Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Závislosť na mojich prsiach

ena1903
10. dec 2014

Mnohé ženy tu riešia, ako dieťa odstaviť - my máme toto už viac-menej za sebou. Ale odkedy som Peťka začala odstavovať, začal byť strašne fixovaný na moje prsia. Verím, že aj iné deti šahajú mamke do výstrihu a na prsia, ale to, čo môj malý predvádza v poslednej dobe, je už na mňa trošku veľa. Len čo ho vezmem na kolená, aby som ho uspala, už mi strká ruku pod tričko. Ochytá mi celé prsia, až sa prepracuje k bradavke a tú mi žmolí, skrúca, zatína do nej nechty... Okrem toho, že to častokrát bolí, mi to už strašne začína liezť na nervy. A mám pocit, že aj jeho to pri zaspávaní vyrušuje - ale na druhej strane sa zdá, že už bez toho nezaspí. Keď mám na sebe niečo ku krku, je normálne zúrivý a plače, že sa mi nemôže dobre dostať k prsiam. Nadránom ho ešte kojím, leží pri mne v posteli a celý čas mi prsia ťahá, štípe, žmolí... On síce drieme, ale ja nie. Keď to trvá zo 2 hodiny, je to už fakt dosť frustrujúce. A robí to aj cez deň, či doma, či na verejnosti - hocikedy mi strčí ruku do výstrihu. Ja viem, že je ešte maličký, že si zjavne vynahradzuje to, o čo prišiel pri odstavení, ale strašne mi to už vadí. A neviem, čo mám s ním robiť. Nemáte s tým skúsenosť? Ako ste to vyriešili?

velkacica
10. dec 2014

nájdi mu frajerku 😀

ivca88
10. dec 2014

Je tu niekde skupina ..kde by ti mohli viacej pomoct ... niečo ze odstavime od mlieka pri dlhodobom kojeni ...

Lebo prides o rozum a uz budes aj nervozna .... neviem ci je dobrá postupna odvykačka alebo rázne stopnutie

Ak chces kojit nadalej - odsavaj ..daj do flašky 🙂 malý si zvykne ... ked nebude navyber... sice prereve dva tyzdne 😀 ale zvladne to 😀

mamainprogress
11. dec 2014

Skus tuto otazku adresovat do skupiny Dlhodobe dojcenie a prirodzene odstavenie. Aj ked ti vacsina asi poradi dojcit nadalej, zastancom coho som viacmenej aj ja, je tam dost vela mamiciek, ktore dojcia dlhsie nez je slovensky priemer a tak maju bohate skusenosti s roznym spravanim sa deti pri odstavovani od dojcenia a ako ich riesit.
Podla mojho nazoru, Petko sa evidentne emocionalne nevie vyrovnat s tym, ze na mliecko sa zrazu vztahuju nejake spolocenske pravidla o tom, kedy ano a kedy nie. Pravdepodobne je zmateny tym, ze nadranom moze a inokedy nie. Tak sa fixuje na prsnik, ved predsa pochopitelne ze je to jeho zivotna istota, ktoru pozna od narodenia a ktora tam doteraz pre neho bola, a ktora doteraz uspokojovala jeho nielen fyziologicke ale i emocionalne potreby. V case odstavovania ma samozrejme emocionalnu potrebu riesit svoj nedostatok jedinym sposobom ako vie - dojcenim. Je to ako zacarovany kruh. Je este maly na to, aby rozumel kedy je vhodna cast dna a kedy nie. Na tvojom mieste dojcim dalej, ak mozes, bez podmienovania casom. Alebo odstavit uplne, radikalne, bez moznosti ukludnit sa na prsniku, bez dojcenia nadranom ci spolocneho spania(lebo to evokuje dojcenie), a dufat, ze na to zabudne. Garancia emocionalnej traumy je ista...je len spornne ako medzi mamickami tak i medzi odbornikmi nakolko je tato trauma trvala. Niekto ju vnima ako tyzdnove "revanie" a potom konecne klud, niekto to vnima ako necitlive odstavenie.

Mimochodom, okolie si casto mysli, ze dojcit treba prestat, lebo vsetky "velke" dojcene deti sa burlivo dozaduju prsnika, hocikde a hocikedy. Moja skusenost aj z okolia je taka, ze ak dieta neciti tlak matky a rodiny, tak ho ani nenapadne pytat mliecko len tak z pasie, ci na verejnosti, pokial tam nie je nejaky silny emocionalny stres.

ena1903
autor
11. dec 2014

@mamainprogress Vies, ja som rada kojila a kojila by som aj nadalej, ale VELMI uz chceme dalsie babo a v mojom pripade to zrejme popri kojeni neslo. Kojila som vela a casto, nemala som menstruaciu. Tak som postupne prestala a fakt sa zdalo (na moje obrovske prekvapenie), ze s tym nema vobec problem. Ale asi predsa len mal, lebosa zacalo toto. Ranne kojenie som si nechala, lebo menstruacia konecne prisla, tak som si vravela, ze si moze aspon rano trosku uzit (a ano, ja ze si trochu dlhsie pospim). Ale ked to takto pojde dalej, tak asi ozaj budem musiet prestat uplne a zacat nosit rolaky, kym na to nezabudne. A prosim, nehovor mi o emocionalnej traume! Ja som sa snazila robit vsetko tak, aby to prenho bolo co najlepsie, aj odstavovala som ho postupne, aby nemal obrovsky sok - tak mi nehovor, ze som mu aj tak ublizila ☹ Inak dakujem za nazor 🙂

ena1903
autor
11. dec 2014

@ivca88 Myslim, ze uz odsavat asi nema zmysel - je uz velky, ked tak by som ho uz odstavila uplne, keby som uz nezvladala normalne kojit. Aj teraz to uz robim viac kvoli vzajomnej blizkosti a mojkaniu ako kvoli mliecku. Ale dik za tip, pozriem sa na tu skupinu 🙂

ena1903
autor
11. dec 2014

@velkacica No to by mohlo byt riesenie 🙂 Len skoda, ze jeho rovesnicky nemaju este dostatocne pria na chytanie a take, co maju, by som mu nasla nerada - to by uz bola pedofilia 🙂

maslenka47
11. dec 2014

@ena1903 dieta si k tebe dovoli len tolko, kolko mu ty sama umoznis. Doteraz mohol vsetko a zrazu nie. Osobne si myslim, ze pravidla do dojcenia si mala zaviest davno predtym. (Napriklad na verejnosti nie; ked mama nemoze, tak nie; ked ti zacne vedome robit pri tom zle, okamzite prestat; ... atd) Co sa ti ma co hrabat na prsia, ked ty evidentne nechces. Vztah medzi rodicom a dietatom nie je len o tom, vyhoviet mu, kde sa da. Musi respektovat aj on teba. Samozrejme, ze prejavi svoj nesuhlas (najskor revom), ale treba byt vo svojich rozhodnutiach neoblomny - ked si nieco nezelam, tak si to nezelam, nezavisle od toho, ako velmi dieta place (vydiera).

mamainprogress
11. dec 2014

@ena1903 Ja Ta predsa vobec neobvinujem a nehovorim, ze si mu ublizila, len som povedala, ze nazory sa na stupen utrpenej traumy pri odstaveni sa roznia v laickych aj odbornych kruhoch. A chapem, ze niekedy su situacie, kedy je naozaj lepsie odstavit. Urcite nijako nechces ublizit svojmu synovi, to je jasne, aj mne je to jasne 🙂 Drzim palce pri zvladnuti celej situacie a aj pri snazeni sa o druhe bejby.. 🙂

marcelatje
11. dec 2014

@maslenka47 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀 prepáč, musela som....... toľko "dobrých rád a empatie" pokope som už dávno nevidela

0silvia0
11. dec 2014

@ena1903 bola som pred asi 10-timi rokmi presne v tvojej situácii. Prvorodený syn - veľký mliekový závislák (nie prsníkový ako u teba), stále na mne nalepený, veľmi od môjho mlieka priberal, mala som asi kvalitné mlieko, pretože menštruáciu som tiež nemala po celý čas a tiež som už chcela druhé dieťa. Bála som sa odstavovania, hoci mi lekárka odporúčala ho odstaviť, pretože bol fakt dosť pevný. Jedného dňa, vo veku asi 1,5 roka dostal hnačku, lekárka mi povedala, že ho nesmiem ani dojčiť. Tak som mu mlieko nedávala, a keď bol už asi 3 dni bez mlieka, využila som to na odstavenie. Čiže v mojom prípade to bolo radikálne odstavenie. Môžem ti povedať, teraz, keď si na to spomeniem, cítim nepríjemný pocit. Cítim, že moje rozhodnutie nebolo správne. Ak by som mohla, vrátila by som čas a takto radikálne by som ho neodstavila. Po pol roku som niekde v časopise pre matky čítala, že dojčené deti sa neodstavujú od mlieka ani pri hnačkových ochoreniach. Dnes to cítim ako svoje zlyhanie, nebola som na to pripravená psychicky. Hneď po odstavení syna som otehotnela, dcéru som dojčila do jej 3 rokov a krásne prirodzene som ju odstavila. Stačilo jej povedať, že už nebudeme piť mliečko ako bábätká, dcéra pochopila a zobrala na vedomie. Bez scén, bez problémov, bez zlých pocitov.
Na tvojom mieste by som sa k dojčeniu vrátila, vyhla by som sa nervozite zo strany syna aj zo svojho správania, druhé dieťa k vám určite príde, teraz, či o rok, nelipni tak na časovom harmonograme, ktorý ste si s manželom naplánovali 🙂, nechaj to na prirodzený vývoj a užívaj si teraz to, čo máš, bez stresov, bez tlakov okolia, bez nejakých plánov.
Keby mne toto niekto poradil pred 10-timi rokmi, bola by som mu vďačná a dnes by sa mi občas v hlave nevynorili nepríjemné pocity zo zlého rozhodnutia.

0silvia0
11. dec 2014

@maslenka47 ako na vojne, ty by si maličkého dala do pozoru! 😖

kreska
11. dec 2014

to žmolenie nemusí mať súvis s kojením....moja sestrenica dlho nekojila a napriek tomu jej dcéra pri zaspávaní musela stláčať prsník a to už bola veľká ....a podotýkam nemalo to súvis priamy s odstavením lebo to začala robiť až po roku od skončenia od kojenia

katarinamarkova
11. dec 2014

@ena1903 ako? nedovol mu to a hotovo. ze si pokrici? a? spravi to 3krat a potom sam od seba pochopi ze mamine prisia nie su hracka.

yyyyanula
11. dec 2014

Ja súhlasím s @maslenka47, možno to napísala trochu drsne, ale tiež sme mali nejaké pravidlá pri dojčení. Môj syn bol kojený presne 2 roky, potom sa prirodzene odstavil sám, ALE nikdy som mu nedávala prsník na požiadanie kdekoľvek a kedykoľvek alebo len preto, že mi to kázalo okolie, lebo plače, určite je hladný... Proste keď bol väčší a papal už aj príkrmy, mal svoj čas medzi hlavnými jedlami, kedy pil mliečko. A verte alebo nie, nikdy mi sám nechodil do výstrihu a hral sa mi s prsiami, ak aj mal také nutkanie, nedovolila som mu to. Materské mlieko a prsia sú potravou a nie hračkou, a dieťa robí len to, čo mu rodič dovolí...

bodka70
11. dec 2014

@ena1903 , k samotnému odstavovaniu sa nevyjadrujem, je to osobná vec medzi mamou a dieťaťom, ty vieš, prečo to robíš, bohužiaľ dieťa tvojím dôvodom nerozumie, aj keď sú z tvojho hľadiska oprávnené. Vraví sa, že keď niečo dieťaťu chceš odobrať (kojenie, cumlík, fľaška, samostatné spanie... ), je dobré mu dať za to náhradu, i keď samozrejme je to len náhrada, nie to, čo ono v skutočnosti chce 😉 . Podľa mňa podrebuje niečo na žmolenie, ukľudnenie pri spánku, strese a podobne - niektorým deťom pomáha žmolenie plienky, plátenej hračky, cumlíka... a podobne. Plus mu to vynahrať mojkaním, hraním sa s ním, rozprávaním - len nech je to čo najmenej spojené s prsiami 😉

konopka
11. dec 2014

Ja som môjho syna kojila cez dva roky, po odstavení sme mali to isté čo ena, už mi to fakt vadilo. Pomohlo, až keď sa mu narodil súrodenec(pred pól rokom) aj to nie hneď, ale postupne. Aj teraz mu občas zablúdi rúčka, vtedy mu ju jemne vytiahnem a dám si ju napr, okolo krku alebo mu na ňu dám božtek, nekomentujem ani ho nijak neupozornujem. Dieťa si to obchytkávanie spája s pocitmi pohody a istoty, nerobí nič zlé ani nič naschvál. Na môjho neplatilo nič, musel z toho vyrásť

nenabaja
11. dec 2014

@0silvia0, @marcelatje Ja som nahodou rada, ze aj v dnesnej dobe prehnane uzkostliveho rodicovstva sa najdu matky ako @maslenka47, ktore vedia, ze doma sefuju ony a nie dieta. Najma pri viacerych surodencoch su pravidla a ich dodrziavanie nutne. Nevidim na tom nic "vojenske" ani necitlive.

ena1903
autor
11. dec 2014

@maslenka47 Ufff, tak ty mas na mna strasne prisny pristup... Na jednej strane rozumiem, co vravis, na druhej strane sa s tym asi neviem stotoznit. Moj maly je este malicky a ja mu sice nedovolim vsetko, ale nechcem ho vychovavat ako general. Pri kojeni mi Petko problemy nerobil, aj ked som ho vzdy kojila na poziadanie. Nijak ma to neobtazovalo. Len teraz je to problem. Ale rada by som to riesila nejak citlivo, nechcem malemu ukazovat, kto je tu pan. Ale vdaka za nazor, kazdy vychovava najlepsie, ako vie.
@mamainprogress Vdaka, si zlata 🙂
@0silvia0 Dakujem za podobnu skusenost. Ale ked ja to druhe babo uz tak velmi CHCEM! Uz ho chcem dlhsie, len som cakala, ci to nahodou nevyjde aj popri kojeni. Cakala som a cakala... a uz nemozem viac cakat. Uz som bola z toho taka nervozna, ze som mala prsty obhryzene do krvi a bola som zla na maleho. Ja dufam, ze to nebudem lutovat, u mna toto rozhodnutie dozrievalo postupne a snazila som sa urobit to pre neho co najmenej stresujuce.
@bodka70 Ano, budem mu musiet skusit dat nieco do rucky. Uz sa stalo, ze nieco pred spanim odmietol pustit a ked to mal v rucke, dal pokoj mojmu vystrihu. Toto bude prve, co vyskusam. Vdaka 🙂
@konopka To mi ani nevrav, to nie je najlepsia perspektiva! 😒 No snad u nas to pojde nejak oducit, rozhodne to skusime.

ena1903
autor
11. dec 2014

@nenabaja Ako vravim, kazdy vychovava najlepsie ako vie. Ja by som rada nasla nejaku strednu cestu medzi rozmaznavanim a vojenskym rezimom. Dufam, ze to moje skvele dieta nepokazim 🙂

0silvia0
11. dec 2014

@nenabaja každý má iný pohľad na výchovu. Ja doma ani nechcem šéfovať, a ani som nikdy nechcela, takže tam je asi pes zakopaný, kto to ako cíti. Moji rodičia neboli tiež nikdy žiadne šéfovacie osobnosti, vždy sa k nám, deťom správali ako priatelia. Takže mne je prirodzený skôr citlivejší, pozor nie "úzkostlivý" typ výchovy. A keďže mám deti už v pubertálnom veku (13 a 11 rokov), vidím, že moja intuícia ma nezradila a mám s deťmi naozaj priateľský a otvorený vzťah. Deti sa ma neboja niečo spýtať, riešiť so mnou aj citlivejšie záležitosti bez zábran. Takže citlivý, individuálny prístup hneď neznamená "úzkostlivý" prístup, nikdy som nebola úzkostlivá, nikdy som za deti nič nerobila, neriešila, neofukovala. Keď bolo treba, nechala som ich, nech si vyskúšajú, ako vzťahy, situácie zvládať bez rodičovského zásahu. A moje deti mi nikdy nešéfovali, vždy mali predo mnou rešpekt. Ale bol a je to prirodzený rešpekt, nie rešpekt vynucovaním si prísnych pravidiel a zásad, to v našej rodine nebolo treba. Hranice sa vždy vytyčovali citlivo a s porozumením, nie s tvrdou disciplínou. S deťmi sa treba veľa rozprávať, tráviť s nimi čas, chápať, vysvetľovať, tolerovať. A ver, že keď im ukážeš, ako sa to robí, tvoje deti raz budú tolerantné a chápavé aj bez tvrdej disciplíny 🙂

0silvia0
11. dec 2014

@ena1903 veľmi dobrý prístup, tvoja stredná cesta sa mi páči 🙂

0silvia0
11. dec 2014

@nenabaja a ešte pozor, nie všetky deti sa dajú vychovávať podľa rovnakého vzorca. Sú deti precitlivelé a veľmi vnímavé, ku ktorým treba pristupovať citlivo. Pre takéto dieťa by bola disciplína a tvrdé pravidlá ako ľadová sprcha. Sú deti, ktoré sú akoby som to povedala - otrlé, sebavedomé, drzé, ktoré potrebujú určite skľudniť a uzemniť aj prísnejšími pravidlami. Takže predpokladám, že každá mama si to svoje dieťa pozná a zvolí ten správny spôsob výchovy. Jeden spôsob výchovy pre všetky deti sveta neexistuje. Tiež moje deti vychovávam odlišne - syn potrebuje prísnejšiu výchovu a dcéra voľnejšiu. Ale vo veku, aký tu spomína zakladateľka témy, by som určite nejaké tvrdšie praktiky nezavádzala, je to malinké dieťa a ešte si veľa vecí neuvedomuje a koná podvedome.

nenabaja
11. dec 2014

@0silvia0 Nuz, si skusenejsia matka, tvoj pristup sa mi paci a budem rada, ak to jedneho dna bude fungovat aj u nas tak, ako si opisala, so vzajomnym respektom. Ja si pod slovom sefovat nepredstavujem rezim v style prveho praporu, ale vedomie, ze hlavne slovo a rozhodovaciu pravomoc ma rodic. Ja mam dieta priblizne v tom istom veku ako @ena1903 a mojmu priatelskemu trpezlivemu vysvetlovaniu este zial nerozumie - ze sa teraz ideme obliect, aj ked sa mu nechce, ze si nemoze vziat z police moj parfem a podobne. V tomto veku musia jednoducho platit pravidla, ktore stanovim ja, inak si to neviem predstavit. A potom, ked bude starsi, tak verim, ze si vsetko vysvetlime bez kriku a v otvorenom a tolerantnom vztahu. 🙂

bodka70
11. dec 2014

@0silvia0 , mám to doma veľmi veľmi podobné - aj čo sa týka prístupu, aj vzťahu detí - tiež mám doma v podobnom veku deti - 11 a 14 ročnú slečnu a k tomu 2 ročného šibala 😉.

0silvia0
11. dec 2014

@bodka70 moji rodičia boli vychovávaní s prísnymi pravidlami a varechami - a nepáčilo sa im to. Tak sa rozhodli, že na svojich deťoch tvrdú ruku trénovať nebudú. Takže som rada, že sme nemali doma vojenský režim a napriek tomu sme vedeli, odkiaľ-pokiaľ a nikdy sme svojich rodičov nesklamali 🙂
@nenabaja jasné, zákaz zobrať si niečo z police je celkom jasný a odlišný od toho, že dieťa nespracovalo ešte v hlavičke odstavenie a potrebuje si to nejako kompenzovať. To je ako keby si bola hladná a niekto ti miesto jedla ponúkne peknú kabelku. Miesto pocitu bezpečia, istoty, podpory, ktorý dieťa hľadá u matky dáš rozkaz NIE, nechytaj a hotovo.

bodka70
11. dec 2014

tak u nás bola aj tá varecha ale nie často, skôr veľa príkazov, zákazov, káranie.... ja sa snažím ísť inou cestou. 😉

bodka70
11. dec 2014

@ena1903 , inak aj moja dcérka mladšia bola odstavovaná zhruba v tomto veku, i keď z iného dôvodu (práca) a tiež občas "zašmátrala" vo výstrihu, mala potrebu hladkať- spočiatku častejšie, potom už zriedkavejšie - skoro rok to trvalo. postupne to vymizlo. Synček takisto nebol dlho kojený (zase predčasný nástup do práce 😒 ), ten na prsník nebol až tak naviazaný, ale zase má trochu obťažujúce spánkové rituály (má potrebu sa po mne váľať, mädliť mi prstami brucho, chytať za vlasy a podobne - dosť dlho mu trvá, kým zaspí. Keď už je toho príliš, tak mu chytím rúčky, jemne dohovorím... Ja viem, mohla by som byť prísnejšia, ale uvedomujem si, že tým, že som išla skôr do práce, tak mu niečo chýba, tak nechcem ho ochudobniť aj o tieto chvíle pri zaspávaní. Tak ako tvoj synček bol odstavený a potrebuje si to niečím kompenzovať. Myslím si, že citlivým prístupom to postupne odznie. 😉

saxana36
11. dec 2014

je este malicky,nechape to,ja sa teraz pokusam odstavovat,skusala som vselico,bola som tiez na tom asi ako ty,trapilo ma to.tak som nakoniec pristupila na lieky,sice mliecko ubudalo,ale ja som z toho chytila take neziaduce ucinky ze som musela lieky vysadit,tomu sa samozrejme moj maznacik velmi tesim a zacal vecer a pocas noci pit castejsie ako inokedy,momentalne si davam na prsia octove obklady a kedze to malému smrdi,mliecko nechce,ku podivu neni z toho az tak nervozny vysvetlila som mu(on uz to chape) ze maminka ma bolave prska a nemoze dat mliecko,teraz je tomu 4 den a zaspava bez prsnika,som rada ze to pomaly takto poriesime a som sa tak neskutocne ukludnila

marcelatje
11. dec 2014

@nenabaja dodržiavanie pravidiel a empatický prístup k deťom sa vôbec nevylučujú 😉

ena1903
autor
11. dec 2014

@saxana36 No nie? Aj mna to odstavenie strasne ukludnilo - ja uz som bola v tom case tesne pred taka nervozna, ze som uz bola zla aj na maleho. (Nemala som mezes, chcela dalsie dieta, zle spala, kedze maly spal s nami a spaval zle, napriek priebeznemu kojenie... A STRASNE som sa bala odstavovania.) No len co sa v podstate bezproblemovo zacal odstavovat a zaroven aj omnoho lepsie spat, mne sa strasne ulavilo a bola som zrazu pokojna, vysmiata, vyspata - ukazkova matka. Tak aj tebe prajem, nech vam to uspesne dopadne a nech vam nenastane nejaky taky vedlajsi ucinok ako nam 🙂
@bodka70 Ja to tiez beriem tak, ze to v podstate nie je jeho chyba, co robi. Ze som to sposobila ja, ked som mu zobrala jeho milovane kojenie. Preto som to doteraz tolerovala. Ale uz to asi dlho nevydrzim a budem to musiet nejak poriesit.
@0silvia0 A mne sa velmi paci, ako a co ty pises 🙂 Je mi to velmi sympaticke. Ja malemu dost vela dovolujem - veci, ktore mu nemozu vyslovene ublizit alebo nie su velmi drahe a lahko znicitelne, mi nestoja za to, aby som ho obmedzovala a hadala sa s nim. Ale zase ked zakazem, tak je zakazane a ked treba nieco urobit, prikazem a urobim. MM minule skonstatoval, ze on nie je taky "razny rodic" ako ja. Tak neviem. Snad sa ten pristup z dlhodobeho hladiska vyplati a vychovam dobre dieta 🙂

Tu začni písať odpoveď...

Odošli