• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Máte dieťa s Aspergerovým syndrómom?

@akvi Ja mám takého muža. Nie on sa nemýli, ja som urobila chybu až do nepríčetnosti a pritom dám dôkazy, nie a nie.
29. jan 2016 o 12:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (3)
@sisika
@bebe02 tú diagnostiku poriešim, aj na úkor samoplatcu, je mi to jedno, ale potrebujem už poriadne vedieť, ako na neho, lebo fakt sa to takto už ďalej nedá.


@akvi s tým pyžamo a celkovo prezlečením sa to mám furt. Ísť von v pyžame ho ale našťastie prešlo ešte minulý rok, bolo to práve v zime a ja už som nevládala mu stále niečo vysvetľovať, tak som mu povedala, dobre, choď. Obul sa a išiel. Vyšiel iba pred dvere domu a vrátil sa späť. Pýtam sa ho, že čo sa stalo. Že mu je zima a ide sa obliecť :slight_smile:.
To nočné pomočovanie - no ono my to už riešiť musíme, malý mal 5 rokov v novembri :frowning2:.
Na tých vystúpeniach mám presne ten dojem, že nechápe, čo sa od neho chce. Tak to bolo od samého malička. Občas sa tam síce pohýbe, akoby sa snažil robiť to čo iné deti, ale v podstate tam stále stojí ako stĺp, čo je až absurdné v porovnaní s tým, že bežne je v neustálom pohybe a sekundu nedokáže byť bez toho, aby niečím nehýbal.

O tom kľaknutí si k nemu a vyslovene zaujať jeho pozornosť a potom mu niečo povedať - toto nám povedala aj tá psychologička, no u nás to absolútne nefunguje. Keď k nemu idem, tak uteká, keď sa mi ho podarí chytiť a snažím sa mu niečo povedať, tak sa mi trhá z rúk, zjape a neustále miká očami na všetky strany, len sa na mňa nepozrie.

Tie vzťahy s deťmi - to je presne ako píšeš, zatiaľ v škôlke sa hrajú ,,pri sebe", tak sa to tak stráca. Ale neraz som zažila v situáciu (či už v škôlke alebo vonku so susedovým malým), že iný chlapec nášmu čosi vraví (decká debata) a náš začne mu rozprávať - či síce má hlavu a pätu, ale druhá strana na neho kuká, lebo nechápe o čom tej môj malý točí. Tiež je viditeľné, že kolektív sa o čomsi baví a môj začne úplne od veci a pritom sedí pri nich a ,,vie" o čom sa bavia. Inak toto isté robí aj môj muž a neznášam ho za to :slight_smile:. Skrátka malý rozpráva rozumne, ale mimo tému.

