Máte dieťa s Aspergerovým syndrómom?

@inom75 hihi...vdaka...no citim sa minimalne na OCD 😀

@mummy01 😀 No veď kto z nás môže povedať, že je úplne normálny? 😉 Myslím, že každý človek má nejakú tú úchylku, alebo aspoň odchýlku. 😉

Zeny prosim poradite?
Ako zvladate/znasate u vasich deti ten emocny chlad, neschopnost sucitu..

Nasa slecna nema ziadnu potrebu, ked aj uplne nahodne, nechtiac niekomu ublizi, sa ospravedlnit. Keby ze to niekto urobi jej, tak cirkus. No ona je nevsimava, chladna, bez zaujmu.. Uplne jej chyba jemnocit, nevie vobec odhadnut, ze ked sa na niekoho, aj ked z lasky vrhne, ze mu moze ublizit. Neviem co s tym.

Ako ucite deti zrucnosti, kedy a ako sa maju ospravedlnit a pod?

@inom75 no to ano ale ja paradoxne poznam tolko ludi co si myslia ze prave oni su uplne normalny a sudia zvysok nenormalneho sveta 😀

Ako to je a Vašimi deťmi, čo sa týka referovania ich dňa. Po môjho prídem do školy, spytam sa ako sa mal čo robili aký bol... Porozpráva mi aký bol super, že ho chválili a poslúchal... A dnes sme mali stretnutie v škole a on vraj nespolupracuje, papuluje viac ako som si myslela, vyhráža sa že si niečo urobí, odchádza zo školy, je agresívny voči spolužiakom :( Ucitelku čim ďalej tým menej poslúcha...
Aj Vaše deti vytesnuju a zatajujú zlé veci? Čo mám robiť?
Inak školská psychologička bola dosť nepríjemná a dala dosť najavo že to asi nepôjde a že ho budeme musieť dať inam... Kam????

@pencil no stále dookola vysvetľovať, najlepšie za horúca. Ja sa vždy spýtam môjho, ako by sa on citil, ak by mu niekto takto ublížil, či by chcel aby to toho druhého mrzelo.... no my sme to dosiahli neustálym zdôrazňovanim. A už sme v stadiu, že keď niečo vyparati, ublíži, tak ho to mrzí až príliš, neustále sa vypytuje ako to napraviť, ospravedlňuje sa, prípadne si chce ublížiť za trest :( A ja zase neviem ako ho presvedčiť radšej neublížit alebo nieco nepovedat, aby ho to nemuselo mrzieť.....

@pencil a ešte mi tak napadlo, ako mu musim ja ísť príkladom, neviem ako u teba.... napríklad mne sa bežne stávalo, že som ho napríklad udrela lakťom do hlavy, mám lakeť presne v jeho výške, isiel za mnou, alebo som mu podávala pohár a vodou a prask lakťom do hlavy.. a uvedomila som si, že bežne som na neho nahukala, že nech dáva pozor. Tak to som musela zmeniť, teraz keď ho takto tresnem, tak sa mu ospravedlním a hneď ho so sucitom kontrolujem a pýtam sa či je v poriadku... alebo keď sa potkne, tak už na neho nehukam že čo nedáva pozor, ale pomôžem mu a sucitne poviem: zlatíčko, opatrne, nestalo sa ti niečo? No ja som robila a aj robím veľa chýb a dosť mi pomáha začať od seba, ak sa mi podarí tu chybu identifikovat 🙂

@alenk a ma v skole ivp?

@mummy01 nie, ešte nie sme diagnostikovaní, resp. včera sme boli na druhom rediagnostickom stretnutí, povedali nám že teda je as, ale teda papier pride až neviem kedy.

@alenk treba si posurit papiere...v skole potrebuju papier na vsetko.
Mne dcera nehovori vobec nic,neviem co bolo v skole...ale odhalim to hned lebo doma je frustrovana,nervozna a podla toho viem ze mala tazky den v skole

@alenk my to mame naopak. Dcera hovori ze sa hrala sama, lebo deti sa s nou nechcu hrat a hovoria jej ze ju nemaju radi a pod. A ucitelka tvrdi ze deti sa s nou chcu hrat, ale ona s nimi nie. Ja myslim ze je to asi tak ze decka ju volaju ale ako byva pravidlom deti si vzajomne robia AJ zle, toboz ked je tam slabsi jedinec - cize parkrat dceru odohnali, co ucitelka nemusela vidiet (normalne deti si na tom vedia dat zalezat). A samozrejme ked ju teraz volaju, uz poucena, nechce ist (sa nechat sikanovat).

Zaujimalo by ma v akom veku a zhruba akym sposobom (bez traumy) ste detom porozumitelne vysvetlili, ze je ine a veci s tym suvisiace.

@alenk v priklade to nie je, tych jej davame denno denne strasne vela a uplne sa to mina ucinku ☹

lilitela treba vobec vysvetlovat? ja by som len ak by sa pytalo. Najlepšie ak nezisti ani že je ine, načo. Ked mu inakost nevadi tak super a ked v niečom vadi a bude sa pytat tak vysvetlim.

@alenk myslim že je uplne normane že ti nehovori negativne veci o sebe, myslim že v škole mu dali dost najavo že sa chova nevhodne a nebolo u to prijemne, kto by si chcel zopakova podobny scenar ešte aj doma? Radšie povie čo chceme počut aby bol klud a ešte ho aj pochvališ. Dospely to často robia tiež tak. A to určite suhlasim že najlepšie je vždy začat od seba a načuvat dietatu a snažit sa donho vcitit ako to vnima ono ako sa citi atd. Aspon my to tak robime a pomaha to 🙂

Vďaka baby, lebo učiteľky a psychologicka a výchovná poradkyňa z toho boli velmi prekvapene, akoby o tom ešte nepočuli, že nehovorí zážitky... dokonca som z nich mala pocit, že nam možno ani nevedia....

@pencil no iná možnosť asi nie, len donekonečna vysvetľovať... no to je to,ze nemáme na vyber
Inak existuje obrazkovy slovník spoločenských situácii, možno jej to ukázať nejak na obrázkoch..

@lilitela naco to chces vysvetlovat? to nie je potrebne.. Ved kazdy je nejaky..kto dal normu, ze ten je ok a ten zase nie?
@alenk no to je divne, ze im je to divne 😀 Ja ani nepoznam decko, ktore referuje rodicom o svojom dni.. A to nemusi byt AS.. Moj syn tiez povie, ze ako bolo - nuda a co ste robili - neviem..

@mija_ja napriklad aby rozumelo preco sa k nemu niekto sprava tak a tak.

@akvi norma je vacsinou priemer.

@lilitela no co ti ja viem.. ja mam radsej ludi, co vybocuju z priemeru 😀 Tak asi preto toto nemam potrebu riesit..

@lilitela Myslela som to tak že podla mna nie je určene vekom kedy je vhodny čas na vysvetlovanie prečo je iny. Každe dieta je uplne ine. My to mame tak že ked sa ma spyta prečo sa niekto k nemu chova ako sa chova, tak mu odpoviem, ale stručne vecne, tak ako odpovedam na ine otazky. Aby tam zbytočne nedaval vela pozornosti a nezačal sa lutovat, trapit sa tym a domyšlať si aj tam kde to nie je. Beriem to tak že každe dieta je ine a kto určil odkial pokial je to OK a aka hra je normlana? 🙂 Občas sa nam to stane , napr on sa rad hra imaginare hry a nahlas si pri tom rozprava a aj celym telom je v tej hre uplne ponoreny. A tiež to deti nejak nechapu a ked mi občas povie že mu niekto hovoril ženapr. nema mačičku a len klame, pripadne sa mu smeju . Tak len poviem že každy sa hra inak a proste len nepochopili jeho hru. Že nabuduce mu to može skusit vysvetlit že je to akože.To hovorim aj naopak druhym detom (hlavne v rodine ) ked sa ma pytaju prečo sa maly hra tak a tak . Rovnaka odpoved, že každeho bavi niečo ine a ako on sa hraju "akože " na policajtov a princezne..tak aj maly sa hra "akože " len inak. ( deti sa teraz niekedy dokonca k nemu pripajaju a hraju jeho hru ). Snažim sa ho nestavat vedome do pozicie že je iny, skôr že sme rôznorodí a každy človek je niečim výnimoční. On sa každym rokom lepši, nechcem v nom pestovat že je iny, nejak neplnohodnotny, aby som to nestopla. Beriem ho skratka takeho aky je a mne pride normlany, len ma taky svoj svet. Skor sa snažim ten jeho svet pochopit. Jemu zasa možno ja pridem zvlaštna :D

@alenk ešte ma napadlo k tym zažitkom že nehovori. To ani moj zasadne nič nepovie ked sa ho spytam. vtedy je všetko neviem a nič sme nerobili a nejedol som atd. Tak ja som to už vzdala a netrapim ho tym. Je rad že je konečne doma načo sa ma vracat do školky 🙂 A teraz to je tak že niekedy mi sam od seba povie čo robili, alebo čo kto povedal, alebo čo sa tam stalo. Niekedy sa to dozviem ked si opakuje frazy otial, alebo nejake scenky z dna. Inak ked to tak vezmem, ja tiež doma nerozpravam čo bolo v praci, som rada že mam od nej pokoj , radšej sa sustredim na to čo ma bavi :D

@mija_ja aha. Chapem.

