• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Vitamín C - megaskorbická liečba, rady a skúsenosti

21. septembra 2017 
@milihamri: Askorbát sa dá získať zmiešaním kyseliny askorbovej vo vode s niektorými minerálnymi uhličitanmi apod. Už dobre známe je miešanie so sodným bikarbonátom (kuchynskou sódou), pričom vznikne askorbát sodíka. Podobne sa dá vyrobiť aj askorbát horčíka.

Askorbát horčíka nie je celkom bežne dostupný. Dá sa kúpiť ako súčasť zmesi (napr. C-Salts). Ja ako experimentátor som pri niekoľkých príležitostiach nemal poruke čistú vodu pre moju kyselinu askorbovú, tak som ju nasypal do minerálky. Búrlivé šumenie, po ktorom ostala minerálka len veľmi mierne "dochutená" vzniknutou zmesou askorbátov :grinning: Neviem, čo to bola za minerálka, marí sa mi, že Matúšov prameň, ale ani po dosť veľkých dávkach kyseliny askorbovej nebola kyslá :grinning:

Takže ak chceš zaexperimentovať, urob si rešerš mineralizácie jednotlivých minerálok, vyber takú, ktorá bude mať najvyšší podiel horčíka oproti ostatným minerálom, a skús v nej rozpustiť kyselinu askorbovú. Dá sa predpokladať, že väčšina minerálov "naskáče" na kyselinu askorbovú a vytvoria zmes askorbátov. Ale nie som chemik a predpokladám, že iba niektoré minerálne zlúčeniny reagujú s kyselinou askorbovou. Nepoviem Ti, ktoré. Ak to zistíš, daj vedieť :wink:

Ber ešte do úvahy, že minerálne askorbáty majú veľmi dobrú biologickú využiteľnosť svojich minerálov, takže tie minerály, ktoré sa s kyselinou askorbovou kamarátia, budeš do tela dostávať vo vyššej miere, než keby si len vypila čistú minerálku.

Minerálka musí byť bez železa, lebo prítomnosť kovu by zničila vitamín C. Prakticky všetky komerčne balené minerálky sú už zbavené železa, ale s prírodnými by mohol byť problém...
15. júl 2010 o 17:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@petot, prosím Tě, jakou dávku dáváš preventivně dětem, pokud dáváš? Malý má třináct měsíců... Díky.
17. júl 2010 o 14:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@luthien.k: Dr. Klenner bol názoru, že dieťa má dostať 1g denne na každý rok veku až do 10 rokov, a potom už stále 10g. Ale je to aj tak individuálne. Dospelí majú bežné rozpätie tolerancie 3-15g denne. U mojich detí (od 2 do 6r) som postupne zistil, že dobre tolerujú cca 2-3x 500mg denne (napr. 500mg ráno, poobede, večer). Keď majú nábeh na soplíky, kašlíky apod, dám viac, aj 4x500-6x1000mg, podľa potreby, "vážnosti situácie" a tolerancie (keby sa dostavila redšia stolica, tak dávky znížim). Zvyčajne to zaberie do ďalšieho dňa.
Okrem toho im dávam jeden bežne dostupný detský multivitamín, ktorý obsahuje 400IU vit. D, B-komplex, jód apod.

Závisí to napr. aj od chronických ochorení, napríklad alergie spotrebu zvyšujú. Dôležité je veľa piť. Tieto dávky môžu byť nevhodné pri poruchách obličiek, metabolizmu železa/medi a deficiencii G6PD.
17. júl 2010 o 17:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@petot, děkuji za odpověď. Malý měl problémy se železem, cca do roku ho měl stále na hranici, při posledním odběru se zjistilo, že už prý s ním hospodaří dobře, přesto bych asi měla být v tomto směru opatrná...? Také prodělal poměrně závažný zánět močových cest... Takže nejspíš další mínus. A jak se pozná deficit G6PD, resp. co na něj může ukazovat, pokud se nenechá zrovna udělat rozbor krve?
18. júl 2010 o 20:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@luthien.k: Vitamín C mierne zvyšuje vstrebávanie železa, u zdravých ľudí len po určitú bezpečnú hranicu, u ľudí s metabolickými problémami ohľadom železa môže vstrebávanie presiahnuť bezpečnú hranicu a postupne nastáva predávkovanie železom. Neviem, aký bol váš problém so železom, to by bolo treba sa poradiť s lekárom, že či ste mali len jednoducho nedostatok, alebo je to niečo trvalé, a či na to má alebo nemá vplyv vitamín C. Ale toto by chcelo asi skôr niekoho z metabolickej ambulancie, mám trochu nedôveru, či by to vedel posúdiť pediater-obvoďák. Každopádne, opatrnosť je namieste.

S močovými cestami je to rôzne, ale ak nemá priamo nejakú metabolickú odchýlku (hyperoxalúriu, RTA apod), tak je šanca, že vitamín C by mohol mať skôr preventívny vplyv proti infekciám, pretože má antibakteriálny účinok. pH moču mávate v norme? Infekcia sa týkala aj obličiek?
Stabilne zvýšený pitný režim by mal byť samozrejmosťou. Preventívne je možné brať aj B-komplex a horčík (vo forme citrátu a/alebo oxidu), ktoré zabraňujú vzniku oxalátových kameňov. Samozrejme, opatrnosť je namieste. Ono keď sa v obličkách deje niečo neprirodzené - napríklad nedostatok tekutín, infekcie, nedostatok alebo prebytok niektorých minerálov - tak potom je samozrejme vždy zvýšené riziko, že nastanú problémy. Kamene vznikajú zvyčajne keď sa spojí viacero faktorov dokopy.

G6PD je jeden dôležitý enzým. Deficit je zriedkavý (marí sa mi, 1:400 pri tých menej vážnych stupňoch a 1:10000 pri vážnejších?) a dá sa zistiť krvným vyšetrením, ale je pravdepodobné, že keby ste to mali, už by sa na to prišlo. Je to totiž kontraindikácia aj pre viaceré lieky, pretože by mohli spôsobiť hemolytickú anémiu (rozpad krviniek). Ak si si nie istá, či ho máte alebo nie, poraď sa s lekárom.
18. júl 2010 o 21:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@petot, děkuju za obšírnou odpověď, ze které vyplývá, že nejlépe vše probrat s pediatrem :slight_smile: Já mám velmi rozumnou lékařku, takže bych se nebála ani té otázky ohledně železa.
S tím železem to bylo tak, že jeho množství v krvi bylo dlouho limitní a hospodaření s jeho zásobami špatné, ale to se už prý obojí dostalo do normálu. Zánět močových cest měl masivní, podle výsledků rozborů (všech ukazatelů z moči "plné pole"), ale subjektivně nevýrazné potíže, neplakal, měl jen zvýšenou teplotu, tak nás do nemocnice nakonec neposlali a za dva dny po atb. byly hodnoty normální. Takže jestli byly ve hře i ledviny, opravdu netuším. Od té doby nám žádné vyšetření nedělali, myslíš, že by to bylo vhodné, ujistit se, že vše funguje normálně?
19. júl 2010 o 08:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
21. júl 2010 o 11:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
@cecko ja?
21. júl 2010 o 11:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Možná to bylo na mě :grinning:
21. júl 2010 o 11:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@petot Tak to je pro mě dobrá zpráva, že ve formě ascorbátu se minerály mnohem lépe vstřebávají. :wink: Takže ty minerály musí být ve formě uhličitanů, aby se smícháním s kys. asc. z nich staly ascorbáty? Pochopila jsem to správně? Mohla bych zkusit přidat kys. asc. do magnezie, to je na našem trhu minerálka, která obsahuje nejvíc hořčíku.
Jinak ten ascorbát sodíku velmi dobře chutná, mnohem lépe než samotná rozpuštěná soda. :wink:
21. júl 2010 o 11:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
@luthien.k či pro mně :grinning:
21. júl 2010 o 11:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Samozrejme je to pre všetkých, dá sa to u nich objednať aj ako fyzická osoba na dobierku (mám vyskúšané).
21. júl 2010 o 13:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
@cecko už sa len opýtam,kedže my fičime na Csaltse, toto sa da hned už jest ? dufam,že som nezapotila nejaku koninu a nieje to na i.v.podanie :grinning:
21. júl 2010 o 13:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@denisocka Je to čistá kyselina askorbová v práškovej forme bez akýchkoľvek prísad k priamej konzumácii vo farmaceutickej kvalite (ja to miešam so sódou bikarbónou, ale len toľko koľko hneď vypijem). V takej čistote by sa dala použiť aj ako i.v. ale len spolu so sódou.
Sódu bikarbónu od nich tiež beriem, je vo farmaceutickej kvalite.
21. júl 2010 o 14:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
aha , a tam je aky pomer, trebars mala lyžička je kolko g C ? to ma nenapadlo takto "jest" a to je kyslé?
21. júl 2010 o 14:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
založim temu a vypytujem sa na zakladne otazky :sweat_smile:
21. júl 2010 o 14:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@denisocka Pomer je 1:2 (sóda bikarbóna:kyselina askorbová) najlepšie rozpustiť v nejakom nápoji alebo vode.
Čajová lyžička má 2 až 3 gramy, ja používam odmerku (mám kúpenú ale dá sa urobiť vlastná) v ktorej sa dá presnejšie určiť množstvo.
21. júl 2010 o 14:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ešte chcem nahradiť sódu bikarbónu uhličitanom draselným pre dopĺnanie draslíka (v dnešnej strave ho je nedostatok).
21. júl 2010 o 15:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
@cecko fiha,odborník a take odmerky by sa aj mne zišli,nemám čim davať Cečko ani ja ,iba odoka a stale niečim iným
21. júl 2010 o 15:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@denisocka Sú to nerezové odmerky veľkosti 1/4 lyžičky, 1/2 lyžičky, celá lyžička a lyžica. Mali ich tuším v METRE ale dajú sa asi kúpiť aj v nejakých kuchynských potrebách.
21. júl 2010 o 15:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
nemaš foto :sweat_smile: si to neviem predstaviť a metro tu nemáme :pensive: . jednu super odmerku mam v Infant dophyluse,ale ma len 3cm ručku a flaša od cečka ma 20cm
21. júl 2010 o 15:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@milihamri: Neviem sa Ti zaručiť, ktoré minerálne soli budú dobre reagovať s kyselinou askorbovou. Je to skôr otázka na biochemikov :slight_smile:

Pozeral som minerálky a ich zloženie. Základným kritériom pre mňa je čím menej fluóru (pod 1,5). Potom som sa snažil nájsť minerálku s vyváženým pomerom minerálov a za vzor som vzal C-Salts, pretože ten pomer minerálov bol stanovený cielene a premyslene a asi vedia, prečo je taký. C-Salts obsahuje na 4g cca:
150mg Ca
50mg Mg
350mg K.

Prekvapilo ma, že C-Salts neobsahuje sodík. Asi preto, že sodíku máme relatívne dostatok a srdciari sú na sodík citliví. Tak tam dali radšej hodnotnejšie minerály.

Minerálku s pomerom a'la C-Salts som nenašiel, všetky majú draslík v menšom pomere. Niektoré majú aspoň vyrovnaný pomer Mg a K.

Otázka znie, či kyselina askorbová dokáže reagovať s danou formou horčíka. Tipoval by som, že áno. Dalo by sa to zistiť experimentálne - pomerne presne odmerať, koľko kyseliny askorbovej vyvoláva chemickú reakciu v povedzme 2dl minerálky (zastaneme, keď minerálka už na ďalšie prihadzované štipky prestane reagovať šumením a roztok začne byť kyslý). Podľa zloženia minerálky potom zistiť, koľko minerálov obsahuje na 2dl, koľko minerálov malo zreagovať, koľko akého askorbátu malo vzniknúť a koľko kyseliny askorbovej na to teoreticky bolo treba. Nakoniec porovnať s množstvom, ktoré sme skutočne dodali.

A možno nejaký biochemik rovno povie, že ten horčík je tam v takej forme, že reaguje, a tým je vec vyriešená aj bez výpočtov :wink:

Ináč mi je sympatická Baldovská, Kláštorná (trochu málo K), veľa Ca a Mg má aj Gemerka (ale nemá K!), zaujímavá je Ľubovnianka, ktorá má toľko horčíka ako Magnesia (Korytnica tiež), akurát sú tam aj iné minerály - pri Magnesii máš aspoň skoro istotu, že získaš askorbát horčíka (pretože horčík tam tvorí väčšinu minerálov), pri ostatných to bude zmes, čo môže samozrejme viac vyhovovať iným ľuďom s bežnejšími nárokmi. Mitická ma tiež oslovila. Salvator a Slatina by boli super, keby nemali toľko fluóru.
21. júl 2010 o 21:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
21. júl 2010 o 21:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@milihamri: Tak ma napadlo, že šumieť budú asi len uhličitany reagujúce s kyselinou askorbovou, pretože uniká CO2. Iné soli (nie uhličitanové) možno tiež zreagujú aj bez šumenia, neviem. Toto je naozaj otázka na chemika.
22. júl 2010 o 20:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@petot Díky, budu to zkoušet, momentálně nemám žádného chemika po ruce. :wink:
22. júl 2010 o 21:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@petot - Prosim Ta, asi hlupa otazka, ale raz som si, asi na nejake tvoje odporucanie, kupila JODISOL, nejaky roztok jodu, ci co..., teraz som to nasla a uvazujem, na co to malo byt urcene a ako sa to malo pouzivat, ehm..., Nevies, prosim Ta, co s tym? ;) Vdaka
25. júl 2010 o 13:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
A co sa tyka tych mineralok, ja som dala do Mitickej kusok cecka a ostalo to rovnako kysle ako voda a nic nesumelo, hm... Inak sa mi to ako napad a teoria paci a velmi sa mi pacia aj Tvoje pololaicke logicke uvahy. (Myslim vazne, nie ironicky)
25. júl 2010 o 13:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
s tou mineralkou to nie je take jednoduche....chcelo by to jednotlivy pristup k jednotlivym druhom mineralok...neviem ako velmi mineralizovana je Miticka, ale je mozne, ze ma malo volnych kationov, ktore by sa naviazali na zvysok z kys. L-askorobovej (vit,C)...dalej mi napadlo, ze ak je mineralka sytena oxidom uhlicitym, tak by po pridani kys.L-askorbovej mohla teoreticky vznikat aj slaba kyselina uhlicita a ta by mohla tej vode dodavat tiez kyslost (koniec koncov ta kyselina uhlicita vznika v nasich ustach aj tak ked pijeme vodu sytenu oxidom uhlicitym)...
a to ci a ktory kation sa naviaze na zvysok z kys.L-askorbovej nezavisi len od toho, kolko ho tam je...su tam aj ine faktory, napr. vysledna energia molekuly, priestove rozlozenie, velkost kationu a pod...chcelo by to asi hlbsie zamyslenie sa...ale celkom by ma to zaujimalo...tak sa asi raz zamyslim :grinning:
inak ja som si par krat pridala do Mattonky Ccko a chutilo mi to ovela viac ako cista Mattonka (ta mi je dost slana), takze nieco sa tam zneutralizovalo urcite, ale co presne tam vzniklo?!?
25. júl 2010 o 15:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@smary: S tou Mattoni je to zaujímavé, keďže je pomerne slabo mineralizovaná a nemala by mať výraznú chuť. Každý máme asi individuálne preferencie :wink: Najviac je v nej sodíka, možnože ten sa podieľal na slanosti.

@ivka144: Jodisol sa dá použiť na dezinfekciu alebo možno na intradermálne dopĺňanie jódu. Aj keď v lekárni povedali, že samozrejme to má klinické skúšky za sebou, ja tomu povidónu veľmi neverím, pretože je to umelá makromolekula veľkých rozmerov a ktovie, čo sa s ňou deje potom, či sa niekde nehromadí. Myslím si, že sa používa len preto, že je patentovaný a drahý.
Preto by som do rany radšej lial niečo iné - peroxid, lugol, koloidné striebro... Ale na intradermálnu aplikáciu jódu by to mohlo stačiť, t.j. kvapnúť pár kvapiek do podpazušia alebo podbruška (tam, kde je tenká pokožka) a telo si z toho dokáže časť jódu vziať. Akú veľkú, to neviem, pochybujem, že by niekto skúmal použitie jodidovaného povidónu za týmto účelom. Názory sa rôznia aj ohľadom čistého Lugolu, a ten bol aspoň v tomto smere skúmaný.

Bral by som to ako núdzové riešenie, na dopĺňanie jódu sa mi zdá vhodnejší skutočný lugol (roztok I+KI), ale ten v našich lekárňach už nie je. Trochu dostupnejší je práškový KI (jodid draselný alias jodičnan draselný alebo kalii iodidum), ten sa dá užívať ústne, len s dávkovaním je to zložitejšie (ide o miligramy).
25. júl 2010 o 18:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@petot mattoni ma dost vela sodika, ak kupujem balenu vodu, tak taku, ktora ma sodika do 25mg/l a tato ma ovela viac....preto mi je "slana"....
25. júl 2010 o 23:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok