Laktačná psychóza. Mám ju za sebou

áno, hneď ako mi ju zistili ☹

sas: mozna napis jak se takova laktacni psychoza projevila? 😅

V nemocnici som bola placliva, lebo som nevedela kojit a stale som sa zaoberala myslienkou, ze chcem byt super-mamou. Po prichode domov som sa bala navstev - aby maly nahodou od niekoho neochorel - vsetkym som kazala umyt si po prichode k nam ruky. Na radu jednej skusenej mamicky som si zalozila zosit, kde som si vsetko zapisovala - kojenie, kakanie, co som jedla (to keby sa maly vyhadzal, aby som vedela, z coho)... atd. Strasne som sa o maleho bala. (Mozno to suviselo s tym, ze minule tehotenstvo skoncilo potratom.) Boli sme doma druhy tyzden, ked raz som bola hore celu noc - mala som pocit, ze som genialna, ze uz viem, ako vsetko zvladnut, pocitovala som privaly stastia a obrovsky prisun energie... sedela som v kuchyni a pisala o svojich pocitoch do zosita.. Rano som sa pochvalila manzelovi a on na to, ze to nie je normalne, ze som mala ist spat a tak podobne... Cez den som uz rozpravala trochu "z cesty", zacala som si namyslat, ze ostatni mi nerozumia - priam ze nie su "normalni" a poziadala som manzela, nech zavola zachranku, pretoze som "vedela, ze potrebuju odbornu pomoc". Prisla sanitka a na psychiatriu som sla samozrejme ja...
Takze nic take, ze by som chcela ublizit malemu, alebo nieco podobne... to nie. Ale manzel si vsimol v podstate hned na zaciatku, ze som "ina", teda sa to riesilo promtne..
- smutny pribeh, ze?...

Mam sice kamaratky, ale za toto sa hanbim, takze mi velmi dobre padne, ked mozem aspon tu. 🙂

Niet sa zaco hanbit, a mozes byt radam ze mas vsimaveho manzela..To si mohla dopadnut inak alebo tvoje babatko..S mojom maminou jedna rodila a hned po porode skocila z okna a zabila sa to je smutne,,, ty si to zvladla..Ono tie kamaratky by mali byt pre teba, ked ich potrebujes, ale aj toto je fajn ze to mozes anonymne napisat...
Si dobra mama, drzim palce a zelam Vela Zdravia 😉

Dakujem, blau, si zlata. 🙂
Maly ma momentalne 20 mesiacov, je velmi dobre dieta, priam ukazkove, no nechcela by som, aby z neho vyrastol rozmaznany jedinacik, tak uvazujem, ci mat druhe dieta, ale mam strach, aby sa to nahodou nezopakovalo...

sas precitala som si ta-strasne,no hlavne ze si to zvladla.ak chces druhe konzultuj to s lekarom 🙂

sasanka, moja teta ju mala pri prvom synovi, bola tiez na psychiatrii a moja mama sa starala o mna( novorodenca) i o mesiac starsieho bratranca 😅 Teta mala potom este dceru a pri nej uz v pohode, hned jej zastavili liekmi po porode laktaciu a bola pod dozorom... 🙂 🙂 Ked uz vedia lekari, co sa ti stalo, da sa tomu predist, aj tvoje okolie bude viac pripravene, takze uz to bude len dobre 🙂

jaj, a este som chcela, ze u nej sa to prejavilo tiez divnymi recami, videla v zrkadle osoby (aspon co mi mama rozpravala), tiez nechcela ublizit dietatu, ci sebe

sasanka, to je mi líto, že sis tím prošla, ono se o tom nemluví, ale stává se to.. 😖 Ale hlavně, že jste to zvládli, myslím, že jsi ani neměla tak těžkou formu, slyšela jsem například o dívce, která si miminečko hrozně moc přála a pak ho pod vlivem laktační psychózy hodila do studny 😉
Nevíte, jestli je možné to u prvního dítka nemít a u druhého jo?

V klasickom ponímaní by mal byť najbližší človek, ktorý si chorobu všimne, otec dieťaťa. Aké sú alarmujúce signály, ktoré ho upozornia, že s jeho manželkou či partnerkou nie je všetko v poriadku?

Prvé symptómy sa môžu zachytiť už v pôrodnici, ale môžu prísť aj po dlhšom čase dojčenia. Niekedy môžu byť prejavy ochorenia až také prudké, že u ženy-matky vznikne porucha vedomia, je zmätená, dezorientovaná. Pri poruche vedomia si človek nepamätá, čo robil. Pri takýchto vážnych stavoch môže matka dieťaťu ublížiť. Inokedy môže psychóza prebiehať pod obrazom schizofrénie. Prejavuje sa poruchami citov, myslenia, konania. Objavia sa osobnosti cudzie prejavy, správanie chorej je nevypočítateľné. Sú prítomné bludy, halucinácie, chorí žijú v nereálnom svete a ich kontakt s realitou je poškodený. Tento stav je pre matku i dieťa veľmi nebezpečný. Chorá nie je k svojmu stavu kritická. Môže sa napríklad stať, že počuje hlas, ktorý jej káže ublížiť dieťaťu alebo sebe. Prvé príznaky sú často nenápadné - podráždenosť, nervozita, porucha sústredenia, porucha nálady, porucha spánku, uzatváranie sa do seba a obmedzenie komunikácie s okolím. Je dobre, ak rodina reaguje už na prítomnosť týchto príznakov a poradí sa s lekárom. Depresia môže prinášať subjektívne väčšie utrpenie chorému, považujeme ju však za menej hlboké narušenie psychiky oproti schizofrénii. Často sa príznaky oboch porúch vyskytujú súčasne. Vtedy hovoríme o zmiešanej psychóze. Obraz depresie môže byť veľmi pestrý. Ako sme už povedali, nie každý smútok je depresia. Varujúce sú akékoľvek zmeny, ktoré sú pre ženu netypické. Urozprávaná žena je zrazu ticho, veselá žena je stále smutná, utiahnutá, nespoločenská. Ak zmeny trvajú viac ako dva dni, považujeme ich za signál choroby. Najviditeľnejšie sú výkyvy nálady. Nastupuje úzkosť, apatia, nervozita, mrzutosť. Táto zmena bude neprimerane dlhá, intenzívna, hlboká a neadekvátna situácii. Okrem zmeny nálady sa môže depresia navonok prejaviť spomalenými pohybmi. Aktivita sa výrazne utlmí. Verbálna komunikácia sa minimalizuje. V myšlienkach človek znižuje svoju hodnotu, má pocit, že je zbytočný a neschopný. U matiek sa objavujú pocity, že nie sú schopné postarať sa o dieťa, že ho nemajú dosť rady a následne sa objavujú silné výčitky svedomia. Nikdy netreba bagatelizovať myšlienky na samovraždu, ktoré môžu prísť veľmi náhle. Alarmujúce je v týchto stavoch aj nebezpečenstvo rozšírenej samovraždy, to znamená, že žena môže siahnuť na život sebe aj dieťaťu. Sú to zbytočné smrti, pretože depresia je dobre liečiteľná a žena s dieťaťom môžu žiť zdravo po celý zvyšok života.

Ako môžu pomôcť otec či príbuzní

všestranne matku podporovať - emocionálne i pomocou v starostlivosti o dieťa a domácnosť,

dopriať matke odpočinok,

nezľahčovať stav matky,

vyhnúť sa hádkam a obvineniam,

všímať si prejavy ochorenia a pri zhoršení neváhať hoci v noci vyhľadať lekársku pomoc,

nepodceňovať reči o samovražde a okamžite vyhľadať pomoc,

navrhnúť návštevu psychiatra a presadiť túto myšlienku,

nevyvracať ani nepodporovať bludy,

sledovať správne užívanie liekov, ktoré je dôležité nevynechať.

