• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Máte dieťa s Aspergerovým syndrómom?

ahoj akvi, dakujem ti. a je to zvlastne...

u nas to vychadza tak, ze 2 chlapci s tou istou diagnózou budu v jednej tej istej triede a budu mat jedneho spolocneho asistenta... som teda sama zvedava, ako to pojde. Preto ma napadlo ist robit synovi asistenta, ale to by asi nesko len tak hned. Je to bieda s tymi asistentami snad sa to neskor zmeni... takýchto deti bude len pribudat, podla mna...
16. mar 2016 o 13:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@katka2808 a potrebuje syn asistenta?
16. mar 2016 o 14:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj kofa77, podla mna áno. Jednak aby sa zbytocne nerozptyloval nepotrebnymi vecami, jednak aby spravne pochopil zadanie, ale teda hlavne, aby pracoval. Ale aj tak si myslim, ze ktovie ci aj napriek asisentovi vsetko stihnu a nebudeme dorábať veci zo skoly este aj doma... poznám jeho prístup... :unamused: bohuzial.
18. mar 2016 o 07:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Prosim, kto poznate MS Iljusinova v Bratislave (autisticka trieda) - je vhodna aj pre dieta s Aspergerovym syndromom (lahsia forma autizmu)? Alebo je to tam skor zamerane na klasicky detsky autizmus?
4. apr 2016 o 11:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Prosím poraďte.psychologicka nás tlačí do nultého/prípravného ročníka, súhlasím s ňou, že by pre syna bolo asi jednoduchšie naučiť sa školským návykom v takej triede ale inak je šikovný dosť, bojim sa že by to bol stratený rok alebo rovno krok spat co sa intelektu tyka. Občas mám pocit že to psychologicka preháňa, ze naháňa skolam deti, ale potom si poviem ze asi vie čo hovorí,či?
Ja si reálne neviem predstaviť aké môžu byť problémy v škole s prognozovanym aspergerom, takze som voči jej obávam skeptická, jednoducho nikoho takého reálne nepoznam. Syn je taký zatiaľ slabo slahnuty, má lepšie aj horšie dni, vie aj pekne spolupracovať, vie sa pekne aj s deťmi zahrat, dnes na ulici stretol spolužiaka a požičal mu bicykel, svoj milovaný bicykel, som chvíľu mala pocit že je "normálny" :slight_smile:. Stále tak nejak verím, že aj bežným deťom v prvom rocniku chvíľu trvá kým sa adaptuju, že nechcú hneď v septembri aby sedeli ako päť peňazí a hlavne verím, že ho škola bude baviť, ako mňa :slight_smile: a že bude nadšený, že sa tam nespí... A že možno by sme mohli mať asistenta...
Ako veľký problém vidim to, že po prípravnom rocniku by som ho rada dala do spádovej a on zmeny znáša možno ešte horšie, ako samotné posluchanie, asi by to bolo kontraproduktívne.
A zostať tam, kde bude v prípravnom tiez veľmi nechcem, to by zase kontraproduktívne pôsobilo skoršie vstávanie, trávenie hodín v aute vzapche, všetci nervózni.
Mám sa spýtať na názor aj iného psychológa? Prechádzali ste tým aj vy? Ako spatne hodnotíte svoje rozhodnutia ohľadne výberu školy, museli ste školu zmeniť, zvladli ste zmenu? Mali ste niekto aspika v pripravnej/nultej triede?
Vďaka za kazdu radu.



@bebe02 nepoznam, myslím, že "bežný" autista stiahne aspergera so sebou,že aspika treba "kombinovať" s bežnými deťmi, tak hovorili v andrease a stotožnila som sa s tym
Ale dnes som veľa čítala diskusie a kdesi ktosi spomínal, že dobrý špeciálny pedagog môže mať v triede autistu, downika aj zdravého dyslalika, keď ich je do desať, že má čas sa im venovat
5. apr 2016 o 00:15  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@alenk ja by som urcite nedavala do nulteho rocnika. Problemy tym nevymiznu. To by som radsej zvazovala odklad, predsalen v tej skolke je vacsia volnost a ja mam pocit, ze napr. pri mojom decku je toto klucove, aby mohol vela casu robit podla seba.. Ako on je ochotny aj spolupracovat, aj robit, co mu povie ucitel, ale musi to mat vykompenzovane casom pre seba, ked mu vsetci daju pokoj.. A ako vravim, tie problemy nezmiznu, toto nie je skolska nezrelost, to je proste stav.. Takze cakat rok v nejakom nultaku, kde aj tak intelektovo bude vytrcat a socialne sa nic nezmeni, to je podle mna zbytocne. Zmeny su aj u nas problem..presne ako pises, ze viac by som sa obavala tej zmeny, ako nastupu do prveho rocnika.. Takze za mna vravim, nultak nie..
5. apr 2016 o 08:49  •  1 dieťa  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@alenk no my sme tiez mysleli ze zvladneme spadovu skolu dedina dvanast deti v triede a do tyzdna sme ho prekladali do ba do sice sukromnej ale kde inym detom rozumeju a naroky na deti su vysoke sama musis vediet ako je na tom grafomotoricky aku ma sluchovu analyzu a pod ocakavat ze dostane asistenta je utopia povacsinou max na par hodin do tyzdna aj to bude zazrak ja by som sa rozhodla podla skolky ak ho tam rozvijaju tak nechat tam ak mas pocit ze uz ho to nenaplna taj nultak
5. apr 2016 o 09:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ďakujem za reakcie, ale škôlka neprichádza do úvahy, isiel by do inej triedy, k novej učiteľke nové deti a musel by poobede spat, čo je pre nás neprijateľné.


@loginexistuje prečo ste ho preložili na tú sukromnu? Čo konkrétne sa dialo? Fakt si neviem predstaviť aké ťažkosti môžu nastať. Mne v andrease hovorili že dôležité je mať menej deti v triede, vtedy sa dá lepšie individuálne pristupovať, tak aký ste mali problém pri 12 deťoch v triede, vdaka

Takze na spádovú mám pomaly začať zabúdať... :(
5. apr 2016 o 14:25  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@alenk ucitelka sice v strednom veku ale integracia ci indi vindi pristup bol pase moje dieta nevydrzalo 45 minut sediet bez pohybu a cez prestavku sa premavat krokom urcenym smerom
5. apr 2016 o 14:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@alenk nezavrhuj hned spadovu skolu, chod sa pozriet na den otvorenych dveri, popytaj sa na ucitelku, uvidis, ci si sadnete.. Vsetko zalezi len a len od konkretnej ucitelky.. A mozno vobec nebude mat tvoje dietko problem, dobra ucitelka urcite nenecha prvakov sediet 45 minut na zadku... Ja by som volila najjednoduchsie riesenie - spadova skola. A ak budu problemy, tak zvazit sukromnu. Ale ani to nie je zaruka , ze bude podla predstav.. Nultak by som neriesila.. Podla mna zbytocnost..

U nas paradoxne v 1.a 2. rocniku nebol skoro ziaden problem, problemy zacali v neskor..
5. apr 2016 o 16:56  •  1 dieťa  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte baby,
ako sa u vasich deti prejavuje "pretazenie",ci uz zmyslove alebo ak musite ist s nimi niekam kde to nemaju radi a potom dietko vystraja? A ako to detom pomahate zvladnut a tym aj sebe?
11. apr 2016 o 12:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@mummy01 my sice nemame oficialne diagnozu aspergera, ale syn ma take znaky.. Pretazenie (napr. ked odniekial prideme a je uz unaveny, vela podnetov) sa u neho prejavuje tym, ze je umrncany, hyperaktivny, "nevie, co so sebou". A ked ideme niekde do neznameho prostredia alebo tam, kde to nema rad, musim mu dopredu opisat, co nas caka, kam ideme, kto tam bude. Potom je lepsie pripraveny a lepsie to zvlada.
11. apr 2016 o 12:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@mummy01 u nas podobne ako @moka, ked nevie, do coho ide, tak je to zle, takze predchadzam tym situaciam, ze vzdy mu poviem, co, kedy, ako kde... Aj ked musim povedat, ze vekom toto skoro vymizlo, uz to nie je az taky stres.. Do cca 6 rokov sa bol schopny z nervov aj pozvracat. A pritom aj pozitivne situacie nezvladal, tesil sa na vylet, ale zaroven stres.. :frowning2: My sme sa v podstate naucili vyhybat situaciam, ktore toto sposobuju..bohuzial..ja som radsej nesla nikde, alebo "usla" aj so synom v situacii, ked som uz videla, ze je zle.. A u nas pri pretazeni plati stale, ze "ked nevladzes, pridaj".. Miesto toho, aby sa "opustil", tak ide do vyvrtky, alebo aspon pohyb musi byt, ked uz nie nervy.. Aj ked je vecer unaveny, tak cim unavenejsi, tak tym viac pohybu..
Takze ja situacie v podstate nezvladam, obcas sa zosypem. A cielene sa vyhybam vsetkemu, co by mohlo sposobit nejaku nepohodu.. Za tie roky to clovek uz robi podvedome :grinning:

Asi som moc nepomohla. :unamused:
11. apr 2016 o 13:03  •  1 dieťa  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
@akvi
@moka no lebo u nas vobec nepomaha ani to "pripravenie". Ide hlavne o napr.rodinne oslavy alebo navstevy u niekoho. Ja uz mam stres len z toho ze pomyslim na to ze mame niekam ist. A ak tam je vela ludi,hudba a kazdy chce s nim komunikovat tak mava svoje hysaky a unho je to o tom ze robi presny opak toho co sa od neho ocakava. Napriklad v decembri mala svokra 60-ku a bol tam na pitie jablkovy a pomarancovy dzus a jasne ze krpec sa rozhodol ze on bude pit iba jahodovy a hysak neuveritelny na svete. Po hodine sme doslova zdrhli lebo sa to nedalo ustat.Alebo ideme k niekomu a maly si pametal ze tam kedysi jedol jablkovy kolac ktory mu chutil a tak ked pride pretazenie je schopny hodinu dookola vykrikovat ze chce taky kolac a mozme sa vsetci aj rozkrajat,nic ho neukludni. Ked bol mensi tak som mala fobiu niekam s nim chodit lebo to boli taketo hysaky nonstop,on si nieco zmyslel a nik s nim nepohol ale bola som doslova izolovana kvoli nemu . O tyzden mame ist na oslavu do restauracie a ja rozmyslam ako tam vydrzat aspon 2-3hodky. Zvyknem mu brat jeho oblubene veci ale nie vzdy to pomoze a ked ma ten svoj vzdor tak mozem mat aj "modre v neba" v kabelke a je mi to nic platne. Najhorsie je ze on je v tom afekte uplne vypnuty,je jedno co urobim on sa len tazko vie ukludnit a zasa ma potom rodina pocit ze "musia" zasiahnut a svorne mu dohovaraju a pripominaju ako nevhodne sa sprava. No niekedy je to sci-fi.
11. apr 2016 o 13:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@akvi a tiez nezvlada ani "pozitivny" stres,take tesenie sa na narodky ci vianoce to je u nas horor. Pred vianocami som myslela ze sa sama pojdem prihlasit na pobyt na psychiatrii :wink:
11. apr 2016 o 13:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
u nas to bolo bez problemov, aj ked bol mensi. akurát som dopredu povedala, co kde kedy ako..

a v poho.len ohundral vsetko.
akurát vsak nechcel a nechce vystupovat, aj teraz cosi maju v skole, besiedku,, tak som napisala ucitelke, ze nechce, nech ho nenutia. inak mi nepojde do skoly.
tak uvidíme, ako to dopadlo.
11. apr 2016 o 14:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@mummy01 ako ste dopadli so skolami na zapise?
11. apr 2016 o 14:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@mummy01 no uz ked ta situacia nastane, tak nic nepomaha a uz vobec nie dohovaranie.. Ja sa snazim skor potvrdzovat, ako dohovarat. Cize napr. miesto "nerob cirkus, ze uz nie je jablkovy kolac,ved si mozes dat iny..atd.. " tak mu potvrdim "ano, uz nie je jablkovy kolac, chapem, ze si nastvany.." Nevravim, ze to pomaha, ale aspon to nic nekazi a nehroti a obcas to aj pomoze.. Druhym poviem, nech sa nestaraju.. A to dost dorazne... Takze u nas sa uz vlastne nik nestara... :slight_smile:
11. apr 2016 o 14:24  •  1 dieťa  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (4)
@kofa77 ideme v piatok na zapis(len proforma) do nasej spadovej s tym ze podam ziadost o individualne vzdelavanie kvoli zdrav.stavu a ucit sa budeme doma. Uvidime,skusenost tato skola nema s detmi s AS ale vsetko co sa skoly a vzdelavania tyka chcem mat osetrene v ivp a uvidime ako sa s tym aj skola popasuje.
11. apr 2016 o 14:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@akvi no len nasej rodine to volajako nedocvakava a ked ich aj ja upozornim ze si to vyriesim sama na dalsi krat maju opet chut riesit. Ja tiez nehrotim situaciu,snazim sa aj odputat pozornost ale to moje decko je uz moc mudre. A zasa nemozme sa donekonecna separovat od bezneho zivota.
11. apr 2016 o 14:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@akvi toto v pripade potreby hovorim aj ja- chapem, ze si nahnevany, rozumiem ti a pod....
sranda, jak mama podvedome pride na to, ako k netypickému dietatu pristupovat.
môjho muza by milion veci v zivote nenapadlo,co sa vztahu k synovi tyka :slight_smile:
11. apr 2016 o 14:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@mummy01 ja som sa toho trochu obavala, tej separacie, plne som si uvedomovala, ze toto sa neda donekonecna tak fungovat, lenze, paradoxne, ani neni treba, vekom sa tieto sceny minimalizovali, resp. vymizli uplne.. Najhorsie obdobie bolo do 8 rokov, potom uz len lepsie.. Takze ja uz tieto veci vlastne neriesim, lebo nie je co.. ale uplne ta chapem.. A mozes dufat, ze sa to zmeni k lepsiemu..


@kofa77 presne..ja som zmenila cele moje fungovanie, nazory, prehodnotila kopu veci.. Ako sa hovori, ze dieta si vybralo tu ktoru rodinu, aby sa rodicia nieco naucili, tak u nas to plati na 1000%..
11. apr 2016 o 15:02  •  1 dieťa  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
@akvi tak aj u nas nastal posun k lepsiemu ale este stale je to obcas horor. A hlavne to ze vrieskajuce 2-3rocne decko vsetci chapu a neriesia ale 6rocne uz je trosku problem pochopit :frowning2: ale obcas vie paradnu scenu urobit aj moja 9rocna,vcera sa jej dokonca 2x poštastilo. Tak uz fakt len cakam kedy aspon toto nebudem musiet riesit ale moj krpec to velmi triezvo zhodnotil-on uz len caka kedy bude dospely aby mu nikto nic neprikazoval a mohol si vsetko robit po svojom :slight_smile: Obcas mam pocit ze on je dospelak uvezneny v detskom tele.
11. apr 2016 o 16:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Poznáte niekto knižky 55 rád ako upokojiť dieťa a 55 rád kd je dieťa zlostne? Pomáhajú?
11. apr 2016 o 20:52  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
U nás je "trochu" problém, že pokiaľ tomu dieťaťu povoliť a kde už stanoviť hranice? Chceme z neho vychovať slušného človeka a tie hranice jednoznačne stanoviť treba. Avšak pri takomto dieťati často robíme ústupky, len "aby bolo dobre". Náš nám aj napr. dnes ráno robil scény, niečo si zmyslel, potom zasa toto, potom iné atď. Ustúpila som.. Neviem, či to bolo správne, ale chcela som, aby išiel do škôlky v pohode a nie vrieskajúci.. Ako to riešite vy?
12. apr 2016 o 08:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@moka tak u nas to je tak, ze decko dostava priestor aj na to zurenie.. Ja uz nerobim veci "len aby dobre bolo", resp. robim ich, ale tak, ze sa vyhybam situaciam, kde viem, ze moze nastat hysak.. Ked uz ale pride k zureniu, necham plynut.. Zistila som, ze ta emocia proste musi ist von a vlastne mne sa asi ani nikdy nepodarilo ju u syna zastavit.. On proste ked ide, tak ide.. Absolutne seriem na nejake "co sa slusi a co nie".. A hranice, tie samozrejme drzat treba, ale hranica nie je to, ze zakazem zurit.. A sceny nastavaju v momente, ked ja ako rodic, som slaba. Napr. rano, ked sa mu nechce ist do skoly...ked som slaba, tak ma zlozi a drama je na svete.. ale ked som "pri sile", tak ziadna drama nevznika, proste oznamim, ze to tak bude a tak to aj je.. Je tazke pre nas zeny, byt stale pri sile..toto je uloha nasich muzov, ktori ale bud nie su doma, alebo to s radostou hodia na plecia nam zenam, lebo ich nikdy nik nenaucil, co je to byt muz a otec..bohuzial.. A to teraz nemam na mysli nejakych "zlych" otcov, to je tak vseobecne.. Moj muz je dobry muz, dobry clovek, a predsa tu zodpovednost hadze na mna..hoc nevedomky... A preto ja sa zosypavam dost casto, lebo to neviem uniest.. A vramci zachovania psychickeho zdravia mi nic ine neostava, len nechat aj to decko, nech zuri, nech krici, reve..Tak, ako ho necham, ked sa tesi a raduje.. Nic nenormalne to nie je a ak to niekomu vadi, nech si vy..e oko :grinning:
12. apr 2016 o 09:25  •  1 dieťa  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (3)
@akvi :grinning:

inak s tymi muzmi, svata pravda.
pritom ako pises, muz je super clovek, dobrak, ale ako nahle nieco treba riesit, skoda slov...
alebo riesi, ale uplne nevhodne :unamused:

vidim to tak, ze on ma nejaku vychovu z domu, kde sa s detmi nerozpravalo, neriesilo, nieco sa povedalo a bez reci spravilo..
on by aj chcel to robit inak, ale holt, nepusti.
aj ja mam podobnu vychovu z domu, ale ako zena matka som empatickejsia, navyse sme so synom, co sa povahy tyka, na jednej vlne, ja viem aj dopredu, co ho nastve, co mu a preco vadi.

ad hranice- neviem, ucim sa, co este ano, co nie. a robim chyby. :pensive:

snazim sa riesit fakt len dolezite veci, ale kurnik, co je dolezite a co nie, neviem vzdy urcit.


@alenk tuto knihu nepoznam, ale obcas si citam v knihe vychova dietata s AS
12. apr 2016 o 09:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
@akvi pekne napisane

@moka u nas velmi zalezi na situacii,niekedy povolim ja a niekedy zasa nie. Ale budem musiet zacat tieto veci tiez prehodnocovat lebo mlady panko uz zistil kedy ma zatlacit aby dosiahol svoje. Ale asi zvlast pre aspikov plati ze take tie zachvaty revu kvoli blbosti su ventilovanie nahromadeneho stresu,uzkosti a pretlak emocii a nieje na skodu nechat to dieta sa vyventilovat. Aj ked u nas tie zachvaty vzdy pridu v najnevhodnejsiu chvilu.
12. apr 2016 o 09:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@kofa77 myslim ze ak je clovek ok, tak ani sa neda nejak povedat, co je dobre a co zle.. Takze aj my zeny sa musime naucit nechat nasich muzov, nech to urobia po svojom.. Vobec nie je v tomto momente dolezite, ako to urobia, len nech sakra nieco spravia.. Uplne najhorsie je, ked nerobia nic.. aj to, ze muz naziape na to decko, aj to je lepsie, ako nic.. Aj to je hranica.. Ten muz si v konecnom dosledku niekedy uvedomi, ze ta hranica sa da udrzat aj inak, ako krikom, resp. my zeny mu to mozeme povedat, ale u nas doma napr. postardam obcas aj toto.. Niekedy mam chut ziapat, ze do pr..e, urob uz konecne nieco.. hocico, len to preboha urob... A cim je syn vacsi, tym viac je to pre mna tazke, lebo to uz nie je to 2 rocne dcko, ktore vezmem pod pazuchu a odchadzam z ihriska.. A ja pocitujem teray obzvlast, ako ta muzska sila chyba.. Ja na to uz ani pri najlepsej voli nestacim.. :unamused:
12. apr 2016 o 09:46  •  1 dieťa  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@mummy01 u nas v skole nas rodicov ucia, ze kazda takato "drama", ked to dieta nas dostava do nepohody, tak to je cas na zamyslenie pre nas, rodicov..treba vojst do seba a rozmyslat, co to s nami robi.. To je to, co nas posunie dalej.. Je to narocne, ale obzvlast my rodicia "zvlastnych" deti sme casto nuteni ovela viac vchdzat do svojho vnutra..Co je na jednej strane tazke, na druhej je to velmi oslobodzujuce a velmi fajn..
12. apr 2016 o 09:50  •  1 dieťa  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok