Keď sa nedá dojčiť

I ked som zastanca dojcenia a nedokazem sa vzit do zeny, ktora sa rozhodne nedojcit je to len na nej ako sa rozhodne a okolie jej rozhodnutie musi akceptovat a nemoze ju do dojcenia nutit a to plati aj pre personal v porodnici (ci sa to uz niekomu paci, alebo nie)

Milé žienky, ktoré ste mali to šťastie a dojčili svoje detičky bez problémov a teraz tu píšete, že dojčenie je v hlave a že treba len chcieť, vedieť, skúšať a nevzdávať sa... Bola som presne, ako vy, ako tehotná som bola super uvedomelá matka, ktorá chodila na kurzy pre tehotné, na cvičenie pre tehotné, na prípravu na dojčenie a hovorila som s nadhľadom, že nechápem tie dnešné moderné ženy, ktoré chcú silou-mocou cisársky a nechcú dojčiť svoje deti, taká hrôza!!! Lebo ja porodím prirodzene a budem svoje dieťatko dojčiť minimálne do roka. Ha-ha. 😀 Krásne predstavy, však? A realita? život ohrozujúce komplikácie ku koncu tehotenstva (HELLP syndróm), urgentný cisársky rovno z pohotovosti, malý mal pôrodnú hmotnosť 1860 gramov, hypotrofický, podvyživený, hneď išiel do inkubátora, ja po cisárskom na druhý deň ďalšia operácia, potom na liekoch. Dojčiť som, samozrejme, nemohla. Ale s hlavou vymletou predpôrodnými prípravami som ešte na posteli, zoslabnutá, šaškovala s odsávačkou, aby sa mi spustilo mlieko, lebo "keď už budem z toho vonku, budem určite dojčiť, lebo som a budem dobrá matka!!!!!!!" Po pár dňoch som konečne mohla skúsiť priložiť si synčeka, samozrejme, že sa vôbec neprisal, mlieka som mala žalostne málo a išlo mi strašne ťažko, napriek tomu som sa mu snažila vytlačiť aspoň pár kvapiek do ústočiek. Lekárka mi povedala, že môžem skúšať prikladať si ho, ale pre jeho podvýživu musí každé 3 hodiny dostať 50 ml mlieka. Vždy pred kŕmením som pol hodiny odsávala, ako divá, aby som do tých 50 ml prispela svojimi maximálne 10 ml, ak som mala šťasatie a vôbec niečo zo seba dostala. Malý bol, našťastie, v poriadku, krásne priberal, na 8. deň nás pustili domov. Malý sa napriek snahe vôbec neprisával, tak som stále odsávala a stále mala mlieka menej a menej, už som bola fyzicky aj psychicky na pokraji síl, kŕmenie mi každé 3 hodiny trvalo vyše hodiny, lebo najprv odsávať, (po pár dňoch som odsávačku doslova hodila cez celú izbu do kúta a začala odsávať ručne), potom k tomu doliať umelé (mali sme špeciálne mliečko pre deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou), no a malý papal večnosť, kým toho pol deci vypil, trvalo to niekedy aj 45 minút. Takto sme sa trápili 5 týždňov, potom som skúsila v noci neodsávať, myslela som, že ráno budem mať mlieka viac, ale nemala som. Ako sa malému zvyšovali dávky, podiel materského mlieka bol stále nižší, až mi môj muž povedal, nech sa už na to vykašlem, skoro sme sa kvôli tomu pohádali, ale bola to v tej chvíli najlepšia vec, doslova ma to zachránilo. Synček už má 2 roky, je zdravý, šťastný, nadpriemerne inteligentný a máme spolu krásny vzťah aj napriek tomu, že sa nikdy neprisal k môjmu prsníku.
Uf, riadne som sa rozpísala, neviem, či niekto mal vôbec chuť toto všetko čítať, ale ak áno, tak:buďme tolerantné k nedojčiacim ženám! (Nepoznám žiadnu, ktorá by mohla dojčiť a nedojčila len kvôli postave.)

Pridam aj ja svoju skusenost s kojenim. Kojim uz 10,5 mesiaca, a este chcem kojit dokedy sa bude dat. Zaciatok vsak nebol ruzovy, maly mal zltacku, nechcel sa prisat, bol spavy a ja vycerpana z porodu som kojeniu neprikladala vyznam. Kedze maly pit nechcel, tak som mu mliecko odsavala a sestricky alebo ja sme mu ho davali flasou. Domov sme isli az na 9. den, stale mal zltacku, ale do tyzdna to kleslo a bolo ok. Hned ako som isla z porodnice, tak sme kupili pre istotu nutrilon, doma plakal, tak sme mu zarobili do flase um. Prikladat som prikladala aj kazdu hodinu, vazila som, maly pil 10-20 ml, tak som dokrmovala odsatym mlieckom. Zavolala som laktacnu, ci sa maly dobre prisava, tak ze ano, len teda zltacka robi svoje, stale bol spavy. Kupila som si ricinus na tvorbu mliecka, cez den sme kojili, na noc dali nutrilon.sem tam som ho prevazila, pil 50 ml, stale malo. Tak som sa zmierila s tym, ze dokrmime vzdy na noc, ci uz odsajem alebo dame umele. V januari na poradni mi mal za tri tyzdne pribratych 1200g, tak hups...doma na vahu, vypil pri kojeni 100 ml...tak som umele mliecko odlozila a zacali sme fungovat na materskom. Ricinus som brala cca do maja, potom som prestala, mliecko ostalo a kojim stale. Aj ked je to o hubu niekedy, lebo maly je nauceny a v noci sa mi budi aj 8 krat...takze ja unavena, niekedy zavidim matkam, co deti na um prespia celu noc 🙂
Neodsudzujem matky, ktore nekoja, ale niekedy mam pocit, ze sa vzdali prilis rychlo. Ja osobne som to chcela vzdat asi trikrat, co som mala plne zuby odsavania, placu, neustaleho prikladania, nocneho vstavania ( toho ma, dost aj teraz), ale som rada, ze som to nevzdala a dala som malemu maximum.

PS: vela ludo sa ma pyta, ci maly prespi v noci. Vravim nie. Lebo ze ich dieta, neter, synovec, vnuca atd prespi...a vzdy vysvitne, ze je na um..vtedy sa tak potesim, ze ja som sice nevyspata ale davam malemu svoje mliecko...

@barborieta ja keď to po sebe čítam, tak aj mne je do revu, aká som bola krava.. stratila som mesiac života svojho syna tým, že ho trápim cucaním prázdnych ceckov!!! ani som si ho len neužila prvý mesiac, len som revala a revala, on bol nervózny zo mňa, ja z toho, že nemám mlieko.. môžem zodpovedne povedať, že som skúsila absolútne VŠETKO dostupné! v pôrodnici som vypila hektolitre vody, vineu mi nosili každý deň, homeopatiká som jedla už vtedy, po návrate domov začalo peklo - jedni tvrdili jedz bujóny, druhí jedz zaprážané polievky, jedla som.. pila som vineu a tmavé pivo, tiež vraj spúšťač mlieka, vyskúšala som čaje pre kojace matky (mamina kolegyňa mi tvrdila, že jej spustila mlieko po mesiaci a pol 🙄 neverím), laktačná poradkyňa mi dotrepala benedikt a senovku, vycálovala som 20€ a ako mi zdvihli produkciu? z 10 na 20ml!!! ale vlastne áno, 100% úspech 🙄 laktačná poradkyňa mi tvrdila, že to treba brať dlhodobejšie.. čo prosím? a kde je potom kojenie zadarmo a okrem toho bohvie, čo sa do mlieka z tých zazračných byliniek dostane až k dieťaťu, neprosím! navyše mám za 20€ dve veľké pixle nutrilonu, ktorý mu vydrží dva týždne..
nakoniec som zistila, že to máme v rodine, mňa mama kojila mesiac, stratila mlieko, moja teta mlieko v živote ani nemala.. navyše som sa liečila na štítnu žľazu, vraj aj tam môže byť pes zakopaný, neviem, už neriešim!

a najradšej mám, keď mi niekto povie - asi si nevyskúšala všetko.. málo si sa snažila.. ok, dobre, málo som sa snažila, už mi je chvalabohu jedno, čo ľudia hovoria, na mňa sa môj malý synček na UM každé ráno usmeje ako slniečko, hľadá moju prítomnosť a pozornosť celý deň, mám krásny vzťah a vôbec ma nezaujímajú názory ostatných!

len chcem dodať, že ďakujem môjmu mužovi, ktorý sa správal ako jediný normálny člen domácnosti v tom čase a napriek tomu, že ja som nechcela, zarobil malému UM keď bolo treba a napriek mojim protestom to vyhladované dieťa nakŕmil! keby tu nebol so mnou, neviem, ako by to celé dopadlo..

