Nosná gastrická sonda do žalúdka. Máte skúsenosť?

chodíme na gastro, neur.v TN, ale v prípade potreby sme mali chodiť k Hornovej, ale stále som len telefonicky konzultovala s Dr.Fabríciovou, tá nás mala a Hornovú poznám, je fajn, ibaže nás osobne nemala. Závery na gastro:porucha príjmania potravy a neurolo - už všetko v norme, resp. v hraničnom pásme.A prognóza, vraj niektoré deti začnú papať až v 2 rokoch. ☹ Ono s bruškom to bude tiež, lebo tie vracania sa stále objavujú, síce teraz máme 3 týž.pokoj.A prečo sa pýtam stále 😖
A kili, naozaj to, že prestal Adamko papať, je naozaj podobné ako u nás, čiže tiež prečo 😲
A denduska v prepúš.správe z porodnice som našla iba tieto názvy liekov:AMpisulcilin,Phenaemaletten.Tak neviem, ktoré je čo.

ampi je asi ATB a ten phena som ani netusila ale uz som si nasla ze je to antiepileptikum!!!! tak idem si pozriet pribalovy letak ze co tam pisu

Našla som na nete, že proti epilepsie a posobí na nervovú sústavu tlmivo, no asi bol naozaj taký nepokojný ako som písala, inak by mu to asi nedávali preboha až teraz som na to prišla 😲

Phenemaleten je fenobarbital-to je ten liek, čo mu dali na upokojenie...ale fakt nechápem, prečo mu to dávali... môj najmenší ho teraz užíva, lebo matka bola narkomanka na heroíne, no jeho stav bol rozhodne úplne iný, ako stav Tvojho malého po narodení... to je zvláštna terapia-takto po narodení...
kili, mysela so, že adamko nemal žiadny sací as prehĺací reflex, ako by sa dala automaticky predpokaldať pri takýchto extrémnych nedonosenčekoch, preto som písala, že sa to nedá porovnať... ale, opdľa mňa je to naozaj veľmi podobné s Teuškom... tiež sa mi to nezdá OK...
no čakať do dvoch rokov sa mi zdá dosť dlho...asle možno to ani inka nepôjde... 😒

Maťa ďakujem a ozaj myslela som, že už pozeráš len do väčších detí, lebo som ťa na tejto už dlho nevidela iba v tých väčších. A Tanka ako?Stále tiež nechce piť?

magimary tak neviem, či to ozaj nebude tá neurológia, žeby to už vtedy vedeli?A preboha berie sa to pri takých stavoch ako matka narkomanka?Cítim sa naozaj strašne, veď náš nemal naozaj žiadnu príčinu aby mal mať nejaké také stavy, ja som mala tehot.ok.

no uz som si precitala aj som hladala na nete nejake zahranicne clanky ale vsade tam pisu ze sa pouziva najma u predcasne narodenych deticiek, potom u terminovych s asfyxiou, alebo pri meningitide.....tak naozaj neviem na co ho dostal....co tam mas v tej prepustacej sprave, nic extra? v epikrize aspon...

ozaj nepostrehla som, EEG vam robili?

pauli, neboj sa, že by to Tvoj malý užíval z takej príčiny, ako môj malý...
lebo hoci bola príčina podania fenobarbitalu rôzna, dôvod podania bol u oboch našich detí zrejme podobný-upokojiť (biečim maximálne rozrušené) dieťatko...v prípade Tvojho to mohla ybť nejaká stresová trauma z pôrodu sekcoiu (i keď neviem, keď o tom nepíšu... 😒 , ale možné to je) a v prípade môjho sa museli (a stále msuia) tlmiť kŕče z nedostatku drogy, kt. 9mesiacov užívala matka...
pravda je, že príznaky u môjgho Najmenšieho sú dosť podobné tým, o ktorých si písala na predch. strane-(čo sa týka "hyperaktivnosti, nepokoja, ťažkostí s papaním...) a sú to všetko neurologické príznaky... preto je (u nás) fenobarbital na mieste...totiž nielen upokojuje, ale aj tlmí kŕče, uvoľňuje, pôsobí proti vent. epilepsii
ale u Tvojho sa mi to opdanie po narodení nezdá adekvátne... (dávali mu to opakovane alebo len jednorazovo? mali podozrenie na nejakú neurolg. poruchu?

no ved to, ze ak mu dali ten fenobarbital, tak preco? musel byt na to brutalny dovod, nie len to ze dieta place....mal krce? zachvaty? to ze nemal rucicky v pasticky potom svedci o hypotonii...nedali mu toho prilis vela? alebo ja uz neviem, len dumem a dumem...... ☹

mňa tiež toto všetko napadá... 😒
pri plači nepokojných detičiek (nie však u fyziologických novorodencov v pôrodnici) sa dáva (zväčša na čierno) iná liečeba-na "oblbbnutie"... ( v domovoch napr.diazeoam al.podobné dostupné sedatíva)...
fenobarbital býva až pri kŕčoch, al.pod.záchvatoch...
dendi, aj ty si zdravoťáčka, však?... 😉

magimary,neviem koľkokrát mu to dávali, vtedy ma to nenapadlo sa pýtať, vlastne nemá žiaden záznam, že by mal dáky problém po porode, tak neviem.Tak stále myslím, bude to tá neurológia, ale neurológovia tvrdili, že nevypadá na to, že je to z neurolog. dovodu, boli sme u dvoch. náš a na Kramároch.Tam mu nasadili ten rivotril, ale nezaberalo to na jedenie.
A keď sa možem opýtať, ako zvládaš toľko detičiek a vari nie sú všetky adoptované, či áno, musíte byť fakt super rodičia a ešte lepší ľudia, keď vychovávate nielen vaše detičky. 🙂 Klobúk dole

hihi si ma odhalila 😀 som dr....takze sme tím 😀
a myslim ze aj diazepam by bol rozhodne lepsi ked uz....alebo klasicka glukoza na cumel..teda na zaciatok skusit ked uz velmi place a nie fenobarbital...

jasné, že si sa nepýtala, len či o tom nemal napísaný nejaký záznam v správe...
teraz mám doma 4 detičky (dve svoje a dve prijaté...) sme profirodičia, detičky ktorým sa nájdu noví rodičioa, odovzdáme ďalej... adoptujeme si až neskôr... keď budeme starší... 😉

Záznam nemal nič. no tak to sa reálne stretávam s profirodičmi 😲 A ozaj si to reálne neviem predstaviť, človek si asi na detičky zvykne a potom odovzdáva ďalej. No ušlachtilé, nie každý by to asi dokázal 😉

na práve!... dendi, skôr diazepam a pod. oblbovátka ako rovno fenobarbital... 😒
ja už som mala rôzne deti (v podobných ťažkých stavoch, ale fenáč má až Najmenší, ktorý na tom bol -zatiaľ- najhoršie) a zvládli sme to bez liekov, hoci v domove by boli určite na liekoch... 😖
a pauli, tebe sa malý zdal až tak strašne nepokojný? a rivotril ho neuspával?
rozhodne to CT vyšetrenie stojí za zmienku! naozaj to pôsobí skôr neurologicky (možno nejaké minkropoškodenie počas pôrodu al.bezprostredne po)..

tak vidíš, sme reálni... 😉 😅
my sme sa pre to narodili... ja sa v tom priam nachádzam, resp. som sa našla, chcela som to robiť odjakživa, ešte v čase, keď o PR nebola ani zmienka... 😉
na detičky si zvykneme a milujeme ich rovnako ako svoje... 😵 , ale odovzdávame ich, lebo s tým do toho ideme...že neikto, kto po nich túžil celý život na nich už netrpezlivo čaká.... 😵
a my si to potom odsmútime... ☹ a čakáme na ďalšie mimatko... 😉

Teraz som našla v spárve iba hypertrofia v pásme 75 percentil. nič viac. A ozaj bol nepokojný a hrozne nervózny a to je aj teraz, nikde neobsedí, nič ho nezaujme dlhšie ako na pár min.A ozaj pri porode som mala zelenú plodovú vodu a to som rodila na termín. a to CT chcem absolvovať v januári.
Inak malý je šikovný, v pavúku behá od 7 mes. lebo sme nevedeli čo s ním, teraz sa začal stavať v postielke, dáva pápa aj povie papa pri tom, iba neštvornoškuje. Všetko si zapamätá, vie ako fungujú hračky, dokonca brnká na gitare strašieho syne a to hneď ako mu ju podáme, má dobrú pamäť 🙂

paula, ja sem chodin na babatka, ale velmi neprispievam, mam teraz take "citacie" obdobie 🙂
my sme mali stastie, ze mala bola krmitelna v spanku, inac neviem. trapime sa stale, krmim stale v spanku, ale iba v noci, kojime sa rano trochu, na obed pred spanim a vecer pred spanim. v noci v spanku, lebo mi nechce pit tekutiny, mali sme teraz par dni, ze ale vobec nic, bola teda na polievkach a mojom mlieku. dnes konecne zacala. prikrmy ale papa, ale musime strasne zabavat, lebo ked nema nejaku hrozne zaujimavu hracku, nezje nic.
u nas je to ale asi netrpezlivost a ona poklada jedlo a pitie za stratu casu. poznam to trochu sama, ked som niecoim zaujata, nemam ani smad ani hlad.
ja dufam, ze vam toto skoro skonci a bude vsetko ok.

Maťa ďakujem, no to som rada, že zlé dni vám pominuli a zas je to ako tak.Ale Tanka je už veľká slečna. Ma napadlo, moj starší syn, odmietal tiež do roka všetky tekutiny okrem kojenia a potom keď som už mlieka mala málo som skúšala umelé, ale nikdy nechcel.TAk som potom ani nenútila a naučil sa piť iba čistú vodu, iné nechcel a to z hrnčeka Nuk - netečúci, ale nikdy tomu pitiu nedal nejak moc ale pri ňom som to naozaj neriešila, lebo príkrmy papal pekne, tiež mal rád jogurty, tak papával tie. Tak Tánička bude tiež taký podobný prípad, čo sa pitia týka 😒 Tak sa tiež držte a nech už nie sú žiadne zlé obdobia 🙂

paula, ja Tvoj príbeh sledujem od začiatku, je mi veľmi ľúto, že ste na tom stále zle. Môj pocit je, že Tvoj maličký bude v poriadku a odmietanie jedla u neho je čisto psychická záležitosť, pretože problém vznikol klasickým hnevaním sa na prsníku v cca 3 mesiacoch, však? Jedno odmietnutie môže spôsobiť lavínu ďalších a ďalších odmietaní, ktoré sú prakticky bez konca.

Myslím, že sa sondy raz zbavíte podobne ako sa to podarilo killi. Nechcem sa do toho starať, ale nechutenstvo by sa malo vždy riešiť komplexne - internistom, neurológom, pediatrom ... ale aj detským psychológom či psychiatrom, pretože tých príčin môže byť veľmi veľa. Nechutenstvo je často sprievodným javom nejakého akútneho alebo chronického ochorenia, ale nechutenstvo môže vzniknúť aj súhrou nejakých nešťastných okolností (u Vás odmietanie prsníka, následne UM i príkrmov - nútenie do jedla, k tomu stres a strach o bábetko) - ako si písala, všetky bežné príčiny lekári vylúčili. Konzultovala si Váš problém aj s nejakým detským psychiatrom? Možno by vedel dať aspoň návod ako sa dá tento problém prežiť bez ujmy a ako ho čím skôr ukončiť ...

Ako píše magimary, koreň problému môže byť ozaj až v pôrode

ja som zháňala nejakého psychiatra, čo by pomohol, ale všade na mňa "kukali" (som telefonovala) ako na debila, že čo po nich chcem, že čo si myslia, že vyriešia a posielali ma niekam inam. napokon som išla k normálnej psychologičke čo je v obvode alebo ako to je a tam mala takú milú asistentku, čo mala nejak nedávno deti, tak mi poradila, vyskúšala ho kŕmiť lyžičkou a pár aj zjedol, ale teda to bolo štýlom, že chytiť, šup lyžička a rýchlo zabávať, aby na to nemyslel a nepozvracal sa. Tak že to mám skúšať tak. To bolo akurát v dobe, kedy som riešila len príkrmy, som si myslela, že pitie mlieka máme vyriešené, lebo som kŕmila v spánku. ale o pár dní sa to pokazilo a skončili sme v nemocnici, takže ten jej spôsob som ani nevyskúšala.

pauli, nemôže to byť fakt u tvojho malého fakt len psychické? že tým, že je hyperaktívny a má aj reflux, tak na neho to pôsobí viac. že proste tým, že zvracal sa mu znechutilo jedenie, si spojil jedenie zo zvracaním, tak radšej nechce jesť. lebo ako si písala, hlad mal, tak by to nemalo byť nechutenstvo. A teraz keď ho aj nakŕmiš, lebo je hladný, má také stresy, že to napokon aj vyhodí von 😕
U Adamka to bolo inak, on zvracal, lebo jemu bolo zle z toho jedla, dostal len lyžičku na pery a hneď išlo von. Keď sa ho podarilo nakŕmiť, tak už bol v pohode. Aj teraz je to stále tak, idem ho kŕmiť, tak už plače len ho chytím do polohy, v akej ho kŕmim. toto začalo už, keď bol len čisto na mlieku. proste akt jedenia si spája z niečím zlým. ale už teraz je to v pohode, akonáhle dostane prvú lyžičku, tak plakať prestane, alebo sa teda pozvracia, alebo ho len napne, podľa toho, ako mu sadne a čo práve má. U nás bolo treba prekonať ten prvotný otpor. Ale u tvojho je to iné, keďže pár lyžičiek zje.
Takže možno by si mala skúsiť na neho pomaly, že odhadneš, koľko asi toho môže zjesť, aby sa nepozvracal. Snažiť sa, aby fakt nezvracal. Skúšala si pauzu? že si ho čisto sondovala? ako potom reagoval? začal lepšie jesť? Skús asi pauzu, a potom pomaly, že len lyžičku, na ďalší deň dve. No je to fakt na tvojom odhade, takto sa fakt blbo radí, nikto ani doktory ani manžel ti nič nemôžu hovoriť, čo máš robiť, to musíš len ty sama.

annag, psychológa, ani psychiatra detského sme ešte nehľadali, stále čakám, že sa to zlepší, určite je to aj o psychike to isto, ale stále si vravím, keby aspoň pil, ale on nič.Ako som písala vyššie bezproblémové kojenie tiež nebolo, stále pil iba predné mlieko, ale hlavne že priberal, som si hovorila a nepokojný bol stále.A určite má každá z vás pravdu, len keby naozaj u neho začalo niečo z rád zaberať.
kili, vidíš aj ty si si prebehala svoje, všetkých tých doktorov a nič, musela si to nejako zvládnuť sama.
Ibaže Teo teraz naozaj nemá pocit hladu, ja stále núkam cca.každé 3 hod., keď nechce nasondujem.Skúšala som aj väčšie a menšie pauzy, ale ten istý výsledok.A pocit hladu mal a plakal, resp. stále hľadal - metal hlavičkou zo strany na stranu a plakal, keď nastala prvá kríza, keď začal odmietať prsník, potom to už prestalo, odvtedy naozaj nie je možné odhadnúť kedy má hlad a či ho vobec ešte cíti ☹
Takže všetko je to na dlhé lakte skúšať, skúšať .......a možno ozaj raz príde zlom a ja budem najšťastnejšia na svete 😀

pauli, asi naozaj len trpezlivosť... 😔
včera som sa odmlčala, lebo sme išli k bake a dedkovi na návšetvu, ale do večera, resp. do noci som naďalej rozmýšľala o Teuškovi...
o to viac, že sa teraz ozaj boríme s papakaním u Najmenšieho aj my... (on je veľký papkáč s obrovskou chuťou do jedla s relat. dobrým sacím reflexom, píšem relatívnym, lebo keď má kŕče stráca všetky bežné reflexy... 😒 )... prišiel už z pôrodnice a teraz i z nemocnice veľmi rozjedený (ale naozaj veľmi)...skrátka on chce veľmi papať, otáča hlavičkou, mece sa, krúti sa, hľadá, plače, je nepokojný=hladný, ale papanie mmu nejde ( 😢 )-vykrúca sa, plače, naťahuje sa, čo doňho vtečeie, hneď zase vytečie...20ml potiahne a opäť "bojuje"... (podobné problémy poznám aj u predošlých detí..., vlastné aj pri kojení), stále trozmýšľam, kde môže byť chyba, čo robím zle..., ale teda bojujeme ako sa dá-kŕmime sa postojačky, s natriasaním, s čičíkaním,v takej polohe, v takej, v leže, v sede, s častými prestávkami, po troškách, s odgrgovaním počas papania a možno po hodien sa nám podarí spapať aspoň takú dávku, ktorá ho na chvíľočku uspokojí... skrátka "boj",myslím, že toto všetko poznáš dobre aj Ty (preto to ani nepíšem ako rady, len ako opis našej momentálnej situácie) a myslím, že toto všetko môže byť aj základom tých neskorších "psycho"problémikov spojených s papaním-väčšie dieťatko už vie cez papakanie pekne manipulovať (napr. už len tým, že vtedy má väčšiu pozorbnosť)..., ale na pomoc psychológa, či psychiatra by som sa nespoliehala (hoci určite by boli KOMPETENTNÍ, ale) nevedia to, nemajú skúsenosti, nevenujú sa tomu... spolupracovala som s inim s neurotickými detičkami a bola som sama prekvapená, čo všetko by mohli urobiť a nerobia...len predpisujú lieky... 😖 )...
je to všetko a všetko len a len na Tebe a na Tvojej trpezlivosti a na Tvojom odhade, tak ako písala Kili-sama musíš byť psychológom svojmu dieťatku... ale každiopádne treba vyšetriť všetky fyzické možnosti...
no, ale aby som dokončila naše včerajšie traumatické kŕmenie-napokon to môj muž (keď už sa nemohol pozerať na to, ako sa Najmenší trápi) zakončil hláškou: "Skús mu tam dať cukor"... a ja-hoci veľký odporca takýchto "zásahov", som predsa len dala a malý sa normálne a ukážkovovo napapkal až do konca...tým nechcem povedať, že treba prisládzať, len to, že niekedy pomôže aj zdravý sedliacky rozum a uľahčí trápeniu... niekedy pomôže niečo iné (zmenili sme už asi tisíc rôznych cumlov a fľašiek, takmer vždy sa to napokon nejako podarí...)...
čo sa týka pitia, môjmu najsrašiemu sme dávali len čistú vodu al. nesladený čaj
keď mal tie pronbémy ako malý) a takmer "vyschol", prišiel do nemocky, kde mu dávali infúzky, aby sa postavil na nohy, ale doma opäť to isté...vtedy nastúpili "babky" (moja i manželova mama) a začali s džúsikmi a neviem, akými sladkými "vymoženosťami" a malý pil "ako besný...vypil aj liter za deň... keď som chcela, aby sa nevrátil opäť do kritického stavu, pokračovala som aj ja (hoci v zdravšej a miernejšej verzii) a odvtedy nebol problém... Z malého sa mi však nestal žiaden "závislák" na sladkom, práve naopak, teraz ( a cca aj posledné2-3roky )pije len nesladneý čaj al. vodu a nemá s tým problém..., takže toto nám napr.pomohlo vtedy...
asi je to ozaj o metódfe "pokusu-omylu"... 😉

presne, pauli psychologom musíš byť ty. Ja mám aspoň to šťastie, že ma psychológia zaújma a rada som vždy pozerávala dokumenty a keď som komunikovala so psychológmi kôli deťom, tak sa ma pýtali, že či som ju študovala 😀 . Takže treba sa snažiť pochopiť príčinu, poprípade si rozobrať niekoľko možností, že prečo tak reaguje, a k tomu skúšať rozne postupy.
nap., keď si aj skúšala dlhšiu pouzu bez kŕmenia, tak potom je celkom jasné, že lyžičku odmieta, keď už si nepamätá, na čo vlastne je. tak treba do neho natlačiť len trošku, na špičku lyžičky, na ďalší deň viac atď., no a skúmať reakcie, a podľa nich prispôsobyť ďalší postup.

magimary, no tak to máš aj ty naozaj ťažké, a aj tak ma šokuje ako niektoré ženy žijú, napr.biolog.matka vášho malého a takto mu zničí celý ďaľší život.
Kili skúšam, dnes mám taký deň poobede som dala dole sondu a skúšam po troške vodu a zjedol sám trochu, tak zas o chvíľu skúsim zas kašu a na večer dám sondu, lebo on na večer papať nechce vobec.a to pitie vypil pár glgov, potom pohárik odhadzuje rukou a ešte aj z tých pár glgov grcol ☹ Tak skúsim ďalej

aj A. zvracia, keď mal niečo riedke, neviem prečo, nejak to nevevie tou lyžičkou jesť, ide to asi moc rýchlo do hrdla. Ale z pohárika sa už nevyzrvacia, myslím s tým, čo má sosáčik a také malinkaté dierky. dokonca aj saje, keď je moc smädný 🙂

kili aj ja som začala skúšať pohárik so sosáčikom a jednou dierkou, čo natečie preglgne, ale ako som písala aj grcne, on ako mu tečie do pusy urobí taký strašný nádých ako keby sa išiel aj tou jednou kvapkou zadusiť 😒

mám pocit, že u malého Teuška úplne zlyhala "mechanika" prijímania potravy, rozum mu nevysiela správne signály o tom, ako hltať, ako posúvať stravu... možno to fakt chce vyzrieť...
a to potvrdzuje aj moja skúsenosť s "našimi" dvojičkami-dievčato bolo od začiatku vitálne, bojovné, pekne papalo a priberalo ( hoci sa narodilo menšie, veľmi rýchlo predbehlo bračeka), Milko-chlapček nemal po narodení sací a prehltací reflec, tiež bol na parebteralnej výžive cez púpočník, kým sa ako-tak naučil prijímať cez fľašku... za ten čas však váhovo veľmi startil a sestru už nikdy nedobehol (ani teraz nie, stále je drobnejší, maličký, chudučký, útly, kým Macka je "baba" ako sa patrí... 😅 )... no a s tým jeho papaním to boli tiež veľké boje... ( 😝 🙄 😖 ), kým sa konečne naučil piť mlikeo ako-tak s chuťou a slastne, tak nastal čas na príkrmy... to ešte len vtedy nastali tie staršné boje (ktoré pauli aj kili veľmi dobre poznáte 😝 ) malý pri každom vložení sústa do úst začal prestaršne kričať (najhoršie ako len vedel, ako keby som mu dala do úst nejakú kyselinu sírovú, čo mu v momente rozožierala ústočká 😲 😝 ), všetko vygrciaval, alebo vypľúval alebo neviem, ako to z neho vychádzalo...trvalo to dlho, no našťatsie mlieko už v tom čase prijímal bez problémov, takže (hoci nepriberal ani) nechudol....Macka už v tom čase pekne papala výživky, pomixované polievočky a Milik nič... (dostával teda mixovanú starvu do fľašky a hoci trvalo dlhšie, kým si zvykol na inú konzistenciu, napokon si predsa len zvykol...), ale prišiel čas a on akosi dozrel a začal papkať normálne (postuúpne, pomaličky, ale papať), teraz má skoro rok a pol a myslím, že technika s lyžičkou mu celkom ide (hoci nie je dokonalá... 😀 😅 😉 ), no úplne tuhá strava tiež ešte nie je úplne OK, myslím, ale aj to určite príde, keď príde čas...
Tak snáď sa aj Tebe pauli splní sen a jedného dňa sa zobudíš a Teo začne papať akobx nič, eln to stále skúšaj, buď trpezlivá a nedovoľ mu, aby sa jedlo stalo momentom vášich bojov, výhier a prehier, a aby tým celým nezískaval nejaké výhody či nevýhody... 😉