Chcela by som bábo, ale mám veľký strach

@barbie13 - ahoj, ono je fakt, že ten strach sa tehotenstvom začína, a potom sa ho už do smrti nezbavíš 😀 Ja som strachoprd, bojím sa o deti stále. Ale dokážem to zakrývať, inak by som zblbla aj ja aj deti 😀
Ale teraz vážne. Je prirodzené, že máš strach, lebo sa chystáš na niečo absolútne pre Teba neznáme. Nevieš vlastne, do čoho ideš, a nedozvieš sa to, kým to nezažiješ na vlastnej koži. Každý tehotenstvo prežíva inak, niekto lepšie, niekto horšie. Ja som pri prvej dcérke mala úplne pohodové tehotenstvo, do práce som chodila ešte aj počas oficiálnej materskej - pomáhať dobrovoľne kolegyni, som sa doma nudila, vonku krásne počasie, máj, slniečko, v robote ma nik nenaháňal, nič som nemusela, proste totálna pohoda 🙂 Tehotenstvo bez problémov, pôrod tiež, malinká pohoďáčka sa narodila, spala ukážkovo, budila sa 1x za noc - no idylka 🙂
Potom sme naplánovali súrodenca. A to už idylka nebola, lebo o bábätko sme prišli ☹ Keď som otehotnela 3x, tak som mala nesmierny strach- taký nepoznaný predtým z prvého tehotenstva. Veľmi som sa bála, jednak toho, že sa zopakuje to, čo predtým. Navyše mi bývalo strašne zle, celé dni, odkedy som vyšla z postele, až do večera. Starať sa o 2,5-ročnú dcérku bolo pre mňa veľmi ťažké, ale musela som. Na druhej strane som sa utešovala tým, že keď mi je zle, všetko je v poriadku (aj som chcela, aby mi bolo zle, lebo mi to dávalo nádej, že bábo tam stále je, aj som nechcela, lebo to bolo strašne vyčerpávajúce - no čistá schizofrénia 😀 ) A zrazu ten strach zmizol, proste ani neviem ako to prešlo. Asi po 4. mesiaci som si to začala užívať, aj zle mi prestalo byť cca v 5. mesiaci. Medzitým som nastúpila do práce, na 4 mesiace mi to vari vyšlo. Tak tam som zas nemala kedy myslieť na strach.
Niekedy v tom čase som sa dostala ku knižke Aby porod nebolel od Lucie Groverovej - Suchej. Nejaká "náhoda" mi ju prisunula, ani neviem vlastne, ako k tomu došlo. A tá kniha mi úplne zmenila pohľad na seba samú, na moje strachy, tehotenstvo, pôrod, život. Pre mňa absolútne úžasná kniha, žena, ktorá ju napísala. Nie je to návod, ako prežiť bezbolestný pôrod, je to pohľad ženy, ktorá ho prežila. Netvrdí, že aj my ho budeme mať, keď budeme robiť to, či ono. Je to je životný (pôrodný) príbeh. Ja som v ňom našla svoju silu, odvahu, vieru, že dokážem aj toto tehotenstvo prežiť spokojne v spojení s bábätkom a pôrod bez bolesti. A áno, podarilo sa - synček prišiel na svet bez bolesti, prirodzene, bez epi, tíšenia bolesti (nebolo treba, nebola žiadna bolesť), bez nástrihu. Proste znovu prišla tá idylka 🙂
Ja vravím, že som chodiaca reklama na Luciu. Ale mne jej príbeh dal naozaj veľa - silu, odvahu, vieru v prírodu a samú seba. Chcelo to len prekonať sám seba a nájsť odvahu pozrieť sa do svojho vnútra, postaviť sa svojim strachom. Občas to bolo ťažké, aj som si to odplakala, ale stálo to za to 🙂

@barbie13 Ahoj,ak sa velmi bojiš tak ešte počkaj. Neviem kolko mate rokov ale ak sa neponahlate počkajte na moment kedy sa nebudeš bat ale budeš to chciet a tužit po tom. Vtedy je to lahšie. Samozrejme aj tak sa budeš bat, budeš sa bat ked neotehotniete, tiež ked otehotniete, aby boli každý mesiac dobré vysledky, podla mna žiadna normálna zodpovedná žena nie je uplne bez strachu alebo obavy ale je to taký strach, že ti na tom zaleží a je to doležité. Budeš sa bat porodu, každý sa ho bojí, potom par dní pred tým už budeš chciet mat po tak sa na chvilu prestaneš bát, po porode budeš happy, že si "to dala" a chvilu budeš mat pocit, že to najhoršie je za tebou ale potom prídu roky bezsenných nocí a pochopiš, že už nikdy sa nebudeš vediet nebat 🙂
Ale neber to ako odstrašenie, týmto si prechadzame každá, každá trochu inak ale každú matku, ktorá miluje svoje dieta spaja ten strach o svoje dieta aby bolo všetko a vždy okey. Držím palce.

@barbie13 a tlaci ta nejako cas, ze proste musis mat uz teraz hned dieta? lebo podla mna, ak sa na to necitis, mas strach, obavy, tak tomu daj trosu casu. Mozno by som na tvojom miete telo oslobodila od tych hormonov, nechala ho trosku precistit, pripravit.. a uvidis.
Ja som mala vzdy panicku hrozu z tehotenstva, najma z vracania a z porodu. Potom som prisla do veku, ked sa mi zacalo ozyvat, ze hadam by som do toho sla, aj napriek tymto dvom zalezitostiam. Vysadila som tabletky a moje telo bolo neplodne. Dalsie dva roky som sa musela skladat dokopy, aby vobec kao tak fungovalo. Potom som potratila. Tieto vsetky okolnosti mi tak zmenili nazeranie na materstvo, ze potom ma uz nenapado riesit, ci budem vracat (a to som teda pri synovi grcala statocne)... Proste s ami posunuli hodnoty, vynorilo sa mi to, co je skutocne, odisli strachy... Jasne, ze sa onho bojim, chcem prenho to najlepsie, ale nie je to taky uzkostny strach, je to taky ten prirodzeny strach, ktory maju asi vsetky mamy a je sucastou toho celeho. Ja sa naprikladm bojim aj o mojho muza, aby sa mu nic nestalo. Myslim si, ze asi je to tak, ze ak niekoho clovek lubi, aj sa onho boji..

@barbie13 Nechcem byt hnusna, ale pockaj, ako sa zacnes bat, ked sa ti dieta narodi. Radsej pockaj, akoby si mala zakladat dalsiu diskusiu s nazvom 'Nenavidim, ze sa dieta podoba na manzela' pripadne ' Som smutna, ze cakame chlapca' a podobne.

Moze to byt aj tym ze ked tie tabletky vysadis, prides o akysi bezpecny stit proti obavam co dalej, ak vies co tym myslim. Mna ked priatel 'napustil' 1x tak som cely mesiac riadne nespala co sa mi snivali same deticky a porody, a realne som zacala uvazovat, co naozaj bude, ale to myslim doslova... nakoniec som si po neg tt vydychla a usudila, ze by sme to sice zvladli, ale takyto stres uz nikdy viac. Volime moznost prerusovanej suloze a chceme to nateraz neplanovane.. a moja rada znie, na papier si napis svoje obavy, ukaz ich priatelovi a potom sa riadne porozpravajte o vasich navrhoch na riesenia 🙂

@tana2278 trosku som ta nepochopila. Preco myslis ze by som mala zakladat take skupiny??? Retardovana nie som. Dieta by som chcela mat hlavne zdrave a nie riesit ci je to chlapec alebo dievca alebo na koho sa podoba!

@zuzanockamt ten rozdiel ty nikdy nepochopis kedze si sa vydavala zo zistnych dovodov (pravna ochrana v niektorych veciach, spolocne priezvisko a pod), nie preto, ze si milovala (to si viackrat potvrdila)... kto nezazije, nepochopi.

@barbie13
mozny strach moze byt sposobeny aj tym ze nie si este uplne s tym stotoznena... ale tiez som toho nazoru, ze tvoj priatel nech si ta najprv vezme za zenu a potom ma nejake poziadavky. Je to voci tebe ako zene sebecke z jeho strany... ze dieta ti spravi ale neraci sa mu vziat si ta za manzelku. Neviem do akej miery tieto veci ty vnimas, ale ja odporucam najprv toto si s nim poriesit.

@barbie13 Svoj prispevok som nemyslela utocne. Ja som ti radila dobre si to premysliet, ked uz teraz mas taketo pocity, aby to potom, ked otehotnies neprerastlo do niecoho vacsieho( vraj uz existuje aj predporodna depresia). Necitala som diskusiu, neviem kolko mas rokov, ale ak nie si na 100% presvecena, ze deti chces, tak do toho nechod. Drzim ti palce.

@mima4 Výborný postreh. Plne súhlasím.

Ja mám jedno dieťa,rodila som v 30-tke.Mala som "hrozné tehotenstvo"-každodenné nevoľnosti,nie ranné-NON STOP 24 hodinové.Trvalo to 3 mesiace,každý jeden deň som preležala na posteli,nemohla som ani vstať,bolo mi hrozne,zvracala som za deň X-krát.Závidela som každej jednej ktorej počas tehotenstva nič nebolo 😀 Bola som dokonca 2x v nemocnici na infúzkách.Zaujímavé bolo,že kým som bola v nemocnici ani raz mi neprišlo až tak zle,žeby som zvracala.No ked som prišla po 4 dňoch domov,bolo to znova to isté 🙂 Potom,po tých 3 mesiacoch mi už bolo lepšie,zvracala som len 1-2krát za deň,neskôr asi 2krát týždenne a posledné 3 mesiace už vôbec.Vtedy som si povedala,že "Nikdy viac!!!".Všetci mi hovorili,že na to všetko zabudnem,ked sa malá narodí...Samozrejme,že som sa na malú tešila,aj ked to stálo za to, nezabudla som-ešte raz by som to zažiť nechcela... 🙂 Preto ani nechcem druhé dieťa-bojím sa,že aj druhé tehotenstvo by bolo také isté.Manžel by veľmi chcel druhé,no ked som mu povedala,prečo ja nechcem,tak mi povedal,že nemôžem vedieť dopredu aké to bude.Ved práve!!!Navyše s nami býva jeho babka,ktorú opatrujem,a neviem si predstaviť,že by som tu okrem malej mala ešte jedno bábo a ešte babku.Ona sa má síce celkom dobre,nie je pripútaná na lôžko,no je stále staršia a bude s ňou stále horšie(skôr-či neskôr).Týmto príspevkom nechcem nikoho odrádzať-je to len môj "postoj",moja skúsenosť.

@mima4 😀 ... nepochopila si celkom, ale nevadi ... zase plati, ze ak chcete nieco o mne vediet, spytajte sa ludi, co ma vobec nepoznaju, ti vam povedia najviac