• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Panický strach z lekárov. Čo bude ďalej?

8. októbra 2012 
Ahojte, môj syn bude mať v auguste 3 roky a hrooooooozne sa bojí lekárov. Dnes sme s ním boli na imunoalergológii na kontrole, no čo tam ten spustil keď ho chcela popočúvať :frowning2: A keď ideme k jeho pediatrovi, len zbadá budovu polikliniky a koniec... Začalo to asi keď mal rok a týždeň mu pichali injekcie B12-tky. Som z toho zúfalá a smutná. Čo bude ďalej, máte niekto podobné zážitky a skúsenosti?
3. júl 2008 o 13:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Naša staršia dcérka sa takto bojí lekárov. Keď mala asi 2 roky, tak začala odmietať ľahnúť si u lekárky na stôl. Celý čas v čakárni plakala: "Mami, ale nebudem si musieť ľahnúť?" Teraz má rokov 5, takže pri vyšetrení stojí, tak je to už lepšie. Ale strach tam je stále, ale to už je asi taký, ako majú aj dospeláci. Chce to asi hlavne trpezlivosť a pred návštevou lekára ho na všetko pripraviť, napr.doma sa s ním skús zahrať na lekára, ukáž mu, čo mu budú robiť atď. Veľa záleží od prístupu lekára, ale to ovplyvniť nevieme :unamused:
3. júl 2008 o 14:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tanya ja mám doma to isté na kardiologiu a na očné na Kramáre chodíme už 2 roky,čo malá neni schopná sa dat vyšetrit čo tak strašne reve....
ale aspon sa jej potom lepšie spí :grinning: :grinning: :grinning:
inak doma na obed už nespáva :unamused:
asi majú tie naše dietky také bojazlivé obdobie....len dúfam že do dospelosti ich to prejde :confounded: :grinning:
3. júl 2008 o 15:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte...môj syn má 5 rokov...a k lekárovi s ním ísť...to je na dlhé lakte...najviac sa bojí, že mu budú pichať injekcie...sto krás sa ma spýta, čo mu budú robiť...a to ideme trebars len so zapáleným hrdlom...my to máme asi od čias..keď sme chodili k urológovi...odvtedy ten panických strach z lekárov...ešte sa mi aj na kardiológii bojí a to fakt tam nie je nič...čo by bolelo...ja len dúfam, že to nejak samo prejde...utešujem ho...nekričím...aby sa ešte viac nevyplašil...prihováram...uisťujem, že som stále pri ňom....ale asi to chce čas...a to, aby pochopil, že lekári mu zle nechcú, že sú na to aby pomáhali, aby nás nič nebolelo...tak dúafm, že keď o rok nastúpime do školy, že sa to nejak samo upraví....a ako píše Jaduska....vela závisí od prístupu lekára...raz nás poslali na krčné, tak sme šli v rámci obvodu ku krčnej...jak jak v mäsiarni som si pripadala...nikdy viac k tej trúbe...išli sme k súkromnému dr.krčnému....prvá návšteva s plačom....druhá s poloplačom...a potom už aj sám vravel, že pôjdeme k tomu dobrému ujovi dr....nuž...a tak :grinning:
3. júl 2008 o 15:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja mam 7 rocnu dcerku a neskutocne sa boji lekarov :frowning2: ...vzdy ked ideme k lekarke, tak sa dopodrobna pyta, co jej budu robit a pritom fnuka :stuck_out_tongue_closed_eyes: :unamused: Asi je po mne :sweat_smile:
3. júl 2008 o 16:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no taký problém máme aj mi,ked mal dva a šli sme do poradne a v čakárni som ho nemohla ani vyzlict z kabáta kým som ho vyzliekla úplne trvalo to asi trištvrte hodiny a to som nakoniec zvolila radikálne riešenie vyzliect a hotovo lebo po dobrom to nešlo a už sme boli posledný.tak to skončilo plačom ale takým hlasným jek keby ho drali z kože.teraz nedávno si zlomil klúčnu kost íst na rengen bola hroza na 2 krat sa podaril a tak isto dopadol aj kontrolný rengen o týžden.Doktor mu dal autíčko a na kontrole sa nechcel vyzliect a nieto aby sa ho dotkol.teraz na 3ročnej poradni dopredu som ho pripravovala vysvetlovala a nepomohlo najprv taký smútok a strach zmiešaný so slzami napokon som ho prehovorila že dnu musíme tak išiel ale jak zamrznutý nič jej nepovedal pýtala sa na farby....a on nič tak mu asi napísala že nevie.a teraz musíme ku kardiológovi tak už mam dopredu strach jak to dopadne ked mu o tom hovorím že čo mu budú robit,že to nebolí...tak mi zahlási že on tam nejde že on utečie a dr.ho nenajde.
3. júl 2008 o 18:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tak sa pridávam do klubu. ked mal filipko(5) asi rok a pol prežil jedno super "citlivé" vyšetrenie na chirurgii kde mu manuálne vyberali z konečníka stolicu, lebo mal zápchu. následkom tohto vyšetrenia bola vyše 2 roky trvajúca chronická zápcha psychického pôvodu a panický strach z lekárov ktorý ma dodnes. následne sme po tej chirurgii chodili dosť dlho na gastroenterologiu a tam si musel stále pri vyšetrení ľahnúť, stiahnúť nohavice a pokrčiť nohy. nielen na gastre ale u káždého lekára neskutočne vystrájal. bol schopný zaprieť sa do zárubne a nevkročiť do ambulancie. ísť s ním k lekárovi bolo o život tak som s ním nakoniec skončila až u psychologičky a to bolo super. konečne lekárka ktorá nemala lehátko a nechcela ho vyšetrovať iba sa s ním hrala a rozprávala. práve tam sa prelomili ľady ked pochopil že nie každý lekár je zlý.po rozhovore s psychologičkou som dostala odvahu prestať chodiť na gastro.každe 2 týždne len sparvila tá lekárka usg aby zistila či ma alebo nemá v črevách stolicu. to som jej kľudne mohla povedať aj ja. navyše zistila že filipko ma nízke hodnoty železa a predpísal mu kvapky maltofer ktoré spôsobujú zápchu. maltofer som odmietla a po návšteve u psychologičky som filipkovi sľúbila že k tej tete čo mu fotí bruško(gastro) už viac nepôjde. a pomaly sa ľady topili avšak odmieta si u lekára ľahnúť. mali sme však šťastie na uja zubára. fakt super prístup k deťom a vzal na vedomie aj filipko panický strach a podľa toho ho aj vyšetruje.ked vidí že filipko ma zlý deň da nam iný termín a ešte ho aj pochváli že prišiel aspoň do čakárne aj ked sa bál.

a ako tomu predísť neviem. snád len rozprávať, rozprávať a čakať kým vyrastú.
3. júl 2008 o 19:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte, tak aj Peťko sa bojí lekárov a neskutočne. Najhoršie je pre neho pozeranie do hrdielka, pretože raz mu pani doktroka pichla do hrdla pri výtere. Odvtedy sme ešte len v čakárni a on plače a tak sa zadúša že vždy ked prídeme dnu vyzerá ako keby mal horúčku. Odber krvi zvládne lešpie ako ked má otvoriť ústa. Ale kúpili sme lekársky kufríček na hranie, ked ho videl plakal lebo nepochopil že je to len hračka, ale postupne sme sa s ním začali hrávať a naučila som ho, že ked pekne otvorí pusinku nemusí mu ísť s paličkou, tak už je to omnoho lepšie, máva zlé dni, ked plače aj tak ale už otvorí dobrovolne ústa. Čaká nás ešte krčné kde palička bde nutná tak už nacvičujeme pomaly aj s paličkou, uvidíme ako to zvládneme.U nás sa teda oplatilo hrať sa s ním a pomaličky dookola mu vysvetlovať a hlavne musí mať doveru že keby mu niečo mali robiť že to nedovolím a už zistil že to tak je, tak chodí vcelku v pohode.
4. júl 2008 o 07:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
alysea tak držíme peťkovi palce :grinning: u nás kufrík zaberá len ked prídeme z nejakého vyšetrenia tak potom sa ešte pár dní hrá na doktora a my traja sme pacienti :grinning: dokonca chce byť lekárom ked vyrastie ale zubárom takže je nám jasné kto u neho vyhráva :grinning: ale pokus že ja si oblečiem doma zdravotnícku uniformu (som sestra) zlyhal na celej čiare...filipko ma automatický zyradil k tým zlým tetám a pár dní ma ignoroval,lebo si myslel že ubližujem malým deťom...takže to radšej neskúšajte :grinning:
4. júl 2008 o 08:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
:grinning: jej to je dobré, že ťa ignoroval, tak ja uniformu radšej ani nepokúšam.
4. júl 2008 o 09:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Naozaj veľa záleží na lekároch...Táto lekárka mu potom povedala: "No ale si sa predviedol..." A mne hovorí: "To ho chcete naozaj dať v septembri do škôlky?" No cítila som sa ako nejaká krkavčia mater... Ja osobne sa tiež bojím lekárov, všetkých.
Doma tiež má lekársku výbavu, dokonca on sám nás vyšetruje, ale hovorím, keď to má prísť naozaj, tak ako keby blok a koniec.
4. júl 2008 o 11:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte, pridávam sa do klubu. mám 11 ročnú dcérku a tá má rovnako panický strach z lekárov. Keď mala tak 4 roky, mala salmonelu a robili jej strery z konečníka. zatla sa, tak ju to bolelo a odvtedy nám to trvá. Pri každom výkone odpadáva, či je odber krvi, alebo jej len dávali dole sadru z ruky /to ju bolo treba podopierať, kým ju to neprišlo/. Pri preventívnej prehliadke má zakaždým vysoký tlak aj pulz. neviem, kedy ju to prejde, ale určite viem, že to s ňou robí psychika.
4. júl 2008 o 15:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte, terezka ma sice len rok, ale ten vreskot, co spusti, ked zbada lekarku, je priserny. ako rocnu ju pichali, par dni nato dostala zapal spojiviek a museli sme ist k dr, tak si to zapamatala a len co chce dr nieco povedat, zvysi volume. na sestricku placom nereaguje, hoci ta ju pichala. v cakarni je usmiata
4. júl 2008 o 20:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
biela.pani, tak to si ma teda nepotešila, že 11 rokov, prestávam si teda fandiť, že z toho vyrastie... :unamused:
4. júl 2008 o 21:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no aj ja mam doma taku a to sme za celu dobu ani neboli nejako chori k lekarovi chodime len obcas ale strach ma neskutocny neda si to vysvetlit :frowning2: a to je uz skolkarka jeden cas pomohlo ked ju lekarka uplacala maskrtkami a vymalovavankami ale pozriet do hrdla si nechce dat :( tiez nechce lahnut vysetruje ju tak ze mi sedi na kolenach :slight_smile: no nejako to vzdy vydrzime neviem si predstavit ze by sme chodili casto :grinning:
21. júl 2008 o 17:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
denda25 • Včera o 22:07
Ked ideme k pani doktorke hned zacne plakat? Neviem ci sa jej boji.
Dufam ze ked pojde do skolky tak to prejde.
10. feb 2010 o 13:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte, aj naša 7 ročná dcérka sa neskutočne bojí lekárov a nevieme prečo. Nikdy nebola chorá, nemá žiadnu zlú skúsenosť s lekármi a aj napriek tomu sa od malička bojí lekárov. Aj včera. Boli sme u zubárky na preventívke. Predtým som jej dohovárala a zdalo sa mi, že to berie v pohode. Keď sme prišli do ambulancie, nechcela ani ústa otvoriť, potom sme ju prehovorili, tak jej aspoň pozrela zúbky prstami. Našla jej kaz na šestke, trvalom zube, že to treba dať spraviť. Povedala, že nakoľko Nelka nespolupracuje, máme sa objednať u zubárky, ktorá robí zubky pod anestézou. Najskôr som bola hotová. Zuby, pod anestézou? Ale poviem Vám, prišla som nato, že naozaj, veľa záleží od zubárky. Predtým sme chodili starej pani zubárke. tá sa s ňou nehrala. Sadaj, otvor ústa, šup šup a zub bol hotový, chvílku posmrkala a bol pokoj. Teraz ju chcem zobrať mojej zubárke, snáď tá bude mať úspech. Mňa naučila, nebáť sa zubára. Tak držte palce
14. sep 2012 o 17:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Odporúčala by som návšetvu u homeopata, som si istá, že sa to dá vyliečiť homeopatickým liekom :wink:
20. sep 2012 o 22:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@vikusjk neviem či na toto niečo zaberie. u nás máme podobný problém. ja aj moja staršia dcéra. obidve máme potvrdený syndróm bieleho plášťa. je to normálna diagnóza :slight_smile:
21. sep 2012 o 07:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@elka74 homeopatiou sa to da 100% liecit :wink: rovnako ako rozne ine strachy - z burky, z tmy, zo samoty, z ihiel, zo strasidiel... :wink: nie je to ale lacne, navsteva u homeopata stoji od 20 do 50 €, ale 100% sa to vylieci a je pokoj :wink:
21. sep 2012 o 09:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@vikusjk jednoducho mám u každého lekára vysoký tlak a doma ho mám skôr nízky. nepociťujem strach ale toto neovplyvním. je to proste vo mne.
21. sep 2012 o 10:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@tanya78 Moja malá tak plakala a kopala, že ju lekárka skoro nemohla ani popočúvať. Tak som na radu kamošky kúpila malý doktorský kufrík a začali sme sa hrať na lekárku. Počúva plyšákom aj mne a mm srdiečko, pichá akože injekcie, meria teplotu atď. A čuduj sa svete ďalšie návštevy prebiehajú skoro ukážkovo i keď trocha mrnčala, že nechce ísť, no keď som jej vysvetlila, že pani doktorka jej len popočúva srdiečko tak ako ona svojim plyšovým kamarátom zvládla to na 1* a aj sono, prehmatanie bruška. Jediný problém bolo krčné, no to nie je príjemné ani mne, nieto ešte takému drobcovi.... :wink:
8. okt 2012 o 16:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tvoj príspevok