• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Máte dieťa s Aspergerovým syndrómom?

26. apríla 2017 
@inom75 tak my mame tiez toto iste + rifle alebo akekolvek gate na gombik a zips nie. A moj druhy aspik oblecie uplne vsetko,jemu je jedno. Zvlastne.
22. jan 2016 o 10:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
rolak ani u nas nehrozi :grinning: a to nemal ani rolak, len taky, ze zips pri krku, celkovo zips pri krku, gombiky a tak, to ho skrti.
a mikinu s kapucnou nema rad. inak bez problemov, oblecie vsetko.
22. jan 2016 o 10:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
u nas ziadne gate na zips a gombik, jedine teplaky..
22. jan 2016 o 10:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@kofa77
@akvi nic nesmie skrtit,liezt niekam :grinning:, skriabat a inak napadat moje dieta :grinning: ale ruku na srdce,ja som uplne rovnaka...
22. jan 2016 o 10:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@mummy01 presne tak, moje decko nenosi ani trenky :grinning: Jedine teraz v zime ma dlhe spodky, na to teplaky.. Oteplovacky je ochotny si obliect, ale len prilezitostne, ked sa chce valat v snehu..

inak celkom sa bavim na tej teme, co tam aj ty prispievas (o tom nuteni osmaka..).. ako su straslivo ludia zacykleni v stereotypoch.. pricom tvrdia, ze dnesna generacia mladych ludi je nanic..ale ta generacia vysla z dnesnych skol..Tak ja neviem, kde je zasadna chyba :grinning: A je krasne, ako sme my, rodicia "inych" deti donuteni prehodnocovat to, co aj v nas bolo zakorenene a sme donuteni pochybovat o dnesnom systeme skol.. Mozno aj preto je tolko inych deti, lebo inak sa nic nezmeni.. Vacsina rodicov to stale vidi tak, ze dril je to jedine spravne, to, co nauci dieta "spravne" zit.. No pripravme sa asi fakt na generaciu aspikov a autistov, to su presne deti, ktore su "svoje", na nic sa nehraju a ak my dospeli nie sme "svoji", tak nam to davaju poriadne vyzrat.. :slight_smile:
22. jan 2016 o 11:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@akvi jejda ani trenky? Ale inak v lete ani moj nechce nosit,mi vzdy vravi ze preco ma nosit kratke gate a nato dalsie kratke gate :grinning:
Ja som taka vdacna za svoje deti. Ze mi priponenuli ze kto vlastne som,ze ma primeli k tomu znovu citit a samostatne premyslat ale aj bojovat a nebat sa byt ina. A ja som tiez ina. Ja som v skole prezivala peklo,8rokov som bola niekde kde mi nik nerozumel,kde som bola na okraji spolocnosti lebo som nevedela plavat s prudom.
Tiez sa mi zda ze tieto decka maju poslanie. A my ich mamy tiez. Asi preto ja mam doma dvoch exotikov :grinning: Je to ale tazke bojovat s ludmi ktori maju doslova zalepene oci. O cudzich ani nejde ale od rodiny to zaboli. Ale no nic,nenecham sa odradit. Len posledne dni premyslam ze ci by nebolo fajn opustit tento stat a ist za niecim lepsim. Brzdi ma len moj manzel,on je tiez ten typ so zalepenymi ocami :wink:
22. jan 2016 o 11:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@mummy01 u nas nastastie rodina vobec neriesi.. uplne inak sa na to teraz pozera aj moja mama, ktora vlastne mna velmi nutila ucit sa na same jednotky, na skolu som musela ist tam, kde ona rozhodla a pod.. Teraz je to aj pre nu posun v zivote, ked vidi, ze aj inak sa da a ze je to v poriadku.. A otec, on bol prave taky typicky chlapcisko, co ledva preliezal skolu s odretymi usami a zaroven to mal total na haku :grinning: A mozem povedat, ze aj ked vyrastal v uplne inej dobe, ked ta VS mala este aku taku vahu, tak moj otec je uspesny clovek a ja na nom obdivujem jeho spontannost a taku chut zit a jeho humor a vsetko.. Jeho vlastne skola nezlomila , nespravila z neho poslusneho bezprizorneho cloveka.. On je "svoj" :slight_smile:
22. jan 2016 o 11:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@akvi u nas riesi ale mne za chrbtom. A cim viac bojujem,tym viac sa nam vyhybaju. Ale ide o muzovu rodinu. Moja mama sa aspon snazi chapat a neodsudzovat,moja segra ma syna s VFA,takze sme zvyknuti na speci deti. Moja jedina opora je prave sestra ale zije 1200km daleko a mne je casto tazko. A ked vidim ako skolstvo u nich funguje tak mam chut odtialto utiect.
22. jan 2016 o 11:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte dievcence,tak sa vam zverim s dnesnou prihodou-neviem ci sa mam smiat ci plakat...
Starsia dcerka je chora,isli sme teda k lekarke(samozrejme aj so syncekom).
Vysetrila dcerku,dala lieky.Pochvalila syna ako vyrastol,pekne komunikoval. Naozaj spravil velke pokroky za posledne mesiace. A vravim-davam mu teraz Esprico,mam pocit ze je mu to na uzitok.
A lekarka: A naco,vsak on je uplne zdravy,ziadny autista,neveriiiim!
A hned mu zobrala z ruk vlacik s ktorym sa dovtedy potichu hral a pustila ho po zemi-vlacik vyhraval,hučal,velmi hlasno.
A syn sa stiahol do seba,sklonil hlavku-uz som vedela ze je zle.
Syn neznasa zvukove hracky,ziadne na baterky u nas nesmu fungovat-ani tie v obch.centrach mu nesmieme pustat,iba na nich sedi.
Este to ako tak zvladol do cakarne,obliekli sme sa a doma to bol cirkuuus na hodinu.
Stalo sa nieco podobne aj vam?
22. jan 2016 o 14:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Neobycajny zivot Timothyho Greena...pozeram ten film uz asi po 100x a stale ma fascinuje. Tak uzasne stvarnene "ine" dieta,tak ciste a inspirujuce zaroven.Ta odlisnost Timothyho,akoby som vlastneho syna videla. Ta uprimnost a bezpodmienecna laska,ta inakost a bezhranicna viera. Kusok aj z mojho zivota,kusok z kazdeho odlisneho dietata ktoreho poslanim je menit svet v ludoch.
23. jan 2016 o 22:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@mummy01 ak mozes, tak utec, lebo skolstvo u nas nefunguje. Nefunguje ani pre zdrave a slusne deti, ako moze fungovat pre odlisne deti?
24. jan 2016 o 06:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@pencil veru,uz dlhsie mam chut odist. Az syn mi ukazal ake zle to skolstvo je,az mi je luto ze dcera sa v skole uz treti rok trapi. Syn bude od septembra skolopovinny ale uz som na 99% rozhodnuta ze do skoly nepojde a budeme sa ucit doma. S dcerou vaham,na jednej strane tam uz ma silne priatelstva,na strane druhej tam casto trpi. Keby ze mam podporu manzela asi by sme odisli,on v tom ale nevidi zmysel. Nevidi lebo nieje do toho vsetkeho ponoreny a je velmi "postihnuty" prave tou vychovou a systemom z 80'tych rokov. Unho su tie vzorce spravania a zaslepenosti silne zakorenene. A potom je tu pohodlnost a aj kus sebectva,odchodom by sa nam zmenil zivot a to by sa zmenil aj ten jeho :wink: ale nehadzem "flintu" do zita este.
24. jan 2016 o 10:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@mummy01 na rodina.cz najdes rady, ako na domace vzdelavanie.je tam velmi vela zien, ktore sa pre to rozhodli, je to sice v ceskych podmienkach, ale pkmoze myslim aj to. Hladaj v diskusiach
24. jan 2016 o 10:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Zdravím všetkých, mám 9-ročného syna s AS, ktorý zúfalo túži po kamarátovi, ktorý by mu rozumel (najlepšie tiež s AS). Nie je tu niekto z Košíc?
24. jan 2016 o 12:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Baby,pomooooc...ako riesite zaspavanie? Maju vase deti problem zaspat? Syn nie ale dcera...idem sa z nej uz zblaznit. Zaspava aj 2-3hodiny,ciste zufalstvo. Co s tym? Uz premyslam ze nieco mozno prirodne na upokojenie lebo ona sa nevie uvolnit,brani sa spanku a 100x vylezie z postele a stale nieco riesi....samozrejme rano nevie vstat.
26. jan 2016 o 22:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@mummy01 poznam...
Skus polku Benosenu. Je to prirodne,a skvele sa z toho zaspava,ale aj dobre prebudza...
26. jan 2016 o 23:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@sisika dik,asi skusime
26. jan 2016 o 23:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@mummy01 existuje liek melatonin, melatonin je to hormon, ktory casto autici nemaju a tak maju problem so spankom. uz sme to tu pred asi 2rokmi preberali mozno skor. preto tieto deti casto beru prave tento hormon pred spanim, aby deti kludnejsie a rychlejsie zaspali. kukni si to na nete. ak by si to chcela vyskusat mam ho doma, synovi sme ho jeden cas skusali ale bol po nom tuhy aj rano :grinning: nvedela som ho zobudit do skoly, a v skole niekedy tiez :frowning2: tak sme ho zrusili a hladali ine riesenie.
28. jan 2016 o 14:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@mummy01 Melatonín patrí do skupiny hormónov, ktoré majú nesmierne dôležitý účinok na naše zdravie. Je to silný regeneračný hormón, ktorého produkcia v mozgovej časti šišinka, je cez deň minimálna. Produkcia sa však zvyšuje prirodzene od západu slnka a najviac sa ho vylučuje keď je tma. Čiže melatonín je hormón veľmi citlivý na svetlo a jeho vylučovanie sa "zapína" iba v noci.
Keď sa jeho množstvo v krvi zvýši, pociťujeme stav ospalosti. Ak melatonín funguje prirodzene, funguje jeho vylučovanie približne 12 hodín od asi 21:00 do 9:00. Ako náhle začneme ráno vnímať svetlo, šišinka mozgu prestane produkovať melatonín a jeho hodnoty v krvi taktiež klesnú.
Okrem svetla je hormón melatonín veľmi citlivý aj na elektromagnetické polia. Preto sa v odporúčaniach uvádza, že v okruhu minimálne 5 metrov od vašej hlavy by ste nemali mať zapnuté žiadne zariadenie ako mobil, TV, iPad, laptop a iné.
Určite aj vám sa častokrát stáva, že potrebujete ísť v noci na WC. To je priestor pre obrovskú chybu. Ak zapnete svetlo, produkcia melatonínu sa opäť na chvíľu zastaví. Hoci pravdepodobne po návrate do postele opäť zaspíte, kvalita spánku môže byť povrchná a slabá po zvyšok noci.
Melatonín je možné konzumovať aj ako doplnok výživy. Ide o jednu z najlepších foriem doplnkovej výživy akú môžete vyskúšať. Je to jednoduchá aminokyselina ktorá nemá žiaden negatívny vplyv na organizmus ani vedľajšie účinky. Zvýšená dávka pomáha aj vrcholovým športovcov keď prelietajú cez časové pásma a potrebujú v lietadle za pár hodín dospať ako keby "celú noc".
Pre bežných ľudí postačí pred spaním aj jedna tabletka a melatonín dostanete najčastejšie v lekárňach. Nie je však na mieste úvaha, že čím viac si dáte tabliet, tým lepšie. Množstvo melatonínu, ktoré vaše telo prirodzene vylučuje závisí od veku. Deti majú prirodzene vyššie hladiny melatonínu v krvi ako dospelý a populácia nad 50 - 60 rokov ho produkuje najmenej. To je jeden z dôvodov, prečo starý ľudia nemôžu tak dlho spať a potom cez deň "odfukujú" aj pri čítaní novín.
Konzumácia doplnkového melatonínu je dobré riešenie pre staršiu populáciu, ale iba čiastočné riešenie pre mladých ľudí a ľudí v strednom veku. Hoci vám melatonín pomôže trochu riešiť vaše ťažkosti so spánkom, stále ste neodstránili samotné príčiny nespavosti.
Preto hore uvedené zásady by mali byť dôležitejšie ako doplnková forma melatonínu, ktorá je pre vás iba krátkodobé riešenie pokiaľ nemáte viac ako 60 rokov.
28. jan 2016 o 14:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (3)
@kvila ahoj my mame tiez 9rocneho chlapca, bol tiez diagnostikovany ako asperger ale v podstate nema az take uplne typicke prejavy, kam chodi tvoj do skoly ked ste z KE? Nie na Krosniansku? Nas je tam v tej triede pre IQacov. Co bavi tvojho chlapca? A aky ma vztah k surodencom?
