Naše rastúce dvojičky

avana7
25. júl 2014

Ahojte mamičky už narodeným dvojičiek, rada by som si pokecala, poradila alebo vymenila aj skúsenosti s mamičkami dvojičiek. Najlepšie s takými, ktoré majú dvojičky narodené ku koncu roka 2013 (09-12/2013). Nám sa narodili 18.9., presne v ten istý deň ako náš prvý syn.
Už je tu diskusia Dvojičky - druhá časť, ale ako čítam väčšinou tam diskutujú mamičky, ktoré sú ešte v očakávaní, jáááj keď si na to spomeniem, až mi je za tým smutno, bolo to krásne obdobie a ešte si živo spomínam na tie radosti a starosti okolo tehotenstva, na tie pocity, očakávania a hlavne pohyby. Ale som šťastná, že už ich máme tu na svete, môžem si ich objať a dať pusinku. Je to dar a budem každý deň za tie naše krásne deti ďakovať.
Takže mamičku šup sem a môžeme sa porozprávať....

tobiasleo
28. júl 2014

@avana7 Ahoj. Ja mám dvojičky - dievčatká narodené 03.12.2013. Momentálne sú na prechádzke so starkou, takže mám chvíľočku pre seba, čo naozaj nebýva často. Práve sa nám začínajú prerezávať zúbky, sú nespokojné a tie noci.........no proste je veselo 😒 . Niekedy už len tak čakám a keby som mohla, tak by som ten čas hádam aj posunula, aby už boli väčšie, samostatnejšie, vedeli behať a tak. No na druhej strane je práve toto obdobie, keď sú takéto malé to najkrajšie. Ten ich úsmev ráno, keď sa zobudia, natiahnú ručičky, aby som ich zobrala do náručia a pomojkala sa s nimi.......je to niečo neopísateľné..........to treba zažiť 🙂 🙂 🙂 . Celkovo má 4 deti a tieto naše " baby" ako ich familiárne nazývame malo byť naše tretie na maznanie a hups...........šoková terapia...keď nám povedal môj gynekológ , že čakám dvojičky.
Mala som veľké obavy ako to budem zvládať toľko deťúreniec naraz, ale časom sme sa naučili a našli systém, ako fungovať a môžem povedať, že naozaj u nás doma sa nemáme čas nudiť a je vždy veselo, niekedy až moc 😀.
Ako počujem..........prechádzka sa skončila, takže začína sa ďalšie kolo prebaľovania, kŕmenia a veci podobných.......takže niekedy nabudúce........prajem pekný zvyšok dňa Jana

kaena
28. júl 2014

@avana7
@tobiasleo Ahojte, mamičky! Ja som maminou tiež štyroch detí, dvojičky sa nám narodili koncom novembra 2013, takže máme asi podobné starosti aj radosti 🙂 Mám už staršie deti, 12 a 13, a teraz malé bábiky...nečakali sme dvojčatá, bol to poriadny šok, ale teraz si to inak už ani neviem predstaviť. Moje veľké deti sú veľmi zodpovedné a snažia sa pomáhať, ako vedia...občas je to náročné, ale zistila som, že mať toľko detí je fajn 🙂 stále je veselo...Zatiaľ prajem dobrú noc! 🙂 Monika

andysh007
29. júl 2014

Ahojte, my mame 11 mesacne dvojicky-chlapcov a 9 rocneho tiez chlapca. S tym je casto viac starosti ako s drobcami, hlavne mojim nervom dava zabrat. Mali su uzasni, aj ked daju zabrat, cely den behaju po styroch, hraju nahanacku, skryvacku, len chodit sa im vobec nechce. Cez den celkom pekne spinkaju, len v noci sa stale dozaduju mliecka alebo aspon si chcu cuckat, takze mama musi byt stale nablizku. Nachovat ich je celkom narocne, kedze ich nebavi sediet v sedacke, takze okrem pchania do ust este musim robit aj sprievodny program🙂 Tak sa cely den bavime a cakame na vecer ked pride vytuzeny oddych a potom sa zas tesime na rano a usmiate tvaricky🙂

avana7
autor
30. júl 2014

Ahojte, klobúk dole, štyri deti, ste super mamičky a to sa niekedy, čo majú len jedno sťažujú, ako nič nestíhajú a pod. Aj keď niekedy dokáže to jedno dieťa zabrať ako 4.
Ale chcela som sa opýtať máte dvojvaječné alebo jednovaječné? Ako sa spolu hrajú? Všímajú si jedno druhého? Aj máte pocit, že sú na seba naviazané?
Naše baby ešte neštvornožkujú ani nechodia, ale na nohy sa stavajú, tak čakáme kedy prídu prvé kroky. Náš prvý syn tiež neštvornožkoval a začal rovno chodiť, tak možno aj baby.

tobiasleo
30. júl 2014

Ahoj Avana7. Ja mám dvojvaječné dvojičky. Sú úplne rozdielne, výzorovo a aj čo sa povahy týka. Zatiaľ sa moc spolu nehrajú, keď ich dám spolu do postieľky, aby sa spolu pohrali, tak sa väčšinou doťahujú o tie isté hračky alebo sa ťahajú za ušká, ruky. Musím byť stále na blízku, aby som vedela včas zasiahnuť, aby sa mi nebodaj nepozabíjali 😉. Keď im dávať papať, tak sedkajú vedľa seba a vtedy sa tak viacej obzerajú a pozorujú, až mi je to smiešne aké grimasy vedia strúhať 🙂. Zatiaľ ani oni nebeháme. Tamarka radšej leží na brušku,akoby mala byť v bežke a Karolínka zase radšej behá po svojim. Tu nemám šancu dať na bruško. Keď bola malinká, veľmi mi grckávala, takže som ju moc na bruško nedávala a teraz keď ju chcem dať, tak lamentuje a horekuje. Tamarka je taký smejko a srandista, Karolínka je taká intelektuálka, tá vedela už v 5 mesiaci povedať mama, havo. A ešte spomeniem, že ja látkujem a chodievame od 5 mesiaca na záchodík. Darí sa nám a baby vedia hneď čo majú robiť keď ich posadím na WC tlačia ako o dušu 😅 😅 . Samozrejme, že nie vždy vystihnem, kedy ktorej treba ísť kakať či cikať a niečo končí aj v plienočkach. Veď aj v nemocnici sme boli rarita. Chodilo sa na nás pozerať celé oddelenie, že také malé bábo a už ciká a kaká do nočníčka, že to tu už dávno nemali. Takto som to robila aj pri mojom druhorodenom synovi a veru keď mal 16 mesiacov bol bez plienok aj cez noc. Ale on bol šikovný aj čo sa behania týka, lebo mal pár dní do 10 mesiacov a už sám behal. tak som zvedavá ako budú na tom dievčatá. Uvidíme, každý deň prináša zo sebou niečo nové.........tak sa nechám prekvapiť.

kaena
30. júl 2014

Ahoj! Moje baby sú jednovaječné a je to aj vidno 🙂 Keby Zuzka nemala hemangióm, tak by sme mali problém ich rozoznať...teda, ja vidím aj iné drobné rozdiely, ale zvyšok rodiny sa spolieha práve na znamienko 🙂 Sú rovnako veľké, hoci Zuzka je na každej poradni o máličko ťažšia ako Hanka. Povahovo sa trošičku odlišujú, Hanka vyžaduje viac pozornosti, keď spustí krik, je zle...Zuzka je menej priebojná, reaguje skôr ľútostivým ako hnevlivým plačom.Hanka začína štvornožkovať, ale ešte sa jej moc nedarí ...no a mám pocit, že u Zuzky to tiež čoskoro príde...Aj zúbky im vyrástli rovnako, s rozdielom dvoch dní... Počas dňa ich mám väčšinou v obývačke na zemi, hrajú sa vedľa seba, občas si berú hračky, občas obhrýzajú nožičky jedna druhej 🙂 Keď ich posadím oproti sebe, pozerajú sa na seba, výskajú...skúšajú sa dorozumieť. Častokrát som v inej miestnosti (kuchyni) a oni si vystačia a prehrajú sa...asi sa necítia samy.

avana7
autor
7. aug 2014

@tobiasleo Tie naše sú tiež dvojvaječné, ale stále sa mi podobajú, ako vajce vajcu. Ale, čo sa týka povahy, tak ú každá trochu iná, ale v niečo zase rovnaké. Tiež sa mi doťahujú o hračku, hlavne o nejakú novú, to je potom bitka. Normálne sa začnú doťahovať a vrieskať a keď ani to nepomôže, tak chytí nervy a kúsne. Niekedy mi to príde také milé, vtipne, až sa pousmejem 🙂, že ako už sa "bijú". Ale snažím, sa vždy ich upozorniť, že to sa nerobí. No aj ja som si všimla, že keď papajú, tiež ich mám vedľa seba v stoličkách, tak tak naseba zazerajú, niekedy sa usmejú, také sú zlaté.
Naša Evka už začala plaziť dopredu 🙂 tešíme sa, aj sa im niekedy podarí dať na štyri, ale ešte im to nejde dopredu ani dozadu, možno trošilinku sa posunú, ale potom im padne zadok. Ja keď vidím, lebo ja vidím, kedy kakajú, tak ich hneď rozbalím a dávam na nočník a väčšinou sa mi darí, tomu sa teším. Veď načo by to tlačili do plienky, keď je to lepšie do nočníka? Aj ja som pri prvom synovi toto robila, tiež som videla kedy kaká, a keď už začal chodiť, tak sám mi došiel ukázať, naznačiť, neskôr aj povedať, že už kaká a tak odvtedy nekakal do plienky a než mal dva roky bol bez plienok. Tak dúfam, že aj pri babách budem úspešná 🙂 Presne to isté aj s chodením, tiež už začal pomaly okolo 10 mesiaca chodiť, ale tak neporovnávam, lebo každý sme iní a hlavne, on bol prenášaný, ony sa narodili skorej a nič im neutečie. Ale sama som zvedavá ako to budem zvládať, keď už budú behať. V poslednej dobe ma dosť strašia, že keď začnú chodiť, tak to je najhoršie, každé inam a pod. Dúfam, že aspoň trochu budú pri mne pekne kráčať, alebo aspoň poslúchať, aby zastavili alebo sa vrátili ku mne. Ale čo čakám, že? Šak sú to malé deti a keď dieťa začne chodiť, chce spoznávať svet a to je úplne normálne. Viem, že sú aj tie popruhy, ale moc sa mi to nepáči a neviem, či by som si to chcela kupovať, ale keď budú fakt nejako veľmi rozlietané, asi sa tomu neubránim. Ale tak to nechcem.

avana7
autor
7. aug 2014

@kaena Teda jednovaječné, ja tak dúfam, že tie naše baby sa budú trochu odlišovať, aby sa nám nemýlili a aj okoliu. My už máme spolu 8 zúbkov, dva dole a dva hore, ale dvojky, takže vyzerajú ako malé upírky 🙂 babka sa na nich smeje. Je to pekne, keď vidím ako na seba pozerajú a pozorujú sa, alebo jedna druhej čosi spraví, je to super, som rada, že sú dve, lebo zažívam zase čosi iné a nové. Pri prvom, človek ešte nevie, čo bude a ako, tak sa učí a teší sa z každej novej veci a pri druhom, už vie, čo asi príde, čo sa naučí, aj keď je to iné, lebo každý sme iní, ale ... chcem tým povedať, že teraz máme dvojičky a zase vidím vedľa seba dve rovnaké osôbky, ktoré sa hrajú, doťahujú, keď sa budú rozprávať, ešte tou ich rečou, no tak to bude super, budem zase vidieť niečo, čo som pri prvom nezažila. Alebo ako budú jedna na druhú naviazané a tak.....

janis24
8. aug 2014

@avana7 ahojky, pridavam sa aj ja teda 🙂 Este kojis? Som rozmyslala, ked sa tak pozeram na mojich krpcov aki su uz velki, ci je ten vankus este vôbec pouzitelny... 🙂 Ja si drobcov tiez neskutocne uzivam a stale sa neviem na nich vynadivat, su uzasni, dennodenne robia velke pokroky, takze sme stale v strehu, aby sa nieco nestalo... Tiez si uz beru hracky a smiesne medzi sebou komunikuju vselijakymi grimasami, úsmevmi a zmurkanim, niekedy si s manzelom robime srandu a skusame ich dabovat, co si asi tak hovoria 😀

avana7
autor
9. aug 2014

@janis24 Ano ešte kojím a dúfam, že ešte dlho budem, prvého syna som kojila 2,5 roka. Ale našťastie mi už začali spať celú noc, čomu sa teším, lebo to nočné vstávanie, ufff. Tak teraz je to už pohoda, aj keď niekedy, keď spustia obidve naraz plač, tak to je na na nervy, a ešte keď do toho musím niečo robiť, vtedy neviem, čo skorej.

petra4918
17. mar 2016

Ahojte dievcata, rozmyslala som, ci mate doma niektora tiez take bojazlive dvojcata. Baby maju 22 mesuacov a vsetkeho sa boja. Rozmyslala som, ci si neuvefomuju trochu viac, ze du dve a ja na ne sama a cize, ze nemozem byt nonstop okolo tej jednej. Nspriklad sa boja odrazu svetla na stene. Boja sa vonku tiena, boja sa pohybujuceho listia- odviatehi vetrom. Boja sa roznych zvukov, ako tatry, ci lietadla. No jednoducho nonstop rozpravaju "bojim, bojim". Co s tym?