Problémy s hyperaktivitou. Ako ich zvládať?

sibirka
1. júl 2009

Ahojte všetci kto sa ozvete.Mám 2 adoptované detičky a od začiatku sme s nimi mali velké problemy skoro zo všetkým s čím sa dalo a poviem pravdu bolo to velmi tažké.Deti som velmi chcela mat odjakživa a ked sa mi nedarilo mat svoje biologické tak sme nechceli čakat tak dlho na zázrak a rozhodli sme sa pre adopciu.Bolo to tažke rozhodnutie a na celý život takže bolo o čom rozmýšlat.Nikoho v okolí sme nepoznali a ani sa nemali s kým poradit.Na okolí nefungovalo žiadné ani centrum ani klub kde by sme zašli po radu a tak sme sa trápili sami ako sme vedeli.Moje rozhodnutie nelutujem a keby som sa mala rozhodnut ešte raz urobila by som to znova.Pred príprava bola o ničom a mne osobne nedala absolutne nič,bolo len zdlhavé vybavovanie formalít ktore nemalo konca kraja.Ale k veci prešli sme si hocičím ale už asi 1 rok navštevujeme psychologičku pravidelne ale mám pocit že to nepomáha a sme tam kde sme aj boli.Mojmu mladšiemu synovi diagnostikovali ADHD a hyperaktivitu ešte dávnejšie ale sme to nieak vážne nebrali ale ked nastupil do 1.triedy už nastali ešte vačšie problémy a museli sme to riešit podla mna to má aj moje staršie dieta ale bez hyperaktivity.Neviete mi niekto pomoct ako ho zvládnut aby to bolo aspon o niečo lepšie lebo už fakt nevládzem.Som s nich uplne na dne.Nechcem žit stále alebo vačšinou v strese.Nechcem aby mali kopu problemov a tahalo sa to s nimi stále.Budeme musiet mat aj osobneho asistenta v škole lebo učitelka je s neho už hotová.Nemáte niekto skusenosti poradte.

magimary
1. júl 2009

sibirka, aj pre Tvoje detičky (hoci adoptované) platia tie isté "pravidlá" ako pre všeky ADHD deti...
témy rozoberajúce tieto problémy už tú sú-v "školákoch a predškolákoch" nájdeš mamičky, ktoré si vzájomne pomáhajú zvládať úskalia hyperkativity a porúch pozornosti...
ak robíte všetko, čo vám odporúčajú odbroníci, tak už potom len pevné nervy a trpezlivosť... 😖
a ešte ma na padá, nespomínala si, či Tvoje deti berú aj nejaké lieky...
ťažko s nimi budeš čokoľvek robiť, keď nebudúaspoň trošku tlmené... (ak neberú, rozhodne treba navšíviť pedopsychiatra a najprv to riešiť tam... 😒 , aj keď medikácia nie je na prvé počutie nič príjemné,často je v úvode najdôležitejšia... 😉 )...

yukki
1. júl 2009

A Sibirka-kde bývate? Možno už je v blízkom meste nejaký klub, opatí sa stretnúť "naživo" s rodičmi s dietkami v náhr.rodinnej starostlivosti...

sibirka
autor
1. júl 2009

yukki na okolí žiaden klub nie je mám to zistené nejbližší je v Košiciach a to je dost daleko alebo na opačný smer ale je to jedno sme uprostred v Rimavskej sobote alebo Lučenci.Dík za stránku pozrela som sii ju a je dobrá takže sa zapojím.Lieky neberu nerada by som ich dopovala ked nemusím.Maju plno vedlajších učinkov a aj tak vačšinou nepomožu tak ako si človek predstavuje.AJ s tými nervami to je pravda len kde ich zohnat tie by mohli predávat v lekárni.

lienocka235
2. júl 2009

sibirka.. ja zatial len teoreticky... ale nam osobne dost prizvukovali na priprave /PRIDE/ aby sme neukoncili tento proces.. ale ostali v tzv. procese sprevadzania.. kde mas svojho tutora /skueneho nahradenho rodica/ kt. ti pomaha.. prave v tom prvom obdobi cca rok a pol ze to trva.. tak intenzivne.. a potom aby sme stale ostavali v kontakte prave prostr. takychto svojpomocnych skupin... ci uz nazivo ci uz cez telefon net.. a pod..
dostali sme kontakt aj na odbornicku psychologicku co sa zaobera prave nahradnymi rodinami...

ale k veci...
skus oslovit Usmev , Navrat.. isto ti poskytnu poradenstvo aj cez net telefon... prip. ti doporucia psychologa...

ja ako byvala ucitelka /a ucila som aj deti co boli v nahrdnej rod. staros. ti mozem povedat ze ucitelov nikto nepripravuje prave na pracu s detickami.. kt. trpia chorobou z priputania.. a ani vela psychologov s tym nema realne skusenosti...
co nam hovorili je zaklad neostat v "tom" sám. ale spojit sa s ľudmi čo si tým prešli.. ak cches mozem ti dat emaliový kontakt na pani co si podobnym presla a prechadza.. minimalne ta podpori.. tiez ma adop. dietatko.. s pod. problemami ak cches napis mi IP

ono tu bude asi potrebne odhalit ci je to fakt ADHD alebo choroba z priputania.. kt. je u domovakov casta

najjulinka
2. júl 2009

sibirka a nechceš sa k nám pridať na pobyt náhradných rodín 😉 V auguste v Tatrách 😉 Kontakt na info je domovvrodine@pobox.sk 😉

yukki
2. júl 2009

Lienočka, napíš napríklad dačo o "chorobe z pripútania"! O ADHD, LMD-čkach, hyperaktivite.... je toho kopa, majú svoje číslo diagnóz, nejaké postupy, ktorými sa určia alebo vylúčia... No napíš dačo aj o chorobe z pripútania...prosím.
Sibirka, zdravím, máme spoločného známeho 😉

lienocka235
2. júl 2009

yukki... choroba z priputania je jednym z dovodov.. preco sa tak mimovladky.. snazili presadit aby deti do troch rokov /predtym do roka/ isli do profi rodin... v pohode popisem.. teoreticky co viem.. resp. co mam materialy..
na zaciatok dam priznaky.. choroby z priputania../upozornujem.. nie je to tak ze vsetky sa prejavia.. a v rovnakej intentzite.. vela zavisi od dalsich faktorov.. to este popisem/
PRÍZNAKY PORUCHY PRIPÚTANIA

• Predstieraná milota a podmanivosť, “ľúbeznosť”
• Nedostatok očného kontaktu
• Náklonnosť - prítulnosť k cudzím bez rozdielu
• Nedostatok náklonnosti a prítulnosti k rodičom
• Deštruktívnosť voči sebe samému, voči druhým a voči hmotným veciam
• Krutosť k zvieratám
• Kradnutie
• Klamanie o jednoznačných veciach (hlúpe klamanie)
• Neschopnosť sa ovládnuť (impulzívnosť)
• Zaostávanie v učení
• Neschopnosť rozmýšľať v príčinných súvislostiach (rozmýšľanie o príčinách a dôsledkoch)
• Neprítomnosť svedomia (bez ľútosti)
• Problémy s prijímaním potravy (prejedanie, odmietanie jedla, …)
• Zlé vzťahy s rovesníkmi
• Prílišná zaujatosť ohňom
• Vytrvalé kladenie nezmyselných otázok a neutíchajúce rozprávanie
• Neprimeraná požadovačnosť a “prilepenosť, vešanie sa na dospelého”
• Abnormálny spôsob reči
• Sexuálne predvádzanie sa (hlavne pre získanie prevahy)

lienocka235
2. júl 2009

Medzi 6.-9. mesiacom si dieťa vytvára selektívne pripútanie k matke a otcovi. Cez toto pripútanie sa začína učiť o sebe a očakáva od svojich opatrovateľov bezpečnosť a informácie o svete. Ak sa dieťa cíti neisto a môže sa priplaziť späť k mame alebo otcovi pre uistenie, pomáha mu to cítiť sa bezpečne, a tak môže znovu pokračovať v objavovaní. Pozerá na svojich rodičov, aby zistilo ich reakciu a získalo podporu. Takéto putá pomáhajú dieťaťu pri vývoji identity, pomáhajú mu rozumieť, čo je to vzťah a učia ho, že svet je miesto, na ktorom môže byť v pohode.

to je to najkritickejsie obdobie.. a vela zavisi od toho ci malo dieta v tomto obdobi osobu na ktoru sa mohlo priputat a mohol byt uzavrety jeho proces uspokojenia si potreby... odbornici vtedy hovoria ze ak dieta nemalo v tomto case tu svoju /priputaciu osobu/ tak je potrebne sa regresne vratit .. a budovat ten emocialny vztah od tohto bodu aj ked ma dieta dajme tomu 3,4 a viac rokov.. preto ti prejavy mozu zodpovedat v emocnej sfere vyvinu v 8 mesaicoch u bezneho dietata...

inak cele to suvisi s vyvinom mozgu v prvom roku a vo vytvarani si prepojeni... do dalesj spravy dam co odporucaju pri tom...

lienocka235
2. júl 2009

Tri základné riešenia porúch pripútania
1. Zachovanie kontextu s minulosťou – spracovanie minulosti (kniha života), objavenie obľúbených vecí, činností.
2. Kontakt/vzťah s ľuďmi – telesný, očný kontakt, budovanie dôvery, počúvanie, pozornosť. Dôležitým rozhraním a cestou je pokožka.
3. Bezpečie – vítané prostredie, prijatie iným človekom, plná pozornosť od materskej osoby, hranice (dočasne zúžené možnosti pre rozhodovanie), budovanie tradícií, rituálov, budovanie identity.

osobne sme k tomu este dodavali budovanie si vlastnej sebahodnoty.. a podporovat v dietati moc rozhodnut sa.. sebavedomie..

ono je to cele dost obsiahle.. kludne mozeme podiskutovat.. ja sice zatial len z pozicie starsej sestry dietata v nahradnej rodine.. ale to hadam len zatial 😉

bubba
2. júl 2009

lienocka nasavam vsetko co sa tu pisne velmi zaujimave zatial to sice nepotrebujem ale .......
mam oztazocku co znamena:

Dôležitým rozhraním a cestou je pokožka.

to ako dotyky alebo ako to mam chapat?

magimary
2. júl 2009

áno...dotyky, masáže...
dávkovanie podľa prejavov dieťatka... 😉

sibirka
autor
3. júl 2009

🙂 caute lienočka ja toto čo opisuješ vobec nepoznám.Nemala som čas tak sa ozývam až teraz.Ja som pred adopciou ktorá bola už dávnejšie neabsolvovala s manželom tieto veci.Jednoducho sme dospeli k názoru po 6 rokoch manželstva že viac nechceme čakat na zázrak a ja kedže som silne rodinne založená a bez deti by som nevedela fungovat a mala som potrebu už to dieta mat rozhodla som sa pre adopciu niečo som si prečítala a pozistovala a vybrala sa tou cestou lebo ma to oslovilo,manžel váhal ale potom suhlasil.Vybavili sme doklady,behali za tým a urgovali lebo sme boli nieaký až 80 v poradovníku a povedali mi že budeme čakat až 10 rokov a nakoniec sme behom 7 mesiacov doniesli domov malého.Absolvovali sme akurát tie povinné veci čo musíme pre vybavenie.Kedže sme dieta nechceli do pestunskej a ani inej formy ale adoptovat nepamatám sa že by mal o nás niekto záujem a ani že by nám niekto radil a pomáhal.Akokeby sa za nami zavreli dvere a bolo vybavené a tu na okolí ani nefungoval žiaden klub takže to bola uzavretá kapitola.Potom ked som ja iniciovala tak som navrhla ja sama že by som chcela niekoho spoznat kto ma bud adoptované deti alebo v pestunskej poprípade že možu dat niekomu po nás kto si bude brat dieta a chcel by sa porozprávat naše číslo ale nebolo s toho nič .Po dlhšej dobe sa mi ozval pán ktorý nas vybavoval že obnovili klub a pozval nás na sedenie ale bolo to o ničom a ked dobre pamatám tak sme tam boli asi 3krát ale nemalo to ani hlavu ani patu a to za 8 rokov čo mám malého.Pri druhej adopcii ked sme si brali bračeka to bolo podobné a jeho máme doma už vyše 6 rokov.Stále sme sa trápili sami a snažila som sa podriadit všetko detom a nieak ich zo všetkeho dostat a myslím si že sme urobili zázrak s nimi lebo boli v dost zlom stave ale teraz už niak bud nevládzem alebo ani sama neviem čo proste mám pocit že to nezvládam už a menšiemu diagnostikovali ADHD a hyperaktivitu už davnejšie,starší si myslím že tak isto ju bude mat ale bez hyperaktiivity.Milujem ich nadovšetko a niekedy si myslím ked čítam niektoré príspevky že fakt mi sme mali asi skoro všetko čo tu bolo popísané.Mám akokeby strach že to dalej nezvládnem alebo niečo také.

sibirka
autor
3. júl 2009

yukki som rada možme si písat od známych si vypýtaj na mna mail a napíš mi, poteším sa a dufam že sa aj osobne stretneme už sa teším iste si budeme mat o čom rozprávat a tiež obdivujem ta ,čakám!!!!!!Možme sa podelit o svoje pocity a pomoct si navzájom.

magimary
3. júl 2009

sibirka, v čase, kešd ste vy "brali" deti, nebol ten systém ešte tak naštartovaný ako teraz... a preto tak teraz trpíte...nikto vás poriadne nepripravil...
to je ako keby som chcela ísť robiť kardiochirurga so svojou strednou zdarvotnou školou... 😖 , asi veľmi rýchlo by som skončila vyhorením a o dôsledoch na pacientov ani nehovorím... 😝
skrátka, máš právo mať teraz také pocity ako máš...
si vyčerpaná, unavená, ale stále ľúbiaca mama (čo je ešte vyčerpávajúcejšie, keďže Ti na deťoch ozaj záleží)...
tak, či onak-či už ide o chorobu z pripútania (a zrejme ide; mnoho psychologov v bežných PPP ju ani nepozná, lebo nepracujú s deťmi v náhradke) alebo o ADHD+/-H, terab to riešiť...ale nielen deti, ale aj Teba...
naozaj skús, ako písala Lenka, ozvať sa do Úsmev-u alebo Návratu a dohodni si s nimi konzultáciu...
vysvteli im, čo a ako a oni Vás posunú ďalej k riešeniu...

sibirka
autor
3. júl 2009

Skusim to a dík za radu je pravda že teraz je to už ovela lepšie a ludia su viacej otvorený tejto téme a je ix možností niekedy to tak nebolo a je to škoda iste nie sme jediný čo boli na všetko sami teraz im je blbo sa ozývat ako keby po všetkom a pozde.Ešte ked bývaš na zapadákove a nie v nieakom vačšom meste tak to je o ničom.

magimary
3. júl 2009

vlasten ste fakt "obeťami" (vtedajšieho nerozbehnutého) systému...
ale Ty máš predsa len jedno veľké plus navyše...
hovoríš o tom a hľadáš pomoc... 😉
určite sa s nimi spoj čím skôr... 😉
a daj vedieť, ako pokračujete...
prajem Ti, aby sa vaša situácia zlepšila...

a určite nie ste sami, ktorí si prechádzajú niečim podobným... (moje číslo zase majú v Návrate a ľudia si tu nás podávajú kľučky a chodia sa radiť priamo sem...do "terénu"...a to som sa im neponúkla, len sa ma raz spýtali, či môžu moje číslo dať &ďalej a odvtedy tak fungujeme... 😅 ). Ale pravda je aj to, že sme tu pri BA...vo väčšom meste... 😢 )...so mnou na prípravu chodila jedna pani z Lučenca alebo niekde odtiaľ-z nejakej dedinky a hovorila presne o tom istom, ako Ty, že tam nie je nikoho, na koho by sa obrátila, nie sú tam odborníci ani skúsenosti... a to bolo len tri roky dozadu... 🙄

sibirka
autor
3. júl 2009

presne to sa aspon potvrdilo ako prečo sa všetko sustredí len do vačších miest a nie aj do malých?Alebo v tomto dnešnom svete sa kolko o tom hovorí a prečo to niekto aj zaradom neskontroluje tie urady ved tam vačšinou sedia ludia ktorí su s ery a to to sa nepodchytava a mal by sa urobit nieaký okruh km od seba a všade by niečo take malo byt nie niekde je tých klubov plno a niekde široko daleko nič a ked máš cestovat a dochádzat daleko tak nie každý je milionár

magimary
3. júl 2009

jasné...
je to nepríjemná komplikácia a problém...
no, pre Vás je teraz aj tak vhodnejšia skôr osobná (individiuálna) konzultácia, ako klubové stretnutia (aspoň zatiaľ, lebo aj tie majú veľký význam...)...

lienocka235
4. júl 2009

sibirka v usmeve prebieha take ze raz do tyzdna je tam k dispozicii... rodinna terapeutka.. psychologicka.. kt. sa prave zaobere tymto problemom.. ak chces v pondelok sa s nimi nakontaktujem a poslem ti dalej kontakt nanu.. da sa s nou konzultovat aj osobne aj cez mail telefon.. a pod.. v pondelok ti pisnem.. IP

lienocka235
4. júl 2009

jaaj a este som chcela.. ja som to uz pisala v inej teme.. my sme tak mali sestru v pestu.. a tiez to mala 😔 ale zistili sme to vlastne az teraz ked si sami ideme brat dietatko do NRS ... vtedy sa o tom vobec nehovorilo..

yukki
4. júl 2009

Sibirka Vy by ste to asi mali bližšie do košíc...teda aj tak ďaleko 😒 ale bližšie ako Blava. Fakt je na porazenie že napríklad aj v mojom okolí je najbližší klub vyše 100km. ☹ a s minimálne dvomi prestupmi.

sibirka
autor
4. júl 2009

Yukki ja viem ale asi to čo navrhuje lienočka by bodlo nieaká konzultácia cez mail by tiež pomohla.Nie je to to pravé orechové ale aspon niečo.Taký ako my to maju tažke niekto možno má štastie a nemá komplikácie s detmi,ale tu je to o ničom ked ta nikto nechápe a nemáš sa s kým porozprávat všetko dusíš v sebe a okolie možeš mat akukolvek dobru rodinu čo ti pomože ale v tomto ta nikto nepochopí,akokeby siom bola s marsu si niekedy pripadám,jeden problem je ta hyperaktivita a potom druhý ADHD a tretí celkové veci ktoré ked som si prečítala nieaku literaturu čo priamo suvisí s detmi ktoré su adoptované a nikdy ta taký človek čo tie deti adopt.nemá nepochopí.Akurát tu boli na návšteve minule naši známi a hovorili mi len tak zbežne o jednej ich kamarátke ktorá si zobrala tiež dievčatko asi 1 ročné myslím a boli v miernom šoku hovorili mi ako ju obdivuju a čo jej ta malá vystrája proste presná kopia toho čo robili moje deti a teraz má malé babo moja švagriná aj pred tým sme mali v rodine plno malých detí tak to sa nedá rovnat nebo a zem ako sa povie.velmi vidno tie rozdiely.Aj zopár razy videli slabý odvar toho čo dokáže robit náš malý a nechápali len pozerali to ani nikto neverí kým to na vlastné oči neuvidí niekedy.Na psychologičky nemám štastie a neviem či ten osobný asistent pomože lebo ked si s malým nesadne ako sa povie tak to bude ešte horšie.

misstka
4. júl 2009

sibirka Gény sa asi nezaprú, deti dedia svoje povahové vlastnosti hlavne po rodičoch, výchovou sa to dá ovplyvniť len trochu a chápem ťa, že to musíš mať ťažké.
😒

sibirka
autor
4. júl 2009

To je pravda ale ked tie deti miluješ tak to tak ani nevnímaš a je sranda ked stretneš niekoho kto nevie že mám deti adoptované a začne mi rozprávat ako sa na koho podobaju len im nesedií farba očí ,ale deti ta napodobnuju a su ako tvoja kopia niekedy.

magimary
4. júl 2009

misstka, nesúhlasím s tým, že "výchovou sa to dá ovplyvniť len trochu", lebo gény sú v prevahe... 😒
rozhodne neprevažujú...

práve sme to vyššie spomínali, že to, že sibirkini chlapci takto reagujú VOBEC nemusí súvisieť s génmi, ale napr. s "chorobou z pripútania" a tú môžu mať aj deti bez "patologických génov" (!), ak sú psychicky deprivované a nemajú naplnane vyššie potreby... 😔 (napr. v prípade, že malinkým deťom zomrú obaja milujúci rodičia pri autonehode a nemá si ich kto vziať, tak skončia v decáku...môžu dopadnúť oveľa horšie, ako dieťatko po matke narkomanke a alkoholičke v jednom, hoci majú gény stopercentné... 😖

sibirka
autor
4. júl 2009

magimary a dá sa niekedy odstránit alebo vyliečit s tej choroby s priputania?Odstráni sa niekedy tá psychická depriivácia?

magimary
4. júl 2009

odborníci tvrdia (nám na príprave to hovorili), že dá sa...
a trvanie následkov deprivácie je približne jedenapol-krát toľko, ako bolo dieťatko deprivované (schválne nehovoria v decáku, lebo dieťatko mohlo byť napr. celý rok vo svojej biorodine, ale aj tam mohlo byť psychicky deprivované)...
uviedli príkad: ak bol maldý chalnisko v decáku (resp. teda deprivovaný) 15 rokov, tak príznaky deprivácie budú trvať ešte 30 rokov, za predpokladu, že chalanisko už bude mimo miesta deprivácie (a bude s a s ním pracovať)...
ja neviem, do akej miery je toto platné pravidlo, ale mňa to vtedy zaujalo...

ale k Tvojej otázke z praxe (hento bola skôr zaujímavá teória, ale dosť možné, že aj platná): myslím si, že sa deprivačný syndróm DÁ odstrániť, ak sa s dieťatkom bude pracovať, ak bude mať chápajúcich, prijímajúcich a bez podmienok ľúbiacich rodičov a ak sa priebeh Depr.Sy. nebude komplikovať ďalšími pridruženými ťažkosťami (ĽMD, ADHD, H, DMO, FAS atd...)...
ale aj pri kombinácii s týmito ťažkosťami je (podľa mňa) vždy šanca...aj keď je to podstatne náročnejšie, výsledok napokon bude závisieť od individuality dieťaťa-jeho zvládacích schopností a miere odolnosti jeho obetavého rodiča...

a ešte k tomu asistentovi: najideálnejšie by bolo, keby ste si našli asistenta sami-takého, na akého máte dobré refernecie od niekoho iného (alebo je to niekto z vašich známych), je naozaj dôležité, aby ste si všetci navzájom "sadli"...lebo to by mal byť predovšetkým človek, ktroému pôjde v prvom rade o malého, o jeho dobro a nebude to brať len ako robotu, za ktorú ho platia a tak to musí vydržať...

sibirka
autor
4. júl 2009

pýtala som sa ta preto lebo u našich to asi nieje tá deprivácia už my ich už máme dlho doma a ten asistent ja neviem ake podmienky musí splnat aby ho škola zamestnala a či ho možme vyberat my lebo ani som o tom nepočula len asi pred 2 romi som videla inzerát ohladom práce práve na tejto škole kde chodia naši ale neviem ako to chodí myslím že s tým budu problemy a velké lebo malý splnal aspon podla diagnozy kritéria a bolo nám povedané psychologičkou že je na nás či máme záujem o to a máme sa poradit s učitelkou lebo na jej podnet sa to prakticky muselo riešit ona ho nezvládala tak ako by mala a hned od začiatku sa na neho stále stažovala najprv správanie a potom vyslovnost tak som jej vysvetlila že chodíme na logopédiu od 3 rokov a povedala že nevidno výsledky tak sme menili logopedičku najprv ale zdá sa nám že to pomohlo hoci nám povedala že má dojem že asi nebude nikdy čisto rozprávat a budeme ešte chodit ku nej nadalej ved zázraky sa deju,no a potom ohladom správania povedala že musíme íst ku psychologičke s ním a ona chce nieaku správu a jeho profil a tak sme menili aj psychologičku a vtedy sme povedali aj učitelke že malý je adoptovaný lebo dovtedy to navedela a tiež aj psych.ale tá od nás chcela všetky udaje a doverne info ktoré som jej neposkytla lebo si myslím že na to nemá právo

sibirka
autor
5. júl 2009

lienočka nezabudni ten kontakt!