28. jan 2016 o 21:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tak moj syn tiez nie je az taky typicky asperger, aj ked on si tu odlisnost velmi uvedomuje a trpi tym, ze ho nechapu, hlavne ucitelky v skole a niekedy aj kamarati. Moj chodi na cirkevnu Bernolakovu, ale boli sme sa pytat aj na Krosniansku, ale kedze trpi aj dyslexiou, dysgrafiou, dysortografiou, nezvladal by to tempo, co tam mate... takze ho teraz od polroka beriem na domace vzdelavanie - som totiz ucitelka 1.-4., tak by sme to mohli zvladnut :sweat_smile:
Inac ho najviac na svete bavi lego, ale tiez dinosaury, draky, Minecraft, Angry birds... a pod.. Surodencov ma velmi rad a maju uzasny vztah, ale aj tam to sem-tam vybuchne, ked sa provokuju navzajom... a vy ako?
29. jan 2016 o 08:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@kacena4 ahoj prosím ťa môže melatonin aj 8 ročný chlapec?on prekonal herpeticku encefalitídu a odvtedy ma poruchy spánku a veľa ďalších porúch.dakujem
29. jan 2016 o 08:47  •  2 deti - čaká bábätko, termín má vo februári 2014  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Uvažovala som či písať alebo nie, lebo osobne neuznávam žiadanie rád na nete a už vôbec nie diagnostiku. Ale nakoľko sa stále nemôžem stotožniť s malého chovaním a čím ďalej tým viac mám pocit, že to nezvládam a občas mám pocit, že začínam byť na malého ,,alergická", tak reku skúsim, nič s tým predsa nestratím.
Už keď mal malý rok, som si tak v duchu povedala, že nie je asi celkom OK, išlo to však do úzadia, lebo sme riešili iné problémy zdravotného hľadiska - je atopik a plus mu neskôr potvrdili extrémnu alergiu na mlieko. Keď som aj mužovi potom vravela, že s malým treba ísť k psychológovi, lebo skrátka je podľa mňa divný, taký vnútorný pocit, tak to dlhodobo odmietal. Môj muž je maximálne kľudná povaha, ja nie, ja som sopka. Muž má neskutočnú trpezlivosť s deťmi a tak keď už pristal aj on na psychológa, že to treba riešiť, tak ma to aj potešilo.
Malý mal necelé dva roky, keď ma jeden deň tak napadlo, či náhodou nie je autista, ale nechala som si to pre seba, lebo bežne na to nevyzerá. Často sa mi o malého starala moja máti, teraz je už v škôlke. Malý mal asi štyri roky, keď sa ma máti spýtala, či malý náhodou nebude autista. To bolo ako dostať dýkou do srdca, už len kvôli tomu, že som si to vnútorne myslela aj ja. Ak to ale niekomu poviem, že si to myslím (kamošky a tak), tak vždy dostanem odpoveď, že si to len namýšľam. Ako príde mi divné, aby si matka namýšľala choroby dieťaťa, ale nejaký problém isto má. Keď som porozprávala našej lekárke, že čo ako sa chová a že mám z toho taký či onaký dojem, tak mi povedala, že môže mať slabú formu autizmu. Na to som jej ale povedala, že asi to tak nebude, lebo že inak je často veľmi vnímavý a sú aj veci, ktoré dokáže. Na to mi povedala, že napriek autizmu bývajú takéto deti aj mimoriadne nadané. Mám taký dojem, že som v bludnom kruhu. Dala nám odporúčanku ku psychologičke, kde sme aj boli, poradila nejaké veci, čo ako vo výchove máme urobiť, snažíme sa podľa toho, no nefunguje to. Je tomu tuším mesiac, čo sme boli u psychologičky, no buď som netrpezlivá a potrvá to, kým nastane zmena, alebo mu fakt niečo je a treba to riešiť inak.
