Nevládzem byť trpezlivá pri dvoch deťoch
A čo mám robiť, keď mám dve také deti ? Staršia 4,5 roka a mladšia skoro 3 roky. Viem, že sú rozmaznané a imúnne na krik a aj bitku.Som na ne väčšinou sama, lebo muž robí v zahraničí a keď je doma, tak stále sa iba hádame a kričíme a deti to vidia a robia to isté.Muž nemá záujem o návštevu odborníka a ja už fakt neviem ako ďalej. Ďakujem za rady. Skúšala som aj terapiu pevným objatím, ale nevydržím to, lebo keď mi mraučia a kričia dve deti, neviem čo riešiť skôr a nakričím na obe a bijem a kričím. Ďakujem za rady.Neodsudzujte ma prosím ! Mňa to veľmi trápi, ale nevládzem. Deti vôbec neposlúchajú.
@slavka1307 podla mna to potrebuje zmenu,nieco co by si aj deti vsimli,ze zrazu inak robis,zda sa ze z kriki a bitky si uz nic nerobia,ja by som zvolila uplne iny trest.Napr ked nieco vyvedu,tak nech nenasleduje po zadku,ale napr. zavri ju do izby a musi tam byt sama,alebo nieco jej zakaz alebo nedovol co ma rada,ale velmi prisne a dosledne.Ja neviem,tazko poradit ked nepoznam vasu domacnost,ale u nas napr je ovela ucinnejsie,ked ho zavrem do izby ako ked mu dam po zadku,a pri najblizsom "vyparateni" niecoho mu staci len pohrozit,ze ked bude to a to robit,ide sam do izby a hotovo,zabera to.
Inak mne aj pomaha odborna literature,lebo clovek je niekedy uz zufaly a jednoducho uz nevie co nanich vymysiet...
to je normalna reakcia podla mna ja mam jedno a tiez sa mi niektore dni zda ze len kricim do neho, si unavena a tak to riesis ako to ide, nemas ich v skolke, myslim ze by ti pomohlo trochu casu pre seba a potom budes mat trpezlivost i s detmi
ja ked som moc podrazdena to riesim antidepresivami na bylinnej baze,teraz momentalne beriem klasicke lieky na ukludnenie a lepsie znasam stresujuce situacie...niekedy je to tazke a mne osobne dlhodobo pomahaju na nervi jedine lieky a som potom uplne v poho.. 🙂 nemam tiez kde malu dat ,je strasne ziva,neposlucha skoro nic,aj ked na druhej strane je strasne sikovna,,byvam aj s matkou a ona malu rozmaznava,,nedovoli mi aby som ju vychovavala,stale sa domna monutue,,mala to vidi a preto ma neposlucha robi si co chce..ziadny respekt..skusala som naozaj vsetko,,ale jedine co fakt zaberie su lieky.,,aspom mne osobne.. 😉
toto poznam a mam len jedno dieta,ale s muzom detto... moja mama daleko a uz je stara a svokra, je blizie, ale to sa nevyjadrujem, radsej sa pretrapim sama´. Najhorsie je, ked si na ne sama, a keby si mala sem tam relax sama, bolo by to ine. Hned by si nacerpala energiu vidim to na sebe, U nas je to detto, ked mam kramy, migrenu, muza prosim raz, dvakrat trikrat, ench ide aspon ahodku von, pojde, az ked vidi, ako do seba nahadzem tablety rpoti bolesti a zrevem tak, ze skoci na gauci. Ako cisto spycho a potom povie, ze on sa stara, ze chodi von.
Toto je najhorsie, ked ho enmas pri sebe a ked je prec tak si duplom v srabe. Skus mamu sem tam,a lebo svokru zamestnat. A chodi ti apson edna do skolky?To objatie osm tiez skusala a prd, sem tam ho odreagujem a lepsi je, ekd je neikto na navsteve... a v skolke ho nepsoznavam, tam cusi...
Ahoj, poradím podľa mojich skúsenosti, myslím, že viem ako sa cítiš. Bola som v podobnej situácii, nie rovnakej a mám síce len jedno dieťa, ale mne pomohol najviac psychológ a terapeut, viac ako blízky. Možno práve tým , že je nestranný, neviem ,ale pomohol. 🙂
@slavka1307 myslim, ze by ti pomohlo, ak by si mohla od deti obcas vypadnut. trebars len na prechadzku. ak nemozu pomoct stari rodicia, tak skus najst nejaku pani alebo slecnu, ktora by sa o ne raz za cas postarala - vecer, alebo po obede.
a hlavne zaviest detom hranice - toto este ano a toto uz nie. a byt v tom dosledna. nemenit rozhodnutie len kvoli tomu, ze placu a plac ti lezie na nervy. a ak ti lezu na nervy placom a krikom - tak im kludne povedz, ze takto nie, takto sa ti to nepaci. bud ich poslat do izby alebo odid ty - trebars na wc, zavri dvere a z hlboka dychaj.
@slavka1307 je to tazke, urcite. ja som si to vyskusala, ked sme mali so sestrou spolocny den s nasimi detmi. moj 2,5r. alex a jej 15mes tomasko. a to sme boli na nich dve. po celom dni sme si povedali, ze dalsie stretnutie tak o tyzden. ale terza bez srandy. naozaj by si to mala radikalne riesit. a to znamena, ze by si mala urcite zajst za psychologickou, ale naozaj dobrou, ktora ti poradi, ako deti vychovavat a ako na ne reagovat. vedia naozaj velmi dobre poradit "triky" a metody na deti, ktore zaberaju. clovek musi byt vytrvaly a stat si za svojim, chce to aj cas, ale vysledok pride. ja mam nastastie kamaratku psychologicku, ktora mi obcas poradila co zabera, ked som nevedela co je najlepsie. ale pozeram, ze si zo ziaru, tak aj vo zvolene poznam vybornu psychologicku, tak ak chces poslem ti kontakt. je to znama mojej kamaratky, ale velmi ju chvalia. no a dovtedy ti aspon napisem, co zabera na mojho maleho. ked zacne kricat, nieco si dozadovat a pod., tak mu najprv vysvetlim, preco to nie je mozne. ked to nezabera, prestanem si ho vsimat, aj ked mi idu usi prasknut a dam ho do druhej izby, dvere nikdy nezatvaram, necham otvorene a poviem mu, ze nech krici este viac, ze tam moze, ja idem do inej miestnosti. vacsinou sa na mna pozrie a stichne, alebo pride za mnou, ze uz nebude kricat. druha pomocna ruka je, ked sa ho hned na zaciatku hnevu opytam, preco sa hneva? ci ho to nahnevalo? vyjadrim pochopenie, uznanie, pohladkam ho a vtedy tiez prestane. viem ze je to asi tazke, ale treba skusat vsetko, okrem kriku a bitky. to urcite nezabera, sama si uz zistila, ze budu imunne. bitka je o zlyhani rodica, ked uz nevie ako dalej. a ty nemusis zlyhat, ked budes vediet ako dalej. preto treba odborne rady a uvidis, ze sa posunies dalej. drzim palce!
Presne ako ti radia baby - potrebujes mat cas aj pre seba, pre oddych, neda sa dlhodobo pri detoch fungovat na 100%. Ja som mala take stavy pocas materskej, ked som bola s malou sama doma, rodina daleko a muz v praci... Bala som sa kazdeho dalsieho dna, ako to zvladnem s malou. Vyustilo to az do depresie, psychicky som sa zrutila, nebola som schopna nicoho, brala som aj lieky. A pritom mi muz pomahal, ako mohol, podporoval ma, po navrate z prace sa venoval malej, varil, robil domace prace... Daj si pozor, aby si nedopadla takto.
@slavka1307 myslim ze vo vasej situacii je to uplne normalne. su so velmi male deti a tym ze si na ne sama tak reagujes takto. treba si pohovorit s manzelom; najst nejake riesenie, lebo kazda zena potrebuje aj cas pre seba a dve male deti daju zabrat. Ja som mala len jedno ale mala som co robit. Keby ti mal kto z rodiny obcas pomoct to by bolo fajn.
@slavka1307 Ahoj, presne tym som si presla... Posli mi do IP spravy mail, poslem ti knihu od Lemana, uzasna, hned 1. pravidlo neskutocne zabera 😀 Vydrz a prinesie to "ovocie". Druha super kniha je od Naomi Aldortovej - Vychovavame deti a rosteme s nimi, tiez je asi niekde na nete, nemam ju stiahnutu, kamoska mi ju vytlacila. Super...
Je to len a len o nasom pristupe k detom. Chvilku mi trvalo, nez som pochopila podstatu, ale dost som sa zmenila a tym padom aj deti 🙂
ja prezivam skoro to iste,zijem este aj v zahranici,takze pomoc od rodiny a znamych nehrozi a ako baby radia chce to zmenu,chce to cas pre seba ja som si napevno urobila ze ked to potrebujem deti necham mm na vikend a ja idem prec a velmi to pomohlo,nie som taka ukricana a hlavne ja ich nemozem bit,a ani vychovne po zadku......tkaze obcasne tresty take ze ked vidim ze sa o nieco biju vezmem im to a hotovo a nech si placu,ale uz sa stalo ked dcerka nepocuvla tak som ju zavrela do izby hned sa upokojila ked sa z nej s revom dostala a neskusa uz,posielam objatie,pevne nervy a hlavne vela vela sil,drz s,ale kocky radia dobre
Pat dni, ktore zmenia vase dieta
@slavka1307 a nemáš niekoho z rodiny, koho by si mohla poprosiť o pomoc? svojich rodičov, súrodencov, prípadne rodičov manžela? aby ti dcérky postrážili na pár hodín, a ty si si urobila čas pre seba? detičky máš narodené po sebe, si na ne sama, keďže manžela máš v zahraničí, tak si určite vyčerpaná, a máš všetkého plné zuby - žiaľ, odnášajú si to práve tvoje deti a tvoj vzťah s manželom. takže ak je nejaká pomoc zo strany rodiny, neváhaj, popros, využi, oddýchni si, odreaguj s kamoškami na káve, alebo niekde na masáži, vyvetráš si hlavu, a budeš kľudnejšia. ak nemáš nikoho, tak by som asi na tvojom mieste porozmýšľala nad nejakou kočkou/pani na stráženie, ktorá by ma na pár hodín denne odbremenila. však ak manžel chodí za prácou do zahraničia, hádam si ju príležitostne môžeš dovoliť.
Ako keby som citala svoj pribeh. ja sice nekricim deti som nikdy nezbila mam ich 4 . 2 velke a 2 malinke 2,5 roka a 10 mesiacov.som na nich sama.priatel robi v 3 robotach nie preto aby sme sa mali dobre mne dava ozaj minimum ale preto lebo si setri.byvame u jeho matky ktora nam nadava deti nemusi vobec este pekne slovo na ne nepovedala ☹ priala som si velmi aby s nami odisiel aby zaplatil najom kedze ja som na rodicovskej a nemam z coho ale on nejde.rano odchadza vecer sa vrati a ja som na vsetko sama.a aby nebolo malo ze som na deti sama este aj jeho mat mi priklada na nervy kazdy den .strasne chcem odist zit sama s detickami a nemam kde ist za co ist ☹ musela som sa vyplakat mamicky nemam sa komu ☹ nemam uz nikoho len deti a tie su pre mna vsetkym ☹
Ach,maminky aj ja mám dvoch chalanov všetko zničí straší bude mať 19tého 5rokov navšetko nahovorí 2 ročnéhonezaberá bitka,ani krik...občas ma aj depka chytá predýcham,aj občas vyjdem z domu,boli stavy keď som prvého aj do detskej zavrela,kým sa neskludnil a on sa hral potom ako sa ukludnil,kým som dvere neotvorila.Ale to bolo keď bol mladší bábätko.Cez zimu muž dal dvere detskej dolu lebo trieskali snimi,tak nemám kde zavrieť vonku zas do nádrže a bazéna lezú rukami až sa bojím,že tam spadnú...vôbec nepočúvajú...aj k psyhologičke chodím so starším,lebo sa z učiteľkami odmietal rozprávať a ani z dospelými sa nebaví občas ani mne neodpovedá boli sme len 2x aj to sa snami rozprávala nie zo synom naposledy smemaliísť 9mája ale bol mladší chorý tak som nemohla sním ísť odvtedy sme termín nedostali...tak len čakám kedy zavolá.
Aja beriem B-komplex na nervy...čakám už september.Aby starší bol v škôlke a budúci rok september aby obaja boli v škole a v škôlke 😀
slavka mas to tazke nezavidim ti.tazko je radit tu,ked to je aj s muzom takto.stare matere asi nechodia,ked si v takomto stave,ze?a vonku su ake?viem ze mas toho dost posielam ti aspon pohladenie a pevny stisk ked ti neviem inak pomoct.musis seba najprv uľudnit.od seba zacni.drzim palce.