Poraďte, kam ísť s deťmi plávať v Bratislave
Ahojte, mohli by ste mi prosím poradiť, kde v BA sa dá ísť plávať s detičkami? Najlepšie by boli kurzy, ale aj nezáväzné vstupy. ďakujem
@smejkap9 presne tak, podava dalej a dba o to, aby ti co tam pracuju, vykonavali svoju cinnost spravne. ale nedava certifikat alebo nieco take, cize ak by si sa neskor chcela osamostatnit je potrebne ziskat na to potrebne vzdelanie..ale skusenost je cennost. zalezi samozrejme na stredisku ci to od teba vyzaduju aj certifikat, ale nezvyknu
chcela by som sa spýtať, či mi neviete poradiť kam ísť plávať s dieťaťom iba jednorázovo. Chcela by som aby sa moja dcérka s vodou najprv zoznámila a len tak by sme si zašantili vo vode a až potom sa prihlásili na kurz. Viete o nejakom príjemnom zariadení vyslovenie pre deti? (nie akvaparky) vďaka.
@rendiz co som ja pozerala stranky, tak vacsinou vo vsetkych strediskach sa da zaplatit si aj jednorazovy vstup 😉
treba pozriet ich webstranky, a vacsinou v cennikoch maju uvedene aj jednorazove vstupy a potom sa uz len s vedenim dohodnes, kedy sa ta jedna lekcia uskutocni. My sme chodievali do WBC, tam sa to dalo,a teraz ideme do Mobiku a tam sa to da tiez, a myslim ze v BA sa to da aj v ostatnych prevadzkach 😉
Terezka, opakujem sa a treba to asi viac zdôrazniť, pretože niečo všetci akosi úspešne prehliadate. To, že sa cítim byť za niečo zodpovedný a reagujem na všetky informácie ohľadne „plávania“ malých detí, ktoré sa mi donesú, nemá nič s tým, o čom píšeš. Možno nie som šikovný vo formulovaní niektorých informácií, ale pri tejto práci je ŠŤASTNÉ DIEŤA môj absolútny cieľ. Tomuto cieľu podriaďujem svoje konanie, informácie a aj svoje snaženie. A tiež sa snažím brániť zlému. Nie preto, že tým chcem niekoho osočovať, alebo niečo napádať. Je to preto, že keď niečo nie je pri deťoch dobré, tak to pri deťoch dobré nie je. A keď si niekto nekorektne buduje na práci s deťmi akúsi divnú obchodnú, alebo neviem akú kariéru, tak je to pre deti nebezpečné. Je to problém všade na svete, je to nevhodná forma komercie pri deťoch a nedá sa tomu brániť. Keď sa niekoho moje slová dotknú, je to jeho ješitnosť. Keď za tým nedokáže vidieť moju snahu pomáhať, je to jeho neschopnosť pochopiť komplexnosť a rozsah tejto práce. A že sa snažím zverejňovať niektoré informácie v širšom kontexte, v ktorom vidím priestor aj na zamyslenie sa, je to o tom, že nevedomosť rodičov je pre deti najproblematickejší moment v modelovaný ich zdravého a správneho vývoja. Na odkaze http://www.alvacentrum.sk/download/zoznamPrevad... nájdeš cca 50 prevádzkovateľov. Momentálne sa opäť zoznam aktualizuje a bude doplnený. Si tam aj Ty, je Tam aj prevádzka ktorá nemá nič so mnou a používa doménu ALVA®, je tam ďalších x prevádzkovateľov. Nakoľko som mal tiež tú česť s Tebou pracovať a poznám Tvoj prístup k tejto práci, vzdelanie, považujem Ťa za TOP inštruktorku. Veľa Vás takých v SR bohužiaľ nie je. Na mnohých tých prevádzkach na zozname pracujú ľudia a inštruktori, ktorých vedomosti a aj záujem o riadne vzdelanie sú na hranici 0. To, že si niekto otvorí prevádzku a spraví si nejaký kurz neznamená, že tejto práci aj rozumie. Ty sa o to určite snažíš. Aspoň som to tak vnímal, keď sme spolu pracovali. Pre deti takýto stav určite nie je dobrý. Presne ako si uviedla, do nedávna mohol aj v SR robiť túto prácu takmer ktokoľvek a nepotreboval k tomu žiadny rekvalifikačný kurz. S tým súhlasím. Nie je to však pre rodičov hrozná informácia? Zaplatia si za kurz a inštruktor, ktorému sa so svojim dieťaťom zverujú do opatery, nemusí mať žiadny kurz ani vzdelanie pre takúto náročnú prácu? A navyše sa zdá, ako keby to prevádzkovateľom vyhovovalo. Len deti na to doplácajú. Túto situáciu už v SR našťastie Ministerstvo školstva zmenilo. V reálnom živote sa však zmeny budú odohrávať pravdepodobne pomaly, ale verím, že sa všetko bude vyvíjať v prospech detí. Mnohí ľudia sa našťastie stále dožadujú, kde majú niečo o „plávaní“ malých detí nájsť. Tak nech niečo nájdu možno práve aj na tomto portály. Rodičia majú v tomto smere skutočne veľmi ťažkú pozíciu. Nemôžu vedieť všetko. Ale keď sa rozhodnú využívať vodu pre svoje deti a ešte si zato aj zaplatia, nech je im poskytnuté skutočne fundovaný servis. A moja snaha je aj to, aby si práve rodičia a aj čitatelia týchto stránok uvedomovali, že sme schopný na Slovensku v tomto smere pre nich spraviť veľmi veľa. Píšeš Terezka a snahách zdokonaľovať túto prácu a odbornom raste. To že som niečoho zakladateľ je fakt a nie zásluha. Podľa mňa to po odbornej stránke nič neznamená. Priekopník je ten, kto niečo prekopáva, tvorí, posúva. Tak sa pridajte viacerí! Ak máte tých odborníkov, ale aj bez nich. Prečo sa nepridáte a neposuniete túto prácu z toho bludného kruhu, v ktorom je od roku 1990, kedy som sa prvý krát v praxi stretol z metodikou, ktorú stále všetci používate a obhajujete a sami všetci všade píšete, že kto nechce, nech to nerobí. Že do toho nikoho nenútite. Ja toto nepíšem len Terezke a ani žiadnej konkrétnej prevádzke, ale všetkým. Ja toto píšem rodičom a čitateľom stránky, aby si uvedomili, že pre ich deti je určitá časť programu vo vode nie dobrá. Podsúvanie pekných videí a fotiek ponárajúcich sa detí je pre túto prácu nebezpečné kvôli deťom. Pustite si to v hlave bez obrazu. Zavrite si niekedy na bazéne oči a započúvajte sa napríklad do dychovej frekvencie detí. Započúvajte sa do emócie, akú prežívajú v niektorých momentoch, ktoré im ponúkate. Robte túto prácu aj inak. Neverte slepo ani mne, ani iným. Vnášajte do tejto práce seba a kto má pre túto prácu cit, nepomýli sa. Napíšte mi, ako vnímate pocity dieťaťa na zvukovom zázname, ktorý nájdete na http://www.alvacentrum.sk/download/ponaranieHel.... Prehrajte si to viac krát za sebou, pretože hlas cvičiteľky a výrazy ktoré používa, veľa zakrývajú. Tak ako sa to bežne deje pri tejto práci na veľa prevádzkach. Následne si pozrite, z čoho ten zvuk pochádza na: http://www.alvacentrum.sk/download/reklameVideo.... A že píšem, že je niečo vyslovene nebezpečné je preto, že som si uvedomil, že za tie roky, aj napriek tomu, že som ja sám na to poukázal ešte v časoch, keď som konkrétnu prevádzku riadil, sa absolútne nič nezmenilo. A rodičov chcem zámerne vyprovokovať k väčšej pozornosti. Takže Terezka a ostatní, čo máte úprimnú snahu ponúkať deťom to najlepšie, zamerajte sa na deti. Na mňa sa vykašlite. Dajte si dieťa ako absolútny cieľ a prestaňte používať signálové ponáranie. Prečo? Lebo to nie je pre deti vhodné. Prečo? Lebo je pre deti nebezpečné. Prečo? Lebo ich vývoj do jedného roka ja absolútne postavený na citovom vnímaní. Prečo? Lebo to je fakt, ktorý je vedecky potvrdený. Ak si niekto myslí, že stresová reakcia je to čo deti potrebujú, tak nech to robí ďalej... Nepíšte o ALVE, nepíšte o tom, kde čo a ako. Zbytočne provokujete a naozaj neviete absolútne nič o skutočnom pozadí. Ja sa nehnevám. Ja si chránim svoju prácu pred takými ľuďmi, ako sú majitelia konkrétnej prevádzky. A aj aktuálna legislatíva je už niekde inde, ako je uvedené. Slovensko spravilo v tomto smere legislatívne míľový krok. Ako mám nechať bez povšimnutia dezinformácie? Keď sa neuvedú, ja nebudem reagovať. Ale keď niekto uvedie, že v SR sú tri školy kde sa dá získať rekvalifikačný kurz po dvoch rokoch, čo vyšiel zákon, ktorý zmenil legislatívu v SR, tak keď napíšem, že to nie je pravda, tak píšem fakty. A Terezka, nevnímaj prosím toto ako kritiku. Naopak, ja si veľmi cením, že zverejňuješ čokoľvek k danej téme. Že sa nebojíš napísať svoj názor a svoje skúsenosti, svoje informácie, ktoré máš. Kiež by bolo takých viac. Ale keď Ťa niekto upozorní, že nie sú správne, tak nie je namieste komentovať niečo, čo skutočne nepoznáš. Pozadie ochrannej známky ALVA® je niekde úplne inde. Preto odporúčam, aby sa nikto témy zneužívania tejto známky račej nechytal. Pretože musím na to reagovať. ALVA® je moja ochranná známka a je mojou povinnosťou si ju aj chrániť. Chráni mňa aj moju prácu a prácu mojich ľudí a odlišuje nás od práce druhých. To že to niekto spochybňuje a napáda, za to ja nemôžem. Zámerne sú Vám podsúvane dezinformácie a snaženie konkrétnych ľudí siaha až tak ďaleko, aby som túto prácu nevykonával. Prečo? Aj keď sa tých ľudí priamo spýtate, nemôžu Vám povedať pravdu, pretože už verejne klamali a klamú ďalej. Ja