Napíšem aj zoznam toho, prečo si myslím, že asi nie je celkom OK:
- rozprávať začal až v 3,5 roku (dovtedy len vrieskal)
- v podstate vrieska dodnes, často bez príčiny, napr. sedí a pozerá rozprávku a z ničoho nič zvreskne, ten vresk je ale akoby zviera vydalo nejaké zvuky, skrátka divné a večne sa zľaknem
- na jednu stranu sa nebojí ľudí, lebo od samého malička sme stále medzi ľuďmi, keďže ja som popri ňom ešte študovala a potom som popri aj pracovala, takže z tohto pohľadu sa zdá, že je maximálne spoločenský. Je to však taký prvý dojem. V podstate keď sme s niekým cudzím, tak nechce komunikovať, neodpovedá na položené otázky. Ak toho cudzieho vidí už tak tretí alebo štvrtýkrát, tak už odpovedá. Pôsobí v podstate, akoby sa hanbil, ale ja viem akosi, že to s hanbením sa nemá nič spoločné.
- napr. v škôlke sú problém s vystúpeniami. Program sa v škôlke naučí, občas s doma v izbe aj recituje, čo sa naučil. Ale keď dôjde k vystúpeniu, tak všetky deti tancujú a spievajú a on tam stojí ako tĺk, behá očami po ľuďoch. Vidím na ňom, že je úplne stratený. Som sa rozhodla, že ho na vystúpenia už ani nebudem dávať. Nemá to zmysel a viditeľne ho to neskutočne stresuje.
- ako malinký keď bol ešte, tak keď som sa s ním chcela hrať, napr. čítať knižku, ukazovať obrázky a pod., tak nič nefungovalo, odhodil čokoľvek som mala v rukách a sám si nejakú hračku zobral a s tou sa hral
- najväčšiu pasiu mal z vysypania plienok z poličky a v nich sedel a ,,listoval" v plienkach. Tuším mám aj v albume foto, ako sedí medzi plienkami a obzerá si ich - toto robil denne, tuším až do 2,5 roka.
- v dvoch rokoch začal chodiť do škôlky na pol dňa, čo mu náramne prospelo a musím priznať, že aj mne. Začal nachytávať nejaké slová, i keď ešte teda dlho trvalo, kým sa fakt rozkecal
- dlho trvalo v škôlke, kým začal spolupracovať s deťmi a s učiteľkou. Podľa slov učiteľky bežne fungoval tak, že ak mali spoločný program, tak on sa odpojil, zobral si knižku alebo autíčko a hral sa sám niekde na boku.
- dodnes sa často v škôlke hrá sám, má tam obľúbený domček z lega, ktorý stále skladá, rozkladá, skladá. Kedy poňho prídem do škôlky, vtedy sa hrá s tým domov (alebo sedí pri PC, ak majú ten deň program s PC)
- nech mu čokoľvek poviem, že od neho chcem (obliecť, umyť zuby, upratať izbu, ....) za všetko začne vrieskať a odmietať to. Na toto nám psychologička poradila, že nehovoriť mu nič príkazom, že napr. ho požiadať, či mi pomôže s tým, že sa oblečie, skrátka zmeniť komunikáciu a nepoužívať slová ako nemôžeš, nerob to, neskáč, nevrieskaj - napr. použiť zlatko ak kričíš, som z toho smutná a pod. Skrátka komunikovať s ním tak, aby sa mu zdôvodňovala, prečo by nemal niečo robiť, alebo by to mal robiť inak. Snažíme sa o to, no zatiaľ nula bodov a už som z neho unavená.
- na druhú stranu je na určité veci fanatik - napr. keď konečne ide spať a hrá sa s autami, tak nejde spať, kým ich nemá uložené presne do rady. Tým presne ale myslím to, že ak priložím pravítko, tak budú na milimetre zarovnané. Nechápem to.
- no a jeho spanie - dostať ho do postele je čisté umenie. Večer zaspáva tak medzi 9:30 - 10:30. Nech robíme čokoľvek, on krátka spať nebude. Potom ale keď zaspí, tak keby doslovne aj tanky padali, tak ho nič nepreberie a aj ráno je brutál ho zobudiť. Spanie cez obed som už vzdala, lebo to odmieta pravidelne (v škôlke spí, ale aj keď nespí, musí ležať ticho v posteli). Napriek odmietaniu toho obedného spánku, ak sa podarí, že zaspí, tak potom ťahá aj tri alebo štyri hodiny, čo ho musíme už zobudiť, lebo večer by to bol masaker.
- hrozne si obhrýza nechty - vlastne už ani takmer nemá aké. On si okusuje aj tú kožu okolo nechtov. Nechty som mu strihala naposledy tuším keď mal okolo 1,5 roka. Ja nemám čo strihať. A to aj na nohách si okusuje.
- dodnes má stále plienky na noc. Noc čo noc sa počúra. Plienky dostáva až už keď spí. Chodí spať vyčúraný, večer už nič nepije, no i tak. Dokonca sa často aj prečúra. Ráno ide cikať a keď má plienku počúranú, tak ju hodí hneď do koša. Keď ju má suchú, tak mi príde s radosťou oznámiť, že ju má suchú. Každý mi vraví, že mám plienky úplne zrušiť, lenže ja nemám toľko plachiet a matracov a perín, aby som ich noc čo noc mohla meniť. On sa skrátka na to v noci nezobudí. Skúsili sme s mužom aj to, že sme sa snažili vystihnúť čas, kedy asi cca ciká. Väčšinou sme čas trafili, niekedy nie. Dávali sme ho v noci vyčúrať. Robili sme to asi dva týždne až sme došli do stavu, keď sa začal v noci budiť s plačom a nedokázali sme ho ukľudniť. On vlastne ani nebol zobudený, on akoby plakal zo sna. Museli sme ho natvrdo zobudiť, potom sa upokojil a zaspal. Tak sme skončili s tým nočným chodením cikať a ten stav sa upokojil a spí zase celú noc. Takže toto riešenie nebolo.
- neobsedí ani minútu na jednom mieste. Aj keď pozerá rozprávky, tak vrámci pozerania pobehuje medzi kuchyňou a obývačkou. Keď mu poviem, nech nebehá, tak si na chvíľu sadne, no aj pri sedení stále trepe nohami. Nedokáže sa ani v pokoji najesť. Raz sedí na stoličke, potom zase stojí pri nej, potom kľačí na stoličke, skrátka furt sa hýbe.
- a aj tá jeho komunikácia je divná. Keď si porovnám jeho rovesníkov, ako sa rozprávajú a ako odpovedajú, keď sa ich čosi spýtam. Rozhovor je k veci. Dávid ten často splieta úplne iné udalosti. Ja sa ho napr. spýtam, ako bolo v škôlke a čo robili a on mi buď neodpovie, alebo povie niečo úplne od veci, napr. tato išiel do nemecka, ..... samozrejme povie občas aj priamo odpoveď na otázku, ale často sa stáva, že začne z ničoho nič rozprávať úplne od veci. Toto potvrdzujú aj zo škôlky. Že mu potom len povedia, že áno správne a spýtajú sa ho znova na to isté, čo chceli vedieť. Občas to funguje, občas nie.
Zase ale musím uznať, že keď začne rozprávať o nejakej udalosti, tak hovorí o tom správne, vie presne čo sa stalo, kto bol a nebol pri tom a pod. Akurát to hovorí v nesprávnej situácii.
- nemá vôbec pojem o čase, alebo si mýli čas, neviem. On nevie rozoznať čo je dnes, čo je zajtra, čo bolo včera a pod. Toto už vie jeho dvojročná sestra, ktorá s tým nemá problém.

No je toho ešte veľa, musím s tým niečo robiť, no len neviem čo, za kým ísť, čo riešiť. Alebo si to fakt iba namýšľam?
29. jan 2016 o 09:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@andreah25 ahoj,nie som odbornik ale som mamou podobneho dietata ako si opisala...
Tiez som si presla obdobim-ze si to namyslam a som asi precitlivela,narocna a pod. Aj obdobim ze som nemozna matka co nevie vychovat dieta...
Z vlastnej skusenosti ti mozem iba poradit aby si isla na diagnostiku do specialneho auti centra ANDREAS alebo k odporucanej odbornicke na autizmus dr.Janosikovej.
Oni presne vedia ako zistit ci dieta prejavuje znaky autizmu alebo je to nieco ine.
Mojho synceka diagnostikovali ako aspergera,mozno vysokofuncnehi autistu-oni to budu dalej sledovat. No mne to pomohlo a teraz ked som si nastudovala viac o autizme,viem lepsie s nim zaobchadzat a hlavne sa netrapim vycitkami ale pracujem cielene na rieseni danych problemov.
Vela mi vysvetlili preco a naco iste veci potrebuje-lebo on to naozaj potrebuje aby mal pocit bezpecia v zivote.
Diagnostika nie je nic narocne-vypises dotazniky a s dietatko sa budu akoby hrat-a pritom pozorovat jeho reakcie.
Takze si myslim ze diagnostika a vyjadrenie odbornikov vam pomoze najst tu spravnu rovnovahu. Drz sa-je to narocna cesta vychovavat tieto deticky-ake raz take su a je nasou ulohou im zivot pomoct prezit co najlepsie. S
29. jan 2016 o 10:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@andreah25 Najlepsie bude, ked sa objednas k specialistovi, ktory sa zaobera autizmom, pretoze bezny psycholog nemusi rozpoznat autisticke spektrum.
Odbornici su: Dr.Janosikova v Trnave, cakacie lehoty su vsak k nej neskutocne dlhe (cez poistovnu aj 1 rok, alebo ist na skorsi termin ako samoplatca): http://ambulanciajanosikova.sk/
Potom v Bratislave je Andreas: http://andreas.sk/
alebo DSS prof.K.Matulya: http://www.dsspkm.sk/viewpage.php?page_id=16
alebo ACVA: http://vyskum-autizmu.webnode.sk/
alebo dr.Sedibova z centra F84: http://poradna.f84.sk/autizmus-diagnostika/

Inac, o autizme je tu aj diskusia: http://www.modrykonik.sk/forum/prezivame-to-iste/mam-autisticke-dieta-cesta-a-vyzva-zaroven/?post=last
alebo sukromna skupina s nazvom Autizmus : http://www.modrykonik.sk/group/6383/
29. jan 2016 o 10:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (3)
@andreah25 no mne to presne pripomina mojho syna, len v "bledomodrom" :grinning: Je dost mozne, ze tvoj syn je Aspik, aj ked ja si myslim, ze pri tejto diagnoze je dobre pockat az do nastupu do skoly, lebo niektore tie prejavy mozu byt uplne nevinne detske stavy, co ma viac mnej kazde dieta a oni casom vymiznu.. Co som ja odpozorovala, tak pri Aspikoch sice niektore vymiznu, ale pridaju sa ine, alebo v inej forme.. To, co opisujes, to mal aj moj syn, az na to, ze on nemal problem s rozpravanim, rozpraval velmi skoro. Ale to, co opisuje napr. tie vystupenia, tak moj syn akoby nechapal, ze preco vlastne ma "vystupovat", na druhej strane, on vedel vsetky basnicky a casto aj "zaskocil" za deti, ktore nevedeli..Ked bol starsi, tak sam zacal odmietat tieto basnickove vystupenia, bud ich ticho odtrpel, alebo niekedy, hlavne uz v skole, tak otvorene odmietol..
Ten pohyb, to ostalo dodnes, jeho v kuse mrvi, neobsedi v klude a ked mal 2, 3, 4 roky, tak to bola vrtula v zadku, alebo ked uz musel sediet, tak kyval nohami vzdy.. V skolke chodil na AJ a ucitelka mi vravela, ze on celu hodinu robi to, ze prelieza popod stol, nesadne si ani na sekundu.. Napriek tomu, ked dala otazku, tak bol prvy, co krical odpoved.. Inak ten pohyb velmi suvisi s vyvojom mozgu, nezakazuj mu to. Je dokazane, ze deti sa najprv musia aktivovat pohybom, az potom mozu pracovat mozgom. A kedze vasina AS je aj nadpriemerne inteligentnych, tak ja vidim obrovsky suvis s tym pohybom.. (to je inak v nasich skolach asi najvacsia vrazda na detoch, zakazovat detom vo veku 6-8 rokov sa hybat)
Odmietanie dennych rutinnych veci, u nas doteraz.. Obliekanie, umytie - to su total nepodstatne veci pre taketo deti a stoji to velmi vela sil ich k tomu dokopat.. Neboj, vekom sa to zlepsi, ja som mala obdobie, ked sa decko odmietlo prezliect, ze bol v pyzame cely den, kludne aj na dvor tak siel (uchylila som sa ku kupovaniu takych pyzam, ze to nebolo az tak ocividne, ze je v pyzame :grinning: ). Ale teraz je to uz relativne ok..