psychiatricka mi povedala: "pri druhom dietati sa vam to zopakovat nemusi.. mam pacientky, ktore to mali az po druhom dietati, po prvom nie..." 😖

sas, tak to uz je velky chlap, neboj sa mat druhe dietatko nad tym ani nerozmyslaj, ze by sa to este raz mohlo stat... 😕
ako pisala ukana da sa tomu predist 😉

dalsi clanok:
V případě laktační psychózy neexistuje riziková skupina. Není to choroba dědičná, takže ani v rodině ji nemůžete vysledovat. Je jen větší pravděpodobnost, že propukne u žen, které mají potíže s duševním zdravím, první dítě ve vyšším věku, tak ke čtyřicítce, které jsou přehnaně úzkostné, o dítě dlouho usilují nebo několikrát potratily. Riziko, že se laktační psychóza bude s dalším dítětem opakovat, je vysoké, proto lékaři další těhotenství nedoporučují.

sasanka, sto ludi, sto nazorov
🙂

nadaj sa nim odradit 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂
chce to hlavne klud a pohodu 🙂

sas: diky, me jen zajimalo jestli to primo souvisi s laktaci jako takovou, ze ji pak hned vetsinou lekama zastavuji 😕 a asi i casovy prubeh se muze lisit. Ale jsi statecna, ze jsi se sla lecit! To je dobre a gratuluju, ze uz to mas za sebou! Je fajn, ze se muzs anonymne "vykecat" tady na webu...to urcite pomuze, drzim palecky obema! 😉

sas- mám známu, ktorá mala laktačku pri prvom dieťati. Potom mala šete 3 deťurence, všetko bolo v poriadku, už sa nezopakovala. Ale nekojila, lekári jej laktáciu zastavili liekmi. Takže sa neboj, a hlavne sa tým privelmi nezaoberaj

ináč , myslím že skôr sa to stáva tým zodpovedným, úzkostlivým mamám, ktoré chcú byť tie najlepšie mamy na svete. A hanbiť sa ?- však si chorobu nekúpila, hanbiť sa treba za iné veci! Ty predsa za to nemôžeš, treba ťa obdivovať, že si sa liečila a chceš byť starostlivá mama. 😉 😉

Milá Sas,
nejdřív máš můj obdiv, protože jsi zodpovědná máma a s manželem jste to skvěle zvládli. Už jenom to je první argument pro to, jít do druhého miminka. S manželem to zvládnete a můžeš se na něj plně spolehnout. Za druhé, pokud jsi soudná, což evidentně jsi, tak o svých problémech budeš informovat všechny ošetřující lékaře a lékařky, a tím pádem budeš mít zajištěnou bezpečnst i z této strany. No a za třetí, laktační psychoza v plné formě, což ti řekne pouze psychiatr, zda byla, je velice závažnou záležitostí opět pro celou rodinu a já osobně bych volila alespoň prevebtivně krátkodobou psychoterapii, při které můžeš dobře zvládnout všechny negativní pocity spojené s prvním mimčem a tím pádem se zcela "čistá" těšit na mimčo druhé. Promiň, že tě vlastně poučuji, ale jsem trochu z oboru a s náznaky LP jsem se setkala i u sebe. I když možná se nejednalo přímo o LP, ale příznaky byly hodně podobné. U mě to však způsobil hodně blbý porod a velice nespokojené miminko po dobu téměř 6 měsíců. Teprve dnes si uvědomuji, jak MIMO jsem občas bývala.

inac podla mna to, ze si kazala umyt ruky prichadzajucim, je prirodzene. Ja to tiez robim. Napr. tu je rozsirena zltacka a vacsinou navsteva prichadza z hromadneho dopravneho prostriedku, takze toto upozornenie je fakt namieste.
Tiez si myslim, ze to pride na starostlive matky

ja len, že to nebol laktačná psychóza,ale naejaká psychóza, ktorá "nasadla" na obdobie po pôrode. mala si v sebe sklon k duševnej poruche a tá takto prepukla.LP sa rozvíja do troch dní po pôrode a vždy je tam snaha ublížiť dieťaťu,lebo žena sa cíti "ohrozená na živote". Toto bola skôr mánia.

mercy : já si myslím,že nemáš pravdu. Ne vždy bývá příznakem snaha ublížit dítěti. Laktační psychóza se rozvíjí do několika málo dnů po porodu,ale mezi její příznaky patří právě i ta plačtivost,obavy,zda všechno zvládnu,zda budu správná matka a pak se to může rozjet do psychotických příznaků,jako jsou bludy nebo halucinace.

Som vam to dlzna, takze dievcata, chcem sa vam velmi pekne podakovat za vase prispevky, velmi mi to pomohlo. Ste uzasne. Dlho som nad tym premyslala, no teraz som rozhodnuta, ze sa nad tym uz trapit nebudem. Mam zdraveho syna a dobreho manzela, za co som vdacna a to mi v zivote staci. Ak sa trochu pousilujeme a dobre ho vychovame, tak snad nas maly rozmaznany nebude 😉

ahojte...pridam aj ja, bola som v porodnici zaciatkom januara...porodila som krasneho a hlavne zdraveho syna..ako to byva, v nemocnici sme sa pozoznamovali...tam som spoznala jednu zenu...pomenujem ju Katka...smiali sme sa, aj napriek tomu, ze mala cisarky rez a velke bolesti...V noci o 3 rano, sme sa na izbe zobudili na strasny krik na chodbe...pomysleli sme si, ze sa prebrala nejaka mamicka po cisarskom...a ma bolesti. Rano sme sa dozvedeli, ze Katka zacinala mat lakt.psychozu....o 9 rano bola v takom stadiu...ze sa hadzala o zem, potrhali sa jej stehy...priam dobila lekara...malo s nou co robit cele oddelenie.Prisli pre nu z psychiatrie a odviezli ju. Babatko ostalo na oddeleni. Ked prisiel jej manzel, povedal, ze ona to uz mala aj pri prvom dietati a liecila sa 9mesiacov, len to zatajila lekarom...,ktori jej mohli pomoct tym, ze zastavia laktaciu...asi na 4 den prisla a vsetkym sa velmi ospravedlnovala....bolo to nieco strasne, dlho som sa bala, ze ked ja dojdem domov, ci to nemozem dostat aj ja a ci neublizim svojmu dietatu...Lekar si k nam prisiel sadnut na izbu a rozpraval nam o tom...
este dlho som nad tym premyslala....a zabudla som na to, az dnes som si nato spomenula....bol to neprijemny zazitok...ale verim, ze sa Katka ma dobre...

ahoj mimara... neprijemny zazitok, naozaj. Len sa mi zda zvlastne, ze ju z psychiatrie pustili po styroch dnoch... mna hned nadopovali liekmi a udrziavali ma v tomto stave minimalne dva tyzdne... nic si z tej doby totiz nepamatam.. Potom sa vratila na oddelenie, ci ju prepustili domov?.. 😕 Este by ma zaujimalo, co vam o tom rozpraval ten lekar na izbe..?

Ahoj, po 4 dnoch prisla na oddelenie,dietatko prebral manzel, ona sa mala dalej liecit v domacom prostredi...
bol to fakt zly zazitok, a dost som nato myslela, popravde, ja som vobec nevedela, ze nieco taketo vobec je....
Doktor nam to vysvetlil...najskor tak, aby sme to pochopili>"udrie ti mlieko na hlavu" to pochopil kazdy, povedal, ze to nieje dedicne, ale ked sa to objavi v prvom techotenstve, vlastne po porode, opakuje sa to pravdepodobne aj pri dalsich...v kazdom pripade sa to musi nahlasit, lebo oni vedia zastavit laktaciu...vlastne zena nebude kojit, ale je to podla mna lepsie, ako by mala ohrozit seba a dieta...objavi sa to pravdepodobne na 2/3 den po porode....vies, ked si tak spomeniem, ja som sa s "katkou"stretla na chodbe o 1 v noci....pochodovala si tam...este sa ma pytala, ze kde idem...neviem ako vy, ale ja som po porode prvu noc bola bez maleho, bol pri sestrickach, volali ma kojit....nechali ma vyspat po porode,a rozpravala som sa trosku s nou, az sestricka povedala, ze vtedy zacinala mat psychozu...vkuse chcela byt s malou, bala sa o nu....sestricka bola stale pri nej, uz nieco tusila, tak ju v noci prestahovali do "samotky"aby neublizila druhym zenam....bolo to strasne, ale zato nemohla....pan doktor, velmi dobry lekar...aj som rodila pri nou, povedal, ze za svoju prax sa este nikdy nestretol s takou psychozou v takom vysokom stadiu....
a este nieco, ta Katka bola pri prvej psychoze 8 mesiacov zatvorena na psych....podla mna nemala urobit taku chybu a zatajit to....mala stastie, ze ju to rychlo preslo....
v tej nemocnici akurat spominali, ze pred par rokmi jedna pacientka vyskocila z okna....preto to netreba podcenovat, ked sa da pomoct, vsetky sa tesime na deticky, tak nech si to aj po porode uzijeme...zatial ahoj

A hlavne drzim palce.....a netreba sa bat, len to treba dat vcas vediet lekarom, nato su, aby nam pomahali....Vela stastia a radosti s malym syncekom, nech ti robi lel a len radost a ty mu urob radost a sup sa na surodenca.

Je rozdiel laktačná psychóza a tzv. baby blues. LP je vážne psychiatrické ochorenie, a nastupuje so začínajúcou sa tvorbou mlieka- ale nemusí mať hneď dramatický priebeh- môže sa to zhoršovať postupne. Maminka to nevníma ako nejaký problém- je na okolí, aby si to všimlo, že sa čosi deje. Máme v rodine chalana, ktorého maminka vyskočila z okna, keď mal 2 mesiace. Jeho nechala v postieľke a ona skočila. Hrozné. A to bolo vlastne po dvoch mesiacoch. Akonáhle má niekto podozrenie na LP treba kontaktovať gynekológa, príp. rovno psychiatra, ktorý to bude sledovať, a vie rozoznať, či ide o skutočnú LP, alebo iba o baby blues. So skutočnou LP nie sú žarty.

Vite co je "strasne"? Ze o tehotenstvi, o porodu, o materstvi jsou napsany tuny knih...na predporodnim kurzu nas uci dychat, tlacit a nevim co jeste, ale nikdo nam nerekl, co muze prijit v sestinedeli, co se deje s telem, jake chemicke reakce...atd.

Ja jsem malou porodila CS, zadny naval lasky, nic. Nosili mi ji jen na kojeni (mela jsem nadstandart), po kojeni odnesli, bala jsem se s ni byt sama...bolela jizva, stehy, vsechno bylo nove a brecela jsem nad vsim...kojila jsem bez problemu...pak odjezd domu.
Myslela jsem, ze vse zvladam...ale pak po case jsem mela takove divne psychicke stavy. Prehnana hygiena, lide mi koukali do kocarku...ja to nechtela! Navstevy? Ani slyset!!! Pustila jsem k ni jen mamu...ani partner na ni nesmel sahnout! Potrebovala jsem pomoc, ale nevedela jsem, ze ji muzu dostat. Pritel byl cizinec. Prisly vypadky pameti...
Nevim jak jsem prezila prvnich 6 mesicu! Jizva se mi dlouho lecila...pritel nas opustil v 6ti tydnech po porodu (urcite jsem tomu svym chovanim dopomohla). Malou si nepamatuji jako miminko...koukam na fotky a na nic si nepamatuji 😢
Ted uz je dobre, sama sebou jsem si opet zacala pripadat az tak v jejich 9ti mesicich...

Tehotenstvi v pohode, porod jakz takz taky...ale co prislo potom bylo opravdu zle...kdyby bylo nejake priste-vyhledam pomoc sama.

sasanka mas muj obdiv! 🙂

na povzbudenie Buď si jistý, že život ti předkládá jenom takové úkoly,
které dokážeš zvládnout.
Máš-li velké problémy, znamená to,
že máš v sobě také velkou sílu, abys tyto problémy vyřešil.