A máš pravdu, že vysvetľovať niekomu niečo sa neoplatí, vlastní rodina to nechápe a dokonca nastala aj situácia, že hádžu vinu na mňa, že ja za to môžem, že je taký, lebo po ňom hučím (áno priznávam, nemám na neho niekedy nervy aj zvresknem, keď som pri ňom, niečo mu hovorím, poviem mu to raz, dva, tri, štyri razy a on nič, na piaty po ňom zakričím a potom reaguje), alebo najnovšie som sa dozvedela, že je taký preto, lebo som ho keď mal okolo roka, zavrela do tmy na záchod. Kde kto prišiel na takú hovadinu netuším, pretože sa to nikdy nestalo, ale ide to po rodine, akoby to bola pravda, lebo bolo povedané, že svokrovci boli pri tom. Tak svokre povedala, že keby som bola aj tak tupá, že by som ročné decko zavrela do tmy, či si myslí, že by som bola tak tupá, že by som ho tam zavrela pred niekým? Skrátka, vypustili hovadinu a nemám silu sa stále obhajovať. Švagrinú mám tiež ťavu, lebo môj muž za ňou išiel ako za ,,odborníčkou" po radu, keďže je vraj ,,psychologička" a vraj má na to diplom a pracovala v reedukačnom centre, reku niečo poradí a ona mi to po čase vykričí, že ju nebaví počúvať o našich problémoch - no nech ide do teplých krajín.
Takže keď nie je ešte ani opora v rodine, tak je to úplne na chuja.
29. jan 2016 o 12:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@andreah25 Cítiš sa ako blázon...........Poznám.
29. jan 2016 o 12:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@natalym nie, chybu si neprizna, fakt nie. za vsetko moze mama :angry:
29. jan 2016 o 12:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@natalym u nas detto...vsetko je chyba niekoho ineho :wink: ale naucila som sa s tym zit lebo to mam doma dvojmo a uz by som bola na psychiatrii inak. A s aspikom sa nevyhadas proste,pre mna je to zbytocny boj a tak hladam sofistikovane sposoby usmernovania- u syna funguje a u dcery zial nie.
29. jan 2016 o 12:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
stale posledne slovo, na vine je vzdy niekto iny...
ak usmernovat, tak vysvetlit, dopodrobna.
29. jan 2016 o 12:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@kofa77
@mummy01
No super. Ja s tým žijem 20 rokov.
29. jan 2016 o 12:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@natalym vies co, ja si obcas poviem, ci sa syn niekedy ozeni, lebo fakt je jak osa v riti.
ale zas vie byt aj mily, pritulny, viem, ze ma miluje uplne najviac, ale byvam aj najhorsia mama na svete.
29. jan 2016 o 12:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@kofa77 U nás tiež tak. Milý, prítulný, zlatý, ale ja žijem permanentne v strachu ako správne povedať veci. Tie hádky čo ja som urobila chybu, ja som to tak nepovedal, ja sa zase nedám, do nepríčetnosti, už som si myslela, že som blázon. Keby som mala ešte raz vydať a viem to, tak sa nevydám. Teraz to už viem, viem, že si nemám z toho nič robiť, ale niekedy prehodiť z pleca sa nedá.
29. jan 2016 o 13:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@natalym teda som pochopila spravne, ze manzel je AS?
moj muz AS nie je, ale tiez si poviem, ze uz by som mala odsedene za vrazdu v afekte tak z 2/3 :grinning:
29. jan 2016 o 13:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@kofa77 tak moj syn ma 6rokov a vyhlasil ze on sa neozeni a ani deti nechce. On si postavi dom a bude v nom byvat sam s 3 psami. On ma v tom jasno :grinning:

@natalym dospelaka uz neprerobis :frowning2:
29. jan 2016 o 13:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
@natalym a inak skus zmenit taktiku na chlapa. Lebo s mojim je to tiez tazko ale snazim sa s nim nehadat lebo on potom prestane komunikovat a to situaciu len zhorsuje. Takze taktizujem a jednam s nim tak aby som prilis neupozornovala na jeho chyby a zaroven dosiahla svoj ciel...
29. jan 2016 o 13:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@kofa77 No nemá to diagnostikované, ale všetko sedí. Niekedy si tu čítam a všetko aj u nás. Dokonca keď som zmenila prístup, tak pekne reaguje na to.
Bolo to zúfania, neviem či to ešte vydržím. Zaujíma ho len to čo jeho zaujíma, ostatné má na háku, keď sa ho spýtaš niečo z jeho oblasti, tak bude o tom kecať hodiny, normálny človek vidí, že ťa to nezaujíma a on ide jak píla. Má vybrané druhy jedla, iné nezje, keď som chorá tak on ani nevie. On kým neodpadnem tak normálne očakáva veci. V práci mal vždy problémy, lebo chápe inak veci ako normálny ľudia. No katastrofa. A najhoršie, že mi to nikto neverí, u jeho rodiny som za kravu. On je chudáčik a ja už smer - psychiatria. :wink:
29. jan 2016 o 13:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@mummy01 No však to robím aj ja, ale to je únavné strašne.
29. jan 2016 o 13:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@natalym aj ja poznam par dospelych Aspikov a presne to, co pises, budu si tocit svoje a vsetci sa uz nudia, ale oni to vobec nevidia. Dokonca poznam jedneho, co je schopny odist prostred debaty, lebo niekto zrusi tu jeho temu a on nie je ochotny pocuvat ine ani sekundu.. Najprv sme nechapali, ale teraz to ja vobec neriesim, ja presne viem, kedy on sa dvihne a odide :grinning: Az smiesne mi je z toho.. A zaroven ho chapem, ze to ma tazke v istom smere..