@mija_ja no, len my musíme riešiť problémy, co v škole vznikli, asi. Tým že nám nič nepovedal, sme si mysleli že je to ok a chodí tam rád. A potom máme stretnutie v škole a zistíme že je to veľmi zle :( Akoby som dostala facku :( Od nás sa teraz očakáva, že mu doma vysvetlíme, že sa má správať inak....
Inak asi to prestávam zvládať :( Že vraj nadával školskej psychologicke. Detaily neviem, on o tom ani nevie... V piatok som po neho išla a normálne sa mi ruky triasli, že čo sa zase dozviem :(

@alenk Hlavne pokoj, nejak to už dopadne. Ak psycholigička pozna jeho stav, tak musi chapat aj jeho chovanie a ked ho nechape tak potom je skor asi problem v nej 🙂 Prípadne by som sa možno stretla v priatelskej atmosfere s nou a skusil sa spytat na podrobnosti a zistila jej pohlad na vec. A potom si posadila doma maleho a zistila v čom ma problem on. Možno sa mu tam niečo nepači a nevie čo s tym . Hlavne ten pokoj , ked je pokojnejšia mamina je pokojnejšie aj dieta- overene, preverene 🙂 Ved čo sa najhoršie može stat? No maximalne pojde na inu školu, bola by to až taka katastrofa?

@alenk A ešte dodatok, žiadna sebakritika, robiš to najlepšie čo vieš. A ked sa nam zda že toto už nedame, tak nadych vydych a proste sa vykašlat na nejake zvladanie. Napodiv ked sa velmi snažim a už nemam kam dalej tak čo mi ine ostava? necham to tak . A ked sa uvolnim ta situacia sa vždy nejak vyrieši 🙂 Uvolni sa nie si Herkules, si človek maš svoje hranice. Pokojna mamina robi u dietata zazraky, skus, uvidiš 🙂

Uz vopred sa ospravedlnujem za citovy vylev ale....to ze mam ine deti beriem ako inspiraciu,beriem ich ako bytosti ktore mi maju ukazat inu a lepsiu cestu,beriem ich ako cloviecikov ktori ma mali proste zmenit a nebranim sa tomu. Som za nich vdacna. Ale...nezvladam manzela. Ma klapky na ociach,nevidi,nepocuje...casto nechce...nevie...ja neviem presne to definovat. Som z neho na nervy ked ja sa snazim ako debil a on celu moju snahu znici jedinou nevhodnou poznamkou ci činom. Ide hlavne o dceru,syn je silny a vie sa obhajit,vie bojovat na urovni za to co potrebuje ale ona nie,aj ked krici,vrieska,hysterci vidim v nej zranene krehke vtáčatko a on si tak hrozne kazi vztah s nou. Su chvile ked ho doslova neznesie,neprijme od neho radu a uplne ho odmietne a on nechape ze si za to moze sam,ze tym ako a co jej hovori si tu priepast len prehlbuje. Ale vini za ten stav dceru.Napr. dnes rano,dcera ma problem ist do rannej druziny tak ju rano vodim do skoly ale vcera vecer a v noci som mala horucku a rano som proste nevladala ani stat,tak jej vravim ze mi je zle ze proste musi ist s tatom a byt v tej druzine,vychadzalo to len na 15minut ale samozrejme hysak,ona tam nepojde,vzdor a hnev tak jej vravim ze rozumiem jej strachu ale ze fakt nevladzem ist a ze to urcite zvladne,ze jej verim ale tak revala jak besna,muz uz stepoval medzi dverami a nervozny jak slak len hrotil celu situaciu poznamkami typu co riesime,ze proste pojde na povel a hotovo lebo inak on odchadza a moze ist do skoly sama...proste miesto toho aby ma podrzal tak...a toto bola mozno len blbost ale su aj ine ako konecne som dceru prehovorila na kruzok tak chodi do ZUSky na vytvarku,miluje malovat a bola na seba hrda ze tam chodi a stastna az pred 2tyzdnami siel muz pre nu a prisiel nasraty,ze on sa pojde stazovat ze nic v tej ZUSke nerobia len kreslia farbickami a ved to moze robit aj doma.dcera v soku,ze co zasa riesi,zmetok v ociach,muz penil a stale som nechapala o co mu ide ved tam bola dokopy 3x tak mu vravim ze ci ako cakal ze uz budu rovno olejomalby malovat...dcera dotknuta mi vravi ze uz tatovi nikdy nic nepovie ked sa bude pytat co robili no ale odvtedy tam chodi s nechutou. Boze,ja nevladzem este aj muza kontrolovat a vychovavat,on sam na jednej strane prizna ze musel v detstve fungovat na povel,nemal od rodicov pochopenie a otec sa v podstate v rodine len vyskytoval a nic viac,vztah ma s rodicmi len formalny co je pre mna uplna katastrofa takto existovat ale absolutne nechape ze robi tie iste chyby a smeruje k tomu istemu scenaru. Ja tak ale zit nechcem...nemozem. Mam chut ho poslat niekde na seminar,alebo ho zhypnotizovat a vygumovat mu z hlavy tie odporne vzorce ktore tam ma zakodovane uz asi naveky. Nehram sa na dokonalu,ja tiez robim chyby,obcas by som sa aj prefackala ale v globale mam ciel a viem ciastocne ako na to ale on proste....aaaaaaa. Ach,sorry za ten vylev ☹

@mummy01 mamicka uplne vam rozumiem...ja mam mensie deti dcera Valentina ma necele 2r,3r Ivko a 5r. Rafael...Mam manzela s ktorym som od Rafaelovych 7mesiacov-a manzel nieje jeho otec ,s nim mam mladsich 2.Rafael sa nam zmenil vrieska a jaci len tak...buchne surodencov a najnovsie aj spoluziakov len tak a zdrhne...akoby nevnimal okolie,obycajne veci ako obliect sa a najest nam robia problem-ono niezeby to nevedel-ked nan zvriesknete po hodine naliehania tak to spravi ale pritom vsetkom je velmi mudry ma 5 a vie citat,pisat cisla aj pismena...zapamata si ohromne veci a vela veci ho zaujima...miesto toho aby robil to co mu je nakazane sa bude pytat milion otazok alebo kukat do blba ale robit to nebude..manzel je cele dni aj soboty a pol nedele v praci alebo opravuje dom ..a domov prichadzal vacsinou uz ked deti spali a lahol a spal...nedelu bol akoze doobedu doma ale vsetko dovoloval-najma strednemu synovi-maly zapistal a mal vsetko...kopal buchal...a ocinko len nononoooo Ivko...ostatnym sa nevenuje a odkedy je Rafko takyto akoze nevnimavy tak pred nim mi hovori -kukaj on je zas mimo daj mu lieky dajake...a potom malemu zd Rafooo pojdes k doktorke ku salenym...ako sa ja mam potom citit?a mna ked pride domov len komanduje...a k detom sa pekne prihovaram a povie mi to jak s nimi rozpravas jak s kvetinkami?normalne sa s nimi bav...a ked ho presne o nejaku banalitu poprosim tak urob to ty...a Rafko sa s nim uz ani nebavi..vsetko mami..mna sa pyta,mne ukazuje obrazky-kraasne inak kresli...som z toho uz unavena

@mummy01 posielam ti obrovske objatie

@mummy01 rozumiem ti aj u nas je to tak- manzel autoritativny, jeho vzor je Makarenko (asi vies o com pisem) a tazko chape inakost dietata. Ja tiez nie som bez chyb a vybehnem na deti aj ich vyprasim po zadku ale ked vidim ze fakt za nieco nemozu tak to nehrotim. Minule ma brutalne odrovnala muzova reakcia- chcel nieco od maleho a on to nechcwl spravit lebo bol zabraty do hry ci co, a manzel na neho hukal a na konci zapotil"...ak mas problem s autoritami tak to povedz alebo chod k doktorovi a on nech nam povie ako sa mame k tebe spravat a my sa budeme..." Maly na neho nechapavo kuka a ja som sa zmohla iba na "...ano ma problem s autoritami, ano boli sme u lekara a ano, povedal ako sa k nemu mame spravat...len nerozumiem preco to nerobis..."

@kvojtanikova mame to tiez podobne...
Doslova ma ničí ked vidim ako jednou vetou,jednym cinom zmarí nase dlhe snazenie a deti su z toho mimo.
Dcerka je mimoriadne citliva,navyse sa velka cast mojej pozornosti musi venovat syncekovi-tak obcas len placem s nimi.... No ako su starsi,tak sami povedia- ocino je taky...
Len sa bojim ze im to zrani dušičky a ponesu si tie vzorce spravania dalej.
Uz dcera obcas pouzije jeho klasicke vety,jeho model spravania-take ponizovanie,vysmech. Namiesto pochopenia a podpory.
Len verim ze casom zistia ze sa da aj inak.....