Je to naozaj iba obdobie vzdoru trojročného dieťaťa?
Dobry vecer. Tato problematika sa ma zatial netyka, ale velmi trapi moju kamaratku. Jej tri a pol rocne dievcatko sa najprv zacalo v noci budit a volat mamu, dalo sa len tazko utisit, bolo to s placom. Clovek by povedal, ze ma nocny des. Ale vsetko preslo do fazy, kedy dievcatko zacne vzdorovat v hociktoru hodinu dennu ci nocnu. Uvediem priklad: V dobrej nalade si idu s mamkou umyvat zuby a zrazu si zmysli, ze zubnu pastu nechce. S pokojom sa jej vysvetli, ze je iba tato detska zubna pasta, ale ona s placom trva na tom, ze si s nou nechce umyvat zuby. Po dalsom dohovarani a snazeni sa o pokoj sa to iba stupnuje. Tak kamaratka povie, ze si teda dnes nemusi zuby umyvat. A v tom momente zacne dievcatko este viac plakat. Alebo v noci: vola mamu, ked mama pride a chce malu zobrat do narucia, dievcatko ju odmieta a prechadza to do fazy, ze ju zacne bit a hryzt, az sa nakoniec niekedy od placu a vycerpania pozvracia. Ak chce zasiahnut otec, je to ako keby malicka videla certa. Vraj to prejde, ale kamaratka nema pocit, ze je to iba obycajne obdobie vzdoru trojrocneho dievcatka a ze problem je vacsi. Ak mate pre kamaratku radu, prosim vas o nu. Dakujem.
Tak ja asi kamosku nepotesim, ale myslim, ze to je normalne, mam 3,5 rocneho syna a mame doma to iste, s tou pastou dokonca do bodky 😝 , kolko krat to je krasne, poslusne dieta a v minute mu prepne a zacna vymyslat, kricat, dupat nohami, ignorujem, to sa netyka len umyvania zubov, ale aj jedenia, obliekania, spania, hrania...ked ho to prejde pride sa ospravedlnit, vsetko si vysvetlime a fungujeme dalej, deticky v tomto veku este nevedia primerane reagovat na niektore situacie/pocity (hnev, smutok, stres), citia sa ukrivdeny ak nieco nie je tak ako si to ony predstavuju a tak reaguju krikom, revom, je len na nas aby sme im vysvetlili a ukazali ako sa spravat 😉 U nas pomaha vysvetlovat, vysvetlovat a este raz vysvetlovat, vsetko, ked prejde najvacsi rev, maleho si vezmem k sebe a ako "dospeli" sa porozpravame, dohodneme, urobime kompromis, ktori nam obom vyhovuje.
o nocnom dese sme sa zhovarali, pytala som sa kamaratky, ci mala nie je v spanku a ako sa sprava, ale z toho vsetkeho vyslo, ze je bdela. Skusim tuto radu podat kamaratke, je na nej ci aj toto vyskusa....
moja je šibalko, anjelik...ale niekedy z ničoho nič (našťastie zriedka) spusti rev a vresk.. napr. všetko je super, ideme lesom, zbierame listy a ja jej zapnem horny gombik na svetriku...a do nej ako keby neviemčo vošlo, absolutny vresk, záchvat prudkeho vzdoru, plač ako keby sme ju rezali, "ne a ne a nece mat zapnutýýý".... manzel je vtedy vykolajeny a ma potrebu hned ju utišit a robit jej po voli....ale ja VIEM, že vtedy stačí ju 2-3 minuty (pri jej plači sa aj to zda večnosť) uplne, ale uplne ignorovať, bavime sa s mužom a ju si nevsimame.....Potom prestane ten záchvat, este minutku pofnukava a potom je zrazu zase všetko dobre, a že "už budem dobra, maminka, tatinko"..a už si na gombík ani nespomenie......Viem, že ked sa to stane na verejnosti, nie je vždy možnosť dieťa ignorovať a pre nezasväteného to vyzerá hrozné dieťa s hysterickým zachvatom , ale mne sa naozaj najviac osvedčila uplna, ale uplna ignoracia.. nie že som nahnevana, ale tvarim sa veselo, akože sa nič nedeje, len malá ako keby tam nebola. Mám šťastie, že jej hystericke zachvaty trvaju len par minutiek.......A jasne, ze ma aj svoje vzdory....bez hysterie a plaču, ale tvrdohlavo si za niečím stojí, že niečo nie.......................No proste, sú to naše zlatíčka............... Jediná ozaj vážna vec je odlíšenie, či ide o "normálne hysáky a vzdory", alebo ide o prejav nejakej vaznejsej poruchy, resp. sa tým dieťa proti niečomu naozaj zlému bráni..... 😖
@jasietka Já mám taky tříleťačku, ale ještě teda jsme asi nedorostli do takové kritické fáze 😝 každopádně občas to taky podobně zkouší.Nevím, jak jinak poradit, než popsat, co zabírá u nás. U nás neexistuje, aby si něco malá takovým způsobem vyřvala (viz "tak si ty zuby teda čistit nemusíš" - ještě by jí došlo, že to funguje a příště by mi řvala o to víc 😠 ) a pokud něco přeroste do "hysteráku", kdy už malá řve, dupe a válí se po zemi, rozhodně se s ní neperu, nehádám, nepoužívám fyzickou převahu, nesnažím se přemlouvat, objímat, ale jdu pryč. Ignoruju to, narovinu jí řeknu, že se zlobím (a konkretně proč) a že jdu pryč, ať přijde, až bude zase poslušná holčička a zavřu dveře. Je to obraný mechanismus i pro mě, protože bych jí jinak asi přetrhla jako hada a když to zkusím násilně, tak se vždy jen o to víc rozjede 😎 Snažím se podporovat pouze pozitivní chování, pokud se chová patřičně, věnuji jí pozornost a chválím, pokud se chová jako uřvaný spratek a zkouší tak dosáhnout svého, nevšímám si jí, protože na to nemám nervy, ať potom přijde až bude hodná a poslušná. 100% to u nás tak funguje. Když nemá publikum, velmi rychle se uklidní (nerozjede se do zvracení a podobných stavů), potom ufňukaná přijde, udobříme se a pokračujeme v tom, co jsme začali (třeba v tom čištění zubů), chválím jí, že už poslouchá a dál se k tomu nevracím. Periodicky se tohle "trénování matky" vrací 😠 Principem je nenechat dítě, aby se rozjelo až do té hysterické fáze. Pokud dítě v noci pláče a moje přítomnost u něj vzbuzuje ještě větší hysterii až do zvracení, tak bych šla nabídnout tu uklidňující náruč, jednou by si zkusila mě kousnout a uhodit, napomenula bych a podruhé bych šla pryč. Vyzkoušet co by se dělo potom, třeba by to nakonec skončilo líp než tím zvracením🙂 Tak jako tak je to nepříjemné, co si budeme povídat..tak kamarádce pevné nervy a ať to brzo malou přejde 🙂
@jasietka nech skúsi podľa oči zistiť lebo mne to príde skor ako des. Ak by to bola mora tak by sa mala správať práve naopak. Ťahala by rodiča k sebe. A pri more sa nezvykne vyskytovať zvracanie. Pri dese je časté keďže ide o neurologickú záležitosť. Dieťa treba veľa ukľudnovať cez deň a malo by sa doslova pred spánkom nudiť. Čiže bez rozprávky alebo nejake stimulácie. Proste kľud. A nech skúsi cez deň ten spôsob komunikácie aby sa nedostávala do amoku lebo to tiež dráždi mozog. V prípade že sa jej to nebude zdať a bude to des tak by mala kontaktovať detského neurológa. Psychológ s týmto veľmi nepomôže.
@awalancha3 v kamaratkinom pripade by asi ignoracia nepomohla, aj to skusala a psychologicka jej vravela, ze deti ignoracii nerozumeju. Ale asi na kazde dieta platia rozne finty.
Cez den je to podla mna len vzdor, ale v noci to vyzera na des. Ja som to mala ked som bola mala. Zacalo sa mi to ked ma raz otec nastrasil. V noci som vrieskala bila som rodicov tak silno ze mame som ustedrila aj par modrin a stracala som dych. Cela som modrala. Rano som si nic nepamatala len sestra mi stale povedala co som v noci vystrajala. Dokonca suseda chcela volat socialku lebo si myslela ze ma rodicia tyraju tak silno som vrieskala. Podla mna treba najst pricinu. Mozno naozaj staci len klud pred spanim.
@jasietka ...no... mala by som nejaké výhrady, ale nevrtam do toho.... 🙂 ale predsa len, možno bol výraz "ignorácia" zle zvolený... mohla som napísať, že hysáku dieťaťa neprikladám význam, tvarim, sa, že ma to nezaujíma a dieťa prestane mať záujem, ak nie je odozva z druhej strany....a velmi skoro si uvedomí, že nemá obecenstvo, že aj tak nedosiahne svoje......plne sa to potvrudze v praxi... mne už sceny, ked sme samé nerobí, alebo len občas prekontroluje, či predsa len nepoľavím...ale ked je s manželom či babkou.... tak tam má odozvu 100%, divákov a tak hrá teátro na oscara /myslím, že dieťa síce nepozná psychologiu, ale jej praktické dopady rozpozná skvele...... a myslím si, že práve TOTO je tá výchova/
@dadushe ...napísala si to skvele..... super prístup....až ked som dopísala svoj druhy príspevok, som si prečítala tvoj a píšeš to isté čo ja.. myslím, že sme zvolili jeden z tých najlepších postupov...
@awalancha3 Jsem ráda, že jsem "výchovně spřízněné duše" 🙂 Jsou to potvůrky mazaný, stejně dobře ví, jak na nás 🙂
@jasietka BTW to mi ještě připomíná ještě jeden obranný mechanismus. Když mě dcera úplně vytočí a je doma manžel, prostě se v péči vystřídáme. Příklad: začne mi dělat u čištění zubů řevy, nervy do mě....začínám vidět rudě....volám chlapa a jde si s ní ty zuby dočistit on. Má totiž ještě trpělivost to zkoušet domluvou. Tahle změna v péči taky dost pomáhá předcházet hysterákům. Funguje to i opačně, když zase manžel ztrácí nervy, vystřídám ho. Pokud to nepomůže a dupání a řev je i tak, nastává opět plán B a zlobíme se oba, prakticky spolu držíme basu a čekáme na hodnou a poslušnou holčičku... funguje to taky🙂
@jasietka nech si skusi nastudovat viac o ''TERAPIA OBJATIA'' lebo aj pri obycajnom detskom vzdore je to velmi uzitocny sposob ako zvladat taketo vzdorove chvile dietata.Ono mozno len chce uputat pozornost na seba - zalezi ci ma surodencov alebo ine okolnosti.
@jasietka nočný des priamo súvisí s únavou mozgu a preťažením vnímania. Treba to chápať asi ako epileptický záchvať. Ona to neovláda. Treba jej dopomocť vypnúť vnímanie. Občas to spôsobuje TV alebo priveľa dojmov. Treba prísť na to čo to je. Nech si na konci dňa zapíše čo robila a podľa toho môže zistiť čo to spôsobuje. A keď nie tak ten neurológ by mal pomerať vývoje na mozgu. Držím silno palce. Žiaľ toto je nešťastie veľkého počtu vysoko inteligentných deti. Vnímajú aj to na čo ich mozog ešte nie je nastavený. A nech skúsi aj tu ukľudnovaciu metódu počas dňa.
Tak sa pridavam do klubu... 😖
Moj syn (skoro 4 roky) tiez, z jednej sekundy na druhu hysaky a revy. A to sme boli dohodnuti. Cerstvy priklad vcera vecer. Okupem ta, mozes sa dlho kupat. Nachystam ti vanu, ty si zatial zaparkuj auta. Ano mama, ziadnu penu, nic do vody. Dobre, nedam nic do vody. A chcem vela vody! Dobre, pokial? (Ukaze na vani). Tak fajn, zaparkuj auta a zatial sa ti naplni vana. Za 10 sekund, uz je v kupelni, hovori uz je vody dost. Fajn, vodu vypnem. Pod, vyzleciem ta. HYSAK. Nie, ja chcem ist hned spat! No dobre, tak ta iba rychlo umyjem a pojdes spat. Nie, hned! Kedze viem, ze vecer predtym som ho iba umyla umyvatkom a cez den behal a lietal a bol v pieskovisku, bola potrebna sprcha. ☹ Nakoniec som ho predsa len umyla, protestoval relativne malo (nekopal, nebil, nastastie). Potom som ho utrela a nechala schladit naheho v kupelni, ja som sa sla schladit do kuchyne. ☹ A zrazu za mnou prisiel akoby nic nebolo... Tak sme pokracovali v obliekani a umyvani zubov, ale povedala som mu v klude, ze to nemam rada, ze som z toho smutna, ked tak vyvadza.
Aj u nas pomaha priatelska ignoracia. Povedat, som v kuchyni, v obyvacke, ked budes kludny, prid za mnou. Mam doma stoh knih a 1000 trikov, ale na hysaky unho nezabera NIC. Problem je v tom, ze ja zacnem kricat, nie vzdy sa sama ovladnem. Casto jednoducho odidem. Niekedy preberie manzel, ked je doma, ale nie vzdy sa to podari jemu syna ukecat. Skusala som aj metodu opakovat jeho emocie podla Dr. Karpa, ked mal prvy vzdor v dvoch rokoch. Mozno by stalo zato to skusit znova.
Nocny den mal okolo 2 rokov, nastastie iba par krat. To vyzera hrozne, a clovek sa citi tak bezmocny... Potom sa ale vzdy nejak sam ukludnil, casto zaspal po sediacky oprety o mna a este zo spanku vzlykal. Ale to som potom vedela, ze to je nocny des a to si treba pretrpiet. To nas vyslovene neodhanal, ale proste nepomahalo drzat ho, ukludnovat, tiez len byt pri nom a pockat, kym to prejde.
Momentalne je to z tej jednej sekundy na druhu, casto uplne bezdovodne, co mi berie nervy a silu ☹ Ale vidim, ze v tom nie som sama, aspon to 😉 Tak si idem zase dat vitaminy a dufam, ze dnes vyvadzat nebude...
@kvietocek7 ved prave, je tam mnoho faktorov, ktore tento stav ovplyvnuju...kamoska naozaj skusa vsetko mozne, v podstate vsetko, o com tu hovoria a pisu baby...
@ichbinich no totiz aj ignoraciu samoyrejme pod dohladom skusala kamoska, jednoducho hocico, ale ma pocit bezmocnosti, jej muz sa to snazi riesit razne, akobz sokom, ze si ju vezme k sebe, ale pre malu je to signal pre este vacsie vystrajanie. A mozem objektivne povedat, ze dievcatko nie je rozmaznane...
@jasietka Súhlasím s týmito mamičkami...U nás platí presne to isté na moju staršiu dcérku (2,5 r.), ak už začína chytať menší hysák, jednoducho sa otočím, odídem a ignorujem....Keď vidí, že nemá divákov, razom prestane, a hneď sa prichádza líškať. Vtedy jej pekne vysvetlím, čo zlé urobila a prečo sa na ňu hnevám, dá mi pusu na udobrenie a je to vyriešené, takže môžme ísť ďalej 🙂 Ale určite nie je podľa mňa vhodná reakcia dieťaťu ustúpiť. Dieťa musí vedieť, kto je "šéf", a keď raz ako rodič niečo poviem, tak to platí, či sa jej to páči alebo nie. Kámoške držím palce, jednoducho to obdobie vzdoru prežiť nejak musí 🙂 S tým vystrájaním v noci nemám skúsenosť, takže v tomto neporadím 🙂 Ale určite ti tu už nejakú dobrú radu dali. Nečítala som všetko.
@awalancha3
@dadushe
@matozazzo:
Pomaly spi tak, ze prespat celu noc je pravidlo a nie vynimka 😉 Ale budi sa takmer kazdu noc raz.... Ale on bol od narodenia zly spac.
V noci spi okolo 10 hodin, podla toho, kedy zaspi. V jasliach spaval, teraz v skolke asi pomenej, musim sa zase spytat. V skolke maju "iba" jednu hodinu oddych. Co je lepsie, lebo ak spi cez den a spi dlhsie ako hodinu, potom vecer ani za svet nechce spat, resp. mu to trva vyse hodiny, kym zaspi. A kedze si vyzaduje pritomnost, je to niekedy o nervy...
S unavou to ma urcite suvis. Ked je prilis unaveny, tak chyti hysak ovela lahsie alebo viac vymysla. Ale bohuzial ho do postele nedostanem skor.
Ja ked sa to snazim razne ukoncit, ako kamaratkin manzel, aj mne syn zacne vyvadzat este viac. To ho manzel skor v klude ukeca, ale ja na to nemam vzdy nervy ☹
Napr. pred 2 tyzdnami sa po dlhom case pocikal v noci. Tak ja som rychlo prezliekala postel a manzel chcel umyt syna (iba rychlo umyvatkom, ziadna sprcha). Ale kedze syna to vlastne vyrusilo v spani, mali sme hysak jak vysity ☹ A to uz aj manzelovi praskli nervy, uz s nim nevyjednaval. Ved sme sami chceli spat a bali sme sa, aby nezobudil este aj dceru... Nakoniec sa dal ukludnit a umyt mnou(!!!), ked som sa ho spytala: ty chces spat, vsak? No tak pod, rychlo ta umyjem a dam ti pyzamo a mozes spat. Takze namiesto toho, aby sme to mali za asi 10 minut zvladnute, bola z toho vyse pol hodina zachvatu 😒 (Inak, ked sa pocika, nijak to nekomentujeme, vzdy mu povieme, pod umyjeme ta, dame ti ciste periny, nikto ho nevysmieva ani nic).
Ale inak v poslednom case je to mierne horsie, dokonca v skolke mi vcera povedali, ze ked nebude spolupracovat pri lampionovom sprievode, tak mi ho strcia do ruky, aby som sa necudovala. Vcera mali nacvik, a skoncilo to tak, ze syna oddelili uplne a dali ho schladit do kancliku!
Za 2 tyzdne mame pohovor s vychovavatelkami aj s lekarkou, ktora bola v skolke, a obavam sa, ze mi ho chcu strcit do ADHS suflika ☹ Proste on je strasne tvrdohlavy. V jasliach bolo viac opatrovateliek, vedeli uz ako na neho, a v skolke mam dojem, ze na neho nemaju cas a ani chut. Teda vyjednavat, ked blokuje.
Ja mam tiez pocit bezmocnosti. Ako som pisala, mam kopec knih, ale neviem, ako reagovat najlepsie, ked uz ten hysak ma. Teda okrem ignoracie. Lebo rano, ked treba ist do robotoy a skolky, tak nemame cas cakat, kym ho to prejde same. Vtedy musim zasiahnut ako fyzicky silnejsia, bohuzial. On sa po ceste potom schladi a znormalni.
@ichbinich Dakujem, su deti, ktore takto "vystrajaju", ked su unavene, ine, ked sa nudia... Ako pises, v jasliach vedeli, ako na nho, a bolo ich viac, v skolke "zlosti", lebo sa nudi. Aspon mne to z tvojho popisu vychadza. To chce citlivy pristup a zamestnat ho co najviac, vtedy by mali "hysaky" prestat. A ak mozem poradit, v noci ho neumyvajte, len potichu prezlecte, vymente postelne a dajte spat. osprchujete rano. Len sa viac znervozni. Ani ja nemam rada, ked ma niekto "vyrusi",. vtedy mam aj ja hysaky 😀 Takze vysledovat, co to spusta a obmedzit na minimum, aby nebolo tolko rusivych vplyvov. Deti to vacsinou robia, lebo chcu pozornost, ked telefonujem, telef. aj dcerka, ma detsky mobil, inak nic nevybavim, ma det. notebook, aby som vobec nieco urobila, "pracujeme" spolu. V obchode dava veci do vozika, posielam ju, len aby nebehala, ked varim, pomaha mi, samozrejme len s tym, co viem, ze nebudem upratovat hodinu. S obliekanim to niekedy nejde, tak idem po varechu, to niekedy zaberie, alebo jej pozornost prevediem na nieco ine... napr. nechces tricko so srdieckami? a co tak s konikom? a kym pozera a keca o tom, sup puncochy... Starsia ma 6, tiez ju to chytalo okolo 4 roku, presli sme si tym, o ulohach na logiku ani nevraviac, lebo napr. Adamka vyplnila za 10 minut... :( Ak mi vydrzala pozerat rozpravku pol hodiny, radovala som sa... Ma rada piplave prace, a aspon jej to zaberie viac casu, zhruba po 5. roku sa to zlepsilo. V skolke stale pomahala, ale chodila do sukromnej, mladsia 2 rocna je taka uz od teraz, tiez ju musim vkuse zamestnavat, neposedi uz od mala. Do 2. rokov som si nevydychla,bola v jasliach, teraz sa skludnila 😀 ale ono to pride... Ak nepomahalo objatie, videla som, ze fakt trucuje, tak som ju odignorovala alebo poviem, chod sa ukludnit do izby. A vacsinou sa ukludni hned 😀 Prajem pevne nervy...
@matozazzo:
Dakujem. Mas pravdu, on vyvadza, ked je unaveny a ked sa nudi. Nie ALEBO, ale A 😉 😀
Ja ho tiez zamestnavam, ako sa da. Oblecenie si moze vybrat sam, resp. sa ho spytam, ci mam vybrat ja alebo on. To celkom ide, ale kym ho obleciem 🙄 Lebo on sa vykruca, MUSI sa prave s niecim hrat a pod. Hovorim mu aj, pod, rychlo ta obleciem, a kym sa papa nachysta, sa mozes hrat... Casto ani vyjednavat nepomoze...
V obchode mi pomaha, to ho bavi, najlepsie do tych detskych vozikov 😉 Vyberam aj obchody podla toho, ze kde take maju... On mi len niekedy zdrhne v HMku ked platim ☹
Tak nabuduce skusime teda sprchovat az rano, ked sa mu stane nehoda. Dufam, ze to bude zase tak niekedy za mesiac alebo neskor 😅
On vie byt super dobry chlapec, pekne sa hra, poslucha a potom z jednej sekundy na druhu vyvadza.
Takze dalej pekne vitaminy na nervy a opakovat si rodicovsku mantru: to je iba faza, to je iba faaaza, ooohhhmmm 😀 😀 😀
a este mi napadlo, obmedzit cukor, sladke, dzusy a uzasne propagovane vitaminove cukriky, kde je hlavne hroznovy cukor... 😒 tie by som zakazala...
Takze pridavam sa do klubu, moja mala (bude mat 3) sa uz zopar noci za sebou budi okolo 1-2, najprv ma pekne zavola, mami kde si, ja pridem chcem si k nej lahnut a vtedy to zacne, "nedavaj si sem hlavu, daj prec ruku, daj si takto vlasy, nie takto, takto...." a stupnuje sa to, proste vtedy cokolvek urobim alebo poviem ju rozzuri do maxima, vrieska ako keby som ju rezala, nemozem sa jej dotknut, prihovorit nic, chce ma kopat, skriabat, ked sedim mam si lahnut, ked si lahnem mam si sadnut, ked si sadnem mam si sadnut inde alebo inak... to vsetko mi hovori pocas toho vrieskania. Ja sa jej snazim kludnym hlasom povedat ze ma to boli ked ma bije, ze som unavena a chcem spat, ze ked ma bude bit tak odidem, ked sa postavim ze odchadzam tak spusti este vacsi krik, natahuje ku mne ruky, ked ju chcem teda chytit zacne ma zas bit, pevne objatie nam este v zivote nezabralo to ju vytoci este viac. Po nejakom case sa postupne ukludni ked sa nastajlujem tak ako jej to vyhovuje, necha sa objat a zaspi. Nocny des to urcite nieje, je pri vedomi a rano si to aj pamata, je jej to luto, vzdy povie ze uz nebude vrieskat... Ja uz rozmyslam ci jej nieco nieje, vobec sa mi to nezda normalne...
Nedavno sa zobudila rovno s vreskom a tahala si rukavy na pyzame a vrestala, " daj mi to naspat, daj mi to naspat", zas klasika amok, rano cestou do skoly synovi hovori? "v noci sa mi snivalo ze mi mama vyhrnula rukavy a ja som sa hrozne hnevala" Takze pamata si este aj sen...
Jej zacalo obdobie vzdoru ked mala 18 mesiacov a stale to trva, stacilo ze som zahodila papierik do kosa a koniec sveta, dokazala vrieskat ako zmyslov zbavena, lebo ona chcela ten papierik zahodit. Aj dnes, radsej predtym ako nieco urobim sa opytam, musi sama pustit vodu, sama natlacit pastu..., ale hlavne ked je unavena tak si najde hocico co ju vytoci a nepomoze nic... a to su take decibely, ze nastastie nemame blizkych susedov, inak by sme asi mali policiu, ci socialku u nas kazdy den...
Vcera isli sme von, ze ona si chce sama zapnut zips na bunde, ja ze dobre. neslo jej to tak mi hovori pomoz mi, tak som jej pomohla a zapla zips a to bol koniec, lebo ona ho chcela zapnut sama, taky amok chytila ze sme nestihli kruzok...
Som zufala, hrozim sa zas dalsej noci... dnes to uz mame za sebou, trvalo to cca 25 min. Najhorsie je ze neviem ako sa mam pocas toho amoku chovat, ci sa nechat buzerovat alebo len ticho vyckavat, alebo odist....
@santana prepac, vopred sa ospravedlnujem, ale ako som citala tvoj prispevok, strasne som sa smiala az mi slzy tiekli... nie zo skodoradosti, len po prve velmi vtipne je to pisane, verim, ze ale zazivat to, nie je velmi smiesne...ale bol to aj smiech ulavy... strasne sa mi ulavilo, ze ako toto tu vswetko citam, zistujem, ze mojaTimi je este pomerne dobre na tom a to uz niekedy fakt neviem kam z konopi... u nas je mnozstvo amokov prameniacich zo ziarlivosti... je stredne dieta a tie to maju v zivote najtazsie.... nemaju privilegia najstarsich ani nie su maznacikmi najmensimi, tak sa to musi nejako prejavit....
@santana toto si opísla presne môjho synčeka má 2 rôčky a 5 mesiacov a u nás sa stávajú takéto scénky!presne ako opisuješ všetko sám keď mu to nejde hnevá sa,keď mu chcem pomôcť viac sa nahnevá!už som tiež zúfalá skúšala som krikom,capnutím po zadku,pekne naňho a nič neplatí!lebo každý deň sa takto hnevať a pre nič sa mi tiež nezdá normálne!
@jasietka Ahojte, pridavam sa, i ked nerada, tiez k tejto teme. Mame 3,5 rocnu dceru. U nas tento stav pretrvava uz priblizne 1,5 roka a musim Vam povedat, ze je to hrozne. Zacali sme nocnym desom a plynule presli k stavom totalnej hysterie. Kedy ma a na aky podnet prist vobec nevieme. Prejavy su takmer identicke. Tie nocne stavy boli priam hrozostrasne, pretoze krik presiel do revu, vyletela z postielky, zacala behat zurivo po byte, bit si ruku o ruku, nasledne sa povyzliekala donaha z pazamky....Neplatilo skriknutie, tulenie odmietala....sialene sa zvijala po podlahe. Takyto stav trval aj 30-40 minut. Zvacsa to skoncilo schulenim sa do klbka, alebo u niektoreho z nas dvoch (nikdy nebolo pravidlom u koho) a zaspala. Jedine co sme postrehli a plati to u nas je, ze tuto nerovnovahu ma pred splnom. Ze sme to mavali pisem preto, lebo postupne sa to vytraca a aj ked pride, nie je to uz az take dramaticke. Spravanie cez den je taktiez nevyspytatelne. Z uplne dobrej nalady sa v sekunde preklopi do sialeneho stavu. Dovod je akykolvek - kefka s pastou, salku, ktoru chcela ona polozit sama, tlaciace pancusky, papierik v kosi....Ideme von, vsetci su uz obleceni, ona si zmysli, ze vlastne nechce nikam ist, pride sialeny prejav....Najlepsie, ak ideme do skolky. Niekedy uplne bez problemov, inokedy ideme dvoma autami, aby starsi syn vobec stihol skolu. A verte-neverte, naozaj nie je recept. Kto to nezazil, myslim, ze vobec nepochopi. Rada by som podotkla, ze so starsim synom som ani naznakom nepoznala takyto problem. Pred troma dnami sme boli u nasej fakt skvelej pediatricky a pytala sa ako sme na tom. Povedala som, ze klop-klop, zda sa, ze uz lepsie (nech nezarieknem). Noc a dalsie dni sa nedaju popisat. Od zaciatku som sa s lekarkou radila a pytala sa jej do akej miery je to este v poriadku. Dieta je vraj velmi vyspele a teda v emocionalnej nerovnovahe....tieto prejavy su akoby nejakym ventilom, ktore dieta vypusti. Vsetko co prezije velmi vnimavo cez den, v noci spracuva, miesa sa jej to v hlavicke...Vsetko vraj prejde, dorovna, treba byt trpezlivy. Chape, ze je to tazke ustat hlavne u rodicov a psychologa vraj najskor potrebujem ja. Myslela to ale dobre. O.i., nasa dcera je skutocne velmi vyspela, motoricky....samostatna (az prilis), slovna zasoba....Za normalnych okolnosti slusna, poriadna....uzasna. Hlavny dovod preco prispievam je, dat si vsetky tieto skusenosti dokopy a nebyt v tom same. Ak ma tvoja kamaratka (jasietka) zaujem, otvorme tuto temu viac. V supliku mam uz dva mesiace papier na neurologiu....Stale si vravim, nie je treba, ustojim. Ale moje nervy...Ano, aj ja placem.
Janahugo, dakujem za nazor...kamaratkina babulka je na tom uz lepsie, v marci bude mat 4 roky a chodili s nou k psychologicke a ona vravela, ze je uplne v poriadku, len si tiez kompenzuje urcite veci, ktore nedokaze sama spracovat... a podobne, je velmi vyspela aj motoricky, aj slovnou zasobou a jej pouzivanim v beznom prejave...
@jasietka nočný des sa prejavuje neschopnosťou zobudiť sa, sklenený pohľad, dieťa si ráno nič nepamätá. Ak je to takéto tak má aj nočný des aj obdobie vzdoru. Ak má dieťa amok tak mu netreba dohovárať ale ho ubezpečiť že vie čo chce až potom mu vysvetliť že nemôže. Ak má dieťa amok tak totižto nepočuje a len sa viac vytáča. Ako príklad uvediem ten prípad so zubnou pastou. Dieťa kričí: ja nechcem pastu ja nechcem! Matka musí začať kričať rovnako hlasno aby ju dieťa počulo: ja viem že nechceš pastu! Ty nechceš pastu! Ty nechceš pastu! - Dieťa spozornie a začne matku sledovať a vtedy matka povie : ty ju nechceš ja viem ale nemáme druhú tak si zúbky umyjeme touto dobre? Ano? Ano? - dieťa by malo začať spolupracovať.