože vie, že tie vyhrážky niesú plané, ale že sa tak aj stať naozaj môže. Ja som vtedy pochopila jednu vec. Nevyhrážajme sa deťom ničím, čo nesplníme. ináč z nás majú akurát tak dobrý deň. U takýchto detí treba mať nesmiernu trpezlivosť a byť dôslední. Aj v tom vyhrážaní. Takže ak viete, že jej po tej puse nikdy nedáte, nevyhrážajte sa jej tým. Ona vie, že sú to iba plané reči a nič si z toho nerobí. V škole sme mali tiež zo začiatku problémy, ale p. učiteľke som hneď na začiatku vysvetlila o aký problém sa jedná, takže k nej aj tak pristupovala a už ju teraz chváli, ako si polepšila správanie. Trvalo to iba jeden rok 😀 😀 😀