Ako zbaviť dieťa strachu?

nikuska22
22. aug 2009

ahojte,

chcem sa opytat,ci mate niekto podobneho strachoputa doma ako mam ja...
moja dcera ma dva roky a 5 mesiacov a uplne zo vsetkeho ma strach, normlane na nej vidiet, ze sa boji a ze sa sama preto trapi, boji sa vetra, dazda, slnka, aut, hmyzu, boji sa tmy, ale aj svetla ked je tma a trochu niekde nieco zasvieti, boji sa vykakat, lebo ju to vraj boli, boji sa ludi aj deti, boji sa ist spat, naschval to oddialuje, boji sa vsetkeho noveho, niektorych postav v rozpravkach a aj niektorych rozpravok.....niekedy len tak z nicoho nic povie bojim sa, ked sa jej opytam coho, nevie to pomenovat a na vsetko teraz hovori, ze sa boji sovy...., nemozme ist k nikomu na navstevu, ani nikto k nam nemoze prist, lebo sa boji cudzich ludi aj bytov a domov......vidim ako sama so sebou bojuje a snazi sa sama seba ukludnit ale neide jej to, jednoducho ma strach a normalne ju zacne aj boliet brucho od strachu, neviem, aku metodu mam zvolit, ako ju mam toho permanentneho stresu a strachu zbavit, je mi jej hrozne luto ako sa trapi a zaroven mi z toho uz praskaju nervy...

imarikai
28. apr 2010

moja dcera sa tiež bala tmy a chlapov do 6 rokov ked pristupil nejaky muž bliššie ona tak vrieskala až kym som neodišla dalej a tmy tiež ma 11 rokov a nedokaže isť večer na zachod aj v noci nas budi zaspava pri rosvietenej izbe a boli sme aj u psychologičky a pomoc nič moc 😒

imarikai
28. apr 2010

ešte chcem dodať že mi doktorka odporučila psychiatra ktory by jej predpisal lieky na uvolnenie uskosti amunet tvoja dcera je až moc uskostliva a bolesti bruška ma stoho

amunet
28. apr 2010

psychiater to asi nie 😒 asi by moc nepomohol ona tiez nemusi cudzich ludi a hlavne starych asi sa jej zdaju skaredy 😅 a myslim ze brusko ju neboli nemali sme taky problem. Dnes som jej ukazovala hmyz v knizke a akoby to vdetko chapala 😀 zabzucala a zahnala sa ruckov, ale vonku by to bolo inak 😒 hadam ju to prejde vekom! 😅

imarikai
29. apr 2010

aj ja som odmietla psychiatra ale odbornu pomoc by som hladala ved dieťa je zatial s mamou doma ale ked pojde do školky alebo školy budu to riadne šoky pre nu aspon mama ktora zažila ked ju jej dieťa drži okolo krku a trhaju ju učitelky od nej a plače alebo sa cela trasie za dverami a plače že sa tam boji isť vie o čom hovorim ☹

amunet
29. apr 2010

skolku zatial neplanujem kedze cakame dalsieho krpca a budem doma. Asi by to tam aj preplakala. 😅 ona je moj milacik 😀 😅

imarikai
29. apr 2010

ved aj ja som sa vyhla školke druhym tehotenstvom i ked niektore mami davaju deti do školky aj ked su doma s menšim doma ja ho nedam pokial nemusim

akaji
7. aug 2010

ja mam rovnaky problem s malym.. odmalicka ho vsade so sebou taham, nemal nikdy s nicim problem do cca. jedneho roka... potom si pamatam niekedy davnejsie ze chytil hystericky zachvat v kike v detskom kutiku ked som ho polozila tam do tych guliciek, zacal vrieskat , som ho musela vybrat a potom to zdaleka obchadzal, tym to zacalo cele, potom prisiel strach z cudzich ludi a cudzich priestorov, ked sme prisli niekam na navstevu a polozila som ho na zem, tak koniec, museli sme rovno odist, to iste ked sa mu naraz prihovori viac ludi, uz aj krivi usta ! ale to uz tiez celkom preslo a najnovsie som si vsimla ze chyti paniku z hocicoho.. ale naozaj ze taku paniku ze ho nedokazem nijak utisit, pricom na druhej strane je strasne odvazny, sam vylezie na najvacsiu preliezku, smykne sa, to iste v bazene a vlastne hocikde... chyta paniku uplne neopodstatnene z blbosti, napr. miluje balony, vzdy miloval balony a minule fukam balon a on panika... potom mesiac som nemohla balon pred nim nafukat, teraz si to ani nevsimne, potom zas ze vrta vrtacka v panelaku, stokrat vrtala vrtacka a nic, zrazu vrtal niekto, maly koniec, sa pogrcal ako vrieskal afektovane a ukazoval na stenu ze vrrr vrrr a teraz zase moze vrtat kto chce ako chce a nic, potom zas bager, uvidel bager, panika, koniec sveta, presiel mesiac, bager uz v pohode a dnes som ho kupala vecer, nic, hra sa , clapka, nic sa nedeje, zrazu zostane strasne ticho, NACUVA... niekto v cinziaku asi pusta vodu, lebo je pocut sum v potrubi.. a ide z vane vyskocit, do toho afektovany plac, koniec, musela som ho vytiahnut z vane neokupaneho, lebo by sa pogrcal, vyjdeme z vane a nic pohoda, vycereny.. vcera zas v kika detskom kutiku taku hanbu mi urobil, ze polozila som ho na zem, zacal hukat akoby ho z koze drali, az sme museli odist..a uz 2 metre za kutikom usmev od ucha po ucho, najlepsia nalada, po slzach ani stopa .. tak ja neviem, ci ma skusa alebo co si o tom celom mysliet, ale prestava ma to uz bavit ;(

akaji
7. aug 2010

teraz ma 18 mesiacov, som zabudla podotknut.. zaziva niekto nieco podobne ?

fem
7. aug 2010

@nikuska22
urcite sa to preto velmi netrap niektore deticky su citlivejsie, ono je to tazke, lebo dnes sa strach skor povazuje za slabost, niekedy aj za hanbu...niekedy to bolo inak bez strachu by ludia neprezili...cize strach je prirodzeny...
neporadim ti uplne presne...
ale aspon nieco z psychologickeho hladiska...ako paradoxne to vyzera, tak ju musis vzdy chapat, nechat ju pritulit sa kolko potrebuje, nenutit ju ist do situacii, ktore vzbudzuju strach...ziadna terapia sokom nefunguje...ani to kliše, ved bude silnejsie...
silnejsiou sa stane len prostrednictvom teba, len cez teba nadobudne doveru vo vonkajsi svet....bude jej rast sebavedomie a budes respektovat jej emocie a prezivanie skusenosti...vzdy treba respektovat co citi...snazit sa pomenovat strach, preco z coho pochadza...atd..
ale nikdy nenutit vety typu ved ty mas rada psikov...preco sa bojis,alebo places...alebo ved sa hras rad s xy tak preco nechces...alebo nechces ist k nim...ved su to kamarati...situaciu len zhorsuju..
co najviac trpezlivosti a podpory a ona raz sama akoby bola pripravena postupne celit svojim strachom...ale istotu v seba nadobuda prave cez maminku, ze jej moze doverovat plne, ze nenegujes co preziva....musis ju plne chapat...

napr. ak maly spadne tak placka, pridem k nemu objimem..niekedy to trvalo 10 min, dnes sotva 1 min a uz uteka sa hrat dalej...niesom zastanca toho, ze niekto povie neplac, ved sa nic hrozne nestalo...proste preto dieta sa stalo je sokovane a ma bolest atd....
ak chces aby bola silnejsia a sebavedomejsia urcite nikdy nezapieraj co preziva a dovol jej byt vo svojom naruci...priamo aj symbolicky kolko potrebuje...uvidis ono sa ten cas bude skracovat...
hlavne porozumiet, vysvetlovat, o co ide....deti tazko prezivaju emocie, lebo sa este nenaucili ich chapat, managovat ako my dospeli, ze sa uz aj niekedy pretrvarujem a pod...
snad som pomohla, viem, ze pravdepodobne to robis...ale niekedy pochybujes
skusila som len opisat ten princip cim viac akceptacie a respektu k emociam dietata--tym skor nezavisla osobnost---tym bude viac dieta pripravene na svet bez mamicky
drzim palceky moje zlate. pa

fem
7. aug 2010

@akaji
och je to tazke, ja neviem odpovedat uplne presne, ale neukladaj dieta na zem sama...ale skor si klakni s nim a ked bude pripraveny on sam zlezie prec sa hrat...on je uz v celku dost nezavisly, moze ho aj iritovat, ze ty akoby zanho rozhodujes....ze sam sa rozhodne...
a inak tak ako som pisala skus parkrat pockat na jeho iniciativu zliezt s teba a ist sa hrat a uvidis...na buduce to bude hned....
nikdy nenunit
on pochopi ze respektujes jeho ego lebo moze to robit ciastocne aj zo vzdoru, akoby ze tebe na tom zalezi...a on sa akoby prieci...
ostatne veci neviem tak na rychlo posudit...
tiez to mate velmi tazke, drzim palceky aby to preslo...a faktze vsetky tieto obdobia su prechodne...treba si povedat ze strach z balonov...vrtacky naozaj nebude trvat vecne....ale zmensovat ho v tej chvili ako ho aktualne preziva netreba...pravdepodobne pre neho je to viac ako skutocne

susik77
21. dec 2010

@nikuska22 -Ahoj Nikuska, som myslela, ze len moja mala je taka🙂 Dobry pocit, ze nie sme sami. Tiez mi to uz ide na nervy a zaroven ju lutujem. Ona sa boji tiez vela veci. Najviac cudzich ludi a deti. Ked su vonku pred bytovkami viac deti, nedostanem ju tam ani za nic, musime ich oblukom obist. Ked sa jej niekto cudzi prihovori, vrieska. Niekedy mam pocit, ze sa iekedy boji ucelovo, resp. mozno sa neboji, len este nevie povedat co jej vadi. Napr. hovori, ze sa boji snieziku-to mam pocit, ze skor nechce ist von. Alebo ze sa boji vodicky-ked sa jej nechce kupat sa.
Este som si vsimla, ze uplne vsetko neguje dopredu, boji sa vsetko nove skusit, reve, chyta paniku. Napr. aj ked skusame nove topanky. Ale ked ich uz mame doma, tak si ich oblubi...
Uz som s nou objed. k psychologicke, som zvedava, co sa z toho vyvrbi. Inak co sa tyka deti, s 1 sa zahra v pohode, boji sa ked ich tam je viac.

nikuska22
autor
22. dec 2010

my sme tento problem mali pred rokom a pol, teraz je z nej uz velka skolkarka a v podstate z toho vyrastla🙂u ziadneho psychologa sme neboli. pomohhlo to, ze som jej vsetko vopred povedala, na kazdu zmenu som ju pripravila. este aj teraz ma trochu strach z neznameho, napr. ked im chyba ucitelka a musi ist do nejakej inej triedy k inym detom, tak sa rozplace, ale ked sa jej to vysvetli, vie to pochopit. takze z vlastnej skusenosti vravim, ze cas lieci vsetky rany a deticky z toho proste vyrastu🙂

macocha
10. dec 2011

Nájde sa tu niekto, kto má dieťa s fobickou úzkostnou poruchou?

miriam11
20. máj 2013

ahojte, mam dcerku ma 3 roky. Problemom je, ze sa zacala bat umyvania vlaskov. Trva to uz dlho - skoro rok. Nic zle sa jej vo vani nestalo, kupe sa rada, ale akonahle idem jej zmyt hlavu, tak koniec. Hystericky rev, nevnima nic naokolo, chce odtial vyliezt. Vyzera to desne. Zaklonit hlavu si nechce, zo zaciatku to pomahalo, potom si aj zakryvala oci, to tiez pomohlo, ale teraz uz znova, nic nepomaha. Musime ju kupat spolu s manzelom, on ju drzi a ja jej musim nasilu umyvat vlasy. Kupila som jej aj kupaci silt, vobec to nepomoholo. Priserne place - reve akoby sme ju z koze drali. Nepomaha vysvetlovanie, nic. Lekarka tvrdi, ze vsak ju to prejde. Preboja, dokedy mam cakat? Ja neviem, ci mam navstivit s nou psychologa, ale mne sa v tej kupelni chce plakat s nou. Ked vidim ten priserny strach, neviem, ci mi vie niekto poradit. Zacalo to z nicoho nic. Aj mojej mamy som sa pytala, ci u nej sa jej nic nestalo, nie, nestalo. Mama by mi povedala pravdu. Vravim, kupe sa velmi rada, ale tie vlasy.... som z toho v koncoch. Utesujem ju, hladkam, ona vtedy vobec nevnima. Ma dlhe vlasky a huste, neda sa mi zmyvat jej to len nejakou spongiou, musim pustit aspon slabo sprchu. Stretli ste sa s tym? Prejde to?

sissy27
20. máj 2013

@miriam11 u nás bolo presne to isté - nebol problém s umývaním vlasov ani so sprchou ani s ničím a zo dňa na deň presne to čo popisuješ... raz to mužovi nedalo, vyrazil ma z kúpeľne s tým, že nemá na toto nervy a len som počúvala debatu za dverami
máš strach?
ano mám
veľký?
veľký...
tak mi ho daj a zahodíme ho
(to som už šmírovala cez pootvorené dvere)
malá mu do ruky akože niečo vložila a on to držal, otvoril dvere a vyhodil (tak aby malá videla, že vyhadzuje)
ešte máš strach?
ešte trošku...
tak daj aj ten a zahodíme ho...
znova "vyhadzovanie"...
ešte máš strach?
už nie...
môžeme umyť vlásky?
ano
akože odpadla som, ale ono to zabralo, ja som sa trápila jak debil neviem ako dlho a on to zvládol za 5minút 😀 nikdy potom už nebol problém s umývaním vlasov...
inak niečo podobné bolo aj s dudlom, ja som jak debil tri a pol roka sľubovala nemožné, podplácala, strašila, nepomáhalo nič, on to s ňou zvládol za pár minút jedinou debatou a NIKDY za dudlom neplakala, asi 2x sa len spýtala, či náhodou nedovolím ale som povedala, že veď sama si zahodila, ja ani neviem kam a bolo, ani slzu nevyronila...

miriam11
20. máj 2013

@sissy27 dakujem za odpoved a povzbudenie. Musim vyskusat aj ja. Taketo nieco ma nenapadlo. Modlim sa, aby to pomohlo. 🙂

sissy27
20. máj 2013

@miriam11 zaručiť to samozrejme neviem, ale za pokus nič nedáš 😉 ešte ma napadlo, že možno by bolo lepšie, keby to s ňou spravila napr. babka alebo niekto iný, nie vy dvaja, ktorí ju pravidelne "týrate"... u nás som jej vždy iba ja umývala vlasy, to bolo tuším prvýkrát čo jej muž umýval tak ma napadlo /alebo mi možno 1-2x pomohol/, že k nemu mala možno väčšiu dôveru tým, že s ním si to utrpenie pri umývaní nespájala...
držím palce, lebo presne viem ako ti je...

manduska1
14. júl 2014

ahojte maminky prosim vas o radu uz som naozaj zufala ☹ moja mala ma 2r a 4m a mam pocit ze sa vsetkeho boji co pred tym bolo usmievave dievcatko teraz je jedno klbko nervou co vkuse ma zachvaty placu a nie a nie ju utisit skusam ju aj zabavit odputat pozornost no nic nezabera dokonca aj v noci sa budi s placom ci to suvisy stym ze coskoro bude mat sestricku netusim ale zacalo to priblizne ked sme jej doma zavesili hupacku prosim poradte mi bo uz sama sa idem z toho zblaznit dakujem

niki264
1. sep 2023

@nikuska22 môžem sa prosím opýtať ako to nakoniec dopadlo? Vyrástla y toho? Či bol niekde inde problém.u nás je totiž niečo podobné..

smile333
29. sep 2023

@nikuska22 prosím vás, ako je vaša dcérka na tom s tým
Strachom dnes? Prešlo to? Ja mám tiež takú dcéru, strach … teraz ma 10