A presne su to ludia v kolektivoch casto neoblubeni, priam zatracovani.. Na druhej strane, tito ludia nebudu robit nic, co ich nebavi a tak su v praci ti najlepsi vacsinou, tahuni, vizionari, vynalezcovia a pod..
29. jan 2016 o 13:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@natalym ja viem,mam to tiez tak. A plus dvoch malych aspikov takze u nas zverina. Casto mam pocit ze uz to nevydrzim ale vzdy to dam. Len posledne dni mi ide hlavou ze co ak sa so mnou niekedy nieco stane tak co bude s detmi...lebo moj chlap by ich mozno nakrmil,opral im ale z deciek by sa stali socialne a emocne trosky lebo on nevie davat cloveku potravu pre dusu...vcera ked dcera nechcela ist do skoly jej povedal ze do skoly ist musi lebo inak by sme my rodicia sli do vazenia....skoro ma slahlo,vystresovanemu decku ktore vsetko chape doslovne toto povedat a poslat ho do skoly???
29. jan 2016 o 13:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@akvi To je pravda, môj muž je veľmi talentovaný, múdry, vie predvídať, ale často nepochopený. Niekedy sa mi nechce ho stále chápať, lebo kto chápe mňa?
29. jan 2016 o 13:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@mummy01 môžem sa opýtať? u AS sa dá správanie ovplyvniť výchovou? keď píšeš, že pri mužovi by sa z detí stalo čosi iné..
29. jan 2016 o 14:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@maria1989 podla mna sa vyrazne menit urcite neda, ale korigovat ano.. Resp. da sa akurat tak prijat to spravanie, neubijat to dieta za to, ake je, nekritizovat a pod.. A ist prikladom.. A @mummy01 to asi myslela tak, ze ak by vychovaval AS deti, tak ten priklad tam by mozno chybal.. A ja si myslim, ze aj porozumenie by tam mozno chybalo, lebo AS je toho priam neschopny.. Ale korigovat sa da, inak by AS nemohli vobec fungovat v spolocnosti.. A najlepsie je, ak si AS najde partaka, ktory ho pochopi a potiahne ho v tom "socialnom".. Moj syn mal vlani takehoto kamosa, bolo to obojstranne prospesne, lebo ten kamos vobec neriesil synovu inakost, prijal ho, bol ochotny pocuvat a zaroven vtahoval syna do chalanskych hier, syn mu zase pomahal s ucenim.. Velmi si rozumeli.. Len kamos sa odstahoval :frowning2:..
A AS su velmi "cisti a svoji", takze zit s nimi je sice tazke, ale oni si priam pytaju, aby sme aj my boli "svoji", vytahuju z nas prave emocie, nutia zamyslat sa.. su takym zrkadlom..
29. jan 2016 o 14:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
@maria1989 samozrejme ze ano. Nevykaslem sa na vychovu len preto ze dieta ma AS. A prave aspik potrebuje vychovu,lasku a vedenie aby v dospelosti fungoval a vedel zit v tomto svete ktory ho casto chapat nebude. Co sa stane s malym aspikom ktory vyrastie v rodine kde nieje nikto kto by sa snazil mu rozumiet,podal mu ruku ked to potreboval a hlavne nikto kto by nemal tu snahu naucit ho zit v tomto svete? Pozor,tieto deti su nachylne na depresie,fobie,manie a tam sa dostavaju prave ti aspici ktory nezazili pocit bezpecia a pochopenia. Ja sa snazim naucit svoje deti ze je vporiadku byt iny,ze iny neznamena hned nieco zle.
29. jan 2016 o 14:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (3)
@akvi nenapísala si práve, že títo "nesociálni" ľudia učia "normálnych" ľudí byť naozaj ľuďmi? :wink:
29. jan 2016 o 14:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
@akvi ano myslela som to tak ze by tam chybal ten aspekt pochopenia,bezpodmienecnej lasky a snahy pracovat na sebe aby som pomohol detom...toto moj muz s AS znakmi nechape a nikdy nepochopi. On sa zaobera len tym co zaujima jeho.
29. jan 2016 o 14:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@maria1989 myslim ze sa ucime navzajom. U nas je to tak,mna deti ucia uprimnosti,tolerancii,trpezlivosti...ucia ma divat sa na veci z uplne inej perspektivy,posuvaju moje hranice ale v dobrom,presuvaju hodnoty a ja ich zasa ucim rozumiet veciam ktore ine deti vedia prirodzene,snazim sa ukazat im svet a naucit ich vazit si samych seba preto aky su. Nechcem ich zmenit,len naucit zit.
29. jan 2016 o 14:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (3)
@mummy01 rozumiem. :slight_smile:
29. jan 2016 o 14:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@maria1989 aj tak sa to da chapat.. Lebo prave oni z nas vytahuju to vsetko, preco su ludia ludmi.. V nasej skole je par takychto deti v kazdej triede. A oni su casto aj taki indikatori celkovej atmosfery. Pri tychto detoch sa nemozes na nic hrat, na nic, oni ta prekuknu tak, ze sa uz ani nebudes pokusat hrat formu.. Uz sa tu opakujem, ale u nas ked je kriticka situacia, tak vasinou sa hroti dovtedy, kym sa niekto nezosype - najcastejsie samozrejme ja.. a ono ked ukazem pravu emociu, tak zrazu je klud.. Moj syn je schopny z hysaku, ze nechce, nebude prejst do totalneho kludu a usmevu, ale ja musim byt "ja".. Ziadna pretvarka, nic.. Je to velmi narocne, lebo boli sme vedeni uplne inak kedysi.. Velmi sme si zakladali na tom, "co sa patri", "co BY bolo spravne" , "co by chceli ti druhi" a pod.. Sme boli nuteni hrat nejaku trapnu rolu..
29. jan 2016 o 15:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
@akvi spoločnosť je tak nastavená, presne ako si napísala: čo by sa patrilo, blablabla. prispôsob sa, alebo ťa vylúčime.
29. jan 2016 o 15:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@akvi uplne moja dcera...ona dokaze hodinu zjapat,vrieskat,hnevat sa a v sekunde sa zrazu vyskiera.
29. jan 2016 o 15:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Zajtra ideme do skolky po skoro 2mesiacoch...a uz vcera vecer mi krpec nevedel zaspat,vybiehal z postele s tym ze vraj citi ze nanho ide nejaka strasna choroba :slight_smile: Ale mam taku otazocku-v stredu maju karneval a on nechce ist. Zazil karneval v predchadzajucej skolke a nema dobre spomienky. Akoze ja by som ho asi nenutila,pride mi to uplne odveci nutit ho do takej veci ale zasa na mna vsetci kukaju ako na martana. Nutili by ste? Alebo len ja som divna....?!
1. feb 2016 o 10:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@mummy01 absolutne nenutila. Osobne som dospela do stadia, ked robim to, co vyhovuje dietatu, nie to, cim sa "zavdacim okoliu".Ale neprislo to naraz a este stale v sebe obcas bojujem. Tie zauzivane vzory z mojho detstva predsa len este vo mne su.
1. feb 2016 o 10:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
@mummy01 urcite nenutila.. vykasli sa na reci okolia

Moje decko neznasa karnevaly :grinning: Bol na dvoch v zivote, aj to jeho jedina "maska", ktoru akoze mal, bola satka na hlave, ktoru predpokladam hned strhol, ked sa dalo a sabla v ruke - to bol akoze pirat. :grinning: Potom sa uz ani omylom nenechal ukecat na dalsi karneval..
1. feb 2016 o 15:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok