• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Máte dieťa s Aspergerovým syndrómom?

@mummy01 Joj, tak to ich dáme dokopy, budú si skvelo rozumieť! :grinning: Tak sa maj, svatka. :wink:
28. sep 2016 o 10:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@kvojtanikova Tak to sa stáva aj môjmu, že radšej povie, že nemá. :angry: A je jedno, či je to zošit, kniha, ktorá je v taške, len ju momentálne :grinning: nevie mladý muž nájsť! :astonished:
28. sep 2016 o 10:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@inom75 jemine vies si predstavit zivot takej dvojky???:grinning:
Akoze ale casto mi veru do smiechu nieje ked vidim ako (ne)funguje.
28. sep 2016 o 10:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@mummy01 Viem, bezdomovci pod mostom... :frowning2:
No nič, musíme z nich niečo vykresať, aby tak nedopadli, keď my tu už nebudeme. :wink:
28. sep 2016 o 10:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@inom75 ja si skor predstavujem ako dcera ma 30,sedi vo svojom neporiadku vo svojej izbe a kresli. A ja ako skoro 60rocna jej pripominam ze sa ma prezliect a umyt si zuby :frowning2:(((( no hroza,tiez robim aj nemozne aby sa to nestalo.
28. sep 2016 o 10:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
@mummy01 Hej, aj taká je možnosť, len či sa tej 60-ky dožijem? Môj by sedel na PC, okolo seba by mal obaly z jedál a kopu pohárov, na sebe pyžamo a keby som ho neprinútila, tak osprchoval by sa asi raz za mesiac a zuby by neriešil vôbec. Proste humusák! :stuck_out_tongue_closed_eyes: Dúfam, že sa nám podarí niečo s nimi spraviť, veď treba myslieť pozitívne. :wink:
28. sep 2016 o 12:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Mamičky idem si k vám po radu. Dcérka /4 a pol roka/ má aspergerov syndróm, dá sa s ňou zatiaľ celkom pekne pracovať, len nie pod nátlakom. Keď som napr.: niesla videá Jánošíkovej upozornila ma, že na ňu niekedy zbytočne tlačíme, že keby sme ju nechali verí tomu, že by to aj spravila sama. Tak som sa tým začala riadiť a má to celkom efekt. Dcérka sa napr. naučila krásne zdraviť, poprosiť, poďakovať, ale musí to spraviť sama. Občas sa stane, že to nespraví, tak ju upozorním, že to musí, že je neslušné nepozdraviť a nabudúce, aby určite pozdravila. Naša psychologička, ktorú navštevujeme však začala viesť práve tento postup, že musí. Krásne celý čas ďakuje, prosí, zdraví a zrazu zabudne a vzniká veľký problém. Ona trvá na tom, že nebudeme pokračovať, kým napr. nepoďakuje, dcérka sa začne hanbiť a zasekne sa. Situácia často končí tak, že odchádzame ešte pred koncom, napriek tomu, že dcérka chcela pokračovať. Ja si ju poznám a viem, že pod tlakom nikdy nič nevyriešime, práve naopak. Tým si ju nechcem zastávať, viem, že treba určiť mantinely, pravidlá, ale sami asi dobre viete, že to nie je také jednoduché. Máte s niečim takým skúsenosti, rada by som počula vaše názory, pretože začínam mať pocit, že mamičky vedia o tom viac ako niektorý špecialisti, tým nemyslím fakt odborníkov, len takých je tu žalostne málo.
28. sep 2016 o 14:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@mummy01 v Andrease sa caka na diagnostiku 6 mesiacov, tak uvidime. Mame kopec casu pred nami. Trapi ma ta skola, lebo klasicku skolu s beznou formou znamkovania a vyucby nam neodporucili zatial. Mala je teraz predskolacka, zatial mame iba podozrenie a papier na dovysetrenie AS tak neviem, ako sa zariadit. Dakujem :slight_smile:
28. sep 2016 o 14:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@inom75 takto nejak to vyzerá u nás. Decko celý den v pyzame, okolo bordel a humus, zuby si umyje len na povel, hlavne, ze zapnute vsetky tri PC.. :grinning:
A inak moj by sa do skoly vobec nevybral, ak by som ja rano niekam sla a on by bol odkazany sam na seba..
28. sep 2016 o 15:54  •  1 dieťa  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@zarad no co ti na to povedat.. Sama vidis, co funguje a co nie. Natlak je to posledne, co na tieto deti plati. A zdravit, prosit a dakovat - toto je problem, lebo oni to nechapu, nehanbia sa, nedava im to zmysel.. Ak sa nutia do toho, tak sa este viac zatnu a nepozdravia.. U nas do cca 8 rokov ziadne pozdravy. Dakujem len v "opodstatnenych" pripadoch (samozrejme pre neho, nie pre druhych) a prosim tak isto..
Teraz je to uz lepsie, uz aspon zhundre nieco ako pozdrav a prosim a dakujem mam pocit, ze zacal pouzivat, lebo akoby uz chapal, ze "zo slusnosti" to treba. A on zase vie byt taky milucky sladucky, aby svoje dosiahol, tak kludne aj prosim a dakujem z neho vylezie :grinning:
28. sep 2016 o 16:02  •  1 dieťa  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@zarad mame to podobne,syncek 5r;ked idem na neho "po dobrom",vacsinou krasne spolupracuje. Pri natlaku sa zasekne a konec-casto uz uplne-neexistuje sposob ako ho znovu presvedcit.
A presne ako ty-rovnako vidim ako malo ludi,aj odbornikov-je ochotnych venovat radsej viac casu a pouzit argumenty namiesto natlaku.
Stretavam sa s tym neustale-obcas som uplne na dne ked mi svojim pristupom znicia moje niekolkomesacne usilie...
Cerstvy priklad z dneska: syncek mal strach z vody,neznesie kvapky na tvari a umyvanie vlaskov su galeje. Postupne sa mi podarilo ukazat mu ze voda je ok,dokonca sa pomaly ucil plavat.
Dnesna hodina plavania pre deticky so spec.potrebami;skolena lektorka-syna drzim v naruci,pozdravime sa-zvesela ho vola hrat sa s ostatnymi detmi-vravim-je tu novy,potrebuje sa osmelit-a ona ze jasne,hahaha-a splechla mu do tvare..... no uz sa z mojho narucia ani nepohol.
Parkrat prisla-volala ho-uz sa jej bal...
A zacala-ale musis,musis...
No nemusi.
Naco su skolene ked nevedia ze s detmi sa moze aj jemne,zlahka a prijemne jednat?
28. sep 2016 o 16:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@akvi ďakujem za odpoveď, ja mám tiež pocit, že nátlak nie je vôbec cesta, ktorou treba ísť. Doteraz chodila do poradne veľmi rada a vždy sa tam tešila a teraz už druhý krát odchádzala totálne frustrovaná a rozhodená. Pýtala som sa zo zvedavosti, koľko tam majú takýchto detičiek a vraj len nás:o(
28. sep 2016 o 16:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@zarad - to iste, nezdravil nedakoval, ja som nechala tak, videl, ze to robime my, teraz uz zdravi pekne aj dakuje. bol na jednej akcii a tam vsetci z neho hotovi, ze ake vychovane dieta :slight_smile:

aj moja mama cely cas hucala do nho, on sa zatal este viac.
ako darmo to niektorym vysvetlovat. ale ze to skoleny clovek nechape, to uz je teda silne kafe
28. sep 2016 o 16:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@sisika veď toto slovko musím je úplná stopka, pritom stačí pár argumentov a všetko to ide ľahšie. Ja som čakala z poradne pomoc, podporu a rady a nakoniec mám pocit, že o tom vedia menej ako ja. Keď som volala, že sme diagnostikovaný, povedali mi, že budeme na tom pracovať, ako je dobre, že to vieme, že tieto deti potrebujú trochu iný prístup. No ale iným prístupom ma nenapadlo, že ich budeme "lámať". Začínam mať pocit, že najlepším psychológom pre tieto deti sme my rodičia, pretože nikto iný nemá väčšiu snahu na tom, aby napredovalo, ale zároveň ho chce aj chápať.
28. sep 2016 o 17:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@zarad fu,no takymto sposobom spravia viac skody ako osohu.
Ja si pametam tie boje ktore zvadzali svokrovci s mojou dcerou ze odmietala pozdravit a privitat sa ich sposobom t.z podat ruku a pobozkat...pre dceru uplne neprijatelne a bola za to roky atakovana a my s nou lebo sme boli oznaceni ze nevieme decko vychovat. Takze sa z toho spravil celosvetovy problem ktory vyvrcholil tym ze ked svokor chcel dat dcere nasilu pusu tak mu vlepila facku. Az potom pochopil ze tade cesta nevedie. Zdravit zacala pred rokom,sice ju ledva pocut ale pozdravi sama od seba. Takze vobec to netreba hrotit.
28. sep 2016 o 17:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
@zarad preto aj ja chodim radsej sem na konika-tu sme vsetko maminy ktore sa s tymi situaciami stretavame denno denne a kedze svoje deti milujeme,snazime sa ich riesit s laskou a pochopenim. Sice ja osobne som natrafila na mimoriadne milu a laskavu pani v ped.psych.poradni;naozaj vidim ze u z par naznakov presne vystihla mojho syna-ale sama ona mi povedala-mama vie najlepsie ako na svoje dieta.
Skor ma mrzi ze synceka casto sklamavaju ludia v okoli,autority-tym ze nedodrziavaju zakladne pravidla,nespravia to co by mali-a potom sa mi tazko argumentuje...
A uz nehovorim o tom ako dlho je syncek smutny ked ho napr.susedka neodzdravi.....
28. sep 2016 o 17:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@sisika áno toto poznám tiež. Minule pozdravila susedku a ona ju nie. A malá smutná hovorí poriadne nahlas: "Mami teta je nevychovánek, že?-" No tak ako z tohto diplomaticky vykľučkovať? A čo sa tohto fóra týka - neskutočná opora. Preto som sem aj hneď písala , po dnešnej "terapii" som sa nevedela dočkať, kedy sem napíšem. Viem, že tu človek dostane to čo potrebuje : radu, pomoc, podporu.....
28. sep 2016 o 19:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@mummy01 tiež sa toho obávam. Dám tomu chvíľku čas a ak pani psychologička nezmení trošku prístup asi to zabalím. Inak som sa dnes konečne schuti zasmiala, tá príhoda s tým zdravením a fackou, ako keby som svoju dcérku videla.
28. sep 2016 o 19:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@zarad to bola taka terapia pre nechapaveho dedka :grinning: stale je to casti okoliu tazko vysvetlit ze ja niesom matka ignorantka co vychovala nevychovancov,zvlast ked mam aspikovske deti dve tak potom to vyzera ze som ja niekde zlyhala. Toto si zial budem so sebou niest uz asi navzdy.
28. sep 2016 o 19:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@zarad ved to, ze tieto "tety" v poradniach su mozno teoreticky zdatne, ale to je asi tak vsetko. Ved ako moze ona poznat dieta za par hodin v poradni. Este k tomu, ked deti sa tam mozu spravat uplne inak, ako bezne. A urcite vedia v mnohom poradit, ale ak sa este ani nestretli s niektorymi "diagnozami", tak to je dost odvaha cokolvek radit a uz vobec nie na mieste "lamat".

Ta facka pobavila aj mna :grinning: To muselo byt skvele :slight_smile: No, niekedy proste potrebuju lekciu aj dospeli..
28. sep 2016 o 19:45  •  1 dieťa  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@akvi tak v tej chvili to veru skvele nebolo. Ale s odstupom casu som v tom nasla aj velke pozitivum a hlavne dedko a to v zivote nezabudne....a facka to bola riadna,ziadne detske capnutie :wink:
28. sep 2016 o 20:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@zarad no ja uz som diplomaciu v tomto smere zahodila-kludne poviem ze teta asi nevie ze odzdravit sa patrí. Ako inak mam vychovat slusne dieta,ked on sa pekne riadi podla pravidiel a okolie nie?!
Celkovo som aj ja zostala taka asertivnejsia,cim viac sa stretavam s "dobrymi radami" od ludi. V zivote by som si nedovolila komentovat akekolvek spravanie sa dietata-kym by sa ma to bytostne nedotykalo(ze by ma bilo alebo na mna napr.plulo),a aj to by som velmi vazila slova....
A ako matku ma velmi zranuje ked sa snazim riesit danu situaciu sposobom ktory mam overeny ze funguje-a niekto dobre nahlas komentuje a este to len zhorsi....
Co sa facky tyka @mummy01 ,perfektne,tlieskam dcerke. Skoda ze moje deti na toto odvahu nemaju-len tisko strpia tieto "mile gesta" - potom ma potajomky stipu alebo hryzu aby odburali napatie.....
Ozaj-robia to aj vase deti? Ze takto odventiluju stres,ked nie je ina moznost? Ze vas stipu,hryzkaju alebo tahaju za vlasy?
28. sep 2016 o 21:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@sisika to uz bolo vyhrotenie niekolkorocneho stresu ta facka.
Dcera takto neventiluje,ona ventiluje verbalne skor alebo mava fakt velke hysaky alebo na bratovi obcas ale syn ventiluje na mne riadne. Zazila som na jednani s vedenim skolky ze v zachvate frustracie sa mi syn snazil vyzliect tricko,fakt hrozny zazitok.Stava sa ze ma kope,vykruca prsty,ked bol mensi a bol fakt ze moc frustrovany tak mi nicil veci,ale vylucne iba moje...vzdy ventiluje na mne. Aj ked ho nastve napr.manzel tak pride a vyžeriem si to ja.
28. sep 2016 o 21:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@mummy01 joj,to chapem,ze ta facka bola naozaj az ked uz sa to viac nedalo zniest.... Mna az dojima ake su aspikovske deti ciste a dobre a uprimne-tak uplne jednoducho povedia presne to co si myslia,urobia tak ako povazuju za spravne v tej chvili.
Mne syncek casto povie-maminka,ja tak velmi chcem byt dobry! Som dobry? Tak preco ma deti nemaju radi,preco na mna kricia?!
A co sa ventilovania tyka-ano,vzdy som tercom len ja a hocikto spusti tie negativne pocity-vzdy si to odnesiem len ja... veci zatial nenici,ale prsty,ruky,vlasy mam v dost biednom stave. Neustale mam male modrinky,stipance-odtlacky nechtov alebo zubov-raz som sa citila extra trapne ked som si v horucave dala tricko s kratkymi rukavmi a az na ihrisku som si uvedomila ze mam ruky dostipane,doskriabane,dohryzene az po plecia... uffff,tie pohlady....
Teraz uz je to menej casto-uplne som nadsena ze konecne akceptoval bicykel a tak sa chodime spolu bicyklovat-to je parada aj pre mna aj pre synceka.
Konecne nemusim neustale riesit veci na pieskovisku,neustale hladat miesto kde bezpecne vybije energiu-bicyklovanie pomaha aj mne.
28. sep 2016 o 21:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
inak baby, ked sa decko potrebuje odventilovat, co by ste poradili.
teda pisete hryzkanie, stipkanie ;) ale ked nie som po ruke? v skole?
vcera sme sa dozvedeli ze sa zahanal po ucitelke :( On sa ventiluje naprikald buchnutim po stole alebo pocarbanim vykresu... Ale to velmi nechcu akceptovat. Tak co take by ste poradili, aby mohol v skole, bez toho aby sa cela trieda pohorsila alebo zlakla.
29. sep 2016 o 10:28  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@alenk moj syn dupe a vrieska a nohami sucha po stene ked lezi na posteli tak to som mu zatrhla a snazim sa ho skor objimat. Horsie je ked dojde manzel ten ho rovno vyprasi... ale najnovsie skusame trhat papier na male kusky. Len neviem ci by to v skole tiez akceptovali kedze je z toho neporiadok.
29. sep 2016 o 10:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@alenk no u nas v skole maju boxovacie vrece :grinning: Kazdy sa moze podla potreby vyventilovat :grinning:
29. sep 2016 o 20:15  •  1 dieťa  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@inom75 ahoj my nápodobne som rada že začal šk. rok, my sme mali prázdniny od 10.6 čiže skoro tri mesiace, a teraz sme nabehli od 15.9. na individuálny plán každný den okrem piatku to máme už volno, chodí na tri hodiny do školy začíname o 11hod. dačo je v triede a niečo má individuálne s učitelkami je to super zatial, je šiestak a vytrápili sme sa až až, toto je pre nás naozaj super, vyspíme sa v pohode vstane žiadny stres že rýchlo rýchlo, aj si niečo vždy zopakuje, konečne nestresujeme ako doteraz to bolo ťažké, aj školu sme vymenili vlani čo bol dobrý krok, ale celý den v škole bolo neskutočné trápenie a potom doma dú už nehrozilo stres ráno poobede aj večer, a tak dookola, takže doporučujem individuálne vzdelávanie čiastočne v triede má rád kolektív, ale nie nadlho, doma by sme sa asi zjašili spolu, je pokojnejší, citelne, zriadili sme mu mini atelier kde môže robiť čo chce v rámci možností, veľmi sa mu to páči,
29. sep 2016 o 20:16  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@alenk náš syn chodil na wc prešiel sa občas mi poslal sms niekedy to bolo dosť v jeden den ked bol zlý bolo ich 17 sms, teraz chodí do školy na tri hod. a je v pohode niektoré predmety má v triede ine v kabinete individ. a žiadna taká nervozita zatiaľ nie je, je im dlho 45 min sedieť a navyše ked ich to nebaví, je to totál trápenie,
29. sep 2016 o 20:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@zarad máme podobné situácie, akonáhle začnem prikazovať a tlačiť že musíš odvrkne že nemusí :angry: , ked začnem kričať na neho on začne kričať na mňa a hovorím mu čo ty na mna kričíš, a on ved ty si začala. proste som zistila že zaberá taktika v kludovom režime, alebo diplomacia, prísnosť sa mi veľmi neosvedčila máme 12 r. a ideme do puberty taká vspurnoť, apatia, menej komunikácie, objednala som si knihu Iskra od Kristin Barnet velmi je dobrá a aj pár inšpirácii som len v prvej tretine ale je proste písaná človekom čo si tým prešiel . A zaujímavé je že všetky tie terapie naučených odborníkov nemali veľký úspech, ale vnímavosť matky a vcitenie sa do svojho dietata je veľmi osobné a myslím že ani otcovia tomu veeľmi málo rozumejú a často ani od nich neprichádza potrebné povzbudenie.
29. sep 2016 o 20:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok