Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Choroby, proti ktorým sa očkuje. Priebeh a následky

eliaska23
3. nov 2012

Milí rodičia,
nie som si istá, či takáto diskusia existuje. Jej cieľom je podeliť sa o vedomosti, prípadne linky a knihy, ktoré sa týkajú popisu chorôb, ich priebehu, liečbe a možných následkov. Jedná sa o choroby, proti ktorým sa povinne či nepovinne očkuje. Bolo by fajn mať pokope takéto informácie, pretože určite viacerým pomôžu pri zvažovaní dôležitého rozhodnutia, či dať svoje dieťa očkovať a ak, tak proti ktorým chorobám.
Prosím Vás, aby ste rešpektovali jedno pravidlo tejto diskusie: pridávajte iba články, vedomosti, linky, názvy kníh, ktoré s témou súvisia. Neriešte tu prosím názory na očkovanie. To je každého vec a na diskusiu o tom či očkovať alebo nie, už boli vytvorené iné diskusie na MK. Zjednodušíme tak prehľadnosť témy. Ďakujem vopred za každý príspevok.

elys
3. nov 2012

Pre liečbu tetanu a záškrtu sú dostupné aj antibiotické režimy. Červená kniha (The Red BookTM), ktorú publikovala Americká akadémia pediatrov (American Academy of Pediatrics) odporúča alternatívnu liečbu tetanu. Antibiotikum metronidazol (30mg/kg/deň) podávané v 6-hodinových inter­ valoch dokáže efektívne zredukovať baktérie v rane. Metronidazol je anti­biotikum prvej voľby pre špinavé rany. Ďalšou možnosťou je injekčný penicilín G (100 000 U/kg/deň), podávaný v 4-6 hodinových intervaloch.V liečbe treba pokračovať 10-14 dní. Zdá sa, že profylaktické použitie antibiotík by mohlo byť prezieravým opatrením u špinavého zranenia ako
prevencia možnosti, že by C.tetani vyklíčil a vytváral toxín.
Navyše je možná antibiotická liečba aj pre infekcie záškrtu. Erythromycín v ústnom alebo injekčnom podaní (40 mg/kg/deň, maximálne 2g/deň) alebo procaine penicilín G denne, intramuskulárne (300 000 U/deň pre pacientov do 10kg a 600 000 U/deň pre pacientov nad 10kg) sa môže podávať po 14 dní. Ochorenie zvyčajne už nie je nákazlivé po 48 hodinách podávania antibiotík. Elimináciu mikroorganizmu treba zdokumentovať pomocou dvoch po sebe nasledujúcich negatívnych kultivácií z hrdla po skončení liečby.

Nepochybne, nakoľko takmer každé zapálené hrdlo rieši konvenčná medicína antibiotikami, možno práve toto je dôvodom
zníženého výskytu záškrtu, a nie vakcína.

eliaska23
autor
3. nov 2012

ŠTATISTIKA aktuálneho výskytu prenosných ochorení:

http://www.epis.sk/AktualnyVyskyt/PrenosneOchor...

mamkabeika
3. nov 2012
hajanka
4. nov 2012

OSYPKY

Ochorenie u detí sa začína akútnym zápalom horných dýchacích ciest – nádcha, zápal nosohltanu, kašeľ, zvýšením teploty, zápalom spojoviek, dieťa má uplakaný výraz tváre. Na ústnej sliznici v oblasti stoličiek sa zjavujú žlto belavé škvrny so začervenaným okolím.

Osýpkové vyrážky sú červené, splývavé. Začínajú sa zjavovať v štvrtý až piaty deň ochorenia na záhlaví a šíria sa na tvár, krk, brucho a končatiny, pričom pretrvávajú asi štyri až sedem dní. Pri nekomplikovaných prípadoch ochorenie trvá 10 až 14 dní. Na osýpky neúčinkujú antibiotiká, pretože ich spôsobujú vírusy.
Liečba je preto len podporná, organizmus sa s infekciou musí vyrovnať sám.

Vitamín C a megaskorbická liečba – zabudnutý poklad122 / 292
V. Využitie vitamínu C pri konkrétnych stavoch
http://www.scribd.com/doc/95435689/75/Osýpky#pa...

Vplyv vitamínu C na toto ochorenie je medicínskou kuriozitou, pretožemálokedy je choroba pod takou kontrolou ako pes na vodítku. V prípadepredčasného prerušenia liečby nastane relaps, a to aj niekoľkokrát, kým sa vírus úplne nezničí. [24][1][29]

1. Dr. Klenner opisuje prvý prípad osýpok, ktorý liečil vitamínom C počasepidémie na jeseň 1948. Keď jeho deti dostali úvodné horúčkovézačervenanie očí a hrdla, katar, spazmodický prieduškový kašeľ aKoplikove škvrny, začalo sa s liečbou: Ústne 1g à 4h, čo stačilona zmiernenie útoku. Menšie dávky umožnili chorobe napredovať. Keď sa podával 1g à 2h, všetky príznaky vymizli do 48h. Ak sa následneliečba prerušila, o ďalších 48h sa príznaky vrátili. Toto je zrejmepríčinou zlyhania experimentov skorších výskumov. Toto „zapínanie a vypínanie“ choroby sa dá opakovať aj mesiac. Na úplné, trvalé vyliečenie bolo potrebné užívať 1g à 2h, aj v noci, po dobu 4 dni. Vtedybol vírus kompletne zničený a choroba sa už nevrátila. [24][29][39]

2. Ďalší z prvších prípadov: 10mesačné bábätko. 40,5℃(R), červené oči ahrdlo, vodavý nos, katar, spazmodický prieduškový kašeľ a Koplikovebodky. 1g AS IM à 4h. Po 12h teplota klesla na 36,4℃(R), zápalspojiviek a červené hrdlo sa vyčistili, kašeľ zmizol. Kvôli vyhodnoteniu,či išlo len o nočný pokles, antibiotický účinok vitamínu C alebo o stav vysoko virulentného organizmu a bezbranného hostiteľa, nasledujúcich8h bola liečba vitamínom C prerušená. Teplota stúpla na 39,6℃.Liečba bola obnovená, a namiesto očakávaného večerného zvýšenia,teplota klesla na 37,3℃(R). Pokračujúc v liečbe, bábätko sa bez komplikácií uzdravilo a bolo prepustené 60h od prijatia. Nevznikli aniosýpkové vyrážky. [29][39]

3.Čiže ústna schéma u detí
: 1g vitamínu C à 2h (aj v noci), v liečbepokračovať po dobu 4 dni, aj keď príznaky zmiznú do 48h. [24][1][29]

4.Schéma 1g à 2h sa dá použiť aj ako profylaxia – zabráni ochoreniu. [1]

5.Priebeh choroby zmierňujú už dávky 1g ústne 46× denne. [24]

6.Neskôr Klenner uprednostnil injekčnú liečbu. Výsledky boli eštedramatickejšie, príznaky mizli do 2436h, v závislosti od veľkosti afrekvencie dávok. [29]

7.Profylaxia: injekčne 1g AS à 6h zabráni nakazeniu. [24]

8.Injekcie 350mg/kg AS IM à 2h zničia vírus do 24h. [1]

9.IV injekcia 400mg/kg AS à 8h, zopakovaná spolu 23×, zvyčajne stačína úplné vyliečenie. [39]→[27]

10.Osýpkovú bronchitídu dieťaťa vyliečili 34 injekcie 1g AS s rozostupom6h; do 24h prestane kašeľ. [24]

11.V prípade súbežne prebiehajúceho ochorenia, napríklad mumpsu, jepotrebné zdvojnásobiť dávkovanie.[24]

12.Klenner liečil niekoľko stoviek prípadov osýpok a publikoval o tomnajmenej 28 článkov. [1]

13.Zdá sa, že vyliečenie vitamínom C ešte pred vyvinutím vyrážok neza-bráni vytvoreniu imunity. [29]

14.Malé, ojedinelé dávky neovplyvnia výrazne dĺžku ani priebeh. [29]

15.Osýpky rýchlo vyčerpávajú zásoby vitamínu C; [591] krvácanie (zvyčajnez nosa, vo vážnych prípadoch aj v pľúcach) je zrejme spôsobenéakútnym skorbutom. Klenner mnohokrát zastavil krvácanie jedinouinjekciou 2g AS. [29][39]

16.Svrbenie, podráždenosť, bolesť, zvracanie vymiznú cca hodinu po po-slednej injekcii. [39]

17.Na posilnenie účinku sa dá použiť protamid (viac v kapitole Adjuvans) [39]

18.Na osýpky má vplyv aj vitamín A. Deti s dostatkom vitamínu A majú menšiu šancu dostať osýpky.

Ak už osýpky vypukli, megadávka100 000U (do 1 roku veku) resp. 200 000U (nad 1 rok), opakovaná 2.,8. a 42. deň (počas posthospitalizačnej návštevy) spôsobila zmiernenie príznakov, zníženie ťažkých komplikácií a dvojnásobne rýchlejšie uzdravenie. Autori uvažujú, že ide skôr o nápravu deficitu u týchto detí, než o priamy liečebný vplyv vitamínu A. Podľa nich, deficit vita-mínu A podstatne zhoršuje priebeh osýpok. [900]s72

Poznámka: Bolo by vhodné preskúmať kombinované režimy liečby pomocou vitamínov C a A. Zatiaľ sa ako rozumný javí prístup liečby vysokými dávkami vitamínu C, kvôli jeho nízkej toxicite a vynikajúcim Vitamín C a megaskorbická liečba – zabudnutý poklad122 / 292. Využitie vitamínu C pri konkrétnych stavoch výsledkom, plus profylaxia rozumne štedrým krátkodobým dopĺňanímvitamínu A, a účinná individuálna náprava avitaminózy A u tých detí,ktoré ju preukázateľne majú.
Existuje dôvod domnievať sa, že vitamín C môže eliminovať toxickénásledky aj dlhodobého užívania vysokých dávok vitamínu A. [1]

hajanka
4. nov 2012

MUMPS

Mumps je ochorenie spôsobené vírusom, ktorý sa zvyčajne šíri prostredníctvom slín. Vzhľadom k tomu, mumps je spôsobený vírusom, nie je možné liečiť antibiotikami.
Vírusy sa prenášajú kvapôčkovou infekciou z úst a nosa nakazenej osoby, teda kýchaním, kašľaním, pri smiechu, použitím toho istého riadu, príborom alebo bezprostredným kontaktom, ako napr. bozkávaním. Ľudia, ktorí sú nosičmi vírusu, sú najviac nákazliví 2 dni pre prejavením sa príznakov a do 6 dní po príznakoch. Inkubačná doba sa uvádza 17 – 25 dní od infikácie.

Môže nakaziť rôzne časti tela, najmä príušné slinné žľazy (preto sa tomuto ochoreniu hovorí aj príušnice). Sú to žľazy, ktoré produkujú sliny v ústach a nachádzajú sa smerom k zadnej strane tváre, v oblasti medzi uchom a čeľusťou. Ak dieťa ochorie na mumps, obvykle sa zväčšia a bolia. Mumps je choroba, ktorú ľudstvo pozná mnoho storočí. Na mumps ochorieme zvyčajne len raz, nakoľko počas tejto jednej epizódy si anše telo vytvorí dostatok ochranných látok na celý život.

Príznaky ochorenia:

Mumps často začína vysokou horúčkou – okolo 39 °C, môžu sa objaviť bolesti hlavy a strata chuti do jedla. Typický príznak je opuch a bolesť v príušnej slinnej žľaze, takže dieťa vyzerá ako škrečok s plnými ústami. Opuch trvá obvykle 1 až 3 dni. Bolesť sa zvýrazňuje pri prehĺtaní. Opuch sa môže objaviť aj jednostranne a na druhej strane sa opuch objaví po ďalších 1 – 3 dňoch. Popritom je charakteristický zápal sliznice ústnej dutiny.
V zriedkavých prípadoch mumps postihne iné skupiny slinných žliaz. Ak sa to stane, môže byť opuch viditeľný pod jazykom alebo čeľusťou. Ochorenie trvá bez komplikácií 5-8 dní.

Ochorenie lekár diagnostikuje na základe typických klinických príznakov a môže byť podporené sérologickým vyšetrením.
Dieťa by malo ostať doma minimálne týždeň po opuchnutí žliaz a dospelí by mali sledovať jeho teplotu a celkový stav. Pri vysokej teplote je možné použiť antipyretiká, ktoré zároveň môžu pomôcť zmierniť bolesť v opuchnutých príušných žľazách. Pri teplote treba dieťaťu dať dostatok tekutín.
Opuch môžete zmierňovať chladivým obkladom. Dieťaťu treba podávať ľahkú, kašovitú stravu, ktorá nevyžaduje žuvanie. Tiež sa vyhnite kyslým jedlám a nápojom (džúsom), pretože pri ich trávení musia slinné žľazy viacej pracovať.
Dôležitá je aj ústna hygiena - čistenie zubov a kloktanie dezinfekčnými prípravkami. Dieťa s mumpsom nemusí nutne zostať v posteli, ale môže sa doma pokojne hrať. O tom, kedy sa dieťa bude môcť vrátiť do kolektívu, musí rozhodnúť lekár.

(len tak na okraj, kedze som mumps prekonala ako dieta, mala som zvysenu teplotu, opuchnute priusne slinne zlazy na lavej strane, na dotyk bolestive, pamatam sa, ze som nemohla poriadne otvorit usta, asi len tak max na 4cm, tento stav s opuchom a bolestou trval take 3 dni, po stlacani opuchu mi slinnych zliaz vychadzal hnis so slinami, co zmensovalo opuch, takze aj ked to bolo bolestive, pomahalo to, samozrejme som mala aj obklady, kt. zmiernovali opuch, tyzden som bola "off" zo skoly, jedla len polievky a pila vela tekutin, pretoze prehltanie bolo prve dni bolestive, po tyzdni bolo po chorobe - dozivotna imunita, huraaaaa)
🙂)

Alternativna liecba
Vitamín C a megaskorbická liečba – zabudnutý poklad122 / 292
V. Využitie vitamínu C pri konkrétnych stavoch
http://www.scribd.com/doc/95435689/75/Osýpky#pa...

1.Pri liečbe prvých 33 prípadov pomocou vitamínu C, horúčka zmizla bežne do 24h, bolesť do 36h a opuch do 48-72h.
[24]

2.Adenozín-5-monofosfát urýchli liečenie. [1]

3.Liečba detí pred pubertou: 1g AS IM alebo IV à 2-4h. [24]

4.Svrbenie, podráždenosť, bolesť, zvracanie vymiznú cca hodinu po po-slednej injekcii. [39]

5.Prípad: Muž, 23r, s komplikáciou obojstrannou orchitídou; semenníky veľkosti tenisových loptičiek, veľké bolesti, horúčka 40,6℃. Bolesť začala ustupovať už po prvej injekcii 1g AS IV, po podaní ďalších 6 v 2hintervaloch sa úplne stratila. Horúčka zmizla do 36h. Pacient sa cítil dobre do 60h, celkovo dostal 25g. [39]→[24]

6.Prípad: 3 deti. Chlapec, 7r, liečený bežnými metódami (posteľ, aspirín,teplé olejové gáfrové obklady a iodex na opuchnuté žľazy). Chorý bolasi týždeň. Druhý chlapec, 11r, začal dostávať injekcie až po dosiahnutí maximálneho opuchu; 1g AS IM à 2-4h. Do 48h úplne v poriadku.Dievča, 9r, keď opuch dosiahol 60% z očakávaného a teplota 39℃),začalo dostávať 1g AS IV à 4h. Úplne v poriadku od 3. dňa liečby. [24]

pectore
4. nov 2012

oficialne statistiky vyskytu osypok a rubeoly za rok september 2011- august 2012

- 83 % nakazenych osypkami su neockovany!

http://www.ecdc.europa.eu/en/publications/Publi...

pectore
4. nov 2012

Prehľad Osypky:

Osýpky sú široko rozšíreným, akútnym infekčným ochorením spôsobovaným vírusom osýpok, ktoré je charakteristické štádiom podobným chrípke a hlavným štádiom - exantém. Pre ich vysokú schopnosť nákazy sa osýpky vyskytujú väčšinou ako detské ochorenie a zanechávajú celoživotnú imunitu. Ochorenie sa diagnostikuje na základe svojich symptómov, najmä charakteristickými kožnými zmenami. Terapia nastáva symptomaticky. Vo vyspelých západných krajinách vedú osýpky ku komplikáciám u 10 až 20 % chorých. Tieto sú obzvlášť dôležité, pretože nie sú len časté, ale sú spojené aj so zvýšenou letalitou a určujú prognózu ochorenia. Ochoreniu na osýpky sa dá zabrániť ochranným očkovaním proti osýpkam!

Všeobecné informácie

Osýpky sú rozšírené na celom svete. Kvôli ich vysokej schopnosti nákazy sa osýpky väčšinou vyskytujú ako detské ochorenie. Rozhodujúci význam pre chorobný priebeh majú často sa objavujúce komplikácie. Z tohto dôvodu by sa mali rodičia rozhodnúť pre ochranné očkovanie svojich detí. K tomu niekoľko pôsobivých štatistických údajov:

Podľa odhadov WHO zomrie ročne ca. 1 milión ľudí na následky ochorenia na osýpky. V rozvojových krajinách patria napríklad osýpky k najčastejším príčinám oslepnutí. WHO si preto stanovilo za cieľ, po vykynožení osýpok pomocou očkovaní, odstrániť teraz osýpky natrvalo. Na celom svete sú však žiaľ pozorované sťažujúce rozdiely pri účasti na očkovaní. Negatívny príklad na následky odmietnutia očkovania bol pozorovaný v roku 1999 v jednej veľmi náboženskej oblasti v okolí Utrechtu v Holandsku. Tam žijúci Kalvinisti odmietali a odmietajú každý spôsob očkovania. Pri jednej epidémii osýpok ochorelo 2960 ľudí, 510 z nich malo komplikácie. U 5 pacientov sa vyskytla osýpková encefalitída a 3 deti zomreli.

V posledných rokoch značne zosilnela diskusia o využívaní a rizikách očkovania u detí. Odhaduje sa, že asi na 100 000 očkovaní dochádza k jednému takzvanému vakcinačnému poškodeniu. Do tohto počtu sú zahrnuté aj náhodné prípady bez trvalých následkov, ako napr. horúčka alebo sčervenenie kože na mieste vpichu po injekcii. Pri počte ca. 200 000 očkovaní treba počítať s jedným prípadom s trvalými následkami a ca. pri 500 000 očkovaniach sa predpokladá jeden smrteľný prípad. Kvôli často sa vyskytujúcim komplikáciám ochorenia na osýpky sa však musí poznamenať, že pravdepodobnosť trvalých poškodení spôsobených ochorením samým je značne väčšie ako očkovaniami.

Príčiny, prenos

Pôvodcom ochorenia je vírus osýpok. Patrí do druhu morbilivírusov a k rodu paramyxoviridae. Vírus osýpok je lymfotropný a neurotropný, t.zn., že prevažne napáda bunky imúnneho a nervového systému. Pritom okrem iného vznikajú obrovské bunky, ktoré sú dokázateľné v nosovom sekréte už v rannom štádiu ochorenia.

Vírus osýpok sa prenáša kvapôčkovou infekciou, čiže napr. kašľom, kýchaním alebo hovorením. Vstupnými bránami sú sliznice dýchacích ciest a spojovka oka. Kontagiozita, t.zn. nákazlivosť ako predpoklad pre infekciu, je veľmi veľká. Nebezpečenstvo nákzy pri ochorení je najväčšie v prodromálnom štádiu a znižuje sa až do 3. dňa štádia exantému. Obe štádiá sú bližšie objasnené v odseku o symptómoch. Index prejavu ochorenia je veľmi vysoký, činí 99 %. To znamená, že zo 100 infikovaných osôb ochorie 99.

Dojčatá matiek, ktoré sú imúnne, čiže matky, ktoré ochorenie na osýpky buď prekonali, alebo boli proti nemu zaočkované, sú až do 6. mesiaca života pred infekciou osýpok diaplacentárne chránené, čiže sú chránené protilátkami prenášanými cez maternicu.

Inkubačná doba

Inkubačná doba je medzi 9 a 11 dňami, príležitostne aj 2 týždne.

Symptómy

Možno rozlišovať 2 za sebou nasledujúce štádiá ochorenia: prodromálne štádium prebiehajúce s podobnými symptómami ako chrípka, a štádium exantému, charakteristické kožnými zmenami. Ochorenie je typické priebehom krivky horúčky s dvomi vrcholmi, prvý vrchol je počas prodromálneho štádia, druhý na začiatku štádia exantém.

Prodromálne štádium

Počas prodromálneho štádia sa objavujú všeobecné symptómy ako ubitosť, únava, bolesti hlavy a brucha. Pacienti majú napuchnutú tvár. Ako prejav konjunktivitídy, čiže infekcie spojovky oka, vzniká prejavujúca sa svetloplachosť, ako aj zosilnené slzenie. Často je pozorovaný suchý, štekavý kašeľ a aj nádcha. Pre ochorenie sú charakteristické zmeny na sliznici ústnej dutiny. Od 2. až 3. dňa ochorenia sa na sliznici líc objavujú belavé, pevne prichytené povlaky podobné škvrnám od vápna, ktoré sú obklopené červeným dvorcom. Tieto zmeny sa označujú ako Koplikove škvrny. Sú patognómické, t.zn. charakteristické pre ochorenie na osýpky. Na 3. deň ochorenia sa objavuje exantém, čiže sčervenanie, zvyšnej sliznice ústnej dutiny a hltana. V tomto čase je aj prvý vrchol krivky horúčky. Prodromálne štádium trvá ca. 4 až 5 dní. Na konci tohto štádia klesne teplota tela na normálne hodnoty.

Štádium exantém

Štádium exantém začína druhým prudkým stúpnutím horúčky. Symptómy prodromálneho štádia sa zosilňujú. Dodatočne sa objavujú tmavočervené, škvrnité, nerovnomerne rozmiestnené kožné vyrážky, ktoré začínajú za ušami, a potom sa rozšíria na tvár a krk a po 3 dňoch pokrývajú aj trup a končatiny, čiže paže a nohy. Kožné vyrážky sú následkom poškodenia krvných ciev podmieneného vírusmi, čo vedie k zvýšenej priepustnosti. Keď vyrážky na 4. deň exantém dosiahnu chodidlá, začne sa horúčka znižovať. Ak sa znižovanie horúčky oneskoruje, treba počítať s výskytom komplikácií. Pri nekomplikovanom chorobnom priebehu nasleduje po štádiu extém rekonvalescencia, t.zn. uzdravenie. Kožné vyrážky zblednú, pričom sa koža šúpe. Ostatné symptómy sa tiež pomaly strácajú. Fáza uzdravovania trvá ca. 2 týždne. Príležitostne sa vyskytujú osobité, zvláštne formy osýpok. K nim patria tak abortívne osýpky, ako aj fudroyantné osýpky.

Abortívne osýpky

Abortívne, t.zn. oslabené, osýpky sa vyskytujú, keď nie je v dostatočnej forme k dispozícii pasívna ochrana, čiže protilátky proti vírusu osýpok. Je to tak u dojčiat od 7. mesiaca, v zriedkavých prípadoch u zaočkovaných detí pri oneskorenomj podaní alebo podaní menšej dávky protilátok. Presnejšie informácie možno nájsť v odseku terapie. Táto nezvyčajná forma osýpok je charakteristická predĺženou inkubačnou dobou, ako aj slabšími symptómami. Celkové trvanie ochorenia je skrátené. Niekedy sa táto forma označuje ako mitigačné osýpky.

Fudroyantné osýpky

Fudroyantné, t.zn. náhle sa objavujúce, osýpky sú pravým opakom abortívnej formy. Sú pozorované u pacientov s oslabenou imunitou a vyskytujú sa zriedkavo. Inkubačná doba je skrátená a symptómy sú mimoriadne ťažké. K nim patrí hyperpyrexia, t.zn. dlhšie pretrvávajúce stúpanie horúčky nad 40°C, kŕče, krvácania z kože a slizníc, a aj náhle zblednuté kožné vyrážky v dôsledku krvného šoku a smrť.

Diagnóza

Diagnóza sa stanovuje na základe typického chorobného priebehu s dvojvrcholovou krivkou horúčky a charakteristickými vyrážkami. V rannom štádiu ochorenia môžu byť v nosovom sekréte dokázané obrovské bunky. Ca. od 2. dňa exantému môžu byť po dobu ca. 4 až 6 týždňov dokázané špecifické protilátky lg-M. Ďalšia možnosť pozostáva z dôkazu stúpnutia množstva protilátok, takzvaného stúpnutia titeru.

Terapia

Tak ako pri väčšine vírusových ochorení nie je doteraz k dispozícii nijaký špecifický liek, ako napr. antibiotiká pri bakteriálnych ochoreniach. Preto terapia nastáva symptomaticky. V popredí stoja ošetrovateľské opatrenia a pokoj na lôžku. Pri infekcii spojovky oka, ktorá je spojená so svetloplachosťou, by mali byť pacienti umiestnení v tmavých miestnostiach. Ak sa vyskytnú komplikácie, treba ich liečiť cielene. Pri neimúnnych ľuďoch, teda pri ľuďoch, ktorí nie sú proti osýpkam očkovaní, možno podaním gamaglubínu, čiže protilátok, zabrániť prepuknutiu ochorenia až do 4. dňa po nakazení.

Komplikácie

Komplikácie sú v závislosti od pomerov časté. Predpokladá sa, že sa objavia u každého 5. pacienta. Pritom možno rozlišovať komplikácie podmienené vírusom osýpok samým, a také, čo sú podmienené dodatočnými bakteriálnymi infekciami. Ďalšie nebezpečenstvo pre komplikácie vyplýva z predchádazajúceho oslabenia imunitnej obrany.

Komplikácie spôsobené vírusom osýpok

Nimi môžu byť postihnuté dýchacie cesty, orgány brušnej dutiny, ako aj mozog. Pretože sú tieto komplikácie spôsobované priamo vírusom osýpok, a proti tomuto vírusu neexistuje žiadny liek, pozostáva terapia len z liečenia symptómov, poprípade z operácie. Na dýcahcích cestách môže dôjsť k vytvoreniu bronchitídy, ako aj osýpkovej pneumónie, čiže k zápalu pľúc, ktoré je v rozvojových krajinách zodpovedné za až 25 % smrteľných prípadov. V brušnej dutine sa často pozoruje opuchnutie lymfatických uzlín, ktoré je spojené so silnými bolesťami brucha. Obzvlášť dôležitá je apendicitída, čiže zápal apendixu, ktorá si často vyžaduje operačný zásah. Mimoriadne obávanou komplikáíciou je osýpková encefalitída, čiže zápal mozgu, ktorá sa vytvára ca. 3 až 10 dní po objavení exantému. Objavuje sa u ca. 1 z 1000 pacientov a spôsobuje poruchy vedomia, kŕče až epileptické záchvaty, ako aj ochrnutia. U ca. každého tretieho pacienta s osýpkovou encefalitídou sa musí počítať s trvalými následkami. Tieto siahajú od ochrnutí až po duševené postihnutia. Letalita (úmrtnosť) osýpkovej encefalitídy je vysoká asi 25 %.

Komplikácie spôsobené bakteriálnou superinfekciou

Náznak bakteriálnej superinfekcie vzniká, keď počas štádia exantému nedôjde k zníženiu horúčky, resp. horúčka tretím vrcholom opäť stúpne. O bakteriálnej superinfekcii hovoríme, keď popri infekcii vírusom osýpok dôjde k infekcii rôznymi baktériami. Tými sú predovšetkým postihnuté ďasná, a to stomatitídou ulcerosa, oko keratitídou, ktorá môže viesť k oslepnutiu, ako aj stredné ucho otitídou media. Terapia tu môže podľa druhu baktérie nastať cielene antibiotikami.

Komplikácie spôsobené oslabením imunity

V dôsledku osýpkovej infekcie dochádza k dočasnému oslabeniu imunity. Táto forma komplikácií je obzvlášť významná v rozvojových krajinách. U osôb, ktoré majú kvôli nedostatočnej výžive oslabenú obranyschopnosť organizmu, a ktoré práve trpia na iné ochorenie, môže dôjsť k zhoršeniu tohto ochorenia. Treba tu spomenúť najmä infekcie spôsobené parazitmi alebo tuberkulózu. U pacietnov s tuberkulózou môže dôjsť ku generalizácii ochorenia, t.zn. k rozšíreniu do celého tela, ktoré často vedie k smrti.

Letalita, úmrtnosť

Nekomplikované osýpkové ochorenie neprebieha v rozvinutých krajinách smrteľne. Ak sa však vyskytnú komplikácie, vedie to k náhlemu stúpnutiu úmrtnosti (letality). Obzvlášť treba spomenúť osýpkovú pneumómiu a aj osýpkovú encefalitídu s úmrtnosťou 25 %.

Profylaxia

Ochoreniu možno zabrániť, resp. možno oslabiť jeho priebeh, očkovaním proti osýpkam, takže sa neobjavia nijaké komplikácie. Stavovská očkovacia komisia Inštitútu Roberta Kocha vychádza z existencie úplnej ochrany očkovaním až pri dvojnásobnom očkovaní:

Prvé očkovanie by malo nastať vo veku 11-14 mesiacov, t.zn. po zmiznutí materských protilátok. Povolené očkovacie látky poskytujú u viac ako 90 % ľudí, ktorí boli zaočkovaní raz, dostatočnú ochranu očkovaním. U približne 5 % očkovaných sa vytvárajú – väčšinou v 2. týždni po očkovaní – takzvané očkovacie osýpky, ktoré sú spojené so značnou horúčkou, povrchovým exantémom a chorobnými symptómami v oblasti dýchacích ciest. Imunitná reakcia vyvolaná očkovaním je dokázateľná po ca. 4-6 týždňoch.

Odporúčané druhé očkovanie môže nastať už štyri týždne po prvom očkovaní, a má v druhom priebehu dopomôcť napokon k ochrane deťom, ktoré z nejakých dôvodov nevyvinuli pri prvom očkovaní žiadnu imunitu. Nejedná sa teda o preočkovanie, ale o druhú šancu pri primárnom zlyhaní očkovania. Pravdepodobnosť výskytu vakcinačných poškodení je v porovnaní s pravdepodobnosťou výskytu komplikácií pri ochorení nízka! Bližšie informácie sú uvedené pod všeobecnými informáciami.

Nezaočkované deti by sa mali vyhýbať kontaktu s chorými osobami, aby sa vyhli nákaze. U nezaočkovaných osôb, ktoré však majú zdravú imunitu, môže byť prepuknutie ochorenia účinne potlačené včasným postexpozičným (uskutočneným po kontakte s pôvodcom) očkovaním. U osôb s oslabenou imunitou a u chronicky chorých osôb je možná dodatočná profylaxia vo forme pasívnej imunizácie podaním špecifických protilátok (ľudské gamaglobulíny) v priebehu 2-3 dní po kontakte.

Čo môžu robiť doma rodičia:
Izolujte svoje dieťa, aby nenakazilo iných.
Postarajte sa o pokoj na lôžku, pokiaľ toho je dieťa schopné.
Pri horúčke by malo Vaše dieťa piť čo najviac. Podľa potreby môžete dávať aj obklady na lýtka alebo po dohode s lekárom podať čípok proti horúčke.
Počas osýpkového ochorenia reagujú niektoré deti veľmi citlivo na svetlo. Najlepšie sa cítia v ľahko zatemnených miestnostiach. V každom prípade by sa malo zabrániť priamemu dopadu svetla.
Pri silnom dráždení na kašeľ môžu byť – po dohode s lekárom – podávané lieky utišujúce kašeľ. Účinný môže byť v noci aj vlhký vzduch v miestnosti. Môžete napríklad zavesiť do izby vlhké uteráky.
Pri nasledovných symptómoch by ste mali ihneď vyhľadať lekára: neprestávajúca vysoká horúčka, bolesti uší, skrátený dych alebo dýchavičnosť, silné bolesti hlavy, stuhnutý krk, bolesti šije, páliace oči citlivé na svetlo.
Pošlite Vaše dieťa po prvom až druhom týždni po chorobe opäť do materskej škôlky alebo do školy, aby sa mohla zotaviť jeho obranyschopnosť. Priame nebezpečenstvo nákazy trvá až do odznenia symptómov.

Prognóza

Prognóza ochorenia sa určuje častým výskytom komplikácií. Ak sa nevyskytnú žiadne komplikácie, je dobrá.

pectore
4. nov 2012

Rubeola – Ružienka

Je vírusové ochorenie charakteristické výskytom vyrážky. Infekcia spravidla prebieha mierne, nebezpečná je pre neimúnne ženy počas tehotenstva, kedy môže spôsobiť vážne poškodenie plodu.

História

Ochorenie bolo samostatne popísané v rokoch 1752 a 1758 nemeckými lekármi Bergenom a Orlowom, ktorí ho nazvali „german measles“, osýpkam podobné ochorenie. Zvyčajne prebiehalo mierne, komplikácie boli veľmi vzácne, preto sa mu nevenovala veľká pozornosť.

Až v roku 1941 austrálsky očný lekár Gregg publikoval správu o výskyte slepoty u novorodencov, ktorých matky prekonali v tehotenstve rubeolu. Po epidémii rubeoly v Európe a v USA v rokoch 1962 až 1965 sa definitívne dokázalo, že ochorenie na začiatku tehotenstva spôsobuje potraty a predčasné pôrody. Deti nakazených matiek sa narodili s tzv. “rubeolovým syndrómom“, ktorý sa prejavuje hluchotou, slepotou, vrodenými chybami srdca a mentálnou retardáciou.

Pôvodca

Ochorenie vyvoláva vírus – Rubellavirus, ktorý sa prenáša kvapôčkami a priamym kontaktom. Infikovaný jedinec vylučuje vírus už 10 dní pred objavením vyrážky a ešte asi 15 dní po jej objavení, čo umožňuje jeho šírenie do okolia pomerne dlhú dobu. Vírus sa množí v sliznici horných dýchacích ciest, preniká do lymfatického systému a neskôr do kože. Pri nákaze tehotnej ženy vírus preniká placentou do krvného obehu plodu a podľa trvania gravidity spôsobuje postihnutie jeho jednotlivých orgánov.

Výskyt ochorenia

Epidémie rubeoly sa vyskytovali na našom území spravidla v štvorročných intervaloch. V ČSSR bolo v roku 1972 hlásených približne 180 000 ohorení. V roku 1981 sa začalo na našom území s očkovaním 12-ročných dievčat so zámerom do budúcna predchádzať vzniku rubeolového syndrómu u ich detí. Výskyt ochorenia však prudko poklesol až v roku 1987, po zavedení očkovania všetkých 2-ročných detí kombinovanou vakcínou proti osýpkam, mumpsu a rubeole. Na Slovensku vďaka vysokému percentu zaočkovanosti neboli hlásené v roku 2008 a 2009 žiadne ochorenia. Okolité krajiny v Európe pritom hlásia ojedinelé epidémie rubeoly, spravidla v skupine neočkovaných jedincov.

Klinický obraz

Inkubačná doba od nákazy do výsevu vyrážky je priemerne 18 dní. K vylučovaniu vírusu však dochádza omnoho skôr, čím sa zvyšuje nebezpečenstvo prenosu nákazy na iných jedincov. U malých detí je zvyčajne prvým príznakom až vyrážka. Krátko predtým sa zväčšia lymfatické uzliny v záhlaví a za ušnicami. Uzliny sú však drobné a nebolestivé. Mladiství a dospelí mávajú mierne zvýšenú teplotu, vyskytuje sa nádcha, kašeľ, ojedinele aj bolesti kĺbov.

Vyrážka je drobná, svetloružová, začína na tvári ale ihneď sa šíri aj na trup, nesvrbí a už po dvoch - troch dňoch mizne. Komplikácie nie sú časté, u dospelých môže vzniknúť zápal drobných kĺbov. Vzácnou, ale závažnou komplikáciou, je zápal mozgu, ktorý má vysokú až 20-percentnú smrtnosť. Vrodený rubeolový syndróm sa vyskytuje u detí, ktorých matky sa nakazili infekciou počas tehotenstva. Pri infekcii v prvom mesiaci tehotenstva dochádza k závažným poškodeniam plodu, tehotenstvo sa často končí potratom.

Ak sa dieťa narodí, má známky infekcie v podobe zápalu mozgu, mozgových blán, poškodenia srdca a zvyčajne umiera v prvom roku života. Pri nákaze matky v druhom a treťom mesiaci tehotenstva dochádza u dieťaťa najčastejšie k poškodeniu sluchu, zraku a k vrodeným chybám srdca. Postihnuté deti sa narodia zdanlivo zdravé, neskôr však slabo prospievajú, zaostávajú v motorickom a psychickom vývoji. Po prekonaní ochorenia zostáva celoživotná imunita.

Liečba

Ochorenie prebieha mierne, preto si pacient nevyžaduje špeciálnu liečbu. Deti s vrodeným rubeolovým syndrómom sa ale musia podrobiť opakovaným chirurgickým korekciám srdcových chýb, špeciálnej rehabilitácii a následnej korekcii očných a sluchových chýb.

Prevencia

Chorý pacient je izolovaný doma, dojča s vrodenou rubeolou je v prípade hospitalizácie izolované od ostatných detí, pretože masívne vylučuje vírus a môže nakaziť ešte neočkované malé deti. Ochorenie podlieha povinnému hláseniu.

V súčasnosti sú očkované deti od 15. mesiaca veku kombinovanou trojvakcínou, ktorá obsahuje živé oslabené kmene vírusov osýpok, rubeoly a mumpsu. Preočkovanie druhou dávkou sa vykonáva v 11. roku veku. Vzniku obávaného vrodeného rubeolového syndrómu zabráni zaistenie 100-percentnej imunity žien vo fertilnom veku očkovaním. Celoplošné očkovanie v Slovenskej republike výrazne znížilo počet ochorení, zredukovalo možnosť šírenia nákazy a tým zabránilo infekcii tehotných žien.!

pectore
4. nov 2012

Diftéria - Záškrt

Stručný prehľad

Diftéria je akútne, niekedy život ohruzujúce infekčné ochorenie, ktoré vyvoláva corynebacterium dephtheriae, baktéria tvoriaca toxín. Prenos nastáva kvapôčkovou infekciou. Počas niekoľkých dní dochádza k všeobecnému pocitu choroby, horúčke, bolestiam hrdla, brucha a končatín. Najčastejšia je diftéria hltana so sýtočerveným zápalom, šedo-belavými povlakmi a „knedľovou“ rečou. Účinok jedu vedie pri obávaných, takzvaných toxických priebehoch k zápalu srdcového svalu, ochrnutiam (často poruchy prehĺtania), poruchám funkcií pečene a obličiek. Ochranným očkovaním, možnou antibiotickou lliečbou a vývojom antitoxínu je dnes diftéria menej nebezpečná.

Definícia

Diftéria je akútne infekčné ochorenie, ktoré je spôsobované toxínom corynebacteria diphtheriae. Prejavuje sa lokálne v infikovanej oblasti, čiže mandliach ako aj v oblasti hrdla a nosohltana a spôsobuje tu zápal, ktorý vedie k odumieraniu tkaniva.

Pôvodca ochorenia

Schopnosť baktérií vyvolávať chorobné symptómy je závislá od ich schopnosti produkovať určité jedy, čiže toxíny. Vyprodukované jedy vedú k poruche stability bunkových membrán a tým k poškodeniam, resp. k zničeniu buniek. Toxíny pôsobia aj na orgány, ktoré sú od vlastného miesta zápalu ďalej vzdialené, ako napríklad srdce, obličky a pečeň. To aj vysvetľuje nebezpečné komplikácie diftérie.

Prenos

Baktéria existuje hlavne v človeku. Prenos nastáva nositeľmi baktérií kvapôčkovou infekciou ako napr. kašľaním, nádchou a bozkávaním.

Častosť

Diftéria sa aktívnym očkovaním zahnala, ale nezmizla úplne. V dôsledku medzier v očkovaní sa lokálne ohraničená naďalej vyskytuje, a potom je spojená s vysokou úmrtnosťou. Úspech očkovania sa dá zreteľne vyčítať: okolo roku 1920 sa v USA napočítalo ca. 150 000 prípadov diftérie ročne, z ktorých ca. 15 000 skončilo smrteľne. Medzi 1980 a 1986 sa vyskytlo už len 24 prípadov, z ktorých boli 2 smrteľné. WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) varuje pred novou epidémiou, hlavne v bývalom Sovietskom Zväze, kde sa napr. v roku 1994 vyskytlo okolo 48 000 prípadov diftérie, na ktorú zomrelo 1 700 osôb. Preto WHO začala v týchto krajinách očkovací program.

Symptómy

Doba od infikovania po prepuknutie choroby činí v priemere dva až šesť dní. Formy priebehu sú, podľa stavu imunity infikovaného veľmi rozdielne.

Lokalizovaná diftéria, diftéria postihujúca madle, diftéria postihujúca hltan - Zaciatok s vycerapostou, nevolnostou, bolestami hrdla a bolestami pri prehltaní, zriedkavo zvracanie; aj bez základných príznakov. Zo zaciatku lahká, neskôr stúpajúca horúcka

Diftéria postihujúca nos - Výskyt prevažne u dojciat a malých detí. Obmedzené dýchanie nosom, nepokoj, narušený príjem potravy. Sérová alebo hnisavá krvavá nádcha. Erózie a chrasty na nosovom otvore

Diftéria postihujúca hrtan - Ako prvotné ochorenie, väcšinou sprevádzané diftériou hltana. Brechavý kašel, stúpajúce zachrípnutie, afónia. Ztažené nadychovanie sa s pískajúcimi zvukmi

Zriedkavejšia lokalizácia - Kožná diftéria – výskyt na zraneniach; nádory
- diftéria väziva – krvavo-vodnatá sekrécia tvorenie membrán, casto úcast rohovky

Pokrocilé štádium diftérie - Intenzívne a rýchle rozšírenie tvorenia membrán z viacerých miest mandlí, podnebia, capíka, nosovej sliznice. Silnejšie základné prejavy. Lokalizované opuchy lymfatických uzlín.

Toxická diftéria - Masívnymi nánosmi jedu sa vyskytujú toxické priebehy so zaciatkom choroby alebo až v priebehu lokalizovanej alebo sa rozširujúcej diftérie. Rozsiahle, mazlavé, krvavé, hnedasté povlaky. Intenzívny hnilobno-sladký zápach. Sklon ku krvácaniu

Toxické komplikácie:
1. zápal srdcového svalu (vyskytuje sa skoro)
2. neurologické poruchy: obzvlášt ochrnutia najrozlicnejšieho druhu, ako napr. ochrnutie podnebného a hltanového svalstva
3. zápal pecene
4. obmedzená funkcia obliciek

Diagnóza

Diagnóza a podozrenie na diftériu sú stanovené na základe klinického obrazu. Výsledok dôkazu pôvodcu ochorenia ako odber v médiu stimulujúceho rast, v ktorom sa baktérie môžu dobre rozmnožovať, sa dá očakávať najskôr po 12 hodinách.

Terapia
Antitoxín diftérie, čiže protijed, ktorý sa získava z koňa, sa má podávať už pri podozrení, pretože nie je k dispozícii čas na stanovenie spoľahlivej diagnozy (pozri hore).
Penicilín alebo erythromycín sa podávajú najmenej desať dní, a znižuje sa tvorenie toxínov, pretože to ničí pôvodcu.
Pri uzatvorení dýchacích ciest opuchom priedušnice sa musí všas previesť tracheotómia.
Prísny pokoj na lôžku na päť až šesť týždňov.

Profylaxia

Najúčinnejšou ochranou pred ochorením je očkovanie, ktoré bolo zavedené ako druhé v poradí po zavedení očkovania proti pravým kiahňam. V roku 2004 bolo zavedené preočkovanie proti záškrtu u adolescentov v 13. roku života. Výsledky posledného imunologického prehľadu v roku 2002 ukázali v celoslovenskom priemere nedostatočnú imunitu u 45 ročných a starších. Z tohto dôvodu sa zaviedlo preočkovanie dospelých proti záškrtu spolu s preočkovaním proti tetanu. Ďalej sa odporúča vykonať očkovanie u neimúnnych osôb pred cestou do oblastí s výskytom záškrtu, alebo inak vystavené zvýšenému riziku nákazy.


Prognóza

Pri toxickej diftérii je vážna, pri zápale srdcového svalu, obzvlášť s poruchami rytmu, a pri opuchu predušnice sú trvalé poškodenia. Pri dobrom liečení je však fatalita nízka.

pectore
4. nov 2012

Mumps
Prehľad

Mumps je kvapôčkovou infekciou prenášané vírusové ochorenie, ktoré sa kvôli veľkej infekčnosti vyskytuje hlavne v detskom veku a zanecháva celoživotnú imunitu. V prvom rade dochádza, okrem všeobecných chorobných symptómov, k zápalu príušnice, čím vznikajú typické škrečkovské líca. Obávanými komplikáciami je účasť iných orgánov (napr. podžalúdkovej žľazy; účasť semenníkov môže viesť k postpubertálnej neplodnosti). V detskom veku je priebeh spravidla dobrý. Ako profylaxia je k dispozícii očkovanie.

Definícia

Mumps (parotitis epidemica, zápal príušníc) je akútne, generalizované vírusové ochorenie, ktoré je charakteristické väčšinou bolestivým opuchom slinných žliaz, niekedy účasťou centrálneho nervového systému (CNS), pankreasu a pohlavných žliaz, alebo zriedkavo aj iných orgánov.

Prenos

Vírusy sa prenášajú kvapôčkovou infekciou, čiže kýchaním, kašľaním, riadom, príborom alebo bezprostredným kontaktom, ako napr. bozkávaním. Bez systematickej aktívnej imunizácie nasleduje infekcia, najčastejšie medzi 5. a 9. rokom života. Až do 15. roku života je dosiahnutá nákaza približne 90 %.

Inkubačná doba

Od infikácie až po prepuknutie choroby to v priemere trvá 17 až 21 dní.

Symptómy

Po prodromálnej fáze so stúpnutím horúčky, bolesťami hlavy a končatín následne dochádza k bolestivému opuchnutiu príušníc a vzniknú typické „škrečkovské líca“ s odklonením ušných lalôčikov. Nie sú zriedkavé jednostranné priebehy (ca. 20 %). Opuch sa na druhej strane často objaví po 1-3 dňoch. Popritom je charakteristický zápal sliznice ústnej dutiny, pričom vyčnieva ústie vývodu príušníc. Ochorenie trvá bez komplikácií 5-8 dní a zanecháva celoživotnú imunitu.

Komplikácie
účasť iných žliaz (napr. podžalúdkovej žľazy)
zápal semenníkov s možnou neplodnosťou
poškodenie sluchového nervu
zápal mozgových blán ( v promilovom rozsahu)

Diagnóza
typická klinická forma prejavu
izolovanie vírusu a dôkaz
sérológia

Terapia a profylaxia

Špecifická terapia, čiže zneškodnenie vírusu liekmi, nie je možná, avšak symptomatické zákroky sú nutné a účinné. Terapia pri zápale semenníkov sa mnohonásobne skúšala konzervatívne, napr. kortikosteroidmi, a chirurgicky, avšak bez jasných úspechov.

Na očkovanie je k dispozícii živá očkovacia látka (aktívne očkovanie). Podávanie protilátok proti vírusu, čiže pasívne očkovanie nie je, inak než pri osýpkach, možné. Ochorenia su zaznamenavané najmä u osôb, ktoré neboli očkované.

Čo môžu robiť rodičia doma:
Izolujte svoje dieťa, aby nenakazilo iných, až do konca prvého týždňa po odpuchnutí žliaz,
Pri horúčke a zápale semenníkov by Vaše dieťa malo ostať v posteli,
Pri horúčke je dôležité veľa piť,
Eventuálne podávajte lieky na zníženie horúčky alebo ľahké prípravky proti bolesti, je lepšie, ak toto konzultujete s lekárom,
Príušné žľazy sa ochladzujú,
Pretože je táto oblasť pre dieťa bolestivá, dávajte mu kašovitú stravu, vyhýbajte sa kyslým tekutinách, pretože inak musia slinné žľazy viac pracovať,
Dôležitá je aj ústna hygiena: čistenie zubov, kloktanie dezinfekčnými prípravkami.

pectore
4. nov 2012

Pneumokokove infekcie Všeobecne

Pneumokokové infekcie spôsobuje baktéria Streptococcus pneumoniae nazývaná ľudovo pneumokok. Pneumokoky sa bežne vyskytujú okolo nás, za určitých okolností však môžu vyvolávať nebezpečné a život ohrozujúce ochorenia.

Tieto organizmy osídľujú oblasť nosohltana bez toho, aby bezprostredne spôsobili ochorenie. Zatiaľ čo v dospelej populácii je nosičom pneumokoka približne každý piaty človek, u detí predškolského veku je to až 60 %.

Z týchto bezpríznakových nositeľov sa pneumokoky prenášajú kvapôčkovou infekciou ako napr. kašľom alebo kýchnutím a môžu spôsobiť rôzne bežné ochorenia. Invazívne typy tejto baktérie však môžu spôsobiť aj život ohrozujúce ochorenia, ako sú pneumokoková meningitída, sepsa, pneumónia a bakteriémia.

V súčasnosti poznáme viac ako 90 sérotypov pneumokoka, závažné ochorenia však spôsobuje iba niekoľko z nich. Pneumokok nie je problémom iba sociálne slabších skupín, ale celej populácie.

Podľa získaných údajov bolo v roku 2006 zaznamenaných 26 prípadov pneumokokovej meningitídy, z toho 7 prípadov u detí do 5 rokov. Dve deti vo veku do 5 rokov na pneumokokový zápal mozgových blán zomreli.

Najohrozenejšie sú malé deti do 2 rokov a starší ľudia nad 60 rokov. Pneumokok je vo svete najčastejšou príčinou úmrtí na ochorenia, ktorým môžeme predchádzať očkovaním na svete.

Spôsob prenosu

Pneumokok osídľuje oblasť nosohltana u 25 až 60 % ľudí podľa veku bez toho, aby bezprostredne spôsobil ochorenie. Sú to takzvaní bezpríznakoví nositelia. Aj u nich sa však v prípade zníženia imunity alebo oslabenia organizmu pri bežnej vírusovej infekcii môže vyvinúť viac alebo menej závažné pneumokokové ochorenie.

Z nositeľov sa pneumokoky prenášajú kvapôčkovou infekciou, napríklad kašľom alebo kýchnutím, alebo nepriamo, prostredníctvom infikovaných predmetov, na ktoré sa dostali spomínané baktérie z dýchacích ciest.

V predškolských zariadeniach je prenos pneumokoka o to jednoduchší, že deti sa len učia základným hygienickým návykom, ako je zakrývanie si úst pri kýchaní či kašľaní. Je dokázané, že pri kýchnutí dieťaťa sú mikroskopické kvapôčky slín spolu s baktériami doslova vystrelené do vzdialenosti cca 4 m, u dospelého až 11 m.

Najohrozenejší sú jedinci navštevujúci kolektívne zariadenia, ako sú jasle, materské školy, dojčenské ústavy či domovy pre dôchodcov.

Prejavy infekcie

Zo začiatku sa pneumokokové ochorenie môže podobať bežnému vírusovému ochoreniu, ako je napr. chrípka. Chorí majú vysoké teploty, a preto ochorenie nie je často podchytené správnou liečbou.

Len málo ambulancií má CRP vyšetrenie, ktoré dokáže za pár minút odlíšiť bakteriálne ochorenie od vírusového. Odbery sa robia, až keď nezaberie symptomatická alebo antibiotická liečba. Ak sa však účinok nedostaví, liečba sa predlžuje a stav pacienta sa môže výrazne zhoršiť.

Sú známe viaceré prípady, keď po dvojdňových horúčkach nasleduje náhly kolaps a bezvedomie, ktoré sa môže skončiť smrťou alebo trvalým poškodením zdravia.

Aké ochorenia spôsobuje

Medzi bežné ochorenia spôsobené pneumokokom patria zápal stredného ucha, zápal prínosových dutín a zápal priedušiek. Pri oslabení imunity, keď organizmus napríklad prekonáva nejaké bežné ochorenie, sa pôvodne nevinné baktérie nachádzajúce sa v nose dieťaťa môžu stať príčinou výraznej komplikácie zdravotného stavu a prerásť do veľmi závažného – invazívneho ochorenia ako meningitída – zápal mozgových blán, otrava krvi, zápal pľúc či bakteriémia. A to sú už ochorenia, ktoré môžu zanechať trvalé následky na zdraví alebo priamo ohroziť život dieťa.

Meningitída (zápal mozgových blán)

Je ochorenie, kde sa baktérie dostávajú až do centrálneho nervového systému. O závažnosti meningitídy spôsobenej pneumokokom svedčí aj skutočnosť, že približne 25 percent prípadov tohto ochorenia sa končí u malých detí úmrtím. Deti, ktoré sa vyliečia z tohto ochorenia, sú často natrvalo postihnuté, napr. trpia epileptickými záchvatmi, hluchotou alebo mentálnou retardáciou.

Pneumokoková bakteriémia

Nebezpečné ochorenie, keď sa pneumokok dostane do krvného obehu a tam sa rozmnožuje. Môže viesť až k otrave krvi (sepse) a následnému poškodeniu orgánov.

Pneumónia (zápal pľúc)

Pneumokok je najčastejšou príčinou zápalu pľúc bakteriálneho pôvodu u detí do 2 rokov.
Ochorenie sa začína spravidla náhlym prudkým vzostupom teploty, najskôr suchým, neskôr produktívnym kašľom. Hnisanie, čo je vážna komplikácia pri zápale pľúc, je najčastejšie práve pri pneumokokovom type tohto ochorenia.

Otitída (zápal stredného ucha)

Akútny zápal stredného ucha je charakterizovaný náhlou bolesťou ucha, poruchou sluchu, rýchlym vývojom horúčky, nepokojom, zvracaním a u detí aj hnačkou. Zápal stredného ucha je pravdepodobne jedno z najčastejších ochorení, ktoré postihuje človeka. Obzvlášť často trpia týmto ochorením malé deti. Pneumokok je pritom najčastejšou bakteriálnou príčinou zápalu stredného ucha.

Rizikové faktory

Existujú skupiny starších ľudí, ktorí sú náchylnejší ochorieť na niektoré z pneumokokových ochorení. Riziko vzniku ochorenia rastie s nasledujúcimi faktormi:

Vek: Pneumokokové ochorenia ohrozujú najviac deti do 5 rokov života a ľudí starších nad 65 rokov. Je to spôsobené stavom imunitného systému, ktorý sa u malých detí iba vyvíja a u starších ľudí v podstate klesá jeho obranyschopnosť. Obzvlášť ohrozenou vekovou skupinou sú malé detičky do 2 rokov.

Kontakt s deťmi: Najväčším rezervoárom pneumokokov sú deti. Zatiaľ čo v dospelej populácii sa vyskytuje pneumokok u 10 – 20 % osôb, u detí je to až u 60 %. Ak vaše dieťa navštevuje škôlku, jasle alebo má staršieho súrodenca, ktorý navštevuje predškolské zariadenie, je pravdepodobnosť prenosu pneumokoka vyššia. Kolektívne zariadenie je totižto ideálnym prostredím na rýchly prenos rôznych baktérií a vírusov.

Nedávny zápal stredného ucha: U detí vo veku do 5 rokov, ktoré v priebehu posledných 3 mesiacov prekonali zápal stredného ucha, je dvakrát vyššie riziko, že sa u nich objaví invazívne pneumokokové ochorenie.

Nedávne užívanie antibiotík: Deti vo veku do 5 rokov, ktoré v priebehu posledných 3 mesiacov užívali antibiotiká, majú trikrát väčšiu pravdepodobnosť, že ich postihne invazívne pneumokokové ochorenie.

Iné zdravotné problémy alebo ochorenia: Ohrozené sú deti so zníženou imunitou, s chronickým pľúcnym ochorením, s rakovinou, po transplantácii a deti s kochleárnym implantátom.

V prvom štádiu ochorenia, ktoré len veľmi zriedka býva identifikované ako pneumokokové (na Slovensku má len málo ambulancií CRP vyšetrenie, ktoré dokáže odlíšiť bakteriálne ochorenie od vírusového, ak sa zoberú výtery, výsledky sú až za niekoľko dní), jedinou možnou obranou sú antibiotiká.

S ich nesprávnym a nadmerným užívaním však ide ruka v ruke aj mutácia pneumokokových baktérií, ktoré prestávajú na antibiotiká reagovať a stávajú sa voči nim imúnne. Tým sa liečba pneumokokových ochorení komplikuje a predlžuje.Účinnejším a šetrnejším spôsobom, ako chrániť dieťa pred pneumokokovými infekciami, je očkovanie.

Liečba

Pneumokokové infekcie sa liečia v zásade antibiotikami. Laboratórne zistenie rezistencie a citlivosti zachyteného kmeňa pneumokoka na konkrétne druhy antibiotík trvá zvyčajne niekoľko dní. Často sa však antibiotiká predpisujú aj v prípade, že ide o vírusovú infekciu.

Antibiotiká pritom nie sú proti vírusom účinné. S nesprávnym a nadmerným užívaním antibiotík sa spája ďalší problém – zvyšovanie antibiotickej rezistencie. Výsledkom toho je, že antibiotiká prestávajú byť účinné pri liečbe bežných ochorení.

Nadmernému užívaniu antibiotík pomáha aj skutočnosť, že rodičia sa sami dožadujú antibiotík pri liečbe dieťaťa, často je to v nevhodných prípadoch, keď ochorenie spôsobuje vírus.

V roku 2004 bol na Slovensku penicilín neúčinný v 20 percentách pneumokokových ochorení, v 15 percentách bol neúčinný erytromycín a dokonca v 25 percentách prípadov antibiotikum kotrimozaxol. Situácia v susednom Česku je omnoho priaznivejšia.

Dôvod je jasný: u nás odíde z ambulancie s antibiotikami každé druhé dieťa, v Česku je to iba každé štvrté. Podľa WHO je približne 50 % antibiotík na Slovensku podávaných zbytočne alebo nesprávne.

Prevencia

Od roku 2006 je aj na Slovensku možnosť zaočkovať dieťa konjugovanou vakcínou proti pneumokokom už od 2. mesiaca veku dieťaťa. Spomínaná vakcína ochráni dieťa pred 7 pripadne 13 najagresívnejšími typmi pneumokokovej baktérie, ktorá môže spôsobiť trvalé poškodenie zdravia, v najťažších prípadoch aj smrť. Každoročne na tieto ochorenia zomrie po celom svete viac ako milión detí mladších ako 5 rokov. Aj napriek liečbe antibiotikami umiera stále asi 10 % všetkých detí u ktorých sa vyskytnú uvedené nebezpečné komplikácie. Tí, ktorí prežijú, môžu trpieť na doživotné následky – ochrnutie, hluchota, epilepsia alebo iné závažné poškodenia.

kolektívne zariadenia, ako sú detské jasle a materská škôlka, prestavujú ideálne prostredie na prenos pneumokoka. Práve v predškolských zariadeniach sa u detí zaznamenáva zvýšená chorobnosť a často to má na svedomí práve pneumokok
Očkovanie proti pneumokokom je možné jednoducho zaradiť do súčasne platného vakcinačného kalendára tak, aby očkovanie prebiehalo paralelne s už zavedenými vakcínami, napr. s hexavalentnou vakcínou.

Deti vo veku 2 až 11 mesiacov je potrebné zaočkovať 3-krát, detičky vo veku 12 až 24 mesiacov potrebujú 2 dávky a deťom vo veku 2 až 5 rokov stačí jedna dávka vakcíny. Očkovanie podľa tejto očkovacej schémy zaručuje dlhodobú ochranu.
Ak ste to nestihli skôr, ideálne je zaočkovať dieťa pred nástupom do kolektívu – jasle, materská škola.

Vedľajšie účinky

Dnešné očkovacie látky podliehajú pred svojím schválením najprísnejším klinickým testom. Každý výrobný krok sa presne kontroluje a liek prechádza kontrolou kvality.

Hotové výrobné jednotky (tzv. šarže) sú preskúšané nezávislými štátnymi orgánmi a do predaja môžu byť uvoľnené len bezchybné výrobky.

V rámci klinických štúdií (n = 18 168) patrili k najčastejším nežiaducim účinkom bolesti v mieste vpichu, horúčka nad 38 °C , podráždenosť, ospalosť, nepokojný spánok, horšia chuť k jedlu, zvracanie, hnačka a kožný výsyp. Tieto riziká sa môžu vyskytovať pri všetkých typoch očkovacích látok. Vo všeobecnosti sa očkovanie proti pneumokokom znáša dobre.

Skúsenosti zo sveta

Účinnosť očkovania konjugovanou vakcínou proti pneumokokom potvrdzujú viaceré štúdie zo zahraničia. Najväčšou z nich je štúdia robená v USA, ktorá porovnávala výskyt závažných pneumokokových ochorení pred zavedením očkovania proti pneumokokom do celoplošného očkovania (apríl 2000) a po jeho zavedení (rok 2003).

Štúdie ukázali, že celoplošné očkovanie znížilo výskyt invazívnych pneumokokových ochorení u detí do 5 rokov o 94 %. Plošné očkovanie dojčiat malo však vplyv aj na zdravie rodičov a starých rodičov. Vo vekovej skupine 20 – 39 rokov bol zaznamenaný pokles invazívnych pneumokokových ochorení o 40 % a u dospelých nad 65 rokov o 74 %.

Svetová zdravotnícka organizácia, UNICEF a Svetová banka označujú pneumokoky za výzvu číslo jeden v prevencii chorôb. Svetová zdravotnícka organizácia vydala v novembri 2006 správu o výskyte a úmrtnosti na pneumokokové ochorenia a odporúča zavedenie očkovania malých detí proti pneumokokovým ochoreniam do národných imunizačných programov.

Čoraz viac krajín reaguje na výzvu WHO a zavádza očkovanie konjugovanou vakcínou proti pneumokokom do národných imunizačných programov. Urobili tak už Spojené štáty americké, Kanada, Mexiko, Kostarika, Austrália, Katar, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Nový Zéland aj 13 krajín Európy (Švédsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Nórsko, Švajčiarsko, Veľká Británia, Dánsko, Belgicko).

pectore
4. nov 2012

Tetanus

Tetanus je akutní nebezpečné infekční onemocnění. Jeho vyvolavatelem jsou toxiny produkované bakteriemi Clostridium tetani. Tyto bakterie jsou běžnou součástí trávicího traktu skotu, koní a dokonce je můžeme najít i u některých lidí.

Průběh infekce

Výkaly se dostávají do půdy, kde se „zapouzdří“ a vytvoří tzv. spory, které jsou velmi odolné vůči okolním vlivům a vydrží v půdě i několik desítek let. Hlínou nebo prachem může dojít také ke kontaminaci různých předmětů. Proděláním nemoci se nevytváří trvalá imunita.

Infekce vniká do těla ránou, která je kontaminována Clostridiemi. Může se jednat o rány hluboké, hnisavé, nejčastěji od rezavého hřebíku, mohou to však být i malé ranky, např. od třísky nebo píchnutí se nějakým trnem. Méně časté je zanesení infekce do otevřených zlomenin, vředů, proleženin nebo popálenin.

V ráně se spory odpouzdří, přechází do své aktivní formy a začnou se množit. Samotné bakterie se nešíří, zůstávají v místě poranění. V anaerobním prostředí (bez přístupu vzduchu – v hloubce tkáně) ale začnou vylučovat neurotoxiny (tetanospasminy), jedovaté látky, které pronikají do okolních nervových zakončení a šíří se jejich vlákny.

Krví a mízou se dostávají i k jiným nervovým vláknům a šíří se dále do centrálního nervového systému. Ovlivňují motorické nervy (nervová vlákna ovládající příčně pruhované svalstvo, tj. svalstvo, které ovládáme vůlí), které se stávají dráždivější a svaly pak reagují na sebemenší podněty. Vznikají bolestivé svalové křeče. Tetanus se nepřenáší z člověka na člověka.
Projevy infekce

K projevům dochází 3 – 30 dní po nákaze, přičemž platí, že čím dříve se infekce projeví, tím horší má průběh a následky. Nejčastěji přichází po 1 – 2 týdnech. Závažnost projevů závisí na druhu poranění, na množství vyprodukovaného neurotoxinu a na vzdálenosti místa poranění od centrálního nervového systému.

Tetanus se vyskytuje ve 3 formách. Nejčastější (tvoří asi 80 % všech onemocnění) a nejzávažnější je generalizovaný tetanus. Jeho charakteristickými znaky jsou zánět a následně vyvolané křeče celého těla.

Nejprve se však projevuje nespavostí a svalovým neklidem. Postupně napadá žvýkací svaly a způsobuje jejich křeče. Nemocný bolestivě křiví ústa, nemůže je otevřít a nesnadno se mu polyká. Postupně jsou napadány i mimické svaly.

Výraz obličeje připomíná křečovitý smích (risus sardonicus). Křeče hlasivek způsobí, že nemocný nemůže mluvit. Objevuje se ztuhlost šíje. Častým příznakem je ztuhlost břišních svalů. Šíří se dále a napadá svalstvo v okolí páteře, přechází na trup a končetiny.
Průběh infekce

Zpočátku dochází jen k občasným křečím, jejich interval se však postupně zkracuje. Křeč může také vzniknout jako reakce na světlo, zvuk nebo dotyk. Tělo zasažené křečí je prohnuté v bedrech a připomíná napjatý luk (opistotonus). Jako reakce na infekci se objevuje teplota a nadměrné pocení. Krevní tlak je vyšší a srdce bije rychleji.

Nemocný je celou dobu při vědomí. Onemocnění se šíří i na dýchací svaly, jejich křeče znemožňují dýchání a nemocný se může i udusit. Vzácně může dojít při křeči k prasknutí svalů nebo ke zlomenině kosti. Podtypem generalizovaného tetanu je novorozenecký a mateřský tetanus.
Varianty Tetanu

Mateřský se týká těhotných žen a žen v období šestinedělí. Je spojen s porodem nebo potratem vedeným v nehygienických podmínkách. U novorozeneckého tetanu je vstupní bránou nesterilně ošetřená pupeční šňůra. Tyto dva podtypy jsou problémem v rozvojových zemích.

Druhou formou je lokalizovaný, místní tetanus. Způsobuje křeče pouze v oblasti místa vstupu infekce. Pravděpodobně poukazuje alespoň na částečnou imunitu proti tetanospasminu.

Poslední, třetí formou je hlavový tetanus. Jedná se o velmi vzácný typ, při kterém jsou postiženy hlavně hlavové nervy.
Komplikace onemocnění

Ke komplikacím tetanu patří postižení plic a srdce, hrozí postižení ledvin. V nejtěžších případech končí tetanus smrtí. Její příčinou je kolaps dýchacího systému (křeče mezižeberních svalů a bránice) nebo srdeční selhání.

Onemocnění se diagnostikuje na základě správně odebrané anamnézy (poslední očkování, zranění v poslední době apod.) a podle klinických příznaků.

S jistotou tetanus potvrdí mikroskopický rozbor vzorku poraněné tkáně nebo stěru z rány, který odhalí přítomnost Clostridií. Aby se vyloučilo jiné onemocnění nervového systému, je možno provést vyšetření mozkomíšního moku, který se získává lumbální punkcí.

Léčba tetanu

Vážnější případy se léčí většinou na jednotkách intenzivní péče. Cílem léčby je zabránit napadení dýchacích cest. Důležité je, aby bylo nemocnému po úraze co nejdříve podán protitetanový imunoglobulin, který zabrání rozvoji nemoci. Následuje důkladné vyčištění rány a podání antibiotik. Svalové křeče se tlumí uklidňujícími léky, bolesti analgetiky.
Prevence proti Tetanu

Jedinou účinnou prevencí je očkování. Od roku 1958 se celoplošně očkují děti, od roku 1974 i dospělí. Očkování proti tetanu je součástí hexavakcíny (záškrt, tetanus, dávivý kašel, haemophilus influenzae, hepatitida B, dětská obrna).

pectore
4. nov 2012

Čierny kašeľ
Prehľad

Čierny kašeľ je infekčné ochorenie spôsobované baktériami (Bordetella pertussis), ktoré môže mať hlavne u dojčiat život ohrozujúci priebeh. Popri celkových chorobných symptómoch sú typické prerývané záchvaty kašľu a viactýždenný chorobný priebeh. K obávaným komplikáciám patrí zastavenie dýchania u dojčiat a zápal pľúc. Liečba nastáva antibiotikami, profylaxia sa vyslovene odporúča novou, lepšie znášanou očkovacou látkou.

Definícia

Čierny kašeľ je akútne bakteriálne infekčné ochorenie dýchacích ciest, ktoré je spojené s charakteristickými, u dojčiat život ohrozujúcimi záchvatmi kašľu a kvôli veľmi vysokej miere nákazy môže napadnúť aj všetky osoby, ktoré nie sú imúnne.

Pôvodca ochorenia

Čierny kašeľ je vyvolávaný baktériou Bordetella pertussis. Baktéria vylučuje špecifický jed, toxín pertussis, a tým podmieňuje chorobné symptómy. Bordetella pertussis sa zachytáva na slizniciach dýchacieho traktu a spôsobuje tu poškodenia buniek. Okrem toho vzniká zápal, ktorý vedie k tomu, že sa utvára hustý hlien, ktorý potom vedie k charakteristickým záchvatom kašľu.

Po prekonanom čiernom kašli vzniká dlhotrvajúca imunita.

Cesta šírenia nákazy

Najčastejším zdrojom nákazy sú infikovaní ľudia, ktorí však ešte nevykazujú nijaké chorobné prejavy. Prenos nastáva kvapôčkovou infekciou, čiže okrem iného kašľom, kýchaním, bozkávaním a používaním toho istého riadu. Pôvodca je extrémne infekčný. Asi 80 % kontaktných osôb pacienta, ktoré nie sú zaočkované, ochorejú. Často prenášajú aj dospelí bez symptómov chorobu na deti.

Častosť

Na celom svete je ročne asi 51 miliónov prípadov čierneho kašľu, z ktorých ca 600 000 končí smrteľne. Väčšina týchto prípadov sa vyskytuje v rozvojových krajinách, v ktorých nie je zabezpečené preočkovanie obyvateľstva a, väčšinou z finančných dôvodov, nie sú k dispizícii žiadne lieky alebo nie v dostatočnom množstve. Väčšinou obetí sú deti, predovšetkým dojčatá. V súčasnosti opäť pribúda častosť tohto ochorenia aj vo vyspelých krajinách, pretože sa menej využíva existujúce ochranné očkovanie. To platí najmä pre Spolkovú Republiku Nemecko, hlavne preto, že v starej DDR uskutočňované povinné očkovanie už neexistuje.

Symptómy

štádium catarrhale

Kýchanie, nádcha, niekedy zachrípnutie. Na začiatku takmer žiadna horúčka. Netypický kašeľ.

štádium convulsivum

Vývoj typických záchvatov kašľu. Viaceré (15 až 20), prerývané návaly kašľu s mučiacim výrazom tváre. Vykašliava sa hustý, sklovitý hlien.

štádium rekonvalescencie

Ľahké, už len zriedkavé záchvaty.

Čierny kašeľ malých dojčiat

Väčšinou mimoriadne ťažké priebehy. Záchvaty kašľu sú slabšie, namiesto toho môže dôjsť k náhlemu zastaveniu dýchania.

Komplikácie

Najčastejšie sú u malých detí:
vydutiny v štruktúre pľúc
zápal pľúc
reaktivovanie predtým existujúcej tuberkulózy a zhoršenie nálezu
zápal mozgu so záchvatmi kŕčov

Diagnóza

Pri typických záchvatoch kašľa je ľahká. Dobrým náznakom je kašľanie v noci, pričom je jazyk vystrčený von. Vyprovokovanie kašľu tlakom vyšetrovacej špachtle na spodinu jazyka. Baktéria môže byť v počiatočnom štádiu infekcie dokázaná výterom hltana s následným farbením.

Terapia

Antimikrobiálna terapia môže iba skrátiť dĺžku choroby, prepuknutiu choroby nemožno zabrániť. Možným antibiotikom je erythromycin. Ťažko choré dojčatá musia byť ošetrované nemocnične, pretože často nie sú schopné vykašliavať hlien, ktorý sa potom musí odsávať.

Očkovanie

Očkovanie proti čiernemu kašľu je časťou podávaného očkovania DTP (D = diftéria, T = tetanus, P = pertussis) od troch mesiacov života.

Pred niekoľkými rokmi sa podával preparát s umrtvenými celými bunkami, ktorý síce poskytoval 85 % ochranu, ale u 20 % detí viedol k ľahkým a u 0,1 % ťažkým vedľajším účinkom. Boli zaznamenané aj niekoľké, veľmi zreidkavé prípady poškodenia mozgu. Napriek tomu pomohlo toto ochranné očkovanie silnej redukcii nákazy a vo väčšine prípadov predstavovalo účinnú ochranu detí. V súčasnosti sa namiesto toho používa oveľa lepšie znášaná očkovacia látka, v ktorej sa vyskytujú len niekoľké proteíny baktérie, ktoré boli vyrobené biotechnologicky.

Profylaxia
Zabránenie nebezpečenstva nakazenia: žiadny kontakt s kašľajúcim človekom, to platí hlavne pre dojčatá.
Obzvlášť sa odporúča: očkovanie.

Čo môžu robiť rodičia doma
Izolujte svoje dieťa, aby sa iné nenakazili.
Postarajte sa o pokoj na lôžku, pokiaľ to aj dieťa je schopné dodržať.
Dávajte svojmu dieťaťu čo najviac tekutín, aby sa hlien v pľúcach mohol lepšie rozpúšťať a vykašliavať.
Pretože záchvaty kašľu prichádzajú najmä v noci, postarajte sa o chladný a vlhký vzduch v miestnosti. Môžete napríklad v izbe zavesiť vlhké uteráky.
Nebezpečenstvo nákazy trvá až do odznenia symptómov. Nechajte svoje dieťa pokiaľ možno doma tak dlho.
Ak je Vaše dieťa liečené antibiotikami, platí pre nebezpečenstvo nákazy päť dní od začiatku užívania.

pectore
4. nov 2012

Hepatitida B

Tento typ vírusovej hepatitídy má závažnejší priebeh ako typ A a môže prejsť do chronicity. Prenáša sa krvou alebo telesnými tekutinami a zákerný je v tom, že stačí mimoriadne malá infekčná dávka, aby človek ochorel. Vírus tohto typu hepatitídy je veľmi odolný, prežíva až 6 mesiacov pri teplote 30 – 32 °C a minimálne 15 rokov pri teplote -15 °C, v zaschnutej krvi prežíva aj niekoľko týždňov. Ak takéto ochorenie prejde do chronickej formy, hrozí riziko cirhózy a rakoviny pečene.

Kde vám hrozí nákaza? Rizikom sú poranenia alebo ochorenia, kde sa vyžaduje invazívny prístup, riskantné je aj používanie spoločných ihiel a striekačiek pri intravenózne podávaných drogách. Nakaziť sa však môžete aj pri ošetrení u zubného lekára, rizikové je tetovanie, piercing, manikúra či pedikúra, akupunktúra, ale aj spoločné používanie predmetov osobnej hygieny, ako sú napríklad zubné kefky.

Podľa odborníkov je v súčasnosti najvýznamnejším spôsobom prenosu ochorenia vo vyspelých krajinách nechránený pohlavný styk. Vírus hepatitídy B sa môže preniesť aj z matky na dieťa buď pred pôrodom alebo počas neho. Zdrojom nákazy môže byť aj tzv. asymptomatický nosič – človek, ktorý je vírusom nakazený, ale nemá žiadne príznaky ochorenia.

Ročne na Slovensku zaznamenávame stále menej a menej prípadov ochorení, ktorých počet však prekračuje číslo 100. Kým v minulosti sa ochorenie vyskytovalo najmä u starých ľudí, ktorí mali v anamnéze rôzne medicínske zákroky (injekcie, transfúzie, operácie), dnes najviac postihnutou vekovou kategóriou sú mladí dospelí od 15 do 24 rokov veku, čo majú na svedomí rôzne nesterilné výkony, ako je piercing, tetovanie, nechránený pohlavný styk a injekčné užívanie drog.

Žltačka typu B sa vyskytuje na celom svete, pričom na východ od našej krajiny je jej výskyt významne vyšší a naopak, smerom na západ nižší. Ochorenie v zahraničí možno dostať pri neodbornom ošetrovaní v zdravotníckych zariadeniach s nízkym hygienickým štandardom a pri tzv. sexuálnej turistike.

Očkovanie sa vykonáva v 10. týždni života dojčaťa 3 dávkami očkovacej látky, v intervaloch 3-5-11, teda v 3. mesiaci života, v 5. mesiaci života a v 10. mesiaci života. Ak sa jedná o dieťa, ktorého matka bola počas tehotenstva zistená ako nosička vírusu hepatitídy B, alebo prekonala ochorenie počas tehotenstva, tak sa očkuje hneď po narodení a k prvej dávke očkovacej látky sa podáva ľudský gamaglobulín s vysokým obsahom protilátok proti vírusu žltačky typu B. Okrem celoplošného očkovania dojčiat sa vykonáva od r. 1998. Okrem toho sa očkujú aj zamestnanci zdravotníckych zariadení, ktorí sú v riziku nákazy, učitelia odborných predmetov stredných zdravotníckych škôl a učitelia zdravotníckych študijných odborov na vysokých školách, ktorí sú pri praktickom vyučovaní vystavení riziku nákazy, študenti stredných zdravotníckych škôl, lekárskych fakúlt, fakúlt ošetrovateľstva verejného zdravotníctva a tiež rizikoví pacienti, ktorí sú pripravovaní na dialýzu a transplantáciu orgánov, pacienti s poruchami krvotvorby, osoby choré na cukrovku, osoby umiestnené v zariadeniach sociálnych služieb pre mentálne postihnutých, deti umiestnené v resocializačných zariadeniach pre drogovo závislé osoby, osoby žijúce v domácnosti s nosičom HBsAg alebo chorým na vírusový zápal pečene typu B, príslušníci Policajného zboru, ktorí sú pri výkone služby vystavení riziku nákazy. Od roku 2004 sa očkovali aj 11-roční adolescenti. V roku 2009 už do tohto veku dospeli deti očkované v dojčenskom veku, preto sa od tohto očkovania upúšťa. ...

pectore
4. nov 2012

Hemofilové nákazy -

Hemofily jsou drobné (1x 0,3 mm), gramnegativní, nesporulující, nepohyblivé tyčky různého tvaru od kokobacilů po vlákna.

Rostou lépe v prostředí s 5–10 % CO2, v přítomnosti termostabilního faktoru X (hemin) a termolabilního faktoru V (NAD – nikotinamid-adenin-dinukleotid), které jsou přítomné v krvi. Vhodnou půdou pro jejich kultivaci je čokoládový agar. Přítomnost či nepřítomnost uvedených růstových složek umožňuje diferencovat jednotlivé druhy hemofilů. Součástí normální ústní bakteriální flóry jsou Haemophilus parainfluenzae, H. parahaemolyticus, H. aphro philus a H. segnis. Tyto mikroby mohou způsobit infekce v oblasti zubů a dásní a jen zřídka jsou původci systémových onemocnění. Pokud k nim dojde, je průběh podobný jako při infekcích H. influenzae. V posledních letech se pozorují poněkud častěji endokarditidy způsobené těmito hemofily, kdy průběh připomíná infekce vyvolané Streptococcus viridans(2). H. influenzae je pouze ve faryngu, nikoliv v ústech, H. ducreyi – původce ulcus mole (šankroid, měkký vřed) – lze izolovat u nemocných na pohlavním ústrojí. Toto onemocnění je častější v tropech, ale i v USA v nižších socioekonomických vrstvách obyvatel. Je 10krát častější u mužů. Jeho přítomnost zvyšuje pravděpodobnost infekce HIV. Po 5–7 dní trvající inkubaci se vytváří bolestivý vřed (u mužů jeden větší, u žen několik drobných) s regionální jednostrannou bolestivou lymfadenitidou, která, není-li léčena, zhnisá(2).

Haemophilus influenzae prvně popsal Pfeiffer v roce 1892 ze sputa zemřelého chřipkou a mikrob byl dlouho označován Bacterium influenzae v domnění, že jde o původce této infekce, nebo jako Pfeifferův bacil. Současné jméno označuje nezbytnost některých krevních faktorů pro jeho růst a skutečnost, že často komplikuje chřipku.

Virulence a antigenicita H. influenzae je dána antigeny pouzdra. Podle nich rozeznáváme typy a–f. Kmeny bez pouzdra, které jsou netypovatelné, jsou běžnou součástí bakteriální flóry dýchacích cest a jen zřídka vedou k onemocněním(6).

Nosičství a patogenitu jednotlivých typů přináší Tab.

H. influenzae je striktně lidský patogen, přítomný ve faryngu – nikoliv v ústech – který způsobuje neinvazívní infekce dýchacích cest včetně sinusitid a otitid ve všech věkových skupinách a bakteriální komplikace po virových respiračních nákazách. Invazívní onemocnění jako meningitidy, epiglotitidy, méně často septické artritidy, celulitity, bakteriémie a jiná systémová postižení, vyvolávají pouze opouzdřené kmeny typu b, a to jen u dětí od půl roku do 5–6 let. Novorozenci a kojenci do šesti měsíců onemocní zřídka, pak však dochází k rychlé promořenosti dětí tímto sérotypem, a to asymptomaticky či manifestně. Do školního věku dochází prakticky ke 100% promořenosti dětské populace. Antigenní stimul k tvorbě protilátek způsobují patrně i další baktérie – komenzálové, mající podobné nebo shodné antigenní epitopy. Tak E. coli K 100 má kapsulární polysacharid shodný s H. influenzae(6). Po pneumokokových nákazách jsou hemofily nejčastějšími původci infekcí dýchacích cest. K přenosu dochází kapénkami, ale onemocnění se vyskytují vesměs sporadicky, častěji v chladnějších měsících roku. Výjimkou jsou hnisavé konjunktivitidy, které mohou mít i epidemický výskyt. V roce 1984 došlo v Brazílii k takové rozsáhlé závažné epidemii u dětí do čtyř let. Onemocnění začalo hnisavou konjunktivitidou s vysokou horečkou, následovalo zvracení, purpura a byla vysoká úmrtnost. Z krve, ale nikoliv z moku, byl izolován H. influenzae biotyp aegyptius(6). H. influenzae může produkovat b-laktamázy – v roce 1999 bylo v ČR takových kmenů méně než 10 % – se značnými rozdíly v jednotlivých oblastech, ale počet takových kmenů zvolna stoupá(8). Hemofilová meningitida je nejčastějším systémovým onemocněním způsobeným H. influenzae typu b (Hib). Začíná většinou pozvolna zánětem horních dýchacích cest, stoupá horečka, bolesti hlavy, připojuje se zvracení, spavost nebo zvýšená dráždivost a vyvíjí se horní i dolní meningeální syndrom. U malých dětí meningeální příznaky mohou chybět, bývá hyperreflexie, ev. i křeče a bezvědomí. Tyto příznaky i při správné terapii ustupují zvolna. Onemocnění může být komplikováno jednostranným nebo i oboustranným postižením sluchu a subdurálními efúzemi. Následkem bývá psychomotorická retardace, jindy hluchota(3, 4). Druhou nejzávažnější nákazou je epiglotitida, která děti – většinou od 1.–5. roku – může ohrozit na životě. Častěji v chladných měsících roku dochází k rychle se stupňující dušnosti, vysoké horečce, neklidu, při záklonu hlavy dochází až k zástavě dechu. Při vyšetření ústní dutiny bývá příklopka hrtanová rudá, zvětšená i do velikosti třešně. Urychlený přesun (vsedě v předklonu) na dětskou jednotku intenzívní péče je nezbytný(1, 7). Pneumonie často nasedají na základní virové onemocnění dýchacích cest. Bývá horečka, hnisavá expektorace, zrychlené a namáhavé dýchání. Někdy dochází k vzniku abscesů a empyému. Orbitocelulitidy jsou často komplikací otitid nebo sinusitid. Při horečce dochází ke zduření tváře a asymetrické, někdy velmi výrazné protruzi bulbu. Bakteriémie bez zřetelného orgánového postižení může být život ohrožující příhodou u pacientů s asplenií nebo hematologickými onemocněními, nejčastěji ve věku 6 měsíců až 3 let(6). Vzácná je pyartróza – spíše u dětí do dvou let – kdy je zarudlý a zduřelý jeden velký kloub. Hemofilové otitidy, sinusitidy a akutní exacerbace chronických bronchitid mají klinický obraz shodný jako při infekcích vyvolaných pneumokoky či jinými mikroby. V diferenciální diagnostice systémových postižení hemofily je třeba odlišit především stenozující laryngotracheitidu (pseudokrup) od epiglotitidy. Stenozující laryngotracheitida postihuje opět děti do šesti let, je však vyvolána některými respiračními viry. Začíná obvykle jako infekce horních dýchacích cest se stupňujícím se štěkavým kašlem. K inspirační dušnosti dochází často v noci, dítě je neklidné, zrychleně dýchá, při vdechu vtahuje jugulum i podklíčkové jamky, a dochází až k cyanóze. K uklidnění použijeme sedativa, aplikujeme hydrokortizon i. v. nebo i. m. a dítě uložíme do vlhkého stavu s kyslíkem. Prognóza je vesměs příznivá(1). Naproti tomu iniciální terapie bakteriálních meningitid je bez ohledu na původce shodná, teprve při stanovení kauzální diagnózy se podle potřeby upravuje.

Protože se zatím v ČR jen zřídka (tj. do 10 procent, ale se značnými místními rozdíly) vyskytují nákazy kmeny hemofilů, které produkují b-laktamázy, zůstávají lékem volby aminopeniciliny(ampicilin nebo amoxici lin)(8). Při neinvazívních infekcích se podávají p. o. v běžných dávkách. Tam, kde je vyšší výskyt kmenů produkujících b-laktamázy, je nutné podat aminopeniciliny chráněné inhibitory b-laktamáz. Při přecitlivělosti k penicilinu lze podat stabilní cefalosporiny, ev. i makrolidy, které však mají zpravidla nižší účinnost než b-laktamová antibiotika, nebo u dospělých i chloramfenikol – vše v běžných dávkách. Při systémových nákazách – především při meningitidě – aplikujeme léky vesměs v i. v. infúzi. Nejprve se aplikuje dexametazon 0,8 mg/kg/den ve dvou dávkách po 12 ho dinách po dobu dvou dnů jako prevence poruch sluchu. Do půl hodiny po stanovení diagnózy bakteriální meningitidy se u dětí od tří měsíců podává buď cefotaxim 200 mg/kg/den rozděleně v šestihodinových intervalech, nebo ceftriaxon 100 mg/kg/den jednou za 24 hodin, ev. rozděleně ve 12hodinových intervalech. Jako prevence edému mozku se podává manitol v dávce 1,5–2 g/kg/den frakcionovaně. Jakmile je stanoveno, že jde o infekci hemofily, lze antibiotickou terapii ponechat beze změny po dobu 7–12 dní, nebo podat ampicilin v dávce 200–400 mg/kg/den rozděleně v šestihodinových intervalech, ev. chloramfenikol 100–200 mg/kg/den rozděleně v šestiaž osmihodinových intervalech(4). Meningitidy mohou být komplikovány subdurálními sufúzemi a jako následek bývají jednostranné, ale i oboustranné poruchy sluchu až úplná hluchota, a u kojenců, zvláště při pozdějším zahájení léčby, docházelo k psychomotorickým retardacím. Spolehlivou ochranou před systémovým postižením H. influenzae je očkování konjugovanými vakcínami, které se aplikují ve třech dávkách nejlépe současně s trivakcínou(5, 6). V zemích, kde bylo takové očkování zavedeno, hemofilové meningitidy a epiglotitidy prakticky vymizely. Od července 2001 bylo očkování zavedeno v ČR jako součást pravidelného očkování. Zaručuje ochranu před systémovými onemocněními, ni koliv před místními infekcemi, jako otitidou či sinusitidou.

pectore
4. nov 2012

Detska obrna

Prehľad

Detská obrna je veľmi nákazlivá infekčná choroba prenášaná vírusmi, ktorá často vedie k trvalým ochrnutiam alebo dokonca k smrti. Očkovaním obyvateľstva sa v našich šírkach asi od roku 1960 stala veľmi zriedkavou, hoci očkovanie obyvateľstva vykazuje klesajúcu tendenciu. Choroba začína celkovými chorobnými symptómami, ktoré väčšinou po ca. 14 dňoch odznievajú.

V málo prípadoch, a síce asi v 1 % prípadov, dochádza následne k príznakom ochrnutia alebo k zápalu mozgových blán, ktoré v dôsledku chýbajúcich adekvátnych liekov môžu byť liečené len symptomaticky a väčšinou zanechávajú trvalé následky. Diagnóza nastáva izoláciou vírusu zo stolice, likvoru alebo sekrétu hltana.

Definícia, z histórie

Poliomyelitída je akútne horúčkovité ochorenie, ktorého vírusy prednostne napádajú predné rohy miechy, ktoré kontrolujú pohyby. To môže v nepriaznivom prípade viesť k ochrnutiam a k smrti. Špecifická liečba poliomyelitídy nie je známa; dôležité je profylaktické ochranné očkovanie. V roku 1952 postihla najmä USA epidémia s priam katastrofálnymi rozmermi.

Pritom bolo hlásených okolo 58 000 prípadov infekcie poliomyelitídy. Z toho bolo oplakávaných 3 145 smrtelných prípadov a 21 259 osôb, čiže takmer 37 %, z toho malo trvalé následky ochrnutia. V rovnakom roku sa v Spolkovej Republike Nemecko, vrátane vtedajšieho západného Berlína, oznámilo 9 728 ochorení. Z chorých zomrelo 777 ľudí, čiže okolo 8 %. Prominentnou obeťou infekcie poliomyelitídy bol napríklad neskorší (od roku 1933) americký prezident USA Delano Roosevelt (1882 – 1945), ktorý na ňu ochorel 1921, a bol potom na celý život odkázaný na invalidný vozík.

Pôvodca ochorenia, prenos

Pôvodcami poliomyelitídy sú vírusy RNA zo skupiny takzvaných picornavírusov. Vírusy majú s okolo 7 000 bázických párov relatívne jednoduchú štruktúru a v súčasnosti môžu byť bez príliš veľkých nákladov vyrobené dokonca umelo v laboratóriu! Majú veľkosť ako 25 – 30 nm. (1 nm = 10 –9 m).

Vírusy poliomyelitídy sú veľmi nákazlivé. Infekcia nastáva predovšetkým fekálno-orálne, čiže prijatím kontaminovaných potravín alebo nápojov, porovnateľne s prenosom hepatitídy A. Infekcia kvapôčkovou infekciou čiže kýchaním, kašľom, bozkávaním sa považuje skôr za nepravdepodobnú. Až do prepuknutia ochorenia to v priemere trvá 1 – 2 týždne.

Po infikovaní vírusom dochádza v tele k ich rozmnoženiu a k netypickým chorobným symptómom (1. fáza ochorenia). Po nasledujúcom intervale bez symptómov vnikne pôvodca do centrálneho nervového systému (CNS) a spôsobuje tam potom 2. fázu ochorenia. Táto fáza je charakteristická poškodením motorických systémov. Pritom dochádza k ochrnutiam svalov a zápalu mozgových blán.

Inkubačná doba

Inkubačná doba, čiže doba od infikovania sa až do prepuknutia ochorenia, činí asi 5 až 14 dní, v zriedkavých prípadoch dokonca až 35 dní.

Výskyt

V krajinách s vysokou mierou očkovania sa poliomyelitída vyskytuje len sporadicky pri medzerách v očkovaní dovlečenými pôvodcami. Pred zavedením perorálneho očkovania (1962) boli vo vyspelých krajinách pravidelne pustošiace epidémie. V tom čase bolo veľa chorobných priebehov končiacich smrťou, zastavením dýchacej činnosti a trvalými defektami. Takéto pomery nájdeme ešte aj dnes v rozvojových krajinách. Obzvlášť ohrozená je India, časti Afriky a časti juho-východnej Ázie.

Symptómy

1. fáza ochorenia
bolesti hlavy a údov
strata chuti do jedla
hnačka
horúčka
ťažkosti pri prehĺtaní

2. fáza ochorenia
zápal mozgových blán
ochrnutia
bolesti chrbta
bolesti svalov
zvýšená citlivosť na vonkajšie podnety

Laboratórne nálezy

Od začiatkom 2. fázy ochorenia sa v likvore, čiže v tekutine obklopujúcej mozgovú hmotu, dá dokázať zápal. To sa okrem iného prejavuje zvýšenými hodnotami bielkovín a normálnymi hodnotami glukózy.

Diagnóza
Klinické pozorovanie objavujúceho sa ochrnutia.
Izolácia a dôkaz vírusu zo stolice, sekrétu hltana a z likvora.

Diferenciálna diagnóza

Počas 1. fázy ochorenia prichádzajú do úvahy takmer všetky horúčkovité infekcie. Objavujúce sa ochrnutia môžu byť spôsobované aj vírusovými infekciami Coxsackie a ECHA, stredoeurópskou kliešťovou encefalitídou, diftériou, neuritídou a Guillainovým-Barrovým syndrómom.

Terapia

Prísny pokoj na lôžku už pri podozrení na infekciu pliomyellitídy. Svaly uvoľňujúce, rôzne uloženia pacienta pri objavujúcich sa ochrnutiach; dlhotrvajúca liečebná gymnastika, respirácia a intenzívna lekárska starostlivosť. Kauzálna liečba, čiže priamy boj proti vírusu liekmi nie je (zatiaľ) možný.

Komplikácie

Dodatočné bakteriálne infekcie dýchacích ciest vedú k výpadku dýchacej činnosti. Ďalej môže dochádzať k zápalu srdcového svalu, ktoré môže neskôr viesť k srdcovej slabosti.

Profylaxia, očkovanie

Najlepšia prevencia pozostáva z očkovania. Dôsledkom konzekventných masových očkovaní mohla byť detská obrna napríklad v Európe a Amerike takmer celkom odstránená. V nasledujúcich odsekoch je predstavené krátke načrtnutie dejín vývoja účinnej očkovacej látky proti vírusu poliomyelitídy:

V roku 1946 sa podarilo americkým vedcom USA Johnovi Franklinovi Endersovi (1897 – 1985), Frederickovi Chapmanovi Robbinsovi ( * 1916) a Thomasovi H. Wellerovi ( * 1915), kultivovať vírus obrny v rôznych tkanivách, začo boli títo traja v roku 1954 vyznamenaní Nobelovou cenou za medicínu a fyziologiu. Tento objav urobil Salk pri jeho experimentoch na univerzite v Pittsburghu (Pensylvánia) ďaleko nezávislými od pokusov na zvieratách a urýchlil tým svoje bádanie. Pri svojom pátraní po účinnom lieku proti vírusu obrny bol od roku 1947 podporovaný peniazmi na výskum od americkej národnej nadácie USA “National Foundation pre infantilnú paralýzu”, ktorá bola 1938 založená americkým prezidentom Rooseveltom na boj proti obrne.

Od roku 1952 začal americký bakteriológ/biológ Jonas Edward Salk (1914 – 1995) s prvými experimentálnymi očkovacími pokusmi. Najprv vyskúšal vakcínu (očkovaciu látku z pôvodcov ochorenia) na sebe a následne na svojej rodine. Do roku 1954 bolo v USA týmto spôsobom zaočkovaných spolu 1,8 milióna ľudí. “Salkovo očkovanie” nastáva trojnásobnou injekciu inaktívnych (usmrtených) vírusov obrny typov pôvodcu I, II a III. Prvé dve injekcie sú v odstupe 4 až 6 týždňov, tretia najskôr po 7 mesiacoch; po čase ca. 10 rokov boli resp. sú potrebné preočkovania. Jeho očkovania boli ďalej rozvíjané Albertom Bruceom Sabinom (1906 – 1995) na dlhoročne praktizované perorálne ochranné očkovanie, podávané pomocou kúsku cukru. A 12. apríla bola očkovacia látka povolená k všeobecnému používaniu americkými schvaľovacími úradmi FAD (Food and Drug Administration).

Živá účinná očkovacia látka proti typom vírusov obrny I, II a III bola v Nemecku, v DDR, podávaná od 1960 a v Spolkovej Republike od 1962 ako “Sabinovo perorálne očkovanie” (OPV = orálna polio-vakcína). Perorálne očkovanie sa prevádza jednoduchšie než injekcia podľa Salka a je asi o jednu tretinu cenovo výhodnejšie než injekcia. Podáva sa v 4, 6. a 18. mesiaci života; aj tú sú potrebné preočkovania po asi 10 rokoch. Od roku 1998 je však v Nemecku od “Stavovskej očkovacej komisie” (Stiko) odporúčaná a aj požívaná ako očkovacia látka proti obrne “inaktivovaná polio-vakcína” (IPV = inaktivovaná polio-vakcína). Vo Švajčiarsku sa toto deje od roku 2003. Táto očkovacia látka je látka podávaná injekčne, teda sa nepodáva perorálne. Má vysokú účinnosť a nespôsobuje nijakú paralytickú poliomyelitídu vyvolanú vakcínou (VAPP). Aj ľudia, ktorí trpia na oslabenie imunity (AIDS), môžu byť bez rizika touto očkovacou látkou zaočkovaní. Vrátili sme sa teda k starému, ale medzičasom vylepšenému, spôsobu Salkovho očkovania.

Prognóza

Chorobné priebehy, ktoré sú spojené s ochrnutiami majú letalitu (úmrtnosť) 2 – 20 %. Asi 50 % na začiatku úplne ochrnutých osobám, natrvalo ostávajú rozlične vážne ochrnutia. V mnohých prípadoch treba rátať s výskytom postobrnového syndrómu (PPS = post-polio-syndróm).

Post-polio-syndróm (PPS)

Pod post-polio-syndrómom rozumieme slabosť vyskytujúcu sa po prekonanej infekcii obrny, a ťažkosti spojené väčšinou s bolesťami a stavmi úplného vyčerpania. Tieto ťažkosti sú zväčša nezávislé do možných súčasne prebiehajúcich prejavov ochrnutia. Obzvlášť fatálne je, že sa tieto ťažkosti často objavujú až desaťročia po infekcii obrny a nie sú dokázateľné ani metódami klinického obrazu ani laboratórnou diagnostikou. Okrem toho tu treba zohľadniť, že len u ca. 1 % infikovaných sa objavia resp sa objavili symptómy obrny. Ale aj tento okruh osôb môže byť postihnutý post-polio-syndrómom. Je možné, že v post-polio-syndróme je príčina mnohých ochorení, ktorých príčiny ešte nie sú ani zďaleka známe, ako napr. syndróm chronického vyčerpania (CFS). Ľudia trpiaci post-polio-syndrómom musia predovšetkým nahradzovať nedostatok vo svaloch účinného L-carnitínu (kyselina gama-trimetylamino-beta-hydroxy-maslová). Carnitín slúži hlavne ako proteín na transport acetylových skupín cez membrány mitochondrií. Mitochondrie patria ako subštruktúra bunky k takzvaným bunkovým organelám a sú zodpovedné za získavanie energie bunky a tým energie organizmu. Krátko spomenieme, že carnitín sa vyskytuje v forme L a vo forme D. Je to zaujímavé preto, že biologicky aktívny je len L-carnitín, zatiaľ čo D-carnitín je nielenže biologicky inaktívny, ale dokonca bráni L-carnitínu v jeho účinku. Ukázalo sa, že ľudia trpiacich na PPS potrebujú denne asi 4 g látky, ktorá sa dá najlepšie získať ako potravinový doplnok.

Vírusy obrny ako biologická zbraň

Ako bolo vyššie spomínané, dajú sa vírusy obrny od istého času relatívne jednoducho vyrobiť v laboratóriách, a žiaľ nielen v špeciálnych laboratóriách. Týmto spôsobom môže každý odborník/odborníčka prísť k vlastníctvu aj väčšieho množstva vírusov obrny. Na infikovanie množstva ľudí vírusom, by stačilo, napr. kontaminovať vírusom rekreačné jazerá alebo aj plavárne bez nejakých väčších nákladov. Pretože medzi obyvateľstvom neexistuje dostatočná ochrana očkovaním, mohla by byť týmto spôsobom vyvolaná minimálne regionálna epidémia obrny, a síce so značnými následkami pre kapacity systému zdravotníctva s enormnými nákladmi pre spoločnosť. Vtedy by sa preto malo počítať s masovou hystériou.

pectore
5. nov 2012

Clanok bol zverejneny 2010 ..statisticke udaju su z roku 2008 …

Zašktr : celkovy pocet nakazenych v EEA bol 47, Najviac postihnutou vekovou skupinou (muži a ženy) su 5-14 rokov , potom nasleduje 45 – 64 co sa pripisuje nizkej preockovanosti tejto vekovej skupiny. Vacsi vyskyt je u zien : 30 : 17

krajina / pocet nakazenych…
Francúzko : 5
Anglicko: 6
Svedsko : 1
SLOVENSKO: 0
Lotyšsko: 29

V roku 2007 bol pocet pripadov v EEA - 21 (15 – pripadov bolo v lotysku)
V roku 2006 bol pocet pripadov v EEA -70 (64- pripadov bolo v lotyšsku)

Záver : Pôvodný prenos choroby pokračuje v Lotyšsku čo naznačuje, že epidémia záškrtu ma otvorenú cestu k návratu do akejkoľvek krajiny v EÚ. Británia ma stupajuci trend . Viac v tabulkach . str 133 a 134 .

http://ecdc.europa.eu/en/publications/Publicati...

pectore
5. nov 2012

za obdobie septebmer 2011 - August 2012
Krajina / incidencia ochorenia na 1000000 obyvatelov / počet nakazených / preočkovanosť(2010)

Osýpky:

Rakusko / 4.2 / 35 / -
Belgicko / 14.8 / 159 / 80-89%
Nemecko / 2.5 / 204/ 90-94%
Velka britania /22.5 /1403 / 80-89%
Slovensko /0.4/ 2 / 95-99%
Rumunsko /158.8 /3409/ 90-94%

nakazenych rubeolou - 30128 ...s najväčším vyskytom v polsku a rumunsku!( 29882) len tak pre informacie ak sledujete zvysujuci sa vyskyt rumunov na nasom uzemi...mali by sme sa zamysliet... v tejto krajine bolo v tomto roku nakazenych rubelou- 24577 ludi.!! ..

pectore
5. nov 2012

Pneumokokove infekcie : statistika uverejnena 2010 skumane obdobie 2008 - 2006
Najviac postihnute skupiny boli najmladsie deti do 5 rokov a stary ludia nad 64

Stat / 2008/2007/2006 -Notifikacia na 100000obyvatelov
Rakusko: 133/ 316/ 141 - 1.6
Belgicko: 1875/ 1728/ 1484 - 17
Spanielsko: 1648/ 1428/ 2585 – bez udaju
Svedsko: 1789/ 1441/ 1334 - 19
Anglicko: 5514/ 5624/ 5820 - 9
Slovensko: 36 /37 /44 – 0.67 ( v roku 2008 sa u nas zacalo ockovalo aktivnejsie za doplatok , povinne bezplatne ockovanie zacalo rokom 2009)

Celkovy pocet nakazenych tymto ochorenim bolo v roku 2008 v EEA 14 883 pripadov
V roku 2007 v EEA 13 486 pripadov
V roku 2006 v EEA 13449 pripadov

Zaver: dohlad nad pneumokokovymi ochoreniami nieje jednoduchy pretoze je vela serotypov a zavedenim vakcin sa zmensi pocet tych proti ktorym bolo ockovane no zvysi sa pocet kmenou proti ktorym ockovane nebolo… jedna sa vsak o menej agresivne typy nez su obsiahnute vo vakcine.

blizsie info na str. 143 a 144

http://ecdc.europa.eu/en/publications/Publicati...

pectore
Odpoveď bola odstránená
Zobraz
miliharmi
20. nov 2012

http://www.protisedi.cz/article/svetle-chvilky-...

Není to tak úplně jen o boji s nemocí, ale ....no přečtěte si, fakt bomba. 😉 Mládenec je nejspíš číslo, ale já vůbec podobné číslo nejsem, jsem zodpovědná a spořádaná matka od dětí a moje zkušenosti s lékařskou a zdravotní péčí jsou občas podobné.

eliaska23
autor
20. nov 2012

@miliharmi toto som čítala... sranda je, že môj manžel ako dieťa pravdepodobne prekonal čierny kašeľ, svokra žiadala testy a odmietli ju... ako inak, však? všetky príznaky čierneho kašľa mal a trvalo to pol roka...

pectore
22. nov 2012

V obci terna sa týmto nebezpečným respiračným ochorením nakazili aj deti. !!!! ....

http://www.news.sk/rss/link/2012/11/8262682/tub...

bralilienka
22. nov 2012

pectorka, ako je to možné, ked do januára 2012 bolo očkovanie proti TBC povinné. ako ich mohla poskytnúť epidémia??? že by to dostal jeden, ale toľkí?
vysvetli mi to prosím tvojimi "odbornými" argumentami. 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂

jonas17
22. nov 2012

@bralilienka toto trápi aj mňa 😀 šak ľudia v tej osade musia byť riadne zaočkovaní...jedine, že odmietli a zaplatili pokutu...len je zvláštne, že neochoreli novorodenci, ale staršie deti a dospelí...tak ako je to vlastne s tým očkovaním? je účinné, či nie? 😕

Tu začni písať odpoveď...

Odošli