3-ročné dieťa a rodičia v jednej izbe
Ahojte.Nájde sa tu niekto s podobným názorom?Myslím, že na tom nič nie je,ke´d naše 3r.dieťa spí s nami v spálni. K manželskej posteli máme priloženú ďalšiu veľkú posteľ a tak spíme a hlavne nevadí nám to. Viacej sa stretávam s mienkou, dať dieťa do svojej izby a to čím skôr.1. Pre pohodlie rodičov?Ja by som mala menšie pohodlie, keby som niekoľkokrát za noc šla pozerať dieťa do jeho izby, lebo by mi to nedalo.Vysielačky by som nechcela mať pri spaní. 2. Pre dobro dieťaťa? Takto cíti bezpečie,nebojí sa.Plánujem dať dieťa do detskej spolu so súrodencom, ke´d bude a bude väčšie. Hm, 😖
@evulik6 mas pravdu...teda aspon u nas to tak bolo 😉 ...jedneho dna sa nasa princezna rozhodla, ze nas ma uz dost a bodka 😀 ...odisla spat do svojej postielky vo svojej izbicke...(jaj a mne tak chybala...)...a takisto syncek...kym bol s nami - tiez sme to riesili "postel-pri-nasejvelkejposteli", spal v pohode, my sme boli tiez v relativnej pohode (sem-tam predsa len zo spanku vykrikoval)...teraz je "prudko" samostatny...nechcem to tu rozoberat, ale podla mna - teda nam sa to zatial osvedcilo 😉 (klop-klop-klop na drevo) - je dobre dat detom pocit istoty, lasky a ochrany...uvidime, co bude o rok, dva...lebo teraz sa mi zda, ze tie moje deturence su odvazne az prilis 😅
@deniska30 ahoj, dakujem 🙂 tiez si o tom, co pisala hanka, myslim to iste... bolo mi smutno z toho, ako arogantne komentovala temu a prezentovala svoj nazor ako alfa a omega riesenia mikrinho problemu...
@rhodosbb ahoj, dakujem 🙂 to je super, ze si taky nadsenec!! 🙂 uz si si tu knihu kupila? ako sa Ti pozdava?
odporucam ju vsetkym mamickam, ktore nakukli do tejto temy ;)
pridam aj ja svoju trošku a asi baby typu hanka ma zatratia ,ale mne je to fuk.So staršim synom som bolo v jeho izbe do jeho 10 rokov -a čo ma byt.Až vtedy sam a dobrovolne dospel do štadia,že sa v noci nebal zostat sam.Milujem ho a nehanbim sa za to.Aj mm spaval so svojou mamou do 10 rokov,aj ja som bola v spalni rodičov do 10 rokov aj susedovych syn sa osamostatnil v 10 rokoch.A čo?! Všetci sme psychicky zdravi,samostatni a vzdelani ludia.Aj v minulosti deti spavali na hromadke a boli spokojne.Tiež som vela krat zistila, že je Petko chory, len vdaka spoločnemu spaniu,pretože inak dychal.Keby bol vedla,tak by siel do skoly,skolky a od tial by mi volali.Aj s druhym synom teraz spime spolu.Nikomu to nevadi,nik to nerieši.Je to naše sukromie a každy si v sukromi robi to, čo mu vyhovuje.Moje deti su taketo a ja ich nasilim preučat nemienim.Každe dieta raz dospeje do štadia,že bude spavat bez rodičov.Niektore bezproblemov takto spia už od pol roka,ine potrbuju casu viac.Je na nas rodičoch,aby sme konali v sulade s ich vyvojom a psychikou.Starši syn je teraz samostatny mlady muž 😕 a ja som na neho hrda a nelutujem ani jednu noc čo som bola pri nom.Už sa to nikdy nevrati a aj on može spominat na prijemne tulenie sa k sebe a nie na 4 studene steny okolo seba.
@kaja73 som taka rada, ze pises a ze pises to, co pises! presne tak to je... aj v hlbokej minulosti deti spavali s rodicmi a tiez sa mi paci, ako si napisala, ze aj syncek moze spominat na prijemne tulenie sa k mamicke... ten pocit istoty, ktory z toho vzisiel sa mu mnohokrat podvedome pripomenie...
