26 mesačný syn ma neposlúcha. Ako na neho?
Ahojte mamičky. Rada by som našla niekoho s podobným problémom,ak sa to tak dá nazvať,kto by mi nejako poradil. Môj syn má 2 roky aj 2 mesiace. Áno,všetci hovoríme,že je živý,áno je. Ale pre mňa je to niekedy neúnosné,nedokážem ustáť niektoré situácie aj keď zachovanie si chladnej hlavy trénujem už dosť dlho. Niekedy to ide,ale niekedy sa to už nedá. Vyslovene skúša moje nervy, ja viem že deti to robia. Ale som naňho väčšinu dňa sama,respektíve celé dni,ak sa nestretneme s niektorou babkou. Babky a rodina to tak nevidia,oni len vravia že je živý,ze mám čo robiť,ale to že je živý nie je vsetko...sem tam nejaký cirkus,hodenie sa o zem už videli...ale ja mám toto na programe každý druhý deň ak nie každý...Niekedy je syn veľmi zlatý,poslúcha ale niekedy teda väčšinou je jak utrhnuty z reťaze,robí presne všetko čo by nemal, nedáva si na seba pozor,padne aj na rovnej zemi keď nebeží,neustále musím byť v strehu,keď nie je po jeho tak sa opustí hocikde si lahina,neviem ho ani zo zeme pozbierať,chce nás slriabat a hrýzť,najhoršie je že žiadne rady a taktiky,ktoré som doteraz mala naňho neplatia...so spánkom bojuje aj tu máme často problém😣 nadovšetko ho milujem,ale nikdy som ho nerozmaznavala ,vždy som bola tá najprísnejšia naňho,ale jednoducho výsledok nevidno...to že som mu ustúpila veľakrát,len preto aby som sa vyhla ďalším cirkusom,veľmi ma bolia tieto situacie😔 vždy som chcela mať dve deti,ale jednoducho cítim,v týchto situáciách že ešte jedno dieťa nezvládnem...je tu mamička,čo mala takýto problém? Môže sa toto zmeniť?
@knatinka Tak ten tvoj synko je teda riadne kvietko. Precitala som si vsetky 3 strany a neviem nahodou, ci si nepisala o tom mojom, lebo sedi to na neho do bodky.
Ale co mu moze pomoct : hry pri stole, predlzovat intervaly, pozri si nieco od Montessori napr., dokoncovat jednoduche ulohy, mozno vit.B, rybi olej.
ako nechcem byť zla,ale mam kamosky,tiez mala takýto problém s malým a leksri mu diagnostikovali ADHD .. nepýtala si sa lekarky?
@knatinka Ahoj,ja mám doma tiež to čo ty,môj má 2roky a tri mesiace?Nenarodil sa náhodou v utorok?Chcela som sa spýtať či na nočník chodí,lebo náš ani to nechce a ani za svet sa nedá presvedčiť na to čo on nechce.V januári by mal ísť do škôlky,od toho si sľubujem,že sa naučí od detí ale keď ho neodplienkujem tak ho do škôlky nevezmu.Všetkých nás bije,hrozia,ťahá vlasy.Skúšali sme aj pekne aj vrátiť mu takou intenzitou ako to robí on no o chvíľu zas začne.U staršieho tím to pomohlo no uňho nie :(
@luccki dam ranajky ale ked si vypyta jogurt ma jogurt, ak si.medzitym zmysli ine ,ma smolu....obliect sa obliekala sama, a keby si nechcela dat precuranu.pluenku dole nech si necha , velmi rychlo pochopi ze to skor ci neskor vadi,ale nie dat varechou po zadku...rovnako aj s aktivitami ...a nie ze chce kreslit,dostane ceruzky, vytiahnem ceruzky chce plastelinu....ale si myslis ze v skolke to budu tiez tak.praktikovat?
A aj ked sa zvali dalsia vlba kritiky , tie co mate problem s detmi vyskusajte uplne vylucit cukor aj ten skryty....mozno zaberie...to sa odporuca aj pri hyperaktivite, tej diagnostikovanej, prip nechaj skontrolivat ci ma dieta dost vitaminu d, kt nedostatok dost ovplyvnuje nervovu sustavu ( nedostatkom vitaminu D trpi viac ako polovia obyvatelstva)
@sense jasne 😅 napisala som, ze sa to stalo 2x a nie denne 1000 razy. on ruci, hazde sa o zem, rozbija veci sam od seba a nie preto, ze by som ho mlatila cele dni varechou ako si to predstavujes. a ano nechala, aj som ho nechala holeho.. ako som pisala, je mu je to jedno. nejdem to tu dalej rozvijat, hovorim, netusis o com pisem, mas uplne ine predstavy zrejme podla svojho dietata. mladsieho ani neviem ze mam, keby mam take dieta ako prve tiez by som tu asi hrala sefku ake je to easy a mala patent na rozum
@knatinka no nasa je toez evidentne rozumne dieta len to vyuziva inak ako by bolo treba 😦 a do skolky chodi od dvoch rokov a maju s nou rovnaky problem - ak sa zatne nevedia ani tam s nou pohnut ...
Baby, aj mojmu dieťaťu je jedno, keď mu nechám pocuranu plienku, keď mu dám po zadku, keď od neho odchádzam so slovami, ahoj, ja idem.. cim viac som po ňom hucala, tato mu dával výchovné, zakazovala mu, tým viac hysacil.. čím viac sú takéto deti rešpektované, tým sú kludnejsie.. a to že je rešpektované, neznamená, že mu všetko dovolím! Ale reagujem na všetko, čo chce- buď negatívne, a musí sa s tým zmieriť, alebo pozitívne.. nevýhoda týchto deti je, že nevydržia pri ničom.. treba im non-stop robiť program a nie sedieť doma.. nezakazovat im veci, ale ukázať im, ako to majú robiť správne.. raz som čítala peknú vetu- netreba dieťa vychovávať, stačí pekne žiť, dieťa sa pridá.. mám rovnako náročné dieťa, múdre a x-krát s nim nepohnem.. ale vidím, že je to v situáciach, keď on s tým proste nesúhlasí.. baby, skúste si nakúpiť magnezko, čokoládu a ustáť hysaky bez kriku, dupľom bez bitky.. ani vám by sa nepáčilo, keď sa hnevate, keby po vás niekto hučí, bije.. dajte dieťaťu priestor, nech sa s nesúhlasom vyrovná sám.. oni majú emócie, ktoré ešte nevedia spracovať, ale sú to ich emócie, neberte im ich.. treba dieťaťu nastaviť hranice, ale nie, že ustavične niečo negujete, čo to dieťa spraví.. naučte ich komunikovať, prečo sa hnevajú.. ja som to mužovi nešla rok vysvetliť, po roku mi dal za pravdu a mám doma kľudné šťastné dieťa.. áno, zo 2krat do dňa chytí hysak z nesúhlasu, najma keď je unavený, ale nie hysak za hysakom.. keď chce nakŕmiť, krmte ho, aj keď to vie krásne sám, keď sa chce nosiť ponoste ho, aj keď vie chodiť, samozrejme, ak to nejde, povedzte mu prečo, že to nejde, ale pochopte ho.. on si to aj tak nespojí, prečo mu dáte po zadku, prečo na neho kricite, on len vníma situáciu, že jemu sa niečo nepáči a vy na neho kricite, beriete mu co má rád, potom vám spraví zrkadlo.. mne sa to už ľahko píše, u nás to bol dlhý boj, ale vyhrali sme.. tie ktoré to skúsite,napíšte mi, som zvedavá, ako dopadnete, Katka
@mala_katie velmi pekny prispevok... je to naozaj o tom zachovat si klud a chladnu hlavu... aj ked v mnohych situaciach to naozaj vyzaduje nadludske usilie. Ono sa u nas da, ked sme doma nikam netreba ist... ale ak mame ist do skolky a mala ma hned od sameho rana problem uplne so vsetkym tak je to naozaj unavne a tazko zvladnutelne pre mna. Este tazsie pre manzela. Snazim sa pochopit preco len nveru nedari sa mi. Jeden den sa dokaze nachystat do skolky uplne sama bez nejakych problemov a na druhy den ma problem obliect si aj nohavicky, nic jej nejde nic nevie... no des
ale presne ako si napisala, sledujem aj ja nej ze potrebuje byt respektovana a hlavne zamestnana, cimkolvek len nech nieco robi... a je klud. Naposledy prenasala polienka ked sme drevo napilili. V zivote by mi nenapadlo dat jej taku pracu , ale ona pri tom bola spokojna a musim priznat ze aj dost uzitocna 😀
@mala_katie ked chce nakrmit, nakrmte atd.. to mi pride ze spravte mu povoli... tu trosku, tam trosku a neskor sa len pristihnem ze decku robim poskoka.. vstane, reve, chcem polievku, zacnem ohrievat, zacne revat, ze nechce polievku, dam je na stol, stale reve, teraz chce palicku, ked jej vysvetlim, ze ved mi povedala ze chce polievku, palicku potom teda, reve dalej, a teraz chce cajik, polievka chladne, decko stale reve, zrazu reve, ze chce polievku.. vravim, je na stole... sadne si, 1 min ticho, strci do nej lyzicku, nelubim a rev.. sopel uz tecie do polievky, cikaaaam... ako ma zostat clovek kludny?
@elizita svojim spôsobom ano, robím poskoka.. chvílu potrvá, kým bude samostatný... samozrejme určit si hranice.. pokiaľ ma to neobmedzuje, nevidím dôvod prečo nie.. ale netreba si to mýliť s tým, ze so sebou nechám krútiť.. chce polievku, dám, nechce, spýtam sa, či dám ja, pokiaľ mám chvíľu.. nechce, spytam sa či chce niečo iné, ak áno, skúsim vyhovieť, pokiaľ je to normálna požiadavka, nechce? Otáčam sa na opätku od neho, so slovami, že ho ľúbim, ale neviem, čo chce, že počkám, kým sa ukľudní.. ja si idem trebárs spraviť čaj.. chytí hysak, zoskoci zo stoličky, hodí sa o zem, ja si zatiaľ dám čokoládu, magnezko a čakám.. pokiaľ sa ukľudní, príde ku mne, často do piatich minút znova, tak zas niečo podobné.. snažím sa nevychádzat z miestnosti, aj keď vždy to nejde.. pokiaľ sa dlhšie neukludni, skúsim zobrať na ruky, pomojkat, a ideme pozrieť smetiarov napríklad, keď sa ukľudní, tak vysvetľujem.. občas pomôžu aj štuple do uší.. grády ma teda parádne.. pokiaľ je možné, nechám jedlo na stole, zvykne sa k nemu vrátiť( od roka a pol nemáme detskú stoličku, dokázal z nej vyliezť), ak o to dlhšie nejaví záujem, tak to zjem ja a viac neponukam v ten deň, dám už iba druhé.. nechce ani to? Ďalšie dostane tak za dve hodinky, aj to už iba olovrant- jogurt, ovocie.. ak nezje, nevymýšľam.. od hladu zas neumrie.. hlavne nech pije.. ja nevravim, že to dávam vždy s kľudom, niekedy nervy nadranc, ešte do toho vysvetľovať, nech malú necga napokoji, že jej sa nepáči, keď ju schováva, a celkom sranda, keď do toho ona plače.. veľa som na nich sama, a som od prírody nervak, ale naozaj milým prístupom je všetko jednoduchšie.. chvílu trvalo, kým si uvedomil, že sme zmenili prístup, a to psycho nevymizlo úplne, ale dostali sme sa aspoň na prijateľnú hladinu.. a fakt dokonca veľké rozdiely vidí aj môj muž, ktorý mal pocit, že proste sa musí už ročný vedieť ukľudniť sam, lebo mu to múdry pediater povedal, že treba dávať výchovné a podobne.. bohužiaľ, moje dieťa nie je z tých.. on si vychováva nás.. ale paradoxne sa zlepšil aj náš manželský život a komunikácia v ňom.. jediné, čo nejde, je moje popôrodné chudnutie 😂
Moj syn bol tiez okolo tych 2-2,5 taky ako opisujes a tiez vlastne odmala.no hroza.
Moj nazor je, ze uplakane nespave babatka maju nejakym sposobom nedovyvinutu nerv.sustavu a tym , ze malo spia v tak rannom veku, to robi nervovej sustave este horsie. Taktiez niektore maju problemy s jedenim a mozu im chybat rozne ziviny potrebne pre spravny vyvin n.s. Podavaj uz spominany vitamin D. U nas sa spojilo dost vela nepriaznivych faktorov a bolo to strasne tazke. Znasobene uzkostou, co robim zle a nepochopenim, odsudzovanim okolia . Pritom s druhym synom som nerobila az na zavadzanie prikrmov nic specialne inak a je uplny kludas!!!!
takze mamicka, nie je to (len) Tebou!
Co si mnohe mamicky odsudzujuce mna alebo Teba neuvedomuju je fakt, ze my (nase deti aj my mamy) sme mali ovela tazsi zaciatok ako tie ostatne a od toho sa odvijlo vela vzorcov spravania, napriklad ustupovanie z nasej strany, kedze dieta bolo od zaciatku placlivejsie (a teda kedze babatko nevie vydierat, snazili sme sa len vsemozne naplnit jeho potreby a toto sa prenieslo na neskorsi vek). Bolo by toho vela ale necham to tak. Sama vies ake to mas tazke.
Moj prvorodeny je doteraz citlivy a chyta hysaky, ale je to podstatne lepsie. A co by som robila inak?
Skor by som upustila od obednajsieho spanku, kedze spat nechcel ale ja som mala pocit, ze to potrebuje, a ze preto je nervozzny (nie nebolo to z toho, iba ked bol babatko). Chodila by som viac von, uzivala si zivot s malym ci nechala ho niekomu postrazit. Dieta tiez zaziva doma ponorku. Kaslala by som na to,ze doma je neporiadok, lebo maly mi neda cas upratat., a ze potom musim upratovat aj do polnoci. Bola by som prisnejsia(nie hnevliva) - mala by som ovela!!!! pevnejsie nastavene hranice. Musis byt DOSLEDNA. dieta rychlo pochopi hranice. prve dni budes trpiet, ale ked pochopi mantinely, zlepsi sa to. Zaroven by som synovi venovala viacej casu, ktory je vyslovene len nanho zamerany. A v horsie dni si dala to magnezko, Dcko a cokoladu 🙂.
Tiez si spominam, ze sa mi maly raz povracal, ked som ho ignorovala. Takze toto neuznavam, iba pri vacsich detoch kde je hysak simulovany.
Takze, moja uplne ze najvacsia rada 🙂 kasli na neporiadok a uvolni sa, ked budes Ty aj maly kludnejsi, ked budete mat rozne zazitky, stretnutia so znamymi, ked budete vela mimo domu, paradoxne sa toho stihne viac. Precitlivelu nervovu sustavu u dietata asi uplne nenapravime ale mozeme mu spravnym pristupom a spravnou vyzivou pomoct.
(Och zase som tu raz napisala sloh 🙂)
a este nieco: Ak ma maly hysak z odobratia hracky, nenechaj ho vydobit si svoje. Neutrpi traumu tym, ze tu hracku nema. Nenauc ho vydierat ta, lebo to bude len horsie, ovela horsie a bude trpiet aj manzelsky zivot. Nech sa maly nauci, ze nedostane vzdy vsetko. Mozes ho ukludnit, pomoct mu prekonat hysak, ale hracku mu nedaj. A jedna mamina piatich deti tu dobre spominala, ze aj tresty maju vo vychove miesto. Ako mama takmer 4 a 2r potvrdzujem. S tym ze som to najskor skusala inak. tzv.Nevychovu poznam a luskam knizku respektovat a byt respektovan. Ale nesuhlasim so vsetkym a najma nie s tym, ze tresty nie.
@elizita tak tak...keď je dieťa tvrdohlavé a nenechá si pekne vysvetliť,tak aj keď sa človek snaží mu vyhovieť,predísť konfliktom,aj pekne milým tónom so železnými nervami...tak jednoducho ako sa vraví,pohár pretečie,ani ja keď zakricim to nerobím zámerne a s dobrým pocitom ale jednoducho prasknú mi nervy...keď plače pre nič za nič,neviem ho zozbierať zo zeme,div že sa mi nepovracia vo výťahu v schodisti,atď atď...tieto situacie poznáme len my,ktoré máme takéto deti....
@jakubik ja som nikde nepísala,že po ňom hukam celé dni,ja sa mu snažím pekne vysvetliť a naozaj niekedy to funguje žiaľ nie je to pravidlo....a vzhľadom na jeho tvrdohlavý povahu sú situácie keď zakricim...ale nie som z toho sama nadšená...ale to čo vie robiť je už cez....a keď toto bude robiť ešte aj zo škôlky mi ho domov pošlú...😏 A nebeham za ním celé dni,behám za ním po vonku a dávam pozor aby si neublížili,neznamená že som mu furt v pätách aj doma...
@katkarv nás malý sa v stredu narodil😀 a áno aj s nocnikom máme problém lebo niekedy si sadne a niekedy sa bráni akoby ho to bolelo že si tam musí sadnúť,proste si tam na tričku sadnúť nechce,čiže u nás vidím odplienkovame tak na pol roka minimum...snáď stihneme kým pôjde do škôlky...a presné aj n začne robiť zle,niekedy jak pes na zemi ide po Ana a chce hrýzť to je už ako moc...ale taktiež naňho neplatilo keď som mu chcela niečo vrátiť,ešte sa viac najedoval a bojoval somnou😔
@luccki
@vafinka
Tak áno takéto situácie presne poznam...a tresty? Že mu niečo zoberiem,ja by som aj skúsila ale on je taky vytrvalý,že sama sebe si tým ešte zhoršim situáciu...a ďalšia vec keď niekto vraví,že je ešte batoľa...tak nie je dieťa ako dieťa...poznám chlapcov v jeho veku,ktorým z pohľadu vidno,že sú to ešte veľké babatka,za to môj syn, a to už snáď od narodenia bol iný,on je dosť rozumný a veľmi si uvedomuje čo robí zle,aj na to že je dosť malý ešte,je to špekulant
Potom zase sú mamy,ktorým dieťa urobí prvý veľký cirkus keď nastúpi do škôlky,za to ja si tieto cirkusy zažívam bežne...takze viem,že moje dieťa je živé,zlým ho nechcem nazývať,lebo srdiečko má dobré,len si chce docieliť svoje aj za všetky naše nervy...mama,ktora zažije cirkus prvýkrát keď jej dieťa nastúpi do škôlky (obrazne povedané) vie ťažko pochopiť tie z nás,ktoré máme toto denne na poriadku...a že mám hľadať chybu v sebe? Tak ja sa snažím rovnako ako ostatné mami,co maju kľudne deti,chcem pre syna len to najlepsie, a situácie,ktoré vznikajú u nás nevznikajú preto,že ja som nervózna na malého...ja som nervozna až potom čo táto situácia vznikne,lebo syn nereaguje na nič čo mu hovorím
No je to asi komplikovana tema,ale teda som rada,ak to tak môžem povedať,že môj syn nieje výnimka,že sa nájdu aj ďalšie deti...lebo väčšinou keď som vonku nikdy takéto deti nestretávame,jediný kto utiera zem po vonku,vzpiera sa....je môj syn