@lucinocka áno je to uplne iné,ja neodcudzujem kočky čo nemožu kojiť ,su aj zdravotná dovody predsa ,kadečo sa stane.,.ved mne sa malý tiež nevedel prisať,klobučiky,po sekcii hned fľašu vyfasoval,nikto sa nič nepýtal...potom síce bol kojený..ale ja som to zažila ,...viem o čom ty konkrétne píšeš ,ja píšem ale čisto iba o tom,že nechápem tie kočky,ktoré to robia pre postavu,pre prsia ,okamžite dopredu vedia,že kojiť nebudu,ešte ani nerodili a v porodnici sa veselo prevezuju,možno ste sa s tým niektoré osobne nestretli,nepočuli o tom,ale je tých kočiek fakt veľa a ja to napríklad fakt,vážne nechápem,nerozumiem tomu a zakladateľka témy tiež neriši či može,nemože..jednoducho nechce a to je veľký rozdiel..uprednostniť niečo ...pred samotným dieťaťom,

@nicolle21 zdielam tvoj nazor na mamila.sk. Ja som odtial mala 7 laktacnych poradkyn, moj manzel ich normalne chodit zbierat po Slovensku. Az mi je do smiechu, ked si na to spomeniem (cez slzy), Bozinku, ked si spominam na to priserne obdobie, ked som v rohu kuchyne odsavala aj hodinu a vo flaske bolo tak 30ml a laktacne mi ako pokazena platna opakovali stale to iste, vydrz, vydrz. A bolo vidiet, ze vsetky radia to, co sa naucili niekde na skoleni, ze neberu kazdu matku individualne- teda spon ja som to tak citila, pretoze som ziadnej z nich nepovedala, ze ich kolegyne som uz doma mala, a kazda dokola stale to iste. Ze dojcenie je zadarmo. hahahahahahahahahahahahahahahahahahahaha. Ja som do toho dala x stoviek 🙄 kadejoake homeopatika pomaly na kila, caje, piva, viney, cievky specialne jedla, ktore mi aj tak nemal kto varit- takze to bolo na ukor mojho spanku a td,a td. Ako vas citam, normalne lutujem, ze som to jednoducho neukoncila skor.

@nicolle21 presne viem, ako si sa cítila...ja lutujem peniaze, ktoré som zaplatila laktačnej poradkyni, keď bola i nás doma a tie čo som tiež vyhodila za všetky možne prípravky na podporu dojčenia... 😠
Teraz to už môžeme hodiť za hlavu a tešiť sa, že máme zdravé spokojné deti, ktré sú na UM a nič im nechýba... 🙂

ja som sa riadne vytrapila a nakoniec kojila 6mesiacov....na co som pri vsetkych mojich vtedajsich problemoch hrda....a tiez mi v nemocnici tvrdili,ze ja kojit nikdy nebudem....ze mne sa mlieko nikdy nevytvori....joooj,to boli hrozne prevdva mesiace....z mojho drobceka si vela nepamatam,ale aj tak som rada,ze sa mi podarilo kojit aspon tolko 🙂
neodsudzujem zeny,kt.nekoja....kazdy ma svoj dovod....moja "kolegyna"na izbe v nemocnici hned po prichode z porodnej saly povedala,ze ona nekoji...a ani prisat si babo nedala,ze sa boji...ze je to pre nu strasny pocit....mozno to znie divne,ale zase,kazda mame fobiu z niecoho ineho....ale nebadala som na nej,ze maleho nema rada 🙂
ked sa podari druhe babo,rada by som kojila aj dlhsie,hoci pri spomienke ma toto trapenie mi je uz teraz zle 😀 ...

AAAAALE...aby som napisla celu pravdu-naozaj nie je nic krajsie ako ked maly drobcek papka a clovek citi a vidi jeho pohodicku,ako si slastne kruti nozkami a ruckami od dobrotky,kt.papa.....jaaaaaaj,clovek hned zabudne navsetky tie zapaly,nevyspatost,krvave bradavky a bolest 🙂

@miskamaj
@barborieta
uplne s vami baby suhlasim, ja som sa cele tehu tesila ako budem dojcit, vsetko nacitane, nachystane a nastudovane. Figu borovu to tak bolo. Prsia ako balony a mlieko nikde, mala nejedla, nevedela sa ani prisat, prikladat skusali sestricky, lekarka, vymyslali hentak vykrucali malu... tak.. samozrejme uz davno bola na flaske a dudloch... kazdy clovek, ktoremu som povedala, ze ale my sme na UM ma hned odcudzil, chlap povedal, ze si nevazim svoje dieta a podobne hluposti, som leniva a bla bla (pritom cca do tych 2 mesiacov som ju prikladala vpodstate stale "cvicne")... klasika.. ale ked som revala od bolesti, tak sa usmieval ako idiot. Podpora ziadna, este aj rok poporode som si od gynekologa vypocula preco som nedojcila a ako to je zle. Bohovska podpora pre psychiku matky... nastastie som dost vyrovnana osoba a nazory ostatnych su mi ukradnute, ked viem co je za tym... inak by som sa zblaznila. A dieta mam viac-menej zdrave, nemalo koliky, bolesti bruska, do 3 mesiacov papala v noci len raz okolo pol noci, potom spala celu noc, cize naozaj nelutuje, ze som to nechala tak... ale vytaca ma pristup ludi okolo, strasne..

nejdem sa hrat na mudru, nie som ziadna laktacna poradkyna, ale ked tu citam vase pribehy, tak sa vobec necudujem, ze ste nemali mlieko, ten stress, co ste zazivali tu "srsi" z kazdeho prispevku, neviem, ci by vobec nejaka zena bola schopna produkovat mlieko a dojcit, keby bola takto vystresovana .....

Ja som tiez myslela,ze budem kojit minimalne rok,ze usetrim na umelom mlieku.
ako velmi dom ss mylila. Syn mal 2 tyzdne. Ako bolo odporucane som nonstop prikladala aj kazdu polhodinu. Nemala som cas ani sa najest. Stale mi zaspaval na prsiach. Potom plakal od hladu. Ale nadalej som prikladala.potom prisli znami ku svokrovcom prisli pozriet maleho,este sme stale u nich. Maly aj vtedy plakal aj ked som ho predtym dojcila. Ta znama mi povedala aby sme v lekarni kupili nutrilon lebo maly je hladny preto place. Nechcela som o tom ani pocut. Bola k tomu aj sobota nemohla som ist ani k pediatricke pre radu. O laktacnych poradkyniach som vtedy nepocula. Svokra nekojila. Moju mamu mam 300km. Nevedela som co mam robit. Maly stale plakal. Prikladala dom ale to nestacilo. Nakoniec som povolila. Manzela sme poslalo lekarne. Uz som nemohla dalej. Plakala som. Nechcela som mu davat Um.ale nemala som na vyber. Potom svokrovci ho navykli sj na cumlik. Tiez som bols proti ale nepomohla som si. Kojenie potom vyzeralo tak ze prsa mlieko mu nestacilo musela som mu davat nutrilon. Hladala som na netd ako zvysit tvorbu mlieka. Kupila som homeopatika.prikladala som stale . Nakoniec som pred 3 tyzdnami kupila odsavacku.kedxe som citala zr sa zvysi tvorba mlieka. Niektore pisali ze odsavaju po kojeni aj 200ml.ze nevedia s tym co robit. Ako im xavidim. Ale stale odsavam rovnako. Ked som brala benedikt a senovku v kps tak som mala o nieco viac mlieka. Teraz rozmyslam nad tym ci ma vyxnam vyhladat laktacnu. Pisala som s nou ona mi odporucils nedavat flasu .cumlik.dokrmovat len cievkou. Ale

Ked potrebujem odist do mesta a maleho nemozem zobrat. Musim ho nechat d niekym co mu da tu flasu aj ked s mojim mlekom. A ten cumlik svokrovci mu aj tak budu davat. Neviem co mam
Spravit. Maly teraz ma 2 mesiace

Tak ja som asi z tých šťastnejších, lebo hoci sme sa na začiatku tiež trápili (sekcia, vpadnuté bradavky - "s tým kojiť nebudete!"), nakoniec som kojila 15 mesiacov (dcérku som odstavila z vlastnej vôle). Zistila som, že nie všetko,čo tvrdia laktačné alebo mamila je "písmo sväté". Malá sa mi prisala 1x po takmer 2 dňoch, nešlo jej to. Mlieko sa mi spustilo ani neviem kedy. Nikto mi v pôrodnici poriadne nevedel poradiť. Až na 5. deň mi pomohla ich laktačná. Dala mi cievku na kŕmenie, vysvetlila ručné odstriekavanie mlieka. Doma sme ale hneď začali používať aj Bebu aj moje mlieko. Nemala som z toho žiadne stresy, že jej dávam aj UM. Prečo nechať hladovať dieťa? Áno, nakŕmené dieťa je šťastné dieťa. Prestala som používať cievku, dali sme fľašu a malá sa aj tak vedela prisať (ďalší mýtus vyvrátený). Postupne sa tvorilo viac a viac mlieka a UM už nebolo treba. Pre mňa osobne bolo kojenie výhodnejšie - nemusela som umývať fľašky, mlieko bolo vždy po ruke, rýchlo som schudla, ušetrili sme. Výhody pre dieťa všetky poznáme. Takže nejaké dobrovoľné nekojenie nechápem 😝 Ale je to každej osobná vec. Mňa zase môžu odsudzovať, že som malú nenosila, nevarila tie nové moderné potraviny, atď. 😀

@mia885 mno,žiadny zákon neuvádza,či je žena povinná svoje dieťa kojiť alebo nie,takže ak si nepraješ,aby tvoje die´ta bolo kojené,tak nech ti všetci vylezú na hrb.je to tvoje dieťa a tvoje rozhodnutie.samozrejme si asi vypočuješ nejaké reči,ale to záleží od personálu.ale nepochybujem o tom,že nejaké fanatické superdojičky sa onedlho posnažia a takýto zákon možno bude 🙂

Ja som mala pri synovi problémy, a dojčím nie vďaka svojej vytrvalosti, ale vďaka šťastiu, že všetko nakoniec vďaka laktačnej išlo tak ako má ísť, ale ak by to nevyšlo, rozhodne by som však nezanevrela na dojčenie, toto tu sa nedá ani čítať tieto nenávistné príspevky, z ktorých mi je smutno.... 😖

A súhlas so @sisaka , toľko negatívnej energie, stresu, že by som sa čudovala, keby tu niekomu dojčenie vyšlo.

Bože môj ženy ako @valika_val (prepáč že ťa označujem, ale nedá mi, ale fakt si unikát) treba nosiť na rukách, ktoré si nevybíjajú vlastnú frustráciu, z toho že to proste nevyšlo práve tým najsprostejším spôsobom, a to kydaním na dojčenie, skôr by ste mali nadávať na systém, ktorý v pôrodniciach rozhodne nie je prodojčiaci... (síce sa tak tvária, ale fakt je zázrak že v dnešnej dobe vôbec ženy dojčia).

Podľa mňa ak nechcete dojčiť, tak nedojčite, to je každého osobná vec, ja nikoho odsudzovať nebudem a mal by to aj každý rešpektovať, ale prosím vás aj vy rešpektujte, že sú ženy čo dojčiť chcú a nerobte tu z dojčenia a z mamily niečo obludné...

Predstav si @nicolle21 tak ja som tá naivka a moje dieťa bolo sprosté, lebo sa po fľaši (ktorú automaticky a bez môjho vedomia ponúkli v pôrodnici) odmietlo prisať , takže nie je to mýtus, je to holý fakt, ktorý som ťažko okúsila na vlastnej koži... a fakt je aj to, že mamila má know how, ktoré proste funguje...
sú deti ktorým podanie fľaše nevadí, ale štatisticky fľaša a cumeľ dojčenie pokazia...

@mia885 niektoré pôrodnice majú síce babyfriendly certifikát, ale babyfriendly nie sú, tam kde som rodila ja, mal každý na háku, že mám nejaké problémy a syn sa neprisáva, ešte ma aj sestričky presviedčali, že nič sa nedeje, že tak bude na UM, no a čo... takže závisí od toho, na koho natrafíš... a ak budeš trvať na tom, že dojčiť nechceš, tak ti do toho nemá kto čo hovoriť, bude to tvoje rozhodnutie, držím palce.... 🙂

@carodejnica ja som bola v babyfriendly pôrodnici, kde mi sestričky veľmi pomáhali, aj psychicky ma veľmi podporili, vôbec to nebolo tak, že mu strčili fľašu a bude na UM.. práveže nebol, ručal od hladu!!! nedalo sa na to dívať..
na laktačné poradkyne a celú mamilu som zanevrela kvôli tej hipisáčke, ktorá ma zdeptala ešte v pôrodnici.. to sa nedá na ženu frustrovanú tým, že mlieko mešká chodiť doslova ziapať, že "čo nekojíš, ty zlá matka!!" zo začiatku bolo všetko ok, vravela som si, veď to mlieko príde, rozcucáme to, malý stále na mne.. ale keď ti dieťa reve od hladu a po hodinovom kojení si vytiahne 5ml, lebo viac tam nie je, tak si za tú hnusnú fľašu aj rada.. ja som rada nebola, nedá sa po pôrode ovládať si emócie, proste ma to pohltilo, strašná ľútosť, že svoje dieťa nedokážem ani nakŕmiť, pripadala som si ako tá najneschopnejšia osoba na celučičkom svete.. a to si malý zaslúžil? revať od hladu?
laktačné poradkyne melú stále dokola to isté.. na moju situáciu riešenie nenašli, stále bolo len nevzdávaj to, nedávaj mu umelé.. a ako vravím, celú tú lavínu nenávisti spustila tá hus v pôrodnici! keby som tam na ňu nenatrafila, možno by som celú situáciu brala viac s nadhľadom, neviem.. asi som ja ten unikát, na ktorého ani ich slávna senovka a benedikt nezabral.. bohužiaľ..
možno pri druhom dieťaťi sa podarí, už to určite budem brať inak a nebudem robiť drámu z toho, ak by muselo byť na UM, lebo tie cirkusy, čo som kvôli umelému robila teraz sa nedajú ani opísať.. sa divím, že ma chlap nedal zavrieť na psychiatriu

inak, nikto tu nekydá na dojčenie ako také, aspoň ja som nepostrehla.. ja som vždy bola a aj som názoru, že je to krásne, mne sa páčilo, keď bol malý na mne prisatý, len darmo bol krásne a bezbolestne prisatý, keď nádrže prázdne 😢 .. takže ja osobne som na dojčenie nenadávala, ale nemôžem ani na systém, ako vravíš, lebo v pôrodnici mi veľmi pomáhali a urobili všetko pre to, aby sa to podarilo.. na rozdiel od laktačnej, ktorá miesto starostlivosti o svoje dieťa len chodila a frfľala na všetko a všetkých

@nicolle21.... možno som ja zle čítala medzi riadkami, sa ospravedlňujem, ale celé to tak na mňa zapôsobilo... závisí asi od toho na koho natrafíš, lebo napríklad ja som mala šťastie na laktačnú poradkyňu, úžasnú fantastickú charizmatickú osôbku, ktorú by som najradšej na rukách nosila... u mňa bola totiž najskôr príbuzná, novorodenecká sestra na dôchodku s 30 ročnou praxou, tá mi vôbec nevedela pomôcť, laktačná to dokázala za dve hodiny "práce"... takže u mňa skúsenosť presne naopak...

@gucciok85 ak potrebuješ ísť do mesta, tak si zober dieťatko so sebou. Ja bývam na dedine, 2 mesiace po pôrode som chodila so sebou po lekároch a malá musela všade so mnou. neodsala som nikdy viac ako 10 ml. Síce všade so mnou chodil môj otec aby malú varoval, ale ja som ju musela doslova "vláčiť" všade so sebou. Ja som si však povedala, že asi to tak má byť, že ma jednoducho malá potrebuje.

ani ja nemam pocit, ze hovorime nenavistne. Len sme "nahlas povedali", ake sme to mali my. A to, ze mamicka nedojci, tak sa vobec nic nedeje. A na margo mamila: jasne, tie zienky boli vo vacsine mile, ale zadarmo to vobec nie je. jedna si vypytala dokonca 60€ a to bola u nas asi 1,5 hod., dalsia mi asi po tyzdni od navstevy zavolala, ze ako to ide (to kvitujem), povedala som jej, ze velmi tazko, ze mi velmi nepomohla a ona na to citujem:" tak ja pridem znova na hodinku a dam vam 50% zlavu 😀

@carodejnica a možno aj ja som to blbo napísala.. keď to po sebe čítam, cítim tam skôr smútok, nie nenávisť.. tie moje pocity k laktačným poradkyniam a mamile pramenia hlavne z toho, že tú stránku som mala doslova zjedenú pred nástupom do pôrodnice, keďže som mala plánovanú sekciu, naštudovala som si absolútne všetko.. dopadlo to tak, že sme po sekcii ležali na pooperačke dve - mojej kolegyni sa prsia naliali na prasknutie na tretí deň, ale malého mala v zlej polohe a zle prisatého a rozhrýzol ju do krvi.. ja som vedela, čo robiť, snažila som sa jej aj radiť, ale ona sa radšej na celé kojenie vykašľala.. na druhej strane ja som si vedela malého správne uložiť a super sa prisával (zase všetko vyčítané z mamily, napozerané videá atď), ale mlieka nebolo.. občas sme spolu "žartovali" (pokiaľ sa v takej situácii po pôrode a s rozhádzanými hormónmi žartovať dá), že z nás by bola jedna dokonalá dojka - s jej mliekom a mojimi bradavkami.. takže tak.. ja napríklad jej nerozumiem, prečo to vzdala, lebo mlieka mala na rozdávanie, trochu ma to aj štvalo, že ma neposlúcha a kašle na to, ale nesúdila by som ju.. je to jej dieťa a tiež koná tak, ako ona uzná za správne..
z laktačných som mala jednoducho pocit, že verklíkujú všetko dokola čo je na mamile, akoby som ja nebola schopná si to sama s porozumením prečítať.. za návštevu u mňa doma som dala 30€ za bylinky 20€.. to je UM na celý mesiac! vyhodené von oknom za to, aby mi ona odverklíkovala zase všetky info, čo sú na nete.. keď som jej povedala, že som to všetko už čítala, tak sa asi aj urazila..

@miskamaj @nicolle21
Baby, ved ani ja nehovorím, že to bolo zadarmo, ja som dokopy za celé poradenstvo vrátane bylín a mastičky, dala dokonca cca 70€ a keďže mi pomohla, tak by som jej kľudne dala aj raz toľko - ak si spočítam čo by som dala za mlieko ....... No a tiež si myslím ešte jednu vec, prečo by to mali tie poradkyne robiť zadarmo, tá moja to robila na živnosť a profesionálne, čo je možno aj lepšie ako robí dobrovoľne mamička popri materskej, pretože tá moja "profesionálka" má oveľa viac času sa tomu venovať, študovať podobne...

A celkovo proste ja som bola z toho hotová, že mi ten prsník odmietal, ja so zažila pri dcére absolútne bezproblémové dojčenie, takže som vedela o čo by som prišla, ale ako píšem vyššie, proste to celé bolo o šťastí v mojom prípade, ja som odsávala a krmila z fľaše 4 dni, keby sa neprisal po tých dvoch hodinách práce laktačnej (čo sa kľudne mohlo stať, sama mi povedala, že to bolo zázračne rýchlo, niekomu to trvá dni a týždne, nie hodiny!!) ,..... tak by som možno vydržala odsávanie a krmenie cievkou po prste ďalšie 4 dni, ale nie 4 týždne, nieto 4 mesiace, ako niektoré maminy, takže ja sa nečudujem nikomu že to nevydrží, len sa čudujem, že to niekto nevie proste priznať a povedať na plné ústa, že proste som to nezvládla, o čo by to bol sympatickejšie (toto inak mne celé tie 4 dni bežalo hlavou, že proste nebudem ako ostatné, takáto blbosť, chápete??? 😅 )...., ale všade kde sa o tomto diskutuje, vždy sa hľadá vinník niekde inde, čo možno nie je prípad nikoho z tejto diskusie, ale fakt som to u nikoho (na pár výnimiek, ale aj to len medzi 4 očami a len jedna verejne)...., nepočula takto verejne priznať. Ak mi nájdete jednu takú osobu niekde v diskusii tak vám dlžím pivo 😅 .... Každý hľadá vinníka niekde inde, jeden začne pre istotu dojčenie zatracovať, druhý začne nadávať na mamilu - ktorá má fakt dobré know how, ktoré začínajú preberať napríklad aj v čechách...... ale každopádne veľa závisí na skúsenosti s poradkyňou, takže viem si predstaviť, že to môže znechutiť celé dojčenie, ................ mňa takto ako vás vytočili v pôrodnici, ako to je asi aj pre psychiatra, čo sa tam dialo, každopádne ak je začiatok dojčenia prirodzený, samoprisatie, bonding a podobne, čo je len vo veľmi málo pôrodniciach, prudko sa znižuje riziko pravdepodobnosti problémov s dojčením a podobne....

@carodejnica asi som to troska zle napisala. Ja som myslela, ze dojcenie je zadarmo. Tuto vetu mi omielali vsetky laktacne stale dokola. Nie, ze ich sluzby su zadarmo. Samozrejme, kazdy musi z niecoho zit. Ja som sice zarabala pred materskou vcelku dobre, ale 60€ za to, ze mi odrecituje to, co som si aj sama precitala (podobna skusenost ako
@nicolle21 ) sa mi zda troska vela.

Ahoj @carodejnica, ja sa vážne snažím pochopiť, o čo Ti ide, ale nedarí sa mi. Máme my, čo sme nedojčili, priznať svoju chybu, svoje zlyhanie? Tak dobre: JA SOM TO NEZVLÁDLA!
No, ale čo som to vlastne nezvládla? Nezvládla som nedať svojmu podvyživenému, hladnému dieťaťu umelé mlieko. Nezvládla som prinútiť svoje prsia, aby vyrobili mlieko. Nezvládla som prinútiť svojho maličkého, slabučkého synčeka, aby sa prisal. Nezvládla som vydržať dlhšie, ako 5 týždňov bez spánku.
Áno, priznávam, fakt som zlyhala na celej čiare.

😉

@h2 kašli na to... 😅 😉 rozhodne som to takto provokačne nemyslela... len niekedy mám pocit, že sa nedojčiace maminy príliš obhajujú a vlastne nemusia, vtom je ten vtip, proste nedojčím a basta, buď som nechcela, alebo to nevyšlo, koniec zhasli fajky..takto nejak.... proste nechcem dojčiť, okolie ma nezaujíma - nemôžem dojčiť a urobila som všetko čo sa dalo v mojich silách a tiež ma okolie nezaujíma, ale preto nezanevriem na dojčenie a nebudem sa hnevať na to, že niekomu to vyšlo, lebo je možno vytrvalejší, možno to mal jednoduchšie ..... lenže tu na mk čítam samé ta hnusná mamila ako mi lezie na nervy a ked počujem laktačná, tak mám vyrážky a dojčenie sa strašne preceňuje a zbytočne vychvaľuje.... dojčiaca mama tu zavesí krásny status o dojčení, a hneď sa na ňu vrhnú ako supy, pretože to zoberú ako osobný útok (čo samozrejme nie je) ... napríklad tu https://www.modrykonik.sk/fotoblog/strapco13/ .. mňa by teda nenapadlo komentovať nejaký status nedojčiacej mamičky o tom ako zarobila umelé mliečko a ako krásne sa jej ten malý napapal a odgrgol si, že prečo ho nenadojčila a fuj to hnusné umelé mlieko a tá hnusná fľaša (ale samozrejme beriem, aj také sa nájde 😅 ale to mne sa rozum zastáva a jedným uchom dnu a druhým von, to je prízemné) ... a tak ďalej, a tak ďalej... ja neviem, ako to mám napísať, tak aby som sa nikoho nedotkla... ale to je tu so všetkým očkovanie-neočkovanie, dojčenie-nedojčenie, no však asi škoda reči, že? 😉 ..

@miskamaj no tak mne nejaké prednášky nerobila, skôr to bolo také praktické, venovala sa mi zhruba dve hodiny každé sedenie (dokopy boli asi štyri), na prvom mi teda urobila ten postup, aby sa malý prisal - no a na ďalších sedeniach mi už len kontrolovala dojčenie, napríklad musela som zbierať plienky za 24 hodín, aby videla ako malý pil, pozorovala ma pri dojčeni, naprávala mi malého, upozorňovala na chyby, ktoré som robila, úplná veda to bola... 🙂 dokonca mi ho aj prevážila pred a po dojčení, pričom zdôrazňovala, že to nie je smerodajné, len si chcela urobiť obraz...

@carodejnica My nedojčiace sa obhajujeme preto, že máme pocit viny (aspoň teda ja ho mám určite) a ešte preto, že táto spoločnosť je tak nastavená, že ženu, ktorá nedojčí, automaticky odsúdi, bez toho, aby kohokoľvek zaujímali dôvody. Ja som veľmi, veľmi chcela dojčiť, ak mám pravdu povedať, po pôrode som laktačnú poradkyňu nekontaktovala, bola som presvedčená, že mám všetko teoreticky zvládnuté. Neviem, či by mi dokázala pomôcť v mojej situácii, keď sme mali prikázané od lekárky v záujme synovho zdravotného stavu kŕmiť ho každé 3 hodiny presne stanovenou dávkou, navyše dostával špeciálny Nutrilon Nenatal pre detičky nedonosené, alebo s nízkou pôrodnou hmotnosťou. Ináč, môj muž je dodnes presvedčený, že práve vďaka tomuto mliečku malý priberal tak rýchlo, vraj z materského by to určite nebolo také (ja si to nemyslím, ale vedieť to nemôžem). Ja som rozhodne na dojčenie nezanevrela, ani si nemyslím, že sa preceňuje, ani sa na nikoho nehnevám, že dojčí. A ani si nemyslím, že to niektorá z nedojčiacich takto pociťuje, ak sa v podobnom zmysle vyjadrili, tak možno preto, že ich samé strašne štve, že nedojčili, že práve oni nemali to šťastie, že možno tým dojčiacim závidia. Alebo sa snažia názorom, že dojčenie nie je až také dôležité, presvedčiť samy seba a umlčať hlas svedomia. Pre mňa osobne je strašný pocit, že som nedokázala nakŕmiť vlastné dieťa, že som zlyhala v tejto najzákladnejšej a najprirodzenejšej veci. (Keby si ma poznala osobne, vedela by si, že čo si vezmem do hlavy, za tým idem, kým to nedosiahnem. 🙂 Ale zase nejdem cez mŕtvoly, ani cez tú vlastnú...) 😀

@h2 Moja prekrásne si to napísala by som ta najradsej objala, vieš ak sa konečne začne diskutovať na mk na úrovni, hneď sa tu bude ľahšie dýchať... Fakt klobúk dole pred tvojimi písmenkami. Proste robila si v danej chvíli to, čo si považovala za najsprávnejšie a najdôležitejšie pre svoje dieťa. A tak to ma byť. 🙂

@carodejnica 🙂 🙂 🙂 Ďakujem.

@h2 myslím, že sme dali krásny zmysel tejto diskusii, ja tebe ďakujem, presne o to ide, aby sme sa vzájomne chápali, ako ja beriem, že v mamičkách je zlosť za to či ono, a občas si treba zanadávať, ale ja som už z tých žabomyších vojen tu na mk unavená, treba sa vzájomne rešpektovať a diskutovať s úctou voči tomu druhému... 😵 🙂