Perfekcionizmus v niektorych cinnostiach - to rovnanie auticok a podobne na pohlad nezmyselne veci, to aj u nas take bolo.. Vekom to vymizlo skoro uplne.. Mozno aj preto, lebo teraz ma svoje oblubene cinnosti, ktore su zmsluplne..
Zaspavanie - od porodnice u nas jedna velka katastrofa.. Ale vekom sa to lepsi..ak ta to potesi :grinning:
Komunikacia - tie od veci komenty, to je u nas stale.. Dam otazku a dostanem odpoved o uplne inej veci.. Ale toto nie je len pre As typicke, toto robi vela deti, hlavne malych..Hlavne take deti, co dokazu byt hlboko ponorene v nejakej cinnosti, tak oni ta vlastne nevnimaju, ze co sa pytas.. Castokrat pomoze "prebrat" ich z toho ich sveta a to velmi jednoducho, klaknut si k decku, chytit ho za ramena, vyzadovat ocny kontakt a opytat sa najprv, ci pocuva.. A ked pocuva, potom sa opytat, co chces.. Aspon u nas toto fungovalo.. Take, ze blacim cez pol domu na syna, nech ide jest, to on odignoruje, lebo ma vobec nevnima.. :slight_smile:
S pocikavanim, ani hryzenim nechtov nemam skusenost, toto sme my nemali.. Ale podla mna to pocikavanie je preto, lebo tvrdo spi, to zacni riesit, ak sa to nevyriesi do 5 rokov..

Asi naj "problem", ktory stale ostava a prehlbuje sa, to su tie vztahy s ludmi.. Moje decko sa tiez ludi neboji, nema problem ist do obchodu, vypytat si nieco a pod.. Uz od mala.. Ale on ndokaze mat vztah na urovni kamaratstva a nikdy ani nedokazal.. V skolke je to take "normalne", tie deti sa aj tak vacsinou len hraju vedla seba, nie spolu, ale v skole to zacne byt ocividne.. On nechape, preco by mal spolupracovat, obzvlast, ked vidi, ze sam to zvladne lepsie.. Nedokaze sa bavit na temu, co ho nezaujima, len tak "zo slusnosti".. To on robit nevie. A preto to ma s detmi tazke, oni nie su ochotne pocuvat jeho reci, lebo on hovori vela a dlho a o temach, co su mimo deti.. Prilis odborne, prilis zlozite.. Uz som tu asi spominala ten vyraz, "socialna slepota".. To je velmi vystizne povedane, aky vlastne Aspici su..

A v podstate, aj to som tu uz pisala, je vlastne jedno, ci tu diagnozu bude mat, alebo nie. Dolezite je, ze ty vies, ze je "iny", musis sa naucit s nim fungovat, aby si sa z toho nezosypala. Ignorovat reci okolia a pod.. A hlavne, neminaj energiu vysvetlovanim, to som zistila, ze vobec nefunguje, ludia netusia, ze takato diagnoza existuje, povazuju taketo deti za nevychovane a rozmaznane. A neminaj energiu ani na to, aby si to decko k niecomu donutila.. Ono to stoji vela energie a vacsinou k nicomu trvalemu nevedie.. Takze ked chce ist von v pyzame, nech kludne ide.. :grinning:
29. jan 2016 o 10:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (4)
a dievcata, ak by ste si chceli precitat nieco o nasej skole, tak v januarovom casopise Vitalita je rozhovor s nasim riaditelom. :slight_smile: Este som to sice necitala, ale urcite to bude zaujimave :grinning:
29. jan 2016 o 10:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Baby čo máte väčších AS priznajú si chybu? Alebo stáva sa Vám že niečo poviete aby urobil a on to neurobí a bude trvať na tom, že ste mu nič nepovedali? Proste ho nevyhádate až zúri.
29. jan 2016 o 11:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@natalym ano, do nepricetnosti sa dokaze rozzurit a bude si trvat na svojom. Chyba? to co je? ja nerobim chyby.. :grinning: Moj syn si chybu prizna az po case, aj to takou oklukou, ze az.. V podstate mam dojem, ze on ani vlastne neriesi, ci to bola chyba, ine slovo by som pouzila, len neviem, ake :grinning:
29. jan 2016 o 12:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@akvi keď on predsa vie, že je dokonalý, všetko robí ako treba, a ak sa niečo nepodarí, nechce to počuť. len môj názor.
29. jan 2016 o 12:16  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok