Máte dieťa s Aspergerovým syndrómom?
Ahojte, nájdu sa tu mamičky, ktoré majú takéto dieťa?
U syna máme podozrenie, tak by som sa rada dozvedela nejaké praktické skúsenosti.
Môžete aj v IP.
Ďakujem!
@emikie skús NAUTIS v Prahe , sedenia sú dva, na web stránke majú aj popis, sice sa to platí ale nie je to pálka, u Janošikovej za objednanie tiež, boli sme u Janošikovej a potom kedže sme sa nevedeli dostať šli sme do Prahy, nutne sme potrebovali papiere kôli škole, ............precíznejšie vyšetrenie, vyššia uroven, preklepnú dieťa riadne v Prahe
@mayap Ahoj, to je pre nich typické, že ich vzťahy sú plytké a kamarátov neberú cez "city". Vymenia ich ako ponožky. Znie to kruto, ale je to tak. Rovnako chladní sú aj k rodičom. Peťkov otec zomrel v deň, keď Peťkovi v Andreasi túto diagnózu potvrdili, aj keď bol tak na hrane, že to museli konzultovať aj riaditeľkou centra. Raz mi povedal, že sa bojí, že zomriem. Vzápätí dodal, že preto, lebo kto by mu dával jesť? Akože fúha. 😠
Neostáva mi len brať ho aký je. Do dnešného dňa nepochopil, prečo si má po záchode umývať ruky, prečo mydlom a prečo ešte aj teplou vodou, ale na PC je expert, dáva si dokopy súvislosti a môžem naozaj povedať, že je šikovný. Len ma mrzí tá jeho povrchnosť. Čo sa týka kolektívnych hier a športov - z duše to nenávidí. Nám pomohlo to, že som začala jeho diagnózu ignorovať a správala som sa k nemu ako k normálnemu dieťaťu. Bol v tábore a vôbec ma už nezaujímalo, či tam chce ísť alebo nie. Nakoniec odtiaľ prišiel fakt veľmi spokojný, bol tam už štvrtý rok. Akurát minulý rok nemusel ísť nikam a boli to otrasné a preňho úplne nudné prázdniny. Rovnako v škole - netolerujem mu už, že si nezapísal úlohu, keď ju tam má cez celú tabuľu a prestala som mu ospravedlňovať jeho krátkodobú pamäť. Nepamätáš si? Zapíš si. Vďaka tomu začal fungovať aj samostatne. V princípe nám povedali, že máme prísť do Andreasu, ak sa vyskytnú nejaké nezvládnuteľné problémy. Zatiaľ žiadne nie sú. Učí sa dobre, teraz je prvák na osemročnom gympli a doteraz mal tak 2-3 dvojky na vysvedčení. Týmto deťom treba naozaj nastaviť napevno mantinel a hlavne nehovoriť pred nimi o tom, že je iný a už vôbec nie pred jeho kamarátmi alebo ich rodičmi. Mnohí si to ani nevšimnú a netreba na to upozorňovať. Lebo aj najlepší kamarát dokáže vynadať do autistov. Máme skúsenosti.
@erikabar tak to mi porad, ako ignorovat diagnozu (sice manzel ju ignoruje od zaciatku).
Akoze ja som zvolila zatial takyto postup, v skole som este nic nehovorila, kedze mi nikto nevedel povedat ako sa na nasej skole k tomu stavaju. Takze oficialne je len nevychovany 🙂
On teda vrieska a reve a bucha po stole a nadava, ucitelky ho urcite nemozu ignorovat, sak ho nemaju jedineho. :( U nas je to problem, ze je hlucny. Nema sebauvedomenie a ziadnu hanbu 🙂
@erikabar ja to robim presne ako ty a moj syn akoby vypadol z oka tvojmu. Mozem povedat vdaka tomuto pristupu je ovela samostatnejsi ako ine deti v porovnani . Netolerujem mu nic, co sa tyka skoly, zabudnute ulohy, nenaucenie, ja to neviem atd atd, a nakoniec mi psychologicka povedala ze som s nim urobila kus prace a ze klobuk dolu, ale bolo to samozrejme narocne. Mam na neho poziadavky ako na "zdraveho" jedinca, pretoze nik v zivote sa s nim maznat nebude, ale zas kazdy asperger je iny a neviem ci je to mozne robit fakt s kazdym. Syn ma 15 🙂
@erikabar
@bleblu
ono to funguje u takých, ako hovorim, liznutych aspikov. aj moj je liznuty, v podstate sa nejak neprejavuje vyrazne, neorotypicke deti su ovela nevyspytatelnejsie, ekd tak pozorujem. takze ano,idem podobnou cetsou, som milujuca, ale prisna, kedze ja tu nebudem za zadkom mu furt. takze je samostanejsi uz, ako ja som bola v jeho veku. ide to pomaly, ale ide.
ale nie vsetci maju to stastie na taky AS, su take deti, kde to tak nefunguje 😢
@alenk Ja som do základnej školy a aj teraz na gympel doniesla papier od psychologičky z Andreasu a prevzali to proti môjmu podpisu. Obe školy sa ozvali, či mám záujem o integráciu. Keďže som nevedela, čo všetko tento proces obnáša a zároveň som ho nechcela nálepkovať hneď pred spolužiakmi, tak sme to nechali tak s tým, že uvidíme neskôr. Dobre sa socializoval, nič nebolo potrebné riešiť. Ja si myslím, že v škole by o tom mali vedieť a hlavne ty ako mama im vieš presne popísať odlišnosti. S gymplom to idem riešiť teraz po dohode tak, že nemusíme ísť znovu do Andreasu, ale stačí, ak mailom školskej psychologičke napíšem jeho plusy a mínusy, to, v čom má medzery a v čom majú viac naňho dosiahnuť. Pravda ale je, že Peťo žiadne agresívne výstupy nemá, ale začína byť drzý, čo zase pripisujem k veku blížiacich sa 12 narodenín...
@erikabar
@bleblu
vidite, u mojho decka by ste s takouto prisnou a striktnou vychovou nepochodili.. A ja si nemyslim, ze aj u "normalneho" dietata je prisnost a striktnost cesta.. Ale to je moj nazor. Decko potrebuje v prvom rade lasku a bezpecie. Bezpecie v zmysle - ano, dvojrocne dieta pojde so mnou za ruku popri ceste a nepustim ho same, aj ked by sa o zem hodilo - cize dam hranicu v situacii, za ktoru este v danom veku zodpovedne byt nemoze.. Bezpecie znamena, ze ho "objimem" v situacii (ci uz realne, alebo prenesene), ked to "objatie" potrebuje. Bezpecie je vtedy, ked mu dovolim, ale zaroven neprenasam na jeho plecia zodpovednost v situaciach, ktore nezvlada a zaroven ja dospely som tu na to, aby som danu situaciu vedela odhadnut a urcit hranicu.. (napr. dovolim vyliezt na strom, ale kludne ho aj stopnem, ak mne pride ta situacia prilis nebezpecna..)
A zodpovedne sa dieta stava vtedy, ked si musi niest nasledky svojich cinov - samozrejme, s ohladom na vek. Co sa tyka skolskych povinnosti - toto je nieco, s cim ja mam obrovsky problem, pretoze ak ucitelka zada ulohu, tak v prvom rade je ona ta, ktora za to zodpoveda. Nie dieta, nie rodic.. Ona zadala ulohu, ona ma docielit to, aby ju dieta splnilo. Hodit zodpovednost s ulohou na 6-12 rocne deti je uplne chore a hodit to na rodicov je prasproste zbavovanie sa zodpovednosti. Ja nebudem predsa nutit robit decko nieco, co ja sama nepokladam za dolezite a nie je to moja zodpovednost.. Vo veku 12 a viac istu mieru zodpovednosti dokaze prevziat aj dieta a kludne necham na jeho rozhodnuti, ci danu vec urobi, alebo nie. Ci uz v skole, alebo pri nejakych domacich povinnostiach.. V tomto veku uz kludne necham pocitit, ze ok, nesplnil si, nes si nasledky. Je dokazane, ze az okolo tych 12 rokov dieta vie realne tu zodpovednost prevziat. Ak to vyzadujeme skor, nakladame na plecia deti prilis vela..
A k tomu, ze niekto povie, ze docielil, ze dieta posluchne, ze vykona prikaz, ulohu. To je pre mna dieta zlomene a prisposobene.. Ja budem ovela radsej, ak bude autonomne. Budem ovela radsej, ak si vedome dovoli nieco nesplnit a pociti aj nasledky. Budem ovela radsej, ak bude o hraniciach vyjednavat a "bojovat" za svoje.. Nechcem poslusne dieta 😀
A tymto som nechcela povedat to, ze ak to ma niekto inak, tak je to "zle". Len ja som si vybrala mozno inu cestu.. A v podstate ma na nu doviedlo moje "speci" decko, na ktore ziadne "tahy" pouzivane napr. mojimi rodicmi vobec nefungovali..
@bleblu S každým AS asi nie, ale ako hovorím, Peťo bol taký hraničný a je pravda, že ešte pred rokom sa na svoju diagnózu zvykol vyhovárať, ale aj to som mu už zatrhla. On je totiž skôr lajdák. Zase výhodou je, že oni fakt nevedia klamať a keď sa o to pokúsia, sú takí čitateľní, že sa musím už naozaj niekedy velice smiať. Vždy sa hrozne čuduje, ako som na to mohla prísť, že klame. Nuž Peťko, mamy vedia všetko a keď nevedia, tak sa to aj tak dozvedia, znie väčšinou moja odpoveď 🙂
@akvi Ja som bola už v deň jeho diagnózy upozornená pani Jánoškovou či Jánošíkovou či ako sa volala na to, že deti s AS potrebujú veľmi pevné mantinely a netreba povoľovať. Osobne nie som za autonómnu výchovu a to ani pri zdravých jedincoch. Som dosť konzervatívna, ale vzhľadom na to, že môj otec bol policajt a mama učiteľka sa netreba čudovať. U nás sme mali lásky, aj Peťko jej má dosť, ale boli určité pravidlá, ktoré bolo potrebné dodržiavať a ak boli dodržiavané, neboli žiadne problémy. Peťovou jedinou povinnosťou je škola. Ja ho nenútim so mnou upratovať, ešte venčí psíka a sem tam ho pošlem so smeťami, ale on sa má v prvom rade učiť a ak má splnené povinnosti do školy, tak má svoje voľno - či už pri PC, vonku s chalanmi alebo pri TV, to je jeho vec a nezasahujem mu do toho. Teraz sme urobili a aj prerobili v lete jeho izbu, má v nej poriadok a jeho povinnosťou je si ten poriadok udržiavať. Čo znamená, keď sa vyzlečie hodiť svoje veci do koša na prádlo a prichystať si veci do školy. Nemyslím si, že by bol nejakým spôsobom preťažovaný. Keby som mu totiž nechala jeho autonomitu, tak ako píšeš, tak jeho celý život a jeho celá rodina by boli Pokemóni a počítačové hry cez Skype so spolužiakmi. Rovnako si myslím, že domáce úlohy v normálnej miere sú pre deti potrebné, práve pre to, aby si uvedomili, že príchodom domov sa povinnosti nekončia presne tak, ako je to u dospelých. Tiež predsa neprídeš domov a nevyložíš nohy s tým, že najbližšie sa zdvihneš až keď pôjdeš ráno do práce. Boli isté veci, ktoré mi vadili, napríklad keď triedna v prvom ročníku deťom nakázala doniesť deťom na druhý deň do školy na výtvarnú tekvicu v októbri a ja som nemala šancu žiadnu po ceste z práce zohnať. Vtedy som jej na rovinu povedala, že ja som už základnú školu vychodila a tie deti nemajú šancu ísť samy von a zháňať v šiestich rokoch tekvicu. Od vtedy už takéto zadania nedávala. Ale ak si mal doma vypočítať príklady alebo precvičovať pravopis, tak prečo by to mala byť zodpovednosť učiteľky? To som nejako nepochopila...
Možno som prísna, ale moja prísnosť prináša svoje ovocie. Na prejavy lásky on ako AS nebol od malička, neznášal spať už ako bábätko pri nás, potreboval byť vo svojej postieľke. A odkedy mu zomrel jeho otec, mám dve životné roly. Mňa môže po ceste z práce kľudne v aute zomlieť kamión. Preto potrebujem, aby bol samostatný, chápavý a socializovaný. Aby z neho vyrástla plnohodnotná ľudská bytosť, ktorá má svoje hodnoty a priority. Lebo ja tu naozaj nebudem večne. V tej výchove sa mi to možno aj darí, pretože minule prišiel domov a hovorí mi: "Mami, tí moji noví spolužiaci sú nejakí čudní. Keď si niekto v triede kýchne, tak ja jediný poviem na zdravie." Takže asi tá moja prísnosť nejaké to ovocie predsa len prináša.
@akvi Inak takých autonómnych detí je napríklad plná Amerika. Netreba sa potom ale čudovať, keď tam dieťa vystrieľa pol školy za to, že sa mu zdalo, že ho niekto "obmedzuje" v jeho rozlete. Ja som sa napríklad kvôli Peťovi prihlásila na výšku, teraz som skončila bakalára, aby som vedela, ako pristupovať k dieťaťu so špeciálnymi potrebami. Takže si naozaj nemyslím, že by som to bagatelizovala alebo ho zanedbávala a uplatňovala autoritársky štýl výchovy. Tak isto som absolvovala nie práve najlacnejší Kurz efektívneho rodičovstva, ktorý by sa zišiel každému rodičovi, nie len rodičom aspíkov. Jednoducho, snažím sa na sebe pracovať ako rodič, pretože chcem byť preventívne pripravená na rôzne situácie, ktoré nás môžu stretnúť, najmä v puberte a pod. Žiadny univerzálny manuál na výchovu dieťaťa neexistuje ako som zistila, ale každá mama vie, čo na jeho dieťa platí tak ako si povedala. U nás jednoducho musí existovať systém a pravidlá, lebo stačí u nás trošku povoliť a on to velice rýchlo začne zneužívať. Tiež mám svoje skúsenosti 🙂 Zo začiatku dokonca musel mať svoj manuál v bodoch čo má robiť, keď príde zo školy a tak som vniesla do jeho života trošku poriadok. Napríklad - vyvenčím Charlieho, umyjem si ruky teplou vodou a mydlom, skontrolujem si zošit s domácimi úlohami a pripravím si tašku.... fungovalo to. Jednoducho sme ten manuál urobili spolu a začalo to fungovať.
@erikabar Amerika nie je plna autonomnych deti, ale deti, ktore nezazili bezpecie. Autonomny neznamena "nevychovany", autonomne dieta je take, co moze byt same sebou bez obav. A moze byt take aj preto, lebo my dospeli sme mu to umoznili. A umoznili sme mu to o.i. aj stanovenim pevnych hranic.. Hranica ale podla mna nie je to, ze zakazem decku pocitac, lebo "neposluchlo", ci neurobilo si domacu ulohu. To je namet na diskusiu, nie na zakaz. Nevidim zmysel trvat na niecom, co zmysel nema. Napr. - moje decko ma v izbe neporiadok. Skoro stale. Je to jeho izba, jeho neporiadok. On sa v tom citi ok a on to za neporiadok nepovazuje. Kto ma s tym problem? No obcas ja. V momente, ked s tym problem mam a chcem, aby si upratal, tak mu to poviem. Nie stylom, uprac si izbu, lebo bla bla.. Ale, chcem, potrebujem (JA!!), aby si si upratal izbu. A on si, cuduj sa svete, vacsinou aj uprace. Vidi, ze to chcem JA a vidi aj moje dovody.. Pre neho sice nepodstatne, ale pre mna podstatne.. Ja netrvam na nezmyselnej veci, ako je "mat v izbe poriadok", pretoze preco vlastne to od decka rodic chce? Aky je zmysel, mat izbu upratanu tak, ako to rodic chce? Ja v tom zmysel nevidim a preto nevidim dovod na tom trvat. A ak by sa kazdy zamyslel nad tym. preco danu vec chce, tak by zistil, ze dovody su velmi chabe.. - lebo sa "to tak ma/patri" lebo.. lebo co.. Pre mna chciet po decku, aby upratalo izbu ma zmysel vtedy, ked vidim, ze je tam napr. uz vela prachu, ze su smeti po zemi a pod, ze proste realne treba upratat.. To iste domace ulohy. Kym sme ich este mali, tak ja som netrvala na ich urobeni. Pre mna to bol namet na debatu so synom, ze preco by to urobit mal, ci to ma zmysel a aky, alebo aj preco si moze dovolit to neurobit a ake nasledky si za to ponesie. A ci mu to za to stoji.. A on sa potom vacsinou rozhodol, ci DU urobi, alebo nie..
A este raz - ja netvrdim, ze to, ako to je u vas, je zle. Ja si nedovolim hodnotit nic a nikoho, lebo "zle" a "dobre" je velmi relativne a pokial sa nebavime o zakladnych moralnych pravidlach, tak je to aj uplne zbytocne.
@akvi ja som síce znamením Panna, ale nie poriadkumilovnosťou. No i napriek tomu v jeho prípade je potrebné mať v izbe poriadok. Ja keď niečo "odložím" alebo "upracem" niekde do šuflíka, viem, kedy som to tam dala a aj kam som to dala. No on je ako Dorry z Nema, otočí sa a fuk, stratí sa to aj z hlavy. Preto aby sme predišli prípadnej vzájomnej nervozite - mami, neviem to nájsť, asi som stratil kľúče (bezpečnostný zámok za 90 eur) a pod... je najmä v jeho záujme mať upratanú izbu. Či sa to patrí alebo nie - stále je to moje dieťa, takže to nie je len jeho hanba keď k nám niekto príde, ale aj moja. Ak sa budeme stavať k tomu tak, že je to individualista a nemáme právo hodnotiť ani kritizovať, prestane fungovať sociálna kontrola a prestane fungovať aj táto spoločnosť. Ak nám začne byť jedno, kto si o nás čo myslí, tak je to začiatok nášho konca.
@zuzana76 no ja praveze nepoznam skoro ziadnych mladych ludi, co by zazili takuto vychovu, ako opisujem.. nemylte si vychovu liberalnu s tym, co ja opisujem, lebo to su dve rozdielne veci.. Ale je to tazko vysvetlit, ja chapm, ze asi nechapete uplne, co som chcela povedat.. Celkom by som vam priala zazit nejaku slobodnu skolu, lebo tam to funguje podobne..
@akvi ja praveze viem co myslis, aj poznam slobodnu skolu, mali sme druzbu v skole, mne napr tento system volnej skoly nevyhovuje, ja som nastavena na pravidla, podla mna kazdy clovek ma nejake vnutorne nastavenie, ty si pisala o zlomenych detoch, ja si nemyslim,ze plnenie si povinnosti je zlomenie dietata. Alebo akekolvek posluchnutie je zlomene dieta, v podstate robim to co ty, presne mu opisem co sa stane, ked to nesplni, mam 9 rocne dieta a ono to splni, urobi ulohy a pod. Takisto si uprave izbu, lebo sam povedal,ze sa v upratanej citi lepsie, tiez mu vysvetlim, ze byt v izbe plnej prachu je nezdrave, detto umyvanie zubov a pod. Dieta si vzdy vyberie to co ja, teda splni , " posluchne" ale ty take dieta povazujes za zlomene, ale su deti, co by som im mohla vysvetlovat do alleluja, ze neumyje si zuby a pokazia sa mu a ono si ich neumyje, tam to je uz podla mna na zasah rodica, predsa len rodic vie,ze dieta sa tym ohrozuje, ty y si to mozno nechala na nom samom a nechala ho niest následky, teda navstevu zubara.
@zuzana76 lebo naša generácia ešte nejaké pravidlá mala.. ja som ročník 78 a zažila som aj socík, ja som tiež ten typ, ktorý potrebuje mať pravidlá... ak dáme deťom na výber, vyberú si tú jednoduchšiu možnosť, takto sú všeobecne nastavení aj ľudia. Ako by to fungovalo na takej križovatke plnej áut, keby pravidlá a normy neexistovali a každý by mal právo výberu? Mne ich dodržiavanie uľahčuje život. Nikdy som nemala poťahovačky so zákonmi, exekútormi, s policajtmi, prvé platím šeky a zo zvyšku žijeme a podobne... Som prísna na seba a teda tým pádom asi aj na iných. Ale ak nemám problém dodržiavať pravidlá ja, nechápem, ako to môže robiť problém niekomu inému.
Oni samotní aspíci pôsobia na okolitý svet nevychovane, ale ak sa tými mantinelmi podarí ich trošku spacifikovať, tak mi ver, že okolie len veľmi ťažko spozoruje ich "inakosť".
ja som nieco medzi. uprtaovanie nevyzadujem, resp. raz za cas, ekd sa neda stupit. nechcem od neho, aby si ju uprtaoval kazdy den, aby mal na stole super poriadok a pod. je to aj preto, ze ja som rovnaka a cele detstvo mi tato buzeracia lietzla na nervy, co si pamatam, takze nie, nevyzadujem tieto vec. mne moje bordelarstvo zivot nekomplikuje.
nikdy som syna neupozornvala- podakuj, pozdrav.. nerobil to, nechcel, ja dakujem, zdravim, on dospel do stadia, ze bez problemov zdravi aj dakuje, snazi sa byt slusny.
u mna sa vychova tyka takých veci, ako byt slusny, nepovysovat sa, ale ani nebyt predposraty, zastat sa slabsich, mat svoj nazor, ale respektovat iných..
a ozvat sa. nikdy nikdy sa nebat ozvat. zacina to v obchode, poprosit o neico, opytat sa na cestu, pokracovat dalej, lebo vidim okolo seba mladych ludi, doslova telata.
toto nechcem.
urcity despekt k autoritam, nie nezdvorilost, ale mierny despekt .
inak som napr. u nas v praci za tu uplne liberalnu, moje kolegyne maju uplne inu vychovu,
inak som zanmenim vodnar a naozaj som typicky vodnar, bez planov, improvizacia v zivote a tak podobne a tu som 😉
Moj manzel-pravdepodobne aspik-vyrastol v rodine kde mama vsetko riadila-upratana domacnost,vo vsetkom system,vyzadovala pravidelne upratovanie,dbala o ulohy,manzel bol podriadeny syncek ktory bol dobry a plnil ocakavania...a dnes s odstupom casu zistil ze bol zlomeny,podriadeny ocakavaniam mamy a neznasal to. Nemal priestor robit veci inak,ucit sa na vlastnych chybach.A v reale mu to jeho dospely zivot neulahcilo ale skomplikovalo lebo stale potrebuje mat pri sebe cloveka co ho bude viest a organizovat mu zivot. Lebo inak to nepozna,nevie bojovat,nikto ho nenaucil riesit problemy,nenechali ho najst svoju cestu...iba plnil ocakavania a pravidla.
Takze u nas necakam dodrziavanie pravidiel ale kladiem doraz na hodnoty. Odtolerujem zabudnutu ulohu,bordel v izbe ale netolerujem neuctivost,klamstvo atd... Kludne detom ulahcim skolu ale zalezi mi na učeni zivotom... Viem co tym chcela @akvi povedat,ona to synovi neulahcuje ale mu dovolila ist svojou cestou.
@kofa77 despekt k autoritam?
napr. toto sa mne nepaci, kazdy clovek si zasluzi respekt, ci akoze ked idem na urad, tak sa tam budem spravat s despektom, lebo ved oni su tam len a len pre mna, v skole u lekara detto, pre mna je to cudne, ludia sa uz vôbec nerespektuju a podla mna k tomu prispieva takato vychova, ja by som sa citila dobre za cias nasich starch mam asi, ked boli vsetci uctivi, slusni
@zuzana76 nie, pisem ze nie nezdvorilost.
Despekt k autoritam v tom zmysle, ze kriticky rozmyslam aj pri autoritach, neberiem ich ako zdroj jedinej pravdy, o ktorej sa nepochybuje z titulu prave ich autority. Mam odvahu autoritu spochybnit. Jednoducho nebyt ovca...
Despekt k autoritam nerovna sa neuctivost, hrubost, vulgarnost.
@mummy01 ja neviem, ja prave vidim, len tu neuctivost dnes, samozrejme poznam aj slusne deti, teenagerov, ale dost aj tych sebeckých a len to co ja chcem, nebranie ohladu na druchych, ja samozrejme pisem za seba, nevadia mi pravidla, nevadi mi respektovat autority a tiez ja v zamestnani ocakavam, ze budu respektovat aj mna
Despekt k autoritam je u mna spajany s kritickym myslenim.
@zuzana76 ja to mam napr.tak ze ak sa ku mne ta "autorita" sprava s respektom tak jej to oplacam. Ale ja zasa zial casto vidim opacny extrem ze ja som "autorita" a som neomylna len preto ze mam nalepku "autorita". A toto ja neberiem lebo ludsky sme si vsetci rovni a aj ja a deti sme si rovni. Nikto nikoho nevlastni a nikto nieje vyzsie ako iny. Viac s respektom sa budem spravat k pokornemu bezdomovcovi ako k arogantnemu prezidentovi. Ja to teda vnimam takto.
No asi sme zasli do tazkych tem. Myslim, ze kazda z nas aj tak sleduje rovnaky ciel a v principe aj rovnake hodnoty a aku cestu zvoli je na kazdej z nas. Lebo to co niekde plati inde nemusi. Bohuzial Petko je motovidlo a asi bude taky cely zivot. No nelamem nad nim palicu a snazim sa ako sa da, aby nejako samostatne fungoval. Inak mi napadla taka prihoda, bol so mnou v praci, v kancli je nas šesť. Kedze vieme aki su aspici prostoreki - no proste jedol jogurt a prdol si pri tom. Pekne nahlas. A ja ze jezis Peti, to sa nepatri... a on ze NO A CO. AJ TY TO DOMA ROBIS! A ESTE AKO!!!
Ja som sa skoro prepadla od hanby a kolegyne sa hodili od smiechu na stol. 😂
Ja to beriem napr. z pracovneho prostredia. Alebo skolskeho. Uz len to,ked ziak napr. vyrata priklad inym sposobom,autorita, t.j.ucitel povie nie,ucili sme sa inak,je to zle. Tak prave urcity despekt dovoli dietatu slusne oponovat, vysvetlit svoj postup.lebo za mojich cias ucili len a jedine k respektu k autoritam a ja nepamatam,ze niekto s ucitelom polemizoval.slavne vyklady basni, muselo sa to naucit tak,ako to vysvetlil slovencInar,iny vyklad,ten moj sprdol.
Baby, my by sme si mohli deti vymieňať medzi sebou. 😀 Ja sa hlásim, keď to niekomu z vás pomôže na hodku, dve týždenne v BA.