Ako zvládať vzdor?
Ahojte. Doteraz som bola tolerantná mama, zvládali som vzdoru, papulovanie, ignorovanie… Môžem povedať že naša domácnosť je kludna. No to, čo robí mala (čerstvých 5 rokov) už nezvladam. Ma aktivity, chodí na krúžok, je priateľská, vždy keď sa dá chodíme von spolu. Nie som úplne ten mega Prištiny rodič že NIE zostane zakaždým nie. Keď niečí chce a zaslúži si vždy povolim. No posledné mesiace sú extrémne ťažké pre mňa na psychiku a bojím sa že vyhorim. 20x opaľujem tu istu vec a ignor. Vôbec nevníma čo poviem a po 10 sekundách urobí úplne inak ako som povedala. Izbu ju pošlem upratať aj 100x za deň a nakoniec na mňa začne doslova kričať že ona sa hra a mám ju nechať. Veľmi drzo sa voči mne správa, nerešpektuje ma ako mamu a ja som z toho smutná veľmi. Už bolo vela rozhovorov kde sme sedeli s malou a snažili sme sa vysvetliť si veci. Posledný čas je to aj 2x za deň. Nepomáha obmedziť TV, vziať hračky… jednoducho aj keby mala holú izbu s ňou to nepohne. Nič na ňu neplatí a preto sa už doslova strácam. Alebo je to tým že pol roka sa stretáva a otcom ktorého pred tým nemala a zrazu si dá blbecek žiadosť na Sud o styk a sud mu to veľmi rad schválil ? Lebo cca odvtedy sú tie výrazne zemný v správaní. A áno riešila som to už 3x na úrade prace. Nikto nič, dieťa si musí zvyknúť. Ak to pôjde takto ďalej tak neviem. Dnes ráno mala obľúbené parky, zrazu silou odsunula tanier te ona také jest nebude !!!! A nepohnem s ňou. Kým nezvýšim hlas už ani len nezaereaguje na mňa, ignoruje ma ako cudziu osobu a nie mamu ktorá jej vždy dala prvé a posledné. Na to že som bola samozivitelka odkedy sa narodila malú sme sa dobre, chodili smena výlety, pobyt občas… Cyklotúry, plávať,… Proste robili še veci ktoré mala rada. Tak prečo to je teraz takto ? Dokonca s mojim partnerom si super rozumejú, od prvej chvíle ho mala rada dokonca ho viac počúvala. No aj jeho ignoruje už teraz. Nechcem si o sebe myslieť že som neschopná lebo to tak nie je ale kde je potom chyba ? Je veľmi šikovná, ma skvelú pamäť, puzzle skladá ako despela, veľmi vnímavá. Som psychicky vyčerpaná z nej :( jedine čo je asi pozitívum že nie je agresívna len si robi svoje a nikto ju nezaujíma. :(
@anonym_autor našťastie nie vlastná skúsenosť a dúfam, že ani skúsenosť tvojej dcérky. Len som navrhla jednu z možností, keď prichádza do styku s dvomi takmer cudzími mužmi.
@anonym_11f535 za mojej prítomnosti.
@anonym_autor tak v podstate aj vieš, kde je problém, keď ju vidíš smutnú, povolíš. Ale ona na 99% vôbec nie je smutná, iba to na teba hrá, lebo zistila, že to funguje. Nič iné nefunguje, ako jasné pravidlá, dodržiavané za každých okolností, pokojný prístup (viem, že je to niekedy na slučku) a more lásky. Pôjde to, bez ohľadu na to, že je otec dieťaťa taký, aký je. Dieťa skôr či neskôr pochopí, že u otca sú iné pravidlá, ako doma a či sa mu to páči alebo nie, mama netoleruje to, čo otec
@anonym_5e5c3d áno a toto je to že u mňa inak, u otca inak a zrazu si decko povie že idem k otcovi lebo on všetko dovolí a zrazu budem mať s dieťaťa rozmzaneneho spratka a už ma nebude počúvať vôbec. Ale že vôbec… Musum popracovať na tom keď nie tak nie. Nehovorím že je to vždy ale stane sa že povolim. Je to proste herečka 🙂
@anonym_autor mám z toho celého dojem, že problém vidíš najmä v rozdielnom pristupe u partnera, je to tak? Zial toto sa deje aj u párov, ktoré spolu žijú a aj si rozumejú. Avšak každý mal v detstve inú výchovu a ma o nej iné predstavy.
Možno je to ťažké, ale v podstate s tým vela nenarobíš. Môžeš riešiť len seba, len svoje pravidla, režim. Je super, že sa dcérke venuješ, chodíte na výlety, kupuješ jej veci pre potešenie, dbaj pri tom aj na váš spoločne strávený čas, kedy sa jej plne venuješ a je vám spolu fajn.
Pokial sa niekedy situácia vyhroti a je náročné ju zvládnuť, dovol si sama sebe niektoré veci na chvíľu pustit a riešiť radšej neskôr, či popros partnera, ak on dokáže zachovať pokoj.
@anonym_autor tak nekomentuj, ty múdra ako rádio
🫡🫡
@mk22 snáď budem svoj príspevok 😄 a nie písať kraviny. Radšej múdra ako primitivna.