17 mesačný synček nie je samostatný

Moja dcera ma 19 mes a tiez sme na tom podobne ako autorka. Vie sa trovha zahrat s babikami, prebaluje ich a pohojda v kociku, urobi nam kavu a podobne 90 per. sa s nou musime hrat aj my, vzdy nas dajak zapoji do hry. Ked umyvam riad musim ju vziat na ruky no ta umyvaj 🙂 varim ked spi alebo ked je manzel doma alebo ked mam mamu navstevi. Ty to mas tazke lebo si sama daleko no ked zacne chodit do skolky co bude uz onedlho uz nebudete tak casto spolu tak si to skus vychutnat.

@renata5 a co si myslis, ze ja nechcem? to su teda komentare... radsej zostat ticho

@egna a co chces od dietata ani nie 1,5 roka stareho??? ani nas s IQ 145 sa nedokazal hrat v tomto veku sam. musi dozriet na hru aj na osamostatnenie sa od blizkej osoby nesur ho. radsej daj stolicku ku kuchynskej linke a var s nim. ja som brala deti aj na wc v tomto veku lebo tiez nechceli byt bez mna, mali tam stolicku a sedeli, v kuchyni sme varili ja svoje on svoje..... neboj ked bude mat cca 2 - 2,5 roka bude lepsie 😉 😉 😉

@egna ahojcek, no ja som doma na Slovensku, a aj tak som na syna sama...mm je v robote a my sme doma spolu 🙂 maly je vemi velmi zivy,a stihame..treba si urobit harmonogram....a vsetko pojde..moj syn bude mat coskoro 2 roky, je velmi sikovny , no nie samostatny..ved to su este drobci treba si ich uzivat co najviac, moj mi coskoro pojde do skolky a ja ked si na to zmyslim tak mi je z toho smutno ☹
ty mas syna tiez v jasliach ako pises, tak mu asi chybas preto ti neda pokoj, no nie?

my budeme mat 17 mesiacov a maly sa zahra sam, neviem, cim to je,/sice byt ako po vybuchu, ale to sa poupratuje 😵

aj ja o tomto snivam 🙂 rovnako je zvedany a ked varim ci nieco pocuje, tak hned na ruky. A zahra sa podobne, 5 min a potom pisti, ze nieco chce. Ale posledny cas mam pocit, ze sa trochu ukludnil a uz sa pohra dlhsie...aj tych 15min. 🙂 Je to o nervy, tiez mam pocit, ze jedine co ledva stihnem je navarit. Ale ked je mm doma, tak je to trochu lepsie 🙂 Myslim ze je to len vekom, keby ze ma 3r a toto robi, tak to by uz bolo ine.

no my doma robime vsetko spolu..od ranneho umyvania zubov az po panelak.netvrdim ze niekedy ma neporaza ked potrebujem zrovna urobit nieco pre mna obrovsky dolezite ale pre nu velice nedolezite..rodinu nemam svokra odtial potial a drahy je vela v praci..mala je stale so mnou a nepotrebuje ma iba ak sa nahodou zamysli a na chvilku ma vlastny svet..a ja netvrdim ze je to med lizat ale napriklad ja som do prace chodila relaxovat.chodila som ked mala v noci zaspala a presne rano som sa vracala ked vstavala..a napriek tomu sa tesim ze som centrom jej pozornosti..keby to tak ostalo navzdy.myslim ze este horko budes plakat ked ta do prdele bude v puberte posielat ako skoro kazde dieta🙂))))))

egna, nerobis nijaku chybu, problem je vo fungovani nasej "modernej" spolocnosti a v separovani matiek s malymi detmi z bezneho zivota. Staci si uvedomit, ze nie sme evolucne "stavani" na to, aby matka a dieta boli vacsinu casu sami, povodne ludia zili vzdy v skupinach - ci uz v kmenoch, vo velkych rodinach, jednoducho to mozme nazvat komunita, kde nikto nebol dlhsie sam, deti neboli vyclenene z kazdodenneho zivota a aktivit spolocnosti, boli pritomne ci uz pri praci alebo zabave, clenovia komunity/rodiny sa pritom navzajom delili o starostlivost o deti. Deti bolo vzdy v komunite viac, takze sa vyhrali navzajom a nepotrebovali na to dospelych. Avsak byt nablizku rodicovi bola casto otazka prezitia, okrem toho pre vyvoj deti a ich zaradenie do spolocnosti bolo dolezite, aby sa zaujimali o to, co robia starsi, bola to prirodzena skola. Na zaklade tohto modelu su instinkty a spravanie deti naprogramovane, teda deti sa spravaju prirodzene a na svet prichadzaju s uplne inymi ocakavaniami, nez s akymi ich vita nasa doba - napr. ze budu predcasne "samostatne"... Potom dochadza k takymto nedorozumeniam. Doma mam nieco podobne, dcera ma 2,5r, aj ked v poslednych mesiacoch sa vie zahrat sama uz dlhsie, potrebuje spolocnost a pozornost. Uplne chapem ake je to narocne. No odkedy som si uvedomila tieto sirsie suvislosti, ovela viac chapem jej spravanie a uz seba ani ju tolko nestresujem . A ked uz nic ine, treba brat na vedomie hlavne to, ze vsetko velmi rychlo pominie. Deti sa postupne prisposobia "zelaniam" doby a raz nam bude za tymto obdobim "zavislosti" velmi smutno... A teda treba snazit sa uzit si to co je tu a teraz 😉.

@egna presne 🙂

@kiana suhlasim s tebou, ja som tak robila teraz pri synovi, kedze sme tiez sami v zahranici, tak som si ho od babatka ucila, aby bol aj sam. Samozrejme, stale som bola pri nom, ale tiez som neskakala hned, ako zamrncal a tiez som hovorila, ze pockaj, maminka dokocni to a to....a maly sa krasne sam hra aj vyse hodiny. A hral sa tak od babatka. Prvorodenu dceru som si naucila na ruky a na neustalu pozornost a je to blbost, podla mna. teraz vidim ten rozdiel. @dais ja si nemyslim, ze dieta, ktoremu sa rodic nonstop venuje je sikovnejsie. Podla mna to zalezi na povahe a chraktere dietata. Ja som sa dcere nonstop venovala, synovi ani zpolovice tolko a maly je omnoho sikovnejsi, ako ona. Praveze si myslim, ze dieta, ktore je ponechane aj na seba, je viac samostatne a kreativnejsie, musi si vymysliet hru, musi prist na to, ako co funguje, cize je nutene viacej rozmyslat a tym sa aj viac a rychlejsie uci, ako dieta, ktoremu musi rodic vsetko ukazovat, pustat hodiny auticka, hodiny staviat kocky a pod. Ja som toto so synom nikdy nerobila a krasne sklada puzzle, sam od seba. S dcerou som sa naskladala do zblaznenia, ale sama ich dokazala skladat az v omnoho neskorsom veku. Maly sa krasne hra s vlacikmi, sam si postavi trat. a pod. Dcera doteraz nie je velmi samostatna, na rozdiel od maleho, ten ju coskoro predbehne, aj napriek vyse 5 rocnemu rozdielu 😀 .Ale asi je to tym, ze on je chlapec a chlapci su zvacsa sikovnejsi ako dievcata. Takze to podla mna nema nic spolocne s tym, kolko sa rodic venuje.

@aliza Podla mna hovorime o dvoch roznych veciach. Ja som myslela komunikaciu, kontakt s dietatom a nie pustanie vlacikov a stavanie kociek. Samozrejme aj motorika sa da trenovat a cvicit ale ja som skor myslela nieco ine. Pokial je dieta "samostatne" uz v nizkom veku, ako kojenec, dokaze "samostatne" aj hodinu dve len tak lezat a "zabavit sa" aj same, rodicia nie su natolko nuteni s dietatom komunikovat, dostava logicky menej takychto "zivych" podnetov. Z mojej skusenosti deti, ktore boli narocne od narodenia, vyzadovali vela pozornosti, tak boli neskor komunikacne popredu oproti detom, ktore take narocne v tom kojeneckom a batolivom veku neboli. Nejde o to, ci sa rodic sam rozhodne sa dietatu venovat, ale ci sa mu musi venovat, lebo inak dieta place, je nespokojne. Je jasne, ze ked ma niekto babo, ktore si spokojne lezka a kopka a pozoruje svet, tak mama ho nebude nejak ofukovat a si pri nom porobi svoje, moze dokonca z domu pracovat alebo ho zverit na opatrovanie atd. Co sa neda pri detoch, ktore si pritomnost a neustalu komunikaciu vyzaduju. To si podla mna deti nenaucis, ony take proste su. Ci ty si mala pokojnu dcerku ktora nic nechcela od teba a aj tak si ju nosila na rukach a rozpravala na nu? Isteze je dobre ked deti vedia pockat minutku dve kym dokoncim nejaku cinnost ale ja som hovorila o detoch, ktore dokazu lezat v postielke hodinu dve bez toho aby privolali mamu.

@dais neviem, ale stale nerozumiem, co vlastne myslis. kopirujem este raz, co si napisala:

Podľa môjho názoru, skúsenosti, deti ktoré si nevyžadujú pozornosť a odhrajú sa od malička samé sú síce menej náročné ale rodičia si zvyknú, že venovať sa im v podstate netreba, robia im servis a trochu sa zahrajú každý deň a to je všetko a tie detí sa vyvíjajú pomalšie ako je ich potenciál.

Nepisala si o detoch, ktore dokazu lezat hodinu -dve v postielke, pisala si vseobecne o detoch, ktore nevyzaduju pozornost a pohraju sa same. To je podla mna rozdiel. Moj syn nikdy nevydrzal lezat hodinu len tak v postielke, ale hra sa sam a nevyzaduje pri tom moju pozornost lebo som ho na to naucila. A ze sa tieto deti vyvijaju pomalsie? to teda podla mna nie je vobec pravda
Bavili sme sa o tom, ci sa dietatu venovat nonstop alebo nie. Venovat v tomto veku znamena hrat sa. Ci ako chces komunikovat so 17-mesacnym? aky iny kontakt si mala na mysli, ak nie kontakt cez hru? ci ty si posadis dieta do kuchyne a cely den s nim len komunikujes? asi nie 😉. A neviem, co myslis tym, ze komunikacne popredu? myslis rec? moja zacala 'komunikovat' neskoro, ked uz sme pri tom, aj napriek celodennemu venovaniu sa. A ja som sa jej venovala preto, ze som to povazovala za spravne, nie preto, ze bola narocnejsia. Cize islo cisto len o moj pristup. Ale vtedy som si to aj mohla dovolit 😀, pri dvoch a viac sa to neda, najma ak je jedno z nich skolopovinne.

@aliza Napísala som v tom istom príspevku aj toto: Pre tie mamičky ktoré majú inú skúsenosť, iste, nemusí to platiť všeobecne, píšem podľa vlastných skúseností.
Ak moja skúsenosť nekopíruje tvoju, je to myslím úplne v poriadku. A mohli by sme sa byviť o tom, či venovať sa znamená len hrať sa a aj o tom, čo je vlastne hra, aké druhy hier existujú, atď. Ale nemyslím, že to má zmysel. Ak si presvedčená, že dieťa treba "naučiť" byť samostatné a hrať sa samé a na druhej strane že venovaním sa dieťaťu mu znemožníme aby sa naučilo hrať samé, ak si myslíš, že chlapci sú šikovnejší ako dievčatá... nemá zrejme zmysel ti tieto presvedčenia vyvracať.
Ja mám dve deti 18 mesiacov po sebe a čakať na uspokojenie svojich potrieb museli odmalička. Nie preto že by som to považovala ja za nutné alebo správne ale pretože je to realita. Ale nikdy som ich nenechala čakať a plakať preto, že musím dovariť obed alebo niečo podobné. Na to sú šatky a iné nosiče, kde dieťa môže spokojne nakúkať mame pod ruky. A čo iné môže mama ponúknuť, keď varí, odsáva mlieko, kojí alebo prebaľuje, dáva prať alebo prezlieka, či snaží sa udržať dieťa v kľude v autosedačke či kočíku, než spev, riekanky, rozprávanie, prihováranie sa? Málokedy som sa s deťmi špeciálne "hrala" a stavala s nimi kocky atď., odmalička preferovali skôr živé "hračky" - ľudí ako predmety a tak im to ostalo aj vo veku od roka do troch rokov, o ktorom sa tu asi bavíme. Takže naše hry boli skôr rozhovory, dlhé hodiny kreslenia, knižky, ukazovanie a komentovanie, otázky a odpovede a opakovanie, a potom hry na niečo. Plus obrovské množstvo fyzického kontaktu, neustále som mala niekoho v náručí a niekoho na kolenách. Už cca od roka a niečo sa naše deti hrali prakticky stále na roly. Prevtelení do rôznych rol, rovnako aj my rodičia sme boli vtiahnutí do tých hier. Rozprávali od roka, veľmi čisto, veľmi veľa. Puzzle sa tiež naučili skladať samé, ono myslím sa to ani nedá naučiť, to musí dieťa byť schopné tejto činnosti, na to potrebuje istú zrelosť, schopnosť rozpoznať tvar, farbu, spojiť dokopy, predstaviť si čo chýba a násjť tú časť. Doteraz sa hrajú najradšej na roly, majú 3 roky a 8 mesiacov a 5 rokov a 2 mesiace a čo sa týka hry sú plne samostatné, pokiaľ sú spolu. Pokiaľ mám doma len mladšieho, vťahuje ma do svojich hier ale v zásade sa len snaží nahradiť sestričku, inak sa vie krásne hrať sám. V 2 rokoch to ale tak nebolo, Chcelo to len čas. Mojím príspevkom som sa snažila povzbudiť mamičky aby poskytovali deťom pozornosť a fyzickú blízkosť, keď si to deti žiadajú, pretože je to pre ich rozvoj to najlepšie čo môžu urobiť a vlastne je výhoda mať náročné dieťa, lebo nás naučí sa dieťaťu venovať viac, ako keď máme dieťatko pokojné, pozornosť menej vyžadujúce. Ale ako si si iste všimla, na začiatku mojej vety ktorú cituješ je: Podľa môjho názoru, skúsenosti. Tak to prosím aj ber.

Baby vy ste sa tu poriadne posekali 🙂 Ale teraz podla mojho nazoru a skusenosti 🙂 Deti su rozne, kazde pre svoj spravny vyvin potrebuje lasku, nehu a pozornost rodicov, ale v dnesnej dobe sme casto svedkami tyranizovania rodicov detmi. Ak detom prilis vela dovolime - aj vela nosenia na rukach, v neskorsom veku (myslim tym od 5 vyssie) sa to moze vypomstit. Mozno si poviete ze som krkavcia mama, ale uvediem 1 priklad. Moja 21 mesacna dcera. Je sice byk, ale byk ja baran. To je jedno. Je neskutocne tvrdohlava a momentalne prechadza obdobim vzdoru. Boli sme vcera na prechadzke a skocili sme ku kamoske po nejake veci - je to 10 minut od nas pesi detskym krokom. Tam sme presli krasne, zobrali sme veci, isli sme na ihrisko za ich blokom. Vsetko bolo idilicke, kym som nepovedala, ze ideme domov. Vtedy sa rozhodla, ze chce na ruky. Samozrejme nesplnitelna poziadavka, kedze som mala tasku a syna tiez treba drzat, ked ideme cez cestu. Tak celu cestu prevrestala na raty, len som jej utierala sople. Cesta trvala miesto 10 minut skoro 20. Dosli sme domov, zavrela som ju v izbe. Za 5 minut bola kludna a mohli sme sa porozpravat a pomojkat. Stalo ma to nervy, celu cestu vysvetlovanie, ze ju nemam ako zobrat na ruky, ze mam tasku a ze nie som tazny kon, co vsetko unesie. A toto absolvujeme kazdy den, ked ideme von na prechadzku. Podotykam, ze v kociku sediet nechce od septembra, takze inak ako takto to nejde aj s nakupmi 🙂 A moj syn v jej veku? Zlaticko moje, ten si dal vsetko pekne vysvetli a asi len 2x mi urobil takuto scenu. Tym chcem povedat, ze deti su rozne. Takze zovseobecnit sa to neda. Skor by som povedala, ze samostatnost si netreba zamienat s nepozornostou. Ja som vzivote napriklad nevarila s detmi na rukach ani v satke ani v nosici. Jednoducho som sa bala, ze daco na dieta vylejem a obarim ho. Aj teraz pri vareni kricim na deti nech idu laskavo od skoraka okamzite prec. Preto si ale nemyslim, ze som zla matka, ked necham dceru dotrucovat, ked daco od mna chce a ja jej to neslnim hned. Citala som jeden clanok o "venovani sa detom" v podstate mate obe pravdu, ale pravda je niekde v strede. Deti musia mat pevne hranice, ktore skusaju presiahnut. Ked im to rodicia dovolia, tak vyhrali a skusaju znova. Takze podla mna dieta, ktore vie, ze ked sa pohra samo kym sa napr. dovari, nie je zanedbavane a urcite je rovnako sikovne ako dieta, ktoremu sa venujeme nonstop. Na som sa synovi venovala, aj ked som ho naucila sa hrat sameho. Je sikovny, inteligentny, vo veku 2 rokov rozpraval skoro tak ako teraz. Sklada vo veku 4,5 roka bezne lega 7+ akurat ho kontrolujem, ci daco nepreskoci, ale ani by to nepotreboval. Neprotestuje a da sa s nim vzdy na vsetkom dohodnut. Je to idealne dieta, ked si odmyslim caste plakanie, ked nie je nieco po jeho. 🙂 Malej sa venujem menej, lebo pri 2 detoch sa to neda. A ked, tak sa hrame vsetci traja, takze je to ine ako pri malom, ked sme boli len 2. Necitame tolko knizky, neskladame. Zaver? Mala ma skoro 2. Nechce so mnou rozpravat, iba po svojom, odmieta po mne opakovat tak ako to robil maly. Je to venovanim sa jej? Podla mna nie. Je to skor tym, ze ona opakuje po synovi. A on bol nuteny v jej veku opakovat po mne. Takze lepsie rozpraval. A navyse su uplne ine povahy. Takze zaver? Kazda ste ina, kazda vychovavate deti po svojom, ako uznate za spravne. Moja rada pre vsetky mamicky, milujte svoje deti, mojkajte ich, venujte im tolko pozornosti kolko povazujete za spravne a mozete, ale hlavne majte na mysli, ze nemozete detom dovolit manipulovat s vami. Ci budu plakat, dupat, kricat. Vsak som MAMA a basta.Nech je vam odstrasujucim prikladom, kde sa nechcete dostat, relacia PESTUNKA. 🙂 mne to pomaha sa udrzat pri rozume v tomto zdorovitom obdobi mojej dcerky 🙂)))

@dais prepac, ale varit s dietatom v satke je maximalne nezodpovedne. Bezpecnost ti nieco hovori? nevidim dovod, preco by som mala varit s dietatom v naruci, ani si nemyslim, ze by take dieta bolo sikovnejsie. Dieta sa musi naucit, ze musi aj pockat, ze sa nebude vsetko tocit podla neho lebo v zivote to tak proste nefunguje, ze kvoli nemu vsetci prestanu robit svoje a vsetci sa budu venovat iba jemu. Jasne, ze sa s malym rozpravam, aj ked prave varim. Ak je nieco vazne, tak cinnost prerusim, zoberiem ho do narucia, pomojkam, vysvetlim....ale bezne mu poviem, aby chvilku pockal. Pri dcere som to tak nerobila, ona bola pre mna stred vesmiru a s odstupom casu si myslim, ze to nebolo dobre. Ja som nikde nepisala, ze sa s detmi nerozpravam, ze im nespievam, necitam...ako keby ty si bola naj mama, ktora sa s detmi rozprava, spieva im, cita im... a len ty mas sikovne deti 😒, tak mi tvoj prispevok pripada. Aj moje deti sa hraju na roly, neviem, co je na tom take vynimocne. Este raz, ja som nepisala o tom, ze treba dieta zavriet do izby na dve hodiny a vykaslat sa nan! ja som len pisala, ze moj syn sa od malicka hra sam, v mojej pritomnosti a za pritomnosti mojej komunikacie s nim. Nebol nikdy sam opusteny bez povsimnutia. Pokial viem, uvodny prispevok bol o tom, ze maly visi nonstop na mame, nepohra sa sam ani par minut a stale pisti. Ja osobne na tom nevidim nic super, skor jedno nesamostatne, upistane dieta., ktore akurat tak zacina manipulovat mamou. Pozornost sa nevydupava pistanim. Ucit dieta, ze za kazde zapistanie hned vsetko pustim a zoberiem ho na ruky alebo sa zacnem s nim hrat ja nepovazujem za spravne, najma pri detoch od roka, nepisem o babatkach, aby sme si rozumeli. JA som si tiez dceru 6 mesiacov odsatkovala od rana do vecera, takze viem, co je to fyzicka blizkost, aj som ju svojim detom dopriala, podla ich potreby, ale adekvatne veku. Ako uz bolo pisane, kazde dieta je ine, kazde sa vyvija inak, ma ine zaujmy, talenty, potreby....ktore treba respektovat, ale zaroven treba dieta aj vychovavat, urcovat mu hranice a ucit ho samostatnosti. Citala som tu aj o 3 -rocnych, co sa sami nevedia zahrat ani 5 minut. Ak to dieta nenaucim, tak sa to same nenauci. to je moja skusenost.

@aliza neviem preco sa na mna rozculujes, nechapem preco by som nemohla varit s dietatom v satke na chrbte, varila som tak a nevidim v tom nic zle, rovnako sa mi a asi aj inym matkam potom motaju deti pod nohami okolo varenia a neskor dokonca pomahaju varit a pravidla bezpecnosti poznam a respektujem a nemali sme klopklopklop jediny ani malicky uraz v kuchyni. Deti presne vedia, co je nebezpecne a same sa prataju z cesty ked napriklad peciem a otvaram horucu ruru ale inak mi pekne pomahaju a vedia presne co sa moze stat. Fakt nechapem zmysel tejto debaty, uz ma to ani nebavi, Ja som o tebe nikde nic nepisala, tak ak mas nejaky problem sama so sebou, s ktorym sa nevies vyrovnat a premietas si ho do tejto debaty, tak mi je to luto, inak ti uz ale neviem pomoct. Ja svoje pochybnosti o svojej vychove riesim, ak ich mam, a teda samozrejme ich mam, stale sa snazim napravat chyby ktore robim, ale nevidim dovod, preco by som nemohla povzbudit ine mamicky aby sa nebali, ze sa ich deti zdaju nesamostatne, ze take ostanu aj neskor, pretoze deti rychlo vyrastu, roky rychlo utecu a aj pistanie ustane. Ale je rozdiel pistanie po pozornosti u dietata, ktore je cez den v jasliach a ma 18 mesiacov a dietata jedinacika, ktory ma tri roky napr. Kde som ja pisala ze mi dieta zapisti a vsetko pustam z ruk??? Naopak, ja som uz vo veku 9 mesiacov mojej dcery bola znovu tehotna, prave sme riesili nove byvanie, mali sme kopec vybavovaciek, v jej roku sme sa stahovali, ja som bola na rizikovom, ked mala rok a tri mesiace, naucili sme ju zspavat len s ockom, aby bola pripravena na to, ked pride babo, ked mala rok a pol, musela denne aj 10 krat pockat kym dokojim, maly sa kojil stale, mala som malo mlieka, museli sme neustale rozbiehat vacsiu produkciu, malicko mi spal. Takze ja presne viem co to je ked dieta musi pockat ale neuznavam umele pravidla, kolko ma ktore dieta vediet pockat, v ktorom veku atd. Jednoducho kazde moje dieta dostalo tolko pozornosti, kolko vyzadovalo a kolko som mohla poskytnut, a postupne sa same ucili sa zabavit v case, ked to neslo. Ani jedno som nedala ani do jasli ani skolky (zdravotne dovody) a mala som ich doma obe do minuleho septembra, cize necelych 5 rokov dcerky a 3,5 rokov synceka, teraz je doma len syncek, dcerka je v skolke do tretej. Neodkladala som ich k starym rodicom, nedavala starsiu k babkam aby mi bolo lahsie s jednym (co vobec nehodnotim ako problem ak niekto robi) ja som to tak proste necitila. Takze ak ty mas problem ze si sa malej venovala prilis, tak to ma mrzi, ale to neznamena, ze aj ja mam taky. My sme druhe tak skoro chceli, aj sa nam podarilo, tesime sa z toho a venujeme sa tak, ako to vyzaduju, co znamena ze uz vyzaduju omnoho menej, resp. inym sposobom, su narocni ale tak to skratka je, taki sa narodili a takych ich aj berieme. Ale vychova a pravidla maju u nas pevne miesto, nehovoriac o tom ze samotna situacia v akej sa narodili nepusti, proste sa museli naucit pockat.

jeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeežiš baby vy ste tu riadne slohy popísali 😉 😉 😉 😉 😉 😉

@dais v jednom mas pravdu, nema vyznam dalej pokracovat v diskusii. Nie, ja problem nemam. ale ty ano, protirecis si a to, co tu druhym pises, si vlastne ani nezazila, nakolko tvoja dcera vo veku syna zakladatelky temy dostala surodenca a nebolo mozne sa jej nonstop venovat a ako si pisala, aj 10x denne musela pockat, kym dokojis. ako potom mozes radit jej, ze je to v poriadku? akoze ked pride surodenec, tak je v pohode, ze musi dieta pockat a ak je dieta jedinacik, tak odrazu je to umele ucenie samostatnosti? no fakt divna logika. a sorry, ale venovat sa naplno dvom malym detom sa neda. mam pocit, ze ty si tu riesis nejaky problem, nie ja. minimalne sa nepotrebujem tolko obhajovat ako matka, ako ty.

a tymto koncim v tejto diskusii

@aliza fuha tak toto uz fakt prehanas, ty sama si napisala ze si spravila chybu ze si sa dcere nonstop venovala a nechapem co mne tu vycitas. Isteze musela pockat moja mala kym dokojim, vtedy som sa jej mohla venovat len slovne, nie ju vziat do narucia atd. Ja si neprotirecim lebo som nikde nepisala ze ja som sa nonstop venovala. Rozdiel je ci dieta musi pockat lebo je to nemozne pre matku urobit to inak a je rozdiel ci musi pockat lebo matka sa rozhodla ze nenecha so sebou manipulovat a tak si dovari obed alebo cokolvek a " nehodi vsetko na zem" lebo dieta si ju ziada. Nenechavala som deti plakat a som rada, ze som to nerobila, nikomu by som to neradila. Ine je to v obdobi vzdoru ale tu sa bavime o mensich detoch a ani v obdobi vzdoru to nie je liek na vsetko akurat obcas to proste inak nejde a dietatko si tym placom z frustracie musi prejst. Ak uz sa bavime o dietati zakladatelky temy, tak ak si si vsimla, chodi do jasli a teda mu rozhodne nehrozi ze bude stredom vesmiru svojej mamy tak ako to mala tvoja dcera. Preto by som jej rozhodne neradila, aby ho trenovala v " samostatnosti" lebo sa neskor nenauci sa same hrat a dokonca bude menej schopne a sikovne ako to tu pises o svojich detoch. Naopak jedina motivacia mojho prispevku bola povzbudit rodicov narocnych deti, aby ich netlacili do samostatnosti aj ked je to narocne, pretoze ten cas navyse, ktory stravia uspokojovanim ich ( vacsej) potreby po podnetoch a blizkosti matky/ otca sa im vrati v sikovnych a rychlejsie napredujucich detoch. A za tym si stojim, vychadzam samozrejme z mojich skusenosti a urcite to neplati o vsetkych detoch, kazda mama moze mat skusenost inu. To som aj na zaciatku napisala a ked si mala inu skusenost, bolo by stacilo si uvedomit, ze nepisem zjavne o tvojich detoch, o ktorych to neplati a mohla si si usetrit cas a namahu. Nepaci sa mi sposob akym sa do mna pre iny nazor obuvas a utocis na moju zodpovednost atd.

@dais takisto utocis ty na mna 😉

@aliza cituj prosim kde utocim takisto ja na teba? Ja som ani raz neposudzovala teba ako matku co ty si pokojne dovolis. Aby som to ukoncila z mojej strany, vidim to takto: ty si pri prvej dcere venovala dcere pozornost nie podla jej potrieb ale podla tvojich predstav co je spravne ( tvoje vlastne slova). Spatne to hodnotis ako nespravne. V tom ti vobec neprotirecim. Pises ale ze sikovnost deti nezavisi od toho ako sa im rodic venuje a to je uplne absurdne tvrdenie. Pri synovi si zvolila iny postup, nedovolit dietatu aby manipulovalo, a kedze je zjavne velmi sikovny, zhodnotila si ich vzajomne porovnanie a dosla k zaveru ze ak deti "naucime" hrat sa same budu na tom vlastne lepsie. Suhlasim s tym ze deti netreba do zblbnutia ucit hrat sa s kockami, skladst puzzle a vlaciky. Deti hrou spoznavaju svet a ucia sa, cize im treba poskytnut podnety a jemne ich viest a ony budu prirodzene robit to co potrebuju, ucit sa, napredovat. Ak si spominas cely cas hovorim o tzv. narocnych detoch, co nie je termin ktory by som si vymyslela. Su skratka deti ktore su narocne na pozornost a blizkost svojich rodicov a ktore maju casto aj mensiu potrebu spanku, su placlivejsie atd. Mozno chlapcek o ktorom je tato tema ani nie je takym narocnym dietatkom mozno skor dobieha deficit maminej blizkosti ktory ma v jasliach. Ani v takom pripade by som ale rozhodne neradila ze od neho je mozne vyzadovat samostatnost, ucit ho programovo aby nebol ako ty pises upistany a nesamostatny a manipulator. Deti vo veku 18 mesiacov rozhodne maju narok byt nesamostatne a pozadovst pozronost a tuzit byt v maminom naruci, maju aj v tomto veku fyziologicku potrebu byt vo velmi castom fyzickom kontakte s rodicmi a kedze sa este casto nevedia dobre vyjadrovat maju aj narok byt upistane lebo citia frustraciu z nepochopenia. Iste musia byt schopne pockat minutku dve ale v zasade tento chlapcek je nuteny pocas pobytu v jasliach byt samostatny az dost, takze doma ma narok byt este viac narocny ako ine deti. Ja som od zaciatku dala doraz na to ze pisem podla mojich skusenosti a moje nazory, a ze ine mamy mozu mat ine skusenosti. Od teba ale citam kategoricke vyhlasenia typu nesamostatne upistane dieta manipulator, matka ktora vari s dietatom v satke je maximalne nezodpovedna a nema ponatie o bezpecnosti.. Chlapci su zvacsa sikovnejsi ako dievcata... Venovat dvom malym detom naplno sa neda... Ja udajne som najlepsia matka a len moje deti su sikovne... Kde som ja pdobnym stylom na teba utocila a spochybnovala ta? Jedine co som napisala je ze ak mas nejaky problem ktory si tymto sposobom riesis, tak ti s nim bohuzial nepomozem. A to podla mna ziadny utok nie je, je to len dohad o pricine preco si sa do mna tak od zaciatku obula.

bud taka laskava a nehodnot mna ani moje deti a nerob zavery z 3 viet, co som o svojich detoch napisala. Nikde som nepisala, ze som synovi nedovolila, aby manipuloval! citaj aspon pozorne. Podobne ako ty, na syna som tolko casu nemala, kedze bol druhorodeny a preto musel pockat, tak ako aj tvoja dcera. A ja dobre viem, co su to narocne deti, nerob zo seba vynimocnu. ANo, 18mesacne deti maju dostat pozornost, aj naruc mamky, ale nie byt cely den zaveseni v satke na matke! to je velky rozdiel. Fakt neviem, co si tu stale dokazujes. Ved rob ako chces, neobhajuj sa stale. Uz to tu fakt nikoho nezaujima.
A k tej satke a vareniu, ak by si zila v inej krajine a nedajboze dieta popalila, tak za tu satku mas na krku socialku a zrejme aj policiu. Takze nie je to moj vymysel.
Ak ta mozem poprosit, prestan ma uz riesit, ok? naozaj nemam zaujem v tomto dalej pokracovat a nechapem, co teba zenie stale tu na moju adresu vypisovat siahodlhe litanie. Mier na zemi 😉.