Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Ako si získať autoritu u 20 mesačného dieťaťa?

babatko2010
3. sep 2012

Ahojte,mozno si poviete ze som neschopna alebo co,ale moje dieta nema absolutne voci mne autoritu,ma sice len 20mesiacov,no vobec ma nepocuva,poviem jej pod sem a ona naschval ide odomna este dalej,a je toho strasne vela,proste vsetko co poviem akoby som vravela do vzduchu,moje dieta si robi co chce...poznam deticky co su vo veku mojej dcerky a tie pekne posluchnu,drzia sa za ruku a tak ,no my ked sme napr na prechadzke to vyzera asi dost komicky,bud utekame ako na pretekoch alebo stojime kazdu chvilu niekedy aj pol hodinu na jednom mieste pretoze si mala vezme do tej tvrdohlavej hlavicky ze dalej nejde,stale ju jen napominat ze toto nesmies chytat toto poloz atd,to myslim pri tych nebezpecnejsich veciach,tisic krat to mozem vyslovit no odozva ziadna.inak je na svoj vek veeelmi sikovna no aj neskutooocne moc tvrdohlava.studovala som psychologiu a viem ze toto je jeden z obdoby jej vzdoru ale aj viem ze skoro dvojrocne dieta by uz malo mat aspon aku taku autoritu.

moon1979
3. sep 2012

@babatko2010
vitajte v zaujimavom období vzdoru 🙂 neboj budu horsie a lepsie dni 🙂

nanulik
6. sep 2012

hááá že autorita háááá 😀 😀 😀 prepáč že taká reakcia ale čo tak čítam tak proti mojmu máš anjelika 😀, moj ma bije, hryzie, hodí sa mi o zem v strede prechodu, ked ideme z ihriska vždy ma vyfacká... a ja netuším ako to riešiť, také veci že aby niečo nechytal, to už ani neriešim. na niekotré jeho zábavky som už imunna, ale tá agrasivita 😝

katren
6. sep 2012

@babatko2010 😀 😀 😀 tak to mas este dobre....moja sa od jedu v piatok, ze nie je tatko doma vecer povracala.....mozem robit co chcem....ked sa zatne, hotovo 😠 dokaze sa povracat na povel od jedu.....
a take, ze bicykel, odrazadlo alebo nieco, co by mohlo byt rychlejsie ako ja s kocikom na ihrisko neberiem....stacilo mi nahanat ju po parku raz..... 🙄
v tomto ocenujem surodenecky kocik....aj ked odveziem sem-tam len prazdnu sedacku....ked zacne trucovat, hadzat sa o zem a pod., posadim ju, priputam a ide sa domov.....v koci nech si huci kolko chce, ale ja sa dostanem bez problemov pri auto 😉

sampo
6. sep 2012

ziadny streeees. Musis to len prezit, bude to stat kopu nervov. Hlavne neporovnavaj s inymi detmi, kazde je ine. Iba si poto m budes nahovarat bludy, ze si neschopna. Skusa proste, co si moze dovolit. Ja to mam na dennom poriadku stale. Nastastie ako-tak vie uz pochopit, kde su hranice a kedy to prehnala.

neocica
6. sep 2012

no my sme na tom podobne typicky chalan kopeme, hadzme sa o zem novinka je dupeme nohami a reveme ako o dusu tiez nic nepomaha ja len dufam ze ho to prejde dufam.....

magali
6. sep 2012

jeejda moj maly je presne taky isty.. su dni kedy sa pekne drzi za ruku a ideme po krajnici a potom su take a tych je viac, kedy sa nechyti a chodi po prostriedku cesty, niekedy od rana totalne neposlucha, ma ma v pazi, absolutne ma ignoruje, presne ako pises robi uplny opak toho co chcem, uteka predomnou.. tiez som si myslela ze som nejaka neschopna a ze ma ma v pazi ale som rada ze sa tu uz ozvali niektore mamicky.. dufam ze sa to este nezhorsi, aj ked to bude asi len moje zbozne prianie 😀 ale zasa sa nehadze o zem, zaco som mu velmi vdacna

babatko2010
autor
7. sep 2012

aj moja sa zastavi na prostriedku cesty ked prechadzame a nasilu ju z revom vlecek aby nas nieco nezrazilo...po novom to je vecerne a nocne revanie ako keby ju drali z koze a potom mi chodi svokra vybuchovat na dvere ze to co ta mala stale reve...ach jaj...

usiko
7. sep 2012

@babatko2010 no ja neviem, ale nasa mala autoritu ma...ale pracovali sme na tom od narodenia...ma obdobie vzdoru tiez, ked sa je nieco nepaci, nedari, nieco chce, reve, hneva sa...mali sme uz aj casy hadzania sa na zem...no ale riesime podla situacie. Ak sa hodila na zem, prekrocila som ju a isla dalej. Napriklad ak v hneve zahodi hracku, zoberiem jej ju a poviem, ze hracku to boli, je smutna a odide, lebo ju hodila o zem. V obchode samozrejme berie veci z regalov, poviem jej vsetko co to je, ona da do kosika a ja potom vylozim...alebo ju poziadam aby to vratila na miesto a ona vrati...ja ju odmenim pusou.....Ked ideme po chodniku, zakricim na nu, ze stoj, ide bicykel, ona zastavi, pocka kym prejde cyklista , poviem ze moze ist dalej a ona ide...ale stale ju odmenim. Pusou, pohladenim, poviem, ze je velmii sikovna....vzdy sme ju chvalili za nieco, co urobila dobre, ak nieco urobila zle, vysvetlili zme preco to nie je spravne. nepouzivame zakazy, ale formulujeme ich pozitivne, napriklad miesto NECHOD NA SCHODY povieme, SADNI SI NA PRVY SCHOD A POCKAJ, namiesto nepusti to, povieme pevne to drz, namiesto nevyzuvaj sa, povieme nechaj si topanocky obute, pozri aj my mame topanocky na nohach a podobne..totiz, deti nerozumeju zakazom, nechapu co je predpona NE, oni rozumeju len to pozitivum, teda namiesto nelez tam, pochopia lez tam, nespadni pochopia spadni a podobne....ja neviem, netvrdim, ze vsetky deti su rovnake, ale myslim ze u dvojrocnej si uz asi autoritu tazko vybudujes, ak si ju nebudovala od narodenia.....neviem, mozno nazor zmenim, ale skor nie, je od malicka pokojne dietatko, a vela veci si da vysvetlit....

katrinka8
7. sep 2012

@usiko - no u nas "pozitivne pokyny" v momentoch vzdoru absolutne nezaberaju 😀 Ja som to tiez citala, skusame, ale funguje len vtedy, ked funguje aj ten zaporny pokyn - cize zavisi od nalady, atmosfery atd.
Obdobie vzdoru je tazke, kazde dietatko si nim musi prejst. Nasa ma obdobia, ked respektuje vsetko, co treba, dodrzuje pravidla, alebo ako to mam pomenovat. Ale su dni obcas, ze sa mozem aj na hlavu postavit a neurobi to, co od nej ziadam (a to si nemyslim, ze ziadam vela a casto, proste bezpecnost, zdravie, hygiena...) Vela robi aj povaha, temperament dietatka, momentalna nalada, okolie... Niektoremu dietatku staci vysvetlenie, ine potrebuje viac pozornosti, niektore potrebuje viac samo skusat, je prirodzene odvaznejsie, na niektore zabera ponuknutie alternativy. Tazko najst jediny spravny recept, na kazdeho zabera nieco ine 🙂
Napr. moja dcerka uz 3 dni ma "maniu" z nicoho nic hodit na zem jablko, ktore uz nechce jest - zatial sa to stalo 2x vonku a 1x v autobuse. A to tak, ze som to absolutne necakala (cize ziadna nahradna alternativa ani nic nehrozilo), ked to urobila prvykrat vysvetlila som jej, preco sa to nema a pod. Nezabralo, urobila to na druhy den zase, na treti tiez (vzdy nepredvidatelne, prestala jest, drzala ho v ruke par minut - ona tak pomaly je, vseobecne, spytala som sa, ci uz nechce, povedala ze chce, tak som jej ho nechala). Dnes som sa jej preventivne po chvilke opytala, ci ho uz nechce, ze nech mi ho poda - v autobuse sme boli, v kociku sedela. Povedala, ze nechce, naciahla ruku ku mne a kym som sa ho chytila, uz bolo na zemi 😠 A ked sa jej po takychto "excesoch" opytam, preco to urobila, povie "neviem"... Alebo vcera pila caj, uz mala asi 1/2 hrnceka, povedala, ze uz si neprosi, sla ho zaniest ako obvykle do kuchyne (my sme boli v obyvke), prisla tam k linke, pomaly a sustredene pohar obratila, caj vyliala a prazdny hrncek asi z 5 cm pustila na zem do tej mlaky. Dnes po obede sa to iste - bez akehokolvek varovania - zopakovalo s vodou pri obede u babiny. Medzitym ale normalne niekolkokrat pila. Mozem ja vysvetlovat, proste obcas jej takto "prepne" - netusime kedy, netusime kde, preto je tazke zakrocit. Mamina mi povedala, ze z toho musi proste len vyrast, lebo ona vie, ze sa to nema, vie presne, co sa ma robit. A aj tak to obcas robi 😝
Tazko je v obdobi vzdoru hovorit o tom, ci rodic ma alebo nema autoritu, najma tym, ze vycerpany rodic vnima situaciu casto aj skreslene, zda sa mu, ze dieta "stale" jeho nerespektuje, v skutocnosti mozno prehliada alebo menej vnima chvile, kedy je dieta pokojne a respektujuce (samozrejme, ze to moze existovat aj opacne).

briketa
7. sep 2012

@babatko2010
autorita - respekt nie je iba o tom ci dieta posluchne o co ho ty prave ziadas.
je to o tom ako ta dieta celkovo vnima, akej povahy si ty samotna, ako ta vnima tvoje okolie. ako sa spravate v rodine, jeden k druhemu.
ak ty budes v okoli typ pokojnej rozvaznej osoby, ktora ma u druhych respekt tak ta bude vnimat aj tvoje dieta.
ako dalsie si treba uvedomit co od dvadsatmesacneho dietata mozes realisticky ocakavat.
v situaciach ako - ponahlame sa, nestihneme autobus je myslim si uplne logicke, ze dieta to nevnima rovnako ako ty.
vyclen si situacie co su naozaj pre teba dolezite (kazdy mame nieco une) a treba bud v nich neuprosna , napr. pocas jedla sa musi ostat pri stole, ked ideme popri rusnej ceste musis sa drzat za ruku...atd atd
ale zase v inych situaciach ktore nie su tak dolezite ukaz ty dietatu ze moze mat svoju volnost - nech sa zaspini, nech sa pooblieva, ved od toho su deti detmi.
ked dieta bude mat privela negativnych reakcii, lahko ich zacne prepocuvat. naopak ked bude mat svoj slobodny svet, tvoje razne NIE v naozaj dolezitej situacii bude jasnym vikricnikom.
u nas to takto funguje.

usiko
8. sep 2012

@katrinka8 jejda, samozrejme ze to nefunguje vzdy...su obcas chvile ked je rodic kratky, hlavne z dovodu vycerpanosti.....pisala som vo vseobecnosti, nam to tak funguje...ale proste obcas spravi nieco neocakavane a za tym nehladam stratu autority ale proste jej obdobie.....je to proste take a ci uz vtedy zareagujem dobre alebo zle, zavisi od miery vycerpanosti..... 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂

littlemonkey
26. sep 2012

Skus byt v dolezitych situaciach dosledna a s laskou trvat na svojom. Ked bude z Teba citit rozhodnost a pokoj, budes mat respekt🙂 Ak na deti vysypeme naraz kopec slov, zacnu nas vnimat ako sum okolia a zvyknu si nas prehliadat.
Briketa to napisala uplne vystizne🙂

00matula
3. okt 2012

@usiko tak pri tvojom prispevku som sa pozastavila a zda sa mi uplne ze rozumne vysvetleny, ako dietatu daco zakazat..🙂 mam doma tiez takeho maleho nervaka, aj ked chvalime ju aka je sikovnucka, aj pusinkujeme, aj ju objimame a ona nas, no ma dni, kedy je to skratka katastrofa..domov ideme vzdy s placom,aby cely cinziak vedel, ze ideme..ale ked sme boli na pieskovisku, boli tam take velke slamky ( pieskovisko je v takom slusnom podniku s letnou zahradou) a ona sa pekne hrala..prisla kamoska, a vravi svojej malej aby to nahodou nedavala do pusinky, ze je to kakane..moja to hned pichla do ust, naco som kamosku zdzubala, ze naco im vravi, co maju tie deti robit...jej dcera je vraj opak, ze jej musi najskor zakazat aby nahodu nieco nevyviedla...no kazde dieta je ine, netvrdim, ale dla si mi apspon zopar rad, ako mozem malu trosku usmernit, i ked nie vzdy sa to da..🙂

ewca
3. okt 2012

@usiko presne, moja je taka ista...ma aj ona svoje chvilky, ja jej zvyknem povedat, nech sa hodi o zem a iekedy sa aj naozaj hodi, tak potom jej poviem, ze ked sa postavi nech sa ide pozriet do zrkadla ako vyzera...a za chvilku je ok...ale to je podla mna tym, ze od zaciatku sme jej urcili hranice...co sme jej nechceli dovolit sme jej nedovolili vobec, ani ked co robila, niektori rodiia, ked maju ja neviem vela roboty, su chori, unaveni, nervozni, cokolve, dovolia dietatu vec, ktoru by mu za normanyh okolnosti nedovolili a potom dieta nevie osudit co naozaj nemoze... mam jednu znamu, ktorej sa dcera uplne vymkla spod kontroly a to len reto, ze ked od nej chcela mat pokoj, co bolo zrejme vacsinu casu, tak jej dovolila hocico...teraz jej deckoskace po hlave, nikto ju nema rad... lenze u nej sa to uz neea zvratit lebo decko chyta take hysaky, ze normalne modra

usiko
4. okt 2012

a este som zacala praktizovat toto: ked place a rozculuje sa, ze nieco chce, nieco take co normalne aj moze dostat a takk...tak jej naprv poviem:prestan plakat a usmej sa...ona sa usmeje a potom jej to dam....takto sa dufam nauci ze placom nic nedosiahne, a ze usmevom dosiahne to, co chce...este je mala, takze len malymi krocikmi🙂

lalinko2010
4. okt 2012

@nanulik toto poznáme aj my!!!!! a ešte ako dobre je keď nás vidia ako otvárame smetné koša a nazeráme do nich... úplna zábava, na kruhovom objazde zásade sám beží cez prechod, sranda musí byť!!!! nič iné nie je z mojích úst počuť : nechytaj to, smrdí to, nerob to, nechoď tam, poď sem, vráť sa.... ale je fajn mať tie deti, aspoň je veselo!!!!!!

nanulik
4. okt 2012

@lalinko2010 moj už zmenil objekty záujmu a už nebije iba mna ale vždy prvé nevinné dieťa čo je nablízku. minule som mu niečo zakázala a on hrabličkami buchol po hlave neznámeho chlapčeka, alebo ked niekto blokuje šmýkalu je schopný ho z nej zhodiť, a ked mu niekto berie hračky?! zle nedobre, vybyije a nezáleží mu či je to staršie dieťa alebo dokonca malé bábo ktoré ledva sedí

lalinko2010
4. okt 2012

@nanulik náš má problém aj s tým človekom čo ide vedľa nás alebo nás predbieha, alebo ak idem po vyvýšenom obrubníku, tak nikto iný len on, šmýkačka tiež to isté, hračky tak isto, nedá deťom, len dospelým, deti nemusí, som zvedavá kedy príde jeho fackovacia drezúra, že každý schytá naokolo. zatiaľ deti nebije, len my doma si to zlízneme a keď on "dostane" tak sa sťažuje aj pol hodinu.

rainee
4. okt 2012

my sme si tiez presli a prechadzame vselicim,ale uz pomaly viem ako na svoje dieta 😀 ked si nechcela obuvat topanocky, dala som jej na vyber ine lebo inak by nemohla ist s nami na prechazku, tak si to hned rozmyslela ci bude robit skandaly za topanocky. ked si nechce upratovat hracky poviem jej ze od nej odidu a rano si tam nic nenajde. ked hracku hodila o zem, povedala som ze ju to boli a nebude sa potom macko s nou chciet hrat, odvtedy hracky nehadze. ked nechce nieco spravit tak jej poviem ze ani ja nebudem s nou chodit na ihrisko kedy ona chce.... je to vela situacii ale medzicasom sa to o dost zlepsilo. krik a capnutie po zadku nepomoze, lepsie je pekne dohovorit. aj ked verim ze clovek je z toho dost na vyvrtku.

simonaf
4. okt 2012

tak som zvedava, ci sa to zhorsi aj u nas...zatial sa da, aj ked zlost, prve bitky medzi nasimi malymi, zatatost..su uz na dennom poriadku...ale myslim, ze zatial sa drzime aj vdaka tomu, ze odzaciatku maju pevny rezim...skratka vedia, ze sa ide robit to a to, kedze to poznaju pomaly od narodenia, takze ziadne prekvapko ich necaka (a istoty deti upokojuju, na nasich to aspon vidno..)..problem je pri obliekani spodnej casti (nohavice, pancusky)-nechcu mi "podat" nohy :D , pri ukladani na spanok-utekaju s krikom schovat sa ku skrini, co najdalej od postielok a tam ticho cakaju, co bude :D ..no a pri kadecom roznorodom, ked napr.treba ist a oni sa chcu este hrat, ci treba jest a oni vymyslaju, ze netreba 🙂 skratka, ak je nalada, problem je na svete, ak nie je, byva aj v celku pokoj...ale ine chcem povedat-v podstate sa nam kazdu z tychto situacii stale dari vyriesit..baby si stale veci daju vysvetlit, aj ked to trva niekolko desiatok sekund..ale vazia si, ak mam snahu vysvetlovat, preco sa veci deju ako sa deju a preco to a to treba spravit..samozrejme, aj ja nemam vzdy naladu vsetko vysvetlovat, ale to si potom sama zavarim, lebo napätie sa stupnuje a sme nervozne vsetky tri a potom vsetky kricime :D takze sa snazim byt pokojna uz od rana, usmievat sa, nenervacit...no a rozpravat a rozpravat 🙂 ked rozpravam, oni len so zaujom pocuvaju, zapajaju sa, usmievaju a tesia...doslova ocenuju moj zaujem o nich..najnovsie zacinam mat iny problem-riesit ich vzajomne hasterenie bez vlastnej psych.ujmy, kedze ide o krik na celu izbu, ked si daco beru..ale od dnes som poucena, ze do ich vlastnych sporov musim zasahovat co najmenej, lebo oni po placi su schopne sa opät nahanat a smiat na seba do desiatich sekund...a ja sa zatial otriasam z toho predosleho vystupu, kym im stihol vysumiet davno z hlavy...A k tym topanockam, co pisala rainee: kedstrajkuju pri obuvani (aj ked miluju chodit vonku), tak sa len prekvapene spytam: To fakt nechce ist Danielka s nami von?? Ide len mamka a Gretka???..a to uz Danielka vystrasene leti s topankami v rukach ku mne, len aby sa na nu nezabudlo :D

feb13
5. okt 2012

@simonaf Je to zaujimave, ja ked si mojho zoberiem na kolena a zacnem nieco vysvetlovat, pocuva ma jeden a pol vety a potom uz povie ze chce ist dole a ide sa hrat. Alebo rychlo zacne rozpravat o niecom uplne inom. Vyslovene mam z toho dojem, ze je mu ta tema neprijemna takze rychlo ten rozhovor zrusi, pritom ja nevidim realny dovod preco by mu to malo byt neprijemne. Mamicky co si o tom myslite?
K tym pancuskam - moj sa zo spodu oblieka sam. Teraz ma obdobie ze vsetko chce len sam a velakrat ma aj prekvapi ze to aj zvladne co som si ja myslela ze este nezvladne. Problem je ale v poslednom case, ze je ako koeby nesustredeny, resp. sa sustreduje na nieco uplne ine nez co ja ocakavam. Napr. mu rano poviem daj si gate je zima, tak si ich zoberie na koberec a potom si sadne a zacne sa hrat. Za chvilku poviem oblec si tie gate aby si neprechladol, tak ich zacne babrat ale nadalej sa neoblieka. Tak sa ho spytam das si ich sam alebo mama ta ma obliect, povie ze to chce on sam, ale neoblieka sa... po nejakom case ma prejde trpezlivost tak ho nakoniec obleciem, vtedy zacne vrieskat ze to chcel on sam... no a papanie, niekedy obedujeme aj takmer hodinu, lebo on sa zabava, obracia sa na stolicke, bucha do radiatora za sebou, kope do stola, potahuje obrus, schovava vidlicku, cvrnga s tanierom a poharom a nepapa ale ked mu to zoberiem ze uz asi nechce viac tak reklamuje ze este nedojedol. Lenze ja sa musim venovat aj malemu a nemozem si dovolit aby som s nim hodku sedela pri stole... Pritom uz isty cas tak pekne papal aj pekne sa obliekol, neviem, moze byt ze uz teraz ma v tych cinnostiach istu rutinu a preto sa na ne sustreduje menej??? A dalsia vec, poslednych par dni sa "hra" tak ze vsetko hadze, najma kocky. Ale nie len tak ze ich porozhadzuje po izbe, ale ze vsetko "lieta"... dnes manzela riadne trafil na cele, dobre ze mu okuliare nerozbil. Niekedy to robi aj v kuchyni, alebo okolo izbovych rastlin. Som zvedava, maleho kedy trafi... a neviem ako dosiahnut aby si pekne sadol a hral sa, doteraz taky divoky nebol. 😒

danteska
7. okt 2012

tak asi sem patrim aj ja..moj maly bol este asi 3 tyzdne dozadu v podstate-az na nejake vynimky-bezproblemove dieta..na vsetkom sme sa dohodli,vsetko sme spolu robili,aj sa sam zahral..ale asi pred 3 tyzdnami akoby mi ho vymenili..ja nechapem co sa s nim deje,nemam respekt,neposlucha.ked sa obliekame tak to aj 10x musim zopakovat obuj sa,oblec,sa vyzlec sa a potom pisti aby som ho ja vyzliekla.pri tom to vie aj sam,ked nepovolim tak reve,stale beha,naschval dupoce,lezie vsade kde sa vyliezt da,vyska,krici,jačí,bucha hrackami o zem,sam sa nezahra atd atd... u nas je stale krik,buchot,cakam ci na mna susedia nezavolaju socialku.vonku ale nemam najmensi problem,v pohode je v obchode,vonku neuteka,pekne sa prechadzame,alebo sme chodili na detske ihriska,v hrackarstve sa len prechadzame,nic neškemre ze by chcel kupit,absolutna pohoda..tak nechapem preco je vnutri taky.a najhorsie je ze ja zacinam byt permanentne nervozna,az si leziem na nervy,priznam sa ze malemu aj šupnem po riti a obcas pozabudnem ze uz nema plienku.ale nervozna som jak pes a vie ma vytocit uz aj malickost..a potom som nahnevana sama na seba ze som zas na neho kricala.. ked je dobry ho vynachvalim,pusinkujem,mojka sa rad,ale nenecha si vobec nic vysvetlit,na vsetkom sa smeje,aj ked na neho kricim a to ma rozculuje este viac.uz som mu povedala ze mu najdem druhu mamicku,aj cert k nam "chodi"..nie je to spravne,viem..ale zufali ludia robia zufale ciny..a kazde rano si davam zaväzok ako sa nenecham vytocit..a vydrzi mi to asi az do umyvania zubov...no,tak som sa vykecala,ulavila si a rano si zas slubim ze budem milaaaa 😒

scrabble
7. okt 2012

Tak a sme zase pri tom ze kazde dieta je ine. Kazdy rodic je iny. Kazdy den je iny a aj nalada je vzdy ina. Ja mam tri deti a patent na vychovu stale namam. Prve dietatko bolo strasne zlatucke a poslusne. Bolo to urcite aj tym, ze som bola mladsia, mala som pevnejsie nervy, viac casusa mu venovat kedze bolo jedine a aj viac trpezlivosti pri dodrziavani nastolenych pravidiel. A Hlavne dietatko malo super nekonfliktnu povahu. Druhe dietatko bolo uz trosku tvrdsi oriesok ale casom a trpezlivym pristupom sme sa dostali do znesitelneho stavu. Ale je to uplne ina povaha ako starsi surodenec. Tretie dietatko je skutocny certicek. To je jeho povaha 😀 Skusa kam moze zajst, nic nevzda bez boja a trucovanie patri k jej konickom. Problem moze byt paradoxne v tom ze som uz starsia a aj ked skusenejsia , sama na na sebe vidim ze uz tolko nevladzem a niekedy aj nestiham v beznom kolotoci starostlivosti o domacnost , o dvoch skolakov, ulohy a ucenie a ktomu takmer dvojrocny vsadebolko. Musim svoj cas a energiu rozdelovat medzi tri deti a to certicatko to vyciti a jednoducho vyuziva situaciu. Ale snazim sa a nevzdavam to. Verim ze aj pomaly pokrok je lepsi ako ziadny. Drzim palce aby si si nasla vlastnu cestu..... Len jednsa rada na zaver pravidla su dolezite. Dieta musi poznat mantinely a musi vediet co je uz skutocne neakceptovatelne.

scrabble
7. okt 2012

@nanulik Tak agresivitu treba riesit. Nie je normalne nechat dieta komukolvek ublizovat a bit druhych. Ak to urobi vonku treba ho upozornit ze ak sa to zopakuje okamzite pojde domov a samozrejme to aj urobit ak dieta zase niekomu ublizi. V tomto treba byt dosledny.

scrabble
7. okt 2012

@katrinka8 Takto podobne sa sprava aj moje mlada 😉 Vie ze nesmie ale je to proste niekedy silnejsie ako ona.

katrinka8
8. okt 2012

@scrabble - to si vystihla 😀

achesa
8. okt 2012

tiež máme problém s disciplínou a ja už som pekne povedané v koncoch. Naša tri a pol ročná neposlúchne jediný raz denne. Poviem jej poď si vyzuť topánočky alebo obleč si tepláčiky, a pod. tak tvrdí, že to nevie, že musím ja. Poviem jej papaj, tak ona zase, že nevie, že ju musím kŕmiť. Pritom v škôlke robí všetko sama☹ keď sme doma a neponáhľame sa, tak ju nechám sedieť pri stole, a sedí tam aj hodinu a mrnčí, že ona to nevie. Na ihrisku je agresívna k deťom, nedávno kopla do chlapčeka, ktorý sedel na šmikľavke a nechcel sa šmyknúť☹ Keď je na ihrisku obsadená jej obľúbená hojdačka, spustí vreskot, ktorý prerastie do amoku, niekedy ju až trasie od plaču a je totálne nepríčetná. večer, keď sa ukladáme spať- Tisíckrát jej poviem poď si umyť zúbky a nič- beží, zavrie sa do izby, oprie sa o dvere, aby mi zabránila vstúpiť, keď na ňu skríknem, zasmeje sa mi, vyplazí jazyk, alebo ma dokonca udrie. A keď treba ísť z vane von? Začne špliechať, jačať, že nejde,a znovu ma biť. včera sme jej strihali ofinku, tak som jej chcel osprchovať hlavu a ona ma celou svojou silou udrekla po ruke a jačala ako zmyslov zbavená ☹ A najhoršie je, že sa nezhodneme ani s mužom- podľa neho je v poriadku, že je taká a ja musím byť na ňu milá, nekričať, nedajbože capnúť po riti, veď z toho vyrastie. Som v koncoch, už uvažujem o psychológovi, aby sme sa zašli poradiť, ako na ňu, lebo už ozaj neviem, čo ďalej. Stašne ma to vyčerpáva.

andrejka1983
8. okt 2012

podla man jediným riešením je zmenit postoj k tomu dieťaťu, pretože ono vie čo už od vas može očakavať.... 😀 ak nezmenite štýl vychovy, ono si bude dalej vrieskať, biť vas a neviem čo ešte pretože vie že ho budete iba neustale napomínat, stale a dookola a ono to má ako zábavu, jeho teší že vas vytáča 😀...je to smutne ale je to tak. Jednoducho niektore deti su viac niektore menej uvedomele v tom istom veku,ale jednoznačne niekde zlyhala výchova.....pretože nejde sa neustale vyhovárať iba na temperamnet a hyperaktivitu dieťaťa....to nie je o povahe, u deti v prvých rokoch je to o výchove a v plyvoch rodiča, dieťa sa učí a obkukava spravanie od rodičoch, teda od tých s kým je najčastejšie počas dna 🙂 ...uvidíte ako sa dieťa zmení ked zacne chodit do školky ( začne napodobnovať správanie druhých detí )
teda treba byt len prísna, stanovit dieťaťu jasne pravidla, venovať sa mu, vela sa s ním rozprávať, čítat knižky, ukazovať mu ako sa ma slušne spravat formou hry a podobne,vela ho chválit ak spravi niečo dobre...ale ak zle tak aj potrestat, a nebať sa aj capnuť po riti či po ruke ( Nie umlátit aby sa tu zas niekto do mna neobul 😝 ), vysvetliť, ale nevyjednávať!!!!......ja som rodič ja určujem pravidla 😉 a neustupiť
....ja osobne mám doma anjelika čo tu teda čítatm,nikdy som nezažila na verejnosti žiadnu nervovú scénu a nemusela sa za nu hambiť , a má 2 a pól roka 🙂 a že by ma moje dieťa udrelo????? 😅 😕 fuuuu,neviem si to predstavit,tak asi by to bolo prvý aj posledný krát!!! takže píšem len ako by som to riešila ja ak by som bola vo vašej situácii 🙂 toť moj názor

danteska
8. okt 2012

@andrejka1983 tak ja napriklad netusim kde zlyhala moja vychova,resp.nasa s manzelom ked doteraz bol maly ako anjel..niekedy som ani nevedela ze ho mam doma,ze sa hra,ked nieco chcel vzdy sa prisiel opytat ci moze to alebo to,on bol pre mna fakt bezproblemove dieta,nemusela som ho hresit ani bit,stacilo raz-dva krat napomenut a bol dobry.proste pred 3 tyzdnami sa akoby vymenil..a ked bol dovtedy dobry tak som nemala dovod ho hresit,kricat a od razu proste neposlucha...vonku sa hanbi,s druhymi detmi sa nehra alebo len minimalne.ked zopakujem 10x ze sa ideme napr.prezliect do pyzama a on stale beha z izby do izby,smeje sa,vrieska,škrieka tak ako to mam riesit?? ja vydrzim 10x kludne zopakovat ale potom uz kricim a ked nepomaha tak dostane. tak kde ako robim chybu,ako mu dat najavo kde su hranice?ja si nemyslim ze je to len zlou vychovou..

@achesa no to ako keby o mojom malom pises-ked dojdeme zvonka zacne mrncat a ze sa nevie vyzut,nevie si dat teplacky,nevie papat atd atd... a ja teda uz nemam trpezlivost..mne nerobi problem ho obliect,vyzliect atd,je to rychlejsie pre mna,ale chcem aby sa to proste riadne naucil..

feb13
8. okt 2012

No moj starsi sa bezne nebije, ale presne si pamatam kedy ma prvykrat udrel. Mal cca. 16 mesiacov, zamotal mi sijaciu nitku a ja som sa ju snazila rozmotavat, ale on ju stale len tahal za druhy koniec az mi ju vytahoval z ruk. Parkrat som ho upozornila aby nitku pustil, no on nie a nie a viditelne to robil naschval tak mi dosli nervy a capla som ho po ruke, ze toto sa nesmie. On sa nahneval a capol ma naspat.
Myslim ze bitka u deti, hlavne ak este nechodia do kolektivu, je o tomto. Ze vidia priklad. 😒
Vtedy som si uvedomila, ze ja mu chcem naucit aby neublizoval inym, ze bit alebo kopat druhych sa nesmie, no ja ho "bijem" tiez. Chcem aby nemal hystericke vybuchy ked sa hneva, ale ked ma nahneva moc tak ja sa vybuchnem tiez. A takto to asi nepojde. 😒

Tu začni písať odpoveď...

Odošli