som túto prácu robil, robím ju a budem ju robiť aj ďalej. A paradoxne ju dnes môžem robiť lepšie, ako kedysi a mám okolo seba veľmi dobrý tím ľudí. Jedna vec je sa nedohodnúť a druhá robiť zle. A prečo takéto veci zverejňujem? Pretože sa verejne vyjadrujem k problematike „plávania“ malých detí. Pretože je to práca, ktorej sa venujem profesionálne už 26 rokov. Pretože publikujem články, príspevky vediem besedy, semináre. Pretože chcem, aby cvičitelia, rodičia, prevádzkovatelia mali prístup k mojim informáciám. Nie preto, že ich majú považovať za správne. Ale preto, aby mali možnosť sa rozhodnúť a ponúknuť svojim deťom to, čo sa im zdá byť lepšie, zdravšie, prospešnejšie. Ak bude toto cieľ aspoň hŕstky nadšencov pre túto prácu v SR, bude táto práca pre deti skutočne tým, čím môže, a nie len módnou záležitosťou. Tá je v SR módnou už takmer 20 rokov, ale akoby sa v niektorých smeroch nepohla ani o krok. A Terezka, ak nechceš viesť verejnú diskusiu, kľudne mi napíš na môj e-mail vajda@alvacentrum.sk. Mňa Tvoje názory, skúsenosti a poznatky zaujímajú. Ja Ťa nechcem odradiť tým, že opravujem niektoré Tvoje informácie. Naopak. Myslím si, že práve takí ľudia, ako si Ty, môžu veľa danej veci pomôcť. Ale aj prevádzky s „plávaním“ malých detí by mali vlastniť ľudia, ktorí tejto práci aspoň troška rozumejú a robia takúto prácu skutočne kvôli deťom. Inak škodia aj tým, čo pre nich pracujú. A to že sa takýto majiteľ navyše chváli „cudzím perím“, to je zase o morálke. A takí ľudia by tiež nemali mať dosah na prácu s deťmi. Kto nechce, nech to tu nečíta. Ale kto chce o „plávaní“ malých detí vedieť viac, nech tú šancu má.
@alexandervajda Ales a ty neuvazujes o nejakom vycviku, ci kurze pre instruktorov?
@alexandervajda ok, beriem na vedomie🙂
@pipka jednorazovy vstup je myslene, ze rodic s dietatkom pridu nie na cely kurz, ale tak ako si vravela, ze pridu vlastne iba na jednu lekciu (ked nie je kurz uplne naplneny alebo nejake dietatko ochorie tak takyto individualne dohodnuti sa k nim na tu lekciu pripoja) a teda som len pochopila ze rendiz nechcela ist na hodinu vedenu instruktorom, ale chceli ist do vody vsetci traja sa iba trochu poclapkat.. vyskusat ake to je vobec byt vo vode🙂
aha, chaaaapem 😉
Ďakujem Terezka za pochopenie a som veľmi rád, že sa tejto práci venuješ a že dokážeš o nej aj písať. Moc Ti držím palce.
@pipka Janka, takmer dva roky bojujem, aby sa zastavil ten stav, ktorí správne opísala Terezka. Nemôžeš robiť seriózne školenie, keď ho ľudia nepotrebujú. Ktokoľvek sa doteraz tak náročnej a odborne veľmi špecifickej práci mohol venovať bez toho, aby mali k tomu akékoľvek vzdelanie. Alebo stačili aj kadejaké opatrovateľské kurzy, masérske, poradenské a o "plávaní" nemuseli vedieť vôbec nič. Alebo absolvovali kurzy, ktorých odbornú úroveň jednoznačne spochybňujem, pretože viem, čo a ako Tí čo školia robia. Ak niekto ako majiteľ školy je zároveň aj jej lektor a na školení v roku 2010 prednáša legislatívu a jeho vlastná licencia je neplatná, a samozrejme si nechá za to aj zaplatiť, naozaj neviem, čo sú to tu v SR za školy a čo učia. A ak sa niekto hnevá, že zverejňujem takéto informácie, nech to vysvetlí deťom a ich rodičom, ktorí v takomto prostredí utrácajú nemalé peniaze a dostávajú absolútne nevhodné služby a informácie k práci s deťmi. To bol pre deti a samozrejme aj rodičov doteraz v SR zlý stav. Ale mám už veľmi dobrú správu. Klikni si na http://www.alvacentrum.sk/index.php?page=151, tam nájdeš nižšie odkaz na zoznam uznaných športov a špecializovaných činností a pozri si na konci špecializovanú činnosť 7. Ešte musím požiadať Ministerstvo aj o aktualizáciu zoznamu vzdelávacích zariadení, pretože školenie sa už pripravuje. Ospravedlňujem sa za zase širší opis, ale okrem toho, že sú veci, ktoré trvajú veľmi dlho a nedajú sa preskočiť, ma táto práca veľmi baví, mám z tohto, že v SR je konečne platná nová legislatíva, obrovskú radosť. Pre deti na Slovensku je to veľmi dobrá správa a veľký medzník vo vývoji „plávania“ malých detí. Nehovorím, že je už vyhraté. Je tu pre deti, rodičov aj prevádzkovateľov ešte veľa nástrah. A keďže informácií je strašne málo a zase ma niekto vyprovokoval (v dobrom) 🙂 niečo napísať, vysvetlím to celé. Aby mamičky, ale verím, že sem občas nakuknú aj Tí, čo sa „plávaniu“ detí venujú a nie len Terezka a Monika, dostali viac aktuálnych informácií. Nová vyhláška 444/2008 (všetko sa to dá nájsť na tom odkaze vyššie), významne zmenila (ale aj sprísnila) systém vzdelávania. Na jednej strane je to veľmi dobre, na druhej strane to v reálnom živote znamená určité zmeny a nazvem to ako dlhodobý, ozdravovací proces. Nikto nemôže očakávať, že sa teraz „plávanie“ zastaví, pretože nikto nemá platné vzdelanie. Taký je totiž teraz právny stav. Legislatíva sa však už vytvorila a teraz bude záležať od každého, kto sa tejto práci chce venovať, ako k tomu pristúpi. Aj keď sa možno zdá, že som jediný, ktorému minulý stav vadil a nebol s ním spokojný, nie je to tak. Je viacej inštruktorov a prevádzkovateľov, ale aj veľa rodičov s ktorými som v kontakte a verím, že sa pridajú postupne ďalší a ďalší, až bude väčšina tých, čo budú mať adekvátne informácie, vzdelanie, ale hlavne, budú túto prácu správne chápať, rozumieť jej a postupne bude väčšina detí v SR „plávať“ u skutočných odborníkov. Mňa odborné povedomie niektorých prevádzkovateľov veľmi straší a situáciu v zahraničí nekomentujem, pretože sa diania v SR netýka. Každý, kto odporúča, alebo ide robiť kurz do zahraničia by si mal overiť, či mu to bude doma platiť. Nová legislatíva v SR už kopíruje požiadavky EU, systém je stupňovitý, jasne definovaný (je len jedna jediná platná kvalifikácia), všetko je časovo obmedzené a cvičitelia musia neustále svoje vedomosti preukazovať v priebehu celej svojej pracovnej činnosti a pod. Po starom, raz získal niekto kvalifikáciu niekde na „víkendovom“ kurze, vybavil si živnosť a stal sa z neho na celý život odborník na „plávanie“ malých detí. Tomu je už v SR koniec. Prosím čitateľov, aby ma nechápali zle. Som si vedomý, že sa v konkrétnych veciach vyjadrujem moc priamo, adresne a ako sa hovorí nedávam si servítok pred ústa. Ale deti nie sú tovar. Deti nie sú výrobky a ani materiál na experimentovanie. Túto prácu robím už veľmi dlho a ešte dlhšie ju aj robiť chcem... Všetkým prajem veľmi veľa krásnych zážitkov s deťmi vo vode a ešte raz, moc sa teším, že v SR máme určitú časť v tejto krásnej práci vyhranú.
@alexandervajda dakujem ti za velmi "strucnu" odpoved 😎 vlastne si tym odpovedal hned viacerym, co sa tu o to zaujimali, naposledy tusim @smejkap9 😉
ahojte, ak sa pytate na hotel nivy, ten mozem len a len odporucit, je to super, vstup pre dospeleho 5 eur, pre dieta 2,5 eura, na 1 hod. 20 min, satna spolocna, ak chce ist aj manzel, a pomct s dietatom, su tam prezliekarne, ak idete sami, cez tyzden, a hlavne doobeda je tam prazdno, bazen ma cca 35 stpunov, je velky ... je tam super!§ inak ked si date aj do ggooglu hotel nivy, a welness ... tak vam to vyhodi ...
@alexandrah a da sa tam niekde aj normalne obliect babatko? myslim niekde ci je lavicka alebo nejaky prebalovaci pultik, ale to by som asi chcela vela 😀 😀 😀
@mici111 - hm, pultik tam nie je, je tam lavicka, ale taka uzka, no ja obliekam tam ...
Pripajam spominany clanok o ponarani babatiek, detailnejsie aj s fotkami vychadza teraz v marcovom cisle Mama a JA 😉
PONÁRAŤ ČI NEPONÁRAŤ
DETI NEPOTREBUJÚ ABY SME ICH NIEČO UČILI, DETI POTREBUJÚ ABY SME IM PRE ICH UČENIE VYTVORILI VHODNÉ PODMIENKY A PRIESTOR!
Jednoznačná odpoveď na to, či malé deti ponárať znie NIE. Takzvané „signálové ponáranie“ nepoužívať. Deti do jedného roku neponárať vôbec, ak deti ponárať, tak len od obdobia, keď sú takéto cvičenie schopné zvládnuť samé a je takéto cvičenie spojené s ich vlastným rozhodnutím, bez používania vonkajších podnetov na vyvolávanie reflexných reakcií.
Oveľa dôležitejšie, ako mokrá či ponorená tvár je pre deti ich nadšenie a radosť. Nestretol som dieťa, ktoré bolo v bazéne nadšené a šťastné, že by sa skôr či neskôr o ponáranie nepokúsilo samo a nemalo z toho veľkú radosť. Dokonca v neskoršom veku (známe „JA SÁM(A)“), si to deti oveľa viac užívajú, ak je to pre nich nová skúsenosť. Keď ich ponoríme skôr a bez ich „dovolenia“, tak ich o zážitky z vlastného ponárania navždy pripravíme.
Prvá informácia pre tých, čo sa ešte len rozhodujú ísť navštevovať kurzy „plávania“ by sa tu hodilo ukázať, ako to vyzerá, keď sa nacvičuje signálové ponáranie, ale ja také aktuálne fotky nemám. Musel by som hľadať v starých archívoch. Ale nájdete ich takmer na každej webovej stránke všetkých, čo plávanie s deťmi organizujú a majú na nej svoje vlastné fotogalérie. A tiež si to môžete pozrieť aj priamo na kurzoch. Poznám v SR len jednu prevádzku, kde ponáranie s deťmi úplne vylúčili z programu. Táto prevádzka sa nachádza v Prievidzi.
A druhá informácia je pre tých, čo navštevujú, alebo navštevovali kurzy „plávania“ malých detí. Vedia, ako sa tam umelo tlieska, vyslovujú sa slová nadšenia za každým ponorením dieťaťa, alebo už len samotným obliatím vody z pohárika. Verte mi, že deti vtedy ten pocit určite nezdieľajú a sú citovo doslova zmätené. Keď však pochválite dieťa za to, čo sa udialo na obrázkoch, verte, že ak budete nadšene tlieskať a chváliť svoje dieťa v takomto prípade, jeho pocity budú totožné s Vašimi. A kvalita spoločných prežitkov je významovo na najvyššom mieste nad všetkým, čo sa v bazéne pri „plávaní“ s deťmi môže diať. Ak vám ide skutočne a hlavne o podporenie všestranného a zdravého vývoja Vášho dieťaťa, pocit istoty a bezpečia vášho dieťaťa je to, čo by ste mali vyžadovať 100%-tne. Tu kompromisy neexistujú.
Čo všetko ma okrem už uvedeného vedie k tak jednoznačným záverom, že deti by sa mali pre ponorenie rozhodnúť sami a nemali by sme ich ponárať my dospelí? V záujme detí, ale samozrejme aj ich rodičov, pretože určite chcú pre svoje deti to najlepšie som sa rozhodol k tomu napísať troška viac. Nech si v tom každý nájde svoje. Zodpovednosť totiž nie je len na rodičoch, ale hlavne na mne, ako prevádzkovateľovi a poskytovateľovi takéhoto programu pre deti. Mám záujem ponúkať hlavne kvalitné a odborné služby. Deti nie sú hračky a hlavne malé deti do jedného roka potrebujú mať pre svoj zdravý vývoj také podmienky a podnety, ktoré im v ňom pomáhajú a nie im ho narúšajú. Signálové ponáranie je presne to, čo im v ničom nepomáha, ale vo veľa smeroch môže uškodiť. To, že sa to páči nám dospelým neznamená, že to je pre deti dobré.
Najskôr zopár odborných faktov. Signálne ponáranie je stresová reakcia, ktorá vychádza hlavne z troch nepodmienených reflexov. Ide o Kratschmerov apnoický reflex, ponárací (diving) reflex a Laryngálny chemoreflex. Nikdy sa nedá povedať, že niektorý z týchto reflexov funguje izolovane a platí tu skôr, že keď dôjde k spusteniu ktoréhokoľvek z týchto reflexov, spustia sa aj dva ďalšie. Nie je predmetom tohto článku zachádzať do vedeckých podrobností, ale je potrebné si uvedomiť, že pracujeme s deťmi. Že ľudský organizmus je nesmierne zložitý mechanizmus a nikomu neprináleží, pod akoukoľvek zámienkou zneužívať jeho funkcionalitu pre akési efektné komerčné záujmy. Za taký ponáranie malých detí do 1 roka považujem. Páči sa to nám dospelým, ale nie je to pre deti správna alternatíva. Koho zaujíma podrobnejší opis problematiky, môže čítať ďalej.
Na úvod troška histórie:
V 80-tych rokoch, keď som sa začínal touto problematikou zaoberať, zbieral som hlavne tie informácie, ktoré sa bezprostredne týkali len ponárania malých detí. Všetko sa točilo len okolo atraktívnych obrázkov detí pod vodou. Začiatkom 90-tych rokov som chvíľu spolupracoval hlavne s propagátormi tejto práce z Českej republiky, a bolo to stále to isté. Keďže som iné informácie nemal, pracoval som tak isto. „Anička áááááááá šup...“ Dokonca som to aj dlhé roky takto učil. Stále som však cítil, že to nie je pre deti to najlepšie. A nebolo to o poznatkoch, ani o teóriách. Bolo to o praxi, bolo to cítiť zo správania sa samotných detí.
Moje závery sú postavené na základe dlhodobého sledovania (17 rokov) detí, ktoré mali za sebou dlhodobejšiu „ponáraciu kariéru“, a detí, ktoré „ponáraciu kariéru“ nepoznali vôbec. Toto sledovanie bolo možné robiť na základe fungovania projektu „dovolenky s rybičkami“, ktoré organizujem už od roku 1993 a zúčastňujú sa ho deti, ktoré absolvujú signálne ponáranie počas navštevovania denných kurzov v niektorých mestách a deti, ktoré nemali k takémuto programu prístup v mieste kde bývajú. Keďže v krátkodobých pobytoch trvajúcich prevažne 6-7 dní som nevidel žiadny význam používať metodiku ponárania detí, vyradil som tieto cvičenia úplne z programu pobytov detí vo vode. V začiatkoch nešlo o žiadne odborné modelovanie metodiky, ale o pragmatický prístup. S odstupom času som mal vedľa seba deti, ktoré využívali vodné prostredie od útleho veku, ale jedna skupina boli deti ktoré sa ponárali už od útleho veku a druhá skupina, kde sa deti začali ponárať až vtedy, keď sa pre takéto cvičenie rozhodli sami. To znamená, že žiadne cvičené, či signálové ponáranie neabsolvovali. Zjednodušene sa tento výsledok dá zhrnúť do jednoduchého a jednoznačného poznania. Deti, ktoré mali za sebou signálové ponáranie sa správali zhruba vo veku od 3 do 5 rokov oveľa horšie, ako deti, ktoré žiadne signálové ponáranie za sebou nemali. Hovoríme výhradne o správaní sa pri bazéne a v bazéne samotnom. Tu bol jasný podnet k hľadaniu, prečo tak tomu je. Opadla slepá dôvera v dlhodobé poznatky a skúsenosti iných a nastalo neustále hľadanie.
Deti sú z vody nadšené a prirodzene veľmi zvedavé. Sami dokážu veci, ktoré by sme od nich často márne vyžadovali. Keď im nezačneme o ponáraní rozprávať, často krát sa ponoria skôr a ani to ako ponáranie neberú. Pre ne je to hra.
Veľmi veľa podnetov mi prinieslo stretnutie a krátka, no pre mňa cenná spolupráca s p. Cherekom z Frankfurtu. Jeho postoj k „ponáracím“ praktikám je tak trocha extrémny, ale práve to v tomto smere znamenalo pre mňa veľmi silný podnet v tom, aby som hľadal príčiny, ako je možné, že taký odborník, má úplne opačný pohľad na cvičenie s deťmi, ako takmer všetok zvyšok sveta. Toto poznanie sa dá tiež zhrnúť do jednoduchej schémy. Ponáranie deťom neprináša žiadny osoh, tak prečo deti okrádať o čas, ktorý by venovali takýmto cvičeniam, keď vedia čas vo vode využiť oveľa efektívnejšie a užitočnejšie. Ale stále tu nebola odpoveď prečo to tak je. Neustále detailné sledovanie správania sa detí ma naviedlo na myšlienku, že jedna vec je vonkajší pohybový (motorický) prejav detí, kde sa dá vypozorovať viacero drobností, ktoré jednoznačne hovoria, že takéto cvičenie je pre tak malé deti nie práve to najzdravšie a na druhej strane ich samotné správanie sa. Emócie detí, ich prejav radosti, spokojnosti, vo vzťahu k neskorším vzorom správania sa týchto detí vo vodnom prostredí. Postupne sa tak poskladala celá mozaika poznatkov, ktoré mi dali dokopy výsledok. Deti sú vo vode šťastnejšie, keď ich neponárame. Deti sú vode šťastnejšie, keď sa pre ponáranie rozhodujú sami.
A teraz trochu k rôznym prístupom a tzv. metodikám. Dokonca už vzniká pojem „českej metodiky“, ako niektorí prevádzkovatelia „plávania“ malých detí na Slovensku uvádzajú vo svojich prezentáciách. Ja vnímam tri smery a len jeden považujem za ten správny. Prvý a celosvetovo najrozšírenejší je tzv. „HELP“ systém, do ktorého patrí aj signálne ponáranie, alebo akékoľvek iné cvičenia, pre ktoré sa deti nerozhodujú sami. Ide o využívanie rôznych „pudových“ a sebazáchranných mechanizmov detí (tieto mechanizmy sú aktívne počas celého nášho života), ktoré sa využívajú k nácviku splývania na vode, ponáraniu, presúvaniu sa z dôvodu sebazáchrany, dokonca niektorí prevádzkovatelia hovoria o plávaní. Je jedno, či ide len o nácvik signálneho ponárania, alebo splývania na hladine. Pri obidvoch cvičeniach je u dieťaťa vyvolávaná rovnaká stresová reakcia, ktorá sa dá nazvať záchrana pred utopením. Nie fyzická. Ale psychická. Správanie sa a prejavy detí dávajú jasne najavo, že to pre ne nie je najvhodnejšie. Dokonca tieto cvičenia zachádzajú až tak ďaleko, že niektoré deti po získaní týchto zručností nie sú schopné vo vode uvoľnene dýchať. Úroveň neustáleho dráždenia reflexných reakcií sa stane automatickým reflexom (reakciou) pri takmer akomkoľvek pohybe vo vode, pretože dieťa očakáva ponorenie. Nie z vlastnej iniciatívy, ale zo strany rodiča. Treba si jednoznačne uvedomiť, že čokoľvek čo je spojené so sebazáchranou, čo je spojené s vlastnou ochranou pred utopením je skutočne spojené so všetkým, čo sa sebazáchrany týka. A teda každý nácvik, nech je to len samotné spúšťanie reflexov zatajenia dychu je dej, je pocit, je to reflexná reakcia, kedy ide skutočne o život. Pri reflexe dieťa a obzvlášť do 1 roka svojho života, nedokáže analyticky vyhodnotiť situáciu tak, že „veď niekto ma predsa zachráni“. Vždy sa spustí len jedna jediná reakcia a pocit – ide mi o život. Podceňovanie alebo dokonca zľahčovanie tohto faktu je jednoznačne len nedostatok odborných informácií a neschopnosť vidieť komplex súvislostí z pohľadu citového a motorického správania sa detí. A v neposlednom rade som za celú svoju kariéru nenašiel nikoho z odborníkov aj v iných odboroch a ani rodičov, kto by mi vedel povedať jeden jediný dôvod, čím je ponáranie malých detí prínosom. Okrem toho, ktorým prevádzkovatelia rodičov zavádzajú a je spojený s údajnou ochranou dieťaťa pred utopením. To však aj podčiarkuje fakt, že takýto nácvik je spojený skutočne s bojom o život. Kto chce ponúknuť takýto prístup, nech jasne prezentuje, že organizuje „HEPL“ systém, aby rodičia vedeli, do čoho sa so svojimi deťmi púšťajú.
Pre dobré nastavenie psychického stavu dieťaťa je naopak potrebné, aby dieťa pred vyvolávaním reflexných reakcií spojených s ponorením bolo chránené. Aby pobyt vo vode nebol spojený s tým, že dochádza k umelému dráždeniu týchto reflexov. Dôvodov je viac. Hlavný vidím v tom, že pri takomto prístupe dieťa oveľa viac rodičovi dôveruje, cíti sa v rukách rodiča oveľa bezpečnejšie. To je základný predpoklad k tomu, aby sme mohli s deťmi pracovať tak, aby im program prinášal skutočný prospech a nešlo len o mechanické odcvičenie zaužívaných kolektívnych cvičení.
Nechcem týmto článkom zakazovať, alebo viesť polemiku s inými smermi, ktoré sa pri práci s deťmi vo vodnom prostredí prevádzajú. Chcem poukázať na to, že je potrebné, aby sa jednotliví inštruktori a prevádzkovatelia jasne diferencovali a jasne prezentovali, aké sú ich hlavné ciele. Aby rodič, ktorý nechce svoje dieťa zachraňovať pred utopením, ktorý nechce aby jeho dieťa vo veku, kedy je pre neho nácvik plávania (skutočných prvkov z učenia plávania, medzi ktoré patrí aj nácvik ponárania) nezmyselný, zbytočne neplytval časom a peniazmi na niečo, čo svojmu dieťaťu ponúknuť nechce. Je veľa rodičov, ktorí chcú v prvom rade svojim deťom ponúknuť zdravú aktivitu, ktorá je zdravá nielen po pohybovej a funkčnej stránke, ale aj psychickej. Na druhej strane, ak sú rodičia, ktorí chcú svojim deťom ponúknuť tzv. alternatívne, alebo športové podnety, nech im je skutočne odborne vysvetlené, čo sa im ponúka, aby si dokázali zvážiť prínosy a zápory takéhoto programu. Tu však už narážame na vzdelanie a odbornú úroveň jednotlivých prevádzkovateľov a inštruktorov, čo je ďalšia samostatná, ale aj nie veľmi atraktívna téma. Preto je vždy, v prvom a aj poslednom rade na rodičoch, čo deťom ponúknu. Na ich vlastnom úsudku, na ich vlastnej informovanosti a schopnosti analyzovať informácie a vyberať to, čo sami považujú pre svoje deti za dobré. A nemyslím si, že prevádzkovatelia pôjdu proti rodičom. Keď si budú rodičia vyžadovať pre svoje deti odborný a správny prístup. Verím, že sa im ho prevádzkovatelia budú snažiť ponúknuť. Ak budú chcieť rodičia tréning a nácvik pre dieťa v určitom veku nevhodných cvičení, tak nech o tom jasne vedia a to dnes ani nemusia hľadať, pretože takou formou je dnes organizovaná prevažná väčšina kurzov plávania pre malé deti. Americká pediatrická asociácia ako jedno z doporučení uvádza: “...Psychomotorický vývoj detí do veku 4 rokov neumožňuje ich zapojenie do bežného plaveckého výcviku...“ (PEDIATRICS Vol. 105 No. 4 April 2000, pp. 868-870).
Aj pre praktické dokreslenie podstaty toho, čo som napísal som pripravil pre internetových čitateľov jednu praktickú ukážku. Stiahol som jedno prezentačné video jednej renomovanej „plaveckej“ školy a poprosil som syna, aby mi z neho kúsok izoloval, len vo forme zvukového záznamu. Aby bolo možné čo najviac rozlíšiť pocitovú stránku dieťaťa, je vhodné zachovať nasledovnú postupnosť:
1. Najskôr si pustite len zvukový záznam a prehrajte si ho viac krát. Keďže nie je z neho možné izolovať len hlas dieťaťa, musíte sa na jeho samotný prejav sústrediť, aby ste si ho dobre vypočuli a zamyslite sa, čo vo Vás tento zvuk vyvoláva. Zavrite oči a vžite sa do pocitov dieťaťa, ktoré vydáva uvedené zvuky počas nácviku.
2. Potom sa započúvajte do všetkých zvukov, ktoré v zázname sú a uvedomte si, ako sa počas nácviku správa renomovaný cvičiteľ (v tomto prípade cvičiteľka). Akú vedie komunikáciu.
3. A až v úplne poslednom kroku si pustite obrazový záznam a pozrite sa na to, čo ste počúvali. Zvukový záznam je z časovej stopy od 1:30 do 1:38.
Pre tých, čo sa im to nepodarí stiahnuť, alebo tento článok len čítajú ponúkam vlastné subjektívne zhrnutie. Prezentačné video renomovanej školy pri takejto analýze potvrdzuje, že dieťaťu ide skutočne o život. Na zázname jasne počuť zvuky, ktoré jasne identifikujú neprirodzené nepravidelné a veľmi intenzívne (až hlasné) nádychy dieťaťa a dajú sa zaradiť do prejavu, kedy dieťaťu ide skutočne o život. Navyše, medzi týmito zvukmi nejde o žiadny zvukový „podmaz“, ani o kŕkanie žiab na rybníku. Je to dychový prejav cvičiaceho dieťaťa. Vyslovene bojuje s tým, čo sa mu ponúka a paradoxne je za to chválené a povzbudzované s úsmevom na tvári. To, že takéto cvičenie prevádza samotná inštruktorka a nie rodič sa dá označiť ako za jediné a chabé pozitívum. Toto celé by som zaradil až do akejsi formy zvrátenosti nás dospelých, čo sa dá bez nadsázky zaradiť do trestnej činnosti páchanej na deťoch. A v prípade, že navedie takýto inštruktor rodiča dieťaťa, aby on sám osobne s vlastným dieťaťom takúto činnosť vykonával, tak ide o trestnú činnosť páchanú aj na samotných rodičoch. Psychologické aspekty takýchto dejov a ich vplyv na citový vývoj dieťaťa sú tak zložité a širokospektrálne, že by sa dala o tom napísať samostatná kniha. Preto nie je toto to správne miesto, aby som podrobne analyzoval a zdôvodňoval svoje tvrdenia. A nakoniec mali by to spraviť skôr renomovaní psychológovia. Je len na rodičoch detí, ako dokážu uvedené informácie prijať a rozhodnúť sa, čo svojim deťom ponúknu. Aby sa deti zdravo a šťastne vyvíjali je v prvom rade kompetencia rodičov. Preto by ani prevádzkovatelia nemali rodičov zavádzať a podsúvať im klamlivé a populisticky účelové informácie.
Zvukový záznam dieťaťa a inštruktora pri nácviku splývania (mechanizmus nácviku je zrovnateľný s nácvikom signálového zanárania), nájdete pod linkom: http://www.alvacentrum.sk/download/ponaranieHel...
a celé obrazové video nájdete pod linkom: http://www.alvacentrum.sk/download/reklameVideo...
Autor : Alexander Vajda, 2010
inak my uz s Tomaskom plavame v Mobiku a zatial paraaada 😵 😵 😵
najlepsie na celom plavani je to dllllllllllhe spanie potom 😎 😀 😀
baby prosim vas neviete poradit kde najdem na nete tlacivo na potvrdenie pre lekara, ze maly moze navstevovat kurz. v sobotu zaciname plavat a ja nemozem to tlacivo nikde najst. dik 🙂
Ahojte,prosim o info.Nastahovali sme sa do Karkovky ,a potrebovala by som nejake informacie o aktivitach pre deti od 3 rockov(plavania ,tanecna nejake cvicenia atd.)dakujem ☹
ideme do Trnavky WBC a uz sa velmi tesim, ale na ich stranke som nenasla ziadne tlacivo. Ale naslo som na inej stranke tak dufam, ze to nebude vadit... 🙂
DAKUJEM za info ..pojdem nieco popozerat..
@zuzkakach pochopila som 😉
no neviem...lebo kazda firma ma na svojom tlacive svoje logo, alebo adresu firmy...ak je to len ciste tlacivo, tak je to v pohode 😉 Ja som tam tiez chodievala, ale ja som tam tusim dostala tlacivo, ked som sa bola osobne zapisat 😉
ale v zasade by im malo stacit aj od dokiny napisane, ze maly je v poriadku a datum 😉
@zuzanna11 tlacivo nemusi byt predtlacene firemne, staci na hocijakom papieri od lekara potvrdenie ze suhlasi s absolvovanim kurzu plavania deti, meno a priezvisko dietatka, jeho rodne cislo alebo datum narodenia, peciatka od lekara a telefonny kontakt na lekara...takto by to malo fungovat v kazdom stredisku🙂
co sa tyka aktivit ja som z takych veci mimo🙂 ale viem ze je napr stranka kam s detmi v bratislave, skus dat do google a tam je toho celkom dost na kope🙂
Podobné diskusie
- Poraďte detské bazény v Bratislave pre 2-ročné dieťa 5
- Plávanie s bábätkom v Bratislave - nie kurz4
- Tehuľky, kam chodíte plávať v Bratislave?1
- Poraďte kurz plávania pre bábätka od troch mesiacov v Bratislave6
- Kto chodí plávať s bábätkom v Dolnom Kubíne?26
- Kam sa dá chodiť plávať v tehotenstve v Bratislave?12
dakujem za okamzitu odpoved 🙂 Takze ak chcem plavat uz v existujucom stredisku, oni ma zaucia a to mi staci? To znamena, ze oni tam maju niekoho s kurzom ktory svoje vedomosti a zrucnosti podava dalej?