@morningdew ja som niekde čitala,že deti narodene cisarskym rezom preživaju porod ako traumu,v zmysle vytiahli ma z prijemneho,tepleho,ticheho prostredia do chladu,hluku ,zimy.proste tento svet je pre ne od narodenia nepriatelsky .Deti narodene prirodzene,idu z tlaku a stiesnenosti z porodnych ciest do slobody , narodenie je pre nich ulava.Takže deti-cisari sa často problemovo adaptuju a potrebuju istoto od maminy preživat velmi dlho.Moji obaja su cisari a sedi mi to na nich.Tak im chcem tu istotu dopriat tak dlho ,ako to budu vyžadovat.Ale tiež si myslim,že aj niektore deti narodene prirodzene,to potvrdzovanie istoty dlho potrebuju. 😉
Kaja,myslím že to kde detičky spávajú v prvom rade záleží od rodičov, od toho ako si ich "naučia" a nie od typu pôrodu 😉 . Naša Hanka sa narodila cisárskym rezom a od 6 mesiacov spáva celú noc a dva týždne na to vo svojej izbičke.
...a dovolím si povedať, že sa "adaptovala" bez problémov, či už na samostatnú izbičku (to mi sme prvé tri noci pomaly nespalim pretože sme "čakali" na plač, ktorý neprichádzal a hneď spala pokojne celú noc), či škôlku,,,,, a je z nej živé, temperamentné a určite šťastné dieťatko. Spanie vo svojej izbe ani cisársky rez ju určite nijako nepoznačili 🙂
@jaaty to neman z vlastnej hlavy,Iste to neplati na každe babo,ale robil sa daky vyskum a tak dako zneli zavery.na moje deti aj mm to plati.A čo sa tyka učenia,pri prvom synovi,ver tomu že som sa velmi snažila ho "naučit"samostatne spat,ale proste ten plač bol zufaly,potom sme boli zufali aj my.vzdala som to v jeho 2 rokoch,pretoe každa moja snaha prinašala len zhoršenie.Ked som to vzdala,zrazu bolo vsetko lahšie,on sa ukludnil aj cez den bol menej vzrušivy.A vtedy som si uvedomila,že on je proste iny,ako deti v mojom okoli,ktore už boli v tej dobe davno saomstatne.pri druhom synovi to už neriešim,on spaval samostatne do 6m,mal režim a potom sa to všetko zo dna na den zmenilo.Po skusenostiach so staršim synom,to už znasilnovat nemienim a radšej si to vychutnavam,Ved viem,že to nie je na veky.Inak so strašim som bola v jeho 6 rokoch u psychologa-kvoli školskej zrelosti-išiel do bilingvalnej triedy- a tam ma prave ona oboznamila,s inym spravanim u mnohych cisarskych deti.vraj niekde v hlbke sa citia matkou odvrhnute,hlvane ak porod ešte prirodzene nezačal a oni boli vybrate -a prave take boli oba moje porody-naplanovane 2-3 tyždne pred terminom.Tymto detom treba často pripominat ako ich lubime.Vtedy sa ma o dost dotklo..Ale začala som sa nad tym aj zamyšlat.a este viac mu davat najavo ako ho lubim.
jaaty ty si svoje dieta kojila? lebo to si vobec neviem predstavit.
ak sa niekto rozhodne mat dieta tak by s amal v prvom rade rozhodnut davat lasku a snou obetu re maleho cloviecika vo forme kojenia, /kde sa vytvaraju hlbsie vazdy madzi matkou a dietatom/
ak dieta nechce samo spat preco ho nutit? ja som dospela a tiez sa radsej pritulim k manzelovi 🙂 dieta je ine? ved ma len rodicov na svete.
kazde dieta je individualne ine v&yzaduje viac prejavovat lasku ine menej a ine vobec a pave take deti by sme mali ucit tu lasku prejavit aby sa naucili aj davat nie len brat.
@evulik6 cauko 🙂 chcela by som Ta povzbudit v uvazovani o spolocnom spani s detickami... Ono sa to cloveku vrati neskor - na detoch - formou ich vyrovnanosti a vnutornej istoty... a hadam aj takej spravnej sebadovery 🙂 Kazde dietatko potrebuje mamicku, pocut jej srdiecko, byt v jej naruci, blizkosti... noci nevynimajuc! Nebudeme predsa s nimi spavat do nekonecna. ak vobec, teraz je ten spravny cas! ked sa dietatko nauci doverovat v rannom detstve a zisti, ze svet nie je zly a nepriatlsky, bude mat zdrave vazby... aj v dospelosti 🙂
myslim, ze zivot je dost dlhy a miestami aj tazky na to, aby ho deticky travili same hned od narodenia. je to krute odlucenie dietatka od mamicky, s ktorou bolo dlhych 9mesiacov v bezprostrednom kontakte... Velmi sa mi paci vyrok Dr. Winnicott-a: „Dieta neexistuje. Existuje len matka a dieta.“
Vsetko to suvisi s vyvinom mozgu 🙂 je ako spongia, babatko vsetko nasava.. v rannom detstve sa utvara mnozstvo spojov a prepojeni, synapsii, ktore rastu ako konariky na vetvickach, v zavislosti od mnozstva podnetov z prostredia 🙂 do 3 rokov sa vyvine na 90% velkosti dospelaka... od 3 do 10 rokov sa rozvetvovanie pomalicky spomaluje...
o.i. by som chcela, v ramci temy, dat do pozornosti teoriu priputania / vtahovu vychovu (ATTACHMENT THEORY) ako zakladny predpoklad zdraveho vyvinu dietata... Autormi tejto teorie su John Bowlby (1907 - 1990) a Mary B. Ainsworth, rod. Salter (1913)
na Slovensku sa tomu blizsie venuje doc. MUDr. Jozef Hašto, PhD.
V podstate je to o tom, ze mamicka, alebo nejaka ina primarna osoba, sa o novorodeniatko (neskor o batola…) postara tym, ze bude reagovat na jeho hladny/mokry/atd… plac a vyhovie jeho aktualnej potrebe, kedze plac je to to jedine, co novorodenec dokaze… spravne je teda nenechat dietatko vyplakat, ako to kedzsi radili mudre hlavy vedecke, ale vyiat dieta do naruce… v tomto pripade, mat dieta v noci blizko pri sebe a utisit ho, ked sa nieco deje… dotyk je pre dieta este doleyitejsi ako kojenie samotne! Toto bolo prevratne zistenie Dr. Bowblyho… kuk sem:
https://www.youtube.com/watch?v=fLrBrk9DXVk Vsimtine si, ze opicky, ktore boli odlucene od mamicky sa po nakojeni od dratenej mamicky vrhnu ‘do naruce’ tej prijemnej a relativne makkuckej handrovej… 17-18hodin denne opicka ostava v naruci tej handrovej a menej ako 1hodinu denne sa necha kojit od tej drotenej, neprijemnej na dotyk…
A este kuk sem:
Ked opicku vystrasia, okamzite sa vrhne k svojej handrovej mamicke, u ktorej hlada ukryt, utocisko, istotu a bezpecie… Je priserne vystrasena, no napriek tomu, po nejakom case stravenom v mamickinom naruci sa odvazi pozriet sa na object sposobujuci ten strasny starch a dokonca ho zacne, posilnena mamickinou pritomnostou, studovat a objavovat…
No a nie su vari nase deticky viac ako tieto male pokusne opicky??? O co viac potrebuju oni nasu blizkost, nasu lasku a pocit bezpecia v nasej naruci?
Ps: Dolezite je obdobie medzi 6-9mes, kedy prichadza k priputaniu k tzv. primarnej osobe - mamicka a otecko… dietatko sa uci, ze kedykolvek sa citi neisto, boji sa alebo mu je len smutno, moze sa ‘skryt’ pod jej ochrancovskymi kridlami. Zacina si uvedomovat, ze s nou funguje vo vztahu. Je pre neho akousi zakladnou, materskou lodou, ktora tu je pri nom vzdy, ked to potrebuje… Ved koniec-koncov, utvorte si nazor same
Este by som napisala nieco o cykle toho priputania...
Kazde dietatko vyjadruje svoju potrebu najskor placom. Ak je tato potreba uspokojena, dochadza k dovere, pocite bezpecia a nasledne k priputaniu a teda k spokojnosti. Ak tato potreba nie je uspokojena, vysledkom je nespokojnost, nepohoda, nedovera...
Ak Vas to zaujima, pozrite sa este sem: http://sites.google.com/site/konferenciaodojcen...
je to dobre spravena ppt prezentacia z Hastovej konferencie o kojeni z 2007. Su tam popisane aj typy priputania a v druhej polovici – List Otcovi (F.Kafka) - velmi zaujimave!!!
Casopis Nebyt sam (2005) sa tiez v tomto cisle venuje priputaniu: http://www.adopcia.sk/dokumenty/Nebytsam4_505.pdf
A tak... materialov je kopec.. dobru nocku mamicky a deticky
Nam drahy kupil najväcsiu postel, aku zohnal s tym, ze aj tak tam skoncime vsetci 4. Niekedy to tak je, mala spi väcsinou u seba, maly tiez (kos hned vedla mojej postele)... a niekedy je blba noc a sme tam vsetci... neriesime, pomojkame, zakryjeme a spime dalej 🙂
My sme Sasku odstahovali v pol roku do jej izby, dnes to lutujeme... neprespala ziadnu noc do 2,5 roka, ona tuzila byt s nami, blizko nas... ja som behala z izby do izby tolko raz... potom som sa na to vykaslala, vzala jej postel, odniesla ju k nam (aj tak od roka nieco kazdu noc k nam chodila a my do nemoty ju odnasali prec)... no a bol klud. Kludne dieta u nas... ze som ja zo seba taku dobu robila debila, keby ju necham spat u nas, sme vsetci v klude. Pri malom vobec neprichadza do uvahy, ze by spal v inej izbe, kym nebude spavat cele noci...
@anjelicek26 🙂 mohla kludne spavat s Vami v izbe... bolo by to byvalo super, ak ste mali este aj taku velku postel 🙂 a hlavne, ak Vam to nevadilo... dietatko v tejto veci samo vie, co je pre neho najlepsie.. BTW my tiez spime vsetci 4 spolu
@morningdew - no spätne to clovek tiez vie, vtedy sme to chceli robit "spravne", no ale pre nu to to spravne nebolo... Aj tak sa z nas nikto nevyspal, ja som chodila ako matoha, ona tiez dospavala cele dni, co plakala a budila sa v noci... dnes by sme to urobili inak, ale tentoraz mame dietatko, ktore spokojne spi aj vo vlastnej postielke 😅 😅
@anjelicek26 No presne! keby clovek hned vedel, co je spravne. najlepsie sa uci na vlastnych chybach, vsak? 🙂 ako dobre, ze druhe babo je uz o poznanie vo vyssom leveli ;)
@morningdew
dakujem za podporu... neriesim to... myslim ze raz mu to same dojde a odide... 🙂
😀 fuha tazka tema , nie kazdemu vyhovuje ci spat s dietatom, ale ho hned ako sa povie hodit do tmavej , chladnej izby kde je samo a nema tam nikoho na koho by sa obratilo ked sa boji, alebo nevie zaspat. Ja by som toto nikdy neurobila, moju malinku mam od narodenia pri sebe v postielke - tzv balkone, a je to najlepsie co moze byt vyspim sa ja aj ona a mam ju pri sebe , mame celu noc kontakt, pocujem ako dycha, ked jej hladna za sekundu jej dam papat, zaplace za sekundu ju pohladim, ked sa zobudi ona ma v sekkunde uvidi ze lezim vedla nej. a preto nechapem, ale neodsudzujem tich , ze preco by dieta malo byt vedla v izbe same, ked zaplace tak matka rychlo vyskoci , skoro si nohy lame lebo dieta place, je nespokojne boji sa , potom ho hresime ze je uz velike aby spinkalo samo ale to je taka blbost. dieta si same urci kedy sa osamostatni a vytvori si svoj svet vo svojej izbicke a teda rozhodne sa tam aj stravit noc, ja osm tiez dlho spavala s nasimi spalni a som tu. to neni hanba , alebo rozmazlovanie to je materinska laska ktoru mozete dat dietatu dokym ju prijima. 🙂
fuha dufam ze som vas neunudila 😀
@morningdew dufam ze som to dobre napisala xi keby nie skritizuj ma xi
@hexi pravdaze si to dobre napisala! 🙂 ved si to pisala zo srdca a uprimne. nie som tu na to, aby som kritizovala. a vobec, myslim, ze by sme druhych nemali kritizovat, ale skor nesuhlasit s ich nazormi, ponuknut inu alternativu, oponovat, argumentovat a konstruktivne riesit pripadne vzniknuty konflikt, vymenu nazorov 🙂
Kazdy ma predsa pravo na nazor... svoj vlastny ... a ako som uz pisala, kazdy sa nachadza v inej zivotnej situacii, v rozlicnych podmienkach a je faktom, ze to, co vyhovuje jednemu, nemusi zasadne vyhovovat aj druhemu... minimalne nie v danom case a rozpolozeni... 🙂
@morningdew, ahojko, knihu uz mam, ale zatial som len na zaciatku, takze sa k nej este neviem vyjadrit 🙂
a tie videa s opickami su krasne, su ako deti, tiez potrebuju naruc, do ktorej sa mozu bezpecne schulit 🙂
@iv_28 nie som sice jaaty, ale len tak na ukazku: obe deti som kojila do roka a od narodenia spavali vo svojich izbach, vo vlastnych postielkach, ja pri nich na velkom roztahovacom gauci. starsi prespal noc od 2. mesiaca, tam nebolo o com, ale mladsi obcas pri kojeni ostali spat so mnou a to boli najhorsie noci, ake som mala. bola som stale hore. pri kojeni som totiz zaspala s odhalenym prsom a zobudila sa po 20min na zimu a kym som znova zaspala, bol maly hore a pytal jest. od oboch som odisla z izby, pri starsom ked mal 6 mesiacov, pri mladsom ked mal 7. nebol problem, ani jeden neplakal, dokonca mozem povedat, ze mladsi odvtedy spava este lepsie. nie kazdy vie skratka spat s detmi v jednej posteli. a pre mna je dolezite byt vyspata a vladat sa im venovat cez den. kazdemu vyhovuje nieco ine. my aj s manzelom spime kazdy na svojej strane postele, dokonca obcas chrbtami k sebe 🙂
@jaaty suhlasim s tebou. casto krat je spanie deti o tom, ako a kde si ich rodicia naucia. ale pokial to tym rodicom vyhovuje, tak niet co riesit. 😉
my zijeme s mojou maminou.. takze o vlastnej izbe pre mmalu mozme zatial len snivat.. sme v jednej izbe, ona vo svojej postielke a my v nasej 🙂 ja si uz asni neviem predstavit, ze by nebola pri mne :D .. no chcem tu izbu rozdelit na tkz,. dve polky, jedna bude jej jedna nasa .. tak bude mat svoj svet 🙂 a my svoj 🙂 len v jednej izbe.
baby kazdemu vyhovuje co si doma nauci a co chce spravit podla seba, lebo si mysli ze je to spravne, sto ludi sto chuti
Nasa mala (2,5roka) spava s nami v izbe a urcite moze zostat az dovtedy, kym bude chciet. Prilis dobre si pamatam, preplakane noci, ked som sa (spotena zakryta od strachu perinou az po usi a to som spavala v spolocnej izbe s bratom) tuzila schovat do postele medzi mojich rodicov, a pocit bezpecia, ktory som vtedy potrebovala, ale bohuzial, nedostala. Ked si spomeniem aka vystresovana som zaspavala a ked vidim dcerku ako pokojne spi a predstavim si, ako bezpecne sa v nasej blizkosti citi... A strach z toho , ze by u nas chcela zostat do dvadsiatky naozaj nemam, viete si predstavit pubertaka, ktory sa bije za to, aby mohol spat u mamy s otcom 😀... dieta rodinnych znamych sa odstahovalo v druhy tyzden po nastupe do skoly, zobralo si perinu a vyhlasilo, ze je uz prilis velke, aby spalo v izbe s rodicmi...
My máme 2 izbový byt,máme dvoch dospelých synov (21 a 19r.)ktorý majú vlastnú izbu a 4ročnú dcérku, ktorá spí s nami v izbe ale má svoju posteľ a hoci je len pár centimetrov od nás niekedy sa v noci šuchne k nám do postele alebo natiahne rúčku a chytí sa mojej a zaspí.Nikdy nám to nevadilo,pretože aj synovia kým boli malí spali s nami v jednej izbe a tiež chodili k nám do postele,takto sme boli všetci v pohode.Synovec spával s rodičmi v posteli každú noc do 5rokou,švagriná sa pýtala lekárky čo s tým majú robiť a ona im povedala nech ho nechajú pri sebe ak im to nevadí,a on sa cíti v bezpečí,po pol roku prespal už sám vo svojej izbe.
náš malý bude mat 20. septembra 7 a ešte nespal inak ako s nami v posteli. Má svoju izbu aj postel 🙂 Je nám tak dobre a čo si myslia ostatný je mi fuk 🙂 🙂 🙂 🙂
nas maly bude mat v decembri pat rokov a stale spi s nami. Pred necelymi tromi mesiacmi sa nam narodil druhy syncek , tak sme vsetci spolu v jednej izbe. A neriesim. Zatial si uzivam jeho lasku, ked vyrastie uz si ho nebudem moct tak polubit ako teraz .

baby dodali ste mi odvahu , nejdem to riesit...vlastne ani som velmi nechcela, len kvoli tomu kopaniu v posteli by to bolo pre mna teraz lepsie. Uvidime ako to bude ked pride na svet nase druhe babatko. Tak budeme styria v spalni no co narobime ked nas tak velmi lubi ... raz len odide do svojej izby 🙂