Ako riešiť konflikty vo výchove detí?
Opíšem situáciu, ktorá sa u nás stala pred chvíľou. Trojročný syn mal počas dopoludnia dobrú náladu, ale pred obedným spánkom sa začal zlostiť. Ide o to, že posledné dni na mňa čoraz častejšie kričí pokyny takým hnusným rozkazovačným tónom. Ja na to vždy reagujem kľudne a vysvetlím mu, že sa spolu rozprávame slušne a ticho, kričať nie je pekné a ja na neho tiež nekričím. Ak niečo chce, buď to urobí sám, alebo ak nevie, má niekoho poprosiť o pomoc a pomoc dostane. Väčšinou, keď ho upozorním, tak sa hneď pekne opraví a slušne poprosí, ale dnes sa zaťal a kričal po mne aj keď som vysvetľovala. Zachovala som kľud a trvala na svojom. Syn stupňoval krik. Po chvíli vletel do izby rozzúrený manžel (zúril na mňa, nie na syna), splnil mu jeho požiadavku a odišiel. Syn sa na mňa škeril a stíchol. Je to aktuálna situácia, ale vo viacerých variáciách sa u nás opakuje pravidelne. Syn mi už aj hovorí, že ak mu nedám čo chce, resp. neustúpim, urobí to tatko. Teraz poraďte, ako sa k tomu celému postavit?
Nemať neustálu potrebu si vždy stáť za svojim pri dieťati, ale vyhodnotiť situáciu aká je v tej chvíli -unavené, hladné dieťa, tak sa snažím problém vyriešiť, nie dieťa rozhodiť do nepríčetna alebo naopak spokojné dieťa učiť trpezlivosti - lebo jedine vtedy ťa vlastne počúva, čo hovoríš. Netreba všetko vždy hrotiť. A súčasne sa porozprávať s mužom, že vo výchove musíte ťahať za jeden povraz inak vám dieťa o pár rokov bude skákať po hlave obom.
Porozpravat sa o tom s tvojim muzom.
Rozhovor som samozrejme opakovane skúšala. Jeho jadrom bolo to, že cítim, že ma ako matku nerešpektuje. Ale nepomohlo, pokiaľ ide o syna, muž nestrpí žiaden jeho odpor alebo plač. Máte nejakú konkrétnejšie radu, ako rozhovor? Osobnú skúsenosť, niečo konkrétne, čo ste urobili, čo pomohlo?
pridavam sa, pokec s muzom. nemusite mat na vsetko rovnaky nazor, to sa nikdy nestane, ale aspon sa navzajom nepodkopavat a nezasahovat si do situacii je zaklad.
vedoma_vychova na ig ma k tomu cele asi hodinove audio - k rozdielom vo vychove. bol by muz ochotny, aby ste si ho spolu vypoculi? tiez ma audio k hraniciam a preco su dolezite, mozno by to muzovi pomohlo tiez.
no v prvom rade dietatu treba nastavit hranice, evidentne ta totalne vydiera tym ze vie ze ak bude "hlucny" tatinko splni jeho poziadavky. takze ziadne kludne vysvetlovanie ale razne stanovenie kde je hranica co si moze a co nemoze dovolit a toto si vydiskutuj aj s muzom. toto je dnesna moderna vychova ze rodicia vysvetluju vysvetluju a deti im skacu po hlave. a rodicia sa potom hadaju kedze maju rozdielne nazory na vychovu. ujasnite si ako budete spolocne vychovavat deti a tak robte... moj nazor ... drzim palceky
@deedol Ďakujem! 🙂 Presne v takúto radu som dúfala. Uvedomujem si, že sme dvaja rodičia a nemusím byť ja vždy tá, čo má pravdu, napríklad aj v tejto situácii. Určite sa na to pozriem, možno to dodá trochu nadhľadu aj mne.
Keby pán manžel vbehol rozzúrený do izby a synovi dal po zadku, by som chápala... ale že jemu splní jeho požiadavku a teba poníži to nechápem... čo máte medzi sebou?? Treba si to vydiskutovať ale či to pomôže?? Však ak je manžel aspoň od prírody inteligentný, tak by to nemal takto robiť.
Manzel ti podryva autoritu. Syn to vidi a bude to v buducnosti vyuzivat. Takto vychova nebude na dieta ucinna- musite tahat za jeden koniec a nadtavit si pravidla.
@kacena4 Súhlasím len z časti. Moje dieťa má nastavené hranice, opísala som situáciu, v ktorej som jednu z týchto hraníc upevňovala. A funguje to, aspoň pri mojom dieťati a za bežných okolností. Nevyšlo to v tejto chvíli, lebo manžel mal na vec zjavne iný názor. Ako hovoríš, musíme nájsť spoločnú reč vo výchove. A ďakujem 🙂
Ono aj výrazne záleží, o aké konkrétne situácie ide. Sú veci, v ktorých človek nemôže ustúpiť, ale aj situácie, kde ozaj netreba s dieťaťom bojovať a dokazovať si svoju prevahu.
Na základe napísaného je to ťažko hodnotiť.
@mmooly Súhlasím, je mi veľmi ľúto, ako sa muž v týchto situáciách správa a tiež si myslím, že by mu malo byť jasné, že ma tým pred synom zhadzuje. No nie je mu to jasné, preto hľadám spôsob, ako mu to náležito vysvetliť, keď bežné rozhovory nezaberajú.
@abbey1 Áno, nad tým rozmýšľam, či bolo nutné trvať na hranici, ktorú som pre syna vytýčila (teraz to bolo nekričanie rozkazov na matku) v situácii aká bola, teda pred jeho ukladaním. Možno nie, ale z mojej skúsenosti, ak netrvám na pravidlách, nedodržiavajú sa.
Tak ja mam už príliš veľa rokov a skúsenosti, že pravidlá sú viac menej na dve veci. 🙂
@abbey1 Ja veľa skúsenosti nemám, mám len jedno trojročné dieťa. Pravidlá a hranice sa mi pri ňom osvedčili. Úprimne ma zaujíma, ako si bez pravidiel vychovávala ty, lebo dobrá rada je na nezaplatenie 🙂
Ja by som po 2 upozirneniach chytila syna a odniesla do izby nech si tam huka koľko chce, keď sa ukludni, môže prísť. A keď sa to mužovi nepáči, nech si s ním bude celý deň on a ja "tu nie som"
Je tam toho viac:
- unaveny syn a ty ides svoje cez " mrtvoly"
- muz ma prist a opytat sa co sa deje, a postavit sa za tvoj nazor a pomoct ti aby syn pocuvol, ale nie ak je uz prilis unaveny!!!
- povedat muzovi, aby nebol tvoj pritivnik lebo maly velmi dobre vie, ze muz je makky/ chce mat pokoj/ nestara sa a nechape ake mate zvyky a ritualy
No a nechala by som mu syna v sobotu a sla na cely den nakupovat a robit si kozmetiku a obed z restiky
obaja ste spravili chybu... inaveny syn kt chce do postele ale ty mu dookola vysvetlujes .. poviem raz a razne a hotovo .. manzel kt krici na teba pred dietatom a skace malemu okolo zadku len aby mal klud ...
@ukgirls Áno, chyba bola na oboch stranách, máš úplnú pravdu. Ale prepáč, odkiaľ si nabrala, že na mňa muž kričal? Bol vytočený a nahnevane sa pozrel mojím smerom, potom vyhovel synovej požiadavke a odišiel. Načo si domýšľať niečo, o čom som v príspevku nenapísala ani slovo...
A vďaka všetkým za dodanie nadhľadu nad situáciou. Pomohlo mi vidieť vlastné pochybenie a následne viesť konštruktívny rozhovor s manželom. Zatiaľ ťažko povedať, či prinesie želané ovocie, ale aspoň to bol krok dobrým smerom. Po uložení malého si sadneme k audiu, ktoré tu jedna mamička odporúčala. S drobcom je kríza tiež zažehnaná, po obednom spánku sa sám od seba ospravedlnil, že kričal. Tak ešte raz vďaka za pomoc 🙂

riesit to z manzelom, hlavne to co ti povedal syn - aby videl, ze jeho pristup podkopava tvoju snahu o to, aby dieta robilo veci "normalne"a nie vydieranim...je to na rozhovore teba a manzela