26 mesačný syn ma neposlúcha. Ako na neho?

Proste obdobie vzdoru, nic len pevne nervy

Aj nas 3-rocny mava podobne spravanie. Je to vesely chlapcek, ale ak sa mu nieco nepaci alebo nema spravene po voli, mava take hysaky, reve pre nic za nic, castokrat na zemi, robi naprieky, dalsie ine veci, ako aj vas. Ale ja velmi dufam, ze je to len docasne obdobie a neostane taky protivny stale

@helen4 verím,že väčšina mamičiek si to pomyslí,keď si prečíta môj príspevok,do detailov som nezachadzala,lebo veľakrát keď mám svetlejšiu chvíľku sa mi o tom ani nechce rozpravat a sťažovať sa na maleho😣 ale aj keď ma vidia iné mamičky,švagriná ako za ním lietam všetci sa len divia...že vraj keď večer zaspí tak by som si každý deň zaslúžila buchnúť sampus...veru tak,ale som natoľko nie len zničená ale aj sklesnuta z celého dňa,že nemám chut
Výchova detí je niekedy umenie,najmä keď nemajú žiadny rešpekt,čo môj malý ku mne nemá😔

U nás toto trvá už dlho...od narodenia bol takýto,vyžadoval si neustálu pozornosť,nedal mi chvíľu vydýchnuť,nikdy nechcel spať,viacej som ho uspavala ako spal...pri ňom v podstate neviem doma nič porobiť...časom sa to len stupňuje mám pocit...kým predtým som mu to mohla prehliadať,teraz mi to príde uz nepripustne

Viem o com pises,ja som doma uz s detmi 6 rokov a poriadne mi z toho prasi a aj beham ak s nasolenou ritou okolo nich.J uz nic ani nikomu nehovorim aky su zly a vkuse sa biju aj za kamienok co najdu vonku,..ze jeden ho ma a druhy chce presne taky isty.No hroza,..ja len prskam po nich a mam pocit ze len cely den upozornujem a vrestim,ani normalne rozpravat u neviem🙂

@helen4 no tak keď si predstavim,že by som s dvoma deťmi toto mala zažívať ešte,to vážne zatiaľ druhé dieťa neprichádza do úvahy😔 aj takto si už možno myslia o mne,že som nenormálna,lebo tiez veľakrát nezvladam situácie, a keďže nepomáha nevšímanie si,po zadku,pohrozenie kadecim,ani studená voda....konci to krikom,čo ma potom samozrejme mrzí,a viem že robím zle keď kričím,len to sú situácie kedy som už na konci s nervami...a nad nami susedia majú 2 dcéry,jedna v jeho veku a od nich teda krik nepočuť,normálne sa hanbím jak pes😢 som rada keď sa s nimi nestretnem...len myslím si,že kto nemá doma až takéto extrémne situácie a vie to vyriešiť inými metódami,toto len ťažko pochopi

@knatinka v takomto veku je bežné, že deti nemajú pred rodičmi rešpekt ... sú aj deti kludnejšie, hamblivé alebo zakríknuté, ktoré sa rodiča boja. A potom také temperamentné, živé striebra, ktorých je stále plný dom. A nezávisí to ani od výchovy, každé dieťa má svoju povahu, temperament...
ja ma deti dve, prvé náročné, uplakané, hádzalo sa o zem, nejedlo, nespalo, behalo ... dnes je z tohto dieťaťa úžasná 16-ročná slečna, ktorá mi pomáha, dobre sa učí a poslúcha. Bála som sa puberty, čo bude, a tá prešla zatial úplne v pohode, hoci sa asi do 12 rokov odúvala a vrieskala pre každú hlúposť.
Druhé sme sa odhodlali mať po 5,5 rokoch, tiež som si to nevedela predstaviť skôr ... a druhé sa narodilo kludné, papalo a spalo v pravidelných intervaloch, neplakalo skoro vôbec. No dieťa za odmenu ... a teraz, ked má 10, nás občas cvičí, máva obdobia, kedy neskutočne klame, robí neporiadok a testuje naše nervy. Hoci na pohľad to je kluďas, svoje mušky má tiež.

Musis mu urcit hranice.u nas pomahal neposlusny schodik.upozornila som ju,ze nueco nesmie robit a ak aj napriek varovaniu neposluchla posadila som ju tam na 2 minuty.trvalo nam asi 10x pokial tie 2 minuty vysedela,ale stalo to za to.teraz uz len pri naznaku spomeniem ci ide na neposlusny schodik a pocuva.po 2 minutach prides k dietatu a vysvetlis preco si ho tam posadila.musi ti povedat prepac!! A uz da k tomu viscej nevracajte.teraz v 4 rokoch u nas funguju cierne body.hranice deti musia mat.co sa tyka zaspavania s tym bojujeme stale.skusili sme medovkovy caj ten nam pomaha velmi.vyskusat aspon 5 vecerov za sebou.mozu ho aj deti.

No ja to inak neviem vyriesit len krikom u nas nezabera vobec nic a ani ten krik,to sa ukludnim asi len ja 😀 ze to dam von a vykricim sa sama.Su rozne deti a zabera na kazde ina metoda,ale mi sme vyskusali asi vsetko a najviac sa vyplati nevsimanie a nechat ich,.. prejde ich to same a pridu sa potom pritulit.Nerob si z toho nic,viem ze sa to neda,ale pre tvoje (nase) nervy je to najlepsie co mozem poradit.

@katulka1141 prosim ta ten medovkovy caj kedy davas? pri veceri alebo kratko pred spanim? dakujem.

@knatinka nie v zlom, ale u nas v rodine deti ci ako ja ako dieta od nasich co viem u nas toto nie je..podla mna obdobie vzdoru to nie je, ze vzdor, ale ze povaha, aka si bola ty, muz atd...a dieta ma isty genofond..a tak sa sprava...ako moj otec je zo 7 deti a tam to proste slo a tiez nebolo..ved poznam babku...za mna polov v rodine co a ako bolo...aki ste boli vy a co ba vas platilo..

Nieco na neho musíš nájsť čo zaberie. On vie ze ty si rodič a teda máš mat hlavne slovo. Najlepšie nieco bezprostredne.. ked dáš ultimátum, vždy ho dodrž. Ja necham aj vyrevať, neodchádzam preč, som nablízku nech sa ukľudní a príde sa polubiť. Napíš konkretnu situáciu..

@knatinka mne tam vyskakuje, že chýba muž vo výchove, vôbec ho nespomínaš, len babky a že si na naňho väčšinou sama.

To, co popisujes je absolutne normalne dieta, ani extremne zive, proste normalne. Je to este totalny krpec, aj ked tebe sa zda uz velky, lebo je prvorodeny, ja ked mam doma aj starsie exemplare az teraz vidim, co kto je kedy v urcitom veku schopny realne pochopit, a nielen to - aplikovat pravidla do praxe...takze nadych-vydych a ked bude fakt zle, skus ho dat na par hodin denne do jasliciek, nech si vydychnes. Nikomu sa ujma nestane, on sa prehra a ty zresetujes. Mne prijde, ze si proste len unavena, nie, ze ma syn nejaky problem. Vsetky sme si tymto vekom presli, je to narocne? Ano... je...ale normalne, takze klidek a brat to den po dni a nepanikarit, ze "co raz z neho vyrastie". Bude normalny skvely chalan, ale nie zo dna na den - ale rokmi ako kazde dieta... a k spanku, nasa uz vacsinou nespi... ked mate problemy zaspat, tak to zrus. Len robis obom nervy... zaved "hodinu pokoja", ked sa hra v izbe, ja to tak praktizujem s detmi od mala - dodnes... aj cez vikend su hodinu ticho vo svojich izbach a citaju si, stavaju, hraju, ale slovo mama, tati pocut nechcem v tej dobe.

No malý skúša, ale vydrž, za chvíľu pôjde do škôlky, môj druhý syn bol presne takýto, a keď išiel do škôlky, upokojil sa a ja som si v práci normálne že oddýchla😁

Ako baby píšu musíš vydržať.Moj syn bol strasne zlatý do 2,5 roka. Rad chodil do škôlky autobusom a počúval ma, z jedného dňa na druhý začal byt hrozný. Keď prišiel autobus schoval sa mi za zastávku, začal kričať, že nikam nejde. Myšlienka s ním ísť kdekoľvek sama bola hrozná. Doma ma počúval ale vonku vôbec. Tesne predtým ako mal 4 roky to prestalo z jedného dňa na druhý.

@knatinka tak toto mame presne s nasou malou 😦 akurat ze ona ma 4,5 roka a ja pomaly zacinam stracat nadej ze ju to prejde... ako pises aj my sme ju od malicka viac uspavali ako spala. Ak ma svoj den, je to hotovy anjelik, vsetci susedia su z nej na makko. Ale ak sa jej nespravi po voli - hromy , blesky lietaju. Nasi tvrdia, ze s nami "cvici", ale nie som ten tip co povoli ... najhorsie dni su, ked sa jej nieco znevidi hned rano po prebudeni. Akakolvek malickost staci na to aby pokazila den vsetkym dookola. Zlosti sa, krici, o zem sa hadze, a ked uz je velmi zle aj ustipne. Nepomaha dohovarenie, krik skratka nic. Nasi ju mali v lete na prazdninach a starky povedal, ze nikdy viac ju nezoberu - to uz ma ozaj velmi zamrzelo, ale skratka neviem ako na nu. Nepomaha chvalit ked je dobra, nepomaha objatie, skratka nic. Velmi by pomohlo keby sa ozvala maminka ktora ma s tymto skusenost - ako to zvladat a naucit drobca "poriadku"... teraz som sa trosmu votrela do temy ale snad mi to autorka odpusti 😉

Podla mna najvacsia chyba je ustuput aby nebol cirkzs, na toto si deti velmi rychlo zvyknu budem robit cirkus mama cim skor zstupi, u nas ked je cirkus tak ide do izby kedze akakolvek snaha o dohovor bola kontraproduktivna, ked sa ukludni mize prist....potom sa soravi to co ma , uz nefohovaram nekazem ale zacina dialog....preco, co a ako a vzdy sa ospravedlni aj bez toho aby jej to bolo kazane ma 4toky, aj ked si myslime ze su to male deti oni si to velmi rychli uvedomuju ku komu si co mozu dovolit

A takisto aspon u nasej som si vsimla cim vuac sa jej venujem a robim program tym vuac ziada a menej sa vue zabavit sama....takze to delime....

Mne v tomto trochu pomohla tzv. Nevychova. Pogugli. (Neviem, ci to nie je vnimane akl reklama, snad nie...)

- oddych ti treba-aby si sa na veci pozerala inak.
-moj je tiez sidlo...hadze sa kade-tade po zemi...ale si pomyslim...ze dospely zanadava-ked mu nieco nejde a dieta to inak nevie spracovat-nuz švacne sa o zem 😅
- zvykla som si urobit zo seba lenivu panicku...lebo tiez mam pocit-ze mu chodim za zadkom...ked potrebujem ventil...idem na kavu do detskeho centra na hodinku...hoci ma tam tiez casto potrebuje-akosi si oddychnem.
- urcite drz aj rezim...pevne...aj to dietatu ponaha
a faaaakt velka doslednost...ale fakt obrovska. Toto je viac-ako prenasledovat dieta-aby niekam nespadlo.
Uvolni sa...a ber ho ako jedinecneho tvorceka-ktoremu "pridelili" tu najspravnejsiu mamu aku mu mohli...a treba ho voviest do tajov zivota. A apropoooo...neporovnavaj. Mna hlava z toho bolela-co moj vie a nevie...ale som si povedala-ze ja najlepsie viem...cim sme si presli...
DRZIM PALCE

Ahoj. Presne som včera založila skoro takú istú diskusiu.. môj syn má.skoro dva roky a chytá takéto záchvaty hnevu čoraz častejšie, je to pre mňa tiež hrozne niekedy.. ale druhé zvladnes napriek tomu, neboj sa 😊 veď jeho to raz prejde, ja už mám teraz dvoch no a bojím sa čo má čaká, ale aj tak som šťastná, že mám dvoch 😊

@knatinka inak prišla som na to, že na môjho zaberá len ignoracia a potom keď sa trosku ukludni vypije flasku mlieka a je dobre.. niekedy naňho silno zakricim keď už sa nedá inak.. niekedy to pomôže..

Moja otazka je...kde je otec dietata???? Ako sa on aktivne zapaja do vychovy dietata...a s cim ti napr. Doma pomaha????

Ďakujem za všetky reakcie aj rady,premýšľam nad tým,a určite sa s tým budem snažiť vysporiadať,však ako doteraz😉
@philipha22
@mandala77 otec dietata je v práci, v poslednom čase od rána do večera v novo otvorenom podniku...ale aj tak naňho nie je taký prísny ako ja,on mu nechce zakazovať veci keďze je s ním malo času,samozrejme aj s ním si zažil tieto situacie,ale s našim synom nepohne ani to keď sa otec nahneva alebo mu dá na zadok😏je veľmi tvrdohlavy

@diana20
Ignorancia aj u nás zabrala párkrát,ale bohužiaľ niekedy keď dostane hysak nemôžem ho ignorovať lebo je schopný sa tak ,,polozit" na zem,že si hlavu rozbije a zvykne sa mi od plaču aj povracat😔

@nervacik83 no veľmi výstižne si to popísala,takto nejako je to aj u nás...aj u nás ho všetci žerú,pokiaľ nerobí cirkus...ale somnou doma stále nacvičujú😔ja som si myslela,že to bude už aj v tomto veku lepšie,keďže u nás už od roka začal byť takýto...je rozumný alerobi iba to čo chce on...o rok pôjde do škôlky a bojím sa či si s ním dajú rady,či ich bude poslúchať...lebo on akoby mal vlastný svet

@knatinka nám sa ešte nestalo, že by až vracal, ale tiež sa niekedy tak tresne na zem, že si hlavu buchne silno..netreba to ignorovať, keď už je to také, že sa aj povracia.. držím palce, nech ho to čím skôr prejde..

@sense áno viem,že je to tak..bohužiaľ robím tak preto,že sa mi párkrát stalo,že keď som nechcela povoliť dovracal sa...alebo keď má ísť spať a nedám mu 100 plysakov čo odomna každú chvíľu pýta,alebo tretiu fľašku vody,alebo nezapnem po stykrathudbu čo sa vypla,dovtedy bude čakať a kričať na mňa mamaaa😵 a nezaspi😏 ale som naňho inak prísna a väčšinou ak sa dá trvam na veciach,ale musím s ním často bojovať ak chcem dosiahnuť svoje...snáď teda neskôr,keď budeme vedieť viesť dialóg...a pravdou je,že aj mu odmalička stále robím program,vzdy sme niekde boli...takže asi budeme musieť aj doma v kľude tráviť viac casu

@kamr myslím,že aj pre mňa by bola práca oddychom...asi ho budem musieť dávať pravidelne k babkam,nech si vydýchnem a prevetram hlavu,možno budem tieto situacie potom zvládať s lepším nadhladom

@jonnie tak tak potrebujem oddych keď aj na hodinu,dnes ho vzala mama von doobeda,tak snáď budeme mať zvyšok dňa pekný...často býva tak,že jeden deň je zlatý,až na pár veci s ktorých si až takú hlavu nerobím a potom je ako čert a mám pocit,že skončím asi na psychiatrii...