Špecificky narušený vývin reči bez mentálneho postihu

ahoj holky prave probiha soutez o nejhezci miminko v kocarku pomozte nam vyhrat sme cislo 71 viktorie smolova a je to na babyportal.cz soutez dekujeme srdecne

janka.
mame syna,ktory do 2 rokov velmi malo rozpraval ..... len zopar hlasok. velmi
nam pomohla grafomotoricka tabulka, na ktoru sme pisali pismenko napr." a " a nasledne sme k tomu povedali aj slovo, napr. " auto ". takto sme prechadzali rozne pismena a slova. pomohlo mu to

Dadino, ďakujem za radu, ja len dúfam, že sa to nejako napraví s pomocou odborníkov a s mojou nekonečnou trpezlivosťou. Oni sa aj snažia po mne opakovať, ale výsledok je stále pre okolie nezrozumiteľný. Ale zase je pravda, že vyslovené slová a vety sa stále viac podobajú na originál 🙂

Ahojte, situácia sa začala riešiť, keďže nastal problém, čo so zápisom do základnej školy ( Jurko bude mať v lete 6 rokov), zisťovala som ako postupovať v prípade môjho syna na krajskom školskom úrade. Nejakou šťastnou náhodou mi telefón zdvihol nejaký milý muž, ktorý ma hneď odporučil za svojou kolegyňou, ktorá má tieto ( špeciálne) školy na starosti. Tak sme prišli, pani ma hneď skontaktovala s p. riaditeľkou Základnej školy internátnej pre deti s poruchami reči v Jamníku ( okr. Liptovský Mikuláš). Dohodli sme si návštevu a za 2 dni sme sa stretli. Bola som unesená: v triede majú učiteľky od 8-10 žiakov, deťom sa venujú špeciálni pedagógovia a logopédi, dokonca používajú aj canisterapiu ( terapia pomocou psov). Takže sa budeme v dohľadnej dobe sťahovať, keďže nie som schopná vyrovnať sa s tým, že budú moje deti na internáte. Teraz budeme navštevovať raz za 2 týždne špeciálno-pedagogickú poradňu v LM, po presťahovaní raz za týždeň. Jurko nastúpi do prípravného ročníka, Janka do škôlky. Výhoda tej školy je práve v tom, že sa deti učia podľa osnov obyčajných ZŠ a že po vyriešení problémov s rečou, môžu kľudne prestúpiť do "normálnej" školy. Keby sa mi nepodarilo zistiť informácie o takejto možnosti, mojim deťom by hrozilo, že tu by skončili v "osobitnej" škole, a tým by som svojim deťom rozhodne nepomohla. Tak nám držte palce. 😉

Janka, to je super! Držím palce Vám všetkým! 😉

ahoj jjjanka. ja zial neviem ziadnu radu, len poznam jeden pripad ked chlapcek zacal hovorit ako 6-rocny, a potom sa zistilo ze je nadpriemerne inteligentny nadany a citlivy, a teraz je z neho spickovy chirurg 😉
drzim prsteky nech sa deticky rozkecaju 🙂

🙂 Dievčatá, ďakujem Vám za potešujúce slová, ideme sa do boja a dúfam, že všetko dobre dopadne 😎 😉

Ahoj jjjanka. Moja dcera, ked mala dva a pol roka este nerozpravala, tiez hovorila svojou recou, ktorej som rozumela ja, blizka rodina ciastocne a ostatni vobec. Psychomotoricky vyvin mala na svoj vek , dokonca vedela minimum slov a nejake trojslovne vety podla priruciek, pediatricka to neriesila, vraj je v poriadku (hoci v teho. som mala zdrav. problemy), a rok mala opatrovatelku na plny uvazok...Ked zacala mat mala problemy vonku (na ihrisku...)-hnevala sa, ze jej nerozumeju uz som necakala.(Suseda ma dceru rovnako staru, vobec sa jej nevenuje...a jej mala rozpravala perfektne - videla som, ze u nas malej treba pomoct). Precitala som mnozstvo odb.literatury, surfovala na nete a dostala som sa do sukromneho logop.centra v BA. (Predtym absolvovala mnozstvo vysetreni-neurolog, endokrinolog, internista, psycholog, ORL...v BA- vsetko negativne, myslim, ze na Slovensku su v tejto oblasti este v plienkach - Cechy su na tom lepsie...) Sukr.logopedicka urcila diagnozu "naruseny vyvin reci" a doporucovala okamzite s nou zacat pracovat, aby sa stimuloval mozog...Zacala som s malou pracovat pod jej dohladom uplne od zaciatku: pomale vyslovovanie, zacat jednym slovom plus jedno sloveso, mnozstvo hraciek, edukativne hracky, vsetko si ohmatat, co sa da vidiet, chytit. (prisposobila sa cela domacnost)😖 Zostala som doma aktivne sa venovat malej, neustale rozpravanie, ale na jej urovni, komentovanie, obrazky...presny postup podla logop.,ked mala slovnu zasobu v jednot.cis. ucila som ju mnozne cislo, pady, predlozky (s nimi to bolo najhorsie) vsetko od piky...Pomaly sa zacala ucit rozpravat. V troch nastupila do skolky (ja som sa jej nadalej venovala),ked rozpravala svojou recou, nikto jej nerozumel a musela sa snazit dorozumievat s detmi aj s ucitelkami. Bolo na nej vidiet ako ju to stoji namahu povedat nejaku zmysluplnu kratku vetu. Az na konci prvej triedy sa vedela dohovorit, a vtedy aj zacala rychlo napredovat.

Teraz ma styri a styri mes., je v druhej triede v skolke a rozprava nadherne a som na seba hrda. Bolo to narocne, ale stalo to zato. Vyslovnost treba este dobrusit (ale aj tu ma uz na svojej vekovej urovni), rozprava zlozite vety, plne pridavnych mien,s citoslovcami atd. gramaticky spravne, je ukecana...(To, "co nema" si pamata a vyslovuje uplne najlepsie) 😀 Iba ked je unavena uchyluje sa este obcas k tej svojej reci. Teraz uz dokonca pomyslam na anglictinu, hoci predtym som chcela, len aby rozpravala.. Ak tvoja logop.sa este s takymto pripadom nestretla, mala by si ju vymenit, ved nema skusenosti (za sociku sa riesilo hlavne napravanie vyslovnosti, nie ucit rozpravat). Myslim, keby som sa hned a tak intenzivne malej nevenovala, nevedela by uz takto rozpravat (nikto iny by sa jej ani tolko nevenoval).
Snad tento moj dlhokaaansky opis tebe alebo aj inym v niecom pomoze, zelam ti, aby sa ti deticky rozhovorili (ja som sa preto velmi trapila) a teraz, ked ich budes mat pod dohladom odbornikov nech rychlo napreduju. 🙂

Milá Felixa, ďakujem Ti za list, my sme to nemali vôbec ľahké, kým sa niekto vôbec dopracoval k diagnóze ( prešla som od výčitiek, že zanedbávam deti, že sa im nevenujem, že som ich zle naučila, dokonca som bola obvinená z alkoholizmu počas tehotenstva!!!!!!! ☹ ). Tiež sme boli na rôznych vyšetreniach ( u mojich detí odborníkov dosť zaviedlo to, že obe deti boli pri pôrode pridusené: Janka- kliešťový pôrod, Jurko- pupočná šnúra omotaná okolo krku 😢 ), všetko sa najskôr riešilo u neurológa, deti doteraz denno-denne berú lieky na prekrvenie mozgu 😖 . Vieš, Felixa, pre mňa je to o to náročnejšie, že mám také deti 2. Teraz viem, že pre mňa je jediná nádej špeciálna ZŠ v Jamníku, teda hlavne pre moje dve malé deti. Už sme boli aj v Špeciálno-pedagogickej poradni v LM ( je to vysunuté pracovisko ZŠ v Jamníku) a budeme dochádzať raz za týždeň. Je to náročné,ale snáď to nejako zvládneme.

Ďakujem Ti za to, že si sa so mnou podelila o svoje skúsenosti, takých rodičov, s rovnakými problémami hľadám už dosť dlho a akosi sa mi to doteraz nedarilo. 🙂 Pritom viem, že takýchto detí je veľa. 😖

Janka, kliestovy porod a pupocna snura okolo krku - vazne komplikacie. Mne zase moja gynekologicka neriesila urcite zdravotne priznaky pocas teho.,vraj to nic nie je (chodila som do "sukromneho sanatoria" tak som sa na nu spolahla). Az v osmom mesiaci som ju vymenila za "overeneho" gynekologa "v statnej nemocnici" a nasledne ma liecil...ale to je zas na dlho... .Vyhladala som si na nete nejake studie,kde pri neliecenych tehotnych (to co som mala ja) deti mali neskor problemy...oneskorene rozpravanie, oneskoreny vyvoj, rozne dys..v skole..., hoci nasi lekari (aj pediatricka)tvrdili, ze to nema vplyv na dieta. Zacala som sa bat, zistovala som si vela o nehovoriacich detoch na rodine.cz, precitala som: Dana Kutalkova-Logopedicka prevence, Prekopova-Maly tyran, Deti jsou hoste, kteri hledaji cestu 😕 Hornakova,Kapalkova,Mikulajova-Kniha o detskej reci...Dostala som sa k roznym diagnozam: tazke dysfazie, autizmus, postihnutia....V Cechach sa velmi venuju rannej intervencii uz u babatiek, ak je nejaky problem pocas teho. al. porodu, u nas som sa dopracovala len k tomu jednemu sukr.logop.zariadeniu v BA a to ked mala mala 2,5r. Povedala som si, ze stimulovat ju logop.budem a az nasledne popri som zacala s nou chodit po roznych vysetreniach (u tych odbornych lekarov to bolo asi ako u teba - svoje nevedomosti a neprofesionalizmus ukryvali za kritizovanie). Uplne najhorsie bolo psychologicke vys. v DFN na Kramaroch u "pana Doc.", ktory si priniesol knihu, vzdy po precitani dal malej nieco spravit, ale s velmi dlhymi prestavkami, vobec s nou neudrzoval zrakovy kontakt, bol neprijemny a miestami az hruby. Mala po patnastich minutach stratila zaujem a uz s nim nekomunikovala tak sa vyjadril, ze je retardovana a ze z nej nic nebude a nieco v tom zmysle, ze spolocnost by mala byt od takychto deti, ktore su aj tak k nicomu oslobodena. To som mu uz ja vynadala za jeho neprofesionalny pristup, pricom sa vyjadril, ze ved aj on si mysli, ze asi nebude "postihnuta", je "chytra" a nechce sa jej "len"spolupracovat. Tak som si povedala, ze psychologa zatial vobec riesit nebudem, asi az pred skolou - ale poriadne si ho vyberiem. Ale poradil mi, co aj praktizujem: 1. dat malej vela lasky (byt k nej laskava) 2.neustale ju motivovat (pochvalou, sladkostou...), ale byt dosledna - ak nespravi co chcem tak odmenu nedat 3.neustale s nou chodit na logopediu (lebo co sa neprejavi hned, moze sa neskor). A to je aj pravda. Mala musela nejake slovo "aktivne" pocut aspon 200x, aby ho potom sama povedala. Nikdy som ju nenutila hovorit, len ja som donekonecna opakovala to iste. Niektore slova alebo slovne spojenia zacala pouzivat az po roku mojho aktivneho venovania, ked som si myslela, ze to uz ani nepovie nikdy. Aj logopedicka mi neustale prizvukovala, ze mala nebude najprv hovorit, ale nech len vytrvam... 😔
Vlastne doteraz ju "vyucujem" hravou formou, rozpravam pomaly, co chcem aby sa jej zafixovalo zvyraznim. Takisto som sa docitala ze najdolezitejsia (asi pri akejkolvek diagnoze) je stimulacia mozgu (u takychto malych deti sa v mozgu vytvoria nove"cesticky"). Moj brat napr. v osemnastich cez prazdniny pred maturitou utrpel pri autonehode vazne zranenia, krvacanie do mozgu...bol pat dni v bezvedomi, tri tyzdne ako bez ducha a 2-3 mes.mu trvalo kym sa dal "dokopy" a vtedy rodicom neurolog velmi rodicom radil, aby ho nechali maturovat, aj ked nastupoval v novembri, nech neprerusuje skolu. Prizvukoval, ze aj keby zmaturoval na same patky, je to pre neho to najlepsie (tak ako ked sa trenuju svaly cvicenim). A teraz ma uz aj VS. Z tohto som vychadzala pri dcere.
Janka, zisti si ako na ZS v Jamniku presne pracuju s detmi, ci tak nemozes pracovat (alebo rozpravat sa) s detmi aj ty. Niekde pises, ze nechces ich davat do osobitnej skoly. To, ak maju priemernu inteligenciu a vyssie ani nerob. Ja som si to tiez zistovala kvoli malej - deti potom je uz problem dostat z takej skoly do normalnej skoly a z osobitnej skoly nemaju myslim ze ani narok na dalsie vzdelanie.
Mas to velmi narocne pri dvoch "malych" detoch a dvoch "velkych", ale vytrvaj, nevzdavaj to (su to tvoje deti). Ked su sikovni a uz sa snazia aj opakovat slova, mali by napredovat. Popr. nech su aj pravidelne medzi detmi, ktore rozpravaju, lebo deti su velmi narocne a nic si neodpustia. Myslim, ze detsky kolektiv velmi pomohol aj mojej dcere. Drzim palce. (zase som sa rozpisala) 😀 😀

Janka, vlastne musim este dodat, ze mna aj malu "nastartovala" na rozpravanie a ucila efektivne rozvijat rec malej moja logopedicka, kt. vystudovala v zahranici, priniesla si odtial metody rannej intervencie u nerozpravajuceho dietata (ktore sa mozu pouzivat uz u babatka). Doporucujem min. pozriet stranku Institutu detskej reci v BA, robia aj kurzy pre rodicov deti, kt. maju recove problemy.
Takze drzim palce. 😉

Ahoj, Felixa, veľmi Ti ďakujem za rady, my sme tiež navštívili Inštitút detskej reči, naša logopedička sa cítila hádam trochu dotknutá, ale ja som vedela, že niečo urobiť musím, tak som hľadala všade možne. My sme chodievali na logop. raz za mesiac, ale nikdy sa tam s mojimi deťmi nič nerobilo ( mala som ten pocit, že p.log. nevedela, ako presne postupovať, čiže ja som sa tam nič nenaučila). Až IDR v Bratislave mi pomohol k tomu, aby som moje zložené ( a tým aj zložité) vety vymenila za jednoduchšie, tým aj zrozumiteľnejšie pre moje deti. A teraz už vidieť prvé výsledky, Jurko používa viac slov, začína používať slovesá, prekvapuje slovami, ktoré by ma ani nenapadli, že im rozumie. Máš svätú pravdu, tento stav vyžaduje nesmiernu trpezlivosť a denno-denný dril. Ja pevne verím, že deťom pomôže aj návšteva špeciálnej školy v Jamníku, tam je 8-10detí v triede, deťom sa venujú špecializovaní pedagógovia a logopédi. S tou osobitnou školou som to myslela tak, že v okr. ŽA nie je ani jedna jediná trieda, do ktorej by mohli chodiť takéto deti ( a myslím, že takých detí nie je málo) a v tomto prípade nie je integrácia na mieste, pretože deti predsa len majú hendikep vo vyjadrovaní a v porovnaní s ostatnými deťmi by sa mohli javiť ako mentálne postihnuté, či zaostalé. Ak by som ostala v ŽA, tak by v osobitnej škole moje deti skončili, pretože by v obyčajnej triede zaostávali, čo je pochopiteľné. A p. učiteľka pri triede s 25-30 žiakmi nemá čas na to, aby sa 1-2 venovala špeciálne. To by som od nej ani nemohla chcieť. Máme tú smolu, že podobné zariadenie typu IDR tu nie je. A dochádzať raz za týždeň do BA je pre mňa nereálne.
Viem, že len na mne záleží, akú budúcnosť pripravím mojim deťom. A pevne verím, že len tú najlepšiu. Ja viem, že môj problém s deťmi je oproti iným rodičom možno smiešny, ale myslím, že každý rodič, ktorý má svoje dieťa rád, sa snaží urobiť pre svoje dieťa len to najlepšie. 🙂
Už sme boli v špeciálnej poradni 2x, deti si len pomaly zvykajú na novú tetu, ale myslím, že to bude dobré ( prvý raz sa mi stalo, že mi odborník názorne ukazoval, ako sa mám s deťmi hrať, ako sa s nimi mám rozprávať, aké cviky mám robiť). Teraz sa všetky moje poznatky snažím včleniť do nášho bežného dňa. Je to náročné, ale dá sa to pri väčšom sústredení zvládnuť. 😉
Aj tak ma štve jedna vec: koľko strateného času prešlo, kým sa začalo s deťmi pracovať... Kým im niekto určil diagnózu, kým som dostala nádej, že to nie je definitívny stav, že je perspektíva, aby deti žili plnohodnotný život.
☹

A mám jeden sen, aby ma moje deti niekedy oslovili MAMA, ešte som to od nich nepočula... A teraz viem, že ten sen nie je nesplniteľný. 😉

holky já se trošku přidám,v dubnu bude mít můj syn 2,5roku a moc toho taky nenamluví,říká sice bába,dědo,mama,teta ale to je tak vše,maxim.z něho ještě dostanu jak které zvířátko dělá,jinak nic víc,začala jsem ho dávat do školky na 5celých dnů v měsíci tak jak mi to umožnuje zákon,ale ani školička zatím moc nepomáhá že by se nám kubíček nějak rozmluvil,ve školce je přímo logopedka,tak se mu sem tam věnuje dle počtu dětí,jednou přišel ze školky domů a říkám jak se jmenuješ a on říká ku- ba,sice na dvakrát ale řekl,ted to začíná pořádně flákat a nechce nám říct už ani to.nevím kde je chyba,ale mám z toho taky strach,ostatní i ty mladší děti mluví a krásně mluví,říkají básničky a náš synek nic.
držím tedy pěstičky všem ostatním maminkám i sobě aby jsme se brzo dočkali krásných a dlouhých vět od našich dětí.

Ahoj, Marcelka, máš obrovské šťastie, že v škôlke, kam chodí tvoj synček, je k dispozícii logopedička. Ako už niekde vyššie napísala Felixa, dôležitá je u takýchto detí ranná intervencia, my sme túto možnosť nemali ☹ . Tak len pekne naďalej dávaj Kubka do škôlky, je to pre neho ( a samozrejme aj pre teba 😉 ) len to najlepšie...

Felixa, chcela by som ťa poprosiť, aby si mi napísala, aké konkrétne hračky si s malou používala na rozvoj reči, po prípade, kde sa dajú zohnať, ak by bol aj link, tak by som bola rada 🙂 . Sama som pre ne vyrobila nejaké pomôcky, ale rýchlo sa "okukali" a zišlo by sa niečo nové... 😒

Ahoj holky, nejspíše to není ani od jedné z vás případ, ale pozastavili se doktoři alespoň nad tím, jestli se nejedná o autismus?

Marselina - uz som to tu spominala - ked dieta nema este ani slovnu zasobu, treba mu ukazovat obrazky jednotlivych predmetov - najlepsie to co pozna (tanier, lyzica, teta, babo, lopta atd..) a zvieratka (tie deti zboznuju) a dorazne mu to slovo (jedno) povedat, nechat vykreslovat vymalovanky a potom ukazovat skutocnost - doma, vonku, v parku, v zoo. Ked dieta pochopi, ze havo v knizke, vo vymalovanke, ktoreho vykreslilo, plysovy havo a skutocny zivy havo v parku je to iste tak to slovo aj povie (a aj ostatne slova). Malemu dietatu sa nesmie hovorit, aby zopakovalo dane slovo - to uz nepovie nic. Jemu len treba neustale komentovat, ale na jeho urovni - len o jeden krok vpred(ak vie povedat dieta slovo, spajat k nemu sloveso), cize dvojslovne vety, neskor trojslovne. Hovori sa, ze na deti treba neustale rozpravat a mamy velakrat robia chybu, ze dieta zahrnuju zbytocnymi konkretnostami a nie kazde dieta zvlada takuto rec (napr.: zlaticko moje milunke ideme si dat dobru zeleninkovu polievocku z mrkvicky, kalerabika, hraska, ktoru uvarila tvoja maminka, ale este je horuca najprv ju trochu pofukame.... treba radsej povedat: ideme papat polievocku, to je polievocka, Timko papa polievocku, v tanieri je polievocka a pod...)
Pri komentovani prave prebiehajucej cinnosti si dieta najlepsie priradi podstatne mena aj slovesa...
Inak za slova u maleho dietata sa pocitaju aj zvuky zvieratiek, alebo aj slabiky, ak nimi vzdy rovnako pomenuva danu vec napr. ba (balon) a pod.

Janka, inac tvoja logopedicka sa nemala co urazat, kedze jej vedomosti nestacili na dany problem, ale mala ti sama doporucit niekoho, alebo ti odporucit, aby si si aj sama hladala inych odbornikov a nemala cakat.
A tie hracky: Z internetu som vytlacila mnozstvo zvieratiek a predmetov, ktore vymalovavala (na jednej strane vzdy len jeden predmet), az neskor som si vytlacila rozpravky s tromi, potom piatimi obrazkami - aby mala velmi jednoduchy dej a ten som velmi jednoducho(v troj-stvor slovnych vetach okomentovala), nakupila som plysove zvieratka, zvieratka z umelej hmoty, domcek, farmu, makke latkove priestorove knizky, potom velmi vela malych okienkovych kniziek, kniziek s pohyblivymi obrazkami - nastastie knihy mala zboznuje, knihy s jednoduchym pribehom krasne ilustrovane, 3D knizky, knizky s nalepkami, ktore sa nalepuju opakovane: krtko, macko pu, snehulienka, popoluska..., magneticke knizky: farma, princezna, domacnost, tvary, protiklady, rocne obdobia, oblecenie, dopravne prostriedky...,sapientino: priradim k sebe dva obrazky a ked suhlasia tak jej to zasvieti, potom puzzle: najprv len zlozene z troch obrazkov, potom styroch a teraz zlozi aj dvadsat - v Tescu som nakupila velke drevene puzzle na cely koberec - tie sa jej pacia, drevene skladacky, kocky, vkladacie kocky roznych tvarov, detske clovece, rozne spolocenske hry pre male deti, obrazkove karty, ma postielky pre babiky, oblecenie, kociky, riadiky, predmety do domacnosti: napr. zehlicka, metlicka a pod, ma kuchynku, umele ovocie, zeleninu - nooo, mame doma hrackarstvo, potom tabulu, magneticku tabulu, ma svoj stolik, kde ma farby, stetce, pastelky, kriedy, farbicky... Pocuva rozpravky - CD, detske pesnicky som jej spievala extremne pomaly, teraz ich spieva v pohodoe sama... Mozno som na nieco zabudla
Sama som jej vymyslala hry s danymi hrackami, prisposobene na tie slova, ktore som ju chcela naucit: rody, mnozne cisla, predlozky, privlastnovacie zamena atd. ale najprv musela mat slovnu zasobu. Ja som vlastne postupovala podla logopedicky (a ona podla vyvojovych tabuliek, ze co sa dieta uci ako prve atd...)
Nakupovala som v knihkupectvach, (hl. tusim v Panta Rhei ) alebo v hrackarstvach , alebo v Tescu mavaju vyslovene naucne drevene vyrobky Tesco. Na internete:
http://www.martinus.sk/
http://rozpravky.wz.cz/
http://olinka.webgarden.cz/
http://www.dunaj.sk/
http://knihy.cpress.cz/ - toto doporucujem, tu si mozes prelistovat tie knihy
http://www.jirimodels.com/
http://www.mravenisko.sk/ - tu maju aj interaktivne knihy (neviem, ci tvoji uz nie su na to velky, ale nasa mala si na nich stale precvicuje jazycek)

lukin, o autizme som toho precitala velmi vela, aj to ze sa prejavuje naozaj roznorodo, ale ze u mojej dcery to nie ja autizmus som videla.

Neda mi este nenapisat, co ma napadlo.
Zato, ze moje dieta hovori jazykom kmena Uga-Uga z vychodoafrickej provincie, ktoremu rozumiem len ja a ostatni na Slovensku nie (a ani v Europe) a pritom v pohode rozumie vsetkemu, co mu kto povie po slovensky a takisto zvlada cestinu (taticek Masaryk by sa tesil, ako som to tu niekde citala na internete), nemusi byt autista. (Alebo ti, co neovladaju jazyk Uga-Uga su postihnuti?)
Noooo, teraz ked mala plynule rozprava po slovensky (a dohovori sa aj v cestine, ako sa nam predviedla na dovolenke), sa mozem na tom aj zabavat...

Lukin: o autizmus sa nejedná, pretože deti prešli kompletným psychologickým vyšetrením a autizmus sa nepreukázal. Niektoré črty môžu autizmus pripomínať, ale sú viditeľné skôr preto, lebo deti sa nevedia vyjadrovať tak ako iné deti v ich veku, a tak volia náhradné dorozumievacie prostriedky 🙂

Felixa, ďakujem za odkazy aj za linky, pozriem, objednám, vyskúšam. Vidím, že aj Ty si citlivá na to, keď niekto tvoje dieťa zaradí do skupiny mentálne postihnutých detí. Ja sama som prešla rôznymi depresiami a pocitmi beznádeje, kým mojim deťom stanovili správnu diagnózu. Moje deti majú len hendikep: nerozprávajú tak ako iné deti. Ale vo všetkom ostatnom sú rovnaké: hrajú sa, sú prítulné, usmievajú sa, plačú, hnevajú sa... 😉 Len ich mozog nie je schopný správne spracovať informáciu hovoreného a počutého slova.
Na pochopenie, prirovnala by som to k dyslexii alebo dysgrafii u väčších detí: tiež je chyba v mozgu, ale správnym vedením dieťaťa ( alebo dospelého) sa dajú dosiahnuť úspechy ( viď Tom Cruise 😎 ).

Ja som strašne rada, že vlastne mojou iniciatívou sa odborníci dopátrali správnej diagnózy, že sa našla cesta, ako deťom pomôcť ( škola v Jamníku) 😉 . Len ma strašne mrzí ten stratený čas... Ale nad tým sa už nebudem zamýšľať a radšej svoju energiu budem orientovať na zlepšenie reči mojich detí.

Felixa, veľmi Ti ďakujem za rady, ak Ťa ešte niekedy niečo napadne, alebo si na niečo spomenieš, tak ma Tvoj názor určite poteší. 😉

Janka, o tom autizme a nahradnych dorozumievacich prostriedkoch si to napisala velmi "trefne".
Ja by som este dodala, ze sa logop. vyuka u rizikovych deti da prirovnat k cviceniam Vojtovou metodou, a tiez by mala prebiehat od narodenia (vlastne by sa mali vyskolit matky), hlavne ked dieta vyslovene po narodeni patri k rizikovym novorodencom (ci uz dosledkom tehotenstva, porodu, ine...)
Ani u vacsiny deti, ktore presli "Vojtovkou" nevidno ziadne pohybove ani ine zdrav.problemy v batolivom a skolskom veku, hoci ktovie ako by na tom boli, keby Vojtovu metodu necvicili... 😉

Zatial tolko, obcas sa pozri na tieto stranky, popr. napis ako mali pokracuju. Ja s malou budem musiet zacat nacvicovat vyslovnost niektorych hlasok, tiez som zvedava ako bude ochotna spolupracovat. 😵

A Jjjanka, chcela som sa spytat na dvoch malych, ako napreduju? Na fotke su zlati, mala taka Bambulka.

Nasu malu chystam v marci, aprili vziat k logop. kvoli vyslovnosti, ale neviem ci uz bude ochotna spolupracovat pri vyslovovani hlasok. To samotne sedenie u logop. je ine, ako ked sa ucila rozpravat. Uz sme to s nou skusali, ale nespolupracovala. Inak doma po nej neustale opakujem co povedala, aby pocula spravnu vyslovnost a komentujem. 😵

Ahoj, Felixa, zatiaľ stále chodíme do špeciálnej poradne do Liptovského Mikuláša, malí začínajú používať k podmetu aj prísudok, každý deň ma prekvapia nejakým novým slovom alebo slovným spojením, ktoré zrazu začnú používať ( dokonca to vyzerá, že to slovo majú vo svojom slovníku už poriadne dlho 😉 ). U nich je to o rutine a to sa týka nielen reči.

Do LM chodíme raz za dva týždne a ako sa zdá, vidieť, že sa deťom venuje odborník, ktorý vie, ako na tieto deti. Škoda len, že sú dosť unavené po ceste ( sedieť v kuse 2 hodiny v aute to nie je med lízať ani pre dospelého ☹ ). Snáď pomôže, keď sa presťahujeme... 🙂 Ale už mám srdce na mieste, že KONEČNE sa s mojimi deťmi niečo robí 😎

Janka, som rada, ze pekne napredujete. To cestovanie je naozaj unavne (poznam z vlastnej skusenosti), a obdivujem ta, ze sa takto jednoznacne kvoli detom stahujete (resp., ze ste sa s manzelom dohodli). U nas s manzelom by to bol asi tvrdsi oriesok (alebo pritvrdy orech 😀 ).
Len nech pekne ti nasi mali napreduju. 🙂

Vieš, s tým sťahovaním som bola rozhodnutá okamžite! 🙂 Konzultovala som to aj s detskou psychologičkou, ktorá mi jednoznačne neodporučila internát, tak nebolo o čom... Môj názor je taký, že deti by mali vyrastať s rodičmi, pokiaľ je to možné, iné deti túto možnosť nemajú a ja ju nebudem brať ani mojim deťom 😉 . A okrem iného by som sa bála, že prestanem svojim deťom rozumieť. Ony potrebujú mňa a ja zase ich. Ale uľavilo sa mi, že odsťahovať sa bol aj názor odborníka 🙂

Mas uplnu pravdu, suhlasim s tebou. Ja by som konala tak isto, prinajhorsom by som "manzela pribalila do kufra" 😠

Felixa, my keď sme išli prvý raz do Jamníka, tak sa mi neuveriteľne páčilo prostredie, tie nádherné hory, blízko do Tatier, do jaskýň... Super, ja ako horal ( som rodená Žilinčanka) k životu hory potrebujem 🙂 Problém by som mala niekde na juhu, kde sú len samé roviny. Manžel s tým tiež nemá problém, i keď to vyzerá tak, že ostane pracovať v Žiline.

Aj tak si myslím, že deti sú prvoradé, takže niet o čom rozmýšľať. Možno by som zvažovala iné možnosti, ak by boli k dispozícii, ale nie sú. Ako som už písala vyššie, že v Žiline a okolí nie je žiadne zariadenie tohto typu, kde by bola špeciálna starostlivosť o takéto deti. A pritom viem, že týchto detí je dosť veľa, keďže sa zlepšila diagnostika. Ale tento problém ja asi nevyriešim, takže do úvahy prichádza jedine sťahovanie 😉 .

ahoj jjjanka moja dcéra má 8 rokov a chodí do jamníka do školy.Chodíme tam už druhý rok,prvý sme absolvovali 0 ročník a teraz sme prváci.Ja si neviem vynachváliť školu a pedagógov a mojej Táničke sa páči v škole natoľko že sa nevie dočkať kedy skončia prázdniny.My sme sa tiež sťahovali kôli tomu že som ju nechcela dať na internát,bývala som v Ľubochni,ale ja som to mala jednoduchšie keďže som rodená Mikulášťanka.Až budeš chcieť viac info tak ma kontaktuj cez emeilovú scránku tina.remenius@pobox.sk 😉

Taty, ty si mi z neba spadla 🙂 🙂 🙂 ... Takže sa v Jamníku aj stretneme, no to som rada 🙂 Normálne som natešená ako malý Jojo! Jasné, že sa ozvem, konečne niekto s vlastnými skúsenosťami! Ďakujem 😉

Janka ahoj, až teraz som sa dostala na túto stránku a to kôli práci ktorú píšem (poruchy reči).Všimla som si,že ti už odpovedala mamina dcérinej spolužiačky. Chcem ťa aj ja uistiť, že si urobila dobre so školou v Jamníku. Zúčastnila som sa aj vyučovania v prvej triede ktorú navštevuje moja dcéra - bola som nadšená. Naozaj sa nedá porovnať spôsob výučovania v bežných školách s Jamníkom. Syn chodí do školy v LM, ale tam pri počte žiakov od 15 hore je to ťažké. Pedagogické osadenstvo je veľmi ústretové aj k rodičom. No čo ti povedať na záver? Veľa zdaru a radosti. S pozdravom Ivana

Takže sa pridám do klubu. Malý má 2,5 roka- všetci /logopédi aj pediatrička u nás/ hovoria, že je malý a že treba počkať 😀 . Ja to rozhodne tak necítim a chcem mu pomôcť. Zatiaľ dosť tápam, ale ak nič nevybavím v našom regióne, tak pôjdeme do IDR v Bratislave, hoci je to riadne ďaleko.